Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-9Sp/24/2015 z 24. 4. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. apríla 2024, sp. zn. BA-9Sp/24/2015, ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200377.5 Správny súd v Bratislave | BA-9Sp/24/2015 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200377.5 | 2024-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 89 zákona č. 461/2003 Z. z., § 88 zákona č. 461/2003 Z. z., § 205j ods. 2 písm. c) OSP, § 205j ods. 2 písm. d) OSP, § 205j ods. 2 písm. a) OSP, § 250l ods. 1 OSP, § 250q ods. 3 OSP, § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250k ods. 1 OSP, § 250j ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4244067c-1122-46d1-a402-2b7eaf23737a Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200377.5 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-9Sp/24/2015 1015200377 24. 04. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200377.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený XX. XXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX A. D., zastúpený: Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX potvrdzuje. II. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Opravným prostriedkom, doručeným súdu dňa 9. marca 2015 odporkyňou, sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odporkyňa rozhodla o žiadosti navrhovateľa o úrazovú rentu tak, že mu priznala podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 461/2003 Z.z.“), nárok na úrazovú rentu odo dňa 2. júna 2014 do 30. júna 2014 v sume 280,50 EUR a od 1. júla 2014 v sume 290,10 EUR mesačne, vrátane ďalších zákonných valorizácií, na ktorú bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z., najneskôr do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne. 2. Opravný prostriedok navrhovateľ odôvodnil tým, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami bol správny orgán vedený pri stanovovaní miery poklesu pracovnej schopnosti. Rozhodnutie sa v odôvodnení odvoláva na Lekársku správu zo dňa 7. novembra 2014, v ktorej sa však rovnako neuvádza, akým spôsobom bola stanovená miera poklesu vo výške 50 %. Poukázal, že v Lekárskej správe sa uvádza v časti Celkový posudok nasledovné: „...Nie je schopný vykonávať pôvodnú profesiu v plnom rozsahu...“ čo podľa jeho názoru nezodpovedá určenej výške miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu prácu v rozsahu 50 %. S poukazom na bod 4. – 5. Hygienického prieskumu pracoviska vykonanom Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave zo dňa 20. novembra 2013 (Údaje o pracovisku a spôsob vykonávania práce), uviedol, že vykonával prácu zaradenú z hľadiska fyzickej záťaže do kategórie 2 a rozpísal časovú snímku pracovnej zmeny pracovníka rozvozu tovaru. Namietal, že posudkový lekár v Lekárskej správe zo dňa 7. novembra 2014 pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca vo vzťahu k práci, z ktorej choroba z povolania vznikla, postupoval nesprávne a riadil sa nesprávnymi úvahami, ktoré vyústili k nesprávnemu určeniu miery poklesu v rozsahu 50 %, keď v časti Pracovná rekomandácia uviedol, že môže vykonávať prácu (popis): odborného poradcu v predajni. Navrhovateľ bol toho názoru, že určenie miery poklesu pracovnej schopnosti sa podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. vykonáva vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca, pričom doterajšou činnosťou sa má na mysli činnosť, z ktorej choroba z povolania vznikla. Poukázal, že z časovej snímky pracovnej zmeny pracovníka rozvozu tovaru, uvedenej v Hygienickom prieskume, je jednoznačné, že navrhovateľ vôbec nevykonával činnosť poradcu zákazníkom. Posudkový lekár podľa názoru navrhovateľa vychádzal z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, keď nebral do úvahy uvedené skutočnosti uvádzané v správe zo šetrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a zamestnávateľa vo vzťahu k doterajšej práci navrhovateľa, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia súdom podľa § 205j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). 3. Ďalej namietal, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo správny orgán priznáva nárok odo dňa 2. júna 2014, pričom bez uvedenia určitej právnej normy, na základe ktorej dospel k výroku o právach navrhovateľa, je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo považoval za dôvod na jeho zrušenie súdom podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP. 4. Nesprávne právne posúdenia veci, ako dôvod na zrušenie rozhodnutia súdom podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP videl v tom, že miera poklesu pracovnej schopnosti zamestnanca sa posudzuje vo vzťahu k práci, z ktorej choroba z povolania vznikla. Poukázal, že podľa Lekárskej správy zo dňa 7. novembra 2014 nemôže pracovať na pôvodnom pracovisku, a môže vykonávať prácu len v prostredí bez preťažovania horných končatín. Bol toho názoru, že stratil úplne pracovný potenciál vo vzťahu k práci z ktorej mu vznikla choroba z povolania a preto nie je možné aby na pracovisku vykonával zostávajúcich 50 % pracovných úloh, ktoré vykonáva fyzicky hornými končatinami. 5. K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa podaním zo dňa 24. marca 2015, pričom navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia, zopakovala priebeh administratívneho konania a stručne zosumarizovala obsah napadnutého rozhodnutia. Poukázala na skutočnosť, že z prílohy k Pracovnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a zamestnávateľom dňa 4. augusta 2008 - Pracovné a mzdové zaradenie zamestnanca vyplýva, že navrhovateľ vykonával prácu ako pracovník rozvozu tovaru - závozník s druhom práce: manipulácia s tovarom pri jeho rozvoze, poskytovanie odborného poradenstva zákazníkom, vykonávanie činností podľa Tabuľky úloh v súlade s internými smernicami spoločnosti a plnenie ďalších primeraných nariadení nadriadeného. Zo správy o vykonanom Hygienickom prieskume pracoviska navrhovateľa - posúdenie práce a pracovných podmienok v súvislosti s podozrením na chorobu z povolania (ďalej len „Hygienický prieskum“) má z posúdenia rizika vyplývať (strana 3), že ručná manipulácia s bremenami tvorí cca 35 % pracovného času (4,2 hod.), premiestňovanie bremena pomocou rudy 15 % (1,8 hod.), vedenie motorového vozila a iné činnosti 50 % (6,0 hod.).“ S poukazom na § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby a zdravotný stav poškodeného sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania a po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca alebo osoby uvedenej v 17 ods. 2 zákona. Ďalej poukázala, že posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne po prešetrení zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a po jeho osobnom vyšetrení zhodne konštatovali, že navrhovateľ, v dôsledku priznanej choroby z povolania, nie je schopný vykonávať doterajšiu činnosť v rozsahu 50 %. Pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vo vzťahu k doterajšej činnosti vychádzali zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, z prílohy k pracovnej zmluve navrhovateľa - Pracovné a mzdové zaradenie, z Hygienického prieskumu a časovej snímky pracovnej doby navrhovateľa. Výrok rozhodnutia jasne a zreteľne obsahuje zákonné normy, podľa ktorých bolo rozhodnuté. Podobne aj odôvodnenie rozhodnutia obsahuje ďalšie zákonné normy, pri použití a na základe ktorých bolo rozhodované. Žiadny zákon neobsahuje právnu normu na určenie percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu. V takom prípade odporkyňa postupuje podľa vypracovaného interného metodického usmernenia, podľa ktorého podstatou je výpočet percenta pracovného času zamestnanca, počas ktorého nemôže zamestnanec - poškodený vykonávať doterajšiu činnosť. Poukázala, že predovšetkým sa vychádza z časovej snímky pracovnej doby zamestnanca v doterajšej činnosti, pričom sa kvantifikuje poškodenie zdravia z hľadiska medicínsko-právneho a tak sa určí závažnosť poškodenia zdravia v dôsledku zistenej choroby z povolania, príp. v dôsledku pracovného úrazu. Vo vzťahu k dátumu, od kedy sa navrhovateľovi priznal nárok na úrazovú rentu poukázala, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 50 % od 2. júna 2014, t. j. po ukončení nároku na úrazový príplatok. 6. Navrhovateľ v replike na vyjadrenie odporkyne zotrval na dôvodoch svojho opravného prostriedku. Uviedol, že u zamestnávateľa, kde mu vznikla choroba z povolania, pracoval na pozícii pracovník rozvozu tovaru - závozník. Ďalej poukázal, že z Hygienického prieskumu pracoviska vykonanom Regionálnym úradom verejného zdravotníctva z tabuľky prehlaď denných činností navrhovateľa, vyplýva, že priemerná doba práce s bremenami bola v dĺžke 660 minút, čo predstavuje 11 hodín z 12 hodinovej smeny a minimálny čas práce s bremenami 270 minút, čo predstavuje 4,5 hodiny. Už len pri priemere z priemernej doby práce s bremenom a minimálnej práce s bremenom je jednoznačné, že navrhovateľ pracoval s bremenom 465 minút denne, čo predstavuje 7,75 hodiny z 12 hodinovej pracovnej smeny, čo je 65 %. Považoval preto napadnuté rozhodnutie za vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 7. Odporkyňa v duplike zotrvala na argumentoch uvedených vo vyjadrení z 24. marca 2015 a navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že zo strany 3 Hygienického prieskumu odseku pod tabuľkou je zrejmé, že ručná práca navrhovateľa s bremenami tvorila približne 35 % pracovného času, premiestňovanie bremena pomocou rudly 15% pracovného času a vedenie motorového vozidla spolu s inými činnosťami približne 50 % pracovného času. Matematickým výpočtom možno dôjsť k záveru, že práca s bremenami u navrhovateľa predstavovala 50 % pracovného času (35 % + 15 %). Uvedené potvrdil úrad aj na strane 4 hygienického prieskumu, kde v bode 10. Záver uviedol, že „50% z pracovnej zmeny manipuloval ručne, pomocou rudle a popruhov s bremenami hmotnosti 5-70 kg v spolupráci s vodičom“. Odporkyňa zhrnula, že pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa v rozsahu 50 % vychádzala jednak zo zamestnávateľom predloženého profesiogramu, ako aj z hygienického prieskumu úradu. Považovala preto námietky právneho zástupcu ako z opravného prostriedku, tak aj z vyjadrenia, za irelevantné. 8. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 9. Podľa § 492 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa v predmetnej veci jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP, a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení OSP. 10. Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 11. Podľa § 250q ods. 3 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 12. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 13. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 14. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty. 16. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. 17. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 18. Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal na nariadenom pojednávaní a následne rozhodol postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP ako miestne a vecne príslušný súd v predmetnej veci. 19. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na podanom opravnom prostriedku. Okrem iného bol toho názoru, že hygienický prieskum je nepreskúmateľný. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. 20. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach vo veci. Vo vzťahu k hygienickému prieskumu uviedla, že tento nemožno spochybniť rukou písaným odhadom, ale listinou obdobného charakteru. Hygienický prieskum vykonal hygienik, ktorý bol priamo na pracovisku navrhovateľa a tento je možné spochybniť iba protiposudkom. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. 21. Zo súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporkyne, vyplýva, že navrhovateľ si podal žiadosť o priznanie nároku na úrazovú rentu, ktorá bola doručená do Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 21. júla 2014 v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 26. júna 2013. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým priznala navrhovateľovi podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na úrazovú rentu odo dňa 2. júna 2014 do 30. júna 2014 v sume 280,50 eur a od 1. júla 2014 v sume 290,10 eur mesačne, vrátane ďalších zákonných valorizácií. 22. Sporným zostala výška priznanej úrazovej renty, na ktorú má vplyv správne určenie miery poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Odporkyňa ju určila na úrovni 50 %, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Správny súd sa preto predovšetkým zameral, či miera poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca bola u navrhovateľa určená správne. 23. Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti patrí do lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia, pričom lekárske posudky posudkových lekárov Sociálnej poisťovne majú charakter odborných posudkov v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, preto činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení posúdenia zdravotného stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Vzhľadom na to, že takéto posudzovanie je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 24. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadňuje. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania a percento pracovných úkonov, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t.j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky pracovného úrazu resp. choroby z povolania zdravotne nespôsobilý. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky choroby z povolania (príp. pracovného úrazu) na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia. Pre samotné určenie miery poklesu pracovnej schopnosti je potrebné vziať do úvahy, do akej miery poškodený chorobou z povolania (príp. pracovným úrazom), už nemôže vykonávať doterajšiu činnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže. 25. V tomto smere potom neobstojí námietka navrhovateľa, že stratil úplne pracovný potenciál vo vzťahu k práci, z ktorej mu vznikla choroba z povolania, a preto nie je podľa jeho názoru možné, aby na pracovisku vykonával zostávajúcich 50 % pracovných úloh. Skutočnosť, že zamestnávateľ mu ponúkol inú prácu na základe pracovnej zmluvy, z rôznych organizačných príčin, či z dôvodu efektivity práce, nie je z posudkového hľadiska významná, ani spôsobilá preukázať 100%-ný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa. Ustálenie konečnej miery poklesu pracovnej schopnosti je úlohou, ktorá je výlučne zverená posudkovým lekárom a jej výška nesmie závisieť ani od toho, či konkrétny zamestnávateľ vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti má možnosť dotknutého zamestnanca ďalej zamestnávať prideľovaním inej práce na základe pracovnej zmluvy, na skrátený pracovný úväzok, alebo ho preradiť na inú prácu. Úrazová renta totiž neslúži na kompenzáciu nemožnosti vykonávania niektorých z pôvodne vykonávaných činností spôsobenej situáciou zamestnávateľa, respektíve inými okolnosťami, než priamo chorobou z povolania. Dôležité je, či pôvodne vykonávané pracovné úkony navrhovateľ napriek utrpenej chorobe z povolania z pohľadu svojho zdravotného stavu vykonávať môže, alebo nie. Rovnako je potrebné odlišovať spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu na pracovnoprávne účely a na účely úrazovej renty. Pokiaľ navrhovateľovi klesla spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu o akýkoľvek podiel, bolo povinnosťou zamestnávateľa navrhovateľa preradiť na inú pracovnú pozíciu, alebo mu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy nespojenú s ručnou manipuláciou s bremenami, napr. aj prácu odborného poradcu v predajni (pozri k tomu aj body 35 a 36 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15. decembra 2021). 26. Napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádzalo z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo 7. novembra 2014, v ktorom posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať pôvodnú profesiu v plnom rozsahu, ktorá bola spojená s prenášaním a dvíhaním ťažkých bremien (biela a čierna technika, konkrétne prenášania pračiek a chladničiek). Na skrátený pracovný úväzok je schopný vykonávať pôvodnú profesiu podľa pracovnej zmluvy, t.j. poskytovanie odborného poradenstva zákazníkom, vykonávanie činností podľa tabuľky úloh a v súlade s internými smernicami spoločnosti, plnenie ďalších primeraných nariadení nadriadeného. Miera poklesu schopnosti je 50 %, pričom dátum vzniku bol určený na deň 2. júna 2014 v nadväznosti na skončenú dočasnú pracovnú neschopnosť a nie od 26. júna 2013, nakoľko počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti mal navrhovateľ vyplácaný úrazový príplatok. 27. V rámci konania o opravnom prostriedku z 9. januára 2015 bol pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty opakovane posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, pričom vo svojom posudku zo 6. februára 2015 tento zotrval na rovnakých záveroch ako boli konštatované v predchádzajúcom posudku. Následne bol pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý v posudku z 19. marca 2015, vychádzal aj z Hygienického prieskumu pracoviska, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, pričom dospel k rovnakým posudkovým záverom, ako boli zistené v predchádzajúcich posudkoch posudkových lekárov. Uviedol, že ako vyplýva z predloženej lekárskej dokumentácie, predovšetkým z hygienického prieskumu pracoviska poškodeného, vykonaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Bratislave dňa 20. novembra 2013 navrhovateľ pracoval počas pracovnej zmeny 50 % s ručnou manipuláciou s tovarom (35% ručná manipulácia s bremenami, 15 % s rudlou a popruhmi), 50 % činnosti tvorilo vedenie motorového vozidla a iné činnosti. Choroba z povolania bola spôsobená dlhodobou záťažou pri ručnej manipulácii s bremenami, čo tvorilo 50 % času pracovnej doby. Pre túto činnosť je v súčasnosti pracovná kontraindikácia. Druhú časť pracovnej doby 50 % - vedenie motorového, je schopný vykonávať aj naďalej. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že prácu odborného poradcu pre zákazníkov nevykonával, táto mu vyplývala z pracovného a mzdového zaradenia zo 4. augusta 2008. Túto činnosť by po príslušnom zaškolení mohol vykonávať v plnom rozsahu. Pri vyšetrení posudkovým lekárom ústredia, bola zistená ľahká porucha pravého ramenného kĺbu. Posudkový lekár ústredia tiež zhodnotil, že stanovená miera poklesu zodpovedá zdravotnému poškodeniu a je vzhľadom na mierne poškodenie ramenného kĺbu veľmi miernym posúdením v prospech menovaného. Dátum vzniku miery poklesu pracovnej schopnosti považoval za určený správne na deň 2. júna 2014, v nadväznosti na ukončenú dočasnú PN, pretože počas trvania dočasnej PN mu bol vyplácaný úrazový príplatok. Na záver skonštatoval, že udávané ťažkosti v bedrovej chrbtici nesúvisia s chorobou z povolania. 28. Posudkoví lekári pobočky a ústredia, podľa názoru správneho súdu, v posudku zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že choroba z povolania bola spôsobená dlhodobou záťažou pri ručnej manipulácii s bremenami, čo tvorilo 50 % času pracovnej doby. Navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40percentný pokles pracovnej schopnosti, pričom miera poklesu pracovnej schopnosti mu bola stanovená na 50 %. 29. Vo vzťahu k hygienickému prieskumu správny súd považuje za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti. Hygienický prieskum vykonal regionálny hygienik, pričom má tento prvotne slúžiť ako podklad na určenie, či sa môže jednať v danom prípade o chorobu z povolania, a teda sa vyjadruje ku skutočnosti, či vzniknuté ochorenie mohlo vzniknúť v príčinnej súvislosti s výkonom pracovnej činnosti. V danom prípade bolo posúdenie vykonané v prospech navrhovateľa. Hlavný hygienik neurčuje mieru poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, nakoľko uvedené posudzovanie patrí do lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia, ako už bolo uvedené vyššie. Hygienický prieskum však je jedným z podkladov, ktorý posudkový lekár odporkyne hodnotil vo svojom posudku. Pokiaľ navrhovateľ namietal nepreskúmateľnosť hygienického prieskumu, ktorú vyvodzoval zo svojho výpočtu z tabuľky časovej snímky pracovnej zmeny, je zrejmé, že tento tak, ako ho predostrel súdu, nemôže samotný hygienický prieskum spochybniť. Hygienický prieskum je odborným posúdením hlavného hygienika, pričom súd a ani navrhovateľ nemá odborné znalosti, aby postupy regionálneho hygienika spochybňoval. Pod tabuľkou uvedenou v hygienickom prieskume pracoviska v časti 4. – 5. „Údaje o pracovisku a spôsob vykonávania práce“ (ktorú si navrhovateľ sám vytrhnutú z kontextu vyhodnocoval a spriemerovával) je hygienikom skonštatované, že z posúdenia rizika vyplynulo, že ručná manipulácia s bremenami tvorí cca 35 % pracovného času (4,2 hod.), premiestňovanie bremena pomocou rudly 15 % (1,8 hod.), vedenie motorového vozidla a iné činnosti 50 % (6,0 hod.). Taktiež v časti 10. „Záver“ je okrem iného konštatované, že 50 % z pracovnej zmeny manipuloval ručne, pomocou rudle a popruhov s bremenami hmotnosti 5 – 70 kg v spolupráci s vodičom. Cca 1x/mesiac manipuloval s bremenami hmotnosti 130 – 150 kg v spolupráci s ďalšími zamestnancami. Uvedený hygienický prieskum pracoviska tak podľa názoru správneho súdu obsahuje v popisnej časti logické a konzistentné informácie, ktoré nemôžu byť vytrhnuté jednotlivo z kontextu (napr. navrhovateľom vyhodnocovaná tabuľka), ale je zrejmé, že boli regionálnym hygienikom vyhodnocované vo vzájomnej súvislosti a v súlade s jeho odbornými postupmi (napr. z popisnej časti tiež vyplýva, že manipulácia s bremenami vo vzťahu k dovozu do rodinných domov, vynášanie po točivom schodisku v rodinných domoch, vynášanie na poschodia v bytových domoch bez výťahu, alebo keď sa tovar nezmestí do výťahu, závisela od objednávky zákazníka, a preto je zrejmé, že v takom prípade údaje uvedené v predmetnej tabuľke s týmto nebudú korešpondovať). Navrhovateľ sám neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia podporené dôkazmi, že by manipuloval s bremenami viac ako 50 % pracovnej zmeny, keď iba prepočítaval tabuľku regionálneho hygienika, čo je však vzhľadom na vyššie uvedené neprípustné. 30. Pre úplnosť treba tiež uviesť, že správny súd sa nestotožňuje s dátumom určenia miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa od 2. júna 2014 (resp. dňa vzniku choroby z povolania), uvedeného v posudkoch posudkovými lekármi, nakoľko určenie dátumu vzniku tejto miery poklesu pracovnej schopnosti je skutkovou okolnosťou na ktorú nemá vplyv ukončenie nároku na úrazový príplatok. Zo spisov je zrejmé, že choroba z povolania bola navrhovateľovi zistená 26. júna 2013 a k tomuto dátumu mal byť správne určený aj vznik miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa. Následné samotné určenie dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu a jej výplatu bolo úlohou odporkyne a nie posudkových lekárov. Správny súd však konštatuje, že táto skutočnosť nemá v danom prípade vplyv na správnosť určenia dátumu vzniku nároku na výplatu samotnej dávky (úrazovej renty), a ani nebola táto navrhovateľom namietaná. 31. Správny súd k tomu poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu ČR, ktorý je aplikovateľný aj v danom prípade, a podľa ktorého „ak súd dospeje k záveru, že preskúmavané rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia je vecne správne, potvrdí ho, a to aj vtedy, ak niektoré skutočnosti, ktoré však nemajú právny význam pre posúdenie uplatneného nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, neboli orgánom sociálneho zabezpečenia správne zistené.“ (pozri R 10/1973). 32. Uvedenú vadu v posudku posudkových lekárov možno považovať za vadu, ktorá nemohla nijakým spôsobom ukrátiť navrhovateľa na jeho subjektívnych právach, lebo nárok na výplatu úrazovej renty by navrhovateľovi vznikol od 2. júna 2014 aj keby bol dátum vzniku choroby z povolania, resp. dátum vzniku miery poklesu navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca určený správne, teda od skoršieho dátumu (t.j. od 26. júna 2013), lebo do 1. júna 2014 mu bol vyplácaný úrazový príplatok, a teda nárok na výplatu úrazovej renty by mu nemohol vzniknúť skôr ako od 2. júna 2014 s poukazom na § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 33. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobne správny súd odkazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účelu správneho súdnictva: „Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015). 34. Správny súd zistil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia vypracovali lekárske posudky v zmysle § 153 zákona č. 461/2003 Z. z., medzi ich závermi nie sú rozpory a súd o ich odbornej úrovni a vecnej správnosti (okrem už spomínanej vady, ktorá nemala vplyv na subjektívno-právnu pozíciu navrhovateľa) nemá dôvod pochybovať. Navrhovateľ nenavrhol ani nepredložil také dôkazy, ktoré by odbornú úroveň a ich vecnú správnosť spochybnili. Správny súd mal preto za preukázané, že navrhovateľ má na účely priznania úrazovej renty 50-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a preto mu nárok na úrazovú rentu vznikol vo výške priznanej odporkyňou. Správny súd nezistil dôvodnosť námietok navrhovateľa a ani sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 35. Podľa § 250q ods. 3 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. 37. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 38. O trovách navrhovateľa súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. (§ 250s OSP) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. (§ 204 ods. 1 OSP) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1 2 OSP)