{"guid": "79ede79e-0ede-4b0d-8819-78178c9de102:40ef2591-32df-4ad6-8634-b7120b880d30", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101556.1", "spisova_znacka": "16Saz/11/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/11/2024 z 21. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. októbra 2024, sp. zn. 16Saz/11/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101556.1", "identifikacne_cislo": "0724101556", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2024-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-114", "nazov": "§ 114 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-114", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "nazov": "§ 228 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-114", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-228", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40ef2591-32df-4ad6-8634-b7120b880d30", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101556.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101556.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101556.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/11/2024\n0724101556\n21. 10. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724101556.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, číslo dokladu\ntotožnosti C. D. E.: F., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,\nzastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno,\nIČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného\nzboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,\nMobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci prepustenia\nzo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. G./XXXX-XX zo dňa 4. septembra 2024,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave nariaďuje, aby bol A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX, štátna príslušnosť:\nIránska islamská republika, číslo dokladu totožnosti C. D. E.: F., toho času umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia.\nII. Správny súd v Bratislave žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutia o zaistení\n1. Rozhodnutím zo 4. septembra 2024 č. G./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“) žalovaný zaistil\nžalobcu podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) na účel zabezpečenia prípravy\nalebo výkonu prevozu žalobcu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z\n26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“), keďže mal za\nto, že existuje riziko jeho úteku. Žalovaný zároveň rozhodol o umiestnení žalobcu v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 4.\nnovembra 2024.\n2. Žalovaný založil rozhodnutie o zaistení na zisteniach, podľa ktorých sa žalobca dňa 3. septembra\n2024 ocitol na oddelení Obecnej polície Zohor a tvrdil, že nevie, kde sa nachádza a že pochádza z Iránu.\nŽalobca predložil cestovný pas Iránskej islamskej republiky č. F. platný od 29. júla 2022 do 29. júla 2027,\nznejúci na meno A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX. Žalobca bol následne v záujme hodnoverného\npreukázania jeho totožnosti predvedený dňa 3. septembra 2024 o 23.40 hod na útvar Mobilnej jednotky\nPolicajného zboru Bratislava.\n3. Vykonanými lustráciami v informačnom systéme Policajného zboru Eurodac bolo zistené, že žalobca\nje odo dňa 12. júla 2024 žiadateľom o udelenie azylu v Rakúskej republike. V nadväznosti na toto zistenie\nzačal žalovaný dňa 4. septembra 2024 konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c)\n\nzákona o pobyte cudzincov. V ten istý deň oznámil štátnemu orgánu Dublinského strediska Migračného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dôvod na začatie konania podľa Dublinského nariadenia.\n4. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. H./XXXX-XX zo 4. septembra 2024 žalobca uviedol, že z Iránu\nodišiel v roku 2009 legálne na jeho cestovný doklad do Turecka, do Istanbulu, kde zotrval niekoľko\nmesiacov. Odtiaľ sa prostredníctvom prevádzača dostal do Rakúska kde mu bol udelený azyl. Tu si našiel\npriateľku s ktorou sa v roku 2018 zosobášil a v roku 2019 sa im narodil syn. Krátko po jeho narodení\nsa pohádali, čo vyústilo do podania trestného oznámenia zo strany manželky, ktorá so synom od neho\nodišla. Žalobca sa však so synom chce stretávať a konanie príslušných orgánov nerešpektuje. V roku\n2023 ho z Rakúska vyhostili. Ani vyhostenie nerešpektoval a ukrýval sa medzi bezdomovcami vo Viedni\na jej okolí. Pred niekoľkými týždňami ho okradli a vzali mu osobné veci vrátane cestovného dokladu jeho\nsyna. Pre zlú situáciu medzi bezdomovcami sa rozhodol opustiť Viedeň a odišiel vlakom do Budapešti.\nAni tu nebola situácia dobrá a preto odcestoval vlakom na Slovensko, kde sa rozhodol zostať, aj preto,\nže je blízko Viedne a mohol by sa stretávať so synom.\n5. Žalovaný, poukazujúc na záznam žalobcu v systéme Eurodac ako aj na skutočnosť, že nezotrval\nv krajine v ktorej o azyl požiadal, usúdil, že za predpokladu prepustenia žalobcu na slobodu hrozí\njeho útek. Žalovaný prihliadol aj na to, že žalobca cestoval viacerými krajinami Európskej únie, kde sa\nnachádzal neoprávnene a taktiež na vyhlásenie žalobcu, že v prípade jeho prepustenia by opustil územie\nSlovenskej republiky a teda by tu dobrovoľne nezotrval. Žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými\nprostriedkami a na území Slovenskej republiky nemá príbuzných.\n6. Vo vzťahu k určeniu lehoty zaistenia vychádzal žalovaný z čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia\na konštatoval, že v prípade výkladu uvedeného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí a to buď\nakceptovanie dožiadania o prevzatie späť alebo koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania\npodľa čl. 27 ods. 3 Dublinského nariadenia. V podmienkach slovenskej právnej úpravy možno podať\nvoči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu iba správnu žalobu, ktorej\nmožno na návrh priznať odkladný účinok. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že v prípade podania\nsprávnej žaloby nastáva skutočnosť podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia a odovzdanie možno\nvykonať najneskôr v lehote 6 týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia migračného úradu, pričom z takto\nstanovenej lehoty žalovaný vychádzal. V čase rozhodovania o zaistení žalobcu žalovaný nedisponoval\ninformáciou, kedy bude rozhodnutie o odovzdaní žalobcu vydané a preto nemhol určiť presný dátum\njeho vykonateľnosti a teda ani maximálnu lehotu zaistenia. Žalovaný preto vychádzal z osobitných lehôt\nupravených v Dublinskom nariadení ako aj z 20 dňovej lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 221\nods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Na tomto základe bola lehota\nzaistenia určená do 4. novembra 2024.\n7. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenie žalobcu\ns negatívnym výsledkom. Žalobca nedisponuje finančnou zábezpekou, platným cestovným dokladom\nani iným dokladom totožnosti a v dôsledku uvedeného nemohol žalovaný hodnoverne preukázať jeho\ntotožnosť. V zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 499/2011 o určení sumy\nfinančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka\ntretej krajiny na území Slovenskej republiky je to 56,- na osobu denne. Zároveň, pokiaľ by žalobcu\nprepustil, ten by sa zdržiaval na neznámom mieste a žalovaný by mal minimálnu šancu na vykonanie\nopatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, v dôsledku\nčoho by naďalej páchal protispoločenskú činnosť ktorou je zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky\nbez potrebného oprávnenia.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca prostredníctvom žalovaného podal dňa 8. októbra 2024 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa jeho bezodkladného\nprepustenia zo zaistenia, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie o zaistení\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n9. Žalobca namietol závery žalovaného, že by mal v prípade jeho prepustenia utiecť alebo sa skrývať\na úvahy, ako k tomu dospel nezdôvodnil. Jediným dôvodom bolo správanie sa žalobcu v minulosti, kedy\nodišiel z Rakúska pre nepriaznivú životnú situáciu. Manželka mu zakázala stretávať sa so synom, okradli\nho a neuvážene sa rozhodol odcestovať do Maďarska. Na územie Slovenskej republiky prišiel z dôvodu,\nže by bol bližšie synovi a situáciu s jeho zverením manželke a zákazu stretávania sa s ním chce riešiť.\nŽalobca chce zotrvať na území Slovenskej republiky.\n10. Žalobca je zároveň toho názoru, že pri určovaní lehoty zaistenia nebolo prihliadnuté na osobitosti\njeho prípadu a tá bola určená bez dostatočného odôvodnenia.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n\n11. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť, pretože riadne\nzistil skutkový stav a rozhodnutie o zaistení dostatočne odôvodnil. Vo vzťahu k námietke žalobcu,\nže žalovaný riziko úteku riadne nezdôvodnil uviedol, že žalobca sa snaží zbaviť zodpovednosti za\nsvoje konanie, ktorým porušuje právne predpisy Slovenskej republiky, pričom zabudol uviesť, že bolo\nnaňho podané trestné oznámenie, že má zákaz stretávať sa so svojim synom a že bol z Rakúska\nadministratívne vyhostený, pričom v Maďarsku a aj na Slovensku sa zdržiaval neoprávnene bez\nakýchkoľvek povolení na pobyt. Zdôraznil, že žalobca požiadal o azyl v Rakúsku, kde mal zotrvať až do\nmomentu rozhodnutia o jeho žiadosti avšak z Rakúska odišiel a cestoval cez viaceré krajiny Európskej\núnie s vedomím, že sa v nich nachádza neoprávnene. Tým je osvedčená existencia značného rizika\njeho úteku.\n12. Vo vzťahu k iným miernejším donucovacím opatreniam žalovaný uviedol, že nepristúpil k ich\nuloženiu, pretože sa domnieval, že by žalobca nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatív\nzaistenia. Poukázal na vyjadrenie žalobcu zo 4. septembra 2024 kde uviedol, že v súčasnosti žije\nako bezdomovec a ak by bol prepustený, zostal by žiť na ulici. Žalobca síce uviedol, že má finančnú\nhotovosť, ale pri osobnej prehliadke žiadna nebola nájdená. Nebola tým splnená podmienka na aplikáciu\nustanovenia § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov.\n13. K ustanovenej lehote zaistenia žalobcu do 4. novembra 2024 uviedol, že postupoval podľa § 88\nods. 4 zákona o pobyte cudzincov ako aj podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, pričom žiadosť\no prevzatie alebo prijatie späť bola podaná dňa 4. septembra 2024, dňa 9. septembra 2024 bola žiadosť\nDublinským strediskom zaslaná Rakúsku, ktoré dňa 11. septembra 2024 bola žalovanému doručená\nakceptujúca odpoveď. Dňa 13. septembra 2024 vydalo Dublinské stredisko rozhodnutie o odovzdaní,\nktoré bolo žalobcovi doručené dňa 17. septembra 2024. Podľa § 221 ods. 2 SSP môže žalobca podať\nvoči rozhodnutiu o odovzdaní správnu žalobu v lehote 20 dní od jeho doručenia. V zmysle čl. 28\nods. 3 Dublinského nariadenia môže byť osoba zaistená šesť týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia\no odovzdaní. Odkladný účinok odvolania uplynie dňa 7. októbra 2024 a následne môže byť žalobca\nzaistený až do 18. novembra 2024.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10,\n§ 13 ods. 3, §\n17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\nposudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal\nzákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení, oboznámil sa\ns obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\nO žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 21. októbra 2024 bez prítomnosti\núčastníkov konania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili s prejednaním\nveci bez ich prítomnosti a vopred svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili.\n15. Hneď úvodom správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou\npodľa § 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho\nprieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c)\nzákona o pobyte cudzincov, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti,\npre ktoré jeho zaistenie nenapĺňa stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho\nprepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať\ntrvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia].\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 4. augusta 2023 sp. zn. 2Sak/9/2023, ktorý\nbol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nč. 1/2024 pod č. 69/2023 konštatoval, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa\n§ 221 ods. 2 SSP) správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení\nzaistenia, ale najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe\no prepustenie zo zaistenia trvajú.\n17. Ak teda žalobca mienil podať správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorej by bolo možné priznať\núspech, jeho námietky sa mali zamerať na tvrdenie nezákonnosti trvania zaistenia a to z dôvodu, že\nžalovaný nevykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa\nosobitného predpisu, resp., že neexistuje (alebo žalovaný primárne neosvedčil) značné riziko jeho úteku.\n18. Žalobca sa však v žalobe obmedzil práve na argumentáciu smerujúcu voči zákonnosti rozhodnutia\no zaistení, pričom aj tie námietky, ktoré v žalobe obsiahol, sú iba rozsiahle citácie zákonných ustanovení\na judikatúry a všeobecné konštatovania o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom\nprávnom posúdení a jeho nevyhovujúcom odôvodnení, ktoré bez ďalšieho poskytnutia konkrétnych\nskutočností týkajúcich sa žalobcu nemôžu byť relevantné.\n\n19. Námietky smerujúce voči rozhodnutiu o zaistení by boli v celom rozsahu a riadne posúdené správnym\nsúdom iba za predpokladu, že by boli obsiahnuté v správnej žalobe podanej podľa ustanovenia § 221\nods. 1 SSP. Zákonodarca zámerne odlišuje typy správnych žalôb vo veci zaistenia cudzincov a hoci\nvýsledný efekt môže byť pre žalobcu v oboch prípadoch totožný (prepustenie zo zaistenia), námietky,\nktorými tak môže dosiahnuť, sa pre oba druhy žalôb podstatne líšia.\n20. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom v znení, ako ich\nnaformuloval, relevanciu a posúdiť ju ako dôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo\nveciach zaistenia má posudzovať neformálne a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená,\nže môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené v správnej\nžalobe. Neformálny prístup sa prejavuje napríklad v tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky správnej\nžaloby možno logicky vychádzať z toho, že žalobca s trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to aj vtedy, ak\nby takýto záver nebol explicitne vyjadrený v žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité odôvodnenie.\nSprávny súd síce nie je povinný tieto dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také,\nktoré už vyplývajú z judikatúry.\n21. Keďže v správnej žalobe absentujú akékoľvek námietky týkajúce sa nezákonnosti trvania zaistenia\nna účel podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, správny súd musel vychádzať\niba z úvah žalovaného vyjadrených v odôvodnení rozhodnutia zaistení resp. z jeho vyjadrenia ku\nsprávnej žalobe a administratívneho spisu, či tieto predstavujú dostatočné podklady pre konštatovanie\nnaplnenia účelu zaistenia, resp. či prípadné trvanie nezákonnosti ďalšieho zaistenia žalobcu nemôže\nmať pôvod už v samotnom rozhodnutí zaistení. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe kasačného súdu\n„Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho zaistenia majú pôvod\nuž v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť rozhodnutia správna\nžaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania zaistenia. V opačnom\nprípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP iba iluzórnym\nprostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej slobody. ... Pre\nrozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným, či sa toto\nzaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť\nneúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho\núčelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn. 10Sazk/13/2020).\n22. Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalovaný pred vydaním rozhodnutia\no zaistení disponoval cestovným dokladom znejúcim na meno žalobcu vydaným dňa 29. júla 2022, č.:\nF., ktorý je platný. V administratívnom spise sa nachádza úradný záznam o predvedení cudzinca č.\nXXXXXX z 3. septembra 2024 o 23.40, z ktorého vyplýva, že žalobcovi boli odobraté, o. i., jedna rakúska\nplatobná karta, 2 x rakúska zdravotná karta, finančná hotovosť 3x50 eur, 1x20 eur, 1x10 eur, 1x5 eur,\n1x2 eur, 3x1 eur, 1x50 centov, 1x10 centov, 2 x 1 Líra, 1 x ť Lír, 1 x 25 Lír, 1 x 25 Kurus, 2 x cestovný\npas, 3 x rodný list a 1 x karta žiadateľa o azyl. Obdobné skutočnosti vyplývajú aj z Úradného záznamu\no vykonaní prehliadky cudzinca z 3. septembra 2024 o 23.50. V administratívnom spise je založená\nlustrácia zo systému Eurodac z ktorej vyplýva, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Rakúsku.\nV spise sa nachádza aj záznam o pátraní po doklade, pase ID č. I. vydaný žalobcovi dňa 6. júla 2022,\nktorý bol vyhlásený za neplatný (jedná sa o iný doklad ako uvedený v úvode predmetného odseku\na pravdepodobne ide o doklad, ktorý bol žalobcovi odcudzený, ako uviedol vo svojom vyjadrení) Do\nzápisnice o podaní vyjadrenia č. H./XXXX-XX žalobca uviedol, že sa rozhodol zostať na Slovensku a dúfa\nv stretnutie so synom. Ďalej vyhlásil, že má so sebou nejakú finančnú hotovosť, disponuje cestovným\ndokladom a v prípade prepustenia by zostal na ulici. Zároveň vyhlásil, že jeho cieľovou krajinou je\nSlovensko. V administratívnom spise sa nachádza aj stručný prehľad úkonov v konaní o odovzdaní\nžalobcu do Rakúska, ktoré je vedené pod č. G./XXXX-XX.\n23. Vychádzajúc z údajov zistených z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že konanie\no odovzdaní žalobcu do Rakúska, ktoré má rozhodnúť o jeho žiadosti o azyl, napreduje a preto trvanie\núčelu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov považuje v tomto rozsahu ku dňu\nrozhodovania správneho súdu za osvedčený.\n24. Rovnaké závery však nemohol správny súd zaujať vo vzťahu k existencii značného rizika úteku.\n25. Určité definičné znaky rizika úteku obsahuje ustanovenie § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov,\npodľa ktorého „Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe\ndôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo\nsa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona,\nak vyjadril úmysel neopustiť územie Slovenskej republiky alebo členských štátov alebo je tento úmysel\nzjavný z jeho konania, v minulosti sa vyhol prevozu podľa osobitného predpisu85) alebo sa pokúsil o\n\nútek, alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Riziko úteku štátneho príslušníka\ntretej krajiny sa posudzuje individuálne podľa okolností každého jednotlivého prípadu“. Jedná sa\no demonštratívny výpočet prvkov správania sa cudzinca, ktoré môžu ale automaticky nemusia indikovať\nexistenciu rizika úteku. Rozhodovacia prax kasačného súdu na túto definíciu nadväzuje a konkretizuje,\nže existencia „rizika úteku“ predstavuje rozhodujúci prvok pri rozhodovaní o potrebe zaistenia. Pri\nposudzovaní existencie rizika úteku je potrebné vychádzať z objektívnych kritérií stanovených v zákone\no pobyte cudzincov, t. j. ak na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že\nštátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď\nzistiť, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu\nna viac ako tri roky. Pri posudzovaní existencie rizika úteku a vyplývajúcej potreby zaistenia sa musí\nzohľadniť odmietnutie vstupu na hranici, existencia záznamu v SIS, chýbajúce doklady, chýbajúce miesto\nbydliska, absencia spolupráce a ďalšie relevantné náznaky/kritériá. Avšak aj v prípade prítomnosti\nuvedených indikátorov, tieto neodôvodňujú nevyhnutne opatrenie zaistenia per se. Vyššie uvedený\nzoznam kritérií by sa mal vziať do úvahy ako prvok pri celkovom posudzovaní jednotlivej situácie. Často\nkombinácia niekoľkých z vyššie uvedených kritérií poskytne základ pre oprávnený predpoklad „rizika\núteku“. Vyžaduje sa individuálne posúdenie každého prípadu, pričom dôležitým faktorom môže byť práve\nsprávanie zaistenej osoby v čase od vstupu na územie niektorého z členských štátov Európskej únie\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SZa/16/2016 z 11. augusta 2016).\n26. Hrozba úteku v prípade zaisťovaného cudzinca nemôže byť len domnelá ale dokonca značná, čo\nby sa malo prejaviť v rozsahu zabezpečených informácií a nadväzujúcom zdôvodnení a kvalite úvah\nžalovaného, na základe ktorých dospel k presvedčeniu, že u žalobcu dôvodne možno predpokladať\njeho útek alebo skrývanie sa. Na margo uvedeného preto musí individuálne a dôsledne vyhodnotiť\nvšetky indície, na základe ktorých možno predpokladať, že by cudzinec ušiel, ale aj indície, z ktorých\nvyplýva, že by so žalovaným spolupracoval a na určenom mieste zotrval a vyčkal na zavŕšenie procesu\njeho odovzdania do zodpovedného členského štátu. V prípade pochybností je potrebné vychádzať\nz predpokladu, že cudzinec nemá v úmysle utiecť.\n27. Nedostatočné je zdôvodnenie žalovaného, ktorý hrozbu úteku vidí najmä (resp. výlučne) v\ndoterajšom správaní žalobcu, ktorý odišiel z Rakúska, kde predtým požiadal o azyl. Toto odôvodnenie\nby mohlo byť relevantné v prípade cudzincov, ktorí Slovenskom prechádzajú iba ako tranzitnou krajinou\na ich cieľovou krajinou je iná krajina, spravidla západnej Európy, do ktorej by pokračovali v prípade\nich prepustenia. Odovzdaním cudzinca do zodpovedného členského štátu (spravidla juhovýchodnej\nEurópy) by totiž bola zmarená ich doterajšia snaha. V predmetnom prípade však žalobca vyhlásil,\nže jeho cieľovou krajinou je Slovenská republika a chce tu zotrvať, hoci ako bezdomovec. Tieto jeho\nvyhlásenia nekorešpondujú so závermi žalovaného ktorý tvrdí, že by žalobca v prípade jeho prepustenia\nušiel. Správny súd si je vedomý vyhlásenia žalobcu, že by sa v prípade jeho prepustenia zdržiaval na\núzemí Slovenskej republiky ako bezdomovec na ulici, čím by mohol sťažiť žalovanému realizáciu jeho\nodovzdania do Rakúskej republiky, avšak tento zámer žalobcu nenapĺňa pojmové znaky úteku alebo\nskrývania sa, ako predpokladá zákon o pobyte cudzincov resp. čl. 2 písm. n) v spojení s čl. 28 ods.\n2 Dublinského nariadenia. Žalovaný síce vo vyjadrení ku správnej žalobe dodáva aj ďalšie dôvody,\nz ktorých usudzuje existenciu značnej hrozby úteku žalobcu (trestné oznámenie podané manželkou,\nzákaz stretávania sa so synom, vyhostenie z územia Rakúskej republiky), avšak ani správnemu súdu\nnie je bez ďalšieho vysvetlenia zrejmé, ako môžu udalosti, ktoré nastali v inej krajine a ktorých následky\nžalobca pociťoval práve počas pobytu v tejto krajine, odôvodniť hrozbu úteku aj zo Slovenskej republiky,\nkde podľa vlastných vyjadrení chce zotrvať. Na druhej strane, žalobca so žalovaným spolupracoval,\npreukázal sa platnými dokladmi ktorými disponoval a z ktorých bolo možné overiť jeho identitu (táto\nskutočnosť je taktiež rozporná s konštatovaniami žalovaného, podľa ktorého identitu žalobcu nebolo\nmožné overiť).\n28. Zmätočne pôsobia aj závery žalovaného v rozhodnutí o zaistení ako aj vo vyjadrení ku správnej\nžalobe ohľadom hotovosti, ktorou žalobca nedisponuje resp. ktorá sa u žalobcu nemala nájsť,\navšak opak vyplýva z Úradného záznamu o predvedení cudzinca z 3. septembra 2024 o 23.40\nhod a aj z Úradného záznamu o osobnej prehliadke z 3. septembra 2024 o 23.50, podľa ktorých\nmala byť žalobcovi odobratá finančná hotovosť a dokonca jedna rakúska platobná karta. Už iba\nz uvedených dôvodov možno mať dôvodné pochybnosti o trvaní účelu zaistenia na stanovený účel ako\naj o neexistencii alternatív zaistenia, ktoré možno nariadiť aj v priebehu zaistenia cudzinca. Žalovaný\nna zistené skutočnosti nijako nereflektoval, ani sa nepokúsil zistiť zostatky na odobratej platobnej karte\nv záujme náležitého a skutočného zistenia finančnej situácie žalobcu. Závery žalovaného že žalobca\nnedisponuje prostriedkami na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky\nsú preto predčasné.\n\n29. Obiter dictum považuje správny súd za potrebné vyjadriť sa ku lehote zaistenia, ktorú žalovaný určil\nv rozhodnutí o zaistení a následne aproboval vo vyjadrení ku správnej žalobe s odkazom na čl. 28 ods. 3\nDublinského nariadenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Szak/3/2017 zo dňa 04.\nmája 2017 konštatoval, že „V zmysle vyššie citovaných ustanovení Dublinského nariadenia členský štát\nzaisťujúci žiadateľa o azyl musí predložiť \"žiadosť o prijatie späť alebo o prevzatie zodpovednosti\" do\njedného mesiaca, na ktorú musí odpovedať dožiadaný členský štát do dvoch týždňov; po uplynutí tejto\nlehoty je možné žiadosť považovať za konkludentne prijatú. Samotný transfer je potom nutné vykonať\nv maximálnej lehote šiestich týždňov odo dňa prijatia žiadosti. Takto Dublinské nariadenie definuje\nmaximálnu prípustnú dobu zaistenia. Je teda zrejmé, že okrem prípadov podania opravného prostriedku\nproti rozhodnutiu o zaistení, ktorý má odkladný účinok, zaistenie v konaní podľa Dublinského nariadenia\nnemôže trvať dlhšie ako súhrn vyššie uvedených lehôt.“\n30. Z uvedeného záveru je zrejmé, že Dublinské nariadenie neviaže začiatok plynutia 6 týždňovej lehoty\nzaistenia na vykonateľnosť rozhodnutia o odovzdaní. Z jeho dikcie nemožno vyvodiť, že by samotné\nzakotvenie možnosti podať odvolanie alebo opravný prostriedok, prípadne nadobudnutie vykonateľnosti\nrozhodnutia o odovzdaní predstavovalo akúsi „tretiu udalosť“, od ktorej je potrebné počítať šesťtýždňovú\nlehotu na odovzdanie zaistenej osoby. Pre začiatok plynutia lehoty zaistenia sú rozhodujúce iba\ndve udalosti. V prvom rade sa lehota zaistenia počíta od konkludentného alebo výslovného súhlasu\ndožiadaného členského štátu s prijatím cudzinca na účely konania a rozhodovania o jeho žiadosti\no medzinárodnú ochranu. V druhom rade, a výlučne iba za predpokladu, že by sa cudzinec rozhodol\npodať voči rozhodnutiu o odovzdaní správnu žalobu (ako to predpokladá aj čl. 27 ods. 3 citovaného\nnariadenia), ktorej správny súd na návrh priznal odkladný účinok, lehota zaistenia na účel podľa § 88\nods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov sa priamoúmerne predlžuje v závislosti od konania o nej.\nLehota sa počíta od zániku odkladného účinku správnej žaloby. Iba a jedine v tomto prípade možno\nakceptovať zaistenie cudzinca na dobu presahujúcu 6 týždňovú lehotu, inak počítanú od akceptácie\ndožiadaného členského štátu. Pokiaľ však cudzinec prieskum zákonnosti rozhodnutia o odovzdaní\nneiniciuje, správny orgán nemôže počas 20 dňovej lehoty na podanie žaloby takpovediac nečinne\nvyčkávať, kým podľa jeho názoru rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť [pričom správny súd zistil, že\nžalovaný posudzuje nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní v rozpore so zákonom č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)]. Práve naopak, súhlasom dožiadaného členského\nštátu by mal bezprostredne začať vykonávať aktívne kroky smerujúce k jeho odovzdaniu. Pokiaľ sa\nžalovaný rozhodne vyčkať, márne mu uplynie 20 dní z lehoty zaistenia, čo následne nemožno pričítať\nna ťarchu cudzincovi v podobe o to dlhšieho zaistenia. Tento záver platí aj v prípade, ak by sa cudzinec\nrozhodol podať posledný deň lehoty správnu žalobu voči rozhodnutiu o odovzdaní spolu s návrhom na\npriznanie odkladného účinku a prípadný transfer, ktorý mal byť realizovaný v dohľadnej dobe, by bol\nzmarený.\n31. Z administratívneho spisu ako aj z vyjadrení žalovaného správny súd zistil, že 11. septembra 2024\nbola žalovanému zaslaná akceptujúca odpoveď z Rakúska o prevzatie žalobcu späť na účely konania\no jeho žiadosti o udelenie azylu. Dublinské stredisko vydalo dňa 13. septembra 2024 rozhodnutie\no odovzdaní žalobcu na územie Rakúskej republiky. Rozhodnutie o odovzdaní bolo žalobcovi doručené\ndňa 17. septembra 2024, kedy zároveň nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Správny súd\nz vlastnej činnosti nezistil, že by žalobca inicioval súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o odovzdaní.\nTúto skutočnosť netvrdil, žalobca ani žalovaný a nevyplýva z pripojeného administratívneho spisu.\n32. Z uvedených zistení vyplýva, že lehota 6 týždňov zaistenia začala plynúť dňa 11. septembra 2024\na v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia uplynie dňa 23. októbra 2024, avšak žalobca by bol\npodľa rozhodnutia o zaistení zaistený ďalšie takmer dva týždne, eventuálne viac, pokiaľ by žalovaný\npristúpil k predĺženiu zaistenia (keďže podľa jeho názoru ho bolo možné zaistiť až do 18. novembra\n2024). K podaniu žaloby voči rozhodnutiu o odovzdaní nedošlo (čo už v čase vyhlásenia predmetného\nrozsudku bolo zrejmé, keďže po prevzatí rozhodnutia o odovzdaní žalobcom dňa 17. septembra 2024,\nmu lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňa 7. októbra 2024) a teda nebola splnená podmienka\nna predlžovanie doby zaistenia, ktorú inak ustanovuje Dublinské nariadenie. Lehota určená žalovaným\nna zaistenie až do 4. novembra 2024 teda maximálne povolenú lehotu zaistenia prekračuje.\n33. S ohľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že ku dňu jeho rozhodovania nemožno\nkonštatovať naplnenie účelu zaistenia žalobcu v dôsledku nedostatočne preukázanej existencie\nznačného rizika úteku žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) v spojení s § 88 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov, pričom tento atribút nevyplýva ani z predloženého administratívneho spisu. Správny súd preto\nrozhodol podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP o bezodkladnom prepustení žalobcu zo zaistenia z ÚPZpC.\n\n34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní,\npriznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n35. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446\nods. 2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}