{"guid": "882fed91-d14d-4d6b-b9a5-424f6deb6e63:e1d85802-5eac-4ed0-9e16-330bd27ff4b8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201511.3", "spisova_znacka": "BA-5S/203/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/203/2022 z 12. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. januára 2024, sp. zn. BA-5S/203/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201511.3", "identifikacne_cislo": "1015201511", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-01-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/264", "nazov": "zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/264", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/264-2022"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1d85802-5eac-4ed0-9e16-330bd27ff4b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201511.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201511.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201511.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/203/2022\n1015201511\n12. 01. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1015201511.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň\nJUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci\nžalobcu: VNET a.s., Černyševského 48, 851 01 Bratislava, IČO: 35 845 007, právne zastúpeného:\nFalcon Legal advokátska kancelária s. r. o., Dunajská 33, 811 08 Bratislava, za ktorú koná JUDr.\nMartin Jakeš, advokát a konateľ, IČO: 45 476 101, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby,\nPalisády 729/36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, (pôvodný žalovaný: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady pre\nvysielanie a retransmisiu č. RL/18/2015, 37/SKL/2015 zo dňa 07.07.2015, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nSprávna žaloba\n1. Žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a proti nečinnosti správneho orgánu\npodľa § 250t a nasl. OSP, podanou dňa 14.09.2015 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“),\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej aj\n„pôvodný žalovaný“, „Rada“ alebo „správny orgán“) č. RL/18/2015, 37/SKL/2015 zo dňa 07.07.2015\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým pôvodný žalovaný ako správny orgán príslušný podľa § 4 ods.\n1 až 3, § 5 ods. 1 písm. g), písm. h) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.\nz.“), postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. vyslovil, že žalobca porušil ustanovenie § 15a ods.\n2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že poskytoval od 04.12.2014 do 08.04.2015 retransmisiu programových\nslužieb bez registrácie, za čo mu podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. uložil sankciu\n– upozornenie na porušenie zákona s tým, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. uložením\nsankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.\n2. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca napadnutému rozhodnutiu vytkol, že vychádza z neúplne\nzisteného skutkového stavu, vo výroku je neurčité, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na vytkol aj existenciu procesných a formálnych chýb v správnom konaní, ktoré vydaniu napadnutého\nrozhodnutia predchádzalo. Za procesnú vadu považoval neúčinné doručovanie napadnutého\nrozhodnutia s poukazom na absenciu jeho doručovania právnemu zástupcovi s plnomocenstvom pre\ncelé konanie v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\n\nv príslušnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.,\no ktorom zastúpení pôvodný žalovaný vedel. V tejto súvislosti žalobca krajskému súdu predložil prílohy –\nnajmä podania právneho zástupcu a jeho plnú moc (Prílohy 1 až 5). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie\nmalo byť doručované iba právnemu zástupcovi. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu nastala skutočnosť\npredvídaná v § 250b ods. 2 OSP, preto navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť doručiť napadnuté\nrozhodnutie riadne.\n3. Žalobca ďalej vzniesol námietku uplynutia prekluzívnej lehoty na udelenie sankcie v zmysle § 64\nods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého bol pôvodný žalovaný povinný rozhodnúť o uložení\nsankcie najneskôr do 6 mesiacov, odkedy sa o porušení dozvedel (subjektívna lehota), a najneskôr do\n1 roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená (objektívna lehota). Dňom, keď sa pôvodný žalovaný\ndozvedel o porušení povinnosti, je podľa žalobcu deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania\npovinností na jeho zasadnutí, t. j. 13.01.2015. Subjektívna lehota teda uplynula dňom 13.07.2015, pričom\npôvodný žalovaný síce rozhodol dňa 07.07.2015, avšak napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené\naž 15.07.2015, kedy nadobudlo právoplatnosť. Napadnuté rozhodnutie teda bolo vydané v rozpore so\nzákonom.\n4. Ďalšou námietkou žalobcu bola nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a otázka odvolania\nv správnom konaní. Upozornil, že zákon č. 308/2000 Z. z. nezakladá právomoc rozhodovať formou\nsamostatného výroku o tom, či subjekt porušil zákon, túto právomoc majú podľa neho výlučne súdy.\nTakéto konštatovanie sa môže nachádzať v odôvodnení rozhodnutia, nie však v jeho výroku. Výrok\nmal obsahovať iba uloženie sankcie. Pôvodný žalovaný tak prekročil svoje právomoci. Podľa § 250j\nods. 3 veta druhá OSP je nutné tento výrok napadnutého rozhodnutia podľa neho zrušiť. Ak by bol\ntakýto výrok zákonný, bolo by možné podať proti nemu odvolanie, čo však absentuje v poučení. Žalobca\ntakéto odvolanie podal, nebolo však o ňom rozhodnuté a nie je ani založené v administratívnom spise.\nVzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd buď podľa § 250j ods. 3 veta druhá OSP čiastočne zrušil\nnapadnuté rozhodnutie vo výroku 1/ z dôvodu, že tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nebol oprávnený,\nalebo aby označený výrok zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP pre procesné vady, ktoré mohli mať\nvplyv na jeho zákonnosť, alebo aby vzhľadom na nečinnosť pôvodného žalovaného podľa § 250t ods.\n1 OSP nariadil povinnosť konať o podanom odvolaní a predložiť ho príslušnému odvolaciemu orgánu.\nK výroku 2/ dodal, že proti nemu je prípustné odvolanie, keďže zákon č. 308/2000 Z. z. to nevylučuje,\npričom je potrebné subsidiárne aplikovať § 53 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý odvolanie univerzálne\npripúšťa. Poučenie v napadnutom rozhodnutí je tak nesprávne. Odvolanie žalobca podal, nebolo však\no ňom rozhodnuté a nie je ani súčasťou administratívneho spisu. Navrhol, aby bol tento výrok podľa §\n250j ods. 2 písm. e) OSP zrušený pre procesné vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, alebo aby vzhľadom na nečinnosť pôvodného žalovaného krajský súd podľa § 250t ods. 1\nOSP nariadil povinnosť konať o podanom odvolaní.\n5. Za materiálne nedostatky napadnutého rozhodnutia žalobca považoval nesprávne právne\nzávery vyvodené z neúplne zisteného skutkového stavu, keď pôvodný žalovaný dospel k záveru,\nže retransmisiu neposkytuje DSI DATA s.r.o., ale žalobca. Takýto záver podľa žalobcu nemá\noporu v zistenom skutkovom stave. Žalobca má s označenou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu\no sprostredkovaní retransmisie, je len vlastníkom vedení (optických káblov), cez ktoré prechádza\ntelevízny signál, ktorý do siete púšťa poskytovateľ retransmisie, ktorým nie je žalobca. Pôvodný žalovaný\nteda nedostatočne zistil skutkový stav veci a v rámci zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym\nprávnym záverom. Záver pôvodného žalovaného, že žalobca poskytuje služby retransmisie, vychádzal\nz nesprávneho predpokladu, že konečný zákazník nevie určiť, kto je poskytovateľom retransmisie. Podľa\nžalobcu tieto informácie je možné zistiť z všeobecných obchodných podmienok a z webovej stránky\nžalobcu, kde sa jednoznačne rozlišuje poskytovateľ\na dodávateľ. Tvrdenie pôvodného\nžalovaného, že zákazník nevie, kto je poskytovateľom retransmisie, sa tak podľa žalobcu nezakladá\nna pravde. Žiadny zákon totiž neupravuje spôsob, akým sa má zákazník o tejto skutočnosti dozvedieť.\nModel, ktorý žalobca používa, nie je v rozpore so žiadnym zákonom a je prípustný. Pôvodný žalovaný sa\nvšak žalobcom uvádzanými dôvodmi nezaoberal a úplne ich ignoroval, pričom argument, že zákazníci\nnevedia zistiť, kto je ich poskytovateľom retransmisie, bol jedným z najdôležitejších argumentov, ktoré\nviedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie v plnom\nrozsahu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b) OSP, keďže zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom\nspisu, ako aj z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP, nakoľko zistenie skutkového stavu je\n\nnedostačujúce na posúdenie veci, a podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP, nakoľko rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n6. Druhým zásadným argumentom pôvodného žalovaného, na ktorom založil napadnuté rozhodnutie,\nbolo, že DSI DATA s.r.o. v súvislosti s poskytovaním retransmisie nedosahuje zisk ako základné\nkritérium podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu toto tvrdenie nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k otázke\nposúdenia, či poskytovateľom retransmisie bol alebo nebol žalobca. Žiadny zákon totiž neprikazuje\ngenerovanie zisku. Ide o neoprávnený výklad definície prevádzkovateľa, ktorý ide nad rámec zákonnej\ndefinície a bol pôvodným žalovaným vytvorený svojvoľne. V tejto otázke sú právne závery pôvodného\nžalovaného podľa žalobcu takisto nesprávne. Napriek tomu, označená spoločnosť má za poskytovanie\nslužieb retransmisie zabezpečené príjmy od žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy. Žalobca navrhol\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), písm. b) OSP, nakoľko zistenie skutkového\nstavu je v rozpore s obsahom spisu, resp. napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n7. V rámci nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca pôvodnému žalovanému vytkol, že\nnevykonal miestnu ohliadku aj v sídle spoločnosti DSI DATA s.r.o. za účelom zistenia, či sa signál\nrovnakých televíznych kanálov nachádza aj vo vedeniach v sídle označenej spoločnosti, resp. na\nspojovacom vedení medzi touto spoločnosťou a žalobcom. Táto skutočnosť nebola preverená. Navyše\npôvodný žalovaný vykonal miestnu ohliadku signálu vo vedeniach žalobcu len v jeden deň, a to\n04.12.2014, napriek tomu v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca poskytoval retransmisiu od\n04.12.2014 do 08.04.2015. Po dátume 04.12.2014 však žiadne merania neuskutočnil. Pôvodný žalovaný\nnevzal do úvahy ani skutočnosť, že spoločnosť DSI DATA s.r.o. ako prevádzkovateľ retransmisie\npísomne potvrdila, že ona je poskytovateľom tejto služby, nie žalobca. Pôvodný žalovaný to však nebral\ndo úvahy, rovnako ako faktický i formálny stav. Žalobca navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a), písm. c) OSP.\n8. Záverom žalobca navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu,\npri\nsúčasnom priznaní náhrady trov konania, alternatívne - v prípade oddeliteľnosti výrokov - zrušenie oboch\nvýrokov napadnutého rozhodnutia s povinnosťou náhrady trov konania, eventuálne - v prípade záveru\no možnosti podať odvolanie - zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, uloženie povinnosti\nkonať o podanom odvolaní žalobcu a predložiť vec odvolaciemu orgánu do 14 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia s povinnosťou náhrady trov konania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil\npočetné prílohy.\nII.\nPriebeh administratívneho konania\n9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe poverenia predsedu Rady pre vysielanie\na retransmisiu z 03.12.2014 bola dňa 04.12.2014 zamestnancom Rady vykonaná v čase od 10:30 hod.\ndo 12:40 hod. miestna ohliadka v sídle žalobcu na Nám. Hraničiarov 39, Bratislava. Jej predmetom\nbolo zistenie obsahu retransmisie poskytovanej v sieti elektronickej komunikačnej služby žalobcu.\nVýsledok miestnej ohliadky bol zaznamenaný v Zápisnici o vykonaní ohliadky v sídle spoločnosti VNET\na.s. (ďalej len „Zápisnica“), vyhotovenej v ten istý deň, ktorej prílohou bol tzv. raster programových\nslužieb. Z obsahu Zápisnice vyplýva, že zisťovanie obsahu balíkov programových služieb bolo vykonané\nna televíznom prijímači umiestnenom v sídle žalobcu, skladba (zoznam) programových služieb bola\npresne identifikovaná v Zápisnici. K ponuke programových služieb zástupca žalobcu prítomný pri\núkone uviedol, že tieto predstavujú kompletnú ponuku programových služieb, ktoré v jeho elektronickej\nkomunikačnej sieti poskytuje spoločnosť DSI DATA s.r.o., ktorá je jediným poskytovateľom retransmisie\nv jeho elektronickej komunikačnej sieti konkrétnym koncovým užívateľom. Na otázku, či koncový užívateľ\nvie určiť, ktorý poskytovateľ retransmisie mu túto službu poskytuje, uviedol, že tejto údaj je uvedený\nv zmluve.\n10. Dňa 13.01.2015 Rada vydala Oznámenie o začatí správneho konania (ďalej len „Oznámenie“) č.\n37/SKL/2015, v ktorom žalobcu informovala, že začína správne konanie vo veci možného porušenia §\n15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s poskytovaním retransmisie bez jej registrácie, a to\nna základe miestnej ohliadky vykonanej dňa 04.12.2014, keďže dospela\nk záveru, že\nposkytovateľom retransmisie koncovým užívateľom je samotná spoločnosť VNET a.s. Oznámenie bolo\n\ndoručované žalobcovi i jeho právnemu zástupcovi, ktorý sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 06.02.2015,\ndoručeným Rade 09.02.2015. So závermi Rady sa nestotožnil a trval na tom, že službu retransmisie\nkoncovým užívateľom neposkytuje VNET a.s., ale DSI DATA s.r.o., čo vyplýva zo zmlúv so zákazníkmi,\nz všeobecných obchodných podmienok, z webovej stránky žalobcu, i zo zmluvy s DSI DATA s.r.o.\na plnomocenstva, ktoré táto spoločnosť žalobcovi udelila. K podaniu pripojil i príslušné písomnosti na\npreukázanie svojich tvrdení a tiež generálne plnomocenstvo právneho zástupcu.\n11. Dňa 22.04.2015 Rada požiadala spoločnosť DSI DATA s.r.o. o informáciu k poskytovaniu\nretransmisie v elektronickej komunikačnej sieti žalobcu. Žiadosť o informáciu bola označenej spoločnosti\ndoručená 05.05.2015. Podaním z 11.05.2015, doručeným Rade 14.05.2015, sa spoločnosť DSI DATA\ns.r.o. vyjadrila k správnemu konaniu a potvrdila, že retransmisiu programových služieb v elektronickej\nkomunikačnej sieti žalobcu poskytuje a ponuka programových služieb, zistená počas ohliadky, je\nponukou programových služieb, ktoré sama poskytuje. Ako prílohu zaslala zmluvu o spolupráci so\nžalobcom.\n12. Dňa 19.05.2015 Rada vyzvala žalobcu (prostredníctvom právneho zástupcu)\nna vyjadrenie\nsa k podkladom pre rozhodnutie. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená 28.05.2015.\nPodaním zo dňa 10.06.2015, doručeným Rade v ten istý deň, žalobca v rámci reakcie na výzvu uviedol,\nže s vyjadrením spoločnosti DSI DATA s.r.o. sa plne stotožňuje a trvá na tom, že on sám nie je\nposkytovateľom služby retransmisie.\n13. Rada dňa 07.07.2015 vydala uznesenie č. 15-13/7.431, zachytené v Zápisnici o hlasovaní Rady\npre vysielanie a retransmisiu spísanej v Bratislave dňa 07.07.2015 (ďalej len „Zápisnica o hlasovaní“),\nktorým konštatovala porušenie § 15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. žalobcom a uložila mu podľa §\n64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. upozornenie na porušenie zákona. Zápisnica o hlasovaní\nobsahuje spôsob hlasovania jednotlivých členov Rady.\n14. Dňa 07.07.2015 Rada na podklade Zápisnice zo dňa 04.12.2014 a zabezpečených vyjadrení\na príloh vydala napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo doručené priamo žalobcovi dňa 15.07.2015.\nNapadnuté rozhodnutie Rada odôvodnila tým, že v danom prípade nebolo sporné, že v elektronickej\nkomunikačnej sieti žalobcu ako účastníka konania bola poskytovaná retransmisia programových\nslužieb, ktorých ponuka bola zistená pri miestnej ohliadke, pričom išlo o súčasný, úplný a nezmenený\nprenos pôvodného vysielania televíznych programových služieb, samotné radenie programov nebolo\novplyvňované a obsah vysielania bol prenášaný súčasne s pôvodným vysielaním. Rada na základe\nanalýzy predložených písomností (najmä zmlúv a všeobecných obchodných podmienok) uzavrela, že\nposkytovanie retransmisie programových služieb v elektronickej komunikačnej sieti inej spoločnosti nie\nje v rozpore s platnou právnou úpravou, s takouto možnosťou usporiadania vzťahov počíta priamo\nzákon č. 308/2000 Z. z. v § 3 písm. e), z ktorého vyplýva, že pre posúdenie otázky, ktorý subjekt je\nposkytovateľom retransmisie, nie je podstatné, kto prenáša signál k užívateľovi, a v § 57 ods. 2 písm. e),\npodľa ktorého v prípade, ak signál prenáša tretia osoba, žiadateľ o registráciu retransmisie je povinný\ntúto osobu špecifikovať. Rada konštatovala, že poskytovanie retransmisie prostredníctvom siete iného\nsubjektu je možné aj v zmysle rozhodovacej praxe Rady, rozhodujúce je však faktické usporiadanie\nvzťahov. V tejto súvislosti Rada vytkla, že v zmluve uzatváranej s koncovými užívateľmi nie je uvedené\nžiadne označenie subjektov poskytujúcich retransmisiu a hoci koncoví užívatelia dostali v zmluve\ninformáciu o tom, že poskytovateľom retransmisie má byť iný subjekt, nedostali informáciu ktorý, a túto\notázku jednoznačne neriešia ani všeobecné obchodné podmienky, resp. na základe poskytovaných\ninformácií nie je možné určiť, ktorý konkrétny subjekt poskytuje službu konkrétnemu koncovému\nužívateľovi. Riešenie otázky, kto je poskytovateľom retransmisie, je závislé od posúdenia naplnenia\ndefiničných znakov prevádzkovateľa, teda poskytovanie retransmisie vo vlastnom mene, na vlastný účet\na na vlastnú zodpovednosť, pri súčasnej povinnosti uzatvárať zmluvy s koncovými užívateľmi. Uvedené\npožiadavky zákona pritom nie je možné interpretovať inak, len že zmluvné usporiadanie vzťahov\nmusí umožňovať v každom momente určiť konkrétneho poskytovateľa voči konkrétnemu koncového\nužívateľovi. Pri poskytovaní služby retransmisie zároveň musí byť vždy prítomný účel dosiahnutia zisku,\nkeďže ide o podnikateľskú aktivitu, pričom dosahovanie zisku nie je možné stotožňovať s prijímaním\nodplaty od koncových užívateľov. V situácii, keď je v zmluvných dokumentoch výslovne vylúčená odplata\npre DSI DATA s.r.o., nemožno uvažovať o poskytovaní služby na jej účet. Spoločnosť DSI DATA s.r.o.\npritom nezískava odplatu od koncových užívateľov, ale od žalobcu, a to za poskytovanie výkonov\na zariadení. Rada konštatovala, že na to, aby prevádzkovateľ mohol poskytovať svoje služby vo\n\nvlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť, je nevyhnutné, aby vedel určiť, voči ktorým subjektom\nsa zaväzuje. Samotná skutočnosť, že mu má byť známy počet prípojok, nie je naplnením takejto\npožiadavky. Vymedzenie poskytovateľa retransmisie v danej veci podľa Rady nemá taký charakter,\naby bolo možné tvrdiť, že označený subjekt je poskytovateľom retransmisie v sieti žalobcu. Podľa\nRady absentuje aj poskytovanie retransmisie na vlastný účet, keďže odplatu spoločnosť DSI DATA\ns.r.o. získava od žalobcu, nie od koncových užívateľov. Takisto zodpovednostné nároky v konkrétnych\nprípadoch rieši výlučne žalobca. Takisto z hľadiska poskytovania retransmisie ako obsahovej služby\nžalobca vstupuje medzi spoločnosť DSI DATA s.r.o. a koncového užívateľa a jeho postavenie nadobúda\ntaký charakter, že on sám sa stáva jej poskytovateľom. O retransmisiu pôjde len vtedy, ak je táto ako\nobsahová služba poskytovaná koncovému užívateľovi, ktorý na základe vzájomného dojednania prijíma\nprogramové služby zostavené do ponuky. V danom prípade tieto znaky napĺňa žalobca, ktorý požiadal\no registráciu retransmisie až dňa 19.01.2015. Registrácia mu bola udelená 10.03.2015 rozhodnutím\nč. TKR/349/2015 s doručením 08.04.2015, preto Rada vymedzila trvanie správneho deliktu v rozmedzí\n04.12.2014 až 08.04.2015. Rada napokon skonštatovala, že u právnických osôb sa zodpovednosť za\nsprávne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie – objektívna zodpovednosť. Okolnosti, za\nktorých došlo k porušeniu zákona, preto môžu byť zohľadnené\npri ukladaní druhu sankcie, nie\nsú však dôvodom na zastavenie správneho konania. Uzavrela, že v obdobných prípadoch v minulosti\nuložila iným subjektom za porušenie predmetnej povinnosti upozornenie na porušenie zákona, preto\ntúto sankciu považovala za primeranú aj v danom prípade. V rámci poučenia napadnuté rozhodnutie\nobsahovalo informáciu, že proti nemu nie je možné sa odvolať, avšak je preskúmateľné súdom podľa\n§ 247 a nasl. OSP.\nIII.\nPriebeh konania pred súdom\n15. Po podaní správnej žaloby dňa 14.09.2015 boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony\nvo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia.\n16. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa Rada vyjadrila podaním doručeným krajskému súdu\ndňa 17.03.2016. Stotožnila sa s tvrdením žalobcu o absencii doručovania napadnutého rozhodnutia\nprávnemu zástupcovi, pričom vysvetlila, že k tejto skutočnosti došlo v dôsledku administratívnej chyby.\nMala za to, že žalobca touto chybou nebol dotknutý na svojich právach a nepovažovala za účelné\ndodatočné doručovanie písomnosti. K nedodržaniu subjektívnej lehoty na rozhodnutie uviedla, že výklad\nžalobcu považuje za nesprávny a nezodpovedajúci logike veci, keďže Rada rozhodla dňa 07.07.2015,\nt. j. v lehote. Zákonodarca podľa nej nepočítal s tým, že subjektívna lehota by mala byť oklieštená\nkonaním sankcionovaného subjektu, pokiaľ ide o (ne)preberanie zásielok. V tejto súvislosti poukázala\nna rozsudok krajského súdu č. k. 1S/14/2008-63, v ktorom bol obdobný záver vyslovený, a bol potvrdený\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžo/118/2010. Za absurdný a bez opory\nv zákone označila argument žalobcu o absencii právomoci Rady konštatovať porušenie zákona vo\nvýroku rozhodnutia a odkázala na ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorých je oprávnená\ndohliadať na dodržiavanie právnych predpisov a plnenie povinností. V prípade, ak určitý subjekt poruší\nustanovenie zákona, Rada rozhodne o porušení konkrétneho ustanovenia a uloží sankciu, čo je klasický\npostup správneho orgánu v súlade so zákonom. Vo vzťahu k odvolaniu Rada poprela, že by sa k nemu\nnevyjadrila, pričom konanie je vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Sž/8/2015.\nDodala, že zákon č. 308/2000 Z. z. výslovne stanovuje, proti ktorým rozhodnutiam je možné podať\nopravný prostriedok a rozhodnutie o uložení sankcie – upozornenie na porušenie zákona sa medzi nimi\nneuvádza. Aplikáciu § 53 Správneho poriadku podľa Rady vylučuje § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\n17. Rada takisto jednoznačne odmietla tvrdenie žalobcu, že sa nezaoberala podstatnými skutočnosťami,\npričom zopakovala časť svojej argumentácie obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, najmä vo vzťahu ku\nkonkretizácii subjektu poskytovateľa, zodpovednostným nárokom a odmene poskytovateľa. Vo vzťahu\nk námietke absencie miestnej ohliadky u spoločnosti DSI DATA s.r.o. uviedla, že takúto ohliadku\nvykonala, čo je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. K námietke časového ohraničenia správneho\ndeliktu a nevysporiadania sa s relevantnými argumentami zopakovala dôvody uvádzané v napadnutom\nrozhodnutí. Uzavrela, že so všetkými argumentami žalobcu sa vysporiadala a presne určila, ktorá\nosoba je v tomto prípade prevádzkovateľom retransmisie. Napadnuté rozhodnutie považovala za riadne\nodôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, nevykazujúce žiadne\n\nprávne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť, rovnako tak postup v predmetnom\nsprávnom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd podľa § 250j ods. 1 žalobu zamietol.\n18. Vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 13.04.2016, ktorý sa k nemu ďalej nevyjadroval.\n19. Uznesením krajského súdu č. k. 5S/219/2015-124 z 03.09.2019, právoplatným 16.10.2019, bola vec\npostúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) ako súdu\nvecne príslušnému, s poukazom na celoštátnu pôsobnosť Rady [§ 4 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.,\n§ 246 ods. 2 písm. a) OSP]. Vec bola postúpená dňa 03.04.2020, pričom v rámci prechodu výkonu\nsprávneho súdnictva bola následne prevzatá Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej\nlen „NSS SR“), ktorý v nej ďalej konal a rozhodol.\n20. NSS SR uznesením sp. zn. 2Asan/8/2020 z 13.07.2022, právoplatným 13.10.2022, výrokom I.\nzamietol žalobu v časti návrhu: „2) Žalovaný je povinný v správnom konaní vedenom pod sp. zn. 37/\nSKL/2015 voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., v súvislosti\ns možným poskytovaním retransmisie bez jej registrácie, konať o podanom odvolaní žalobcu zo dňa\n28.07.2015 a predložiť vec k rozhodnutiu príslušnému odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o podanom\nodvolaní, a to najneskôr do 14 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“ Zároveň\nvýrokom II. vo zvyšnej časti žalobu postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému na\nkonanie a rozhodovanie, a výrokom III. účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo\nvzťahu k výroku I. (rozhodovanie o nečinnosti pôvodného žalovaného) NSS SR svoju právomoc vyvodil z\n§ 246 ods. 2 písm. b) OSP a následne aplikujúc prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vo veci konal a rozhodol\npodľa SSP. Zohľadnil pritom skutočnosť, že žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie,\ndoručené pôvodnému žalovanému dňa 29.07.2015. V rámci vykonaného prieskumu v danej veci dospel\nk záveru, že spoločným znakom všetkých sankčných rozhodnutí podľa § 64 ods. 1 písm. a) až e) zákona\nč. 308/2000 Z. z. je, že tento osobitný zákon proti nim odvolanie v správnom konaní nepripúšťa, a toto\nprávo si účastníci konania nemohli odvodiť ani z § 53 Správneho poriadku, ktorý sa síce subsidiárne na\nkonania podľa zákona č. 308/2000 Z. z. vzťahuje, avšak § 71 ods. 1 tohto zákona práve § 53 Správneho\nporiadku z tejto subsidiárnej aplikácie vylúčil. Podľa názoru NSS SR v prípade žalobcu nebolo k dispozícii\nodvolanie v správnom konaní, ale právoplatnosťou tohto rozhodnutia – jeho doručením, žalobca mohol\nokamžite podať správnu žalobu. Žalovaný preto žalobcu správne poučil o nemožnosti podať vo veci\nodvolanie a postupoval správne, keď žalobcom podané odvolanie meritórne nevybavil. Skutočnosť, že\nproti rozhodnutiu žalovaného nie je prípustné odvolanie, vedie podľa NSS SR k záveru, že nekonanie\nžalovaného nie je možné považovať za jeho nečinnosť, resp. rozpor s objektívnym právom. V časti\nvýroku II. svoj postup odôvodnil s poukazom na dôvodovú správu k novelizáciám OSP i na rozhodovaciu\nprax NS SR, napr. 3Sž/82/2007, 5Sž/26/2013, 4Sž/1/2010 a iné s tým, že o zvyšnej časti žaloby je\npríslušný rozhodovať krajský súd.\n21. Zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 264/2022 Z.\nz.“) bol s účinnosťou od 01.08.2022 zrušený zákon č. 308/2000 Z. z. a pôsobnosť pôvodne žalovaného\n(Rada pre vysielanie a retransmisiu) prešla na žalovaného (Rada pre mediálne služby) v zmysle § 227\nods. 5, § 236 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. Krajský súd po postúpení veci preto ďalej v zmysle §\n180 ods. 3, § 491 ods. 1 SSP konal s Radou pre mediálne služby v procesnom postavení žalovaného\norgánu verejnej správy.\n22. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna\nSprávny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom\npridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj „správny\nsúd“), ktorý vo veci ďalej konal.\n23. Za splnenia procesných podmienok súd vec prejednal dňa 12.01.2024 na verejnom pojednávaní\nza prítomnosti právneho zástupcu žalobcu (plná moc zo dňa 07.11.2017) a povereného zamestnanca\n\nžalovaného (poverenie zo dňa 04.12.2023). Žalobca upresnil, že trvá na petite zahŕňajúcom zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia vrátane priznania náhrady trov konania. Odkázal na svoje písomné podania,\nz ktorých zdôraznil najmä nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pričom vo vzťahu ku skutkovým\nokolnostiam mal za to, že tieto boli zistené relatívne dostatočne. Žalovaný sa pridržal uskutočnených\npodaní a mal za to, že so všetkými otázkami sa dostatočne vysporiadal, preto navrhol žalobu\nzamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnil. Prednesy účastníkov boli v zmysle ich vyjadrenia zároveň\nzáverečnými návrhmi vo veci v zmysle § 112 ods. 3 SSP.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava\n24. Správny súd v Bratislave ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3\nods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 9, § 10, § 13\nods. 1\nSSP, konajúc (s ohľadom na podanie žaloby za účinnosti OSP) podľa § 491 ods. 1 SSP,\npo\nzistení, že žaloba bola podaná vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), bola podaná\nv zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 247\na nasl. OSP v spojení s § 491 ods. 2 SSP), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia\n(§ 49 ods. 1 SSP), konajúc v zmysle prechodného ustanovenia § 493e SSP podľa Správneho súdneho\nporiadku v znení účinnom do 30.06.2023, po vykonaní procesných úkonov a oboznámení sa s obsahom\nspisového materiálu a administratívneho spisu pôvodného žalovaného (ďalej aj „správny orgán“),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu v medziach žalobného\nnávrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania\nuvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad\nrozsah uplatnených žalobných bodov, berúc do úvahy skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), rozhodol za splnenia procesných podmienok na pojednávaní\nnariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP s verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 2 SSP)\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n25. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené\ndo\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.“\n26. Podľa § 491 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti.“\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov\nverejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov\nverejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“\n28. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú o správnych\nžalobách vo veciach správneho trestania.“\n29. Podľa § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa\nna\núčely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo\no sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“\n30. Podľa § 194 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak,\npoužijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní\no všeobecnej\nsprávnej žalobe.“\n31. Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo\nvydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\n\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“\n32. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo\nopatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n33. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru\njeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to\nmožno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno\npriznať len výnimočne.“\n34. Podľa § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015 „(1) Do pôsobnosti\nrady v oblasti výkonu štátnej správy patrí\na) rozhodovať o licenciách na vysielanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,\nb) rozhodovať o registráciách retransmisie,\nc) rozhodovať o pozastavení retransmisie programovej služby,\nd) rozhodovať o pridelení ďalších frekvencií vysielateľovi na základe zákona,\ne) začať konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie,\nf) určovať programové typy a posudzovať zaradenie komunikátu do vysielateľom zvoleného\nprogramového typu alebo k doplnkovému vysielaniu,\ng) dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov,\nh) ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez\noprávnenia,\ni) určovať lehoty na úpravu právnych pomerov vysielateľov,\nj) viesť evidenciu žiadostí o udelenie licencie, udelených licencií vrátane ich zmien, žiadostí o registráciu\nretransmisie, o registráciách retransmisie vrátane ich zmien, údajov o poskytovateľoch audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie poskytnutých na základe oznamovacej povinnosti vrátane ich zmien\na údajov o vysielateľoch prostredníctvom internetu poskytnutých na základe oznamovacej povinnosti\npodľa § 63a vrátane ich zmien,\nk) oznamovať pravidelne Európskej komisii plnenie vybraných povinností vysielateľmi a poskytovateľmi\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a spolupracovať s Komisiou pri uplatňovaní ustanovení\ntohto zákona, najmä pri zostavovaní a zverejňovaní zoznamu významných podujatí pre verejnosť (§ 31),\nl) spracúvať štatistiky o odvysielanom programe s dôrazom na štatistiku vysielania európskych diel a\nnezávislej produkcie na základe podkladov vysielateľov a štatistiky podielu európskych diel v oblasti\nposkytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie,\nm) žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby,\nn) vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona podľa § 14a.\n(2) Do pôsobnosti rady ďalej patrí\na) vykonávať dohľad nad dodržiavaním Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a zastupovať\nSlovenskú republiku v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy,\nb) zúčastňovať sa na tvorbe zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,\nc) vyjadrovať sa o návrhoch na uzavretie medzinárodných zmlúv v oblasti vysielania, retransmisie\na poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, o ich plnení, navrhovať uzavretie\nmedzinárodných zmlúv, medzinárodných dohovorov a iných medzinárodných právnych aktov alebo\npristúpenie k nim,\nd) podieľať sa na výmene informácií a spolupracovať s medzinárodnými organizáciami alebo\ns\norgánmi iných štátov, ktoré pôsobia v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie,\ne) spolupracovať s Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky v oblasti využitia frekvencií pre\nvysielanie,\nf) upozorňovať radu Rozhlasu a televízie Slovenska na porušenie povinností uložených vysielateľovi na\nzáklade zákona týmto zákonom,\n\ng) viesť štatistické prehľady o pokrytí územia Slovenskej republiky rozhlasovým signálom\na\ntelevíznym signálom a o počte obyvateľov, ktorí prijímajú rozhlasový signál a televízny signál vysielateľmi\ns licenciou,\nh) predkladať Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o stave vysielania a o svojej činnosti\ndo 90 dní po skončení kalendárneho roka,\ni) zostavovať správu, ktorej obsahom je analýza reklamy, ktorá sprevádza programy pre vekovú skupinu\nmaloletých do 12 rokov alebo je do nich včlenená, a predkladať ju na žiadosť Ministerstvu kultúry\nSlovenskej republiky,\nj) poskytovať ministerstvu kultúry a Ministerstvu školstva Slovenskej republiky podklady k správe, ktorej\nobsahom je zhodnotenie stavu a úrovne mediálnej gramotnosti,\nk) zostavovať zoznam všetkých vysielateľov televíznej programovej služby z hľadiska prístupu verejnosti\nk ich vysielaniu,\nl) zostavovať zoznam významných podujatí v spolupráci s ministerstvom kultúry a Ministerstvom školstva\nSlovenskej republiky, s nositeľmi práv a vysielateľmi,\nm) spolupracovať so samoregulačnými orgánmi v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vo vytváraní účinných samoregulačných systémov,\nn) rokovať podľa § 5a v spolupráci s ministerstvom kultúry s príslušným orgánom iného členského štátu\nEurópskej únie.“\n35. Podľa § 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015\n„Na účely tohto\nzákona prevádzkovateľ retransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene,\nna vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému\nužívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby\nk užívateľovi\nprenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.“\n36. Podľa § 15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015 „Poskytovanie\nretransmisie bez registrácie podľa tohto zákona sa zakazuje, ak tento zákon alebo osobitný predpis\nneustanovuje inak.“\n37. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015\n„Za\nporušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.“\n38. Podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015\n„Rada\no uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku\n1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa\nrada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole\ndodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady.“\n39. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.“\n40. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017 „Dôležité písomnosti,\nnajmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho\nsplnomocnením na preberanie zásielok.“\n41. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017 „Ak má účastník konania\nzástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu\nzástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má\nosobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.“\n42. Predmetom tohto konania, s ohľadom na skutočnosť, že o nečinnostnej žalobe žalobcu podanej\nv tomto konaní rozhodol NSS SR uznesením sp. zn. 2Asan/8/2020 z 13.07.2022, zostalo posúdenie\n\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu o porušení ustanovenia § 15a\nods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. žalobcom tým, že poskytoval retransmisiu programových služieb bez\nregistrácie, za čo mu podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uložila sankciu vo forme\nupozornenia na porušenie zákona. Žalobca sa v danom konaní domáhal eventuálneho petitu, a to 1/\nzrušenia napadnutého rozhodnutia (v celom rozsahu alebo vo výrokoch 1/ a 2/, ak sú oddeliteľné) alebo\n2/ vydania príkazu žalovanému konať o odvolaní žalobcu (v prípade prípustnosti odvolania), vrátane\nnáhrady trov konania. Keďže NSS SR rozhodol v časti navrhovaného alternatívneho petitu 2/ žaloby,\nsprávny súd konal už len o žalobnom návrhu v bode 1/.\n43. Žalobca v tomto konaní uplatnil námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu,\nnezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia, nesprávneho právneho posúdenia veci a existencie vád\nsprávneho konania, ktoré pri aplikácii novej právnej úpravy v zmysle § 491 ods. 1 SSP bolo možné\npodradiť pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm.\ng) SSP, ktorých dôvodnosť správny súd ďalej preskúmaval.\n44. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade\nso zákonom a zistil skutkový stav veci presne a úplne, pričom zhromaždil dostatok podkladov pre svoje\nrozhodnutie, ktoré je dostatočne odôvodnené a vecne správne. Pri zisťovaní skutkového stavu správny\norgán vychádzal tak z podkladov, ktoré si sám zabezpečil (najmä poznatkami z miestnej ohliadky,\ndopytom na spoločnosť DSI DATA s.r.o.), ako i z podkladov predložených žalobcom (najmä z vyjadrenia\nk správnemu konaniu s prílohami), všetky dôkazy vyhodnotil v súlade so stavom veci a správne\nprávne ustálil, že žalobca napriek tomu, že spĺňal zákonné znaky poskytovateľa (prevádzkovateľa)\nretransmisie, túto poskytoval bez registrácie, čím porušil § 15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Pokiaľ\nide o námietky žalobcu týkajúce sa skutkového stavu, tieto správny súd vyhodnotil ako námietky proti\nprávnemu posúdeniu veci, keďže vo svojej podstate smerujú proti spôsobu vyhodnotenia existencie\nzákonných znakov poskytovateľa retransmisie zo strany správneho orgánu (najmä vzťah s konečným\nzákazníkom, odplatnosť, vykonané merania z hľadiska času a miesta). Navyše je potrebné podotknúť, že\nsám žalobca, napriek svojej argumentácii v správnej žalobe, sa na pojednávaní vo veci dňa 12.01.2024\npriklonil k tomu, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Správny súd preto existenciu žalobných\ndôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP nevzhliadol.\n45. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, správny súd považuje za potrebné v prvom rade sa vysporiadať\ns otázkou preklúzie, ktorej (ne)existencia má zásadný vplyv na všetky ďalšie námietky žalobcu a spôsob\nvysporiadania sa s nimi.\n46. Zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 64 ods. 4 určuje subjektívnu i objektívnu prekluzívnu lehotu,\nv ktorej má správny orgán povinnosť rozhodnúť o uložení sankcie za porušenie zákona, pričom začiatok\na koniec týchto lehôt je zákonom jasne definovaný: subjektívna lehota uplynie po 6 mesiacoch odo\ndňa, kedy sa Rada o porušení povinnosti dozvedela (podľa zákona týmto dňom je deň prerokovania\nsprávy o kontrole na zasadnutí Rady), objektívna lehota uplynie po 1 roku odo dňa, kedy k porušeniu\npovinnosti došlo. V týchto lehotách je Rada povinná rozhodnúť o uložení sankcie. V danej veci žalobca\nnespochybnil okamih začatia plynutia prekluzívnych lehôt, ktoré neboli v konaní sporné: pre subjektívnu\nlehotu bol rozhodujúci deň 13.01.2015, kedy Rada na svojom zasadnutí prerokovala porušenie § 15a\nods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. (Zápisnica č. 01/2015 z 13.01.2015) a bolo prijaté uznesenie Rady\nč. 15-01/2.002 o začatí správneho konania vo veci poskytovania retransmisie bez registrácie zo strany\nžalobcu, a táto lehota uplynula dňom 13.07.2015. Objektívna lehota začala plynúť od okamihu ukončenia\nprotiprávneho konania, ktoré bolo vymedzené obdobím 04.12.2014 až 08.04.2015, a uplynula dňom\n08.04.2016.\n47. Žalobca v danej súvislosti namietal uplynutie 6-mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty\ns poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 07.07.2015, ktorým mu Rada uložila sankciu\nza porušenie zákona, bolo žalobcovi doručené až dňa 15.07.2015, teda po uplynutí subjektívnej\nprekluzívnej lehoty. Vychádzal pritom z predpokladu, že formulácia ustanovenia § 64 ods. 4 zákona\nč. 308/2000 Z. z. „Rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov“ umožňuje viazať splnenie\ndanej podmienky na okamih právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd však s takýmto\nvýkladom predmetného ustanovenia nesúhlasí, pričom dáva do pozornosti nielen jazykový (gramatický),\nale i systematický, logický a teleologický výklad, zohľadňujúci účel a zmysel dotknutého zákona.\n\nV tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sž/27/2012 z 25.09.2013, vychádzajúci z dovtedajšej ustálenej rozhodovacej praxe, v ktorom\nrozsudku najvyšší súd vyslovil: „Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu založeného na\nzásadách zdravého rozumu, rešpektujúc vôľu zákonodarcu sankcionovať vysielateľa za porušenie\nprávnej povinnosti len na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, a to súčasne v úzkej\nsúčinnosti s účastníkom konania tak, aby mal právo sa k veci vyjadriť, navrhovať a predkladať dôkazy\na vo veci zvoliť účinnú obranu za účelom preukázania skutočného stavu, je možné dospieť k záveru,\nže zákonodarca určil Rade pevnú lehotu na rozhodnutie v trvaní šiestich mesiacov odo dňa, keď sa\no porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola\npovinnosť porušená. Pokaľ pri výpočte uvedených lehôt by sa prihliadalo aj na dobu doručovania\nrozhodnutia, ktorá skutočnosť však zo zákonnej úpravy nevyplýva, Rada by nemala k dispozícii fixnú\nlehotu, ale lehotu, ktorú by nemohla ovplyvniť, keďže proces doručovania rozhodnutia je mimo jej\nkompetencie ... podľa názoru najvyššieho súdu rozhodujúcou skutočnosťou pre stanovenie konca\nšesťmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. je deň, kedy Rada\nprijala rozhodnutie na svojom zasadnutí ... Uvedený záver vyplýva aj judikatúry najvyššieho súdu rozhodnutia sp. zn. 2Sžo 118/2010, sp. zn. 6Sž/4 /2011, sp. zn. 8Sž/19/2011, sp. zn. 6Sž/5/2011,\n6Sž/7/2012, v ktorých najvyšší súd za okamih konca plynutia jednoročnej objektívnej lehoty explicitne\nstanovil deň, kedy Rada vydala rozhodnutie. Najvyšší súd nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že\nv zmysle výkladu § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. uskutočneného Radou, by mohlo zo strany\nRady dochádzať k manipulácií s lehotou. Na základe zákonnej úpravy Rada prijíma svoje rozhodnutia\nna verejných zasadnutiach Rady osobným hlasovaním prítomných členov Rady, z každého zasadnutia\nRady je písomne vyhotovená zápisnica, ktorú svojim podpisom overuje člen Rady určený hlasovaním\nna danom zasadnutí, po overení zápisnice je táto zverejnená na webovom sídle Rady a to do piatich\ndní od predmetného zasadnutia, z ktorých skutočností je zrejmé, že existuje viacero kontrolných\nmechanizmov, ktoré zabraňujú akejkoľvek manipulácii s lehotou.“ Hoci ide o staršiu rozhodovaciu\nprax najvyššieho súdu, táto dosiaľ nebola prekonaná a správny súd nevzhliadol existenciu žiadnych\nobjektívnych skutočnosti či okolností danej veci, ktoré by odklon od nej odôvodňovali. V nadväznosti\nna citované úvahy najvyššieho súdu, s ktorými sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje, zároveň\ndopĺňa, že Rada pre vysielanie a retransmisiu ako orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v\noblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, plniaci zákonom\nzverené úlohy podľa § 5 zákona č. 308/2000 Z. z. bola zriadená ako kolektívny správny orgán,\nktorého rozhodovanie sa vyznačuje istými špecifikami. Všetky procesné i meritórne rozhodnutia Rada\nv rámci vedených správnych konaní prijíma ako kolektívny orgán, teda orgán s presne stanoveným\npočtom členov, spôsobom hlasovania a rozhodovania. Rada je schopná uznášať sa, ak je na zasadnutí\nprítomných najmenej sedem jej členov, na platné uznesenie Rady je potrebný súhlas najmenej piatich\nčlenov. Rada hlasuje verejne a jej rokovania sú tiež verejné. Rovnako právoplatné rozhodnutia a\nzápisnice z rokovania a hlasovania musia byť zverejnené na webovom sídle Rady, zápisnice najneskôr\ndo piatich pracovných dní od skončenia zasadnutia (§ 11 zákona č. 308/2000 Z. z.). Platné uznesenia\nRady sú záväzné pre všetkých jej členov a okamihom ich prijatia sa stávajú pre Radu ako orgán\nzáväznými, čo vylučuje možnosť opakovaného hlasovania (rozhodovania). Platné uznesenie Rady je\nmožné zmeniť len prijatím ďalšieho uznesenia rovnakým procesným postupom v súlade so zákonom.\nHlasovanie, ktorého výsledkom nie je platné uznesenie, nemá právne účinky a nie je záväzné ani\npre členov Rady, pričom je možné ho opakovať až do okamihu, keď sa prijme platné uznesenie.\nNa základe uvedeného je možné rezultovať, že spôsob rozhodovania Rady ako kolektívneho orgánu\nje rozhodovaním správneho orgánu sui generis. Rezonujúcim v tejto súvislosti je najmä kolektívny\ncharakter rozhodovania, založený na väčšinovom (nie monokratickom) princípe, v ktorom sa konsenzus\nformuje pluralitou názorov jednotlivých členov Rady, čím je zabezpečená objektivita rozhodovania a jeho\nkontrola. V kontexte so skutočnosťou, že proti rozhodnutiu o uložení sankcie vo forme upozornenia na\nporušenie zákona nie je možné podať riadny opravný prostriedok, je zrejmé, že rozhodovanie Rady\nje v týchto prípadoch konečné, ide teda o uzavretý proces prijímania rozhodnutí, ktorý má vnútorný\n(vlastný) i vonkajší (verejný) kontrolný mechanizmus. Osobitosťou, ktorá je zásadná pre zavŕšenie\nprocesu prijímania rozhodnutia, je podľa správneho súdu skutočnosť, že hlasovanie a rokovanie Rady sú\nverejné a zápisnice i rozhodnutia sa zverejňujú na webovom sídle, čím sa sprístupňujú širokej verejnosti,\nteda aj účastníkom konania. Účastníci majú možnosť sa zasadnutí Rady zúčastniť a s výrokom\nrozhodnutia sa oboznámiť. Ak teda zákonodarca ustanovením § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.\nzaviedol prekluzívnu lehotu na to, aby Rada rozhodla o uložení sankcie, s ohľadom na uvedené špecifiká\nje možné mať za to, že nemal v úmysle podmieňovať rozhodovanie o uložení sankcie doručením\nrozhodnutia účastníkom konania, resp. nadobudnutím jeho právoplatnosti, ktorá sa naň vzhľadom na\n\nsubsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku priamo viaže. Podľa názoru správneho súdu o tom svedčí\naj dĺžka subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorú je možné považovať za relatívne krátku na to, aby\nbolo možné uskutočniť komplexnú realizáciu procesných úkonov celého správneho konania, vrátane\nzabezpečovania podkladov pre úplné a správne zistenie skutočného stavu veci a následne procesu\nrozhodovania, pozostávajúceho z rokovania a hlasovania Rady a samotného vydania rozhodnutia.\nVšetky vymenované úkony sa dajú označiť za také, ktorá Rada môže svojím konaním ovplyvniť, čo\nsa však nedá uzavrieť o procese doručovania a preberania zásielok účastníkmi konania, ktoré inštitúty\nsú zneužiteľné a vo vzťahu k princípu právnej istoty rizikové. Podľa správneho súdu v danom prípade\nide o také osobitnosti dotknutej oblasti ľudskej činnosti regulované zákonom č. 308/2000 Z. z., ktoré\numožňujú priradiť princípu právnej istoty pri výklade dotknutých ustanovení zásadné postavenie. Je\nteda možné zhrnúť, že Rada rozhodla v zmysle § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v zákonom\nustanovenej subjektívnej prekluzívnej lehote 6 mesiacov, keďže rozhodla dňa 07.07.2015, pričom\nsubjektívna prekluzívna lehota uplynula 13.07.2015.\n48. S ohľadom na uvedené nie je dôvodná námietka uplynutia (subjektívnej) prekluzívnej lehoty, ktorá\nspadá pod žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n49. V kontexte s uvedeným potom správny súd nevyhodnotil ako relevantnú ani námietku nesprávneho\n(neúčinného) doručovania napadnutého rozhodnutia, ktorá je síce opodstatnená, nemá však žiaden\nvplyv na plynutie prekluzívnej lehoty či vecnú správnosť rozhodnutia. Žalobca má pravdu, ak tvrdí, že\nnapadnuté rozhodnutie malo byť účinne doručené až jeho doručením právnemu zástupcovi žalobcu\ns poukazom na § 25 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku, podľa ktorého platí, že ak má účastník konania\nzástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu\nzástupcovi, pričom rozhodnutia správnych orgánov sa v zmysle § 24 ods. 1 Správneho poriadku doručujú\ndo vlastných rúk. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaný doručil\npriamo do rúk žalobcu a úplne opomenul doručiť ho právnemu zástupcovi JUDr. Martinovi Jakešovi,\nadvokátovi, ktorého plná moc na zastupovanie žalobcu v konaní pred žalovaným správnym orgánom\nbola žalovanému predložená spolu s vyjadrením žalobcu dňa 09.02.2015. Toto pochybenie nepopiera\nani sám žalovaný, ktorý ho označuje za administratívnu chybu. Správny súd konštatuje, že k pochybeniu\nsprávneho orgánu došlo, avšak v súvislosti s ním nemožno konštatovať porušenie práv účastníka\nkonania, z hľadiska jeho možnosti oboznámiť sa s napadnutým rozhodnutím a podať proti nemu správnu\nžalobu v zákonom stanovenej lehote, ktoré právo aj využil. Takúto vadu nemožno považovať ani za tak\nzávažnú, aby dosiahla intenzitu vyžadovanú ustanovením § 191 ods. 1 písm. g) SSP, teda ju nemožno\nvyhodnotiť ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, keďže napadnuté rozhodnutie je vecne\nsprávne. Táto vada nemá sama osebe vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ide len o formálny\nnedostatok pri doručovaní, s následkami vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, teda\nabsencie jeho základných vlastností ako nezmeniteľného a vynútiteľného právneho aktu.\n50. K naplneniu dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP teda\nnedošlo.\n51. Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci Rady rozhodnúť o porušení zákona, správny\nsúd uvádza, že kompetencie Rady sú presne vymedzené v ustanovení § 5 zákona č. 308/2000\nZ. z. a patrí medzi ne okrem iného „dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona\na podľa osobitných predpisov“ a „ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a\nposkytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo\nprevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia“. Dohľad nad dodržiavaním povinností v sebe implicitne\nzahŕňa i kompetenciu vysloviť porušenie zákona, ak je protiprávne konanie zistené. Sankcia je trestom\nza protiprávne konanie a v zmysle zásady „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“, aplikovanej\nanalogicky, v širšom kontexte, nie je možné uložiť sankciu (trest), ak nie je preukázané a súčasne\nkonštatované porušenie zákona, pričom konštatovanie porušenia zákona len v odôvodnení rozhodnutia\nnie je postačujúce, keďže pre správny orgán (všetkých členov Rady) a účastníkov správneho konania\nje záväzný výrok rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je iba vysvetlením, konkretizáciou výroku\na zadokumentovanie úvah, ktoré k záverom (formulovaným vo výroku) viedli. Výrok a odôvodnenie musia\ntvoriť jeden celok a musia byť obsahovo kompatibilné. V nadväznosti na uvedené je treba doplniť, že\nvýrok o porušení zákona (protiprávne konanie) a výrok o uložení sankcie tvoria jeden celok bez ohľadu\nna to, či ich Rada prijala jedným alebo dvoma samostatnými uzneseniami tak, ako to namietal žalobca.\n\nVýroky, hoci sa javia ako dve samostatné entity, sú významovo a právne neoddeliteľné a navzájom\nzávislé. Rada nepochybila, ak vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatovala nielen uloženie sankcie\nza protiprávne konania, ale konštatovala aj porušenie zákona, ktoré zistila, bez ohľadu na to, či tieto\nzávery boli prijaté jedným alebo viacerými jej uzneseniami. Výrok napadnutého rozhodnutie je preto\nprávne perfektný, v súlade so zákonom i praxou správnych orgánov, keďže obsahuje výrok o „vine“,\nobsahujúci skutkovú aj právnu vetu, špecifikujúce porušenie konkrétneho zákonného ustanovenia\na protiprávne konanie, ktorým k nemu došlo, i výrok o „treste“, teda sankciu za protiprávne konanie.\nFormálny, striktne jazykový výklad ustanovenia § 5 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý prezentoval žalobca,\nneobstojí.\n52. Napadnuté rozhodnutie potom nemožno považovať ani za nepreskúmateľné, keďže jeho výrok je\njasný, zrozumiteľný, dostatočne určitý a zákonný, a súčasne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,\nktoré výroku obsahovo korešponduje, dáva relevantnú a dostatočnú odpoveď na všetky skutkové\na právne otázky. Správny súd preto uzatvára, že žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. b), písm.\nd) SSP sa nepreukázali.\n53. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia merita veci, ani tú správny súd nepovažuje\nza opodstatnenú a dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP za naplnené. Správny súd berie na\nzreteľ vysvetlenie žalobcu, podľa ktorého on sám bol len poskytovateľom „hardwaru“, teda káblov\na optických vedení, do ktorého tretie osoby „púšťali“ televízny signál konečným zákazníkom, táto\nskutočnosť však sama osebe pre posúdenie právnej povahy veci nie je rozhodujúca. Žalobca opomína,\nže poskytovanie signálu je len jedným zo zákonných znakov, definujúcich prevádzkovateľa retransmisie,\npričom však nie znakom jediným, navyše takým, ktorého naplnenie (reálne uskutočnenie) je možné\nzveriť aj tretím osobám. Zo skutkového stavu, ktorý bol správnym orgánom zistený a ustálený, je\nzrejmé, že žalobca bol subjektom, ktorý de facto retransmisiu konečným zákazníkom poskytoval, a to\nprostredníctvom signál zabezpečujúcej tretej osoby (DSI DATA s.r.o.), ktorej účasť na retransmisii ani\nsám nepopieral. Bez ohľadu na to, konkrétne ktorý z dotknutých subjektov poskytol káble a optické\nvedenia či signál, účelom uzatvorených zmlúv bolo realizovať poskytovanie retransmisie konečným\nužívateľom priamo, s tým, že zmluvy uzatváral priamo žalobca a len žalobca skutočne a priamo realizoval\nzmluvné a z nich vyplývajúce zodpovednostné (teda aj reklamačné) vzťahy s konečným zákazníkom.\nJe treba podotknúť, že pri právnom posúdení danej veci nie je podstatné, kto je zmluve označený ako\nposkytovateľ či dodávateľ, teda zmluvné zadefinovanie postavenia jednotlivých subjektov, podstatné\nje samotné prevedenie, realizácia retransmisie, ktorá v každom ohľade prináležala žalobcovi ako jej\nprevádzkovateľovi. Zákon č. 308/2000 Z. z. za prevádzkovateľa retransmisie označuje fyzickú alebo\nprávnickú osobu, ktorá „vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje\nretransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej\nprogramovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby“. Právna úprava\nteda nevylučuje zabezpečenie prenosu signálu retransmisie prostredníctvom tretej osoby, práve naopak,\nvýslovne s takýmto „rozdelením úloh“ počíta, avšak s tým, že prevádzkovateľom retransmisie je ten,\nkto retransmisiu skutočne poskytuje ako obsahovú službu koncovému užívateľovi - vo vlastnom mene,\nna vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Žalobca retransmisiu ako obsahovú službu poskytoval\nkonečným užívateľom prostredníctvom spoločnosti DSI DATA s.r.o., pričom vystupoval vo vzťahu ku\nkoncovému užívateľovi vo vlastnom mene (bol vo fyzickom kontakte so zákazníkmi a uzatváral zmluvy),\nna vlastný účet (dosahoval zisk plynúci z poskytovania retransmisie, ktorý mu bol vyplácaný priamo)\na na vlastnú zodpovednosť (realizoval zodpovednostné vzťahy vyplývajúce z uzatvorených zmlúv),\nčím jednoznačne naplnil definičné znaky prevádzkovateľa retransmisie v zmysle § 3 písm. e) zákona\nč. 308/2000 Z. z. Správny súd dodáva, že postavenie žalobcu ako poskytovateľa káblov a optického\nvedenia v zmluvných vzťahoch bez toho, aby bol považovaný\nza poskytovateľa retransmisie\ns povinnosťou registrácie, by bolo akceptovateľné len vtedy, ak by zmluvné vzťahy s koncovým\nužívateľom boli uzatvárané a realizované priamo spoločnosťou DSI DATA s.r.o., nie však v tejto (opačnej)\nsituácii.\n54. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k povahe zmlúv s konečnými zákazníkmi, ktoré označil za\ntrojstranné, správny súd dodáva, táto skutočnosť zo zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva. Zo Zmluvy\no poskytovaní služby digitálnej televízie VNET TV (predloženej ako vzor zmluvy uzatváranej s konečným\nužívateľom) vyplýva, že zmluvnými stranami sú žalobca a konečný užívateľ, pričom ako dodávateľ sa\nprimárne zaviazal zabezpečiť účastníkovi (konečnému užívateľovi) poskytovanie retransmisie žalobca,\na to prostredníctvom tretej osoby (poskytovateľa). Spoločnosť DSI DATA s.r.o. nie je v zmluve označená\n\nako zmluvná strana a v zmluve nie je presne identifikovaná ani ako poskytovateľ. Jeho potenciál\nbyť poskytovateľom retransmisie v konkrétnom prípade (aj to len ako jeden z viacerých do úvahy\nprichádzajúcich subjektov) vyplýva len z všeobecných podmienok pripojených k zmluve, čo zodpovedá\naj tomu, akým spôsobom sa tieto zmluvné vzťahy uskutočňovali, teda z primárnej (hlavnej) úlohy žalobcu\npri poskytovaní retransmisie. Formalistická interpretácia vlastného postavenia v predmetných vzťahoch,\nktorú ponúkol žalobca, zahŕňajúca funkciu priameho zástupcu spoločnosti DSI DATA s.r.o. v zmluvných\nvzťahoch a miesto plnenia pre jej odplatu za služby, nie je možné s ohľadom na materiálnu stránku veci\n(faktické fungovanie zmluvných vzťahov) akceptovať a za iných okolností by bolo možné ju dokonca\npovažovať za obchádzanie zákona. Čo sa týka polemiky ohľadom dosahovania zisku spoločnosťou\nDSI DATA s.r.o., správny súd má za to, že táto otázka taktiež zostáva bez akéhokoľvek právneho\nvýznamu s poukazom na to, že zisk z poskytovania retransmisie dosahoval primárne práve žalobca\nako zmluvná strana s koncovým užívateľom, čo je rozhodujúce z pohľadu naplnenia zákonných znakov\npodľa § 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. V danom kontexte je napokon treba podotknúť, že\núlohou správneho orgánu v danom konaní nebolo určiť výlučného prevádzkovateľa retransmisie, ale\nurčiť, či ním bol práve žalobca, na základe naplnenia všetkých zákonných znakov definujúcich takéto\npostavenie. Sekundárne, sprostredkované dosahovanie zisku tretími osobami, ktoré majú z hlavného\nzmluvného vzťahu prospech, je potom irelevantné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd\nnemal pochybnosti o tom, že právne posúdenie veci správnym orgánom, spočívajúce v tom, že žalobca\nbol v rozhodnom čase poskytovateľom (prevádzkovateľom) retransmisie v zmysle zákonnej definície,\na preto mal povinnosť registrácie, ktorú nesplnil, bolo namieste a v tomto smere nedošlo k pochybeniu\nsprávneho orgánu.\n55. Z uvedených dôvodov nebolo potrebné dopĺňať ani skutkové zistenia o vykonané merania\nu spoločnosti DSI DATA s.r.o., keďže v predmetnom správnom konaní nebolo sporné, že signál\nretransmisie bol zabezpečovaný prostredníctvom tretej osoby, túto skutočnosť nepopieral žalobca,\noznačená spoločnosť, ani žalovaný, a táto bola dostatočne preukázaná predloženými vyhláseniami.\nMerania vykonané u spoločnosti DSI DATA s.r.o. by neviedli k novým skutkovým zisteniam ani k\nzmene právneho posúdenia veci. Navyše žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 13) uvádza, že takúto\nohliadku vykonal dňa 14.01.2015 (čo však nebolo možné overiť z obsahu administratívneho spisu).\nŽalobca v tomto smere nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom malo takéto zisťovanie, ktorého\nvýsledok nikto nespochybňoval, ovplyvniť právne posúdenie veci či ustálený skutkový stav. Posúdenie\notázky naplnenia zákonných znakov podľa § 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. bolo v danej veci\notázkou právneho, nie skutkového charakteru. Skutočnosť, kto poskytuje signál a kto káble a optické\nvedenia, nebola v konaní sporná a nie je možné ju bez ďalšieho stotožňovať s otázkou identifikácie\nsubjektu prevádzkovateľa retransmisie, keďže, ako už bolo uvedené, zabezpečenie signálu (samostatne\nči prostredníctvom tretej osoby) je len jedným z definičných znakov poskytovateľa (prevádzkovateľa)\nretransmisie.\n56. Napokon správny súd dodáva, že ani námietka žalobcu vo vzťahu k nevykonaným meraniam mimo\ndňa 04.12.2014 nie je uznateľná ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu,\nže žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by zmluvy s konečnými užívateľmi vypovedal či zmluvné vzťahy\nukončil iným spôsobom, a nepreukázal ani ukončenie zmluvného vzťahu so spoločnosťou DSI DATA\ns.r.o., je zrejmé, že retransmisia bola realizovaná pokračujúcim protiprávnym konaním, a to až do dňa\n08.04.2015 tak, ako bolo správnym orgánom vymedzené, teda až do dňa doručenia registrácie, o ktorú\nv priebehu správneho konania žalobca požiadal. Žalovaný sa s touto otázkou dostatočne vysporiadal\naj v napadnutom rozhodnutí.\n57. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu správny súd dodáva, že aj\npri rešpektovaní\ncharakteru súkromnoprávnych, najmä zmluvných vzťahov medzi ich účastníkmi nie je možné opomínať\nlimity vyplývajúce z predpisov verejného práva, medzi ktoré nepochybne patrí aj zákon č. 308/2000\nZ. z., ktorého cieľom je regulácia v oblasti retransmisie, čomu zodpovedá i požiadavka registrácie pre\nprevádzkovateľa retransmisie. Inými slovami, uplatnenie princípu „čo nie je zakázané, je dovolené“ končí\ntam, kde začína konkrétny zákaz vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu, v tomto\nprípade zákaz poskytovať retransmisiu bez registrácie.\n58. Poukazujúc na uvedené správny súd konštatuje, že správny orgán konal a rozhodol v súlade\nso zákonom, skutkový stav veci zistil dostatočne a úplne, z jeho strany nedošlo k namietaným\nprocesným pochybeniam a vec správne právne posúdil na základe skutkového stavu, ktorý má oporu\n\nv administratívnom spise, preto nedošlo k naplneniu dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia\npodľa § 191 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP.\n59. Správny súd nezistil ani dôvody pre aplikáciu § 195 SSP, v zmysle ktorého nie je viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého\nrozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ak ide\no skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej\nlehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne\nkonanie, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť\nna správne trestanie, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je\npotrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, ak ide o skúmanie, či uložený druh\nsankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Aplikáciu ustanovenia\n§ 198 SSP žalobca nenavrhoval a vo vzťahu k samotnej sankcii uloženej napadnutým rozhodnutím\nneuplatnil žiadne námietky.\n60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v\nkonaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli a ani si\nžiadne neuplatnil, pričom orgánu verejnej správy sa náhrada trov konania priznáva len za výnimočných\nokolností, ktoré v danej veci nenastali.\n61. S ohľadom na uvedené správny súd rozhodol postupom podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené\nv enunciáte tohto rozhodnutia.\n62. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0\n139 ods. 4 veta prvá SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania,\nv neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správnom súde\nv Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a), § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do\n30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§\n439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý\nsťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom\ndo 30.06.2023].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva\n(sťažnostné body),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP\nv znení účinnom do 30.06.2023).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní\nalebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.\n2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}