Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/139/2016 z 5. 9. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. septembra 2024, sp. zn. BA-5S/139/2016, ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1 Správny súd v Bratislave | BA-5S/139/2016 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1 | 2024-09-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 72 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z., zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/33aeba7e-8a56-44de-9195-1cc14ecf55d1 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-5S/139/2016 1016201227 05. 09. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 16 BA-5S/139/2016 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LLM., a členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., vo veci žalobcu: IKEA Components s. r. o., so sídlom Továrenská 2614/19, 901 20 Malacky, IČO: 35 787 953, zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/566334/2016 zo dňa 29. 04. 2016, takto rozhodol: 15 BA-5S/139/2016 I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta. II. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100901/566334/2016 zo dňa 29. 04. 2016 a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 1095231/1/158756/2015 zo dňa 16. 04. 2015 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. III. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy 1. Dňa 23. 01. 2015 vydal Colný úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) Oznámenie o začatí konania – výzva na vyjadrenie, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 05.02.2015 (ďalej len „oznámenie“). Žalobcovi bolo oznámené začatie konania vo veci prejednania podozrenia z porušenia colných predpisov, a to na podklade troch Protokolov o zistení podozrenia z porušenia colných predpisov č. TR-01/2014-5267 zo dňa 12.02.2014, č. TR-09/2014-5267 zo dňa 04.06.2014 a č. TR-14/2014-5267 zo dňa 06.10.2014 (ďalej len „protokoly“). Súčasne bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k zisteným podozreniam, čo žalobca aj uskutočnil na základe svojho podania doručeného colnému úradu dňa 17. 02. 2015. 2. Rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 1095231/1/158756/2015 zo dňa 16. 04. 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca uznaný za zodpovedného z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu a) podľa § 70, spôsobom uvedeným v ust. § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“), nakoľko žalobca tovar FOOT M6x23o14,5 x 5,2 BL./ZN.PL (Nábytkové kovanie – plastová noha s oceľovou skrutkou a metrickým závitom pozinkovaná), kód tovaru 103095, resp. tovar „FOOT M8X30 o28x10 BL-PA6/ZN.PL (Nábytkové kovanie – plastová noha s oceľovou skrutkou a metrickým závitom pozinkovaná), kód tovaru 102728 (ďalej len „predmetný tovar“), nesprávne sadzobne zatriedil do podpoložky kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „PpKN“) inej ako PpKN 7318 15 90, čím ako deklarant uviedol nesprávne údaje o predmetnom tovare na písomných colných vyhláseniach bližšie špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, b) podľa § 70, spôsobom uvedeným v ust. § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona, nakoľko žalobca ako držiteľ povolenia použiť zjednodušené postupy pod č. Z52001200011 zo dňa 30.04.2012 (ďalej len „povolenie MCK“) v rozpore s článkom 267 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“) v spojení s odsekom 8a Povolenia MCK, doplneného v prílohe č. 1 pod písm. m), prepúšťal predmetný tovar podliehajúci antidumpingovým opatreniam v colných konaniach bližšie špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia do colného režimu voľný obeh formou miestneho colného konania, za čo bola žalobcovi uložená podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 Colného zákona sankcia pokuta vo výške 15 000,- Eur spolu s povinnosťou úhrady nákladov štátu spojené s prerokovaním colného deliktu v paušálnej sume 33,19 Eur. 3. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že z dôvodu podozrenia z nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a možného obchádzania antidumpingových opatrení zavedených Nariadením Rady (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „antidumpingové nariadenie“), bol žalobca vyzvaný na predloženie vzoriek predmetného tovaru. Posúdením týchto vzoriek podľa žalobcom predloženej technickej dokumentácie bolo podľa prvostupňového orgánu zistené, že v prípade tovaru ide o nastaviteľné nohy na nábytok tvorené oceľovou skrutkou s metrickým závitom a s plastovou hlavou, ktoré sa zaskrutkovávajú do konštrukcie nábytku a sú súčasťou nábytku. Ich hlavným účelom je podľa prvostupňového orgánu nastavovanie výšky nožičky a nábytku za pomoci matice upevnenej v samotnej konštrukcii nábytku. Prvostupňový orgán po prieskume vzoriek tovaru skonštatoval, že tovar mal byť zatriedený do PpKN 7318 15 90, t. j. ako predmety so závitmi, ostatné skrutky a svorníky, tiež s maticami alebo podložkami. Na základe týchto záverov došlo podľa prvostupňového orgánu k zápisu nižšej sumy cla do účtovnej evidencie, ako malo byť pôvodne vymerané. Podľa predložených colných vyhlásení mal byť tovar nesprávne zatriedený v konkrétnych mesiacoch rokov 2010 až 2013. Na základe nesprávneho sadzobného zatriedenia vznikol podľa prvostupňového orgánu rozdiel na colnom dlhu v celkovej výške 1 083 320,39 Eur. V tejto súvislosti bolo podľa prvostupňového orgánu súčasne zistené, že takto nesprávne zatriedený tovar bol v období rokov 2012 až 2013 žalobcom ako držiteľovi povolenia MCK neoprávnene prepúšťaný formou miestneho colného konania, teda zjednodušeným postupom. 4. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že prihliadol na ním vyžiadané stanovisko zo strany Oddelenia colných taríf Colného úradu Bratislava (ďalej len „oddelenie“), č. 1095219/1/132050/2015 zo dňa 25.03.2015 (ďalej len „stanovisko“), ako orgánu, ktorý je podľa § 10 písm. a) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s článkom 13 Organizačného poriadku colných úradov, jediným útvarom finančnej správy, v pôsobnosti ktorého je aj oblasť nomenklatúrneho zatriedenia tovarov a vydávanie odborných stanovísk. Prvostupňový orgán konštatoval, že oddelenie potvrdilo správnosť zatriedenia predmetného tovaru do PpKN 7318 15 90, pričom oddelenie oprelo svoje závery o interpretačný názor vyjadrený v rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100901/1/1276357/2012, zo dňa 15.05.2013, ktoré uvádzalo, že do skupiny PpKN 7318 15 90 patria skrutky s hlavou s vnútorným alebo vonkajším štvorhranom, vonkajším osemhranom alebo trojhranom. 5. Podľa záveru prvostupňového orgánu, ak žalobca navrhoval sadzobne zatriediť tovar do inej PpKN ako je PpKN 7318 15 90, bol povinný požiadať Colný úrad Bratislava o vydanie ZIN. V opačnom prípade sa nemôže obhajovať ZIN vydanou pre iný podnikateľský subjekt, pretože ZIN je podľa čl. 12 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len „Colný kódex“) záväzná pre colné úrady len vo vzťahu k jej držiteľovi a len pokiaľ ide o tovar, pre ktoré boli colné formality splnené po dátume poskytnutia týchto informácií. V tejto súvislosti prvostupňový orgán dodal, že v posudzovanom prípade boli colné konania pre daný tovar uskutočnené pred vydaním nových ZIN (švédskymi orgánmi vydané dňa 22.12.2014). Pre udelenie ZIN preto podľa prvostupňového orgánu platí zákaz retroaktivity, teda musia byť platné v čase predkladania tovaru v colnom konaní. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že keby aj žalobca bol držiteľom švédskych ZIN kódov, tieto by mali len podporný charakter a neboli by záväzné pre colné orgány. 6. V rámci svojej argumentácie prvostupňový orgán ďalej uviedol, že žalobca je oprávnený použiť zjednodušený postup na podklade Povolenia MCK len pre tovary, ktoré sú v ňom presne špecifikované a takéto povolenie nie je možné použiť, ak tovar podlieha antidumpingovému clu a teda žalobca nebol oprávnený na takýto zjednodušený postup. Irelevantné je preto podľa colného úradu, ak žalobca zatriedi tovar do inej PpKN, pre ktorú sa antidumpingové clo neuplatňuje. 7. K uloženej sankcii prvostupňový orgán konštatoval, že porušenia colných predpisov považoval za hrubo závažné. V tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že žalobca je držiteľom viacerých povolení zo strany colných orgánov, ktorých vydanie je podmienené poskytnutím záruky spoľahlivosti, že colné predpisy budú dodržiavané ako aj s ohľadom na odbornosť žalobcu. Výšku pokuty žalobca určil najmä podľa dodatočne vymeraného colného dlhu vo výške sumy 1 083 320,39 Eur za 126 colných vyhlásení spolu s prihliadnutím na 42 neoprávnených prepustení predmetného tovaru do colného režimu voľný obeh zjednodušeným postupom, t. j. miestnym colným konaním. Prvostupňový orgán rovnako prihliadol na skutočnosť, že žalobca nesprávne zatrieďoval predmetný tovar aj potom, ako mu bolo doručené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, č. 1100901/1/1276357/2012 zo dňa 15.05.2013, v ktorom bol vyslovený interpretačný názor na sadzobné zatriedenie tovaru. K výške sankcie prvostupňový orgán dodal, že túto ukladal na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, keďže žalobca vo všetkých prípadoch dodatočne vymeraný colný dlh uhradil. Colný úrad ďalej uviedol, že správne sadzobné zatriedenie predmetného tovaru bolo určené na základe vykonaných expertíz, čím uznáva, že nešlo o jednoznačné určenie PpKN. Na druhej strane colný úrad poznamenal, že tejto situácii by žalobca predišiel, ak by požiadal o vydanie ZIN na predmetný tovar v čase jeho dovozu, čo ale žalobca neurobil. 8. Na základe včas podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 1100901/566334/2016 zo dňa 29. 04. 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol žalobcom podané odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa dopustil dvoch colných deliktov podľa § 72 ods. 1 písm. d) a § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona, ktoré spáchal dvoma rôznymi skutkami. Prvého colného deliktu sa mal žalobca podľa rozhodnutia žalovaného dopustiť tým, že v predmetných colných vyhláseniach uvádzal nesprávne nomenklatúrne zatriedenie dovážaného tovaru – PpKN 8302 42 00 – ktoré správne malo byť označené a zatriedené do PpKN 7318 15 90. Za správnosť údajov bol podľa žalovaného zodpovedný deklarant (žalobca) alebo jeho zástupca tak, ako to uvádza čl. 199 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Podľa žalovaného v obidvoch prípadoch predkladaného tovaru ide o výrobky zo základných kovov, o určitý druh skrutiek položky HS 7318, teda nejde o ostatné príchytky, kovanie a podobné výrobky zo základného kovu vhodné na nábytok. Pri zatrieďovaní tovaru žalovaný prihliadal na definíciu pojmu „spojovacie materiály“ uvedenú v antidumpingovom nariadení, kedy ich funkciou je primárne spojenie minimálne dvoch prvkov a výsledkom aplikácie spojovacieho materiálu je spojenie predmetných prvkov do jedného celku. V posudzovanom prípade je podľa žalovaného primárnou funkciou tovaru spojenie plastovej nožičky s nohou nábytkovej súpravy prostredníctvom oceľovej skrutky do jedného celku. 9. K rozsudku Správneho súdu v Göteborgu zo dňa 19.11.2014, na základe ktorých boli švédskymi colnými orgánmi vydané ZIN kódy, žalovaný uviedol, že v čase dovozu tovaru predmetné ZIN kódy neboli platné. Žalovaný konštatoval, že pre dané konanie nie sú ani on ani colný úrad viazaný rozsudkami súdov iných štátov ohľadnom správneho nomenklatúrneho zatriedenia, pretože na vydávanie záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru je podľa § 10 písm. a) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oprávnený Colný úrad Bratislava. Žalobca podľa žalovaného neposkytol žiadne dôkazy na podporu tvrdení, že v prípade deklarovaného tovaru a tovaru, ktorý bol opísaný v nemeckých a holandských ZIN, ide skutočne o jeden druh tovaru. Súčasne žalovaný dodal, že po preverení elektronickej databázy ZIN je možné potvrdiť, že sa nejedná o jeden druh tovaru, pretože z vyobrazenia tovaru uvedeného v ZIN zn. DE10585/12-1 vyplýva, že výrobok svojim tvarom a materiálovým zložením nezodpovedá skúmanému tovaru. Žalovaný sa odvolal na čl. 12 ods. 2 Colného kódexu, ktorý podľa neho jednoznačne definuje, že ZIN je záväzný pre colné úrady len vo vzťahu k držiteľovi ZIN a len vo vzťahu k tovaru, pre ktorý boli colné formality splnené po dátume jeho poskytnutia. Podľa žalovaného ustanovenie čl. 12 ods. 1 Colného kódexu má za cieľ, aby osoby, ktoré nie sú držiteľmi ZIN, neobhajovali sadzobné zatriedenie ZIN, ktoré bolo vydané pre inú osobu. Žalobca podľa žalovaného svoju obranu založil práve na takejto skutočnosti, a preto ju nie je možné považovať za účinnú. Názorový rozpor na zatriedenie tovaru mohol žalobca podľa žalovaného odstrániť tak, že by požiadal colný úrad o vydanie ZIN, kedy by rozpor medzi slovenskými a švédskymi colnými orgánmi riešila v súlade s článkom 9 Vykonávacieho nariadenia Európska komisia. 10. Ku skutku zakladajúcemu zodpovednosť za colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona žalovaný uviedol, že tovar podliehal podľa antidumpingového nariadenia antidumpingovému clu a preto žalobca nebol oprávnený použiť zjednodušený postup. Žalovaný prijal názor, že žalobca spáchal uvedené skutky vo viacčinnom súbehu a nenaplnil jedným skutkom dve skutkové podstaty colného deliktu tak, ako to uvádza žalobca. Žalovaný uviedol príklad, že keby žalobca uvádzal nesprávne nomenklatúrne zatriedenie, ale prepúšťal by tovar bežným postupom, naplnil by iba jednu skutkovú podstatu podľa § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona a naopak, keby uvádzal správne zatriedenie, ale prepúšťal by tovar zjednodušeným postupom, naplnil by iba skutkovú podstatu podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona. Colný delikt (priestupok) podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona je podľa žalovaného spáchaný, ak sú porušené colné predpisy, pričom konanie nie je možné subsumovať podľa niektorú zo skutkových podstát colných deliktov uvedených v § 72 ods. 1 písm. a) až t) Colného zákona. 11. Námietka žalobcu, že nechcel porušiť colné predpisy je podľa žalovaného irelevantná, pretože zodpovednosť za colné delikty je objektívna, bez ohľadu na zavinenie. 12. K námietkam žalobcu ohľadne výšky uloženej sankcie sa žalovaný stotožnil s odôvodnením v prvostupňovom rozhodnutí. II. Žaloba 13. Žalobou doručenou dňa 11. 07. 2016 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žalobca sa spolu so zrušením rozhodnutia žalovaného domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Konanie o žalobe bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/139/2016. 14. Dôvody svojej žaloby žalobca rozdelil do troch častí. V prvej časti žalobca poukazoval na uplynutie prekluzívnej lehoty pre vydanie rozhodnutia žalovaného, pretože podľa ustanovenia § 76 Colného zákona je možné sankcie za colné delikty uložiť porušovateľovi do 2 rokov od zistenia porušenia alebo nesplnenia povinnosti uloženú colnými predpismi, najneskôr však do 6 rokov od takéhoto porušenia. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový orgán mal údajné porušenie zistiť najneskôr dňa 12. 02. 2014, kedy bol vyhotovený Protokol o zistení podozrenia z porušenia colných predpisov č. TR-01/2014-5267, zo dňa 12.02.2014 (ďalej len „protokol“) a týmto dátumom začala v predmetnej veci plynúť subjektívna prekluzívna lehota podľa § 76 Colného zákona. Žalobca súčasne poukázal na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo síce vydané už 16.04.2015, t. j. v rozsahu zákonnom stanovenej prekluzívnej lehoty, ale k jeho potvrdeniu došlo po jej uplynutí dňa 29.04.2016. Na túto skutočnosť podľa žalobcu žalovaný neprihliadol z úradnej povinnosti, čo je v rozpore s § 76 Colného zákona. Týmto postupom bolo rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, kedy je nutné ho považovať za nezákonné. 15. V druhej časti svojej žaloby žalobca uviedol, že v posudzovanej veci nedošlo k naplneniu skutkových podstát colných deliktov podľa citovaných ustanovení Colného zákona. Žalobca považuje záver v rozhodnutí žalovaného o nesprávnom nomenklatúrnom zatriedení dovážaného tovaru za nesprávny, majúci za následok jeho vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu. Antidumpingové nariadenie vo svojom článku 1 podľa žalobcu ustanovuje, že antidumpingové opatrenia sa vzťahujú len na spojovacie materiály. Tovar, zatriedenie ktorého je predmetom posudzovania, podľa žalobcu nie je a nikdy nebol spojovacím materiálom a neplnil funkciu spojovacieho materiálu, pretože slúži na vyrovnávanie nerovností podlahy a na nastavenie nábytku do správnej polohy, teda neslúži na spojenie alebo zmontovanie jednotlivých častí kusov nábytku. Spodná časť je podľa žalobcu vyrobená z plastu, kým časť so závitom (závitová tyč) je vyrobená z ocele, čo podľa neho znamená, že nie celý výrobok bol vyrobený zo „základných kovov“. Tovar podľa žalobcu nie je neoddeliteľnou súčasťou nábytku tak, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí žalovaný a je len doplnok k nábytku zatriedeného v kapitole 94, teda špeciálne navrhnutým príslušenstvom pre nábytok, ktorý je možné ľahko a bez poškodenia demontovať. Nesprávne oboznámenie sa s administratívnym spisom a nesprávne posudzovanie tovaru za súčasť nábytku malo podľa žalobcu za následok nesprávne zatriedenie tovaru do PpKN 7318. Žalobca ďalej poukázal na rozsudky švédskeho súdu v Göteborgu (sp. zn. 12465-13 a 12466-13, zo dňa 19.11.2014) podľa ktorých sa posudzovaný tovar má sadzobne zatriediť do podpoložky HS 8302 42, teda tak, ako to učinil sám žalobca. Z rozsudkov podľa žalobcu tiež vyplýva, že s cieľom podporovať jednotnú aplikáciu Colného kódexu je potrebné použiť tú klasifikáciu, ktorá sa uvádza v rozhodnutí pre ten istý typ tovaru za predpokladu, že kód nemožno považovať za nesprávny. Postup žalovaného má preto následok zjavne nejednotnej aplikácie Colného kódexu, keďže vedome opomína inou členskou krajinou vyhotovený ZIN pre totožný tovar, čo nie je možné považovať za správny postup. 16. Žalobca ďalej dodáva, že prepustením predmetného tovaru do colného režimu voľný obeh nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona, pretože ani v prípade zatriedenia do PpKN 7318 (ako tvrdí žalovaný) by tovar nepodliehal antidumpingovému clu. Tento záver podľa žalobcu vyplýva z rozsudku Európskeho súdneho dvora C-595/11 z 18. 04. 2013, v ktorom sa uvádza, že aj keď je tovar zatriedený do podpoložky KN, ktorá je uvedená v nariadení, nepodlieha clu automaticky, ak nebolo preukázané, že tovar nemá charakteristiku podľa daného nariadenia. Žalobca preto nesúhlasí so záverom žalovaného, že komponent, ktorý dáva podstatný charakter tovaru, ktorý je predmetom skúmania posudzovanom prípade, je samotná skrutka položky HS 7318, ktorá svojimi závitmi nachádzajúcimi sa na jej drieku zabezpečí pri zaskrutkovaní nastavenie výšky určitého druhu nábytku. Skrutku podľa žalobcu nie je možné s ohľadom na jej účel označiť za podstatný element tovaru. Podľa žalobcu sa pre zatriedenie predmetného tovaru majú použiť pravidlá, podľa ktorých sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, a podľa ďalších ustanovení, ak takéto poznámky alebo položky nevyžadujú inak, ďalej podľa znenia podpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a podľa predošlého kritéria, ak porovnateľné sú len podpoložky rovnakej úrovne. Na účely tohto pravidla sa podľa žalobcu používajú poznámky k triedam a kapitolám, ak kontext nevyžaduje inak. 17. Žalobca súčasne navrhol, aby súd v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku posúdil aj zákonnosť stanoviska, ktoré žalovaný považoval pre svoje rozhodnutie za záväzné. 18. V tretej časti žaloby okrem zhrnutia už spomínaných skutočností žalobca uviedol, že je v príkrom rozpore so zásadami správneho trestania, keď sa ten istý skutok subsumuje pod dve základné skutkové podstaty správneho deliktu. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v posudzovanom prípade sa jednalo uvádzanie nesprávnych údajov - § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona a súčasne iné porušenie colných predpisov - § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona, ktorá má postihovať všetky iné porušenia, ktoré nie sú uvedené v konkrétnych skutkových podstatách (§ 72 ods. 1 písm. a) až t) Colného zákona). Takýto prístup v správnom trestaní podľa žalobcu vytvára nesprávny predpoklad, že žalobca sa dopustil dvoma rôznymi skutkami dvoch závažných porušení colných predpisov (tzv. viacčinný súbeh colných deliktov), čo má podľa žalobcu vplyv na posúdenie výšky uloženej sankcie. III. Vyjadrenie k žalobe 19. Podaním doručeným na súd dňa 26. 09. 2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný. K tvrdeniam žalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty uviedol, že okamih začatia plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty na sankcionovanie porušovateľov colných predpisov je potrebné počítať až odo dňa 25.03.2015, kedy oddelenie vydalo stanovisko o potrebe nomenklatúrneho zatriedenia tovaru do PpKN 7318 15 90 a nie od dátumu spísania protokolu, ako uvádza žalobca. Týmto stanoviskom bolo podľa žalovaného tiež definitívne ustálené, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu colných predpisov, pretože žalobca uvádzal nesprávne nomenklatúrne zatriedenie tovaru v colných vyhláseniach a súčasne, že tovar nemal byť prepúšťaný do colného režimu voľný obeh zjednodušeným postupom. Subjektívna prekluzívna lehota preto podľa žalovaného uplynula až dňa 25. 03. 2017. 20. Žalovaný k námietkam žalobcu ohľadne nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a nesprávnej aplikácii antidumpingového nariadenia uviedol, že antidumpingové nariadenie presne špecifikuje a opisuje „príslušný výrobok a podobný výrobok“, na ktoré sa má vzťahovať. Pre lepšiu špecifikáciu je ním podľa žalovaného tiež definované, ktorý tovar je nomenklatúrne zatriedený do konkrétnej PpKN a ktorý vyhovuje termínu „spojovacie materiály“. Za takýto materiál je podľa žalovaného považovaný aj tovar zatriedený do PpKN 7318 15 90. Tovar, ktorý je v antidumpingovom nariadení označený ako „spojovací materiál,“ je preto podľa žalovaného na účely jednoznačnej identifikácie okrem opisu definovaný aj konkrétnymi PpKN zo spoločného colného sadzobníka. Antidumpingové opatrenie na určitý spojovací materiál, ktoré sa má uplatniť aj na PpKN 7318 15 90, sa ďalej podľa nariadenia člení tzv. TARIC kódy. Pri zatrieďovaní tovaru pod takýto TARIC kód je podľa žalovaného potrebné na takýto tovar hľadieť i z časového hľadiska, t. j. jeho predloženia na colné konanie. Hlavným dôvodom TARIC členenia tovaru, ktorý bol predmetom preverovania v konaní, je odčlenenie tovaru zaslaného z Malajzie (TARIC kód 731815 90 91) od tovaru zaslaného z iného tretieho štátu ako Malajzia (TARIC kód 731815 90 98). Žalovaný preto v tejto súvislosti uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že tovar nebol zaslaný z Malajzie, ale z Číny a došlo k jeho správnemu zatriedeniu do PpKN 7318 15 90 a TARIC kódu 7318 15 90 98. 21. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že z definície označenia „spojovacie materiály“ podľa antidumpingového nariadenia vyplýva, že ich primárnou funkciou je spojenie minimálne dvoch prvkov, kedy výsledkom aplikácie spojovacích materiálov je spojenie takýchto dvoch prvkov do jedného celku, čo je podľa žalovaného prípad aj posudzovaného tovaru, keďže jeho funkciou je spojenie plastovej nožičky (spodnej plastovej časti skrutky) s nohou nábytkovej súpravy do jedného celku prostredníctvom oceľovej skrutky so závitom (závitovej tyče). Podľa žalovaného nie je podstatné, že tovar nie je celý vyrobený zo základných kovov, pretože jeho zatriedenie sa vykoná podľa materiálu (komponentu), ktorý mu dáva podstatný charakter. Posudzovanému tovaru podľa žalovaného dáva podstatný charakter jednoznačne jeho kovová časť (driek so závitom), keďže jeho použitie sa vykonáva naskrutkovaním nohy na nábytok. Označenie tovaru ako určitý druh skrutky zo železa alebo ocele je podľa žalovaného správne. Žalovaný namietol zaradenie tovaru do skupiny PpKN 8302 40 00 tak, ako uviedol žalobca, pretože do tejto skupiny sa zaraďujú len výrobky vyrobené zo základných kovov. Podľa žalovaného preto nemá zmysel tvrdenie žalobcu, ktorý uvádza, že tovar nebol vyrobený celý zo základných kovov a napriek tomu ho žiadal zaradiť do skupiny PpKN 8302 42 00, do ktorej patria len tovary vyrobené zo základných kovov. 22. Na tvrdenie žalobcu o označení tovaru v rozhodnutí ako časť a súčasť nábytku žalovaný uviedol, že išlo len o jeho úvodný, všeobecný opis, ktorý bol uvedený samotným žalobcom v predmetných colných vyhláseniach a ktorý sám žalobca uviedol vo svojich vyjadreniach v rámci colného konania. Z týchto vyjadrení žalobcu vyplývalo, že spôsob a účel použitia tovaru je možný len v spojení s nábytkom. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti aj na záver uvedený na str. 5 svojho rozhodnutia, v ktorom bolo uvedené, že v prípade predmetného tovaru ide o určitý druh skrutiek položky HS 7318 a že predložené výrobky nie sú považované za časti a súčasti výrobkov kapitoly 83. 23. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že sa žalovaný nezaoberal predloženým rozsudkom Správneho súdu v Göteborgu, pretože sa mu venoval na str. 6 svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že orgány verejnej správy nie sú viazané vnútroštátnymi rozsudkami iného štátu a so závermi švédskeho súdu sa nestotožňuje, pričom názor na správne nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru do PpKN 7318 15 90 v rozhodnutí žalovaného bolo náležite odôvodnené. Žalovaný nespochybňuje účel a ani funkciu predmetného tovaru, ktoré spočívajú v jeho zaskrutkovaní do konštrukcie nábytku s cieľom nastavenia výšky nábytku a vyrovnanie nerovnosti podlahy. Tovar je podľa žalovaného možné použiť aj na kancelársky nábytok, ako aj na lekársky, chirurgický, zubolekársky alebo zverolekársky nábytok položky HS 9402, prípadne na iný tovar inej položky HS. Zatriedenie tovaru ako časť, príp. súčasť konkrétneho výrobku je preto v zmysle poznámky 1 k 83. kapitole vylúčené. 24. Námietku žalobcu, že aj v prípade zatriedenia tovaru do PpKN 7318 by tovar nepodliehal antidumpingovému clu podľa antidumpingového nariadenia s odkazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-595/11 zo dňa 18.04.2013, považuje žalovaný za účelové a irelevantné a odvoláva sa v tomto na svoje závery v rozhodnutí na str. 8. Podľa žalovaného posudzovaný tovar spĺňa charakteristiku spojovacieho materiálu podľa antidumpingového nariadenia, keďže jeho primárnou funkciou je spojenie plastovej nožičky s nohou nábytkovej súpravy prostredníctvom oceľovej skrutky so závitom do jedného celku. Bez kovovej (oceľovej) časti, ktorý tvorí driek skrutky zo závitom, by tovar nemohol plniť svoj účel, keďže naskrutkovanie plastovej nohy by nebolo možné. 25. K námietke žalobcu ohľadne podporného použitia vysvetľujúcich poznámok Svetovej colnej organizácie k zatriedeniu tovaru do PpKN 8302 42 00 žalovaný uviedol, že tieto poznámky majú odporúčací charakter a pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia tovaru do konkrétnej PpKN je potrebné posudzovať každý tovar samostatne v súlade s jeho objektívnymi charakteristikami. Hlavné použitie tovaru nie je podľa žalovaného dané jeho objektívnymi charakteristikami, keďže, ako už bolo spomínané, je možné použiť aj na iné druhy nábytku. Na podporu tejto argumentácie sa žalovaný odvolal na nariadenie Komisie č. 722/2013 zo dňa 25.07.2023 a nariadenie Komisie č. 728/2013 zo dňa 25.07.2023. 26. Na návrh žalobcu ohľadne preskúmania stanoviska žalovaný uviedol, že neexistuje zákonný dôvod na jeho samostatné preskúmanie, keďže zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva jeho záväznosť. Žalovaný závery v prvostupňovom rozhodnutí o záväznosti stanoviska považoval za inú zrejmú nesprávnosť bez podstatného vplyvu na výrok, správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom tieto závery boli podľa žalovaného konvalidované na str. 5 svojho rozhodnutia. Stanovisko žalovaný považoval za jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý podliehal zásade hodnotenia dôkazov a je uvedené v plnom rozsahu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. 27. Voči tvrdeniu žalobcu, že v predmetnej veci nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty colných deliktov ako aj tvrdeniu, že zo strany žalovaného došlo k subsumovaniu toho istého skutku pod dve skutkové podstaty, žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom názore, že došlo v danej veci k naplneniu skutkových podstát colných deliktov podľa citovaných ustanovení colného zákona, pretože zistený skutkový stav jednoznačne preukazuje, že tovar sa mal zatriediť do PpKN 7318 15 90. Súčasne žalovaný uviedol, že skutkový stav taktiež preukazuje, že žalobca nebol oprávnený použiť pri danom tovare jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh zjednodušeným postupom, t. j. miestnym colným konaním. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že za správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, vrátane údajov o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, nesie zodpovednosť deklarant alebo jeho zástupca (čl. 199 ods. 1 vykonávacieho nariadenia). Podľa žalovaného ide v tomto prípade o viacčinný súbeh správnych (colných) deliktov, keďže žalobca sa dopustil dvoch colných deliktov dvoma rôznymi skutkami, za spáchanie ktorých bola žalobcovi v súlade s absorpčnou zásadou uložená iba jedna sankcia. 28. Žalovaný v závere požiadal o nariadenie pojednávania a navrhol žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 29. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 07. 10. 2016, voči ktorému už žalobca ďalšie vyjadrenie nepodal. V. Návrh na prerušenie konania 30. Dňa 12.06.2020 bolo na súd doručené podanie žalobcu, v ktorom navrhol prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že na súde paralelne prebieha konanie pod sp. zn. 6S/228/2019, v ktorom je preskúmavané rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré sa týka žiadosti o vrátenie cla (ďalej len „návrh“). Žalobca uvádzal, že ak by v danom konaní došlo k zrušeniu rozhodnutia z dôvodu neprávneho právneho posúdenia a konštatovaniu, že antidumpingové clo nebolo dlžné zo zákona, nebola by naplnená skutková podstata colného deliktu, ktorý je predmetom posudzovania v tomto súdnom konaní. 31. K návrhu sa podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020 vyjadril žalovaný, ktorý označil návrh za nedôvodný. Podľa názoru žalovaného tvrdenia žalobcu v návrhu v súvislosti s konaním pod sp. zn. 6S/228/2019 sú zavádzajúce, pretože v danom konaní je predmetom posudzovania skutočnosť, či boli splnené zákonné podmienky na vrátenie cla, resp. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými nebolo predmetným žiadostiam žalobcu vyhovené. Pre súčasne vedené konanie podľa žalovaného platí, že práve v ňom sa rieši otázka protiprávnosti konania žalobcu a naplnenia skutkovej podstaty colných deliktov. Rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní preto podľa žalovaného nezávisí od žiadnej otázky, ktorú by súd nebol oprávnený riešiť. Uvedené paralelné konanie by malo vplyv na súčasné konanie len v prípade položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie týkajúcej sa vzťahu antidumpingového nariadenia na zatriedenie tovaru do PpKN. VI. Relevantná právna úprava 32. Podľa § 12 ods. 1 Colného zákona colný úrad písomne oznámi kontrolovanej osobe začatie kontroly po prepustení. Oznámenie o začatí kontroly po prepustení obsahuje miesto výkonu kontroly po prepustení, dátum začatia kontroly po prepustení a predmet kontroly po prepustení s uvedením údajov o colných vyhláseniach alebo s uvedením obdobia, na ktoré sa kontrola po prepustení vzťahuje. Colný úrad je oprávnený rozšíriť výkon kontroly po prepustení aj o iný predmet kontroly po prepustení, ktorý nebol uvedený v oznámení o začatí kontroly po prepustení; túto skutočnosť je colný úrad povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe. 33. Podľa § 12 ods. 4 Colného zákona kontrolovaná osoba je povinná a) umožniť colnému úradu vykonať kontrolu po prepustení, b) umožniť colnému úradu vstup do svojho sídla a prevádzkových priestorov, c) poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje, informácie, vrátane dát uložených na dátových nosičoch, ich výpisy alebo zabezpečiť ich poskytnutie ňou určenou osobou (ďalej len „určená osoba“) aj mimo svojho sídla a prevádzkových priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia, na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii, a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú jej známe, a to v lehote určenej colným úradom, d) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie kontroly po prepustení a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej riadny priebeh, e) umožniť colnému úradu skontrolovať tovar, na ktorý sa vzťahuje kontrolované colné vyhlásenie, ak má tento tovar k dispozícii. 34. Podľa § 12 ods. 6 Colného zákona colný úrad v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonáva pri kontrole po prepustení dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 35. Podľa § 12 ods. 9 Colného zákona kontrolovaná osoba je oprávnená a) požadovať predloženie služobného preukazu príslušníka finančnej správy vykonávajúceho kontrolu po prepustení, b) byť prítomná na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) podávať námietky proti postupu príslušníka finančnej správy vykonávajúceho kontrolu po prepustení, d) predkladať alebo navrhovať v priebehu kontroly po prepustení dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, e) vyjadriť sa pred ukončením kontroly po prepustení ústne do zápisnice alebo písomne k nedostatkom zisteným kontrolou po prepustení, f) určiť si zástupcu. 36. Podľa § 12 ods. 16 Colného zákona ak skutočnosti zistené následnou kontrolou preukázali, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad vyhotoví protokol o následnej kontrole (ďalej len „protokol“). Podkladom na vyhotovenie protokolu sú najmä písomné podania, návrhy a vyjadrenia kontrolovanej osoby alebo určenej osoby, dôkazy a zápisnica podľa odseku 15, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe colnému úradu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje colný úrad. Ak sa kontrolovaná osoba v určený deň nedostaví na prerokovanie nedostatkov zistených následnou kontrolou a ani sa do tohto dňa písomne nevyjadrí, colný úrad môže vyhotoviť protokol na základe podkladov, ktoré má k dispozícii v určený deň; na túto skutočnosť colný úrad kontrolovanú osobu upozorní vo výzve podľa odseku 13. 37. Podľa § 12 ods. 18 Colného zákona dňom vyhotovenia protokolu je následná kontrola ukončená. Protokol sa doručí kontrolovanej osobe do vlastných rúk. 38. Podľa § 70 Colného zákona colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“). 39. Podľa § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov. 40. Podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto inak poruší colné predpisy. 41. Podľa § 73 Colného zákona Colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie: a) pokutu, b) prepadnutie tovaru alebo veci. 42. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18 eura. 43. Podľa § 76 ods. 1 Colného zákona pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti. 44. Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,25) ak tento zákon alebo osobitný predpis83) neustanovuje inak. 45. Podľa § 85 ods. 7 Colného zákona včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo za colný delikt a proti rozhodnutiu o zhabaní má odkladný účinok. 46. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté VII. Rozhodnutie o správnej žalobe 47. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Pred Správnym súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/139/2016. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 5S správneho súdu. 48. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 49. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 05. septembra 2024. 50. Na základe nastolených žalobných bodov pristúpil správny súd najskôr k posudzovaniu žalobnej námietky týkajúcej sa uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, keďže táto právna otázka je spôsobilá ovplyvniť rozsah prieskumu žaloby vzhľadom na možný zánik oprávnenia žalovaného a prvostupňového orgánu sankcionovať žalobcu za prípadné porušenia alebo nesplnenia povinností uložených colnými predpismi (§ 76 ods. 1 Colného zákona), či už v čiastočnom rozsahu alebo celkom. 51. Sporným medzi účastníkmi konania bolo určenie momentu začatia plynutia prekluzívnej lehoty. Žalobca za jej začiatok považuje dátum vydania prvého protokolu o zistení podozrenia z porušenia colných predpisov dňa 12.02.2014, kedy colný úrad mal zistiť porušenie colných predpisov, pričom žalovaný za moment začatia plynutia prekluzívnej lehoty považoval deň 25.03.2015, kedy došlo k vydaniu stanoviska oddelením. 52. Ustanovenia § 12 Colného zákona upravujú výkon colnej kontroly po prepustení tovaru, ako jeden zo spôsobov vykonávania colného dohľadu podľa § 3 ods. 1 Colného zákona (ďalej len „kontrola“). Kontrola sa začína písomným oznámením adresovaným kontrolovanej osobe (§ 12 ods. 1 Colného zákona), v prípade naplnenia zákonných podmienok aj bez jeho oznámenia (§ 12 ods. 2 Colného zákona) a končí sa a) dňom vyhotovenia záznamu, ak colné predpisy boli uplatnené správne (§ 12 ods. 11 Colného zákona) alebo b) dňom vyhotovenia protokolu, ak je podozrenie, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov (§ 12 ods. 16 v spojení § 12 ods. 18 Colného zákona). 53. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné poukázať na to, že režim colnej kontroly po prepustení obsahuje v sebe prvky bežného administratívneho konania, kedy colný orgán zisťuje skutočný stav veci, vykonáva dokazovanie, tieto dôkazy hodnotí podľa tradičných zásad vykonávania dôkazov (§ 12 ods. 6 Colného zákona ), pričom kontrolovaná osoba má povinnosť poskytovať súčinnosť (§ 12 ods. 4 Colného zákona) a disponuje procesnými právami, ktorými vykonáva vplyv na konanie (§ 12 ods. 9 Colného zákona). Cieľom takéhoto konania je zo strany príslušného colného úradu zistiť, či došlo alebo nedošlo k porušeniu colných predpisov. V prípade porušenia colných predpisov sa takéto zistenie premietne do formy protokolu a dňom jeho vyhotovenia dôjde k finalizácii (ukončeniu) kontroly. Časový moment zistenia, kedy osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi podľa § 76 ods. 1 Colného zákona, je preto totožný s dňom vyhotovenia protokolu podľa § 12 ods. 18 Colného zákona, ktorý je vydaný v dôsledku preukázania porušenia colných predpisov na základe zistených skutočností v rámci kontroly po prepustení (§ 12 ods. 16 Colného zákona). Ustanovenia § 76 ods. 1 a § 12 ods. 18 colného zákona je preto potrebné vykladať v ich vzájomnom vzťahu. 54. V kontexte námietky žalovaného ohľadom zmeny skutkového stavu a posunutia plynutia začiatku prekluzívnej lehoty na deň 25.03.2015 preto správny súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Colného zákona nie je možné vyvodiť prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty, jej spočívanie, prípadne jej posun na základe určitej právnej skutočnosti. Súd upriamuje pozornosť na fakt, že okrem zákonom stanoveného limitu v podobe 6 ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 76 ods. 1 Colného zákona, majú colné úrady v procese výkonu kontroly (t. j. od jej oznámenia až po deň vyhotovenia protokolu) k dispozícii v podstate časovo neobmedzené obdobie, počas ktorého môžu preukázať, či kontrolovaná osoba porušila colné predpisy. Na tento účel sú oprávnené využiť pestrú paletu procesných nástrojov, ako napr. odoberanie vzoriek tovarov, prerokovanie nedostatkov s kontrolovanou osobou, vyžadovať si dôkazy, vyjadrenia a pod. Správny súd preto neprisvedčil tvrdeniu žalovaného, že v danom prípade došlo k posunu prekluzívnej lehoty len z dôvodu, že colný úrad ako orgán verejnej správy si v rámci svojej organizačnej štruktúry musel vyžiadať a zároveň počkať na stanovisko vlastného oddelenia. Správny súd len pripomína, že takéto vyžiadanie stanoviska bolo realizované niekoľko mesiacov po ukončení všetkých kontrol, teda po vyhotovení predmetných protokolov vzťahujúcich sa na tovar, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Prečo predmetné stanovisko nebolo vyžiadané v rámci kontroly a vykonávaného dokazovania, žalovaný a ani prvostupňový orgán neuviedli. 55. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Zmyslom prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútiť správny orgán k aktívnej činnosti – vrátane zisťovania preukazovania zodpovednosti za porušenie zákona bezprostredne od okamžiku, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého; to platí s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Predmetná lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým záujmom účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená (obdobne aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/51/2010, z 22. júna 2011 a sp. zn. 4 Sžf 11/2010, zo dňa 18.11.2010). 56. Za časový moment uplynutia prekluzívnych lehôt je podľa zásad stanovených § 27 ods. 2 Správneho poriadku potrebné považovať deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Súd navyše dodáva, že v rámci ustálených názorov rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, ktoré posudzovali rovnaké znenia zákonných ustanovení ako je ustanovenie § 76 ods. 1 Colného zákona, uložením sankcie za správny delikt počas prekluzívnej lehoty sa považuje jej uloženie právoplatným rozhodnutím (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sž 21/01, z 25. septembra 2001 a 2Sžp/19/2012, zo dňa 31.07.2013). 57. Žalovaný vydal rozhodnutie dňa 29.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2016, čo bolo správnym súdom ustálené ako moment uloženia sankcie za colný delikt. Rozhodnutie Colného úradu Bratislava malo podklad v troch protokoloch, kedy jeden z nich - protokol zo dňa 12.02.2014 - zahŕňal vo svojej výrokovej časti aj colné vyhlásenia z obdobia od 02.07.2010 až 22.11.2011. Prekluzívna lehota, v rámci ktorej boli colné orgány oprávnené uložiť žalobcovi sankciu za uvedené obdobie, uplynula v zmysle už uvádzaných záverov súdu dňa 12.02.2016, teda predtým, ako došlo ku nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Po tejto lehote oprávnenie colných orgánov uložiť sankciu za zistené porušenia colných predpisov podľa protokolu zo dňa 12.02.2014 zaniklo. 58. Pokiaľ žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré sa týkalo uloženia sankcie aj za porušenia colných predpisov zistených protokolom zo dňa 12.02.2014, takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie a súčasne aj prvostupňové rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 59. Súd v kontexte konštatovanej preklúzie práva žalovaného na ukladanie sankcie za niektoré žalovaným konštatované porušenia colných predpisov, zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania pre jeho nedôvodnosť. 60. Z rovnakého dôvodu tiež správny súd nepovažoval za relevantný návrh žalobcu na prieskum stanoviska oddelenia, ako podkladového rozhodnutia pre vydanie prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného. 61. Správny súd sa z dôvodu konštatovania vyššie spomínanej preklúzie nezaoberal ďalšími dvoma žalobnými námietkami, t.j. otázkami, či došlo k spáchaniu colných deliktov tak, ako ich ustálil prvostupňový orgán a potvrdil následne žalovaný a prípadnému súbehu deliktov a ani výškou uloženej sankcie. 62. Správny súd po konštatovaní dôvodnosti žalobnej námietky spočívajúcej v nesprávnej právnej interpretácie uplynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie orgánmi verejnej správy, rozhodol, že je potrebné zrušiť nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 63. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 191 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 64. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa po vrátení veci opätovne posúdi všetky zistené skutočnosti v rámci administratívneho konania, pričom zohľadní správnym súdom konštatovanú preklúziu oprávnenia na ukladanie sankcie za porušenia zistené v protokole zo dňa 12.02.2014. 65. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane trov kasačného konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.