Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Saz/20/2024 z 6. 8. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 6. augusta 2024, sp. zn. 18Saz/20/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101141.1
Správny súd v Bratislave | 18Saz/20/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101141.1 | 2024-08-06 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6322479f-4afb-420a-8d41-c22ccc743592
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101141.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
18Saz/20/2024
0724101141
06. 08. 2024
JUDr. Marek Michaláč
ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101141.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, miesto narodenia: C.
D., občan E. F. G., číslo cestovného dokladu: H., povolenie na pobyt vydané v Maďarsku číslo:
XXXXXXXXX, vydané dňa XX.XX.XXXX E. I., platné do XX.XX.XXXX, pobyt na území Slovenskej
republiky: J. XXX/X, F., v zast.: JUDr. Lórant Kósa, Bebravská 7, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom: Bitúnkova 8,
Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
a o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
23.07.2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2024, sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 82 ods. 2 písm. i/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“), žalobcu
administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie Maďarska alebo do krajiny pôvodu,
krajiny tranzitu ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne
vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo
poskytnutú medzinárodnú ochranu podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona č. 404/2011 Z.z.. Podľa §
82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky a na územie všetkých členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus,
Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko,
Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko,
Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko) na dobu 3 roky. Určil žalobcovi
podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky
v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.
2. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré však žalovaný meritórne neprejednal,
neformálnym listom zo dňa 02.07.2024 iba žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie je neprípustné nakoľko
napadnuté rozhodnutie medzitým nadobudlo právoplatnosť z dôvodu vzdania sa práva na odvolanie
žalobcu v administratívnom konaní.
3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd podľa § 237 ods. 2 v spojení s §
185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal správnej
žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že vzhľadom
na situáciu žalobcu, ktorému hrozí výkon rozhodnutia administratívneho vyhostenia na základe právne
napadnutého rozhodnutia o administratívnom vyhostení je dostatočným a bez potreby ďalšieho

dokazovania zrejmým zákonným dôvodom na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe. Už
iba hrozba administratívneho vyhostenia je taká závažná ujma a zásah zo ľudských práv a základných
slobôd, že žalobca má za to, že je dôvodné žiadať od správneho súdu, aby priznal podanej správnej
žalobe odkladný účinok.
4. Výzvou zo dňa 25.07.2024 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe a návrhu na
priznanie odkladného účinku.
5. Žalovaný na uvedenú výzvu, zaslal súdu podanie zo dňa 29.07.2024, v ktorom reagoval na podanú
žalobu, avšak nevyjadruje sa k návrhu na priznanie odkladného účinku.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne
záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by
inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
9. Podľa § 237 ods. 1 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
10. Podľa § 237 ods. 2 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu
so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú
ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní
od jeho podania.
11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
13. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
14. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
15. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,

závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný
preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom
napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú
do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
Správny súd považuje za nutné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku žalobe predstavuje iba určitú
výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho orgánu súdu vo veci samej nastúpia
právne následky predpokladané v ust. 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom
vyhovenia správnej žalobe.
16. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 237 a § 185 SSP v danej veci skúmal, či sú kumulatívne
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe a vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd má za to, že nie
sú kumulatívne naplnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca
síce poukazuje na reálnu hrozbu vyhostenia, avšak tá sama o sebe nemôže byť dôvodom na priznanie
odkladného účinku jeho žalobe. V prípade ak by zákonodarca chcel priznať každej žalobe, ktorá smeruje
proti rozhodnutiu správneho orgánu o vyhostení odkladný účinok, priznal by tento odkladný účinok
žalobe žalobcu automaticky bez ďalšieho, ako tomu je napr. v konaní podľa § 207 SSP – konanie vo
veci azylu. Avšak v konaní podľa § 231 SSP tomu tak nie je a je práve na žalobcovi, aby vo svojom
návrhu na priznanie odkladného účinku osvedčil súdu potrebu priznania odkladného účinku
18. „Na konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku sa pritom v zmysle tretej vety § 237 ods. 2
SSP použijú ustanovenia upravujúce odkladný účinok v rámci všeobecnej správnej žaloby (§ 185 až
189 SSP). V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno pritom aplikovať oba dôvody pre
priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 SSP. Vo vzťahu k dôvodu vymedzenému v § 185 písm. a)
SSP je namieste predovšetkým argumentovať tým, že v prípade výkonu administratívneho vyhostenia
by ochrana poskytovaná správnym súdom už v podstate nemala zmysel. Ohľadom dôvodu uvedeného v
§ 185 písm. b) SSP by mohlo do úvahy prichádzať spochybňovanie platnosti tých európskych nariadení
a smerníc alebo ich častí, ktoré sa týkajú administratívneho vyhostenia (Baricová, J., Fečík, M., Števček,
M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, § 237).“
19. Pokiaľ teda žalobca len všeobecne uviedol, že už len samotná hrozba výkonu rozhodnutia
administratívneho vyhostenia na základe právne napadnutého rozhodnutia o administratívnom
vyhostení je dostatočným a bez potreby ďalšieho dokazovania zrejmým zákonným dôvodom na
priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, nemôže s takýmto odôvodnením návrhu na
priznanie odkladného účinku súd súhlasiť. Bolo povinnosťou žalobcu v zmysle § 185 písm. a/ SSP
argumentovať napr. tým, že by bez priznania odkladného účinku žalobe, konanie v merite veci
(preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia) nemalo ďalej zmysel, avšak z obsahu žaloby
je súdu známe, že právny zástupca žalobcu podal na súd v skutkovo rovnakých veciach žalobcov
E. C. v ten istý deň jedným podaním 12 žalôb smerujúcich proti rozhodnutiam správneho orgánu
o administratívnom vyhostení pričom v žalobe uvádza, že niektorí z nich už samostatne dobrovoľne
opustili územie Slovenskej republiky teda zachovali sa v súlade s napadnutým rozhodnutím a zároveň
im uvedené nebráni v tom, že si žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyhostení podali,
resp. na takejto žalobe trvajú. Nepostačuje len uvedenie všeobecného konštatovania o tom, že
hrozba administratívneho vyhostenia je závažnou ujmou a zásahom do ľudských práv a základných
práv žalobcu. Naviac súd uvádza, že žalobca na Slovensku nemá žiadnu rodinu, ani nevykonáva
podnikateľskú činnosť, teda ani z tohto dôvodu nemožno pozorovať ohrozenie vyžadujúce si ochranu
pred hrozbou podľa § 185 písm. a/ SSP.
20. Okrem uvedeného, žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že by priznaním odkladného účinku
žalobe nedošlo k ohrozeniu verejného záujmu, keďže sa týmto aspektom priznania odkladného účinku

v návrhu vôbec nevenoval. Teda žalobca primárne nijakým spôsobom zákonnú podmienku neohrozenia
verejného záujmu nepreukázal
21. Vzhľadom na to, že súd nemá zo strany žalobcu za preukázané tvrdenia, ktoré by osvedčovali hrozbu
závažnej ujmy, ktorá mu hrozí z účinkov rozhodnutia žalovaného č. K./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
a ktoré by osvedčovali podmienku neohrozenia verejného záujmu, správny súd v súlade s § 188 SSP
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
22. Na doplnenie súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou,
ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 237 v spojení s 185 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).