Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6Sf/50/2024 z 7. 10. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 7. októbra 2024, sp. zn. 6Sf/50/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100946.1
Správny súd v Bratislave | 6Sf/50/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100946.1 | 2024-10-07 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 98/2004 Z. z., SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8946c85-151b-4f06-9b7f-faa8553f72a5
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100946.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
6Sf/50/2024
0724100946
07. 10. 2024
JUDr. Ivana Rudinská
ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100946.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX,
XXX XX C. D., právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680030888/2024 zo dňa 05.06.2024, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 18.06.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.06.2024 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
680030888/2024 zo dňa 05.06.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa §
74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Colného úradu
Trnava č. 680014688/2024 zo dňa 13.03.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Colný
úrad Trnava podľa § 156 ods. 1 písm. a) v spojení s § 156 ods. 2 daňového poriadku žalobcovi vyrubil
úrok z omeškania v sume 1 272,80 eura z titulu nezaplatenia spotrebnej dane z minerálneho oleja za
zdaňovacie obdobie 01.07.2019 vo výške 2 645,00 eur v určenej lehote v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.
98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Žalobným návrhom
sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia
veci Colnému úradu Trnava na ďalšie konanie a tiež priznania práva na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“), keďže napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím došlo k vyrubeniu
úroku z omeškania, ktorý nemá zákonný dôvod. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca
odôvodnil aj tým, že výška úrokov z omeškania dosahuje 11 800,70 eura, čo sa javí ako výška zjavne
neprimeraná okolnostiam úhrady dane z minerálneho oleja, ako aj postupom, ktorý žalovaný vo vzťahu
k žalobcovi zvolil. Uvedená výška úrokov z omeškania je pre žalobcu maximálne finančne zaťažujúca.
Žalobca aj vzhľadom na zaplatenie nedoplatku na dani vo výške 30 589,80 eura považuje potrebu
úhrady úroku z omeškania (nielen v tomto konaní, ale aj v ďalších konaniach, ktoré spolu bezprostredne
súvisia) vzhľadom na svoje finančné možnosti, a súčasne ako jediný živiteľ rodiny, za likvidačné.
Priznanie odkladného účinku žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, keďže fungovanie
žalovaného ako štátneho orgánu by priznaním odkladného účinku žalobe nebolo nijakým spôsobom
ohrozené (i), keďže zmysel a účel napadnutého rozhodnutia nebude priznaním odkladného účinku
žiadnym spôsobom dotknutý do doby právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (ii),
keďže priznaním odkladného účinku žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky (iii), keďže v konečnom dôsledku, ak by správny súd žalobe nevyhovel a napadnuté

rozhodnutie nezrušil, nebude to mať na verejný záujem žiadny negatívny dopad a žalobca bude
musieť rozhodnutie rešpektovať a uloženú pokutu uhradiť (iv) a keďže napadnuté rozhodnutie nie je
vylúčeného zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, pretože nejde o rozhodnutie podľa
§ 7 SSP (v). Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe pripojil svoje daňové priznanie
za rok 2023, ktoré malo preukázať aj splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe.
V zmysle predmetného daňového priznania je zjavné, že za celý rok 2023 bol úhrn príjmov žalobcu od
zamestnávateľov vo výške 4 903,73 eura.
3.
Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe vyjadril v podaní zo dňa
17.09.2024 konštatujúc, že odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nepredstavuje
akýsi automatický právny inštitút. Naopak, odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
predstavuje výnimočný zásah súdu do právnych účinkov takéhoto rozhodnutia orgánu verejnej správy,
a to v prípadoch, kedy by žalobcovi opodstatnene hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preto
práve na strane žalobcu spočíva dôkazné bremeno preukázania daného hroziaceho závažného stavu.
Návrh žalobcu však neobsahuje okrem daňových priznaní žiadne iné dôkazy odôvodňujúce priznanie
odkladného účinku žalobe.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za
podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre
takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku
nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma
bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná

ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi,
má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku,
ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do
skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo
znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.
11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žalobe.
12. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti o priznanie odkladného účinku žalobe uviedol
hrozbu značnej hospodárskej škody či finančnej škody ako aj absenciu zákonného dôvodu na vyrubenie
úroku. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca pripojil iba daňové priznanie za rok
2023. Žiadne iné doklady, resp. listiny svedčiace o tom, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu
hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda, žalobca k žalobe nepripojil. Žalobca, ktorý podáva
návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, je pritom povinný preukázať relevanciu dôvodov na
priznanie odkladného účinku žalobe – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani
úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Je teda povinnosťou žalobcu, aby
preukázal existenciu hrozby značnej hospodárskej škody či finančnej škody. Vzhľadom na dôkazné
bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby značnej hospodárskej
škody či finančnej škody, resp. možnej závažnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou
správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.
13. Keďže žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe pripojil iba daňové priznanie
za rok 2023, správny súd si nemohol utvoriť úsudok o jeho celkovej majetkovej situácii. Majetkovú
situáciu určitej osoby totiž nedeterminujú len jej príjmy, ale aj iné majetkové hodnoty, ktoré vlastní
(napr. nehnuteľné veci, hnuteľné veci). Tvrdenie žalobcu o hrozbe značnej hospodárskej škody či
finančnej škody tak zostalo nepodložené relevantnými dôkazmi. Inými slovami, žalobca hrozbu značnej
hospodárskej škody či finančnej škody nepreukázal. Pre úplnosť správny súd dodáva, že všeobecné
tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by došlo k výkonu napadnutého rozhodnutia, hrozila by mu značná
hospodárska škoda či finančná škoda, nie je dôvodom preukazujúcim hrozbu vzniku takejto ujmy.
14. Pokiaľ žalobca s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prahe uviedol, že bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno spočíva na žalovanom, správny súd uvádza, že Krajský súd v Prahe je súdnym
orgánom samostatného a suverénneho štátu s vlastným právnym poriadkom, ktorý od rozdelenia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky prešiel (rovnako ako ten slovenský) mnohými zmenami. Právne
názory prezentované v rozhodnutiach súdnych orgánov Českej republiky alebo iných súdnych orgánov
štátov odlišných od Slovenskej republiky nie sú vždy automaticky aplikovateľné na veci prejednávané
pred slovenskými súdmi. Pre možnú aplikovateľnosť právneho názoru prezentovaného v súdnom
rozhodnutí vydanom v inom štáte je nutné, aby žalobca vysvetlil jeho súvis s prejednávanou vecou, a to
prinajmenšom poukazom na totožnosť právnej úpravy oboch štátov a skutkového stavu oboch prípadov.
Žalobca tak neurobil, a teda jeho poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Prahe nemohol mať pri
rozhodovaní správneho súdu o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnu relevanciu.
Správny súd pre úplnosť uvádza, že podľa slovenskej správnej súdnej praxe dôkazné bremeno ohľadne
osvedčenia základných zákonom vyžadovaných predpokladov pre priznanie odkladného účinku žalobe
nesie žalobca (napr. uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3Sf/24/2023 zo dňa 19.01.2024,
ods. 18 a sp. zn. 6Sf/25/2023 zo dňa 03.04.2024, ods. 19, uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 4Sf/26/2024 zo dňa 24.07.2024, ods. 7).

15. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aj tým, že vyrubenie
úroku z omeškania nemá zákonný dôvod, správny súd pripomína, že pri rozhodovaní o návrhu na
priznanie odkladného účinku žalobe nijako neposudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Otázku
zákonnosti napadnutého rozhodnutia môže správny súd posudzovať len pri meritórnom rozhodovaní.
16. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe správny súd nemohol prihliadať
ani na návrh žalobcu, aby zvážil sankčnú moderáciu vyrubeného úroku z omeškania a ani sa
nemohol zaoberať otázkou (ne)primeranosti vyrubenej výšky úrokov z omeškania. Správny súd totiž
pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe skúma „len“ to, či žalobca preukázal
existenciu dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe v zmysle § 185 SSP.
17. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal hrozbu značnej hospodárskej či finančnej škody ani
hrozbu závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, správny súd sa už nezaoberal
preukázaním naplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a
to skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným
záujmom. Predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v § 185 písm. a) SSP
stanovené kumulatívne, a teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne
viesť k zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
18. Keďže vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185
písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný
a v súlade s § 188 SSP predmetný návrh zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

(§ 139