{"guid": "9cb4a0ea-0296-4b5b-94db-8e439bb96dab:a5592ccc-7a0e-406e-8865-b3b4550fd67e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200262.4", "spisova_znacka": "BA-6Sa/26/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/26/2017 z 14. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. marca 2024, sp. zn. BA-6Sa/26/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200262.4", "identifikacne_cislo": "1017200262", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "sudca_id": 1009, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-hauerlandova-phd-1009", "datum_vydania": "2024-03-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/334", "nazov": "zákon č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/334", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/334-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410", "nazov": "zákon č. 410/1991 Zb. Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1970/100", "nazov": "zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1970/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1970"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/46", "nazov": "zákon č. 46/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/46-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1983/63", "nazov": "predpis č. 63/1983 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1983/63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/63-1983"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/74", "nazov": "predpis č. 74/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/74", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/74-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/169", "nazov": "zákon č. 169/1990 Zb. o občianskych komisiách pôsobiacich v rezortoch ministerstiev vnútra a o zmene a doplnení zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere píslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení zákonov č. 63/1983 Zb. a č. 74/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/169", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/169-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/546", "nazov": "predpis č. 546/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/546", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/546-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/57", "nazov": "predpis č. 57/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/57-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/79", "nazov": "predpis č. 79/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/79", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/79-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1959/76", "nazov": "zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/76-1959"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/256", "nazov": "predpis č. 256/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/256", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/256-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5592ccc-7a0e-406e-8865-b3b4550fd67e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200262.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200262.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200262.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6Sa/26/2017\n1017200262\n14. 03. 2024\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017200262.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A.\nB. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX F. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. C./XXXX/XXX z 18.01.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Z administratívneho konania vyplýva, že Ministerstvo vnútra slovenskej republiky, sekcia personálnych\na sociálnych činností a osobný úrad odbor sociálneho zabezpečenia Pribinova 2, 812 72 Bratislava\nrozhodnutím č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 16.08.2016 podľa §81 ods. 3 písm. a) s poukázaním na §\n105 ods. 14 a 15 zákona Č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“),\nrozhodla, že žalobca je neoprávnene prijatú dávku výsluhového zabezpečenia za obdobie od 01.05.2006\ndo 30.04.2016 v sume 43323,14 €, slovom: štyridsaťtritisíctristodvadsaťtri euro a štrnásť eurocentov,\npovinný vrátiť odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „odbor“), a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že z dávkového spisu menovaného\nvedeného odborom vyplýva, že služobný pomer policajta Federálneho policajného zboru skončil dňom\n30.11.1991 na základe rozkazu riaditeľa Úradovne cudzineckej polície a pasovej služby Bratislava Úradu\ncudzineckej polície a pasovej služby Federálneho policajného zboru vo veciach personálnych č. 335\nzo dňa 16.09.1991. Na základe podanej žiadosti zo dňa 24.10.1991 orgán sociálneho zabezpečenia\nFederálneho ministerstva vnútra priznal menovanému, rozhodnutím č. p.: 2D-4094/SZ-92 zo dňa\n15.01.1992, podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených\nvo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 334/1991 Zb.“), od 01.12.1991 príspevok za službu (ďalej len „príspevok“). Pre nárok na\npríspevok a jeho výšku orgán sociálneho zabezpečenia Federálneho ministerstva vnútra zhodnotil dobu\ntrvania služobného pomeru podľa zákona č. 334/1991 Zb. od 01.10,1973 do 28.02.1974 -1, z. 151 dní\n- vojenská náhradná služba, od 01.03.1974 do 30.11.1991 - t. z. 17 rokov a 279 dní - služobný pomer\npríslušníka Federálneho policajného zboru, celkom v rozsahu 18 rokov a 65 dní. Odbor písomnosťou\nč. p.; G./XXXX-XX zo dňa 05.05,2016 vyzval menovaného, aby sa v lehote do troch dní odo dňa\ndoručenia výzvy vyjadril k otázke, či mu bola aj iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná\ndávka výsluhového zabezpečenia, a či mu je táto dávka týmto útvarom v súčasnosti aj vyplácaná.\nZároveň bol vyzvaný, aby v prípade, ak mu bola iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka\nvýsluhového zabezpečenia, predložil odboru fotokópiu posledného rozhodnutia o jej zvýšení. Menovaný\n\nv stanovenej lehote podal na poštovú prepravu odpoveď, v ktorej uviedol cit.: „Na základe Vami\npožadovaného oznamujem, že do dnešného dňa mi nebola iným orgánom sociálneho zabezpečenia\npriznaná dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá sa od 01.07.2002 stala výsluhovým dôchodkom. Z\nuvedeného dôvodu Vám nemôžem poskytnúť fotokópiu požadovaného rozhodnutia o priznaní takejto\ndávky, keďže takéto rozhodnutie mi nikdy nebolo doručené.“ Na základe skutočností uvádzaných\nmenovaným v písomnom oznámení odbor písomnosťou č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 09.06.2016 požiadal\nostatné útvary sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktoré sú vecne\npríslušné na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia o zaslanie oznámenia, z ktorého bude bez\nakýchkoľvek pochybností preukázaný: vzniku služobného pomeru menovaného v inom služobnom\núrade, dátum jeho skončenia a dátum priznania dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá mu je priznaná\na vyplácaná iným útvarom sociálneho zabezpečenia. Odboru bolo dňa 15.06.2016 doručené oznámenie\nč. p.: XX/XX-XX-X/XXXX zo dňa 14.06.2016, z obsahu ktorého vyplýva, že menovaný je poberateľom\ndávky výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola priznaná a je mu aj v súčasnosti vyplácaná Úradom\nsociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby. Z doručeného oznámenia taktiež vyplýva, že\nmenovanému bol priznaný podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), od 29.10.1998 výsluhový\npríspevok, ktorý sa od 01.07.2002 stal výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Pre nárok\nna výsluhový príspevok a jeho výšku podľa zákona č. 73/1998 Z. z. bola menovanému zhodnotená\ndoba trvania služobného pomeru: od 01.10.1973 do 28.02.1974-1, z. 151 dní-vojenská náhradná služba,\nod 01.03.1974 do 30.11.1991 - t. z. 17 rokov a 279 dní - služobný pomer príslušníka Federálneho\npolicajného zboru (doby zhodnotené menovanému aj na príspevok) a od 01.09.1996 do 28.10.1998 -1, z.\n2 roky a 58 dní - služobný pomer príslušníka Slovenskej informačnej služby, celkom v rozsahu 20 rokov\na 123 dní. Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že menovaný vo svojej odpovedi na\nvýzvu zaslanú odborom vedome uviedol nepravdivé skutočnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,\nže podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z\nktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu\nopätovného prijatia do služobného pomeru. Uvedená skutočnosť vyplývala aj z ustanovenia § 119 ods.\n2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky\n(ďalej len „zákon č. 410/1991 Zb.“), podľa ktorého pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru,\nz ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom. ktorý predchádza\ndňu opätovného prijatia do služobného pomeru. Prijatím menovaného od 01.09.1996 do služobného\npomeru v Slovenskej informačnej službe (ďalej len „SIS“) mu tak zanikol nárok na príspevok, ktorý\nmu bol priznaný od 01.12.1991, pri skončení predchádzajúceho služobného pomeru.Z dôvodu, že si\nmenovaný, ako príjemca príspevku, pri prijatí do služobného pomeru, z ktorého mu vznikol nárok na\npríspevok, nesplnil oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 101 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb., spôsobil,\nže mu bola dávka, odo dňa vzniku nového služobného pomeru, až do zastavenia jej výplaty, t. z. v\nobdobí od 01.09.1996 do 30.04.2016, vyplácaná neoprávnene. Podľa uvedených ustanovení zákona\nč. 71/1967 Zb. odbor listom č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 16.06.2016 začal v súlade s ustanovením\n§ 105 ods. 14, v spojení s § 81 ods. 3 písm. a) č. 328/2002 Z. z. voči menovanému, konanie vo\nveci vrátenia vzniknutého preplatku na vyplatenej dávke za predmetné obdobie. Odbor uvedenou\npísomnosťou vyzval menovaného, aby sa v lehote do desať dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril k\nzisteným skutočnostiam a zároveň navrhol možné spôsoby vrátenia neprávom vyplatenej dávky za\nobdobie od 01.09.1996 do 30.04.2016 vcelkovej výške 64.941,80 €. Menovaný následne listom zo\ndňa 28.06.2016 žiadal o zaslanie kópie oznámenia č. p.: XX/XX-XX-X/XXXX a následne listom zo\ndňa 12.07.2016 požiadal o informáciu, či SIS odboru oznámila jeho nástup do služobného pomeru k\ntejto zložke v minulosti. Následne po zaslaní požadovaných dokladov menovaný v stanovenej lehote\npodal na poštovú prepravu vyjadrenie a námietky k neprávom vyplatenej dávke v sume 64.941.80 €,\npričom k začatiu konania uviedol, že s ním nesúhlasí. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom konania\nje určenie povinnosti menovanému vrátiť neoprávnene prijímanú dávku sociálneho zabezpečenia za\nobdobie, za ktoré je povinný dávku vrátiť. Po preskúmaní spisového materiálu, námietok menovaného,\nstanoviska SIS a právnych predpisov súvisiacich so skutkovým stavom v čase jeho vzniku, dospel odbor\nk nasledovným zisteniam. Menovanému vznikol prvý služobný pomer dňom 01.03.1974 podľa zákona\nč. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národný bezpečnosti (ďalej len „zákon č.\n100/1970 Zb.“). Dňom 27.08.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 334/1991 Zb., ktorý upravoval, okrem\nslužobného pomeru policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície, aj\nnároky súvisiace so skončením ich služobného pomeru. Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva, že služobný pomer menovaného vzniknutý podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa stal služobným\n\npomerom podľa zákona č. 334/1991 Zb. a nároky súvisiace so skončením služobného pomeru boli tak\nposudzované podľa zákona č. 334/1991 Zb. Je preto nesporné a nespochybniteľné, že po skončení\nslužobného pomeru príslušníka Federálneho policajného zboru bol menovanému, v súlade so zákonom\nč. 334/1991 Zb., priznaný príspevok za službu za dobu 18 rokov a 65 dní služobného pomeru, ktorá sa\nprelínala obdobím účinnosti dvoch zákonov o služobnom pomere, a to zákona č. 100/1970 Zb. a zákona\nč. 334/1991 Zb. a to služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a služobného pomeru\npolicajta Federálneho policajného zboru. Z uvedeného vyplýva, a to bez najmenších pochybností, že\nslužobný pomer vzniknutý podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa automaticky stal služobným pomerom podľa\n§ 128 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. a započítaval sa do doby trvania služobného pomeru rozhodnej\npre priznanie nárokov vznikajúcich po skončení služobného pomeru tzn., že doba trvania služobného\npomeru podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa započítala do doby trvania služobného pomeru na vznik\nnárokov podľa zákona č. 334/1991 Zb.. Rovnaké pravidlo vyplývalo aj z jednotlivých ustanovení ďalších\nosobitných zákonov, upravujúcich nároky súvisiace so skončením ktoréhokoľvek služobného pomeru.\nV tejto súvislosti je taktiež potrebné zdôrazniť, že v roku 1991 bol prijatý aj zákon č. 410/1991 Zb., ktorý\nnadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia. Tento zákon upravoval služobný pomer, práva a povinnosti\nz neho vyplývajúce, ako aj základné otázky hmotného zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru\nSlovenskej republiky po skončení služobného pomeru. Opätovne je potrebné uviesť, že aj tento zákon\nvo svojom ustanovení § 119 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. stanovil, že pri opätovnom prijatí policajta do\nslužobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom,\nktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru. Z uvedených skutočností tak bez\nakýchkoľvek pochybností vyplýva, že žiaden policajt pri opätovnom prijatí do služobného pomeru, z\nktorého mu vzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, nemôže popri poberaní služobného\npríjmu poberať aj dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola priznaná a bola mu vyplácaná po\ntom, ako skončil akýkoľvek služobný pomer, z ktorého mu po jeho skončení vzniká nárok na dávku\nvýsluhového zabezpečenia. Menovaný vo svojom vyjadrení namieta, že podľa § 23 zákona č. 46/1993\nZ. z. bol viazaný mlčanlivosťou, a preto si nemohol splniť svoju povinnosť oznámiť vznik služobného\npomeru k SIS. K uvedenej námietke je potrebné uviesť, že dňom 15.02.1993 bol prijatý zákon č.\n46/1993 Z. 2., ktorým bola zriadená SIS. Tu je potrebné uviesť, že tento zákon však neupravoval a\nani v súčasnosti neupravuje, služobný pomer príslušníka SIS, a ani nároky súvisiace so skončením\nslužobného pomeru príslušníkov SIS. V čase vzniku služobného pomeru menovaného v SIS, upravoval\nslužobný pomer príslušníkov SIS zákon č. 410/1991 Zb. Zákonom č. 46/1993 Z. z. bola zriadená SIS ako\nštátny orgán Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného\nporiadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa SIS spravuje\nústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalej\nzákon vymedzuje úlohy, organizáciu a kontrolnú činnosť SIS, povinnosti a oprávnenia príslušníkov SIS,\nvedenie evidencií a spôsob riešenia škôd vzniknutých v súvislosti s výkonom činnosti SIS. Z uvedeného\ntak vyplýva, že zákon č. 46/1993 Z.z. ani žiaden vykonávací predpis k tomuto zákonu, nezakazuje\npreukázať príslušnosť k SIS. Práve naopak. Upravuje spôsob, akým príslušník SIS preukazuje svoju\npríslušnosť k tejto zložke. Žiaden z právnych predpisov účinných v čase vzniku služobného pomeru\nmenovaného k SIS a dokonca ani v čase jeho skončenia nedával príslušníkovi SIS také oprávnenie,\nktoré by ho v mene utajenia jeho príslušnosti k SIS oprávňovalo získať neoprávnený majetkový prospech\nna úkor platiteľa príspevku. Dokonca mu žiaden zo zákonov upravujúcich činnosť SIS a jej príslušníkov v\nrokoch 1996 až 1998 nezakazoval preukazovať príslušnosť k SIS. Splnením si oznamovacej povinnosti,\nktorá menovanému vyplývala z § 98 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb., ale aj z § 119 ods. 2 zákona\nč. 410/1991 Zb. nieje možné považovať za takú skutočnosť, ktorou by došlo zo strany menovaného\nk porušeniu § 23 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z. Vzhľadom k tomu, že vznik služobného pomeru k\nSIS nemožno považovať za takú skutočnosť, ktorá by súvisela s činnosťou informačnej služby, žiadne\nokolnosti tak nebránili menovanému v splnení si oznamovacej povinnosti o vzniku služobného pomeru\npodľa zákona č. 410/1991 Zb., z ktorého mu po jeho skončení vzniká nárok na dávku výsluhového\nzabezpečenia tak, ako to vyplývalo z uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.\nJe potrebné uviesť, že nároky vyplývajúce príslušníkovi SIS zo skončenia služobného pomeru boli v\nsúlade s § 22 zákona Č. 46/1993 Zb. upravované zákonom č. 410/1991 Zb., a to až do prijatia zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby. Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon Č. 73/1998\nZ. z.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.04.1998. Zákon č. 73/1998 Z. z. odo dňa svojej účinnosti\nzrušil ustanovenie § 22 zákona č. 46/1993 Z. z. a zákon č. 410/1991 Zb. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2\nzákona č. 73/1998 Z. z. tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov\nSlovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenský a justičnej stráže Slovenskej republiky a\n\npríslušníkov Železničnej polície (ďalej len „štátna služba“). Zároveň upravuje aj právne vzťahy, ktoré\nsúvisia so vznikom, zmenami a skončením štátny služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov\nSlovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a\npríslušníkov Železničnej polície. Aj predmetný zákon vo svojom ustanovení § 213 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z. z. stanovil, že nárok na priznaný príspevok a jeho výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza\ndňu opätovného prijatia do služobného pomeru podľa tohto zákona alebo pri prijatí oprávneného do\nslužobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok. Z uvedeného vyplýva, a to bez najmenších\npochybností, že služobný pomer vzniknutý podľa zákona č. 410/1991 Zb. sa automaticky stal služobným\npomerom podľa § 272 zákona č. 73/1998 Z. z. To teda znamená, že právne dôsledky prijatia policajta,\nktorého predchádzajúci služobný pomer skončil podľa zákona č. 334/1991 Zb., do služobného pomeru,\nktorý vznikol podľa zákona č. 410/1991 Zb., alebo zákona č. 334/1991 Zb. sa vo vzťahu k zániku\nnároku na priznaný príspevok z predchádzajúceho služobného pomeru, posudzujú bez pochybností\nzhodne, a to tak, že pri vzniku služobného pomeru, ďalšieho v poradí, zaniká policajtovi nárok na\npríspevok priznaný z predchádzajúceho služobného pomeru, či už podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991\nZb., ako to bolo v prípade menovaného, alebo § 119 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., prípadne § 213\nods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že hoci bol menovaný prijatý do služobného\npomeru príslušníka SIS, jeho služobný pomer v SIS, ako aj jeho predchádzajúce služobné pomery\npríslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka Federálneho policajného zboru sú služobné\npomery, zhodnotením ktorých má policajt nárok vždy len na jednu dávku výsluhového zabezpečenia, a\nto podľa toho osobitného zákona, podľa ktorého sa posudzuje nárok na túto dávku v čase skončenia\nposledného zo služobných pomerov. Zákonodarca, práve ustanoveniami o zániku nároku na príspevok,\nresp. výsluhového príspevku, z dôvodu opätovného prijatia do služobného pomeru, z ktorého policajtovi\nvzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu, vo všetkých zákonoch,\npodľa ktorých sa priznávajú tieto dávky policajtom, resp. profesionálnym vojakom, hasičom prípadne\ncolníkom zabezpečuje, aby nikto nepoberal dve a viac dávok výsluhového zabezpečenia za to isté\nobdobie trvania služobného pomeru, a to ani počas trvania niektorého zo služobných pomerov, a\nani po skončení služobného pomeru. Tento princíp je zakotvený nielen v osobitných predpisoch o\nsociálnom zabezpečení policajtov, ale aj vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Prijatím\nmenovaného do ďalšieho služobného pomeru, t. z. do služobného pomeru v SIS, mu bez akýchkoľvek\npochybností zanikol nárok na príspevok priznaný pri skončení služobného pomeru vo Federálnom\npolicajnom zbore k 01.12.1991. Dôsledkom neoznámenia vzniku služobného pomeru v rámci SIS bolo\nto, že menovaný si vyplatené sumy príspevku ponechával a užíval, ako by mal na ne nárok, čím\nzískal neoprávnený majetkový prospech, a to bez právneho dôvodu, pričom vo svojom vyjadrení ani\nnepopiera, že vedel, že ide o sumy vyplatené neoprávnene. K posúdeniu miery zavinenia SIS na tom,\nže menovaný neoznámil platiteľovi príspevku vznik služobného pomeru príslušníka SIS, je potrebné\nzdôrazniť nasledovné. Zákony, príslušné vykonávacie predpisy a zoznamy utajovaných skutočností SIS,\nna ktoré sa menovaný odvoláva, teda zákon 215/2004 Z. z., nariadenie vlády SR č. 216/2004 Z. z.\nneboli v čase skončenia jeho služobného pomeru k SIS v platnosti, tzn. v čase vzniku posudzovaného\nskutkového stavu, teda k 01.09.1996, kedy menovanému vznikol služobný pomer príslušníka SIS. V\nsúvislosti s pokusom menovaného preniesť na SIS podstatnú, resp. celú časť zodpovednosti za to, že\nnemohol oznámiť platiteľovi príspevku svoju príslušnosť k SIS, je potrebné uviesť nasledovné. Tak, ako\nuž bolo uvedené, menovaný mal a mohol oznámiť vznik služobného pomeru v SIS odboru, ktorý mu\nvyplácal príspevok, v čom mu nebránili žiadne skutočnosti. Túto oznamovaciu povinnosť menovaný\nmohol splniť aj po skončení služobného pomeru v SIS, pričom ju nesplnil a zatajil vznik služobného\npomeru k SIS, ako aj priznanie dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola priznaná podľa zákona\nč. 73/1998 Z. z. Menovaný tak vedel o tom, že mu dávka nepatrí. Na túto skutočnosť bol upozornený.\nPredpoklad vedomosti mu vyplývala aj priamo zo zákona. Zároveň ho v súlade so svojimi internými\npostupmi na zánik nároku na príspevok upozornila priamo SIS pri nástupe do služobného pomeru\npríslušníka SIS. Menovanému SIS taktiež navrhla možný spôsob, ako vrátiť priznanú a vyplácanú\ndávku bez toho, aby bola oznámená jeho príslušnosť k SIS. Navrhovaný postup však menovaný\nodmietol. Zároveň však nepristúpil k oznámeniu zániku nároku na príspevok, čím výlučne vlastným\nkonaním spôsobil, že mu bol príspevok počas trvania služobného pomeru v SIS, a aj po jeho skončení\nbezdôvodne vyplácaný. Menovaný tak uvedeným konaním spôsobil preplatok na dávke výsluhového\nzabezpečenia. Na obhájenie svojho konania, ktorým spôsobil, že neoznámil prijatie do služobného\npomeru k SIS, a poberal tento príspevok viac ako 19 rokov neoprávnene po zániku právneho dôvodu\nna jeho výplatu, sa vo svojom podaní odvoláva na množstvo zákonov a rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSR. Po ich dôkladnom preskúmaní je potrebné konštatovať, že námietky sa opierali o právne predpisy,\nči rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré vôbec nesúvisia skonaním menovaného. Z uvedeného\n\ndôvodu sa preto menovaný nemôže domáhať práva na základe zákonov a rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR, ktoré neboli platné v čase, keď menovanému vznikol služobný pomer k SIS. Poukazovanie\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k.: 6 Sž 73/97, nie je dôvodné a je potrebné zdôrazniť, že\nznášať nepriaznivý následok v tomto prípade znamenalo uloženie sankcie za konanie, ktoré jeden zákon\nzakazoval a druhý povoľoval, čo však nie je totožný skutkový stav s konaním menovaného. Zároveň\nkonaním povinná nedošlo v prejednávanej veci k bezdôvodnému majetkovému prospechu, resp. k\nbezdôvodnému obohateniu sa na základe práva, ktoré zaniklo. Práve naopak, menovaný vedel, že\npoberá dávku neoprávnene, mal možnosť tento stav zmeniť zákonnou cestou, a napriek tomu, v rozpore\ns právom a morálkou, túto poberal a užíval viac ako 19 rokov, akoby mu patrila. K námietke menovaného,\nktorá sa týka tzv. súbehu nárokov na príspevok s nárokom na príspevok podľa iných predpisov riešeného\nv § 100 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. je potrebné uviesť, že: Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 334/1998\nZb. pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa iných predpisov patrí\nvyšší príspevok, ktorý mu podľa neho patril. V tejto súvislosti menovaný uvádza, že počas trvania\nslužobného pomeru nemohlo dôjsť k súbehu nárokov na príspevok, pretože poberal iba jeden príspevok.\nZároveň však opomenul tú skutočnosť, že po skončení služobného pomeru v SIS, bez akéhokoľvek\nprávneho nároku nielenže naďalej poberal príspevok priznaný mu od 01.12.1991, ale zároveň poberal\naj výsluhový príspevok, ktorý mu priznala SIS od 29.10.1998 podľa zákona č. 73/1998 Z. z., pričom\npri jeho priznávaní mu zhodnotila aj dobu trvania služobného pomeru, ktorá mu bola zhodnotená aj\nna vznik nároku na príspevok. Priamo ustanovenie § 100 ods. l zákona č. 334/1991 7b., na ktoré\npoukazuje aj menovaný, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vylučuje, aby niekto poberal dva\npríspevky, dve dávky výsluhového zabezpečenia. Hoci sa na predmetné ustanovenie vo veci poberania\npríspevku počas služobného pomeru v SIS menovaný odvoláva, neuvádza ho však už v súvislosti s\npoberaním dvoch príspevkov po skončení služobného pomeru k SIS. Je potrebné uviesť, že predmetné\nustanovenie riešilo právny stav, kedy výška neskôr priznávaného príspevku by bola nižšia, ako výška\nskôr priznaného príspevku, na ktorý zanikol nárok prijatím do ďalšieho služobného pomeru, z ktorého\nvzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. V takomto prípade zákon chránil skôr priznaný nárok,\nako nárok výhodnejší. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na menovaného sa mohlo toto ustanovenie\nuplatniť iba v prípade, ak by suma výsluhového príspevku priznaného podľa zákona č. 73/1998 Zb. bola\nnižšia, ako suma príspevku priznaného podľa zákona č. 334/1991 2b., a to vo výške vyplatenej ku dňu\npredchádzajúceho dňu zániku nároku na túto dávku, teda ku dňu 31.08.1996. Po skončení služobného\npomeru v SIS by mal menovaný nárok na ten príspevok, ktorý by bol vyšší, nie však na obidva príspevky,\nako to prezentuje vo svojich vyjadreniach. K odvolávaniu sa menovaného na povinnosť SIS oznámiť\nplatiteľovi dávky, že jeho príslušník je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia je potrebné uviesť,\nže zo žiadneho z ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. nevyplývala pre SIS povinnosť oznámiť odboru\ntú skutočnosť, že menovanému vznikol služobný pomer k SIS. Táto zákonná povinnosť, ako už bolo\nuvedené, vyplývala a bola uložená priamo menovanému, ktorý si ju nesplnil. S námietkou menovaného, v\nktorej poukazuje na to, že výsluhový príspevok priznaný mu SIS sa za výsluhový dôchodok iba považuje,\nje potrebné uviesť, že z dôvodovej správy k zákonu č. 328/2002 Z. z. k ustanoveniam § 124 až § 130\nvyplýva cit.: Ide o súbor ustanovení upravujúcich transformáciu doterajších dávok do nového systému\ntakto: doterajší dlhodobo (do 60 rokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok sa stáva výsluhovým\ndôchodkom. Z uvedeného je tak v dostatočnom rozsahu preukázané, že dňom nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 328/2002 Z. z. sa dávky priznané a vyplácané policajtom do 30.06.2002 po 01.07.2002 stali\nvýsluhovými dôchodkami a SÚ vyplácané z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podľa §\n105 ods. 15 zákona Č. 328/2002 Z. z. právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej\nneoprávnene alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho\nzabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad alebo služobný\norgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálneho\nzabezpečenia vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu\nrozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálneho zabezpečenia.\nZákonné lehoty na vrátenie dávky poskytnutej neoprávnene v celkovej sume 43.323,14 €, slovom:\nštyridsaťtritisíctristodvadsaťtri euro a štrnásť eurocentov, sú v plnom rozsahu dodržané. Trojročná\nlehota začala plynúť dňom 15.06.2016, a to doručením oznámenia SIS č. p.: XX/XX-XX-X/XXXX zo\ndňa 14.06.2016, kedy odbor zistil, že menovanému bola dávka výsluhového zabezpečenia vyplácaná\nneoprávnene. Vzhľadom na skutočnosť, že dávka bola vyplatená neoprávnene naposledy za mesiac\napríl 2016, desaťročná objektívna lehota je tak zachovaná. Celková suma 43.323,14 € pozostáva\nz neoprávnene poukázaných súm od 01.05.2006 do 30.04.2016. Menovaný je povinný vrátiť dávku\nvýsluhového zabezpečenia poskytnutú neoprávnene za obdobie od 01.05.2006 do 30.04.2016 v\ncelkovej sume 43.323,14 €, slovom: štyridsaťtritisíctristodvadsaťtri euro a štrnásť eurocentov na osobitný\n\núčet číslo: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXX, a to do 30 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“) s poukázaním na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. zamietol a napadnuté rozhodnutie\npotvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania vedeného na prvostupňovom orgáne\nbolo rozhodovanie o povinnosti odvolateľa vrátiť odboru neoprávnene prijímanú dávku výsluhového\nzabezpečenia, za obdobie od 1. 5. 2006 do 30. 4. 2016, v sume 43.323,14 € tak, ako to vyplýva z\nustanovenia § 81 ods. 3 písm. a) s poukázaním na § 105 ods. 14 a 15 zákona č. 328/2002 Z. z.\nPredmetné konanie bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia. Z dávkového spisu odvolateľa\nvedeného odborom vyplýva, že jeho služobný pomer policajta Federálneho policajného zboru skončil\ndňom 30. 11. 1991 na základe rozkazu riaditeľa Úradovne cudzineckej polície a pasovej služby Bratislava\nÚradu cudzineckej polície a pasovej služby Federálneho policajného zboru vo veciach personálnych\nč. 335 zo dňa 16. 9. 1991. Na základe podanej žiadosti zo dňa 24. 10. 1991 orgán sociálneho\nzabezpečenia Federálneho ministerstva vnútra priznal odvolateľovi rozhodnutím č. j. XX-XXXX/G. zo\ndňa 15. 1. 1992 podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. od 1. 12. 1991 príspevok za\nslužbu. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola zhodnotená doba trvania služobného\npomeru podľa zákona č. 334/1991 Zb. od 1. 10. 1973 do 28. 2. 1974-t. j. 151 dní - vojenská náhradná\nslužba, od 1. 3. 1974 do 30. 11. 1991 - t. j. 17 rokov a 279 dní - služobný pomer príslušníka\nFederálneho policajného zboru, celkom v rozsahu 18 rokov a 65 dní. Odbor písomnosťou č. G./XXXXXX zo dňa 5. 5. 2016 vyzval odvolateľa, aby sa v lehote do troch dní odo dňa doručenia výzvy\nvyjadril k otázke, či mu bola aj iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka výsluhového\nzabezpečenia a či mu je táto dávka týmto útvarom v súčasnosti aj vyplácaná. Zároveň bol vyzvaný,\naby v prípade, ak mu bola iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka výsluhového\nzabezpečenia, predložil odboru fotokópiu posledného rozhodnutia o jej zvýšení. Odvolateľ v stanovenej\nlehote podal na poštovú prepravu podanie, v ktorom uviedol, cit.: „Na základe Vami požadovaného\noznamujem, že do dnešného dňa mi nebola iným orgánom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka\nsociálneho zabezpečenia, ktorá sa od 01,07,2002 stala výsluhovým dôchodkom. Z uvedeného dôvodu\nVám nemôžem poskytnúť fotokópiu požadovaného rozhodnutia o priznaní takejto dávky, keďže takéto\nrozhodnutie mi nikdy nebolo doručené.“ Na základe skutočností uvádzaných odvolateľom v písomnom\npodaní odbor písomnosťou č. G./XXXX-XX H. dňa 9. 6. 2016 požiadal ostatné útvary sociálneho\nzabezpečenia (útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej\nstráže SR, Národný bezpečnostný úrad SR, úrad sociálneho zabezpečenia SIS, útvar sociálneho\nzabezpečenia osobného úradu Finančného riaditeľstva SR) a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,\nktoré sú vecne príslušné na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia, o zaslanie oznámenia, z ktorého\nbude bez akýchkoľvek pochybností preukázaný: dátum vzniku služobného pomeru odvolateľa v inom\nslužobnom úrade, dátum jeho skončenia a dátum priznania dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá\nmu je priznaná a vyplácaná iným útvarom sociálneho zabezpečenia. Odboru bolo následne dňa 15.\n6. 2016 doručené oznámenie úradu sociálneho zabezpečenia SIS č. XX/XX-XX-X/XXXX zo dňa 14.\n6. 2016, z obsahu ktorého vyplýva, že odvolateľ je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia,\nktorá mu bola priznaná a je mu aj v súčasnosti vyplácaná úradom sociálneho zabezpečenia SIS. Z\ndoručeného oznámenia taktiež vyplýva, že odvolateľovi bol priznaný podľa § 210 a § 211 zákona č.\n73/1998 Z. z. od 29. 10. 1998 výsluhový príspevok, ktorý sa od 1. 7. 2002 stal výsluhovým dôchodkom\npodľa zákona č. 328/2002 Z. z. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba\ntrvania služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. od 1. 10. 1973 do 28. 2. 1974 - t j. 151\ndní - vojenská náhradná služba, od 1. 3. 1974 do 30. 11. 1991 - t. j. 17 rokov a 279 dní - služobný\npomer príslušníka Federálneho policajného zboru (doby zhodnotené odvolateľovi aj na príspevok za\nslužbu), od 1. 9. 1996 do 28. 10. 1998 -1, j. 2 roky a 58 dni - služobný pomer príslušníka SIS, celkom\nv rozsahu 20 rokov a 123 dní. Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že odvolateľ vo\nsvojej odpovedi na výzvu zaslanú odborom vedome uviedol nepravdivé skutočnosti. Na základe takto\nzisteného skutočného stavu veci bolo vydané rozhodnutie č. G./XXXX-XX zo dňa 18. 7. 2016, ktorým\nbolo v súlade s § 121 zákona č. 328/2002 Z. z. s poukázaním na § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991\nZb. rozhodnuté o zániku nároku na príspevok za službu a jeho výplatu dňom 31.8. 1996, tzn. dňom\npredchádzajúcim dňu 1. 9. 1996, kedy bol odvolateľ prijatý do služobného pomeru k SIS. Následne odbor\nnapadnutým rozhodnutím, vydaným podľa § 81 ods. 3 písm. a) s poukázaním na § 105 ods. 14 a 15\nzákona č. 328/2002 Z. z., rozhodol o povinnosti odvolateľa vrátiť odboru neoprávnene prijímanú dávku\nvýsluhového zabezpečenia, za obdobie od 1. 5. 2006 do 30. 4. 2016, v celkovej sume 43.323,14 €.\n\nVydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala skutočnosť, že podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991\nZb. pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká\ndoterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.\nUvedená skutočnosť vyplývala aj z ustanovenia § 119 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., podľa ktorého pri\nopätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší\nnárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru. Prijatím\nodvolateľa od 1. 9. 1996 do služobného pomeru v SIS mu tak zanikol nárok na príspevok za službu,\nktorý mu bol priznaný od 1. 12. 1991 pri skončení predchádzajúceho služobného pomeru. Z dôvodu, že\nsi odvolateľ ako príjemca príspevku za službu, pri prijatí do služobného pomeru, z ktorého mu následne\nvznikol nárok na ďalší príspevok, nesplnil oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 101 ods. 3 zákona č.\n334/1991 Zb., spôsobil, že mu bola dávka odo dňa vzniku nového služobného pomeru až do zastavenia\njej výplaty, tzn. v období od 1. 9. 1996 do 30. 4. 2016, vyplácaná neoprávnene. Za dodržania príslušných\nustanovení správneho poriadku (§ 18, § 33 ods. 2) bolo preto odborom začaté voči odvolateľovi v súlade\ns ustanovením § 105 ods. 14, v spojení s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. konanie vo\nveci vrátenia vzniknutého preplatku na vyplatenej dávke za predmetné obdobie. Konanie bolo začaté\nlistom č. G./XXXX-XX zo dňa 16. 6. 2016, ktorým odbor vyzval odvolateľa, aby sa v lehote do 10 dní\nodo dňa doručenia výzvy vyjadril k zisteným skutočnostiam a zároveň navrhol možné spôsoby vrátenia\nneprávom vyplatenej dávky za obdobie od 1.9. 1996 do 30. 4. 2016 v celkovej výške 64.941,80 €.\nOdvolateľ následne listom zo dňa 28. 6. 2016 žiadal o zaslanie kópie oznámenia SIS č. XX/XX-XX-X/\nXXXX zo dňa 14. 6. 2016 a listom zo dňa 12. 7. 2016 požiadal o informáciu, či SIS odboru oznámila jeho\nnástup do služobného pomeru k tejto zložke v minulosti. Po zaslaní požadovaných podkladov odvolateľ\npodal v stanovenej lehote vyjadrenie a námietky k neprávom vyplatenej dávke v sume 64.941,80 €\n(tieto sú podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí), pričom k začatiu konania uviedol, že s ním\nnesúhlasí. Odvolateľ okrem iného poukázal na to, že ak mu nebola dávka priznaná podľa zákona č.\n328/2002 Z. z., nemôže mu byť podľa tohto zákona ani odňatá, ani od neho vymáhaná. Tiež poukázal\nna jeho zákonný a trvalý záväzok mlčanlivosti, ktorý u neho vylučuje zodpovednosť za nesplnenie si\noznamovacej povinnosti a nemôže mu byť na ujmu. Zdôraznil, že všetky zákonné povinnosti si plnil v\nzmysle zákona a na predchádzajúcu výzvu odboru zo dňa 5. 5. 2016 pravdivo uviedol, že od iného útvaru\nsociálneho zabezpečenia výsluhový dôchodok nepoberá. V tom čase bol zákonnou cestou nútený takto\nsa vyjadriť. Preto aj zodpovednosť za to, že by mal poberať dávku bez oprávnenia, z dôvodu nemožnosti\noznámiť jej platcovi zánik nároku na ňu, preniesol s poukázaním na § 108 ods. 1 zákona č. 100/1988\nZb. na SIS a navrhol, aby si MV SR neprávom vyplatené sumy vymáhala od SIS. Ďalej uviedol, že jeho\nvýsluhový príspevok sa nestal výsluhovým dôchodkom, ale za výsluhový dôchodok sa iba považuje.\nObhajoval oprávnenosť poberania príspevku za službu v období trvania služobného pomeru v SIS, lebo\ndo služobného pomeru v SIS bol prijatý po prvýkrát a nie opätovne. Tvrdil, že výsluhový príspevok\nmu bol priznaný ako policajtovi Federálneho policajného zboru, čo nie je zhodný služobný pomer so\nslužobným pomerom príslušníka SIS. Taktiež zdôraznil, že SIS boli známe všetky okolnosti o poberaní\npríspevku za službu jej príslušníkmi a napriek jeho upozorneniam tieto okolnosti neriešila. Dokonca\npožadovala, aby jej túto dávku odovzdával na jej účet a to v čase, kedy nárok na ňu nestrácal, k čomu ju\nnezmocňoval zákon, a preto odovzdávanie dávky na účet SIS odmietol. Odvolateľ poznamenal, že mu\nSIS po skončení služobného pomeru priznala výsluhový príspevok a odchodné podľa zákona č. 73/1998\nZ. z., pričom z výšky priznaného odchodného mu bola odpočítaná suma odchodného priznaného a\nvyplateného za obdobie predchádzajúceho služobného pomeru vo Federálnom policajnom zbore. SIS\nteda nemôže spochybňovať, že jej neoznámil predchádzajúci služobný pomer, a preto opakovane\nodmieta tvrdenie, že si nesplnil niektorú povinnosť alebo zatajil rozhodné skutočnosti v rozpore so\nzákonom. Prvostupňový orgán sa s uvedenými námietkami odvolateľa nestotožnil a vyhodnotil ich ako\nnedôvodné. Poukázal na to, že odvolateľovi vznikol prvý služobný pomer dňom 1. 3. 1974 podľa zákona\nč. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 100/1970 Zb. Dňom 27. 8. 1991 nadobudol účinnosť zákon č. 334/1991\nZb., ktorý upravoval okrem služobného pomeru policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore\na v Zbore hradnej polície aj nároky súvisiace so skončením ich služobného pomeru. V zmysle § 129\nods. 1 a ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. vo vzťahu k policajtom Federálneho policajného zboru a\nZboru hradnej polície dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť 1.) zákon č. 100/1970 Zb. v znení\nzákona č. 63/1983 Zb., zákona č. 74/1990 Zb., zákona č. 169/1990 Zb. a zákona č. 546/1990 Zb. a\n2.) nariadenie ministra vnútra Československej socialistickej republiky č. 26/1983 o konaní vo veciach\nslužobného pomeru príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (registrované v čiastke 12/1984 Zb.). Z\nuvedeného vyplýva, že služobný pomer odvolateľa vzniknutý podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa stal\nslužobným pomerom podľa zákona č. 334/1991 Zb. a nároky súvisiace so skončením služobného\n\npomeru tak boli posudzované podľa zákona č. 334/1991 Zb. Je nesporné a nespochybniteľné, že po\nskončení služobného pomeru príslušníka Federálneho policajného zboru bol odvolateľovi v súlade so\nzákonom č. 334/1991 Zb. priznaný príspevok za službu za dobu 18 rokov a 65 dní služobného pomeru,\nktorá sa prelínala obdobím účinnosti dvoch zákonov o služobnom pomere, a to zákona č. 100/1970\nZb. a zákona č. 334/1991 Zb., teda dvoch odlišných služobných pomerov, a to služobného pomeru\npríslušníka Zboru národnej bezpečnosti a služobného pomeru policajta Federálneho policajného zboru.\nZ uvedeného je zrejmé, že služobný pomer vzniknutý podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa automaticky\nstal služobným pomerom podľa § 128 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. a započítaval sa do doby trvania\nslužobného pomeru rozhodnej pre priznanie nárokov vznikajúcich po skončení služobného pomeru,\ntzn. že doba trvania služobného pomeru podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa započítala do doby trvania\nslužobného pomeru na vznik nárokov podľa zákona č. 334/1991 Zb. Rovnaké pravidlo vyplývalo aj\nz jednotlivých ustanovení ďalších osobitných zákonov, upravujúcich nároky súvisiace so skončením\nktoréhokoľvek služobného pomeru. V roku 1991 bol prijatý aj zákon č. 410/1991 Zb., ktorý nadobudol\núčinnosť dňom jeho vyhlásenia. Tento zákon upravoval služobný pomer, práva a povinnosti z neho\nvyplývajúce, ako aj základné otázky hmotného zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru SR po\nskončení služobného pomeru. V ustanovení § 119 ods. 2 tohto zákona sa uvádza, že pri opätovnom\nprijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok zaniká doterajší nárok na\npríspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru. Podľa § 152 ods. 1\nzákona č. 410/1991 Zb. policajtom sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre priznanie\nnárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru započítavajú doby. ak boli započítané podľa doterajších\npredpisov. V zmysle § 156 zákona č. 410/1991 Zb. dňom účinnosti tohto zákona sa služobný pomer\npolicajtov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak nie je ďalej\nustanovené inak. Z uvedených skutočností bezpochyby vyplýva, že žiaden policajt pri opätovnom prijatí\ndo služobného pomeru, z ktorého mu vzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, nemôže popri\npoberaní služobného príjmu poberať aj dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola priznaná a\nbola mu vyplácaná po tom, ako skončil akýkoľvek služobný pomer, z ktorého mu po jeho skončení\nvzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že podľa § 23\nzákona č. 46/1993 Z. z. bol viazaný mlčanlivosťou, a preto si nemohol splniť svoju povinnosť oznámiť\nvznik služobného pomeru k SIS, prvostupňový orgán poukázal na to, že dňom 15. 2. 1993 nadobudol\nplatnosť zákon č. 46/1993 Z. z., ktorým bola zriadená SIS. Tento zákon neupravoval a ani v súčasnosti\nneupravuje služobný pomer príslušníka SIS a ani nároky súvisiace so skončením služobného pomeru\npríslušníkov SIS. Z ustanovenia § 22 zákona č. 46/1993 Z. z. (účinného do 31.3. 1998) vyplývalo, že\nak tento zákon neustanovuje inak, na služobný pomer príslušníkov sa vzťahujú ustanovenia osobitného\npredpisu, ktorým je zákon č. 410/1991 Zb. s tým, že a) kde sa v osobitnom predpise hovorí o MV SR a o\nPolicajnom zbore SR, rozumie sa tým SIS, b) kde sa v osobitnom predpise hovorí o ministrovi vnútra SR.\nrozumie sa tým riaditeľ SIS, c) kde sa v osobitnom predpise hovorí o príslušníkovi Policajného zboru SR a\nvojakovi z povolania, rozumie sa tým príslušník SIS. V čase vzniku služobného pomeru odvolateľa v SIS\nteda upravoval služobný pomer príslušníkov SIS zákon č. 410/1991 Zb. Zákonom č. 46/1993 Z. z. bola\nzriadená SIS ako štátny orgán SR, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného\nporiadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa SIS spravuje\nústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalej\nzákon vymedzuje úlohy, organizáciu a kontrolnú činnosť SIS, povinnosti a oprávnenia príslušníkov SIS,\nvedenie evidencií a spôsob riešenia škôd vzniknutých v súvislosti s výkonom činnosti SIS. Z uvedeného\nvyplýva, že zákon č. 46/1993 Z. z., ani žiaden vykonávací predpis k tomuto zákonu, nezakazuje\npreukázať príslušnosť k SIS, práve naopak, upravuje spôsob, akým príslušník SIS preukazuje svoju\npríslušnosť k tejto zložke. Podľa § 8 zákona č. 46/1993 Z. z. príslušník preukazuje svoju príslušnosť\nk informačnej službe služobným preukazom s evidenčným číslom a ústnym vyhlásením: „Slovenskú\ninformačná služba“. Žiaden z právnych predpisov účinných v čase vzniku služobného pomeru odvolateľa\nk SIS a dokonca ani v čase jeho skončenia nedával príslušníkovi SIS také oprávnenie, ktoré by ho v\nmene utajenia jeho príslušnosti k SIS oprávňovalo získať neoprávnený majetkový prospech na úkor\nplatiteľa príspevku za službu. Dokonca mu žiaden zo zákonov upravujúcich činnosť SIS a jej príslušníkov\nv rokoch 1996 až 1998 nezakazoval preukazovať príslušnosť k SIS. Splnenie si oznamovacej povinnosti,\nktorá odvolateľovi vyplývala z § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 Zb., ale aj z § 119 ods. 2 zákona\nč. 410/1991 Zb., nie je možné považovať za takú skutočnosť, ktorou by došlo zo strany odvolateľa\nk porušeniu § 23 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z. Vzhľadom k tomu, že vznik služobného, pomeru k\nSIS nemožno považovať za takú skutočnosť, ktorá by súvisela s činnosťou informačnej služby, žiadne\nokolnosti mu nebránili v splnení si oznamovacej povinnosti o vzniku služobného pomeru podľa zákona č.\n410/1991 Zb., z ktorého mu po jeho skončení vzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia tak, ako\n\nto vyplývalo z uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Nároky vyplývajúce\npríslušníkovi SIS zo skončenia služobného pomeru boli v súlade s § 22 zákona č. 46/1993 Z. z. upravené\nzákonom č. 410/1991 Zb., a to až do prijatia zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom\n1. 4. 1998. Zákon č. 73/1998 Z. z. odo dňa svojej účinnosti zrušil ustanovenie § 22 zákona č. 46/1993\nZ. z. a zákon č. 410/1991 Zb. V zmysle § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. tento zákon\nupravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov SIS, príslušníkov Zboru väzenskej\na justičnej stráže SR a príslušníkov Železničnej polície. Zároveň upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia\nso vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov SIS,\npríslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a príslušníkov Železničnej polície. Aj pôvodné znenie\nzákona č. 73/1998 Z. z. vo svojom ustanovení § 213 ods. 1 stanovilo, že nárok na priznaný príspevok\na jeho výplatu zaniká dňom. ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru podľa\ntohto zákona alebo pri prijatí oprávneného do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok.\nPodľa pôvodného znenia § 217 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dobou trvania služobného pomeru,\nktorá je rozhodujúca pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a prídavok k dôchodku a pre výšku\ntýchto dávok, sa rozumie doba trvania služobného pomeru s výnimkou dôb, ktoré sa nezapočítavajú\ndo doby výsluhy rokov v hodnosti ustanovenej v 20 ods. 3 písm. a) až c), e) a f). Podľa pôvodného\nznenia § 217 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1\nsa započítava aj doba trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných\nzboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe, ktorá sa započítala podľa doterajších\npredpisov. Podľa pôvodného znenia § 217 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. pre nárok na príspevok podľa\nodseku 1 a na jeho výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba výkonu základnej vojenskej\nslužby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.\nPodľa pôvodného znenia § 269 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi sa do doby trvania služobného\npomeru rozhodujúcej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a doby odbornej praxe\nzapočítavajú doby služobných pomerov a doby započítateľnej praxe, ak sa započítali podľa doterajších\npredpisov. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že služobný pomer vzniknutý podľa zákona č. 410/1991\nZb. sa automaticky stal služobným pomerom podľa § 272 zákona č. 73/1998 Z. z. To teda znamená,\nže právne dôsledky prijatia policajta, ktorého predchádzajúci služobný pomer skončil podľa zákona č.\n334/1991 Zb., do služobného pomeru, ktorý vznikol podľa zákona č. 410/1991 Zb. alebo zákona č.\n334/1991 Zb., sa vo vzťahu k zániku nároku na priznaný príspevok z predchádzajúceho služobného\npomeru posudzujú bez pochybností zhodne a to tak, že pri vzniku služobného pomeru, ďalšieho v\nporadí, zaniká policajtovi nárok na príspevok priznaný z predchádzajúceho služobného pomeru, či už\npodľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb., ako to bolo v prípade odvolateľa, alebo podľa § 119 ods.\n2 zákona č. 410/1991 Zb., prípadne § 213 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Z uvedeného je zrejmé, že\nhoci bol odvolateľ prijatý do služobného pomeru príslušníka SIS, jeho služobný pomer v SIS, ako aj jeho\npredchádzajúce služobné pomery príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka Federálneho\npolicajného zboru sú služobné pomery, zhodnotením ktorých má policajt nárok vždy len na jednu dávku\nvýsluhového zabezpečenia, a to podľa toho osobitného zákona, podľa ktorého sa posudzuje nárok na\ntúto dávku v čase skončenia posledného zo služobných pomerov. Zákonodarca práve ustanoveniami\no zániku nároku na príspevok za službu, resp. výsluhový príspevok, z dôvodu opätovného prijatia do\nslužobného pomeru, z ktorého policajtovi vzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa\nosobitného predpisu, vo všetkých zákonoch, podľa ktorých sa priznávajú tieto dávky policajtom, resp.\nprofesionálnym vojakom, hasičom, prípadne colníkom, zabezpečuje, aby nikto nepoberal dve a viac\ndávok výsluhového zabezpečenia za to isté obdobie trvania služobného pomeru, a to ani počas trvania\nniektorého zo služobných pomerov, a ani po skončení služobného pomeru. Tento princíp je zakotvený\nnielen v osobitných predpisoch o sociálnom zabezpečení policajtov, ale aj vo všeobecných predpisoch\no sociálnom poistení. Prijatím odvolateľa do ďalšieho služobného pomeru, tzn. do služobného pomeru v\nSIS, mu nepopierateľné zanikol nárok na príspevok za službu priznaný pri skončení služobného pomeru\nvo Federálnom policajnom zbore k 1. 12. 1991. Dôsledkom neoznámenia vzniku služobného pomeru v\nrámci SIS bolo to, že odvolateľ si vyplatené sumy príspevku za službu ponechával a užíval, ako by mal\nna ne nárok, čím získal neoprávnený majetkový prospech, a to bez právneho dôvodu, pričom vo svojom\nvyjadrení ani nepopiera, že vedel, že ide o sumy vyplatené neoprávnene. K posúdeniu miery zavinenia\nSIS na tom, že odvolateľ neoznámil platiteľovi príspevku za službu (odboru) vznik služobného pomeru\npríslušníka SIS, prvostupňový orgán uviedol, že zákony, príslušné vykonávacie predpisy a zoznamy\nutajovaných skutočností SIS, na ktoré odvolateľ vo svojom vyjadrení poukazuje a odvoláva sa na ne,\nteda zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú\noblasti utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov, neboli v čase vzniku posudzovaného\n\nskutkového stavu, teda k 1. 9. 1996, kedy odvolateľovi vznikol služobný pomer príslušníka SIS, ani v\nčase skončenia jeho služobného pomeru k SIS, v platnosti. V súvislosti s pokusom odvolateľa preniesť\nna SIS podstatnú, resp. celú časť zodpovednosti za to, že nemohol oznámiť platiteľovi príspevku za\nslužbu svoju príslušnosť k SIS, mal prvostupňový orgán za to, že odvolateľ mal a mohol oznámiť vznik\nslužobného pomeru v SIS odboru, ktorý mu vyplácal príspevok za službu, v čom mu nebránili žiadne\nskutočnosti. Túto oznamovaciu povinnosť mohol odvolateľ splniť aj po skončení služobného pomeru v\nSIS, pričom ju nesplnil a zatajil vznik služobného pomeru k SIS, ako aj priznanie dávky výsluhového\nzabezpečenia, ktorá mu bola priznaná podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Odvolateľ vedel o tom, že mu\npríspevok za službu nepatrí. Na túto skutočnosť bol upozornený a predpoklad vedomosti mu vyplýval\naj priamo zo zákona. Zároveň ho v súlade so svojimi internými postupmi na zánik nároku na príspevok\nza službu upozornila priamo SIS pri nástupe do služobného pomeru príslušníka SIS. Odvolateľovi SIS\ntaktiež navrhla možný spôsob, ako vrátiť priznanú a vyplácanú dávku bez toho, aby bola oznámená jeho\npríslušnosť k SIS. Navrhovaný postup však odvolateľ odmietol. Súčasne ale nepristúpil k oznámeniu\nzániku nároku na príspevok, čím výlučne vlastným konaním spôsobil, že mu bol príspevok za službu\npočas trvania služobného pomeru v SIS, a aj po jeho skončení, bezdôvodne vyplácaný. Odvolateľ tak\nsvojím konaním spôsobil preplatok na dávke výsluhového zabezpečenia. Na obhájenie svojho konania,\nktorým spôsobil, že neoznámil prijatie do služobného pomeru k SIS a poberal príspevok za službu viac\nako 19 rokov neoprávnene po zániku právneho dôvodu na jeho výplatu, sa odvolateľ vo svojom vyjadrení\nodvoláva na množstvo zákonov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Jeho argumentácia sa opiera o\nprávne predpisy, či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré vôbec nesúvisia s jeho konaním. Z tohto\ndôvodu sa odvolateľ nemôže domáhať práva na základe zákonov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,\nktoré neboli platné v čase, keď odvolateľovi vznikol služobný pomer k SIS. Poukazovanie na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR č. k. 6 Sž 73/97, nie je dôvodné, pretože znášať nepriaznivý následok v uvedenom\nprípade znamenalo uloženie sankcie za konanie, ktoré jeden zákon zakazoval a druhý povoľoval, čo však\nnie je totožný skutkový stav s konaním odvolateľa. Zároveň konaním povinného nedošlo v prejednávanej\nveci k bezdôvodnému majetkovému prospechu, resp. k bezdôvodnému obohateniu sa na základe práva,\nktoré zaniklo. Práve naopak, odvolateľ vedel, že poberá dávku neoprávnene, mal možnosť tento stav\nzmeniť zákonnou cestou a napriek tomu, v rozpore s právom a morálkou, túto poberal a užíval viac ako\n19 rokov, akoby mu patrila. V súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa tzv. súbehu nárokov na\npríspevok s nárokom na príspevok podľa iných predpisov riešeného v § 100 ods. 1 zákona č. 334/1991\nZb., poukázal prvostupňový orgán na znenie § 100 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb., podľa ktorého\npri súbehu nároku no príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa iných predpisov patrí vyšší\npríspevok. Odvolateľ uviedol, že počas trvania služobného pomeru nemohlo dôjsť k súbehu nárokov\nna príspevok, pretože poberal iba jeden príspevok. Zároveň však opomenul uviesť tú skutočnosť, že\npo skončení služobného pomeru v SIS, bez akéhokoľvek právneho nároku nielenže naďalej poberal\npríspevok za službu priznaný mu od 1. 12. 1991, ale súčasne poberal aj výsluhový príspevok, ktorý mu\npriznala SIS od 29. 10. 1998 podľa zákona č. 73/1998 Z. z., pričom pri jeho priznávaní mu zhodnotila\naj dobu trvania služobného pomeru, ktorá mu bola zhodnotená aj na vznik nároku na príspevok za\nslužbu. Priamo ustanovenie § 100 ods. l zákona č. 334/1991 Zb., na ktoré poukazuje aj odvolateľ,\njednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vylučuje, aby niekto poberal dva príspevky, dve dávky\nvýsluhového zabezpečenia. Hoci sa na predmetné ustanovenie vo veci poberania príspevku za službu\npočas služobného pomeru v SIS odvolateľ odvoláva, neuvádza ho však už v súvislosti s poberaním\ndvoch príspevkov po skončení služobného pomeru k SIS. Predmetné ustanovenie riešilo právny stav.\nkedy výška neskôr priznaného príspevku by bola nižšia, ako výška skôr priznaného príspevku, na ktorý\nzanikol nárok prijatím do ďalšieho služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na dávku výsluhového\nzabezpečenia. V takomto prípade zákon chránil skôr priznaný nárok, ako nárok výhodnejší. Z uvedeného\nvyplýva, že na odvolateľa by sa mohlo toto ustanovenie aplikovať len v prípade, ak by suma výsluhového\npríspevku priznaného podľa zákona č. 73/1998 Z. z. bola nižšia ako suma príspevku za službu\npriznaného podľa zákona č. 334/1991 Zb., a to vo výške vyplatenej ku dňu predchádzajúcemu dňu\nzániku nároku na túto dávku, teda ku dňu 31.8. 1996. Po skončení služobného pomeru v SIS by mal\nodvolateľ nárok na ten príspevok, ktorý by bol vyšší, nie však na obidva príspevky. ako to prezentuje vo\nsvojom vyjadrení. Poukazovanie odvolateľa na povinnosť SIS oznámiť platiteľovi dávky, že jej príslušník\nje poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nemá žiadnu právnu relevanciu, pretože zo žiadneho\nz ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. nevyplývala pre SIS povinnosť oznámiť odboru tú skutočnosť, že\nodvolateľovi vznikol služobný pomer k SIS. Táto zákonná povinnosť výlučne vyplývala a bola uložená\npriamo odvolateľovi, ktorý si ju nesplnil. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že výsluhový príspevok\npriznaný mu SIS, sa nestal výsluhovým dôchodkom, ale sa za výsluhový dôchodok iba považuje,\nprvostupňový orgán poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 328/2002 Z. z. k ustanoveniam § 124\n\naž § 130, podľa ktorej, cit.: „Ide o súbor ustanovení upravujúcich transformáciu doterajších dávok\ndo nového systému takto: doterajší dlhodobo (do 60 rokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok\nsa stáva výsluhovom dôchodkom.“ Z uvedeného vyplýva, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.\n328/2002 Z. z. sa dávky priznané a vyplácané policajtom do 30. 6. 2002, stali po 1. 7. 2002 výsluhovými\ndôchodkami a sú vyplácané z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Zákonné lehoty na\nvrátenie dávky poskytnutej neoprávnene v celkovej sume 43.323,14 €, vyplývajúce z ustanovenia §\n105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z. z., boli v danom prípade v plnom rozsahu dodržané. Trojročná\nsubjektívna lehota začala plynúť dňom 15. 6. 2016, a to doručením oznámenia SIS č. XX/XX-XX-X/\nXXXX zo dňa 14. 6. 2016, kedy odbor zistil, že odvolateľovi bola dávka výsluhového zabezpečenia\nvyplácaná neoprávnene. Vzhľadom na skutočnosť, že dávka bola vyplatená neoprávnene naposledy\nza mesiac apríl 2016, desaťročná objektívna lehota bola taktiež zachovaná. Celková suma 43.323,14 €\npozostáva z neoprávnene poukázaných súm od 1. 5. 2006 do 30. 4. 2016. Na základe takto zisteného\nskutočného stavu veci bolo vydané napadnuté rozhodnutie, podľa ktorého je odvolateľ povinný vrátiť\nodboru neoprávnene prijatú dávku výsluhového zabezpečenia za obdobie od 1. 5. 2006 do 30. 4. 2016\nv celkovej sume 43.323,14 € na osobitný účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol\nXXXX, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Preskúmaním\nnapadnutého rozhodnutia, vrátane konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neboli v odvolacom konaní\nv postupe odboru zistené žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti. Prvostupňový orgán pred\nvydaním napadnutého rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral\npotrebné podklady. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v intenciách príslušných ustanovení zákona č.\n328/2002 Z. z. O povinnosti odvolateľa vrátiť dávku výsluhového zabezpečenia poskytnutú neoprávnene\nbolo rozhodnuté správne a zákonným spôsobom. Po doručení napadnutého rozhodnutia odvolateľovi\ntento využil zákonnú možnosť a v stanovenej lehote podal proti nemu odvolanie. Odvolateľ v podanom\nodvolaní namieta, že prvostupňový orgán porušil zákonný postup a vydal nezákonné, nejednoznačné\na nepreskúmateľné, zmätočné, tendenčné rozhodnutie a navyše v predstihu. Zastáva názor, že ak\nrozhodnutie o odňatí príspevku za službu nenadobudlo právoplatnosť, nemal odbor až do nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia vydať napadnuté rozhodnutie. Má za to, že v predmetnej veci nie je\nmožné aplikovať ustanovenia o správnom konaní. S uvedenými námietkami nie je možné súhlasiť.\nPredovšetkým je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti predpísané\nustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z., je z neho jasný a zrozumiteľný výsledok konania, ktorým bola\nodvolateľovi uložená povinnosť vrátiť neoprávnene prijatú dávku výsluhového zabezpečenia. Konanie\no odňatí nároku na príspevok za službu, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. G.-X.XXX-XXX/\nXXXX-XX H. dňa 18. 7. 2016, je samostatné konanie nezávislé na konaní o povinnosti vrátiť neprávom\npoberanú dávku výsluhového zabezpečenia. Predmetom konania, ktoré bolo ukončené uvedeným\nrozhodnutím, bolo iba rozhodnutie o zániku nároku na priznanú dávku výsluhového zabezpečenia, a\nto príspevok za službu. Taktiež je potrebné uviesť, že v súlade s poučením uvedeným v predmetnom\nrozhodnutí, podanie odvolania proti nemu v súlade s § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. nemá odkladný\núčinok. Z uvedeného vyplýva, že žiadne skutočnosti nebránili prvostupňovému orgánu uskutočniť\nkonanie vo veci uloženia povinnosti, aby odvolateľ vrátil odboru neoprávnene prijatú dávku výsluhového\nzabezpečenia za obdobie od 1. 5. 2006 do 30. 4. 2016 v celkovej sume 43.323,14 €. Na doplnenie\nmožno poznamenať, že rozhodnutie I. G./XXXX-XX H. dňa 18. 7. 2016 o zániku nároku na priznaný\npríspevok za službu a jeho výplatu nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 11. 2016. Stalo sa tak doručením\nrozhodnutia ministra vnútra SR I. C./XXXX/XXX. zo dňa 27. 10. 2016. ktorým v odvolacom konaní\nzamietol odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a potvrdil predmetné prvostupňové rozhodnutie. Pokiaľ\nodvolateľ namieta, že na predmetné konanie nie je možné použiť všeobecne záväzný právny predpis, a\nto správny poriadok, je potrebné uviesť, že ide o právny predpis „lex generalis“, ktorý upravuje konanie\naj v predmetnej veci, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že ani zákon č. 334/1991 Zb. a ani zákon č.\n328/2002 Z. z. pôsobnosť správneho poriadku v žiadnom zo svojich ustanovení nevylúčili. Ako už bolo\nuvedené, správny poriadok je všeobecným predpisom upravujúcim konanie pred správnymi orgánmi,\nktorého pôsobnosť nebola vylúčená ani v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o povinnosti odvolateľa\nvrátiť dávku výsluhového zabezpečenia, ktorú poberal v rozpore nielen so zákonom č. 334/1991 Zb. a\nzákonom č. 73/1998 Z. z., ale aj v rozpore so zákonom č. 328/2002 Z. z. Pravidlá procesného konania\nsa spravujú tými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú platné a účinné\nv čase, kedy sa konanie uskutočňuje. Odvolateľ poukazuje na nesúlad právnych predpisov použitých\nv rozhodnutí o odňatí príspevku za službu a v napadnutom rozhodnutí. Zastáva názor, že ak sa mu\npríspevok za službu vyplácal aj po prijatí zákona č. 328/2002 Z. z., tento sa podľa ustanovenia § 124\nods. 5 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. nestáva výsluhovým dôchodkom, ale sa za výsluhový dôchodok\nlen považuje, a to iba vtedy, ak nárok naň trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. k I. 7. 2002. Namieta,\n\nže ak mu bol príspevok za službu odňatý podľa zákona č. 334/1991 Zb., prečo mu je povinnosť vrátiť\nneprávom prijatú výsluhovú dávku určená podľa ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. Takýto postup\npovažuje za retroaktívny a neprípustný. Z napadnutého rozhodnutia nie je podľa odvolateľa jasné, podľa\nktorého zákona je vec posudzovaná. Taktiež vznáša námietku premlčania na vrátenie príspevku za\nslužbu podľa zákona č. 334/1991 Zb. a zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v lehote troch rokov v\nprípade, ak odbor preukáže svoje tvrdenia o nezákonnosti jeho konania. S uvedenými námietkami sa\nnemožno stotožniť. Ako už bolo uvedené, konanie o odňatí nároku na príspevok za službu, ktoré bolo\nukončené vydaním rozhodnutia č. G./XXXX-XX H. dňa 18. 7. 2016, je samostatné a nezávislé konanie\nna konaní o povinnosti vrátil neprávom poberanú a vyplácanú dávku výsluhového zabezpečenia. Podľa\nprechodného ustanovenia § 121 zákona č. 328/2002 Z. z. o dávkach sociálneho zabezpečenia, na\nktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo,\nsa rozhodne podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že hmotnoprávne podmienky\nvzniku nároku na príspevok za službu, ako aj jeho zániku boli upravené v ustanoveniach zákona č.\n334/1991 Zb., v konaní o odňatí príspevku za službu bolo potrebné podľa týchto hmotnoprávnych\npodmienok aj postupovať a to tak, ako to vyplývalo z ustanovenia § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991\nZb. Ustanovením § 121 zákona č. 328/2002 Z. z. však nie sú dotknuté nároky, ktoré vznikli z dôvodu\nprotiprávneho konania odvolateľa vo veci výplaty príspevku, ktorý sa dňom 1. 7. 2002 stal výsluhovým\ndôchodkom. Z uvedeného je tak v dostatočnom rozsahu preukázané, že dňom nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 328/2002 Z. z. sa dávky priznané a vyplácané policajtom do 30. 6. 2002 po 1. 7. 2002\nstali výsluhovými dôchodkami a sú vyplácané z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podľa\nteórie práva súčasťou spoločných, záverečných a prechodných ustanovení normatívneho aktu (zákona)\nsú aj ustanovenia, ktoré deklarujú retroaktivitu alebo vymedzujú retroaktivitu, pričom ich pôsobnosť je\ntrvalá. Ich úloha nie je v tom, aby dočasne upravili vzťahy založené za pôsobnosti skoršieho aktu a\nukončené za pôsobnosti neskoršieho aktu, ale aby natrvalo vymedzili rozsah a charakter pôsobenia\nneskoršieho aktu do minulosti, ktorá Je v zásade doménou skoršieho aktu. Retroaktivita je spätným\npôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. Princíp retroaktivity vychádza zo zásady, že kto konal\ns dôverou v určitý zákon, nemá byť vo svojej dôvere sklamaný. Teória práva rozoznáva pravú a nepravú\nretroaktivitu. Pri pravej retroaktivite sa neuznávajú práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa\nuznávali za právne skutočnosti za platnosti skoršieho zákona, čo však nie je prípad odvolateľa. Naopak\npri nepravej retroaktivite sa tieto skutočnosti uznávajú, nová právna úprava však mení alebo zavádza\nnové práva a povinnosti. Vzťah neskoršej a skoršej právnej úpravy, medze nepravej retroaktivity.\nvrátane noriem potvrdzujúcich relevanciu právnych skutočností podľa skoršieho práva, sú zakotvené\nv záverečných ustanoveniach neskoršieho aktu. Neskoršia právna norma pre právne vzťahy založené\npodľa skoršieho práva vytvára nový právny režim. Teória práva taktiež uvádza, že v prípade, ak neskorší\nakt, či jeho časť nahradzuje skorší akt alebo jeho časť, je potrebné, aby neskoršia norma stanovila,\npodľa akého práva sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho aktu,\nale ktoré sa realizujú a finalizujú za platnosti a účinnosti neskoršieho aktu. Obsahom prechodných\nustanovení je intertemporalita, čiže režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva.\nV čase pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne\nnormy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla, a naopak dočasne sa nepoužívajú neskoršie normy, ktorých\nplatnosť a účinnosť vznikla. Intertemporálne ustanovenia teda nanovo, na prechodný čas a na riešenie\nkonkrétnych situácií „vracajú“ skoršiemu aktu, či jeho určitým ustanoveniam platnosť a účinnosť z\nhľadiska konkrétne vymedzene!, najmä vecnej a osobnej pôsobnosti, alebo naopak na prechodný čas\n„pozastavujú“ účinnosť neskoršieho aktu alebo jeho častí, najmä z hľadiska jeho vecnej a osobnej\npôsobnosti. Intertemporálne ustanovenia aktu sú prechodné. Po splnení svojej tranzitómej funkcie\nsa stávajú obsolétne, nestrácajú však platnosť a účinnosť, iba ak nastane prípad, že všetky alebo\nniektoré z intertemporálnych ustanovení obsahujú aj terminované normy. Predmetom intertemporálnych\nustanovení je teda úprava dočasného pôsobenia skoršieho aktu v budúcnosti, prípadne spolupôsobenia\nskoršieho aktu a neskoršieho aktu v prechodnom období, v ktorom sa finalizuje realizácia právnych\nvzťahov vzniknutých za časovej pôsobnosti skoršieho normatívneho aktu (J. Prusák, Teória práva,\nUčebné texty právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vydavateľské oddelenie Právnickej\nfakulty Univerzity Komenského Bratislava 2001). Prechodné ustanovenie § 121 zákona č. 328/2002\nZ. z. rieši len otázku posudzovania nároku na dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré vznikli do 30. 6.\n2002, a o ktorých sa práve do tohto dňa právoplatne nerozhodlo. Žiadne z prechodných ustanovení\nzákona č. 328/2002 Z. z. nerieši aj otázku práva na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej\nneoprávnene tak, ako je to v predmetnej veci. Z uvedeného tak vyplýva, že zákon č. 328/2002 Z. z.\nako neskoršia právna norma vo vzťahu ku skoršej právnej norme, a to k zákonu č. 334/1991 Zb., pre\nprávne vzťahy k právu na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene, vytvoril\n\nnový právny režim platný a účinný od 1. 7. 2002. S poukázaním na uvedené skutočnosti, námietka\nodvolateľa vo vzťahu k povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia, ktorú poberal neoprávnene až\ndo 30. 4. 2016, len za obdobie troch rokov, je tak nedôvodná. Právo na vrátenie dávky výsluhového\nzabezpečenia poskytnutej neoprávnene sa v danom prípade nepremlčalo, pretože tak subjektívna\ntrojročná lehota, ako aj objektívna desaťročná lehota na jeho uplatnenie, boli zachované. Odvolateľ\nzastáva názor, že nárok na príspevok za službu mu zanikol až z dôvodu vzniku súbehu s výsluhovým\npríspevkom dňom skončenia služobného pomeru príslušníka SIS, tzn. od 29. 10. 1998. S predmetnou\nnámietkou nemožno súhlasiť. Odvolateľovi vznikol prvý služobný pomer k 1.3. 1974 podľa zákona č.\n100/1970 Zb. Dňom 27. 8. 1991 nadobudol účinnosť zákon č. 334/1991 Zb., ktorý upravoval, okrem\nslužobného pomeru policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície,\naj nároky súvisiace so skončením ich služobného pomeru. V zmysle § 129 ods. 1 a ods. 2 zákona\nč. 334/1991 Zb. vo vzťahu k policajtom Federálneho policajného zboru a Zboru hradnej polície dňom\núčinnosti tohto zákona strácajú platnosť 1. zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov\nZboru národnej bezpečnosti v znení zákona č. 63/1983 Zb.. zákona č. 74/1990 Zb.. zákona č. 169/1990\nZb. a zákona č. 546/1990 Zb.: 2. nariadenie ministra vnútra Československej socialistickej republiky č.\n26/1983 o konaní vo veciach služobného pomeru príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (registrované\nv čiastke 12/1984 Zb.). Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že služobný pomer\nodvolateľa vzniknutý podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa stal služobným pomerom podľa zákona č.\n334/1991 Zb. a nároky súvisiace so skončením služobného pomeru boli posudzované už podľa zákona\nč. 334/1991 Zb. Je preto nesporné a nespochybniteľné, že po skončení služobného pomeru príslušníka\nFederálneho policajného zboru bol odvolateľovi v súlade so zákonom č. 334/1991 Zb. priznaný príspevok\nza službu za dobu 18 rokov a 65 dní služobného pomeru, ktorá sa prelínala obdobím účinnosti dvoch\nzákonov o služobnom pomere, a to zákona č. 100/1970 Zb. a zákona č. 334/1991 Zb., teda dvoch\nodlišných služobných pomerov, a to služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a\nslužobného pomeru policajta Federálneho policajného zboru. Z uvedeného vyplýva, a to bez najmenších\npochybností, že služobný pomer vzniknutý podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa automaticky stal služobným\npomerom podľa § 128 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. a v prípade, ak predchádzajúci služobný pomer\nskončil podľa zákona č. 100/1970 Zb., pričom nároky z ďalšieho služobného pomeru boli posudzované\nuž podľa zákona č. 334/1991 Zb., predchádzajúci služobný pomer, v minulosti už skončený, sa podľa\n§ 125 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. započítaval do doby trvania služobného pomeru rozhodnej pre\npriznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru. V tejto súvislosti je taktiež potrebné zdôrazniť,\nže rovnaké pravidlo vyplývalo aj z jednotlivých ustanovení ďalších osobitných zákonov, upravujúcich\nnároky súvisiace so skončením ktoréhokoľvek služobného pomeru, či už to bol zákon č. 410/1991\nZb., prípadne zákon č. 73/1998 Z. z., alebo iné právne predpisy, ktoré upravovali nároky policajtov po\nskončení služobného pomeru. Zákon č. 410/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 11. 1991,\nupravoval služobný pomer, najmä práva a povinnosti z neho vyplývajúce príslušníkom Policajného zboru\nSR, ako aj základné otázky hmotného zabezpečenia po skončení služobného pomeru, a to nielen\npríslušníkov Policajného zboru SR, ale ai príslušníkov SIS a ďalších ozbrojených zložiek a zborov,\nnapr. príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, alebo od roku 1993 príslušníkov Železničnej\npolície SR. Dňom 15. 2. 1993 vstúpil do platnosti zákon č. 46/1993 Z. z., ktorým bola zriadená SIS.\nTento zákon upravuje len úlohy, organizáciu a kontrolu SIS, oprávnenia a povinnosti príslušníka SIS.\nObdobným zákonom, akým je zákon č. 46/1993 Z. z., bol a je pre príslušníkov Policajného zboru zákon č.\n171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, alebo pre príslušníkov Zboru väzenskej\na justičnej stráže SR bol zákon č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej stráže SR v znení neskorších\npredpisov. Uvedené zákony však neupravovali vznik a zánik služobného pomeru, ani nároky súvisiace so\nskončením služobného pomeru. Osobitným predpisom sa na účely ustanovenia § 22 zákona č. 46/1993\nZ. z. rozumel zákon č. 410/1991 Zb. Z uvedeného teda bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že nároky\nvyplývajúce príslušníkovi SIS z dôvodu skončenia služobného pomeru boli v súlade s ustanovením §\n22 zákona č. 46/1993 Z. z. upravované zákonom č. 410/1991 Zb., a to až do prijatia zákona č. 73/1998\nZ. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 4. 1998. Zákon č. 73/1998 Z. z. odo dňa svojej účinnosti zrušil\nustanovenie § 22 zákona č. 46/1993 Z. z., ako aj zákon č. 410/1991 Zb. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2\nzákona č. 73/1998 Z. z. tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov\nSlovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a\npríslušníkov Železničnej polície (ďalej len „štátna služba“). Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré\nsúvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov\nSlovenskej informačnej služby (ďalej len ..príslušník informačnej služby“), príslušníkov Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „policajt“). Podľa\npôvodného znenia § 213 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nárok na priznaný príspevok a jeho výplatu\n\nzaniká dňom^ ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru podľa tohto zákona\nalebo pri prijatí oprávneného do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok. V zmysle\npôvodného znenia § 217 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dobou trvania služobného pomeru, ktorá je\nrozhodujúca pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a prídavok k dôchodku a pre výšku týchto dávok,\nsa rozumie doba trvania služobného pomeru s výnimkou dôb. ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy\nrokov v hodnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 písm. a) až c), e) a f). Podľa pôvodného znenia § 217 ods.\n2 zákona č. 73/1998 Z. z. do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba\ntrvania služobného pomeru v ozbrojených silách^ ozbrojených bezpečnostných zboroch^ ozbrojených\nzboroch a v Slovenskej informačnej službe^ ktorá sa započítala podľa doterajších predpisov. V zmysle\npôvodného znenia § 217 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. pre nárok na príspevok podľa odseku l a na jeho\nvýšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej\nslužby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Podľa pôvodného\nznenia § 269 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej\npre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a doby odbornej praxe započítavajú doby\nslužobných pomerov a doby započítateľnej praxe, ak sa započítali podľa doterajších predpisov. Z\nuvedeného tak vyplýva, a to bez najmenších pochybností, že služobný pomer vzniknutý podľa zákona\nč. 410/1991 Zb. sa automaticky stal služobným pomerom podľa § 272 zákona č. 73/1998 Z. z. a v\nprípade, ak predchádzajúci služobný pomer skončil podľa predchádzajúcich predpisov upravujúcich\nslužobný pomer, pričom nároky z ďalšieho služobného pomeru boli posudzované už podľa zákona\nč. 73/1998 Z. z., predchádzajúci služobný pomer, v minulosti už skončený, sa podľa § 270 zákona\nč. 73/1998 Z. z. započítava do doby trvania služobného pomeru rozhodnej pre priznanie nárokov\nvyplývajúcich zo služobného pomeru. Na základe takto zistených skutočností považuje odvolací orgán\nza dostatočne preukázané, že príslušník, resp. policajt môže vykonávať v rovnakom čase iba jeden\nslužobný pomer. Po skončení služobného pomeru vzniká oprávnenému, v prípade splnenia zákonných\npodmienok, nárok iba na jednu výsluhovú dávku a lei výplatu. V prípade vzniku nového služobného\npomeru oprávnenému zaniká nárok na dávku priznanú po skončení predchádzajúceho služobného\npomeru, a teda aj na jej výplatu. Počas služobného pomeru nikto nemá nárok na výplatu výsluhovej\ndávky priznanej po skončení predchádzajúceho služobného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že služobný\npomer odvolateľa ako príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a následne ako príslušníka Federálneho\npolicajného zboru, ako aj jeho služobný pomer príslušníka SIS, sú služobné pomery, zhodnotením\nktorých mal tento nárok vždy len na jednu dávku výsluhového zabezpečenia, a to podľa toho osobitného\nzákona, podľa ktorého sa posudzoval nárok na túto dávku v čase skončenia posledného z vykonaných\nslužobných pomerov. Odvolací orgán považuje za dostatočne preukázané, že nárok na akúkoľvek\ndávku výsluhového zabezpečenia, akým bol aj príspevok za službu, zaniká dňom predchádzajúcim dňu\nopätovného prijatia do akéhokoľvek služobného pomeru. To znamená, že nárok na príspevok za službu,\nktorý bol odvolateľovi priznaný podľa zákona č. 334/1991 Zb., mu zanikol dňom prijatia do služobného\npomeru príslušníka SIS, t. j. od 1. 9. 1996 a nie až po skončení tohto služobného pomeru k SIS, teda\nod 29. 10. 1998. Odvolateľ vyjadruje svoje presvedčenie, že povinnosť oznámiť odboru, ako platiteľovi\ndávky výsluhového zabezpečenia, vznik jeho služobného pomeru k SIS, patrí podľa §108 zákona č.\n100/1988 Zb., a vždy aj patrila, iba do kompetencie SIS. Je presvedčený, že neoznámenie vzniku jeho\nslužobného pomeru príslušníka k SIS je, a vždy bolo, utajovanou skutočnosťou, na ktorej oznámenie\nodboru on nemal oprávnenie. Až do oznámenia odboru o tom, že neoprávnene poberá príspevok za\nslužbu, bol v presvedčení, že príspevok mu bol vyplácaný oprávnene. Nesúhlasí s tvrdením odboru\no tom, že mu žiaden zákon nezakazuje preukázať príslušnosť k SIS. Tvrdí, že príslušnosť k SIS sa\npreukazuje iba v prípade služobnej činnosti, pričom preukaz príslušníka SIS neobsahuje žiaden osobný\núdaj jeho nositeľa, iba evidenčné číslo preukazu. Zároveň uvádza, že jeden zákon mu určoval povinnosť\nniečo oznámiť a druhý zákon mu to zakazoval, dokonca pod hrozbou trestného konania. Predmetné\nnámietky odvolateľa nie je možné akceptovať a treba ich považovať za nedôvodné. K poukazovaniu\nodvolateľa na povinnosť SIS oznámiť platiteľovi dávky podľa § 108 zákona č. 100/1988 Zb., že jej\npríslušník je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia. Odvolací orgán uvádza, že v zmysle §\n108 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach\nrozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho\nzabezpečenia. Z uvedeného tak vyplýva, že SIS ako zamestnávateľ nemala povinnosť voči platiteľovi\npríspevku za službu, teda voči inému útvaru sociálneho zabezpečenia, oznamovať, ktorí príslušníci\nSIS si zároveň nesplnili oznamovaciu povinnosť voči platiteľovi dávky sociálneho zabezpečenia a\npoberajú túto dávku súbežne s výkonom svojho služobného pomeru príslušníka SIS, resp. aj po jeho\nskončení. Táto povinnosť, bez akýchkoľvek pochybností, prináležala iba poberateľovi dávky sociálneho\nzabezpečenia. V súvislosti s presvedčením odvolateľa o tom, že poberal dávku oprávnene, je potrebné\n\npoukázať na znenie ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti\nje potrebné zdôrazniť, že ak osobitný zákon neurčuje správnemu orgánu povinnosť oboznámiť dotknuté\nosoby o ich právach, resp. povinnostiach, platí, že od uverejnenia (vyhlásenia) zákona alebo iného\nvšeobecne záväzného právneho predpisu v Zbierke zákonov sa uverejnené (vyhlásené) stalo známe\nkaždému, koho sa to týka tak, ako to do 31. 12. 2015 vyplývalo z § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o\nZbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov a ako to od 1. 1. 2016 vyplýva z § 15 zákona č.\n400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Napriek tomu, že platiteľa príspevku za službu, ktorým bol útvar sociálneho zabezpečenia\nMV SR, osobitný zákon nezaviazal informovať odvolateľa o jeho povinnostiach vyplývajúcich mu zo\nzákona č. 334/1991 Zb., pre posilnenie právnej istoty a právneho vedomia poberateľa dávky, tento\nodvolateľa poučil o tom, za akých podmienok mu nárok na príspevok za službu zanikne, a aké má\npovinnosti voči platiteľovi tohto príspevku. Predmetné poučenie bolo prílohou rozhodnutia o priznaní\npríspevku za službu od 1. 12. 1991. V súvislosti s neoznámením prijatia odvolateľa do služobného\npomeru príslušníka SIS je potrebné zdôrazniť, že odvolateľ nemal povinnosť voči platiteľovi dávky\npreukázať svoju príslušnosť k SIS, ale jeho povinnosťou, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 101 ods. 3\nzákona č. 334/1991 Zb., bolo oznámiť mu, že mu vznikol služobný pomer, z ktorého mu vzniká nárok na\ndávku výsluhového zabezpečenia. Tak, ako už bolo uvedené, podľa ustanovenia § 101 ods. 3 zákona\nč. 334/1991 Zb. príjemca príspevku je povinný platiteľovi príspevku oznámiť do ôsmich dni zmeny\nskutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok a jeho výplatu. Žiaden zo zákonov o služobnom\npomere, či už zákon č. 100/1970 Zb., zákon č. 334/1991 Zb., zákon č. 410/1991 Zb., zákon č. 46/1993\nZ. z., zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z.\nz., ale ani iných zákonov o služobných pomeroch, napr. zákon č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a\njustičnej stráže SR v znení neskorších predpisov, zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení\nneskorších predpisov, zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, v ustanoveniach\no povinnosti príslušníka nevyžaduje oznámiť platiteľovi dávky výsluhového zabezpečenia, v rámci akej\nozbrojenej zložky opätovne vznikol služobný pomer. Povinnosťou každého poberateľa dávky je, a\nvždy bolo, iba oznámiť platiteľovi dávky všetky skutočnosti vzťahujúce sa k vyplácanej dávke. Takouto\nskutočnosťou bolo a je aj prijatie do služobného pomeru, z ktorého poberateľovi dávky vzniká po jeho\nskončení nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. Nie je preto akceptovateľné, aby si odvolateľ robil\nsvojvoľný výklad k ustanoveniam o opätovnom vzniku služobného pomeru a jeho následkoch vo vzťahu\nk nároku na poberanú dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola priznaná z predchádzajúceho\nslužobného pomeru. Je potrebné zdôrazniť, že v čase vzniku skutku, prejedávaného v tomto konaní,\nsa činnosť SIS riadila hlavne zákonom č. 46/1993 Z. z., zákonom č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných\núdajov v informačných systémoch v znení neskorších predpisov, zákonom č. 410/1991 Zb., zákonom č.\n100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o\nzmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov a vykonávacími predpismi k týmto\nzákonom. Žiaden z uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov nezakazoval preukazovať\npríslušnosť k SIS. Odvolateľ mal povinnosť oznámiť platiteľovi dávky, že mu nárok na túto dávku\nzanikol z dôvodu jeho prijatia do služobného pomeru. Túto povinnosť si nesplnil, pričom SIS takáto\npovinnosť nevyplývala zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Vzhľadom na všetky\nskutočnosti a s poukázaním aj na tvrdenia uvedené odvolateľom v podanom odvolaní, nie sú žiadne\npochybnosti o tom, že odvolateľ preukázateľne vedel o tom, že príspevok za službu poberá odo\ndňa jeho prijatia do SIS neoprávnene. Odvolateľ namieta, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do\nspisového materiálu. Uvedená námietka odvolateľa nie je namieste. Zo zadovážených dôkazov je\ndostatočne preukázané, že odvolateľovi bolo umožnené využitie všetkých jeho subjektívnych práv, ktoré\nmu vyplývali z predmetného konania. Z „Knihy denných návštev“, ktorá je vedená v rámci odboru,\nje dostatočne preukázané, že odvolateľ dňa 28. 6. 2016 v čase od 09.24 hod. do 10.30 hod. bol v\npriestoroch odboru. Z úradného záznamu č. G./XXXX-XX zo dňa 28. 6. 2016 spracovaného riaditeľom\nodboru vyplýva, že odvolateľovi bolo dňa 28. 6. 2016 umožnené, aby do dávkového spisu č. 4.094,\nktorý je vedený k dávke výsluhového zabezpečenia, ktorá bola vyplácaná odvolateľovi, nahliadol,\npričom odvolateľ uviedol, že z predmetného spisu požaduje zaslať iba písomné oznámenie, ktorým\nSIS oznámila skutočnosti vzťahujúce sa k vyplácanej dávke výsluhového zabezpečenia. Uvedenú\nskutočnosť taktiež potvrdzuje aj sám odvolateľ v písomnosti zo dňa 28. 6. 2016, ktorá bola odboru\ndoručená dňa 4. 7. 2016, kde uvádza, cit.; „Kópiu požadovanej písomnosti požadujem doručiť v zmysle\n§ 23 Správneho poriadku, po dohode s A. B. J., riaditeľom odboru. „ Z uvedených skutočností tak\nvyplýva, že tvrdenie odvolateľa o nemožnosti nahliadnuť do dávkového spisuje nedôvodné a v rozpore\nso zadováženými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v predloženom spise. Ostatné námietky odvolateľa,\n\nktoré nemajú s predmetom konania žiaden súvis, boli vyhodnotené ako irelevantné. V tejto súvislosti\nnie je podľa názoru odvolacieho orgánu potrebné, aby sa v odôvodnení rozhodnutia uvádzali odpovede\nna všetky, a to aj nepodstatné a z hľadiska právneho posúdenia veci bezvýznamné okolnosti alebo\nnávrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich zo svojho subjektívneho pohľadu vníma ako\nrelevantné. Odvolací orgán je však povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa teda\nobmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. V závere odvolania navrhuje odvolateľ\nnapadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové prejednanie\na rozhodnutie v súlade so zákonom. V súvislosti s uplatneným návrhom odvolateľa na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové prvostupňové konanie, odvolací orgán s poukazom\nna vyššie uvedené skutočnosti trvá na tom, že doterajšie zistenia obsiahnuté v priloženom spisovom\nmateriáli dávajú dostatočný skutkový podklad pre záver o dôvodnosti uloženej povinnosti odvolateľa\nvrátiť odboru neoprávnene prijatú dávku výsluhového zabezpečenia za obdobie od 1. 5. 2006 do 30. 4.\n2016 v sume 43.323,14 €. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti ani dôvody, ktoré by\npoukazovali na nezákonnosť alebo nesprávnosť postupu prvostupňového orgánu v konaní o uložení tejto\npovinnosti, alebo na nezákonnosť alebo nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a tým odôvodňovali\npostup navrhovaný odvolateľom. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona č. 328/2002\nZ. z., a preto nie je dôvod na jeho zrušenie. Námietky odvolateľa uplatnené v podanom odvolaní sú\nz hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia neopodstatnené a nič nemenia na skutočnosti, že\nuloženie povinnosti odvolateľovi neoprávnene prijatú dávku výsluhového zabezpečenia za obdobie od 1.\n5. 2006 do 30. 4. 2016 v sume 43.323,14 € vrátiť odboru do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia, bolo realizované správne a zákonným spôsobom. Prijatím do služobného\npomeru príslušníka SIS dňom 1. 9. 1996 odvolateľovi zanikol nárok na priznaný príspevok za službu a\njeho výplatu dňom 31. 8. 1996. Nesplnením si oznamovacej povinnosti o vzniku služobného pomeru v\nrámci SIS odvolateľ spôsobil, že mu táto dávka výsluhového zabezpečenia bola v období od 1.9. 1996\ndo 30. 4. 2016 vyplatená neoprávnene, a to v celkovej sume 64.941,80 €. Vzhľadom na skutočnosť, že\nprávo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene sa v zmysle ustanovenia §\n105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z. z. premlčí najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa. za ktorý sa\ndávka sociálneho zabezpečenia vyplatila, bola odvolateľovi uložená povinnosť vrátiť neoprávnene prijatú\ndávku výsluhového zabezpečenia len za obdobie desiatich rokov od prijatia poslednej neoprávnene\nvyplatenej dávky (za mesiac apríl 2016), teda za obdobie od 1. 5. 2006 do 30. 4. 2016 v sume 43.323,14\n€. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade riadne zisteného a správne posúdeného stavu veci v\nsúlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. Preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo\nzistené porušenie právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané oprávneným orgánom,\nvychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. V odvolacom konaní\nneboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. Podané odvolanie treba\npovažovať za nedôvodné.\n3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 01.06..2023 domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. C./XXXX/XXX zo dňa 18.1.2017\naj rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a\nosobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia č. G./XXXX-XX zo dňa 16.8.2016. Žalobu odôvodnil tým,\nže Odbor sociálneho zabezpečenia MV SR (ďalej len OSZ), ako orgán príslušný konať vo veciach\nsociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, rozhodnutím pod č. G./XXXX-XX zo dňa 16.08.2016,\npodľa § 81 ods. 3 písm. a) s poukázaním na § 105 ods. 14 a 15 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.)\nrozhodol, že žalobca je povinný neoprávnene prijatú dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa\nzákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore\na v Zbore hradnej polície v platnom znení (ďalej len zákon č. 334/1991 Zb.) za obdobie od 01.05.2006\ndo 30.04.2016 v sume 43.323,14 € vrátiť OSZ a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žiadal aby odvolací orgán\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil OSZ na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle ustanovení zákona\nč. 334/1991 Zb., na základe ktorého mu bol príspevok priznaný a vyplácaný. Poukázal na svoju\nzákonnú povinnosť mlčanlivosti, ktorou ho zaviazala Slovenská informačná služba (ďalej len SIS) v\ndôsledku čoho mu bolo zákonnou cestou znemožnené ohlásiť zmenu skutočností rozhodných pre trvanie\nnároku na príspevok doterajšiemu platcovi príspevku. Poukázal na povinnosti SIS, vyplývajúce jej z\nustanovení § 108 a § 109 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v platnom znení (ďalej\nlen zákon č. 100/1988 Zb), čím sa OSZ riadne nezaoberal, napriek námietkam žalobcu vzneseným v\npriebehu konania. Žalobca navrhol aby bolo konanie a dokazovanie doplnené o ďalšie návrhy a dôkazy\n\nktoré vzniesol v odvolaní a vo vyjadrení zo dňa 19.07.2016, vznesené po začatí správneho konania,\nktorými sa žalovaný nezaoberal. Žalobca v priebehu konania a v závere odvolania vzniesol námietku\npremlčania na vrátenie príspevku za službu podľa zákona č. 334/1991 Zb. Na základe podaného\nodvolania žalovaný ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutím pod č. C./\nXXXX/XXX zo dňa 18.01.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené 08.02.2017, rozhodol tak, že odvolanie\nžalobcu zamieta a rozhodnutie OSZ č. G./XXXX-XX zo dňa 16.08.2016 potvrdzuje. Rozhodnutie je\nžalovaným o.i. odôvodnené tým, že právoplatným rozhodnutím, ktorým rozhodol pod č. C./XXXX/XXX\nzo dňa 27.10.2016, žalobcovi zanikol nárok na príspevok za službu dňom 31.8.1996 t.j. dňom ktorý\npredchádzal dňu prijatia žalobcu do služobného pomeru k Slovenskej informačnej službe (ďalej len\nSIS), v dôsledku čoho dávku poberal neoprávnene. O zániku nároku na príspevok žalovaný rozhodol\npodľa § 121 zákona č. 328/2002 Z.z. s „ poukázaním“ na ustanovenie § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991\nZb. V ďalšom rozhodnutí (napádané touto žalobou), o povinnosti vrátiť neoprávnene prijatú dávku\nza službu žalovaný rozhodol, ale už v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. so zdôvodnením, že v čase\nkonania a rozhodovania o vrátení dávky za službu je v platnosti zákon č. 328/2002 Z.z. v zmysle\nktorého je povinný konať, pritom ale „opomenul“, že aj rozhodnutie o zániku nároku na príspevok vydal\nv čase účinnosti tohto zákona. S vyššie uvedeným rozhodnutím žalobca nesúhlasí, nakoľko je týmto\nrozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Rozhodnutie podľa jeho\nnázoru vychádza z nesprávneho skutkového aj právneho posúdenia veci a je tiež nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, navyše zmätočné a predčasné. Žalovaný rozhodol v zmysle ustanovení zákona\nč. 328/2002 Z.z., teda zákona podľa ktorého nebol žalobcovi príspevok za službu nikdy priznaný. V\nčase kedy mu nárok na príspevok zanikol bol platný a účinný zákon č. 334/1991 Zb., a zákon č.\n100/1988 Zb. podľa ktorých sa má vo veci konať a rozhodnúť. Žalovaný tak rozhodnutím, na základe\nneskoršej právnej normy, dodatočne a pozmeňujúco zasiahol do už právne uzavretých minulých práv a\npovinností žalobcu. Podľa právoplatného rozhodnutia žalovaného žalobcovi nárok na príspevok zanikol\n31.8.1996. Žalobca poukazuje na to, že OSZ ako prvostupňový orgán o povinnosti vrátiť priznaný\npríspevok za službu rozhodol predčasne a to dňa 16.08.2016, teda v čase kedy žalobcovi nárok\nna príspevok trval. Rozhodnutie o zániku nároku na príspevok za službu sa stalo právoplatným až\n14.11.2016, čoho dôkazom je odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia č. C./XXXX/XXX z 18.01.2017\no vracaní neoprávnene priznanej dávky (viď str.l6 ods. 4). Proti rozhodnutiu o zániku nároku na príspevok\nza službu vydaného pod č. C./XXXX z 27.10.2016 právoplatné dňom 14.11.2016, podal žalobca dňa\n28.11.2016 na KS Bratislava správnu žalobu vedenú pod sp. zn. súdu 1 S/278/2016. Predmetom\nžaloby je to aby súd posúdil zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci zániku nároku na príspevok\na to najmä, či bolo OSZ ako prvostupňovým orgánom začaté konanie a podľa ktorého ustanovenia\nzákona žalobcovi zaniká nárok na priznaný príspevok, keďže žalobca v napadnutom rozhodnutí len\nnejednoznačne „poukázal“ na zánik nároku podľa ustanovenia § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb.\nNavyše podľa názoru žalobcu mal rozhodnúť podľa ustanovenia § 100 ods. 1 zákona č. 334/1991\nZb., podľa ktorého pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa iných\npredpisov patrí vyšší. K súbehu nárokov na príspevok u žalobcu došlo dňom priznania nároku na\npríspevok po ukončení služobného pomeru k SIS a to dňom 29.10.1998, kedy došlo k súbehu dvoch\npríspevkov. Žalobca nepopiera, že po priznaní príspevku za službu v SIS mu nárok na príspevok za\nslužbu priznaný podľa zákona č. 334/1991 nezaniká. Toto sa mu však stalo známym až po oznámení\nzačatia konania a to v konaní v ktorom OSZ rozhodoval o vracaní neoprávnene prijatých dávok. Do\ntej doby bol v dobrej viere, že príspevky poberá oprávnene a to na základe verbálnych vyjadrení a\nsamotného postupu SIS v čase kedy u nej pracoval. Pre posúdenie dôvodov podania žaloby vo veci\nzániku nároku na príspevok sa žalobca cestou súdu domáha určenia kto a akým spôsobom zákon porušil\na tým aj následného určenia kto znáša za toto porušenie zákona následky. Žalobca odmieta akékoľvek\nzavinenie a odmieta niesť zodpovednosť za prípadné porušenie zákonných povinností spôsobených\nSIS a OSZ. Žalovaný rozhodnutie o vracaní príspevku č. C./XXXX/XXX z 18.1.2017 v podstatnej časti\nodôvodňuje dôkazmi o ktorých rozhoduje a o ktorých doposiaľ nerozhodol iný senát KS v Bratislave.\nPri posudzovaní povinnosti vrátiť neoprávnene prijatého príspevku sa jedná o objektívnu zodpovednosť\nžalobcu ak sa v konaní o zániku nároku na príspevok nepreukáže opak jeho tvrdenia. Pre žalobcu má\nrozhodnutie súdu aj morálny význam v tom, kto a akým spôsobom tento stav spôsobil a kto a akým\nspôsobom znáša následky za svoje konanie, resp. nečinnosť. Žalobca pre zachovanie lehoty na podanie\nsprávnej žaloby trvá na tom, že nárok na priznaný príspevok za službu mu nespochybniteľné vznikol\na zanikal na základe zákona č. 334/1991 Zb., čo žalovaný nespochybnil, ale o zániku nároku podľa\ntohto zákona rozhodol neurčito, čím sa rozhodnutie stalo nepreskúmateľným. V ustanoveniach zákona\nč. 334/1991 Zb., sú dané zákonné podmienky zakladajúce nárok na priznanie, zmenu, zánik a vracanie\nneoprávnene prijatých dávok sociálneho zabezpečenia. Konanie a rozhodovanie o nárokoch plynúcich\n\nzo zákona č. 334/1991 Zb., podlieha 9. časti tohto zákona, nie správnemu poriadku podľa ktorého\nžalovaný konal. Podľa právoplatného rozhodnutia žalovaného (napadnuté žalobou), nárok na príspevok\nza službu žalobcovi zanikol 31.8.1996 s „poukazom“ na ustanovenie § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991\nZb., čo následne v samotnom odôvodnení toho istého rozhodnutia sám spochybnil odôvodnením,\nže žalobcov príspevok za službu sa dňom 1.7.2002 stal výsluhovým dôchodkom, podľa zákona č.\n328/2002 Z.z. Ako sa príspevok, ktorý zanikol 31.8.1996 stal dňom 1.7.2002 výsluhovým dôchodkom bez\nrozhodnutia OSZ MV SR, žalovaný neodôvodnil. Žalovaný napriek tomu o povinnosti vrátiť neoprávnene\nprijatú dávku sociálneho zabezpečenia rozhodol podľa ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z., teda\nzákona podľa ktorého žalovanému takáto dávka nebola nikdy priznaná, čím sa dostal do rozporu s\nvlastným rozhodnutím v ktorom už skôr rozhodol, že žalobcov nárok príspevok zanikol 31.8.1996. Pri\npravej retroaktivite sa neuznávajú práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za\nprávne skutočnosti za platnosti skoršieho zákona. Povinnosť vrátiť príspevok za službu, s odkazom na\nustanovenie § 121 zákona č. 328/2002 Z.Z., sa tak posudzuje a rozhoduje sa o nej podľa zákonov\nplatných a účinných v čase kedy žalobcovi nárok na príspevok zanikol. Podľa právoplatného rozhodnutia\nžalovaného nárok na príspevok a jeho výplatu žalobcovi zanikol dňom 31.8.1996, (podľa názoru\nžalobcu 29.10.1998), kedy právny dôvod plnenia nároku na príspevok, na základe právoplatného\nrozhodnutia žalovaného dodatočne odpadol. Tým je daná povinnosť žalovanému konať a rozhodnúť\npodľa ustanovení zákona č. 334/1991 Zb. a zákonov účinných v rozhodnom čase, nie podľa zákona č.\n328/2002 Z.z., ako žalovaný konal a rozhodol. Z konania žalovaného je prinajmenšom preukázateľné,\nže sa takýmto spôsobom priamo vyhýba povinnosti konať a rozhodnúť v zmysle ustanovení zákona č.\n334/1991 Zb., pričom neodôvodnene Ignoruje dôkazy najmä, že žalobca za daný stav nenesie žiadnu\nmorálnu ani právnu zodpovednosť. Naopak konal, resp. zdržal sa konania v zmysle zákona, ako to\nuvádza v bode V. žaloby. Žalobca trvá na tom, že posledný príspevok vyplácaný v opakujúcich sa\nmesačných dávkach, po tom čo právny dôvod na výplatu dávok rozhodnutím žalovaného dodatočne\n31.8.1996 odpadol, je dňom začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie opakujúcich sa dávok, teda\ndňom kedy si žalovaný mohol nárok uplatniť po prvý raz. Na základe toho sa Žalobca domáha a\nvznáša námietku premlčania nároku na vrátenie dávok v lehote 3 rokov od ich splatnosti. Žalobca\nnastúpil do služobného pomeru k SIS dňa 1.9.1996. V deň nástupu do tohto služobného pomeru\npodpísal zákonom predpísanú prísahu, prehlásenie o zachovaní utajenia prijatia a pôsobenia v SIS\npodľa § 23 zákona č. 46/1993 Z.z. o SIS (ďalej len zákon č. 46/1993 Z.z) 3 doložil iné požadované\ndoklady. Okrem iných doložil, rozkaz o ukončení predchádzajúceho služobného pomeru zakladajúce\nnárok na priznanie príspevku za službu a rozhodnutie o priznaní príspevku za službu podľa zákona č.\n334/1991 Zb. Na základe toho SIS s odstupom času (s odstupom 20 rokov si žalobca presný dátum\nnepamätá) žalobcu vyzvala aby jej odvádzal príspevok za službu a to na jej účet. Zároveň ho pod\nhrozbou trestného stíhania a následkov porušenia prísahy vyzvala k tomu, aby svoj služobný pomer\nk SIS platcovi príspevku neoznámil. Žalobcovi k podpisu predložila jeden výtlačok dohody, ktorou sa\npo jej podpise žalobca zaväzuje odvádzať príspevok za službu, vyplácaný mu OSZ MV SR a to na jej\núčet. Toto ako nezákonné žalobca odmietol s poukázaním na v tom čase platné ustanovenie § 108\nzákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého bola jedine SIS povinná oznámiť platcovi príspevku, okrem\niného aj skutočnosti rozhodné pre trvanie nároku na jeho príspevok. Na otázku, ktorý zákona mu ukladá\nodvádzať jeho oprávnený príspevok na účet SIS, bolo žalobcovi (ale aj ostatným príslušníkom) verbálne\ndeklarované, že SIS sa riadi vykonávacím predpisom a dohodou priamo s MV SR na základe toho, že bol\nopätovne prijatý do služobného pomeru podľa zákona č. 410/1991 Z.z. o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru SR. Toto tvrdenie žalobca odmietol so zdôvodnením, že podľa uvedeného zákona\npred prijatím k SIS nikdy neslúžila preto na neho nemožno hľadieť ako na opätovne prijatého. Nahliadnuť\ndo predpisov potvrdzujúcich svoje stanovisko mu SIS neumožnila so zdôvodnením, že sa jedná o\nutajované skutočnosti. Zároveň mu SIS oznámila, že túto vec má s MV SR doriešenú. Po vyjadrení\nžalobcu a odmietnutí podpísania dohody ho SIS ani MV SR viac nekontaktovali čím ho utvrdili v dobrej\nviere, že nárok mu z dôvodu utajenia jeho príslušnosti k SIS nezanikol. Na výzvu žalovaného zo dňa\n16.6.2016, aby navrhol riešenie a spôsob vracania príspevku, žalobca deklaroval svoje stanovisko\nv odpovedi zo dňa 19.7.2016. V ňom uviedol, nakoľko sa zo strany SIS jedná o zjavné porušenie\npovinností ustanovených v § 108 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., k čomu zneužívala jeho (ale aj\nostatných príslušníkov SIS) zákonnú povinnosť mlčanlivosti, nech sa žalovaný so svojimi nárokmi obráti\nna SIS, ktorá sa takýmto spôsobom obohacovala na úkor poberateľov príspevku (niektorí príslušníci\npod nátlakom odvádzali príspevky na účet SIS, napriek tomu ich OSZ od nich neskôr vymáhalo).\nZároveň vyzval žalovaného aby konanie doplnil o vyjadrenie SIS, ktorá takýmto spôsobom konala aj s\nvedomím žalovaného. Žalovaný konanie o tento návrh nedoplnil a trvá na tom, že žalobca sa snaží svoju\nzodpovednosť preniesť na SIS. Z konania žalovaného jednoznačne vyplýva, že pred žalobcom zámerne\n\nzatajil, že stanovisko od SIS si vyžiadal a napriek tomu ho s ním neoboznámil, v dávkovom spise nie\nje založené (dôkaz žalobcovho tvrdenia viď str. 13 ods. 1 napadnutého rozhodnutia č. C./XXXX/XXX\nz 18.1.2017). Keďže žalobca, ako účastník konania o vrátenie príspevku, nebol napriek jeho návrhu\noboznámený so stanoviskom SIS, uvádzanom v napadnutom rozhodnutí, k tomuto sa môže vyjadriť po\njeho oboznámení. K tomu žalobca žiada aby súd žalovaného vyzval predložiť stanovisko SIS žalobcovi,\npretože toto stanovisko pred ním žalovaný zatajil a jeho návrhu na doplnenie dokazovania o vyjadrenie\na doloženie služobného predpisu SIS, sa v konaní vyhol. Žalobca odmieta tvrdenie žalovaného, že\númyselne konal v rozpore so zákonom tým, že mu nástup k SIS a poberanie ďalšieho príspevku\númyselne zatajil. V deň nástupu k SIS žalobca podpísal prehlásenie o tom, že jeho služobný pomer v SIS\nje utajenou skutočnosťou. Zverejnením tejto utajovanej skutočnosti by sa žalobca vystavil následkom\ntrestného stíhania a zároveň porušenia prísahy, čo sú dôvody na okamžité ukončenie služobného\npomeru a straty náležitostí za doposiaľ odpracované roky s nárokom na príspevok. Touto povinnosťou ho\nzaviazala SIS, ktorú neoprávňoval žiaden zákon porušiť jej povinností uvedené v ustanovení v § 108 ods.\n1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., osobitne v prípade, keď svojim príslušníkom sama znemožnila splneniu\nich oznamovacej povinnosti. Takýmto spôsobom bol žalobca viazaný dvoma vzájomne sa vylučujúcimi a\nprotichodnými zákonmi, čo mu nemôže spôsobiť ujmu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za\nto, že žaloba je podaná dôvodne a včas. Žiada aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného,\ntaktiež rozhodnutie OSZ č. G./XXXX K., zo dňa 16.8.2016 a zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. C./XXXX/XXX H. dňa 18.1.2017 aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia\nč. G./XXXX-XX zo dňa 16.8.2016. Žalovaný trvá na právoplatnosti svojho rozhodnutia aj napriek\nvznesenej námietke premlčania, uplatnenej v písomnom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo\ndňa 19.9.2016 a ostatným dôvodom uvedeným v predmetnom odvolaní, ako aj vo vyjadrení z 19.7.2016.\n4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.05.2017 uviedol, že predmetom konania vedeného na\nprvostupňovom orgáne žalovaného bolo rozhodovanie podľa § 105 ods. 14 a 15 zákona č. 328/2002\nZ. z. o povinnosti žalobcu vrátiť neoprávnene prijatú dávku výsluhového zabezpečenia za obdobie\nod 01.05.2006 do 30.04.2016 v celkovej sume 43.323,14 €. Z dávkového spisu žalobcu vedeného\nžalovaným vyplýva, že služobný pomer policajta Federálneho policajného zboru skončil žalobcovi dňom\n30.11.1991 na základe rozkazu riaditeľa Úradovne cudzineckej polície a pasovej služby Bratislava Úradu\ncudzineckej polície a pasovej služby Federálneho policajného zboru vo veciach personálnych č. 335\nzo dňa 16.09.1991. Na základe podanej žiadosti zo dňa 24.10.1991 orgán sociálneho zabezpečenia\nFederálneho ministerstva vnútra priznal žalobcovi, rozhodnutím č. p.: XX-XXXX/G. zo dňa 15.01.1992,\npodľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. od 01.12.1991, príspevok za službu (ďalej len\n„príspevok“), ako dávku výsluhového zabezpečenia. Pre nárok na príspevok a jeho výšku orgán\nsociálneho zabezpečenia Federálneho ministerstva vnútra zhodnotil žalobcovi dobu trvania služobného\npomeru podľa zákona č. 334/1991 Zb. v rozsahu: od 01.10.1973 do 28.02.1974 -t. z. 151 dní - vojenská\nnáhradná služba, od 01.03.1974 do 30.11.1991 -t. z. 17 rokov a279 dní- služobný pomer príslušníka\nFederálneho policajného zboru, celkom doba trvania služobného pomeru 18 rokov a 65 dní. Žalovaný,\npísomnosťou č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 05.05.2016, vyzval žalobcu, aby sa v lehote do troch dní odo\ndňa doručenia výzvy vyjadril k otázke, či mu bola aj iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná\ndávka výsluhového zabezpečenia, a či mu je táto dávka týmto útvarom v súčasnosti aj vyplácaná.\nZároveň bol žalobca vyzvaný, aby v prípade, ak mu bola iným útvarom sociálneho zabezpečenia\npriznaná dávka výsluhového zabezpečenia, predložil žalovanému fotokópiu posledného rozhodnutia\no jej zvýšení. Žalobca v stanovenej lehote podal na poštovú prepravu podanie, v ktorom uviedol\ncit.: „Na základe Vami požadovaného oznamujem, že do dnešného dňa mi nebola iným orgánom\nsociálneho zabezpečenia priznaná dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá sa od 01.07.2002 stala\nvýsluhovým dôchodkom. Z uvedeného dôvodu Vám nemôžem poskytnúť fotokópiu požadovaného\nrozhodnutia o priznaní takejto dávky, keďže takéto rozhodnutie mi nikdy nebolo doručené.“ Na základe\nskutočností uvádzaných žalobcom v písomnom podaní, žalovaný, písomnosťou č. p.: G./XXXX-XX\nzo dňa 09.06.2016, požiadal ostatné útvary sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia, ktoré sú vecne príslušné na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia, o zaslanie\noznámenia, z ktorého bude bez akýchkoľvek pochybností preukázaný dátum vzniku služobného pomeru\nžalobcu v inom služobnom úrade, dátum jeho skončenia a dátum priznania dávky výsluhového\nzabezpečenia, ktorá mu je priznaná a vyplácaná iným útvarom sociálneho zabezpečenia. Žalovanému\nbolo následne dňa 15.06.2016 doručené oznámenie č. p.: XX/XX-XX-X/XXXX zo dňa 14.06.2016, z\nobsahu ktorého vyplýva, že žalobca je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola\npriznaná a je mu aj v súčasnosti vyplácaná Úradom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej\n\nslužby. Z doručeného oznámenia taktiež vyplýva, že žalobcovi bol priznaný podľa § 210 a § 211 zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 73/1998 Z. z.“), od 29.10.1998 výsluhový príspevok, ako dávka výsluhového zabezpečenia, ktorý\nsa od 01.07.2002 stal výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Pre nárok na dávku\nvýsluhového zabezpečenia a jeho výšku podľa zákona č. 73/1998 Z. z. bola žalobcovi zhodnotená\ndoba trvania služobného pomeru: od 01.10.1973 do 28.02.1974-t. z. 151 dní-vojenská náhradná služba,\nod 01.03.1974 do 30.11.1991 - t. z. 17 rokov a 279 dní - služobný pomer príslušníka Federálneho\npolicajného zboru (doby zhodnotené žalobcovi aj na príspevok) a od 01.09.1996 do 28.10.1998-t. z.\n2 roky a 58 dní - služobný pomer príslušníka Slovenskej informačnej služby, celkom v rozsahu 20\nrokov a 123 dní. Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca vo svojej odpovedi\nna výzvu zaslanú žalovaným vedome uviedol nepravdivé skutočnosti. Na základe takto zisteného\nskutkového stavu bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola v súlade s ustanovením § 105\nods. 14 a 15 zákona č. 328/2002 Z. z. žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neoprávnene prijatú dávku\nvýsluhového zabezpečenia za obdobie od 01.05.2006 do 30.04.2016 v celkovej sume 43.323,14 €,\nslovom: štyridsaťtritisíctristodvadsaťtri euro a štrnásť eurocentov na osobitný účet žalovaného, a to do\n30 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené\ndňa 12.09.2016. Žalobca využil zákonnú možnosť a v zákonnej 15 dňovej lehote proti nemu podal\nna pošte Bratislava 27 dňa 21.09.2017 riadny opravný prostriedok - odvolanie, ktoré bolo zamietnuté\nžalobou napadnutým rozhodnutím, ktoré mu bolo doručené dňa 08.02.2017. Žalobca v podanej žalobe\nnamieta, že prvostupňový orgán žalovaného nepostupoval podľa zákona č. 334/1991 Zb. a vydal\nnezákonné, zmätočné a nepreskúmateľné rozhodnutie. Zastáva názor, že prvostupňový orgán mal\npostupovať podľa zákona č. 334/1991 Zb. Má za to, že konanie o zániku nároku na príspevok a\no povinnosti vrátiť neoprávnene poberanú dávku podlieha ustanoveniam zákona č. 334/1991 Zb. a\nnepodlieha správnemu poriadku. Žalobca namieta, že nárok na vrátenie neoprávnene poukázanej\ndávky výsluhového zabezpečenia sa premlčuje v lehote 3 rokov od ich splatnosti. S uvedenými\nnámietkami nie je možné súhlasiť. Predovšetkým je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje\nvšetky náležitosti predpísané ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z., je z neho jasný a zrozumiteľný\nvýsledok konania, ktorým bolo uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť sumu neoprávnene poberaného\npríspevku, ktorý sa dňom 01.07.2002, nadobudnutie účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., stal výsluhovým\ndôchodkom, a to za obdobie od 01.05.2006 do 30.04.2016. Konanie o odňatí nároku na príspevok, ktoré\nbolo ukončené vydaním rozhodnutia č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 18.07.2016, ktorého súdny prieskum je\nvedený na Krajskom súde v Bratislave pod č. k.: 1S 278/2016 je samostatné konanie nezávislé na konaní\no povinnosti vrátiť neprávom poberanú dávku výsluhového zabezpečenia. Predmetom konania, ktoré\nbolo ukončené týmto rozhodnutím, bolo iba rozhodnuté o zániku nároku na priznanú dávku výsluhového\nzabezpečenia, a to príspevok. Taktiež je potrebné uviesť, že v súlade s poučením uvedenom v\npredmetnom rozhodnutí, podanie odvolania proti nemu v súlade s § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.\nz. nemalo odkladný účinok. Z uvedeného vyplýva, že žiadne skutočnosti tak nebránili prvostupňovému\norgánu žalovaného uskutočniť konanie vo veci uloženia povinnosti, aby žalobca vrátil na osobitný\núčet žalovaného neoprávnene prijatú dávku výsluhového zabezpečenia za obdobie od 01.05.2006 do\n30.04.2016 v celkovej sume 43.323,14 €. Pokiaľ žalobca namieta, že na predmetné konanie nie je možné\npoužiť všeobecne záväzný právny predpis, a to zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov, je potrebné uviesť, že ide o právny predpis „lex generalis“, ktorý\nupravuje konanie aj v predmetnej veci, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že ani zákon č. 334/1991 Zb.\na ani zákon č. 328/2002 Z. z. pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov nevylúčili v žiadnom zo svojich ustanovení. Ako už bolo uvedené, zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov je všeobecným\npredpisom upravujúcim konanie pred správnymi orgánmi, ktorého pôsobnosť nebola vylúčená ani v\nkonaní, v ktorom sa rozhodovalo o povinnosti žalobcu vrátiť dávku výsluhového zabezpečenia, ktorú\npoberal v rozpore nielen so zákonom č. 334/1991 Zb., ďalej zákonom č. 73/1998 Z. z., ale aj v rozpore\nso zákonom č. 328/2002 Z. z. Pravidlá procesného konania sa spravujú tými ustanoveniami všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktoré sú platné a účinné v čase, kedy sa konanie uskutočňuje.\nZákonné lehoty na vrátenie dávky poskytnutej neoprávnene v celkovej sume 43.323,14 €, slovom:\nštyridsaťtritisíctristodvadsaťtri euro a štrnásť eurocentov, sú v plnom rozsahu dodržané. Trojročná\nlehota začala plynúť dňom 15.06.2016, a to doručením oznámenia SIS č. p.: XX/XX-XX-X/XXXX zo\ndňa 14.06.2016, kedy žalovaný zistil, že žalobcovi bola dávka výsluhového zabezpečenia vyplácaná\nneoprávnene. Vzhľadom na skutočnosť, že dávka bola vyplatená neoprávnene naposledy za mesiac\napríl 2016, desaťročná objektívna lehota je tak zachovaná. Podľa prechodného ustanovenia § 121\n\nzákona č. 328/2002 Z. z. o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou\ntohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších\npredpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na príspevok, ako\naj jeho zániku boli upravené v ustanoveniach zákona č. 334/1991 Zb., v konaní o odňatí príspevku\nbolo potrebné podľa týchto hmotnoprávnych podmienok aj postupovať a to tak, ako to vyplývalo z\nustanovenia § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. Ustanovením § 121 zákona č. 328/2002 Z. z. však nie sú\ndotknuté nároky, ktoré vznikli z dôvodu protiprávneho konania žalobcu vo veci výplaty príspevku, ktorý sa\ndňom 01.07.2002 stal výsluhovým dôchodkom. Podľa teórie práva súčasťou spoločných, záverečných\na prechodných ustanovení normatívneho aktu (zákona) sú aj ustanovenia, ktoré deklarujú retroaktivitu\nalebo vymedzujú retroaktivitu, pričom ich pôsobnosť je trvalá. Ich úloha nie je v tom, aby dočasne\nupravili vzťahy založené za pôsobnosti skoršieho aktu a ukončené za pôsobnosti neskoršieho aktu,\nale aby natrvalo vymedzili rozsah a charakter pôsobenia neskoršieho aktu do minulosti, ktorá je v\nzásade doménou skoršieho aktu. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do\nminulosti. Princíp retroaktivity vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť vo\nsvojej dôvere sklamaný. Teória práva rozoznáva pravú a nepravú retroaktivitu. Pri pravej retroaktivite\nsa neuznávajú práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti\nza platnosti skoršieho zákona, čo však nie je prípad žalobcu. Naopak pri nepravej retroaktivite sa\ntieto skutočnosti uznávajú, nová právna úprava však mení alebo zavádza nové práva a povinnosti.\nVzťah neskoršej a skoršej právnej úpravy, medze nepravej retroaktivity, vrátane noriem potvrdzujúcich\nrelevanciu právnych skutočností podľa skoršieho práva, sú zakotvené v záverečných ustanoveniach\nneskoršieho aktu. Neskoršia právna norma pre právne vzťahy založené podľa skoršieho práva vytvára\nnový právny režim. Teória práva taktiež uvádza, že v prípade, ak neskorší akt, či jeho časť nahradzuje\nskorší akt alebo jeho časť, je potrebné, aby neskoršia norma stanovila, podľa akého práva sa spravujú\nprávne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho aktu, ale ktoré sa realizujú a finalizujú\nza platnosti a účinnosti neskoršieho aktu. Obsahom prechodných ustanovení je intertemporalita, čiže\nrežim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. V čase pôsobenia prechodných\nustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a\núčinnosť zanikla, a naopak dočasne sa nepoužívajú neskoršie normy, ktorých platnosť a účinnosť\nvznikla. Intertemporálne ustanovenia teda nanovo, na prechodný čas a na riešenie konkrétnych situácií\n„vracajú“ skoršiemu aktu či jeho určitým ustanoveniam platnosť a účinnosť z hľadiska konkrétne\nvymedzenej najmä vecne a osobnej pôsobnosti, alebo naopak na prechodný čas „pozastavujú“ účinnosť\nneskoršieho aktu alebo jeho častí, najmä z hľadiska jeho vecnej a osobnej pôsobnosti. Intertemporálne\nustanovenia aktu sú prechodné. Po splnení svojej tranzitórnej funkcie sa stávajú obsolétne, nestrácajú\nvšak platnosť a účinnosť, iba ak nastane prípad, že všetky alebo niektorá z intertemporálnych ustanovení\nobsahujú aj terminované normy. Predmetom intertemporálnych ustanovení je teda úprava dočasného\npôsobenia skoršieho aktu v budúcnosti, prípadne spolupôsobenia skoršieho aktu a neskoršieho aktu\nv prechodnom období, v ktorom sa finalizuje realizácia právnych vzťahov vzniknutých za časovej\npôsobnosti skoršieho normatívneho aktu (J. Prusák, Teória práva, Učebné texty právnickej fakulty\nUniverzity Komenského v Bratislave, vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského\nBratislava 2001). Prechodné ustanovenie § 121 zákona č. 328/2002 Z. z. rieši len otázku posudzovania\nnároku na dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré vznikli do 30.06.2002, a o ktorých sa práve do tohto dňa\nprávoplatne nerozhodlo. Žiadne z prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. nerieši aj otázku\npráva na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene tak, ako je to v predmetnej\nveci. Z uvedeného tak vyplýva, že zákon č. 328/2002 Z. z. ako neskoršia právna norma vo vzťahu k\nskoršej právnej norme, a to k zákonu č. 334/1991 Zb., pre právne vzťahy k právu na vrátenie dávky\nsociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene vytvoril tak nový právny režim platný a účinný od\n01.07.2002. S poukázaním na uvedené skutočnosti, námietka žalobcu vo vzťahu k povinnosti vrátiť\ndávku sociálneho zabezpečenia, ktorú poberal neoprávnene až do 30.04.2016, len za obdobie troch\nrokov, je tak nedôvodná. Ako už bolo uvedené, žalobca bol opätovne prijatý do služobného pomeru\ndňom 01.09.1996, z ktorého mu po jeho skončení vznikal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia,\na to príspevok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991\nZb., podľa ktorého príjemca príspevku je povinný platiteľovi príspevku oznámiť do ôsmich dní zmeny\nskutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok a jeho výplatu. Zo zadovážených podkladov\nvšak vyplýva, že žalobca si uvedenú zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala aj z ustanovenia § 101\nods. 3 zákona č. 334/1991 Zb., pri opätovnom prijatí do služobného pomeru, z ktorého mu vznikal\nnárok na príspevok, nesplnil a o prijatí do služobného pomeru dňom 01.09.1996 platiteľa príspevku,\ntzn. žalovaného, neinformoval. Opätovným prijatím do služobného pomeru dňom 01.09.1996, z ktorého\nvznikal nárok na príspevok, žalobcovi tak podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. dňom 31.08.1996\n\nzanikol nárok na príspevok a jeho výplatu, ktorý mu bol priznaný od 01.12.1991. Námietka žalobcu, že\nkonanie o zániku nároku na príspevok podlieha ustanoveniam zákona č. 331/1994 Zb. A nie zákonu č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n71/1967 Zb.“) s poukázaním na už uvedené skutočnosti, nie je dôvodná. Ako už bolo uvedené, podľa\nnázoru žalovaného sa pravidlá procesného konania spravujú tými ustanoveniami všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktoré sú platné a účinné v čase, kedy sa konanie uskutočňuje. Je potrebné\nuviesť, že dňom 01.07.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z., pričom z dôvodovej správy\nk zákonu č. 328/2002 Z. z. vyplýva cit.: „Konštituuje sa sociálne zabezpečenie osôb, ktoré vykonávajú\nslužbu v Policajnom zbore, Slovenskej informačnej službe (ďalej len „SIS“), Národnom bezpečnostnom\núrade, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, v Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky\na v ozbrojených silách, predovšetkým tých, ktoré túto službu vykonávajú profesionálne. Sociálne\nzabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov bude pozostávať z nemocenského zabezpečenia, z\núrazového zabezpečenia, z výsluhového zabezpečenia a zo služieb.“ Nadobudnutím účinnosti zákona\nč. 328/2002 Z. z. je tak komplexne riešená problematika sociálneho zabezpečenia občanov, ktorí\nvykonávali a vykonávajú štátnu službu v služobnom pomere. Taktiež z dôvodovej správy k zákonu\nč. 328/2002 Z. z. k prechodným ustanoveniam § 124 až § 130 vyplýva cit.: „Ide o súbor ustanovení\nupravujúcich transformáciu doterajších dávok do nového systému takto: doterajší dlhodobo (do 60\nrokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok sa stáva výsluhovým dôchodkom.“ Z uvedeného je tak v\ndostatočnom rozsahu preukázané, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. sa dávky\npriznané a vyplácané bývalým policajtom do 30.06.2002, po 01.07.2002 stali výsluhovými dôchodkami\na sú vyplácané z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Procesné pravidlá konania sa tak\nspravujú ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z., najmä jeho § 84 ods. 1, podľa ktorého, na konanie\no dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,\nak tento zákon neustanovuje inak. K predmetnej námietke žalobcu je záverom potrebné uviesť, že\nustanovenia § 107 ods. 2 a 3 zákona č. 334/1991 Zb. sú vo svojom znení obsahovo identické ako\nustanovenia § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“). Žalobca namieta, že po tom, čo nastúpil k SIS\npodpísal zákonom predpísanú prísahu a prehlásenie o zachovaní utajenia prijatia a pôsobenia v SIS\npodľa § 23 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Uvádza, že žalovaný preukázateľne\nvedel, že sa na neho ako žalobcu vzťahuje, ako na bývalého príslušníka SIS, ustanovenie § 23 zákona č.\n46/1993 Z. z., ktorým je viazaný k mlčanlivosti, okrem iného zverejniť svoj služobný pomer a príslušnosť\nk SIS, čo sa považuje za utajenú skutočnosť. Podľa § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 bola žalobcovi daná\npovinnosť platiteľovi príspevku oznámiť zmenu skutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok,\nno zároveň bol podľa § 23 zákona č. 46/1993 Z. z., a to pod hrozbou trestných a iných následkov a straty\nsociálneho zabezpečenia za 20 rokov služby, zaviazaný zdržať sa takéhoto oznámenia. S uvedenými\nnámietkami žalobcu nie je možné súhlasiť. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na to, že žalobca bol prijatý\ndo služobného pomeru, z ktorého mu vznikal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, a to nárok\nna príspevok, pôvodný nárok na príspevok a jeho výplatu, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. p.:\n2D-4094/SZ-92 zo dňa 15.01.1992, mu tak v súlade s ustanovením § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991\nZb. dňom 31.08.1996 zanikol. Žalovaný uvádza, že nebolo žalobcovou povinnosťou vyplývajúcou z\nustanovenia § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 Zb. oznamovať žalovanému vznik služobného pomeru\nku konkrétnej ozbrojenej bezpečnostnej zložke, prípadne ozbrojených silám SR tak, ako sa to snaží\nžalobca prezentovať v podanej žalobe, tzn. že žalobca nebol povinný oznamovať aj ozbrojenú zložku,\ndo ktorej bol prijatý. V súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na zákonnosť jeho postupu na základe\ndodržiavania jeho záväzku mlčanlivosti podľa § 23 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej\nslužbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 46/1993 Z. z.“) je potrebné uviesť nasledovné.\nZákonom č. 46/1993 Z. z. bola zriadená SIS ako štátny orgán Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo\nveciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom. Uvedený zákon však neupravoval vznik a zánik služobného pomeru, ani nároky\nsúvisiace so skončením služobného pomeru. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z. príslušníci a\nkaždý, kto plní úlohy na základe tohto zákona, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,\no ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo\nprávnických osôb majú zostať utajené. Podľa § 8 zákona č. 46/1993 Z. z. príslušník preukazuje svoju\npríslušnosť k informačnej službe služobným preukazom s evidenčným číslom a ústnym vyhlásením:\n„Slovenská informačná služba“. Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že zákon\nč. 46/1993 Zb., ani žiaden vykonávací predpis k tomuto zákonu, nezakazuje preukázať príslušnosť\nk SIS. Práve naopak. Upravuje spôsob, akým príslušník SIS preukazuje svoju príslušnosť k tejto\nozbrojenej bezpečnostnej zložke. V čase vzniku skutku, prejednávaného v tomto konaní, sa činnosť\n\nSIS riadila hlavne zákonom č. 46/1993 Z. z., zákonom č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov\nv informačných systémoch, zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného\nzboru Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 410/1991 Zb.“), zákonom č. 100/1996 Zb. o ochrane\nštátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného\nzákona v znení neskorších predpisov a vykonávacími predpismi k týmto zákonom. Žiaden všeobecne\nzáväzný právny predpis však nedával príslušníkovi SIS také oprávnenie, ktoré by ho, v mene utajenia\njeho príslušnosti k SIS, oprávňovalo získať neoprávnený majetkový prospech na úkor zamestnávateľa,\nresp. bývalého zamestnávateľa, prípadne neoprávnený prospech pri neoprávnenom poberaní dávky\nvýsluhového zabezpečenia. Dokonca žiaden zo zákonov upravujúcich činnosť SIS a jej príslušníkov\nv rokoch 1996 až 1998 žalobcovi nezakazoval preukazovať príslušnosť k SIS. Je potrebné uviesť,\nže žiadne ustanovenie zákona č. 46/1993 Z. z. nezakazovalo žalobcovi, aby oznámil žalovanému\nvznik jeho služobného pomeru, z ktorého mu po jeho skončení vznikal nárok na dávku výsluhového\nzabezpečenia. Žiadne skutočnosti nebránili žalobcovi v čase vzniku jeho služobného pomeru k SIS\na dokonca ani po skončení tohto služobného pomeru, v splnení si zákonnej povinnosti vyplývajúcej\nz ustanovenia § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 Zb., oznámiť žalovanému vznik služobného pomeru,\nz ktorého mu po jeho skončení vznikal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia tak, ako si túto\npovinnosť splnili iní poberatelia tejto dávky výsluhového zabezpečenia, ktorým taktiež vznikol služobný\npomer k SIS avšak túto povinnosť si voči žalovanému riadne splnili a s jej splnením neporušili žiadne\nskutočnosti vzťahujúce sa k ich činnosti vykonávanej počas služobného pomeru k SIS tak, ako sa\nv súčasnej dobe snaží prezentovať žalobca. Žalobcovou povinnosťou vyplývajúcou z predmetného\nustanovenia zákona č. 334/1991 Zb. bolo výslovne oznámiť len takú skutočnosť, ktorá mala vplyv pre\ntrvanie nároku na dávku výsluhového zabezpečenia a jej výplatu, a to vznik služobného pomeru, z\nktorého mu po jeho skončení vznikal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. Žalovaný dáva do\npozornosti podstatnú skutočnosť a to, že ani žalovaný a ani ostatné útvary sociálneho zabezpečenia nie\nsú oprávnené po tom, čo si poberateľ dávky výsluhového zabezpečenia splní oznamovaciu povinnosť a\noznámi vznik služobného pomeru, z ktorého mu po jeho skončení vzniká nárok na dávku výsluhového\nzabezpečenia, zisťovať, ku ktorej ozbrojenej bezpečnostnej zložke, a to či už k Policajnému zboru,\nželezničnej polícii, colníkom, Národnému bezpečnostnému úradu, prípade k ozbrojeným silám SR,\nakými je napr. armáda Slovenskej republiky, prípadne vojenské obranné spravodajstvo, tento služobný\npomer vznikol. Z uvedeného tak vyplýva, že žiadne skutočnosti nebránili žalobcovi splniť si zákonnú\npovinnosť a oznámiť žalovanému vznik služobného pomeru, z ktorého mu po jeho skončení vznikal\nnárok na dávku výsluhového zabezpečenia bez toho, aby súčasne oznámil aj zložku, ku ktorej služobný\npomer vznikol tak, ako sa to snaží v súčasnosti prezentovať žalobca. Všetky predpisy upravujúce\noblasť nárokov po skončení služobného pomeru, či už v ozbrojených bezpečnostných zložkách prípadne\nozbrojených silách upravovali podmienky nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, a to výslovne\npríspevok. Svoje tvrdenie o trvaní nároku na príspevok aj počas trvania služobného pomeru v SIS\nžalobca odôvodňuje aj tým, že sa pokúsil, v absolútnom rozpore s platnou právnou úpravou, rozlišovať\nslužobný pomer príslušníka Federálneho policajného zboru a služobný pomer príslušníka SIS, akoby išlo\no také služobné pomery, z ktorých vzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia policajta z každého\ntakéhoto služobného pomeru osobitne, pričom tieto môžu byt' vyplácané aj súbežne, alebo počas\nvýkonu služobného pomeru. Po skončení služobného pomeru, vzniká oprávnenému, v prípade splnenia\nzákonných podmienok, nárok iba na jednu výsluhovú dávku a jej výplatu. V prípade vzniku nového\nslužobného pomeru oprávnenému zaniká nárok na dávku priznanú po skončení predchádzajúceho\nslužobného pomeru a teda aj na jej výplatu. Počas služobného pomeru nikto nemá nárok na výplatu\nvýsluhovej dávky priznanej po skončení predchádzajúceho služobného pomeru. Dokonca aj sám\nžalobca v podanej žalobe na str. 5 uvádza, že SIS ho vyzvala, aby jej odvádzal príspevok na jej účet, čo\non odmietol, dokonca odmietol aj podpísať dohodu, ktorá upravovala, za akých podmienok sa zaväzuje\nodvádzať príspevok na účet SIS. Z uvedeného je tak bez akýchkoľvek pochybnosti jednoznačne\npreukázané, že žalobca vedel o tom, že počas doby trvania služobného pomeru k SIS nemôže\npoberať vyplácaný príspevok žalovaným. Dokonca, ak žalobca uvádza v podanej žalobe, že bol povinný\nzachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k existencii služobného pomeru k SIS, je potom namieste otázka\npráve na žalobcu, čo mu bránilo v tom, aby po skončení služobného pomeru k SIS oznámil žalovanému,\nže iným útvarom sociálneho zabezpečenia mu bola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia, keď aj\npo skončení služobného pomeru k SIS bolo jeho povinnosťou oznamovať akékoľvek skutočnosti majúce\nvplyv na výplatu dávky výsluhového zabezpečenia. Tvrdenie žalobcu, že odmieta tvrdenie o tom, že\númyselne konal v rozpore so zákonom tým, že nástup k SIS a poberanie ďalšieho príspevku žalovanému\númyselne zatajil, je potrebné považovať práve s poukázaním aj na vyššie uvedené skutočnosti za\núčelové a zavádzajúce. Práve sám žalobca už aj v podanej žalobe uvádza skutočnosti o tom, že\n\npreukázateľne jednak vedel a bol SIS v čase vzniku služobného pomeru k SIS informovaný, že\npočas trvania služobného pomeru nemôže poberať aj príspevok priznaný a vyplácaný mu žalovaným.\nŽalobca sa v súčasnosti snaží preniesť nesplnenie svojej zákonnej oznamovacej povinnosti na SIS\npoukazovaním na ustanovenie § 108 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). S uvedenou námietkou nie je možné súhlasiť.\nK odvolávaniu sa žalobcu na povinnosť SIS oznámiť platiteľovi dávky, že jeho príslušník je poberateľom\ndávky výsluhového zabezpečenia je potrebné uviesť, že zo žiadneho z ustanovení zákona č. 100/1988\nZb. nevyplývala pre SIS povinnosť oznámiť žalovanému tú skutočnosť, že žalobcovi vznikol služobný\npomer k SIS, z ktorého mu po jeho skončení môže vzniknúť nárok na dávku výsluhového zabezpečenia.\nTáto zákonná povinnosť, ako už bolo uvedené, vyplývala a bola uložená priamo žalobcovi, ktorý si ju\nnesplnil. Opätovne je potrebné uviesť, že nebolo žalobcovou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia\n§ 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 Zb. oznamovať žalovanému vznik služobného pomeru, a to ku\nkonkrétnej ozbrojenej bezpečnostnej zložke, prípadne ozbrojených silám SR tak, ako sa to snaží\nžalobca prezentovať aj v podanej žalobe. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že ak žalobca je\nnázoru o tom, že SIS si nesplnila svoju povinnosť tak, ako sa snaží prezentovať v podanej žalobe, je\npotom namieste otázka práve na žalobcu, z akých dôvodov práve po skončení služobného pomeru\nk SIS, ak mu výplata príspevku bola naďalej žalovaným poukazovaná a suma príspevku mu bola\npravidelne zvyšovaná-valorizovaná, neoznámil žalovanému, že iným útvarom sociálneho zabezpečenia\nmu bola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia, keď aj po skončení služobného pomeru k SIS\nbolo jeho povinnosťou oznamovať akékoľvek skutočnosti majúce vplyv na výplatu dávky výsluhového\nzabezpečenia. Z uvedeného tak vyplýva, že SIS, ako zamestnávateľ, nemala povinnosť voči platiteľovi\npríspevku, teda voči inému útvaru sociálneho zabezpečenia, oznamovať, ktorí príslušníci SIS si nesplnili\noznamovaciu povinnosť voči platiteľovi dávky sociálneho zabezpečenia a poberajú túto dávku súbežne\ns výkonom svojho služobného pomeru príslušníka SIS, resp. aj po jeho skončení. Táto povinnosť, bez\nakýchkoľvek pochybností, prináležala iba poberateľovi dávky sociálneho zabezpečenia. Napriek tomu,\nže platiteľa príspevku, ktorým bol útvar sociálneho zabezpečenia žalovaného, osobitný zákon nezaviazal\ninformovať žalobcu o jeho povinnostiach vyplývajúcich mu zo zákona č. 334/1991 Zb., pre posilnenie\nprávnej istoty a právneho vedomia poberateľa dávky, tento žalobcu poučil o tom, za akých podmienok mu\nnárok na príspevok zanikne, a aké má povinnosti voči platiteľovi tohto príspevku. Predmetné poučenie\nbolo prílohou rozhodnutia o priznaní príspevku od 01.12.1991. V súvislosti s neoznámením žalobcu\njeho prijatie do služobného pomeru príslušníka SIS je potrebné zdôrazniť, že žalobca nemal povinnosť,\nvoči platiteľovi dávky, preukázať svoju príslušnosť k SIS, ale jeho povinnosťou, ktorá mu vyplývala z\nustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb., bolo oznámiť mu, že mu vznikol služobný pomer,\nz ktorého mu vzniká nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. Žiaden zo zákonov, či už zákon\nč. 100/1970 Zb., zákon č. 334/1991 Zb., zákon č. 410/1991 Zb., zákon č. 46/1993 Z. z, zákon č.\n171/1993 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z., zákon č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky, zákon č. 57/1998 Zb. o Železničnej polícii, zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých\nslužobných pomeroch vojakov, nevyžadujú, v ustanoveniach o povinnosti príslušníka oznámiť platiteľovi\ndávky výsluhového zabezpečenia, v rámci akej ozbrojenej zložky opätovne vznikol služobný pomer.\nPovinnosťou každého poberateľa dávky je a vždy bolo, iba oznámiť platiteľovi dávky, všetky skutočnosti\nvzťahujúce sa k vyplácanej dávke. Takouto skutočnosťou bolo a je aj prijatie do služobného pomeru,\nz ktorého poberateľovi dávky vzniká po jeho skončení nárok na dávku výsluhového zabezpečenia.\nŽiaden z uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov nezakazoval preukazovať príslušnosť\nk SIS. Žalobca mal povinnosť oznámiť platiteľovi dávky, že mu nárok na túto dávku zanikol z dôvodu\njeho prijatia do služobného pomeru. Žiadne skutočnosti tak žalobcovi nebránili, a to ani po skončení\nslužobného pomeru k SIS splniť si povinnosť a oznámiť žalovanému priznanie a poberanie dávky\nvýsluhového zabezpečenia iným útvarom sociálneho zabezpečenia. Žalobca v podanej žalobe namieta,\nže žalovaný ho neoboznámil so stanoviskom SIS a je tak názoru, že predmetné stanovisko bolo pred\nním zatajené a nemohol sa k nemu vyjadriť, čo opiera o str. 13 žalobou napadnutého rozhodnutia. S\nuvedenou námietkou žalobcu nie je možné súhlasiť. Ako vyplýva zo zadovážených dôkazov, žalovaný,\npísomnosťou evidovanou pod č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 05.05.2016, vyzval žalobcu, aby sa v lehote do\ntroch dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril. Uvedenou výzvou tak žalovaný v súlade s ustanovením §\n18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. začal konanie vo veci posúdenia trvania nároku na priznaný príspevok\nžalobcu a jeho výplatu. Ak žalobca v podanej žalobe namieta, že mu nebolo umožnené sa vyjadriť, je\npotrebné uviesť, že práve žalobca k danej veci zaujal postoj, že vo svojom písomnom vyjadrení uviedol\nna výzvu nepravdivé skutočnosti, čím vedome klamal a zavádzal žalovaného. Nie je možné súhlasiť\ns námietkou žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k danej veci, práve naopak, žalobca mal\nmožnosť počas celého konania vedeného u žalovaného, či už na prvostupňovom orgáne prípadne na\n\ndruhostupňovom orgáne žalovaného možnosť uplatniť všetky subjektívne práva, ktoré mu vyplývajú\nz príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. prípadne zákona č. 71/1967 Zb., čo aj využil. Zo\nzadovážených dôkazov je dostatočne preukázané, že žalobcovi bolo umožnené využitie všetkých jeho\nsubjektívnych práv, ktoré mu vyplývali v predmetnom konaní. Z „Knihy denných návštev“, ktorá je\nvedená v rámci žalovaného je dostatočne preukázané, že žalobca dňa 28.06.2016 v čase od 09:29 hod\ndo 10:30 hod. bol v priestoroch žalovaného. Z úradného záznamu zo dňa 28.06.2016 spracovaného\nriaditeľom odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného vyplýva, že žalobcovi bolo dňa 28.06.2016\numožnené, aby do dávkového spisu č. 4094, ktorý je vedený k dávke výsluhového zabezpečenia,\nktorá bola vyplácaná žalobcovi, nahliadol, pričom žalobca uviedol, že z predmetného spisu požaduje\nzaslať iba písomné oznámenie, ktorým SIS oznámila skutočnosti vzťahujúce sa k vyplácanej lávke\nvýsluhového zabezpečenia. Uvedenú skutočnosť taktiež potvrdzuje aj sám žalobca v písomnosti zo\ndňa 28.06.2016, ktorá bola odboru doručená dňa 04.07.2016, kde uvádza cit.: „Kópiu požadovanej\npísomnosti požadujem doručiť v zmysle § 23 Správneho poriadku, po dohode s riaditeľom odboru.“\nZ uvedených skutočností tak vyplýva, že tvrdenie žalobcu o nemožnosti nahliadnuť do dávkového\nspisu je nedôvodné a v rozpore so zadováženými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v predloženom spise.\nŽalovaný uvádza, že práve žalobca vo svojej odpovedi na zaslanú výzvu uviedol, že cit.: „do dnešného\ndňa mi nebola iným orgánom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka sociálneho zabezpečenia,\nktorá sa od 01.07.2002 stala výsluhovým dôchodkom.“ Zo zadovážených dôkazov tak vyplýva, že\nkonanie bolo začaté v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z., a to po tom, čo bol žalobca\nvyzvaný, aby sa vyjadril ku skutočnostiam vzťahujúcim sa k priznanému a vyplácanému príspevku, ktorý\nsa od 01.07.2002 stal výsluhovým dôchodkom, pričom mu bolo umožnené vyjadriť sa v predmetnej\nveci. Taktiež je potrebné poukázať aj na to, že aplikáciou právnej normy treba dospieť k záveru, že\nrozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu\nprivodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. NS SR č.k. 6 Sžo 130/2009, č.k. 6\nSžo 255/2010, stanovisko č. 103/2011). Skutočnosť, že žalobca zaujal, po tom, čo mu bola doručená\nvýzva, postoj o uvádzaní nepravdivých údajov, nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, práve naopak, svedčí to o protiprávnom konaní žalobcu. Žalobca je názoru, že jeho\nprijatie do služobného pomeru k SIS, nie je možné považovať za opätovný vznik služobného pomeru\nvzhľadom na to, že v služobnom pomere k SIS bol prvýkrát, a preto je názoru, že mu nárok na výplatu\npríspevku po prijatí do služobného pomeru k SIS trval. S uvedenou námietkou nie je možné súhlasiť. Je\npotrebné uviesť, že v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pokiaľ išlo o ozbrojené\nbezpečnostné zložky existovali tri všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce služobný pomer, ako\naj oblasť výsluhového zabezpečenia, a to:\na. zákon č. 410/1991 Zb., ktorý upravoval služobný pomer a nároky z neho plynúce po skončení\nslužobného pomeru u policajtov Policajného zboru v rámci Slovenskej republiky, kde v ustanovení § 119\na nasledujúcich upravoval podmienky vzniku a zániku na dávku výsluhového zabezpečenia, akou bol\npráve „príspevok za službu“. Podľa § 119 ods. 2 tohto zákona cit.: „Pri opätovnom prijatí policajta do\nslužobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom,\nktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.“ Služobný pomer príslušníkov SIS sa\nod 01.01.1993 riadil práve ustanoveniami zákona č. 410/1991 Zb.\nb. zákon č. 334/1991 Zb., ktorý upravoval služobný pomer a nároky z neho plynúce po skončení\nslužobného pomeru u policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície,\nkde v ustanovení § 98 a nasledujúcich upravoval podmienky vzniku a zániku na dávku výsluhového\nzabezpečenia, akou bol práve „príspevok za službu“. Podľa § 98 ods. 2 tohto zákona cit.: „Pri opätovnom\nprijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na\npríspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.“\nc. zákon č. 186/1992 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Polície Českej republiky, ktorý upravoval\nslužobný pomer a nároky z neho plynúce po skončení služobného pomeru u policajtov Policajného\nzboru v rámci Českej republiky, kde v ustanovení § 116 a nasledujúcich upravoval podmienky vzniku a\nzániku na dávku výsluhového zabezpečenia, akou bol práve „príspevok za službu“. Podľa § 116 ods.\n3 tohto zákona cit.: „Pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na\npríspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do\nslužobného pomeru.“. V rámci ozbrojených bezpečnostných zborov sa týmito všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi riadili nielen policajti policajných zborov, a to či už išlo o políciu Slovenskej republiky,\nprípadne federálnu políciu alebo políciu Českej republiky, ale týmito predpismi sa riadili aj služobné\npomery napr. zborov väzenskej a justičnej stráže, železničnej polície a po vzniku samostatnej Slovenskej\nrepubliky aj príslušníci SIS. Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že predmetné\nvšeobecne záväzné predpisy upravovali podmienky vzniku nároku dávku výsluhového zabezpečenia, a\n\nto príspevok, ako aj podmienky jeho zániku identicky. Názor žalobcu, že ak nebol prijatý do toho istého\nslužobného pomeru, z ktorého mu vznikol nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, a to príspevok, tak\nmu predmetný nárok na túto dávku nemôže zaniknúť, nemá oporu v uvedených všeobecne záväzných\nprávnych predpisoch. Na základe takto žalobcom prezentovaného právneho názoru by dochádzalo k\nabsurdným situáciám napr., ak by policajt skončil služobný pomer v rámci Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky a vznikol by mu nárok na príspevok a následne by bol prijatý do služobného pomeru policajta\nv Českej republike, tak po jeho skončení by mal nárok aj na príspevok podľa zákon č. 186/1992 Zb. tzn.\npoberal by už dva samostatné príspevky, a ak by bol po skončení služobného pomeru v rámci polície\nČeskej republiky prijatý do služobného pomeru v rámci federálneho policajného zboru, tak by po jeho\nskončení mal nárok aj na príspevok podľa zákona č. 334/1991 Zb. tzn. poberal by už tri príspevky, a\nto nehovoriac o jednotlivých služobných pomeroch v rámci príslušných ozbrojených bezpečnostných\nzborov prípade ozbrojených síl, a to či už v rámci Slovenskej republiky prípadne Českej republiky\nza existencie samostatného štátu, a to Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Z uvedeného je\ntak bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, že predmetné všeobecne záväzné právne\npredpisy nevyžadovali opätovné prijatie iba v rámci tej ktorej ozbrojenej bezpečnostnej zložky. Takýmto\nsvojvoľným výkladom žalobcu, podľa ktorého pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z\nktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu\nopätovného prijatia do služobného pomeru, žalobca dospel k záveru, že nárok na priznaný príspevok\nza službu mu prijatím do služobného pomeru príslušníka SIS nezaniká, a to aj napriek tomu, že bol\nSIS vyzvaný na odvádzanie príspevku na účet SIS, ktorá následne prevádzala odvedené finančné\nprostriedky žalovanému. Žalobcovi vznikol prvý služobný pomer k 01.03.1974 podľa zákona č. 100/1970\nZb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ďalej len „zákon č. 100/1970 Zb.“).\nDňom 27.08.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 334/1991 Zb., ktorý upravoval, okrem služobného\npomeru policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície, aj nároky\nsúvisiace so skončením ich služobného pomeru. Z uvedeného tak vyplýva, že služobný pomer žalobcu\nvzniknutý podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa stal dňom 27.08.1991 služobným pomerom podľa zákona\nč. 334/1991 Zb. a nároky súvisiace so skončením služobného pomeru boli posudzované podľa zákona\nč. 334/1991 Zb. Je preto nesporné a nespochybniteľné, že po skončení služobného pomeru príslušníka\nFederálneho policajného zboru bol žalobcovi, v súlade so zákonom č. 334/1991 Zb., priznaný príspevok\nza službu za dobu 18. skončených rokov služobného pomeru, ktorá sa prelínala obdobím účinnosti\ndvoch zákonov o služobných pomeroch, a to zákona č. 100/1970 Zb. a zákona č. 334/1991 Zb., teda\ndvoch odlišných služobných pomerov, a to služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a\nslužobného pomeru policajta Federálneho policajného zboru. Z uvedeného vyplýva, a to bez najmenších\npochybností, že služobný pomer vzniknutý podľa zákona č. 10(1/1970 Zb. sa automaticky stal služobným\npomerom podľa § 128 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb., a v prípade, ak predchádzajúci služobný pomer\nskončil podľa zákona č. 100/1970 Zb., pričom nároky z ďalšieho služobného pomeru boli posudzované\nuž podľa zákona č. 334/1991 Zb., predchádzajúci služobný pomer, v minulosti už skončený, sa podľa\n§ 125 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. započítaval do doby trvania služobného pomeru rozhodnej pre\npriznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru. Rovnaké pravidlo vyplývalo aj z jednotlivých\nustanovení ďalších osobitných zákonov, upravujúcich nároky súvisiace so skončením ktoréhokoľvek\nslužobného pomeru na ktoré bolo poukázané. Dňom 15.02.1993 bol prijatý zákon č. 46/1993 Z. z.,\nktorým bola zriadená SIS. Tento zákon však neupravoval, a ani v súčasnosti neupravuje, služobný pomer\npríslušníka SIS, a ani nároky súvisiace so skončením služobného pomeru príslušníkov SIS. Z uvedeného\nteda vyplýva, že nároky vyplývajúce príslušníkovi SIS zo skončenia služobného pomeru boli, v súlade s\n§ 22 zákona č. 46/1993 Zb. upravované zákonom č. 410/1991 Zb., a to až do prijatia zákona č. 73/1998\nZ. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.04.1998. Zákon č. 73/1998 Z. z., odo dňa svojej účinnosti,\nzrušil ustanovenie § 22 zákona č. 46/1993 Z. z, a zákon č. 410/1991 Zb. Z uvedeného vyplýva, a to bez\nnajmenších pochybností, že služobný pomer, vzniknutý podľa zákona č. 410/1991 Zb., sa automaticky\nstal služobným pomerom podľa § 272 zákona č. 73/1998 Z. z. a v prípade, ak predchádzajúci\nslužobný pomer skončil podľa predchádzajúcich predpisov upravujúcich služobný pomer, pričom nároky\nz ďalšieho služobného pomeru boli posudzované až podľa zákona 73/1998 Z. z., predchádzajúci\nslužobný pomer, v minulosti už skončený, sa podľa § 270 zákona č. 73/1998 Z. z. započítava do\ndoby trvania služobného pomeru rozhodnej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru.\nPrávne dôsledky prijatia policajta, ktorého predchádzajúci pomer skončil podľa zákona č. 334/1991 Zb.,\ndo služobného pomeru, ktorý vznikol podľa zákona č. 410/1991 Zb., čo je prípad žalobcu, alebo zákona\nč. 334/1991 Zb., sa vo vzťahu k zániku nároku na priznaný príspevok za službu z predchádzajúceho\nslužobného pomeru, posudzujú bez pochybností zhodne, a to tak, že pri vzniku služobného pomeru,\nďalšieho v poradí, zaniká policajtovi nárok na príspevok za službu priznaný z predchádzajúceho\n\nslužobného pomeru, či už podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb., ako to bolo v prípade žalobcu, alebo\n§ 119 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., prípadne § 213 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Z uvedeného vyplýva,\nže hoci bol žalobca prijatý do služobného pomeru príslušníka SIS, jeho služobný pomer v SIS, ako aj jeho\npredchádzajúce služobné pomery príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka Federálneho\npolicajného zboru, sú služobné pomery, zhodnotením ktorých mal žalobca nárok vždy len na jednu\ndávku výsluhového zabezpečenia, a to podľa toho osobitného zákona, podľa ktorého sa posudzoval\nnárok na túto dávku v čase skončenia posledného z vykonaných služobných pomerov. Zákonodarca\npráve ustanoveniami o zániku nároku na príspevok, resp. výsluhového príspevku, či v neskoršom období\nvýsluhového dôchodku, z dôvodu prijatia do služobného pomeru, z ktorého policajtovi vzniká nárok na\ndávku výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu, vo všetkých zákonoch, podľa ktorých sa\npriznávajú dávky výsluhového zabezpečenia policajtom, resp. vojakom, mal za cieľ zabezpečiť, aby nikto\nnepoberal dve dávky sociálneho zabezpečenia za to isté obdobie trvania služobného pomeru, a to ani\npočas trvania niektorého zo služobných pomerov a ani po skončení služobného pomeru. Tento princíp\nje zakotvený nielen v osobitných predpisoch o sociálnom zabezpečení policajtov, ale aj vo všeobecných\npredpisoch o sociálnom poistení. Z uvedeného tak podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva,\nže prijatím žalobcu do ďalšieho služobného pomeru v poradí, t. z. do služobného pomeru v SIS, mu\nbez akýchkoľvek pochybností zanikol nárok na príspevok priznaný pri skončení služobného pomeru\nvo Federálnom policajnom zbore k 01.12.1991. Žalobca bez akéhokoľvek právneho nároku nielenže\nnaďalej poberal príspevok priznaný mu od 01.12.1991, ale zároveň poberal aj výsluhový príspevok, ktorý\nmu priznala SIS od 29.10.1998 už podľa zákona č. 73/1998 Z. z., pričom na vznik nároku na danú dávku\na jej výšku žalobcovi zhodnotila aj predchádzajúce doby služobných pomerov. Ako už bolo uvedené,\nžalobca ani po tom, čo mu bola SIS priznaná dávka výsluhového zabezpečenia po skončení služobného\npomeru, túto skutočnosť žalovanému neoznámil a vedome tak poberal obidve dávky ospravedlňujúc\nsvoje protiprávne konanie svojvoľným výkladom príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov s poukázaním na utajenie vzniku jeho služobného pomeru k SIS. Žalobca navrhuje žalobou\nnapadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Na základe vyššie uvedených\nskutočností je potrebné uviesť, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaný považuje za vydané v súlade\nso zákonom č. 328/2002 Z. z. a navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. S návrhom žalobcu na\nuskutočnenie neverejného pojednávania z dôvodu preukázania tvrdení a dôkazov, ktorých zverejnenie\npodlieha stupňu utajenia, nie je možné súhlasiť. K odvolávaniu sa žalobcu na nariadenie vlády SR\nč. 216/2004 je potrebné uviesť, že bolo prijaté s veľkým časovým odstupom, a to až po odchode\nžalobcu zo služobného pomeru v SIS. Ako už bolo uvedené, žiadne skutočnosti nebránili žalobcovi\nv čase vzniku jeho služobného pomeru k SIS a dokonca ani po skončení tohto služobného pomeru,\nv splnení si zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 Zb.,\noznámiť žalovanému vznik služobného pomeru, z ktorého mu po jeho skončení vznikal nárok na dávku\nvýsluhového zabezpečenia tak, ako si túto povinnosť splnili iní poberatelia tejto dávky výsluhového\nzabezpečenia, ktorým taktiež vznikol služobný pomer k SIS avšak túto povinnosť si voči žalovanému\nriadne splnili a s jej splnením neporušili žiadne skutočnosti vzťahujúce sa k ich činnosti vykonávanej\npočas služobného pomeru k SIS.\n5. Žalobca v replike zo dňa 26.10.2017 uviedol, že v rozhodnutí o priznaní príspevku I./G. XX, na ktorý\nsa žalovaný odvoláva a ani v zákone č. 334/1991 Zb, sa o dávke výsluhového zabezpečenia neuvádza\nnič. S vyjadrením, že príspevok sa „stal“ výsluhovým dôchodkom po prijatí zákona č. 328/2002 Z.z.,\nnemožno súhlasiť. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že príspevok za službu sa „stal“ výsluhovým dôchodkom podľa\nzákona č. 328/2002 Z.z. tak aj o zániku tohto nároku mal rozhodnúť podľa ustanovenia § 81 ods. 3\ntohto zákona, podľa ktorého útvar sociálneho zabezpečenia dávky výsluhového zabezpečenia priznáva,\nzvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma. Žalovaný na rozdiel od toho o zániku nároku na „príspevok\nza službu“ rozhodol podľa zákona č. 334/1591 Zb., hoci v ďalšom konaní o vracaní dávky tvrdí, že tento\npríspevok za službu, na ktorý nárok zanikol pred prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. sa „stal“ výsluhovým\ndôchodkom, čo označuje za dôvod prečo o jeho vracaní rozhodol podľa tohto zákona. Ak by sa príspevok\nza službu prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. stal výsluhovým dôchodkom, žalovaný by musel vydať nové,\nvýhodnejšie rozhodnutie, k čomu nedošlo. Podľa právoplatného rozhodnutia žalovaného skôr priznaný\nnárok na príspevok zanikol 6 rokov pred prijatím tohto zákona, takže nárok na tento príspevok už v čase\njeho prijatia nemal. To potvrdzuje aj NS SR vo svojom stanovisku vo veciach správnych č. 7/2013 pod č.\n110, v ktorom deklaruje, že príspevok za službu po prijatí zákona č. 3 28/2002 Z.z. zostáva príspevkom\npodľa zákona na základe ktorého bol priznaný (nie je rovnocenný s dávkou výsluhového zabezpečenia)\na na účely trvania nároku sa za dávku výsluhového zabezpečenia sa iba považuje Toto stanovisko som\nod prezentoval v žalobe v ktorej súd posudzuje otázku zániku nároku na príspevok. O jednej a tej istej\n\ndávke rozhodol podľa dvoch odlišných zákonov. O zániku nároku na príspevok za službu rozhodol, aj to\nlen nejednoznačne a nepreskúmateľným spôsobom tak, že sa vyhol uviesť podľa ktorého konkrétneho\nustanovenia zákona č. 334/1991 Zb. Z.z. o zániku nároku na príspevok za službu rozhodol, no následne\no jeho vracaní rozhodol, ale už podľa zákona iného č. 328/2002 Z.z. Takto sa vyhol povinnosti podľa\n§ 121 zákona č. 328/2002 Z.z podľa ktorého je povinný rozhodnúť podľa predchádzajúcich predpisov\na to v úmysle vyhnúť sa námietke premlčania, uplatnenej podľa zákona č. 334/19891 Zb. O zániku\nnároku na príspevok žalovaný rozhodol podľa § 121 zákona č 328/2002 Z.z. s „poukázaním“ na § 98\nods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. a následne o vrátení tej istej dávky rozhodol podľa § 81 ods. 3 písm.\na) s „poukázaním“ na § 105 ods. 14 a 15 zákona č. 328/2002 Z.z. O odnímaní a vracaní príspevku\nza službu priznávaného podľa predchádzajúcich predpisov sa tu neuvádza nič atak rozhodnutie podľa\ntohto ustanovenia nemá v zákone oporu. Podľa ods. 14) je žalovanému daná kompetencia rozhodnúť o\nvrátení dávok sociálneho zabezpečenia priznaných a vyplácaných podľa tohto zákona, ale nie príspevku\nza službu, ktorý bol priznaný, vyplácaný a zanikol podľa predchádzajúcich predpisov. Toto platí aj podľa\nods. 15) keďže v tomto ustanovení sú uvedené len lehoty na rozhodnutie o vrátení dávok sociálneho\nzabezpečenia priznaných podľa tohto zákona, nie lehota na rozhodnutie o vracaní príspevku za službu\npriznanéno podľa predchádzajúceho zákona. Žalovaný do dnešného dňa nevydal rozhodnutie, podľa\nktorého zanikol nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia, medzi ktoré patria aj dávky\nvýsluhového zabezpečenia priznávané podľa § 30 zákona č. 328/2002 Z.z. a tak rozhodol o vrátení dávky\nvýsluhového zabezpečenia takej, na ktorú nárok nikdy nevznikol a o jej zániku nároku ani nerozhodol.\nŽalovaný sa v priebehu konania riadne nezaoberal, resp. vysporiadal sa len povrchne s mojimi návrhmi\nna doplnenie dokazovania. V rozhodnutí sa námietkou o nutnosti vyžiadania stanoviska SIS, ktorá k\nmlčanlivosti zaviazala a nástup do jej služobného pomeru žalovanému podľa § 108 ods. 1 zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení neoznámila, hoci jej to zákon ukladá, sa žalovaný nezaoberal\na odmietnutie vykonať navrhnutý dôkaz neodôvodnil. Žalovaný preukázateľne vedel , že v SIS pracujú\npoberatelia dávok, ktoré im boli priznané a ním vyplácané podľa predchádzajúcich zákonov. SIS účelovo\nznemožnila splniť si oznamovaciu povinnosť voči platcovi príspevku za službu danú podľa § 101 ods.\n3 zákona č. 334/1391 Zb. poberanie príspevku za službu oznámil. SIS neskôr priznala odslúžené\nroky u žalobcu, vyplatila odchodné znížené o čiastku ktorá bola vyplatená žalovaným po ukončení\npredchádzajúceho služobného pomeru a priznala aj hodnosť z predchádzajúceho služobného pomeru\nu žalovaného. Hodnosť priznala už v deň nástupu do jej služobného pomeru Toto bez oznámenia a\noverenia si u žalovaného ani nemohla priznať. Z vyjadrení žalovaného je preukázané, že MV SR od\nzačiatku zriadenia SIS vedelo o poberateľoch príspevkov slúžiacich v jej služobnom pomere a vedelo\naj o postupe SIS na základe ktorého si dávala tieto príspevky, v rozpore so zákonom, odvádzať na\nsvoj účet a tak sa obohacovať na úkor svojich príslušníkov. Preukázateľne vedel, že v SIS pracujú\npoberatelia príspevkov, ktoré im vyplácal a to už od vzniku SIS. Tejto povinnosti bol zbavený až zákonom\nč. 328/2002 Z.z., ale len u tých príslušníkov, ktorí sú prijatí do služobného pomeru k SIS a v čase účinnosti\ntohto zákona. Svoju zákonnú povinnosť si splnil a poberanie priznaného príspevku pred SIS nikdy\nnezatajil, práve naopak, sám a z vlastnej iniciatívy som, vzhľadom na mlčanlivosť, požiadal o možnosť\nskontaktovať sa s MV SR, ale bezúspešne. Inú možnosť a povinnosť vzhľadom na záväzok mlčanlivosti\nani nemal. Ak postup SIS, na základe ktorého príslušníci príspevky odvádzali na jej účet žalovaný\noznačuje za legálny, vedome tak potom aj sám porušil zákon tým, že od týchto príslušníkov napriek\nterajšiemu tvrdeniu, neskôr príspevky vymáhal, pričom ich mal podľa § 109 ods. 1 zákona č. 100/1988\nZb., vymáhať od SIS. Žalovaný koná až po uplynutí premlčacej doby na vrátenie takto neoprávnene\nzískaných dávok od príslušníkov, ktorí dávky odvádzali na účet SIS. Preto až v roku 2016 požiadal SIS\noznámiť aj tých, ktorí jej odmietli príspevky odvádzať. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia, do dnešného\ndňa zámerne neumožnil nahliadnuť do stanoviska SIS a zámerne nevykonal aj navrhnuté dôkazy ďalšie\na odmietnutie ich vykonania riadne nezdôvodnil. Bol zaviazaný dvoma protichodnými zákonmi, jedným\noznámiť zmenu skutočnosti o poberaní príspevku a druhým, podľa ktorého som nesmel túto zmenu\npod hrozbou neprimeraných následkov oznámiť sa žalovaný nezaoberal. Poukázal aj na ustanovenie\n§ 127 zákona č. 334/1991 Zb., podľa ktorého sa na služobný pomer použijú ustanovenia Zákonníka\npráce č. 65/1965 Zb., medzi inými aj ustanovenie § 243 ods. 4. podľa ktorého, neplatnosť právneho\núkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, pokiaľ neplatnosť nespôsobil výlučne sám. Za právny\núkon sa podľa § 35 ods. 1 OZ považuje aj opomenutie vykonať predpísaný právny úkon. Prehlásenie\no mlčanlivosti, ktoré v deň nástupu k SIS podpísal mu bránil takýto právny úkon vykonať. Navyše\nvo vykonaní tohto úkonu mu priamo a vedome zabránila SIS. Takto neplatnosť predpísaného úkonu\nnielenže nespôsobil výlučne sám, ale ho nespôsobil vôbec, čo mu nemôže byť na ujmu. K povinnosti\nvrátiť vyplatené príspevky za službu si má žalovaný uplatniť od SIS, ktorá tento stav, spolu s nim\nzapríčinila Priznaný príspevok poberal v dobrej viere, že naň nárok v záujme utajenia moje príslušnosti\n\no služobnom pomere má o čom ho presvedčil postup žalovaného a SIS Napriek oznámeniu o poberaní\npríspevku SIS mu bol tento príspevok naďalej vyplácaný. Správnosť svojho presvedčenia si nemal ako\na akým spôsobom overiť.\n6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.09.2020 uviedol, že žalovaný ani s odstupom 4 rokov nedoložil\ndôkaz o tom, že podľa zákona č. 328/2002 Z. z. mu v minulosti priznal, vyplácal alebo odňal\nktorúkoľvek dávku sociálneho zabezpečenia. Napriek tomu mu dňa 16.6.2016 doručil upovedomenie\no začatí správneho konania vo veci vrátenia bližšie nešpecifikovanej dávky sociálneho zabezpečenia,\npriznávanej, vyplácanej a odnímanej podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Z výzvy ani z upovedomenia o\nzačatí správneho konania nebolo možné zistiť vo veci ktorej z 19tich existujúcich dávok sociálneho\nzabezpečenia sa správne konanie začína a tak som pri takomto počte dávok nevedel a navyše vedieť\nsom ani nemohol ku ktorej dávke sa mám vlastne vyjadriť. Nedá sa to zistiť ani z napadnutého\nrozhodnutia, pretože žalovaný rozhodol o vrátení ale len bližšie nešpecifikovanej dávky výsluhového\nzabezpečenia takej, ktorá tiež nebola nikdy priznaná, vyplácaná, ani odňatá. Dodáva, že do dnešného\ndňa nedoručil upovedomenie o začatí správneho konania vo veci v ktorej rozhodol. Podľa § 30 zákona\nč. 328/2002 Z. z. sa priznáva 8 druhov dávok výsluhového zabezpečenia. Žalovaný správne konanie\nzačal a nepreskúmateľným spôsobom rozhodol tak, aby sa vyhol námietke ktorú mu vzniesol už v\npredchádzajúcom spore, vo veci zániku nároku na príspevok za službu, v ktorom mu obdobne ako\naj teraz namietal, že rozhodol bez toho aby ho o začatí správneho konania upovedomil. Navyše a to\nplatí v obidvoch prípadoch, zámerne ich ukončil tak, že z rozhodnutí sa nedá zistiť o ktorých dávkach\nvôbec rozhodol. Poučený z predchádzajúceho konania žalovaný dňa 16.06.2016 upovedomenie o\nzačatí správneho konania už doručil, no s takým obsahom, z ktorého nebolo možné zistiť v akej vec\nsprávne konanie vôbec začína a následnej aj z rozhodnutia ktorým toto konanie ukončil sa nedá zistiť\no ktorej dávke výsluhového zabezpečenia vôbec rozhodol. Takto vydané rozhodnutie označujem za\nnepreskúmateľné a nezákonné, minimálne z týchto dôvodov: O začiatku správneho konania vo veci\nvrátenia ktorejkoľvek dávky výsluhového zabezpečenia (aj to o ktorú dávku sa jedná dodnes neviem)\nnebol do dnešného dňa upovedomený. Navyše, takáto dávka mu nebola nikdy priznaná, vyplácaná ani\nodňatá.Z doručeného upovedomenia o začatí správneho konania a následne aj z rozhodnutia, ktorým\nbolo toto konanie ukončené sa nedá zistiť o ktorej dávke sociálneho zabezpečenia sa správne konanie\nvôbec začalo a to aj napriek tomu, že žiadna dávka sociálneho zabezpečenia mu nebola nikdy priznaná,\nvyplácaná ani odňatá. Žalovaný tak už od začiatku správneho konania a následne aj po jeho ukončení,\nzámerne a zavádzajúco zbavil možnosti predložiť mu dôkazy vylučujúce to, čo mu kladie za vinu a\ndokázať mu aj to, že žiadna dávka sociálneho ale aj výsluhového zabezpečenia mu v minulosti nebola\nnikdy priznaná, vyplácaná ani odňatá. Z upovedomenia o začatí správneho konania, ale aj z rozhodnutia\nsa navyše nedá zistiť to, ktorý zákon porušil a čo sa mu kladie za vinu. Je nelogické, aby sa zbavoval viny\nz porušenia zákonov ktoré ho nikdy a k ničomu nezaväzovali, navyše žiaden z nich ani neporušil. Toto\noznačuje ako dôvody na zrušenie rozhodnutia ešte pred tým ako súd nariadi pojednávanie v samotnom\nmerite veci. Dňa 16.06.2016 mu žalovaný doručil výzvu, aby mu v zmysle ustanovení zákona č. 328/2002\nZ. z. vrátil bližšie nešpecifikovanú dávku sociálneho zabezpečenia a zároveň ho s odvolaním sa na\ntento zákon upovedomil o tom, že vo veci jej vrátenia začína správne konanie. Výzvu odôvodnil tým,\nže okrem uvedeného zákona porušil aj povinnosti vyplývajúce mu najmenej z troch ďalších zákonov,\nupravujúcich rozdielne služobné pomery policajtov a profesionálnych vojakov. S tým zásadne nesúhlasí\nhlavne preto, že žiadna dávka sociálneho zabezpečenia mi v minulosti nebola priznaná, vyplácaná ani\nodňatá a žiaden zákon neporušil. Opak tohto tvrdenia žalovaný do dnešného dňa nepreukázal. Podľa §\n1 ods. 1 zákona č. 328/2U02 Z. z., sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov tvorí: a)\nnemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie c) výsluhové zabezpečenie, d) služby sociálneho\nzabezpečeniu. Posledný služobný pomer v policajnom zbore ukončil v roku 1991, teda v čase kedy\nsa uvedené dávky sociálneho zabezpečenia nepriznávali. V služobnom pomere SIS (nie v PZ SR),\npôsobil v rokoch 1996 - 1998, čo tiež nezodpovedá času, kedy sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. takéto\ndávky priznávali, zákon je účinný až od 01.07.2002. Ak mu teda žiadna dávka sociálneho zabezpečenia\nnebola nikdy priznaná ani odňatá a z výzvy sa nedalo zistiť o ktorej dávke sa správne konanie vôbec\nzačína, navyše nedalo sa zistiť ani to ktorý zo štyroch deklarovaných zákonov porušil, dňa 19.0.2016\nžalovanému doručil výzvu s návrhom aby správne konanie, navyše ako predčasne začaté, zastavil. Na\ntom trvám dodnes, pretože podľa zákona č. 328/2002 Z. z. mu nebola a ani mi nemohla byť žiadna dávka\nsociálneho zabezpečenia priznaná, vyplácaná ani odňatá a preto nevidí dôvod aby mal takúto dávku\nvracať. Zvlášť vtákom prípade, kedy ani sám nevie a z upovedomenia o začatí správneho konania, ale\nani z rozhodnutia sa nedá zistiť, ktorú dávku má vrátiť a k čomu sa mal vlastne možnosť aj vyjadriť.\nToto tvrdenie dokazuje sám žalovaný aj tým, že rozhodol o vrátení len niektorej dávky výsluhového\n\nzabezpečenia a vo výške takej, ktorá po odslúžení 19tich rokov (čo je jeho prípad), nezodpovedá\nžiadnej dávke priznanej podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Ak by platilo jeho tvrdenie, že mu má vrátiť\nktorúkoľvek dávku výsluhového zabezpečenia, potom by ho musel zaviazať k vráteniu sumy rovnajúcej\nsa výške zodpovedajúcej nároku na konkrétnu dávku vo výške vypočítanej podľa tohto zákona a nie inej.\nDodnes nepredložil dôkaz o tom, že takú dávku a v takej výške ako ju požaduje vrátiť priznal a vyplácal.\nŽalovanému navrhol aj to, že ak návrhu na zastavenie konania nevyhovie a v správnom konaní bude\npokračovať, nech dokazovanie rozšíri a doplní aj o ďalšie dôkazy ktoré neboli vo výzve zohľadnené,\nresp., sú uvedené nepravdivo. Predovšetkým mu navrhol vyžiadať si stanovisko SIS ktorá mu môže\nposkytnúť pravdivé odpovede na to čo sa uvádza vo výzve, ale aj k tomu čo mu neprávom dáva za\nvinu. Žalovaný sa návrhom bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhol a navrhnuté stanovisko SIS, hoci sa\njedná o zásadný dôkaz, si účelovo a bez zdôvodnenia nevyžiadal. Naopak, rozhodol bez toho aby mu\nzamietnutie mojich návrhov oznámil a riadnym spôsobom svoje zamietavé stanovisko aj odôvodnil. Z\ntoho dôvodu sa až zo záverečného rozhodnutia dozvedel, že správne konanie nezastavil, dokazovanie\no navrhnuté dôkazy nedoplnil a v správnom konaní pokračoval no bez toho, aby ma pred vydaním\nrozhodnutia oboznámil o tom v akej konkrétnej veci správne konanie začal a či na moje návrhy a dôkazy\npristúpil, alebo ich len bezdôvodne zamietol a odignoroval. Navyše rozhodol tak, že ani z rozhodnutia\nsa nedá zistiť to o vrátení ktorej dávky sociálneho zabezpečenia bolo správne konanie začaté a ku\nktorej z 19tich priznávaných dávok sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa mal\ncelý čas možnosť vyjadriť. Dodnes to nevie hlavne aj z toho dôvodu, že žiadna z nich mu nikdy nebola\npriznaná, vyplácaná, ani odňatá. Tomuto tvrdeniu sa žalovaný snažil vyhnúť aj v predchádzajúcom\nkonaní, v ktorom rozhodoval o zániku nároku na príspevok za službu, o čom súd už právoplatne rozhodol\na rozhodnutie žalovaného pre hrubé procesné pochybenie zrušil. Už vtom čase som žalovanému k\njeho výzve z 5.5.2016 (súdu som ju doložil) pravdivo odpovedal, že dávku výsluhového zabezpečenia\nku ktorej ma vyzval, obdobne ako ma vyzval aj v tomto prípade nepoberám. Bezvýsledne som mu\nnamietal aj to, že rozhodol bez toho aby ma upovedomil o začatí správneho konania. Napriek tomu\nsvoje pochybenie zopakoval aj v tomto prípade no s tým rozdielom, že teraz mu upovedomenie o\nzačatí správneho konania doručil ale v takom znení z ktorého nemožno zistiť o čom sa vlastne správne\nkonanie začalo. Aj k námietkam, predovšetkým k záväzku mlčanlivosti, ktorý až do začiatku správneho\nkonania bránil slobodne sa vyjadriť, ale aj k povinnostiam jeho vlastným a povinnostiam SIS, na ktoré ho\nupozornil sa žalovaný vyjadril až v konečnom rozhodnutí len veľmi povrchne a v rozpore so zákonom.\nŽalovaný vedome prehliada aj to čo mu je a vzhľadom na jeho postavenie by malo byť známe, že\nneurčitá dávka sociálneho zabezpečenia vo veci ktorej správne konanie začal u následne aj neurčitá\ndávka výsluhového zabezpečenia o ktorej v závere tohto konania rozhodol, bez toho aby ho o zmene\npredmetu konania informoval a dal mu tak možnosť vyjadriť sa, mu neboli a nikdy ani nemohli byť\npriznané, pretože podmienky za ktorých sa priznávajú nikdy nesplnil. Žalovaný neakceptuje to, že výzva\na upovedomenie o začatí správneho konania, ako právny úkon, sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka (OZ) musia urobiť zákonom predpísaným spôsobom tak, že ich obsah musí byť okrem iných\nnáležitostí určitý a zrozumiteľný, inak sú neplatné. Prehliada, že podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon\nktorého plnenie je z dôvodu neurčitosti a zrozumiteľnosti jeho obsahu nemožné, je neplatný. Z výzvy a\nupovedomenia o začatí správneho konania nemožno zistiť k čomu konkrétnemu bolo správne konanie\nzačaté, k akej veci sa mal vôbec vyjadriť a k čomu sa navyše aj vzhľadom na záväzok mlčanlivosť\nvyjadriť mohol. Navyše sa nedá zistiť oni len to, ktorý zákon a čím ho porušil. Toto všetko sa nedá zistiť\nani z rozhodnutia. Takýto právny úkon sa podľa ustálenej judikatúry za absolútne neplatný nevyhlasuje,\nale sa naň od začiatku a z úradnej povinnosti hľadí tak, ako keby nebol urobený vôbec. Aj z tohto\ndôvodu trvá na tom, že o začiatku správneho konania vo veci o ktorej žalovaný rozhodol, do dnešného\ndňa nebol upovedomený a tak správne konanie nebolo začaté dodnes. Dodáva, že až po skončení\nsprávneho konania, počas ktorého ani nevedel v akej veci konanie prebieha, sa dozvedel aj to, že\nžalovaný ho navyše neukončil a nerozhodol ani len o tom o čom ho neurčito a nezrozumiteľne začal,\nale bez toho aby ho o tom upovedomil zavádzajúcim a nepreskúmateľným spôsobom rozhodol o vrátení\ninej, už len neurčitej dávky výsluhového zabezpečenia ktorú mu taktiež nikdy nepriznal, nevyplácal, ani\nneodňal. Dôkaz o opaku tohto tvrdenia do dnešného dňa nepredložil aj keď ho na to viackrát upozornil.\nBez toho aby ma po námietke z 19.07.2016 upovedomil o prípadnej zmene predmetu konania a tým\npred vydaním rozhodnutia umožnil vyjadriť sa aj k tomu o čom nakoniec aj rozhodol, správne konanie\nukončil nepreskúmateľným rozhodnutím o vrátení, ale už len niektorej z ôsmych dávok výsluhového\nzabezpečenia. Začiatok správneho konania mu vo veci o ktorej rozhodol mu neoznámil dodnes. Na\nposúdenie toho ako a akým spôsobom žalovaný konal a rozhodol musí uviesť aj to, že podľa jeho\nvýzvy mal porušiť minimálne štyri, podľa rozhodnutia pravdepodobne až päť zákonov týkajúcich sa\nslužobného pomeru policajtov a profesionálnych vojakov. Z tejto výzvy, ale ani z rozhodnutia sa však\n\nnedá zistiť to, ktorý konkrétny zákon vôbec porušil, pretože k väčšine z nich, najmä k zákonu č. 328/2002\nZ. z. ho neviaže žiadna povinnosť a navyše trvá na tom, že žiaden zákon ani neporušil. Žalovaný to\nnepopierateľné vie, no žiaden dôkaz preukazujúci zavinenie do dnešného dňa nepredložil. Preto aj\nnávrh, aby si vyžiadal stanovisko SIS, ktorým sa jednoznačne preukáže či niektorý zákon aj v dôsledku\nmlčanlivosti porušil (k mlčanlivosti ho v zmysle zákona zaviazala SIS), si bez akéhokoľvek zdôvodnenia a\nlen účelovo nevyžiadal. Ak k porušeniu niektorého zákona aj došlo, takýmto spôsobom sa sám žalovaný\nvyhýba zverejneniu toho, kto a akou mierou zákon porušil a kto a na koho úkor sa obohacoval, pretože v\npredchádzajúcich rokoch sa na porušovaní zákona rozhodujúcou mierou a v súčinnosti so SIS podieľal\npráve on sám. Takýmto tvrdením sa len pokúša svoju vinu preniesť na neho a preto si navrhnutý dôkaz\nod SIS ani nevyžiadal. Aj tvrdenie o tom, že žalovaný o služobnom pomere v SIS a jeho zavinením\nnevedel je zavádzajúce pretože na str. 13 rozhodnutia toto vlastné tvrdenie sam a nespochybniteľné\nvyvracia argumentujúc pravdivým stanoviskom takým, ktoré mu SIS, napriek môjmu návrhu neposkytla\npretože si ho účelovo ani len nevyžiadal (k tomu som sa vyjadril na str. 6 vyjadrenia z 26.10.2017).\nDokazuje to aj ustanovenie § 176a zákona č. 194/1994 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal v tom čase platný\nzákon č. 100/1988 Zb., z ktorého mu jednoznačne vyplývali povinnosti voči príslušníkom SIS (v tom čase\nsom pracoval v SIS), podľa ktorého až do roku 1999 vykonával ich sociálne zabezpečenie práve on a\nv súčinnosti so SIS. Nakoniec to dokazuje aj ustanovenie § 108 tohto zákona, ktorý ukladal povinnosti\nnielen SIS ale aj jemu samému. Tomuto tvrdeniu sa vyhol tak, že zabránil aby som k tomu čo mu dáva za\nvinu, aj k tomu o čom rozhodol, nemohol v priebehu správneho konania vyjadriť. Toto je jeden z hlavných\ndôvodov pre ktoré žalovaný správne konanie vo veci o ktorej rozhodol zákonným spôsobom nezačal a\nnezačal ho ani v predchádzajúcom konaní, v ktorom rozhodoval o zániku nároku na príspevok za službu\npodľa zákona č. 334/1991 Zb. V predchádzajúcom konaní začiatok správneho konania neoznámil vôbec,\nhoci vedel, že v dôsledku mlčanlivosti sa vyjadriť môže až po začatí správneho konania (dôkaz o tom mu\ndoložil). Aj to, že sa nejedná len o jeho náhodné pochybenie žalovaný dokazuje sám a tým, že k takémuto\nkonaniu sa aj napriek môjmu opakovanému upozorneniu neuchýlil po prvý krát. Za dôkaz tohto tvrdenia\noznačuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 1S/278/2016-113 zo dňa 13. februára 2020 v ktorom\nsúd jeho rozhodnutie zrušil a to ešte pred tým ako sa vôbec zaoberal meritom veci a to z toho dôvodu, že\nupovedomenie o začatí správneho konania mu žalovaný nedoručil vôbec, aj keď ho na to obdobne ako\naj v tomto prípade upozorňoval. Určité a zrozumiteľné oznámenie o začatí správneho konania vo veci\nvrátenia niektorej dávky výsluhového zabezpečenia, čo je predmetom tohto konania, mu do dnešného\ndňa nedoručil. Dodáva, že do dnešného dňa ešte nedoručil ani len upovedomenie o začatí správneho\nkonania vo veci odňatia konkrétnej dávky výsluhového zabezpečenia a napriek tomu žiada neurčitú\ndávku vrátiť. Z tohto titulu označuje rozhodnutie o vrátení dávky výsluhového zabezpečenia, okrem toho,\nže je z doteraz uvedených dôvodov nepreskúmateľné aj za vydané predčasne. Žalovaný v obidvoch\nprípadoch zneužil svoje postavenie a záväzok mlčanlivosti k tomu, aby som sa bez upovedomenia o\nzačatí správneho konania, vo veci o ktorej rozhodol, vyjadriť nesmel a keďže o takom konaní jeho\nvinou ani nevedel, vyjadriť sa ani nemohol. Aj preto sa na upovedomenie o začatí správneho konania\nz hľadiska jeho určitosti a zrozumiteľnosti hľadí tak, ako keby mu nebolo doručené vôbec (§37 ods. 1,\n2 OZ). Z toho dôvodu, že do dnešného dňa mu nebolo doručené upovedomenie o začiatku správneho\nkonania vo veci vrátenia dávky výsluhového zabezpečenia, čím bol v priebehu správneho konania\nzbavený svojich zákonných práv, navrhuje, aby súd tomuto návrhu vyhovel a rozhodnutie žalovaného\nzrušil ešte pred tým ako sa bude zaoberať samotným meritom veci.\n7. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave,\nna ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\ndaná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, a podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty posúdil nasledovne:\n8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n11. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n12. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, na konanie o dávkach a\nslužbách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n13. Podľa § 121 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, o dávkach sociálneho\nzabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa\nprávoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov.\n14. Podľa § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať\nz bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu\npolicajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho\nzabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti\nvrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje\norgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznania znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti.\n15. Podľa § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z. z. právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia\nposkytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď\nútvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad\nalebo služobný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa\ndávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku,\npočas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa no úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálneho\nzabezpečenia.\n16. Podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru,\nz ktorého vzniká nárok na príspevok zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu\nopätovného prijatia do služobného pomeru.\n17. Podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z\nktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu\nopätovného prijatia do služobného pomeru.\n18. Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. príjemca príspevku je povinný platiteľovi príspevku\noznámiť do ôsmich dní zmeny skutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok a jeho výplatu.\n19. Podľa § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 Zb., príjemca príspevku je povinný platiteľovi príspevku\noznámiť do ôsmich dní zmeny skutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok a jeho výplatu.\n20. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil v lehote v tomto zákone\nustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania\ndovolá, v takom prípade nemožno premlčaný nárok tomu, kto ho uplatňuje, priznať.\n21. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. nárok na náhradu za stratu na služobnom príjme z\ndôvodov služobného úrazu alebo povolania alebo za iné škody na zdraví, nárok na náhradu nákladov\nna výživu pozostalých a na príspevok sa nepremlčuje, nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce\nsa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 123 ods. 2 a 3.\n22. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 334/1991 Zb. premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo\nmohlo uplatniť po prvý raz.\n23. Podľa § 123 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie\nnároku na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.\n\n24. Podľa § 8 zákona č. 46/1993 Z. z. príslušník preukazuje svoju príslušnosť k informačnej službe\nslužobným preukazom s evidenčným číslom a ústnym vyhlásením: „Slovenská informačná služba“.\n25. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z. príslušníci a každý, kto plní úlohy na základe tohto zákona,\nsú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou\ninformačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené.\n26. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), konanie sa začína na\nnávrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.\n27. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania\ndošlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho\norgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.\n28. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych\núčastníkov konania.\n29. Podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, správny orgán je povinný dať účastníkom konania\na zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n30. Listom č. G./XXXX-XX z 16.06.2016 žalovaný vyzval žalobcu, aby mu písomne oznámil, či bola\nžalobcovi aj iným útvarom sociálneho zabezpečenia priznaná dávka výsluhového zabezpečenia, napr.\nvýsluhový príspevok, ktorý sa od 1. júla 2002 stal výsluhovým dôchodkom a táto dávka je žalobcovi v\nsúčasnosti aj vyplácaná.\n31. Žalobca odpovedal listom zo dňa 19.07.2016, že od iného útvaru sociálneho zabezpečenia VD\nnepoberá.\n32. Žalovaný listom č. G./XXXX-XX H. dňa 09.06.2016 požiadal ostatné útvary sociálneho zabezpečenia\na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o oznámenie, z ktorého bude bez akýchkoľvek pochybností\npreukázaný:\ni. dátum vzniku služobného pomeru žalobcu v inom služobnom úrade,\nii. dátum jeho skončenia a\niii. dátum priznania dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá je žalobcovi priznaná a vyplácaná iným\nútvarom sociálneho zabezpečenia.\n33. Na uvedenú žiadosť odpovedala Slovenská informačná služba SR listom č. L.: XX/XX-XX-X/XXXX\nzo dňa 14.06.2016, doručeným žalovanému dňa 15.06.2016, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol od 29.\noktóbra 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a §211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a\nŽelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 2 zákona\nč. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pre\nnárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru podľa\nzákona č. 73/1998 Z. z.\ni. od 01.10.1973 do 28.02.1974 - t. j. 151 dní - vojenská náhradná služba,\nii. od 01.03.1974 do 30.11.1991 - t.j. 17 rokov a 279 dní - služobný pomer k Ministerstvu vnútra SR,\niii. od 01.09.1996 do 28.10.1998- t.j. 2 roky a 58 dní - služobný pomer k Slovenskej informačnej službe,\ncelkom v rozsahu 20 rokov a 123 dní.\n34. Dňa 28.06.2016 sa žalobca dostavil na odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a\nsociálnych činností osobného úradu Ministerstva vnútra SR vo veci vrátenia neprávom vyplatenej dávky\nvýsluhového zabezpečenia, a to výsluhového dôchodku v celkovej sume 64.941,80 eura a bolo mu\numožnené nahliadnuť do dávkového spisu č. 4.094 k dávke výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola\nvyplácaná z osobitného účtu Ministerstva vnútra SR. Uvedené vyplýva z úradného záznamu spísaného\nžalovaným dňa 28. júna 2016, č. G. - M./XXXX-XX.\n\n35. Žalobca následne listom zo dňa 28. júna 2016 doručeným žalovanému dňa 4. júla 2016 požiadal o\ndoručenie listiny z dávkového spisu, ktorá bola žalovanému doručená Slovenskou informačnou službou\npod č. XX/XX-XX-X/XXXX zo dňa 14. júna 2016, na základe ktorej žalovaný začal správne konanie vo\nveci neprávom vyplatenej dávky.\n36. Následne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím Č.p.: G./XXXX-XX z 18.08.2016\npodľa § 81 ods. 3 písm. a) s poukázaním na § 105 ods. 14 a 15 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) rozhodlo, že žalobca neoprávnene prijatú dávku výsluhového\nzabezpečenia za obdobie od 01.05.2006 do 30.04.2016 v sume 43.323,14 € je povinný vrátiť do 30 dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej len prvostupňové rozhodnutie).\n37. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť, ktorá mu\nvyplýva z ust. § 101 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. pri prijatí do služobného pomeru, z ktorého mu\nvznikol nárok na príspevok za službu a o prijatí do služobného pomeru dňom 01.09.1996 žalovaného\nneinformoval.\n38. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. C./XXXX/XXX zo dňa 18.01.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\n39. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č.\nC./XXXX/XXX zo dňa 18.01.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nMinisterstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho\nzabezpečenia, č. Č.p.: G./XXXX-XX z 18.08.2016, ktorým podľa § 81 ods. 3 písm. a) s poukázaním\nna § 105 ods. 14 a 15 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodlo, že žalobca neoprávnene\nprijatú dávku výsluhového zabezpečenia za obdobie od 01.05.2006 do 30.04.2016 v sume 43.323,14 €\nje povinný vrátiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n40. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade\ns právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách\n§ 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)\nSSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy\npri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.\n41. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť\nna súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.\n2 Ústavy SR).\n42. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O\nžalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 137 ods.\n4 SSP (č.l. 175, č.l. 180, č.l. 183).\n43. Žalobca v prvom rade v podanej žalobe namietal, že pred vydaním rozhodnutia nebolo zo strany\nžalovaného začaté konanie, čím mu bolo odňaté právo na obhajobu jeho práv, právo vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia a v konaní uplatniť návrhy na dokazovanie. Tvrdil, že oznámenie o začatí\nkonania mu odbor sociálneho zabezpečenia žalovaného riadne nedoručil. Podľa tvrdenia žalovaného,\nkonanie voči žalobcovi vo veci zániku nároku na priznaný príspevok za službu a jeho výplatu bolo začaté\nz podnetu žalovaného, a to doručením výzvy č. G./XXXX-XX z 16.06.2016.\n44. V právnom štáte sa uplatňuje princíp, že postup v konaní a vydávanie rozhodnutí, ktorý je premietnutý\ndo procesnoprávnej úpravy, sa riadi procesnými pravidlami účinnými v čase konania. V čase začatia\nadministratívneho konania a vydania rozhodnutia žalovaného bol platný a účinný právny predpis zákon č.\n328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, ktorý upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov.\n\n45. Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), čo vyplýva i\nz ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov.\n46. Vychádzajúc z právnej úpravy správneho poriadku pod pojmom správne konanie treba rozumieť\npostup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb, výsledkom ktorého je vydanie\nrozhodnutia. Účelom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme\nrozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol\nzistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie\nveci, a aby účastníkovi, o ktorého právach a povinností ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy,\nnávrhy a obhajovať svoje práva. So začatím konania správny poriadok spája práva a povinnosti tak pre\nsprávny orgán, ako aj pre účastníka konania. Ak sa správne konanie začalo, správny orgán je povinný\nkonať a rozhodnúť, účastník konania a zúčastnená osoba majú procesné práva a povinnosti a plynie\nlehota na rozhodnutie.\n47. Správne konanie ovládané zásadou oficiality sa považuje za začaté dňom, keď správny orgán\npríslušný vo veci konať a rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon /§ 18 ods. 2 správneho\nporiadku/. Za takýto procesný úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania,\nz ktorej vyplýva začatie konania. Správny poriadok výslovne neupravuje obsahové náležitosti tohto\nprocesného úkonu, vychádzajúc však zo zásadných zásad správneho konania, z procesného úkonu\nsprávneho orgánu musí byť zrejmé, ktorý správny orgán urobil procesný úkon, voči komu a v akej veci.\n48. Skutkové okolnosti v danej veci vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalovaný\nlistom G./XXXX-XX z 16.06.2016 vo veci výplaty výsluhového dôchodku od iného útvaru sociálneho\nzabezpečenia vyzval žalobcu, aby mu písomne oznámil, či bola žalobcovi aj iným útvarom sociálneho\nzabezpečenia priznaná dávka výsluhového zabezpečenia, napr. výsluhový príspevok, ktorý sa od 1.\njúla 2002 stal výsluhovým dôchodkom a táto dávka je žalobcovi v súčasnosti aj vyplácaná. Žalobca\nodpovedal listom zo Žalobca odpovedal listom zo dňa 19.07.2016, že od iného útvaru sociálneho\nzabezpečenia VD nepoberá. Žalovaný tvrdil, že v súlade s ust. § 18 ods. 2 správneho poriadku uvedenou\nvýzvou začal konanie vo veci posúdenia trvania nároku na priznaný príspevok žalobcu a jeho výplatu.\n49. K žalobcom tvrdenému pochybeniu žalovaného v predmetnom správnom konaní, predchádzajúceho\nvydaniu preskúmavaného rozhodnutia Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp.zn.7Sžsk/40/2020 zo\ndňa 27.10.2020 uviedol, že: „Správny orgán sa síce v administratívnom konaní dopustil pochybenia,\nkeď žalobcovi v prvom procesnom úkone neoznámil začatie administratívneho konania vo veci zániku\nnároku na priznaný príspevok za službu. Uvedené pochybenie kasačný súd vyhodnotil v kontexte\nskutkových okolností uvedených v bode 36 toho to rozhodnutia o priebehu administratívneho konania\nv danej veci ako formálne pochybenie správneho orgánu, majúc za to, že zopakovanie procesu len,\naby sa odstránilo vyššie zmienené pochybenie správneho orgánu, treba považovať za príliš formálne,\nkeďže táto procesná vada nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a pre žalobcu\nby zopakovanie procesu neprivodilo vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie. V danej súvislosti kasačný\nsúd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4 Sž 98-102/2002\nzo dňa 17. decembra 2002, z ktorého cituje: ...“dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu\npodľa š 250i ods. 3 O. s. v. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť\nrozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,\nktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003).“ Neznamená\nto však, že správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré\nnepochybne patrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie\ntejto zásady nemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo\nby zrušenie napadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania. Taktiež\nzopakovanie procesu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. V odvolaní voči\nprvostupňovému rozhodnutiu ako i v žalobe žalobca namietal porušenie jeho procesných práv bez toho,\naby bližšie špecifikoval ako bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. Z obsahu spisu však bolo zrejmé,\nže žalobcovi, hoci mu nebolo oznámenie o začatí správneho konania správnym orgánom doručené, mal\nmožnosť v rámci prebiehajúceho správneho konania uplatniť svoje procesné práva v rámci podaného\nodvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, čo aj realizoval.“ (bod 37 citovaného\nrozsudku)\n\n50. S poukazom na vyššie uvedený právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nuvedený v rozsudku sp.zn. 7Sžsk/40/2020 zo dňa 27.10.2021, správny súd nepovažoval námietky\nžalobcu za dôvodné.\n51. Správny súd neuznal za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho\nposúdenia žalovaným.\n52. V čase začatia administratívneho konania a vydania rozhodnutia žalovaného bol platný a účinný\nprávny predpis zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje sociálne zabezpečenie\npolicajtov a profesionálnych vojakov.\n53. Vychádzajúc z právnej úpravy správneho poriadku pod pojmom správne konanie treba rozumieť\npostup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb, výsledkom ktorého je vydanie\nrozhodnutia. Účelom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme\nrozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol\nzistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie\nveci, a aby účastníkovi, o ktorého právach a povinností ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy,\nnávrhy a obhajovať svoje práva. So začatím konania správny poriadok spája práva a povinnosti tak pre\nsprávny orgán, ako aj pre účastníka konania. Ak sa správne konanie začalo, správny orgán je povinný\nkonať a rozhodnúť, účastník konania a zúčastnená osoba majú procesné práva a povinnosti a plynie\nlehota na rozhodnutie.\n54. Správne konanie ovládané zásadou ofíciality sa považuje za začaté dňom, keď správny orgán\npríslušný vo veci konať a rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon /§ 18 ods. 2 správneho\nporiadku/. Za takýto procesný úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania,\nz ktorej vyplýva začatie konania. Správny poriadok výslovne neupravuje obsahové náležitosti tohto\nprocesného úkonu, vychádzajúc však zo zásadných zásad správneho konania, z procesného úkonu\nsprávneho orgánu musí byť zrejmé, ktorý správny orgán urobil procesný úkon, voči komu a v akej veci.\n55. Skutkové okolnosti v danej veci vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalovaný\nlistom č. G./XXXX-XX z 16.06.2016 vo veci výplaty výsluhového dôchodku od iného útvaru sociálneho\nzabezpečenia vyzval žalobcu, aby mu písomne oznámil, či bola žalobcovi aj iným útvarom sociálneho\nzabezpečenia priznaná dávka výsluhového zabezpečenia, napr. výsluhový príspevok, ktorý sa od 1. júla\n2002 stal výsluhovým dôchodkom a táto dávka je žalobcovi v súčasnosti aj vyplácaná.\n56. Správny orgán sa síce v administratívnom konaní dopustil pochybenia, keď žalobcovi v prvom\nprocesnom úkone neoznámil začatie administratívneho konania vo veci zániku nároku na priznaný\npríspevok za službu. Uvedené pochybenie kasačný súd vyhodnotil v kontexte skutkových okolností\nuvedených v bode 36 toho to rozhodnutia o priebehu administratívneho konania v danej veci ako\nformálne pochybenie správneho orgánu, majúc za to, že zopakovanie procesu len, aby sa odstránilo\nvyššie zmienené pochybenie správneho orgánu, treba považovať za príliš formálne, keďže táto procesná\nvada nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a pre žalobcu by zopakovanie procesu\nneprivodilo vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie. V danej súvislosti kasačný súd upriamil pozornosť na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17. decembra 2002,\nz ktorého cituje: ...“dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu podľa ý 250i ods. 3 O. s. v.\nmôže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie\nsa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). „ Neznamená to však, že správne orgány\nnemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne patrí zásada\nsúčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady nemá, tak ako\nv danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie napadnutého\nrozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania. Taktiež zopakovanie procesu\nby bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. V odvolaní voči prvostupňovému\nrozhodnutiu ako i v žalobe žalobca namietal porušenie jeho procesných práv bez toho, aby bližšie\nšpecifikoval ako bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. Z obsahu spisu však bolo zrejmé, že\nžalobcovi, hoci mu nebolo oznámenie o začatí správneho konania správnym orgánom doručené, mal\n\nmožnosť v rámci prebiehajúceho správneho konania uplatniť svoje procesné práva v rámci podaného\nodvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, čo aj realizoval.\n57. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti predpísané ustanoveniami zákona č. 328/2002\nZ. z., ktorým bolo uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť sumu neoprávnene poberaného príspevku,\nktorý sa dňom 01.07.2002, nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., považuje za výsluhový\ndôchodok. Žalovaný bol zo zákona oprávnený rozhodnúť o vrátení neoprávnene prijatej dávky\nvýsluhového zabezpečenia za obdobie od 01.05.2006 do 30.04.2016 v celkovej sume 43.323,14 €.\nZákon č. 328/2002 Z. z. pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov nevylúčili. Pravidlá procesného konania sa spravujú tými ustanoveniami\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú platné a účinné v čase, kedy sa konanie\nuskutočňuje. Rovnako sú dodržané zákonné lehoty na vrátenie dávky poskytnutej v celkovej sume\n43.323,14 €. Trojročná subjektívna lehota začala plynúť dňom 15.06.2016, a to doručením oznámenia\nSIS I. L.: XX/XX-XX-X/XXXX zo dňa 14.06.2016, kedy žalovaný zistil, že žalobcovi bola dávka\nvýsluhového zabezpečenia vyplácaná neoprávnene, ktorá plynula v rámci objektívnej desaťročnej\npremlčacej lehoty. Vzhľadom na skutočnosť, že dávka bola vyplatená naposledy za mesiac apríl 2016,\ndesaťročná objektívna lehota je tak zachovaná. Podľa prechodného ustanovenia § 121 zákona č.\n328/2002 Z. z. o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona\na o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov. Správny\nsúd konštatuje, že o odňatí dávky sa rozhodovalo až za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., pričom nejde\no dávku, na ktorú vznikol nárok, ale naopak o povinnosť vrátenia dávky, na ktorú nárok nevznikol, nová\nprávna úprava konštituuje nové práva a povinnosti. Neskoršia právna norma pre právne vzťahy založené\npodľa skoršieho práva vytvára nový právny režim. Prechodné ustanovenie § 121 zákona č. 328/2002 Z.\nz. rieši len otázku posudzovania nároku na dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré vznikli do 30.06.2002,\na o ktorých sa práve do tohto dňa právoplatne nerozhodlo. Žiadne z prechodných ustanovení zákona\nč. 328/2002 Z. z. nerieši aj otázku práva na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej\nneoprávnene tak, ako je to v predmetnej veci. Z uvedeného tak vyplýva, že zákon č. 328/2002 Z. z.\nako neskoršia právna norma vo vzťahu k skoršej právnej norme, a to k zákonu č. 334/1991 Zb., pre\nprávne vzťahy k právu na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene vytvoril\ntak nový právny režim platný a účinný od 01.07.2002. S poukázaním na uvedené skutočnosti, námietka\nžalobcu vo vzťahu k povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia, ktorú poberal neoprávnene až do\n30.04.2016, len za obdobie troch rokov, je tak nedôvodná.\n58. Podľa ustanovenia § 101 ods. 3 zákona č. 334/1991 Zb. príjemca príspevku je povinný platiteľovi\npríspevku oznámiť do ôsmich dní zmeny skutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok a\njeho výplatu. Žalobca si uvedenú zákonnú povinnosť pri opätovnom prijatí do služobného pomeru,\nnesplnil a o prijatí do služobného pomeru dňom 01.09.1996 platiteľa príspevku, tzn. žalovaného,\nneinformoval. Opätovným prijatím do služobného pomeru dňom 01.09.1996, z ktorého vznikal nárok\nna príspevok, žalobcovi tak podľa § 98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. dňom 31.08.1996 zanikol nárok\nna príspevok a jeho výplatu, ktorý mu bol priznaný od 01.12.1991. Z dôvodovej správy k zákonu č.\n328/2002 Z. z. k prechodným ustanoveniam § 124 až § 130 vyplýva cit.: „Ide o súbor ustanovení\nupravujúcich transformáciu doterajších dávok do nového systému takto: doterajší dlhodobo (do 60\nrokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok sa stáva výsluhovým dôchodkom.“ Dňom nadobudnutia\núčinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. sa dávky priznané a vyplácané bývalým policajtom do 30.06.2002,\npo 01.07.2002 stali výsluhovými dôchodkami a sú vyplácané z osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia. Procesné pravidlá konania sa tak spravujú ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z.,\nnajmä jeho § 84 ods. 1, podľa ktorého, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n59. Vzhľadom na to, že žalobca bol prijatý do služobného pomeru, z ktorého mu vznikal nárok na dávku\nvýsluhového zabezpečenia, a to nárok na príspevok, pôvodný nárok na príspevok a jeho výplatu, ktorý\nmu bol priznaný rozhodnutím č. p.: XX-XXXX/G. zo dňa 15.01.1992, mu tak v súlade s ustanovením §\n98 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. dňom 31.08.1996 zanikol. Možno súhlasiť so žalovaným, že nebolo\nžalobcovou zákonnou povinnosťou oznamovať žalovanému vznik služobného pomeru ku konkrétnej\nozbrojenej bezpečnostnej zložke, prípadne ozbrojených silám SR. V prípade vzniku a zániku služobného\npomeru nejde o skutočnosť, o ktorej je možné dozvedieť sa v súvislosti s činnosťou informačnej služby a\nktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené. Zákon č. 46/1993 Zb. nezakazuje\npreukázať príslušnosť k SIS. Žiadne ustanovenie zákona č. 46/1993 Z. z. nezakazovalo žalobcovi, aby\n\noznámil žalovanému vznik jeho služobného pomeru, dokonca ani po skončení tohto služobného pomeru,\nžalovaný nie je oprávnený po tom, čo si poberateľ dávky výsluhového zabezpečenia splní oznamovaciu\npovinnosť a oznámi vznik (akéhokoľvek) služobného pomeru, zisťovať, ku ktorej zložke tento služobný\npomer vznikol.\n60. Po skončení služobného pomeru, vzniká oprávnenému, v prípade splnenia zákonných podmienok,\nnárok iba na jednu výsluhovú dávku a jej výplatu. V prípade vzniku nového služobného pomeru\noprávnenému zaniká nárok na dávku priznanú po skončení predchádzajúceho služobného pomeru a\nteda aj na jej výplatu. Počas služobného pomeru nikto nemá nárok na výplatu výsluhovej dávky priznanej\npo skončení predchádzajúceho služobného pomeru.\n61. Zo žiadneho z ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. nevyplývala pre SIS povinnosť oznámiť\nžalovanému tú skutočnosť, že žalobcovi vznikol služobný pomer k SIS, z ktorého mu po jeho skončení\nmôže vzniknúť nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. Táto zákonná povinnosť, bola uložená\npriamo žalobcovi. Útvar sociálneho zabezpečenia žalovaného žalobcu poučil o tom, za akých podmienok\nmu nárok na príspevok zanikne, a aké má povinnosti voči platiteľovi tohto príspevku. Predmetné\npoučenie bolo prílohou rozhodnutia o priznaní príspevku od 01.12.1991. Žalobca mal povinnosť oznámiť\nplatiteľovi dávky, že mu nárok na túto dávku zanikol z dôvodu jeho prijatia do služobného pomeru, a aj\npo skončení služobného pomeru k SIS.\n62. Ak žalobca namieta, že žalovaný ho neoboznámil so stanoviskom SIS, žalovaný, písomnosťou\nevidovanou pod č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 05.05.2016 vyzval žalobcu, aby sa v lehote do troch dní\nodo dňa doručenia výzvy vyjadril. Žalobcovi bolo dňa 28.06.2016 umožnené, aby do dávkového spisu\nč. 4094 nahliadol, žalobca v písomnosti zo dňa 28.06.2016, uvádza, že kópiu požadovanej písomnosti\npožaduje doručiť v zmysle § 23 Správneho poriadku.\n63. Názor žalobcu, že ak nebol prijatý do toho istého služobného pomeru, z ktorého mu vznikol\nnárok na dávku výsluhového zabezpečenia, a to príspevok, tak mu predmetný nárok na túto dávku\nnemôže zaniknúť, nemá oporu v zákone, ktorý nevyžaduje opätovné prijatie iba v rámci danej ozbrojenej\nbezpečnostnej zložky. Služobný pomer žalobcu vzniknutý podľa zákona č. 100/1970 Zb. sa stal dňom\n27.08.1991 služobným pomerom podľa zákona č. 334/1991 Zb. a nároky súvisiace so skončením\nslužobného pomeru boli posudzované podľa zákona č. 334/1991 Zb. Dňom 15.02.1993 bol prijatý zákon\nč. 46/1993 Z. z., ktorým bola zriadená SIS. Tento zákon neupravuje služobný pomer príslušníka SIS, a ani\nnároky súvisiace so skončením služobného pomeru príslušníkov SIS. Nároky vyplývajúce príslušníkovi\nSIS zo skončenia služobného pomeru boli, v súlade s § 22 zákona č. 46/1993 Zb. upravované zákonom\nč. 410/1991 Zb., a to až do prijatia zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.04.1998.\nZákon č. 73/1998 Z. z., odo dňa svojej účinnosti, zrušil ustanovenie § 22 zákona č. 46/1993 Z. z, a zákon\nč. 410/1991 Zb.\n64. Z uvedeného vyplýva, že služobný pomer, vzniknutý podľa zákona č. 410/1991 Zb., sa automaticky\nstal služobným pomerom podľa § 272 zákona č. 73/1998 Z. z. a v prípade, ak predchádzajúci\nslužobný pomer skončil podľa predchádzajúcich predpisov upravujúcich služobný pomer, pričom nároky\nz ďalšieho služobného pomeru boli posudzované až podľa zákona č. 73/1998 Z. z.. Hoci bol žalobca\nprijatý do služobného pomeru príslušníka SIS, jeho služobný pomer v SIS, ako aj jeho predchádzajúce\nslužobné pomery príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka Federálneho policajného zboru,\nsú služobné pomery, zhodnotením ktorých mal žalobca nárok vždy len na jednu dávku výsluhového\nzabezpečenia, a to podľa toho osobitného zákona, podľa ktorého sa posudzoval nárok na túto dávku\nv čase skončenia posledného z vykonaných služobných pomerov. Zákonodarca práve ustanoveniami\no zániku nároku na príspevok, resp. výsluhového príspevku, či v neskoršom období výsluhového\ndôchodku mal za cieľ zabezpečiť, aby nikto nepoberal dve dávky sociálneho zabezpečenia za to isté\nobdobie trvania služobného pomeru, a to ani počas trvania niektorého zo služobných pomerov a ani po\nskončení služobného pomeru. Tento princíp je zakotvený nielen v osobitných predpisoch o sociálnom\nzabezpečení policajtov, ale aj vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Prijatím žalobcu do\nďalšieho služobného pomeru mu zanikol nárok na príspevok priznaný pri skončení služobného pomeru\nvo Federálnom policajnom zbore k 01.12.1991.\n65. Na základe vyššie uvedených skutočností je potrebné uviesť, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú\nvydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. a žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 190 SSP.\n\n66. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, a u\núspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa citovaného\nustanovenia, žiadne trovy konania mu nevznikli a ani ich náhradu nežiadal, preto nemá právo na náhradu\ntrov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní\nsa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo\nčlen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným\nCentrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}