Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/40/2016 z 10. 12. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. decembra 2024, sp. zn. BA-7Sa/40/2016, ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201672.2 Správny súd v Bratislave | BA-7Sa/40/2016 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201672.2 | 2024-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 491 ods. 1 SSP, § 491 ods. 2 SSP, § 492 ods. 1 SSP, § 492 ods. 2 SSP, § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 69 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 263 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z., § 115 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ecdd0e4-b748-4c34-a821-916697a2f1a2 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201672.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-7Sa/40/2016 1016201672 10. 12. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201672.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X, XXX XX C. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej odporkyne č. XXX XXX XXXX X - D. zo dňa 19. novembra 2015, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - D. zo dňa 19. novembra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2016 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. apríla 2016 p o t v r d z u j e . II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - D. zo dňa 19. novembra 2015 odporkyňa Podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) navrhovateľke od 1. júla 2015 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v administratívnom konaní bolo navrhovateľke k 1. júlu 2015 zistené získaných 14 547 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 136% sumy životného minima, za 31. až 39. rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku 136% zvyšuje o 2% sumy životného minima za každý rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, za 40. a každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku patriaca za 39 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia zvyšuje o 3% sumy životného minima. Suma minimálneho dôchodku za 39 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 154 % zo sumy životného minima XXX,XX eur mesačne, to znamená XXX,XX eur mesačne. Suma navrhovateľkinho starobného dôchodku je XXX,XX eur mesačne. Suma starobného dôchodku teda bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku XXX,XX eur mesačne, preto bola zvýšená o XX,XX eur mesačne na sumu minimálneho dôchodku. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2016 odporkyňa Podľa § 66 ods. 3 § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 1. januára 2016 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v období počas poberania starobného dôchodku ste od 11. februára 2015 do 31. decembra 2015 získali osobný vymeriavací základ X XXX,XX EUR, všeobecný vymeriavací základ bol X XXX,XX EUR a osobný mzdový bod je 0,1117. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku je 0,61395905 eur mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,05585 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty XX,XXXX eur. K 31. decembru 2015 sa starobný dôchodok vyplácal v sume XXX,XX eur mesačne. Suma starobného dôchodku XXX,XX eur mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm XXX,XX eur a X,XXXXXXXX EUR. Suma starobného dôchodku sa ďalej podlá § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2016 o X,XX eur mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. apríla 2016 odporkyňa podľa § 82, § 82b a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, určila že navrhovateľke od 1. januára 2016 naďalej patrí starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že odporkyňa mala preukázané, že od 1. januára 2016 navrhovateľka získala ďalšie obdobie dôchodkového poistenia. Preto bol znovu posúdený nárok na zvýšenie jej dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Ďalej odporkyňa uviedla, že suma minimálneho dôchodku za 39 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 154% zo sumy životného minima XXX,XX eur mesačne, to znamená XXX,XX eur mesačne. Suma starobného dôchodku, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sa podlá § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2016 o X,XX eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z.) na XXX,XX eur mesačne Vzhľadom na čo odporkyňa uviedla, že navrhovateľke od 1. januára 2016 patrí starobný dôchodok bez zvýšenia a to v sume minimálneho dôchodku v sume XXX,XX eur. Nakoľko však je uvedená suma starobného dôchodku nižšia ako suma minimálneho dôchodku (XXX,XX eur), bola suma jej starobného dôchodku upravená o X,XX eur na sumu aspoň minimálneho dôchodku vo výške XXX,XX eur. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutí odporkyne zo dňa 19.11.2015, zo dňa 31.03.2016 a zo dňa 01.04.2016. V opravnom prostriedku navrhovateľka vyslovila nespokojnosť s tým, že odporkyňou od roku 2000 nie je doriešená jej práceneschopnosť. Taktiež namieta, že jej nebol riadne priznaný invalidný dôchodok a preto bola nútená podať žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku. Ďalej uviedla, že žiada započítať to, čo jej právom patrí, a to odpracovaných 39 rokov a obdobie poberania nemocenského počas práceneschopnosti od roku 2000, ako aj odpracované roky podľa dohody od roku 2008. Navrhovateľka poukazuje na to, že v čase jej odchodu do predčasného dôchodku mala odpracovaných 39 rokov a teda jej mal byť priznaný riadny starobný dôchodok a nemala by teda poberať len minimálny dôchodok. Taktiež namieta prieťahy v administratívnom konaní. Uznesením sp. zn. 7Sa/40/2016 zo dňa 19.02.2020 Krajský súd v Bratislave vyzval navrhovateľku na doplnenie žaloby s tým, že: uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa domáha. V reakcii na výzvu súdu navrhovateľka zaslala súdu podanie zo dňa 08.03.2020, v ktorom opätovne namieta nedoriešenie jej práceneschopnosti od septembra 2000 až po rok 2009 a nedostatočnú výšku priznaného dôchodku. K žalobe navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa, ktorá namietala nedodržanie lehoty na podanie opravného prostriedku navrhovateľkou. V ďalších doplňujúcich vyjadreniach navrhovateľky zo dní: 08.05.2019, 26.07.2020, 15.04.2021, 28.06.2021, 22.11.2022 a zo dňa 24.01.2023 a v replike zo dňa 26.07.2024 k vyjadreniu odporkyne navrhovateľka uviedla totožné námietky, ktoré uviedla v správnej žalobe a zotrvala na svojej žalobe. II. Relevantné právne predpisy Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech navrhovateľa, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 67 ods. 1 ZSP, nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká, ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa § 69 ods. 2 ZSP sa predčasný starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom. Podľa § 82b ods. 3 ZSP, poberateľovi starobného dôchodku trvá nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak suma vyplácaného dôchodku, resp. úhrnná suma vyplácaných dôchodkov nedosahuje sumu minimálneho dôchodku. Podľa § 82 ods. 2 písm. e/ ZSP, starobný dôchodok vyplácaný k 01.01. príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 01.01. do 31.12. príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2017 ako súčet 90% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku. Podľa § 263 ods. 10 ZSP, ak sú splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. III. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/40/2016. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávo-platnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako súd vecne príslušný. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.12.2024 nariadenom v zmysle § 115 ods. 1 OSP, za prítomnosti právneho zástupcu odporkyne, bez účasti navrhovateľky, ktorá bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie, pričom sa z účasti na pojednávaní neospravedlnila a taktiež ho nežiadala odročiť. Na pojednávaní zástupca odporkyne zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a považuje napadnuté rozhodnutia za správne. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný (navrhovateľka jeho zistenie v konaní nenapádala). Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci sú napadnuté rozhodnutia odporkyne zo dňa 01.07.2015, 31.03.2016 a 01.04.2016. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – D.. zo dňa 19.11.2015, ktorým bol navrhovateľke podľa § 82b ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z. od 01.07.2015 zvýšený starobný dôchodok vo výške XXX,XX eur mesačne, na sumu minimálneho dôchodku XXX,XX eur mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 bol navrhovateľke podľa § 66 ods. 3 a § 82 ZSP od 01.01.2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2016 bolo rozhodnuté, že podľa § 82, § 82b a § 112 ods. 4 ZSP od 01.01.2016 navrhovateľke aj naďalej patrí starobný dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne. Správny súd z administratívneho spisu taktiež zistil, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2008 podľa § 67 ods. 1 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov bol žalobkyni od 01.07.2008 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume X.XXX Sk mesačne. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa § 69 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z.z. sa predčasný starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.07.2008 bolo rozhodnuté, že žalobkyni bude podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z.z. od 01.07.2008 vyplácaný predčasný starobný dôchodok v sume X.XXX Sk mesačne a súčasne, že žalobkyni od 12.09.2008 bol odňatý invalidný dôchodok. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je výlučne preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí odporkyne zo dňa 01.07.2015, 31.03.2016, 01.04.2016 (týkajúce sa valorizácie – zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľky od 01.07.2015 na sumu minimálneho dôchodku, zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľky od 01.01.2016 na sumu minimálneho dôchodku a rozhodnutia, že navrhovateľke od 01.01.2016 aj naďalej patrí starobný dôchodok v nezmenenej výške – XXX,XX eur). Ostatné rozhodnutia v tomto konaní napadnuté neboli, respektíve sú preskúmavané v iných konaniach vedených na Správnom súde v Bratislave. Námietkami navrhovateľky, ktoré nesmerovali voči napadnutému rozhodnutiu v tomto konaní sa správny súd v tomto konaní nezaoberal (väčšina z nich už ale bola vyriešená v predchádzajúcich právoplatných rozhodnutiach iných súdov – aj čo sa týka namietanej PN, respektíve budú riešené v iných odlišných aktuálne prebiehajúcich súdnych konaniach na Správnom súde). Správny súd poukazuje na to, že navrhovateľke bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2008 od 01.07.2008 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume X.XXX Sk, ktorý sa následne po dovŕšení jej dôchodkového veku stal starobným dôchodkom. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – D.. zo dňa 19.11.2015 bol navrhovateľke od 01.07.2015 zvýšený starobný dôchodok, na sumu minimálneho dôchodku XXX,XX eur mesačne. Odporkyňa v rámci tohto rozhodnutia aj zrozumiteľne uviedla, akým výpočtom dospela k výške starobného dôchodku odporkyne a k sume jej zvýšeniu. A to tým, spôsobom, že v zmysle § 82b ods. 1 ZSP suma minimálneho dôchodku je určená v závislosti od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma dôchodku, a ktorá k 01. januáru 2015 bola XXX,XX eur mesačne, a od počtu získaných rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľke bolo zistených 39 rokov (a 312 dní) kvalifikovaného dôchodkového obdobia (teda rovnaký počet rokov dôchodkového poistenia ako to tvrdí navrhovateľka v jej žalobe), pričom suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 136% sumy životného minima, za 31. až 39. rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku 136% zvyšuje o 2% sumy životného minima za každý rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňou bolo teda správne vypočítané, že suma minimálneho dôchodku za 39 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 154 % zo sumy životného minima XXX,XX eur mesačne, čo predstavuje celkovo sumu XXX,XX eur mesačne. Avšak, keďže suma starobného dôchodku navrhovateľky bola len vo výške XXX,XX eur mesačne, teda suma nižšia ako suma minimálneho dôchodku, bolo potrebné výšku starobného dôchodku navrhovateľky zvýšiť. Pričom takéto zvýšenie sa vypočíta jednoducho a to pripočítaním sumy XX,XX eur k starobnému dôchodku navrhovateľky vo výške XXX,XX eur, tak aby bola dosiahnutá suma aspoň minimálneho možného dôchodku pre daný rok (2015) vo výške XXX,XX eur. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016, ktorým bol žalobkyni od 01.01.2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne. Odporkyňa aj v tomto prípade navrhovateľke vysvetlila akým spôsobom bola vypočítaná suma starobného dôchodku a jej zvýšenie z pôvodnej výšky starobného dôchodku na sumu XXX,XX eur mesačne a to postupom podľa § 66 ods. 3 ZSP (suma starobného dôchodku navrhovateľky sa zvýšila za tie obdobia dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku). Teda tak, že zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 3 ZSP určuje k 1. januáru 2016 ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu zvýšenia. Kde tieto mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok dôchodkového poistenia, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. V období počas poberania starobného dôchodku navrhovateľka podľa administra-tívneho spisu od 11. februára 2015 do 31. decembra 2015 získala osobný vymeriavací základ X XXX,XX eur, všeobecný vymeriavací základ bol X XXX,XX eur a osobný mzdový bod je 0,1117. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2016 bola XX,XXXX eur. Pričom je určená v súlade s § 64 ods. 3 ZSP ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 (XX,XXXX eur) a indexu X,XXXXXXXX, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2015, (XXX eur), a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, (XXX eur), zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku je X,XXXXXXXX eur mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,05585 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty XX,XXXX eur. K 31. decembru 2015 sa starobný dôchodok navrhovateľke vyplácal v sume XXX,XX eur mesačne. Odporkyňa k tejto sume starobného dôchodku zároveň aj pripočítala od 01.01.2016 sumu X,XX eur na sumu XXX,XX eur a to v zmysle § 82 ZSP a § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 21. októbra 2015, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016. Teda výpočet výšky starobného dôchodku ako aj sumy jej zvýšenia od 01.01.2016 podľa uvedených ustanovení a právnych predpisov bola vyrátaná odporkyňou správne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2016, bolo žalobkyni rozhodnuté o tom, že jej od 01. januára 2016 aj naďalej patrí starobný dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne. Opätovne odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka získala 39 rokov a 312 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku je podlá § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. určená v závislosti od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podlá zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma dôchodku, a ktorá k 1. januáru 2016 je XXX,XX EUR mesačne, a od počtu získaných rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 136% sumy životného minima, za 31. až 39. rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku 136% zvyšuje o 2% sumy životného minima za každý rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku za 39 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 154% zo sumy životného minima (XXX,XX eur) mesačne, teda XXX,XX eur mesačne. Keďže ako odporkyňa správne poznamenala od 01.01.2016 navrhovateľke patrí starobný dôchodok v novej výške XXX,XX eur mesačne (viď rozhodnutie z 31.03.2016), bolo potrebné tento starobný dôchodok v zmysle § 82b ZSP opäť upraviť o X,XX eur mesačne, na sumu aspoň minimálneho dôchodku, teda na sumu XXX,XX eur. Nakoľko sa samotná výška vyplácaného starobného dôchodku navrhovateľke v pôvodnej výške XXX,XX eur nezmenila, odporkyňa svojím rozhodnutím rozhodla, že navrhovateľke stále aj od 01.01.2016 patrí starobný dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne. K námietke navrhovateľky, že požaduje priznanie invalidného dôchodku, správny súd uvádza, že k 01.07.2008 bola suma jej invalidného dôchodku vo výške X.XXX Sk mesačne a suma jej predčasného starobného dôchodku bola vo výške X.XXX Sk mesačne, a preto jej podľa § 263 ods. 10 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zanikol nárok na invalidný dôchodok, ktorého suma bola nižšia. Taktiež predmetné konanie nie je konaním, kde by predmetom sporu bol priznanie invalidného dôchodku. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a to pri rešpektovaní príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Na doplnenie súd uvádza, že nakoľko sa jedná o konanie v sociálnych veciach, súd mal záujem na nariadenom pojednávaní vypočuť navrhovateľku a aj tým spôsobom jej pomôcť pri ochrane jej práv, avšak tá sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“. Nakoľko súd vzhľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam pochybenia odporkyne majúce za následok porušenie práv navrhovateľky nezistil, preskúmavané rozhodnutia podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 SSP potvrdil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.