{"guid": "c6a7809b-d084-4513-8ec6-81da0a968bc0:33aeba7e-8a56-44de-9195-1cc14ecf55d1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1", "spisova_znacka": "BA-5S/139/2016", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/139/2016 z 5. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. septembra 2024, sp. zn. BA-5S/139/2016, ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1", "identifikacne_cislo": "1016201227", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-09-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-72.odsek-1", "nazov": "§ 72 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-72.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/199-2004/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/652", "nazov": "zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/652-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/199#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33aeba7e-8a56-44de-9195-1cc14ecf55d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/139/2016\n1016201227\n05. 09. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1016201227.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n16 BA-5S/139/2016\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLLM., a členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., vo veci\nžalobcu: IKEA Components s. r. o., so sídlom Továrenská 2614/19, 901 20 Malacky, IČO: 35 787 953,\nzastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO:\n36865281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/566334/2016\nzo dňa 29. 04. 2016, takto\nrozhodol:\n15 BA-5S/139/2016\nI. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč.\n1100901/566334/2016\nzo dňa 29. 04. 2016 a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č.\n1095231/1/158756/2015 zo dňa 16. 04. 2015 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\nIII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy\n1. Dňa 23. 01. 2015 vydal Colný úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) Oznámenie o začatí\nkonania – výzva na vyjadrenie, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 05.02.2015 (ďalej len „oznámenie“).\nŽalobcovi bolo oznámené začatie konania vo veci prejednania podozrenia z porušenia colných\npredpisov, a to na podklade troch Protokolov o zistení podozrenia z porušenia colných predpisov č.\nTR-01/2014-5267 zo dňa 12.02.2014, č. TR-09/2014-5267 zo dňa 04.06.2014 a č. TR-14/2014-5267\nzo dňa 06.10.2014 (ďalej len „protokoly“). Súčasne bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní vyjadril\nk zisteným podozreniam, čo žalobca aj uskutočnil na základe svojho podania doručeného colnému úradu\ndňa 17. 02. 2015.\n2. Rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 1095231/1/158756/2015 zo dňa 16. 04. 2015 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca uznaný za zodpovedného z naplnenia skutkovej podstaty\ncolného deliktu\n\na) podľa § 70, spôsobom uvedeným v ust. § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný\nzákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný\nzákon“), nakoľko žalobca tovar FOOT M6x23o14,5 x 5,2 BL./ZN.PL (Nábytkové kovanie – plastová\nnoha s oceľovou skrutkou a metrickým závitom pozinkovaná), kód tovaru 103095, resp. tovar „FOOT\nM8X30 o28x10 BL-PA6/ZN.PL (Nábytkové kovanie – plastová noha s oceľovou skrutkou a metrickým\nzávitom pozinkovaná), kód tovaru 102728 (ďalej len „predmetný tovar“), nesprávne sadzobne zatriedil\ndo podpoložky kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „PpKN“) inej ako PpKN 7318 15 90, čím ako\ndeklarant uviedol nesprávne údaje o predmetnom tovare na písomných colných vyhláseniach bližšie\nšpecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia,\nb) podľa § 70, spôsobom uvedeným v ust. § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona, nakoľko žalobca\nako držiteľ povolenia použiť zjednodušené postupy pod č. Z52001200011 zo dňa 30.04.2012 (ďalej len\n„povolenie MCK“) v rozpore s článkom 267 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým\nsa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení\nneskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“) v spojení s odsekom 8a Povolenia\nMCK, doplneného v prílohe č. 1 pod písm. m), prepúšťal predmetný tovar podliehajúci antidumpingovým\nopatreniam v colných konaniach bližšie špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia do\ncolného režimu voľný obeh formou miestneho colného konania,\nza čo bola žalobcovi uložená podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 Colného zákona sankcia\npokuta vo výške 15 000,- Eur spolu s povinnosťou úhrady nákladov štátu spojené s prerokovaním\ncolného deliktu v paušálnej sume 33,19 Eur.\n3. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že z dôvodu podozrenia z nesprávneho nomenklatúrneho\nzatriedenia tovaru a možného obchádzania antidumpingových opatrení zavedených Nariadením Rady\n(ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz\nurčitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike\n(ďalej len „antidumpingové nariadenie“), bol žalobca vyzvaný na predloženie vzoriek predmetného\ntovaru. Posúdením týchto vzoriek podľa žalobcom predloženej technickej dokumentácie bolo podľa\nprvostupňového orgánu zistené, že v prípade tovaru ide o nastaviteľné nohy na nábytok tvorené\noceľovou skrutkou s metrickým závitom a s plastovou hlavou, ktoré sa zaskrutkovávajú do konštrukcie\nnábytku a sú súčasťou nábytku. Ich hlavným účelom je podľa prvostupňového orgánu nastavovanie\nvýšky nožičky a nábytku za pomoci matice upevnenej v samotnej konštrukcii nábytku. Prvostupňový\norgán po prieskume vzoriek tovaru skonštatoval, že tovar mal byť zatriedený do PpKN 7318 15 90, t.\nj. ako predmety so závitmi, ostatné skrutky a svorníky, tiež s maticami alebo podložkami. Na základe\ntýchto záverov došlo podľa prvostupňového orgánu k zápisu nižšej sumy cla do účtovnej evidencie, ako\nmalo byť pôvodne vymerané. Podľa predložených colných vyhlásení mal byť tovar nesprávne zatriedený\nv konkrétnych mesiacoch rokov 2010 až 2013. Na základe nesprávneho sadzobného zatriedenia vznikol\npodľa prvostupňového orgánu rozdiel na colnom dlhu v celkovej výške 1 083 320,39 Eur. V tejto súvislosti\nbolo podľa prvostupňového orgánu súčasne zistené, že takto nesprávne zatriedený tovar bol v období\nrokov 2012 až 2013 žalobcom ako držiteľovi povolenia MCK neoprávnene prepúšťaný formou miestneho\ncolného konania, teda zjednodušeným postupom.\n4. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že prihliadol na ním vyžiadané stanovisko zo strany\nOddelenia colných taríf Colného úradu Bratislava (ďalej len „oddelenie“), č. 1095219/1/132050/2015\nzo dňa 25.03.2015 (ďalej len „stanovisko“), ako orgánu, ktorý je podľa § 10 písm. a) zákona č.\n652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov v spojení s článkom 13 Organizačného poriadku colných úradov, jediným útvarom\nfinančnej správy, v pôsobnosti ktorého je aj oblasť nomenklatúrneho zatriedenia tovarov a vydávanie\nodborných stanovísk. Prvostupňový orgán konštatoval, že oddelenie potvrdilo správnosť zatriedenia\npredmetného tovaru do PpKN 7318 15 90, pričom oddelenie oprelo svoje závery o interpretačný názor\nvyjadrený v rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100901/1/1276357/2012, zo\ndňa 15.05.2013, ktoré uvádzalo, že do skupiny PpKN 7318 15 90 patria skrutky s hlavou s vnútorným\nalebo vonkajším štvorhranom, vonkajším osemhranom alebo trojhranom.\n5. Podľa záveru prvostupňového orgánu, ak žalobca navrhoval sadzobne zatriediť tovar do inej PpKN\nako je PpKN 7318 15 90, bol povinný požiadať Colný úrad Bratislava o vydanie ZIN. V opačnom prípade\n\nsa nemôže obhajovať ZIN vydanou pre iný podnikateľský subjekt, pretože ZIN je podľa čl. 12 ods. 2\nNariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva\n(ďalej len „Colný kódex“) záväzná pre colné úrady len vo vzťahu k jej držiteľovi a len pokiaľ ide o tovar, pre\nktoré boli colné formality splnené po dátume poskytnutia týchto informácií. V tejto súvislosti prvostupňový\norgán dodal, že v posudzovanom prípade boli colné konania pre daný tovar uskutočnené pred vydaním\nnových ZIN (švédskymi orgánmi vydané dňa 22.12.2014). Pre udelenie ZIN preto podľa prvostupňového\norgánu platí zákaz retroaktivity, teda musia byť platné v čase predkladania tovaru v colnom konaní.\nPrvostupňový orgán tiež uviedol, že keby aj žalobca bol držiteľom švédskych ZIN kódov, tieto by mali\nlen podporný charakter a neboli by záväzné pre colné orgány.\n6. V rámci svojej argumentácie prvostupňový orgán ďalej uviedol, že žalobca je oprávnený použiť\nzjednodušený postup na podklade Povolenia MCK len pre tovary, ktoré sú v ňom presne špecifikované\na takéto povolenie nie je možné použiť, ak tovar podlieha antidumpingovému clu a teda žalobca nebol\noprávnený na takýto zjednodušený postup. Irelevantné je preto podľa colného úradu, ak žalobca zatriedi\ntovar do inej PpKN, pre ktorú sa antidumpingové clo neuplatňuje.\n7. K uloženej sankcii prvostupňový orgán konštatoval, že porušenia colných predpisov považoval za\nhrubo závažné. V tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že žalobca je držiteľom viacerých povolení\nzo strany colných orgánov, ktorých vydanie je podmienené poskytnutím záruky spoľahlivosti, že colné\npredpisy budú dodržiavané ako aj s ohľadom na odbornosť žalobcu. Výšku pokuty žalobca určil najmä\npodľa dodatočne vymeraného colného dlhu vo výške sumy 1 083 320,39 Eur za 126 colných vyhlásení\nspolu s prihliadnutím na 42 neoprávnených prepustení predmetného tovaru do colného režimu voľný\nobeh zjednodušeným postupom, t. j. miestnym colným konaním. Prvostupňový orgán rovnako prihliadol\nna skutočnosť, že žalobca nesprávne zatrieďoval predmetný tovar aj potom, ako mu bolo doručené\nrozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, č. 1100901/1/1276357/2012 zo dňa 15.05.2013, v ktorom bol\nvyslovený interpretačný názor na sadzobné zatriedenie tovaru. K výške sankcie prvostupňový orgán\ndodal, že túto ukladal na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, keďže žalobca vo všetkých\nprípadoch dodatočne vymeraný colný dlh uhradil. Colný úrad ďalej uviedol, že správne sadzobné\nzatriedenie predmetného tovaru bolo určené na základe vykonaných expertíz, čím uznáva, že nešlo\no jednoznačné určenie PpKN. Na druhej strane colný úrad poznamenal, že tejto situácii by žalobca\npredišiel, ak by požiadal o vydanie ZIN na predmetný tovar v čase jeho dovozu, čo ale žalobca neurobil.\n8. Na základe včas podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 1100901/566334/2016 zo dňa 29. 04.\n2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol žalobcom podané odvolanie a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového orgánu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa dopustil dvoch colných deliktov podľa\n§ 72 ods. 1 písm. d) a § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona, ktoré spáchal dvoma rôznymi skutkami.\nPrvého colného deliktu sa mal žalobca podľa rozhodnutia žalovaného dopustiť tým, že v predmetných\ncolných vyhláseniach uvádzal nesprávne nomenklatúrne zatriedenie dovážaného tovaru – PpKN 8302\n42 00 – ktoré správne malo byť označené a zatriedené do PpKN 7318 15 90. Za správnosť údajov\nbol podľa žalovaného zodpovedný deklarant (žalobca) alebo jeho zástupca tak, ako to uvádza čl. 199\nods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Podľa žalovaného v obidvoch prípadoch predkladaného tovaru ide\no výrobky zo základných kovov, o určitý druh skrutiek položky HS 7318, teda nejde o ostatné príchytky,\nkovanie a podobné výrobky zo základného kovu vhodné na nábytok. Pri zatrieďovaní tovaru žalovaný\nprihliadal na definíciu pojmu „spojovacie materiály“ uvedenú v antidumpingovom nariadení, kedy ich\nfunkciou je primárne spojenie minimálne dvoch prvkov a výsledkom aplikácie spojovacieho materiálu\nje spojenie predmetných prvkov do jedného celku. V posudzovanom prípade je podľa žalovaného\nprimárnou funkciou tovaru spojenie plastovej nožičky s nohou nábytkovej súpravy prostredníctvom\noceľovej skrutky do jedného celku.\n9. K rozsudku Správneho súdu v Göteborgu zo dňa 19.11.2014, na základe ktorých boli švédskymi\ncolnými orgánmi vydané ZIN kódy, žalovaný uviedol, že v čase dovozu tovaru predmetné ZIN kódy neboli\nplatné. Žalovaný konštatoval, že pre dané konanie nie sú ani on ani colný úrad viazaný rozsudkami\nsúdov iných štátov ohľadnom správneho nomenklatúrneho zatriedenia, pretože na vydávanie záväzných\ninformácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru je podľa § 10 písm. a) zákona č. 652/2004 Z. z.\no orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov oprávnený Colný úrad Bratislava. Žalobca podľa žalovaného neposkytol žiadne dôkazy\nna podporu tvrdení, že v prípade deklarovaného tovaru a tovaru, ktorý bol opísaný v nemeckých\n\na holandských ZIN, ide skutočne o jeden druh tovaru. Súčasne žalovaný dodal, že po preverení\nelektronickej databázy ZIN je možné potvrdiť, že sa nejedná o jeden druh tovaru, pretože z vyobrazenia\ntovaru uvedeného v ZIN zn. DE10585/12-1 vyplýva, že výrobok svojim tvarom a materiálovým zložením\nnezodpovedá skúmanému tovaru. Žalovaný sa odvolal na čl. 12 ods. 2 Colného kódexu, ktorý podľa\nneho jednoznačne definuje, že ZIN je záväzný pre colné úrady len vo vzťahu k držiteľovi ZIN a len vo\nvzťahu k tovaru, pre ktorý boli colné formality splnené po dátume jeho poskytnutia. Podľa žalovaného\nustanovenie čl. 12 ods. 1 Colného kódexu má za cieľ, aby osoby, ktoré nie sú držiteľmi ZIN, neobhajovali\nsadzobné zatriedenie ZIN, ktoré bolo vydané pre inú osobu. Žalobca podľa žalovaného svoju obranu\nzaložil práve na takejto skutočnosti, a preto ju nie je možné považovať za účinnú. Názorový rozpor na\nzatriedenie tovaru mohol žalobca podľa žalovaného odstrániť tak, že by požiadal colný úrad o vydanie\nZIN, kedy by rozpor medzi slovenskými a švédskymi colnými orgánmi riešila v súlade s článkom 9\nVykonávacieho nariadenia Európska komisia.\n10. Ku skutku zakladajúcemu zodpovednosť za colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného\nzákona žalovaný uviedol, že tovar podliehal podľa antidumpingového nariadenia antidumpingovému\nclu a preto žalobca nebol oprávnený použiť zjednodušený postup. Žalovaný prijal názor, že žalobca\nspáchal uvedené skutky vo viacčinnom súbehu a nenaplnil jedným skutkom dve skutkové podstaty\ncolného deliktu tak, ako to uvádza žalobca. Žalovaný uviedol príklad, že keby žalobca uvádzal nesprávne\nnomenklatúrne zatriedenie, ale prepúšťal by tovar bežným postupom, naplnil by iba jednu skutkovú\npodstatu podľa § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona a naopak, keby uvádzal správne zatriedenie,\nale prepúšťal by tovar zjednodušeným postupom, naplnil by iba skutkovú podstatu podľa § 72 ods. 1\npísm. u) Colného zákona. Colný delikt (priestupok) podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona je podľa\nžalovaného spáchaný, ak sú porušené colné predpisy, pričom konanie nie je možné subsumovať podľa\nniektorú zo skutkových podstát colných deliktov uvedených v § 72 ods. 1 písm. a) až t) Colného zákona.\n11. Námietka žalobcu, že nechcel porušiť colné predpisy je podľa žalovaného irelevantná, pretože\nzodpovednosť za colné delikty je objektívna, bez ohľadu na zavinenie.\n12. K námietkam žalobcu ohľadne výšky uloženej sankcie sa žalovaný stotožnil s odôvodnením\nv prvostupňovom rozhodnutí.\nII.\nŽaloba\n13. Žalobou doručenou dňa 11. 07. 2016 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žalobca sa spolu so\nzrušením rozhodnutia žalovaného domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Konanie o žalobe\nbolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/139/2016.\n14. Dôvody svojej žaloby žalobca rozdelil do troch častí. V prvej časti žalobca poukazoval na uplynutie\nprekluzívnej lehoty pre vydanie rozhodnutia žalovaného, pretože podľa ustanovenia § 76 Colného\nzákona je možné sankcie za colné delikty uložiť porušovateľovi do 2 rokov od zistenia porušenia\nalebo nesplnenia povinnosti uloženú colnými predpismi, najneskôr však do 6 rokov od takéhoto\nporušenia. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový orgán mal údajné porušenie zistiť\nnajneskôr dňa 12. 02. 2014, kedy bol vyhotovený Protokol o zistení podozrenia z porušenia colných\npredpisov č. TR-01/2014-5267, zo dňa 12.02.2014 (ďalej len „protokol“) a týmto dátumom začala\nv predmetnej veci plynúť subjektívna prekluzívna lehota podľa § 76 Colného zákona. Žalobca súčasne\npoukázal na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo síce vydané už 16.04.2015, t. j. v rozsahu\nzákonnom stanovenej prekluzívnej lehoty, ale k jeho potvrdeniu došlo po jej uplynutí dňa 29.04.2016.\nNa túto skutočnosť podľa žalobcu žalovaný neprihliadol z úradnej povinnosti, čo je v rozpore s § 76\nColného zákona. Týmto postupom bolo rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nesprávneho právneho\nposúdenia, nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a podstatného porušenia ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, kedy je nutné ho považovať za nezákonné.\n15. V druhej časti svojej žaloby žalobca uviedol, že v posudzovanej veci nedošlo k naplneniu skutkových\npodstát colných deliktov podľa citovaných ustanovení Colného zákona. Žalobca považuje záver\nv rozhodnutí žalovaného o nesprávnom nomenklatúrnom zatriedení dovážaného tovaru za nesprávny,\nmajúci za následok jeho vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom\n\nzistení skutkového stavu. Antidumpingové nariadenie vo svojom článku 1 podľa žalobcu ustanovuje,\nže antidumpingové opatrenia sa vzťahujú len na spojovacie materiály. Tovar, zatriedenie ktorého je\npredmetom posudzovania, podľa žalobcu nie je a nikdy nebol spojovacím materiálom a neplnil funkciu\nspojovacieho materiálu, pretože slúži na vyrovnávanie nerovností podlahy a na nastavenie nábytku do\nsprávnej polohy, teda neslúži na spojenie alebo zmontovanie jednotlivých častí kusov nábytku. Spodná\nčasť je podľa žalobcu vyrobená z plastu, kým časť so závitom (závitová tyč) je vyrobená z ocele, čo\npodľa neho znamená, že nie celý výrobok bol vyrobený zo „základných kovov“. Tovar podľa žalobcu\nnie je neoddeliteľnou súčasťou nábytku tak, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí žalovaný a je len\ndoplnok k nábytku zatriedeného v kapitole 94, teda špeciálne navrhnutým príslušenstvom pre nábytok,\nktorý je možné ľahko a bez poškodenia demontovať. Nesprávne oboznámenie sa s administratívnym\nspisom a nesprávne posudzovanie tovaru za súčasť nábytku malo podľa žalobcu za následok nesprávne\nzatriedenie tovaru do PpKN 7318. Žalobca ďalej poukázal na rozsudky švédskeho súdu v Göteborgu\n(sp. zn. 12465-13 a 12466-13, zo dňa 19.11.2014) podľa ktorých sa posudzovaný tovar má sadzobne\nzatriediť do podpoložky HS 8302 42, teda tak, ako to učinil sám žalobca. Z rozsudkov podľa žalobcu tiež\nvyplýva, že s cieľom podporovať jednotnú aplikáciu Colného kódexu je potrebné použiť tú klasifikáciu,\nktorá sa uvádza v rozhodnutí pre ten istý typ tovaru za predpokladu, že kód nemožno považovať za\nnesprávny. Postup žalovaného má preto následok zjavne nejednotnej aplikácie Colného kódexu, keďže\nvedome opomína inou členskou krajinou vyhotovený ZIN pre totožný tovar, čo nie je možné považovať\nza správny postup.\n16. Žalobca ďalej dodáva, že prepustením predmetného tovaru do colného režimu voľný obeh nemohlo\ndôjsť k naplneniu skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona, pretože\nani v prípade zatriedenia do PpKN 7318 (ako tvrdí žalovaný) by tovar nepodliehal antidumpingovému\nclu. Tento záver podľa žalobcu vyplýva z rozsudku Európskeho súdneho dvora C-595/11 z 18. 04. 2013,\nv ktorom sa uvádza, že aj keď je tovar zatriedený do podpoložky KN, ktorá je uvedená v nariadení,\nnepodlieha clu automaticky, ak nebolo preukázané, že tovar nemá charakteristiku podľa daného\nnariadenia. Žalobca preto nesúhlasí so záverom žalovaného, že komponent, ktorý dáva podstatný\ncharakter tovaru, ktorý je predmetom skúmania posudzovanom prípade, je samotná skrutka položky HS\n7318, ktorá svojimi závitmi nachádzajúcimi sa na jej drieku zabezpečí pri zaskrutkovaní nastavenie výšky\nurčitého druhu nábytku. Skrutku podľa žalobcu nie je možné s ohľadom na jej účel označiť za podstatný\nelement tovaru. Podľa žalobcu sa pre zatriedenie predmetného tovaru majú použiť pravidlá, podľa\nktorých sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám,\na podľa ďalších ustanovení, ak takéto poznámky alebo položky nevyžadujú inak, ďalej podľa znenia\npodpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a podľa predošlého kritéria, ak porovnateľné sú len\npodpoložky rovnakej úrovne. Na účely tohto pravidla sa podľa žalobcu používajú poznámky k triedam\na kapitolám, ak kontext nevyžaduje inak.\n17. Žalobca súčasne navrhol, aby súd v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho\nsúdneho poriadku posúdil aj zákonnosť stanoviska, ktoré žalovaný považoval pre svoje rozhodnutie za\nzáväzné.\n18. V tretej časti žaloby okrem zhrnutia už spomínaných skutočností žalobca uviedol, že je v príkrom\nrozpore so zásadami správneho trestania, keď sa ten istý skutok subsumuje pod dve základné skutkové\npodstaty správneho deliktu. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v posudzovanom prípade sa jednalo\nuvádzanie nesprávnych údajov - § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona a súčasne iné porušenie colných\npredpisov - § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona, ktorá má postihovať všetky iné porušenia, ktoré nie\nsú uvedené v konkrétnych skutkových podstatách (§ 72 ods. 1 písm. a) až t) Colného zákona). Takýto\nprístup v správnom trestaní podľa žalobcu vytvára nesprávny predpoklad, že žalobca sa dopustil dvoma\nrôznymi skutkami dvoch závažných porušení colných predpisov (tzv. viacčinný súbeh colných deliktov),\nčo má podľa žalobcu vplyv na posúdenie výšky uloženej sankcie.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n19. Podaním doručeným na súd dňa 26. 09. 2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný. K tvrdeniam žalobcu\no uplynutí prekluzívnej lehoty uviedol, že okamih začatia plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty na\nsankcionovanie porušovateľov colných predpisov je potrebné počítať až odo dňa 25.03.2015, kedy\noddelenie vydalo stanovisko o potrebe nomenklatúrneho zatriedenia tovaru do PpKN 7318 15 90 a nie\n\nod dátumu spísania protokolu, ako uvádza žalobca. Týmto stanoviskom bolo podľa žalovaného tiež\ndefinitívne ustálené, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu colných predpisov, pretože žalobca uvádzal\nnesprávne nomenklatúrne zatriedenie tovaru v colných vyhláseniach a súčasne, že tovar nemal byť\nprepúšťaný do colného režimu voľný obeh zjednodušeným postupom. Subjektívna prekluzívna lehota\npreto podľa žalovaného uplynula až dňa 25. 03. 2017.\n20. Žalovaný k námietkam žalobcu ohľadne nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia tovaru\na nesprávnej aplikácii antidumpingového nariadenia uviedol, že antidumpingové nariadenie presne\nšpecifikuje a opisuje „príslušný výrobok a podobný výrobok“, na ktoré sa má vzťahovať. Pre lepšiu\nšpecifikáciu je ním podľa žalovaného tiež definované, ktorý tovar je nomenklatúrne zatriedený do\nkonkrétnej PpKN a ktorý vyhovuje termínu „spojovacie materiály“. Za takýto materiál je podľa žalovaného\npovažovaný aj tovar zatriedený do PpKN 7318 15 90. Tovar, ktorý je v antidumpingovom nariadení\noznačený ako „spojovací materiál,“ je preto podľa žalovaného na účely jednoznačnej identifikácie okrem\nopisu definovaný aj konkrétnymi PpKN zo spoločného colného sadzobníka. Antidumpingové opatrenie\nna určitý spojovací materiál, ktoré sa má uplatniť aj na PpKN 7318 15 90, sa ďalej podľa nariadenia\nčlení tzv. TARIC kódy. Pri zatrieďovaní tovaru pod takýto TARIC kód je podľa žalovaného potrebné na\ntakýto tovar hľadieť i z časového hľadiska, t. j. jeho predloženia na colné konanie. Hlavným dôvodom\nTARIC členenia tovaru, ktorý bol predmetom preverovania v konaní, je odčlenenie tovaru zaslaného\nz Malajzie (TARIC kód 731815 90 91) od tovaru zaslaného z iného tretieho štátu ako Malajzia (TARIC\nkód 731815 90 98). Žalovaný preto v tejto súvislosti uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že\ntovar nebol zaslaný z Malajzie, ale z Číny a došlo k jeho správnemu zatriedeniu do PpKN 7318 15 90\na TARIC kódu 7318 15 90 98.\n21. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že z definície označenia „spojovacie materiály“ podľa\nantidumpingového nariadenia vyplýva, že ich primárnou funkciou je spojenie minimálne dvoch prvkov,\nkedy výsledkom aplikácie spojovacích materiálov je spojenie takýchto dvoch prvkov do jedného celku, čo\nje podľa žalovaného prípad aj posudzovaného tovaru, keďže jeho funkciou je spojenie plastovej nožičky\n(spodnej plastovej časti skrutky) s nohou nábytkovej súpravy do jedného celku prostredníctvom oceľovej\nskrutky so závitom (závitovej tyče). Podľa žalovaného nie je podstatné, že tovar nie je celý vyrobený\nzo základných kovov, pretože jeho zatriedenie sa vykoná podľa materiálu (komponentu), ktorý mu dáva\npodstatný charakter. Posudzovanému tovaru podľa žalovaného dáva podstatný charakter jednoznačne\njeho kovová časť (driek so závitom), keďže jeho použitie sa vykonáva naskrutkovaním nohy na nábytok.\nOznačenie tovaru ako určitý druh skrutky zo železa alebo ocele je podľa žalovaného správne. Žalovaný\nnamietol zaradenie tovaru do skupiny PpKN 8302 40 00 tak, ako uviedol žalobca, pretože do tejto skupiny\nsa zaraďujú len výrobky vyrobené zo základných kovov. Podľa žalovaného preto nemá zmysel tvrdenie\nžalobcu, ktorý uvádza, že tovar nebol vyrobený celý zo základných kovov a napriek tomu ho žiadal\nzaradiť do skupiny PpKN 8302 42 00, do ktorej patria len tovary vyrobené zo základných kovov.\n22. Na tvrdenie žalobcu o označení tovaru v rozhodnutí ako časť a súčasť nábytku žalovaný uviedol, že\nišlo len o jeho úvodný, všeobecný opis, ktorý bol uvedený samotným žalobcom v predmetných colných\nvyhláseniach a ktorý sám žalobca uviedol vo svojich vyjadreniach v rámci colného konania. Z týchto\nvyjadrení žalobcu vyplývalo, že spôsob a účel použitia tovaru je možný len v spojení s nábytkom.\nŽalovaný poukázal v tejto súvislosti aj na záver uvedený na str. 5 svojho rozhodnutia, v ktorom bolo\nuvedené, že v prípade predmetného tovaru ide o určitý druh skrutiek položky HS 7318 a že predložené\nvýrobky nie sú považované za časti a súčasti výrobkov kapitoly 83.\n23. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že sa žalovaný nezaoberal predloženým\nrozsudkom Správneho súdu v Göteborgu, pretože sa mu venoval na str. 6 svojho rozhodnutia. V tejto\nsúvislosti žalovaný uviedol, že orgány verejnej správy nie sú viazané vnútroštátnymi rozsudkami iného\nštátu a so závermi švédskeho súdu sa nestotožňuje, pričom názor na správne nomenklatúrne zatriedenie\npredmetného tovaru do PpKN 7318 15 90 v rozhodnutí žalovaného bolo náležite odôvodnené. Žalovaný\nnespochybňuje účel a ani funkciu predmetného tovaru, ktoré spočívajú v jeho zaskrutkovaní do\nkonštrukcie nábytku s cieľom nastavenia výšky nábytku a vyrovnanie nerovnosti podlahy. Tovar je podľa\nžalovaného možné použiť aj na kancelársky nábytok, ako aj na lekársky, chirurgický, zubolekársky alebo\nzverolekársky nábytok položky HS 9402, prípadne na iný tovar inej položky HS. Zatriedenie tovaru ako\nčasť, príp. súčasť konkrétneho výrobku je preto v zmysle poznámky 1 k 83. kapitole vylúčené.\n\n24. Námietku žalobcu, že aj v prípade zatriedenia tovaru do PpKN 7318 by tovar nepodliehal\nantidumpingovému clu podľa antidumpingového nariadenia s odkazom na rozsudok Európskeho\nsúdneho dvora sp. zn. C-595/11 zo dňa 18.04.2013, považuje žalovaný za účelové a irelevantné\na odvoláva sa v tomto na svoje závery v rozhodnutí na str. 8. Podľa žalovaného posudzovaný tovar\nspĺňa charakteristiku spojovacieho materiálu podľa antidumpingového nariadenia, keďže jeho primárnou\nfunkciou je spojenie plastovej nožičky s nohou nábytkovej súpravy prostredníctvom oceľovej skrutky so\nzávitom do jedného celku. Bez kovovej (oceľovej) časti, ktorý tvorí driek skrutky zo závitom, by tovar\nnemohol plniť svoj účel, keďže naskrutkovanie plastovej nohy by nebolo možné.\n25. K námietke žalobcu ohľadne podporného použitia vysvetľujúcich poznámok Svetovej colnej\norganizácie k zatriedeniu tovaru do PpKN 8302 42 00 žalovaný uviedol, že tieto poznámky majú\nodporúčací charakter a pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia tovaru do konkrétnej PpKN je\npotrebné posudzovať každý tovar samostatne v súlade s jeho objektívnymi charakteristikami. Hlavné\npoužitie tovaru nie je podľa žalovaného dané jeho objektívnymi charakteristikami, keďže, ako už bolo\nspomínané, je možné použiť aj na iné druhy nábytku. Na podporu tejto argumentácie sa žalovaný\nodvolal na nariadenie Komisie č. 722/2013 zo dňa 25.07.2023 a nariadenie Komisie č. 728/2013 zo dňa\n25.07.2023.\n26. Na návrh žalobcu ohľadne preskúmania stanoviska žalovaný uviedol, že neexistuje zákonný\ndôvod na jeho samostatné preskúmanie, keďže zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu\nnevyplýva jeho záväznosť. Žalovaný závery v prvostupňovom rozhodnutí o záväznosti stanoviska\npovažoval za inú zrejmú nesprávnosť bez podstatného vplyvu na výrok, správnosť a zákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia, pričom tieto závery boli podľa žalovaného konvalidované na str. 5 svojho\nrozhodnutia. Stanovisko žalovaný považoval za jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý podliehal zásade\nhodnotenia dôkazov a je uvedené v plnom rozsahu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.\n27. Voči tvrdeniu žalobcu, že v predmetnej veci nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty colných deliktov\nako aj tvrdeniu, že zo strany žalovaného došlo k subsumovaniu toho istého skutku pod dve skutkové\npodstaty, žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom názore, že došlo v danej veci k naplneniu skutkových\npodstát colných deliktov podľa citovaných ustanovení colného zákona, pretože zistený skutkový stav\njednoznačne preukazuje, že tovar sa mal zatriediť do PpKN 7318 15 90. Súčasne žalovaný uviedol, že\nskutkový stav taktiež preukazuje, že žalobca nebol oprávnený použiť pri danom tovare jeho prepustenie\ndo colného režimu voľný obeh zjednodušeným postupom, t. j. miestnym colným konaním. V tejto\nsúvislosti žalovaný dodal, že za správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, vrátane údajov\no nomenklatúrnom zatriedení tovaru, nesie zodpovednosť deklarant alebo jeho zástupca (čl. 199 ods.\n1 vykonávacieho nariadenia). Podľa žalovaného ide v tomto prípade o viacčinný súbeh správnych\n(colných) deliktov, keďže žalobca sa dopustil dvoch colných deliktov dvoma rôznymi skutkami, za\nspáchanie ktorých bola žalobcovi v súlade s absorpčnou zásadou uložená iba jedna sankcia.\n28. Žalovaný v závere požiadal o nariadenie pojednávania a navrhol žalobu zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu\n29. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 07. 10. 2016, voči ktorému už žalobca ďalšie\nvyjadrenie nepodal.\nV.\nNávrh na prerušenie konania\n30. Dňa 12.06.2020 bolo na súd doručené podanie žalobcu, v ktorom navrhol prerušiť konanie podľa\n§ 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že na súde paralelne prebieha konanie pod sp.\nzn. 6S/228/2019, v ktorom je preskúmavané rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,\nktoré sa týka žiadosti o vrátenie cla (ďalej len „návrh“). Žalobca uvádzal, že ak by v danom konaní došlo\nk zrušeniu rozhodnutia z dôvodu neprávneho právneho posúdenia a konštatovaniu, že antidumpingové\nclo nebolo dlžné zo zákona, nebola by naplnená skutková podstata colného deliktu, ktorý je predmetom\nposudzovania v tomto súdnom konaní.\n\n31. K návrhu sa podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020 vyjadril žalovaný, ktorý označil návrh\nza nedôvodný. Podľa názoru žalovaného tvrdenia žalobcu v návrhu v súvislosti s konaním pod sp.\nzn. 6S/228/2019 sú zavádzajúce, pretože v danom konaní je predmetom posudzovania skutočnosť,\nči boli splnené zákonné podmienky na vrátenie cla, resp. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, ktorými nebolo predmetným žiadostiam žalobcu vyhovené. Pre súčasne vedené konanie podľa\nžalovaného platí, že práve v ňom sa rieši otázka protiprávnosti konania žalobcu a naplnenia skutkovej\npodstaty colných deliktov. Rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní preto podľa žalovaného nezávisí\nod žiadnej otázky, ktorú by súd nebol oprávnený riešiť. Uvedené paralelné konanie by malo vplyv na\nsúčasné konanie len v prípade položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie týkajúcej\nsa vzťahu antidumpingového nariadenia na zatriedenie tovaru do PpKN.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n32. Podľa § 12 ods. 1 Colného zákona colný úrad písomne oznámi kontrolovanej osobe začatie\nkontroly po prepustení. Oznámenie o začatí kontroly po prepustení obsahuje miesto výkonu kontroly\npo prepustení, dátum začatia kontroly po prepustení a predmet kontroly po prepustení s uvedením\núdajov o colných vyhláseniach alebo s uvedením obdobia, na ktoré sa kontrola po prepustení vzťahuje.\nColný úrad je oprávnený rozšíriť výkon kontroly po prepustení aj o iný predmet kontroly po prepustení,\nktorý nebol uvedený v oznámení o začatí kontroly po prepustení; túto skutočnosť je colný úrad povinný\npísomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe.\n33. Podľa § 12 ods. 4 Colného zákona kontrolovaná osoba je povinná a) umožniť colnému úradu vykonať\nkontrolu po prepustení, b) umožniť colnému úradu vstup do svojho sídla a prevádzkových priestorov,\nc) poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje, informácie, vrátane dát uložených na\ndátových nosičoch, ich výpisy alebo zabezpečiť ich poskytnutie ňou určenou osobou (ďalej len „určená\nosoba“) aj mimo svojho sídla a prevádzkových priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia,\nna preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii, a navrhnúť iné dôkazy, ktoré\nsú jej známe, a to v lehote určenej colným úradom, d) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na\nvykonanie kontroly po prepustení a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej riadny priebeh, e)\numožniť colnému úradu skontrolovať tovar, na ktorý sa vzťahuje kontrolované colné vyhlásenie, ak má\ntento tovar k dispozícii.\n34. Podľa § 12 ods. 6 Colného zákona colný úrad v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonáva\npri kontrole po prepustení dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n35. Podľa § 12 ods. 9 Colného zákona kontrolovaná osoba je oprávnená a) požadovať predloženie\nslužobného preukazu príslušníka finančnej správy vykonávajúceho kontrolu po prepustení, b) byť\nprítomná na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) podávať námietky proti postupu príslušníka finančnej\nsprávy vykonávajúceho kontrolu po prepustení, d) predkladať alebo navrhovať v priebehu kontroly po\nprepustení dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, e) vyjadriť sa pred ukončením kontroly po prepustení ústne\ndo zápisnice alebo písomne k nedostatkom zisteným kontrolou po prepustení, f) určiť si zástupcu.\n36. Podľa § 12 ods. 16 Colného zákona ak skutočnosti zistené následnou kontrolou preukázali, že colné\npredpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad vyhotoví protokol\no následnej kontrole (ďalej len „protokol“). Podkladom na vyhotovenie protokolu sú najmä písomné\npodania, návrhy a vyjadrenia kontrolovanej osoby alebo určenej osoby, dôkazy a zápisnica podľa odseku\n15, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe colnému úradu z jeho úradnej činnosti. Rozsah\na spôsob zisťovania podkladov určuje colný úrad. Ak sa kontrolovaná osoba v určený deň nedostaví\nna prerokovanie nedostatkov zistených následnou kontrolou a ani sa do tohto dňa písomne nevyjadrí,\ncolný úrad môže vyhotoviť protokol na základe podkladov, ktoré má k dispozícii v určený deň; na túto\nskutočnosť colný úrad kontrolovanú osobu upozorní vo výzve podľa odseku 13.\n37. Podľa § 12 ods. 18 Colného zákona dňom vyhotovenia protokolu je následná kontrola ukončená.\nProtokol sa doručí kontrolovanej osobe do vlastných rúk.\n\n38. Podľa § 70 Colného zákona colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa\nalebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72\nods. 1 (ďalej len\n„porušovateľ“).\n39. Podľa § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí\nten, kto spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných\ndokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov.\n40. Podľa § 72 ods. 1 písm. u) Colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí\nten, kto inak poruší colné predpisy.\n41. Podľa § 73 Colného zákona Colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie: a) pokutu, b)\nprepadnutie tovaru alebo veci.\n42. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných\npredpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331\n939,18 eura.\n43. Podľa § 76 ods. 1 Colného zákona pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť\nporušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila\npovinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo\nnesplnenia povinnosti.\n44. Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného\npredpisu83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,25) ak tento zákon alebo osobitný\npredpis83) neustanovuje inak.\n45. Podľa § 85 ods. 7 Colného zákona včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za\ncolný priestupok alebo za colný delikt a proti rozhodnutiu o zhabaní má odkladný účinok.\n46. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté\nVII.\nRozhodnutie o správnej žalobe\n47. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo všetkých veciach z Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Pred Správnym súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec\nvedená pod sp. zn. BA-5S/139/2016. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu\nbola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti pridelená do senátu 5S správneho súdu.\n48. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n49. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 05. septembra 2024.\n50. Na základe nastolených žalobných bodov pristúpil správny súd najskôr k posudzovaniu žalobnej\nnámietky týkajúcej sa uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, keďže táto právna otázka\nje spôsobilá ovplyvniť rozsah prieskumu žaloby vzhľadom na možný zánik oprávnenia žalovaného\n\na prvostupňového orgánu sankcionovať žalobcu za prípadné porušenia alebo nesplnenia povinností\nuložených colnými predpismi (§ 76 ods. 1 Colného zákona), či už v čiastočnom rozsahu alebo celkom.\n51. Sporným medzi účastníkmi konania bolo určenie momentu začatia plynutia prekluzívnej lehoty.\nŽalobca za jej začiatok považuje dátum vydania prvého protokolu o zistení podozrenia z porušenia\ncolných predpisov dňa 12.02.2014, kedy colný úrad mal zistiť porušenie colných predpisov, pričom\nžalovaný za moment začatia plynutia prekluzívnej lehoty považoval deň 25.03.2015, kedy došlo k\nvydaniu stanoviska oddelením.\n52. Ustanovenia § 12 Colného zákona upravujú výkon colnej kontroly po prepustení tovaru, ako jeden zo\nspôsobov vykonávania colného dohľadu podľa § 3 ods. 1 Colného zákona (ďalej len „kontrola“). Kontrola\nsa začína písomným oznámením adresovaným kontrolovanej osobe (§ 12 ods. 1 Colného zákona),\nv prípade naplnenia zákonných podmienok aj bez jeho oznámenia (§ 12 ods. 2 Colného zákona) a končí\nsa a) dňom vyhotovenia záznamu, ak colné predpisy boli uplatnené správne (§ 12 ods. 11 Colného\nzákona) alebo b) dňom vyhotovenia protokolu, ak je podozrenie, že colné predpisy boli uplatnené na\nzáklade nesprávnych alebo neúplných údajov (§ 12 ods. 16 v spojení § 12 ods. 18 Colného zákona).\n53. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné poukázať na to, že režim colnej kontroly\npo prepustení obsahuje v sebe prvky bežného administratívneho konania, kedy colný orgán zisťuje\nskutočný stav veci, vykonáva dokazovanie, tieto dôkazy hodnotí podľa tradičných zásad vykonávania\ndôkazov (§ 12 ods. 6 Colného zákona ), pričom kontrolovaná osoba má povinnosť poskytovať súčinnosť\n(§ 12 ods. 4 Colného zákona) a disponuje procesnými právami, ktorými vykonáva vplyv na konanie (§\n12 ods. 9 Colného zákona). Cieľom takéhoto konania je zo strany príslušného colného úradu zistiť, či\ndošlo alebo nedošlo k porušeniu colných predpisov. V prípade porušenia colných predpisov sa takéto\nzistenie premietne do formy protokolu a dňom jeho vyhotovenia dôjde k finalizácii (ukončeniu) kontroly.\nČasový moment zistenia, kedy osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi\npodľa § 76 ods. 1 Colného zákona, je preto totožný s dňom vyhotovenia protokolu podľa § 12 ods.\n18 Colného zákona, ktorý je vydaný v dôsledku preukázania porušenia colných predpisov na základe\nzistených skutočností v rámci kontroly po prepustení (§ 12 ods. 16 Colného zákona). Ustanovenia § 76\nods. 1 a § 12 ods. 18 colného zákona je preto potrebné vykladať v ich vzájomnom vzťahu.\n54. V kontexte námietky žalovaného ohľadom zmeny skutkového stavu a posunutia plynutia začiatku\nprekluzívnej lehoty na deň 25.03.2015 preto správny súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Colného\nzákona nie je možné vyvodiť prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty, jej spočívanie, prípadne jej posun na\nzáklade určitej právnej skutočnosti. Súd upriamuje pozornosť na fakt, že okrem zákonom stanoveného\nlimitu v podobe 6 ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 76 ods. 1 Colného zákona, majú colné\núrady v procese výkonu kontroly (t. j. od jej oznámenia až po deň vyhotovenia protokolu) k dispozícii\nv podstate časovo neobmedzené obdobie, počas ktorého môžu preukázať, či kontrolovaná osoba\nporušila colné predpisy. Na tento účel sú oprávnené využiť pestrú paletu procesných nástrojov, ako napr.\nodoberanie vzoriek tovarov, prerokovanie nedostatkov s kontrolovanou osobou, vyžadovať si dôkazy,\nvyjadrenia a pod. Správny súd preto neprisvedčil tvrdeniu žalovaného, že v danom prípade došlo\nk posunu prekluzívnej lehoty len z dôvodu, že colný úrad ako orgán verejnej správy si v rámci svojej\norganizačnej štruktúry musel vyžiadať a zároveň počkať na stanovisko vlastného oddelenia. Správny\nsúd len pripomína, že takéto vyžiadanie stanoviska bolo realizované niekoľko mesiacov po ukončení\nvšetkých kontrol, teda po vyhotovení predmetných protokolov vzťahujúcich sa na tovar, ktoré boli\npodkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Prečo predmetné stanovisko nebolo vyžiadané\nv rámci kontroly a vykonávaného dokazovania, žalovaný a ani prvostupňový orgán neuviedli.\n55. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,\nčasového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom\nreálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Zmyslom prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútiť správny\norgán k aktívnej činnosti – vrátane zisťovania preukazovania zodpovednosti za porušenie zákona\nbezprostredne od okamžiku, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní\npredbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého; to platí s ohľadom na\nústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.\nLehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich\ntendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Predmetná lehota\nje tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o\n\nustanovenie slúžiace predovšetkým záujmom účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom\nlehoty, v ktorej musí byť vec vybavená (obdobne aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6 Sžf/51/2010, z 22. júna 2011 a sp. zn. 4 Sžf 11/2010, zo dňa 18.11.2010).\n56. Za časový moment uplynutia prekluzívnych lehôt je podľa zásad stanovených § 27 ods. 2 Správneho\nporiadku potrebné považovať deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti\nurčujúcej začiatok lehoty. Súd navyše dodáva, že v rámci ustálených názorov rozhodovacej činnosti\nsúdov Slovenskej republiky, ktoré posudzovali rovnaké znenia zákonných ustanovení ako je ustanovenie\n§ 76 ods. 1 Colného zákona, uložením sankcie za správny delikt počas prekluzívnej lehoty sa považuje\njej uloženie právoplatným rozhodnutím (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sž\n21/01, z 25. septembra 2001 a 2Sžp/19/2012, zo dňa 31.07.2013).\n57. Žalovaný vydal rozhodnutie dňa 29.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2016, čo bolo\nsprávnym súdom ustálené ako moment uloženia sankcie za colný delikt. Rozhodnutie Colného úradu\nBratislava malo podklad v troch protokoloch, kedy jeden z nich - protokol zo dňa 12.02.2014 - zahŕňal vo\nsvojej výrokovej časti aj colné vyhlásenia z obdobia od 02.07.2010 až 22.11.2011. Prekluzívna lehota, v\nrámci ktorej boli colné orgány oprávnené uložiť žalobcovi sankciu za uvedené obdobie, uplynula v zmysle\nuž uvádzaných záverov súdu dňa 12.02.2016, teda predtým, ako došlo ku nadobudnutiu právoplatnosti\nrozhodnutia žalovaného. Po tejto lehote oprávnenie colných orgánov uložiť sankciu za zistené porušenia\ncolných predpisov podľa protokolu zo dňa 12.02.2014 zaniklo.\n58. Pokiaľ žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré sa\ntýkalo uloženia sankcie aj za porušenia colných predpisov zistených protokolom zo dňa 12.02.2014,\ntakýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie a súčasne aj prvostupňové rozhodnutie vadou\nnesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n59. Súd v kontexte konštatovanej preklúzie práva žalovaného na ukladanie sankcie za niektoré\nžalovaným konštatované porušenia colných predpisov, zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania\npre jeho nedôvodnosť.\n60. Z rovnakého dôvodu tiež správny súd nepovažoval za relevantný návrh žalobcu na prieskum\nstanoviska oddelenia, ako podkladového rozhodnutia pre vydanie prvostupňového rozhodnutia ako aj\nrozhodnutia žalovaného.\n61. Správny súd sa z dôvodu konštatovania vyššie spomínanej preklúzie nezaoberal ďalšími dvoma\nžalobnými námietkami, t.j. otázkami, či došlo k spáchaniu colných deliktov tak, ako ich ustálil\nprvostupňový orgán a potvrdil následne žalovaný a prípadnému súbehu deliktov a ani výškou uloženej\nsankcie.\n62. Správny súd po konštatovaní dôvodnosti žalobnej námietky spočívajúcej v nesprávnej právnej\ninterpretácie uplynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie orgánmi verejnej správy, rozhodol, že\nje potrebné zrušiť nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n63. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 191 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného\nako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n64. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa po vrátení veci opätovne posúdi všetky\nzistené skutočnosti v rámci administratívneho konania, pričom zohľadní správnym súdom konštatovanú\npreklúziu oprávnenia na ukladanie sankcie za porušenia zistené v protokole zo dňa 12.02.2014.\n65. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n\n66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane trov kasačného\nkonania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\n67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}