{"guid": "3fcdefc5-8e47-40ce-9dca-f4fb801f0503:eb44fb66-a2b4-42ab-bcaa-b2e09e6a2364", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100817.1", "spisova_znacka": "17Saz/7/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Saz/7/2024 z 14. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. augusta 2024, sp. zn. 17Saz/7/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100817.1", "identifikacne_cislo": "0724100817", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 19a ods. 3 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-240", "nazov": "§ 240 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-240", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-240", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb44fb66-a2b4-42ab-bcaa-b2e09e6a2364", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100817.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100817.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100817.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17Saz/7/2024\n0724100817\n14. 08. 2024\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100817.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: A. C., adresa posledného trvalého pobytu v krajine\npôvodu: D. E. F., G. H. C. I. J., B. A. - J., A., toho času: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316\n014 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková\nul. č. 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného K.: A./XXXX- L. z XX. XXXXXX\nXXXX, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný rozhodnutím K.: A./XXXX-X z XX. XXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\nrozhodol, že žalobcovi sa neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“);\nneposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje\nazyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje\ndoplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n2. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o azyl, ktorú podal dňa 31. októbra 2023 počas svojho\nzaistenia, bol s ním dňa 15. novembra 2023 vykonaný vstupný pohovor a následne 11. marca 2024\ndoplňujúci pohovor, počas ktorých uviedol, že v A. nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či\norganizácie a so štátnymi či neštátnymi orgánmi tam nemal nikdy žiadne problémy. Z krajiny pôvodu\nodišiel z dôvodu obavy o svoj život pred jeho kolegami, podnikateľmi, z priemyselnej štvrte v meste H.\nC. I. J., ktorí ho opakovane fyzicky napadli a vyhrážali sa mu smrťou kvôli nedodržiavaniu islamských\nzvykov. Podľa jeho slov verí iba v to, čo vidí a v prírodu, pretože tá dáva život. Aj napriek tomu, že\nsa narodil do moslimskej rodiny, islam nikdy nepraktizoval. Nečítal korán, nemodlil sa, nechodil do\nmešity, dokonca nedodržiaval ani ramadán. Túto skutočnosť pred najbližšou rodinou tajil, vedel o tom\niba jeho strýko, tiež neveriaci, u ktorého od svojich 8 rokov v tej istej obci ako jeho rodičia býval.\nKeďže sa teda považoval za neveriaceho, po nástupe do prvého ročníka základnej školy navštevoval\nhodiny náboženstva iba občas. Spočiatku s tým nemal žiadne problémy, až kým ho v 8. ročníku školskej\ndochádzky za to M. A. N. niekoľkokrát udrel palicou. Nakoniec ho v roku 2015 zo školy vylúčili. Keď sa\nto dozvedela jeho matka, prišla aj s jeho bratom za ním a pýtala sa ho na dôvod vylúčenia, na čo jej\n\npovedal, že to nevie. Matka teda zašla do školy, aby dôvod vylúčenia zistila. Po týchto udalostiach sa od\nstrýka odsťahoval do okresného mesta H. C. I. J., kde začal pracovať ako opravár automobilov. Od tej\ndoby sa s rodičmi nestretol, ani ich nevidel, iba raz sa telefonicky skontaktoval s matkou, aby zistil, ako\nsa má. Tá sa do telefónu rozplakala a prosila ho, aby sa vrátil domov. On sa však domov nevrátil, časom\nsi v okresnom meste otvoril vlastnú autodielňu a až do roku 2021 tam žil bez akýchkoľvek problémov.\nNakoľko v priemyselnej štvrti mesta, kde pracoval, boli zamestnaní aj obyvatelia z jeho rodnej obce,\nktorí podľa jeho vyjadrenia o ňom rozšírili, že je neveriaci, začali sa mu miestni podnikatelia - vlastníci\nautoopravovní, verbálne vyhrážať. Po tom, ako ho fyzicky napadli, rozhodol sa ataky nahlásiť polícii\n(dvakrát v roku 2021 a raz v roku 2022), ktorá však konflikty vyhodnotila tak, že vinný je on. Z toho dôvodu\nbol predbežne zaistený (dvakrát na 48 hodín a raz na 72 hodín), avšak po prešetrení ho zakaždým\npustili na slobodu. Okrem toho ho mali miestni podnikatelia v priebehu rokov 2021-2022 asi 6-7 krát\nudať na polícii kvôli tomu, že nedodržiaval ramadán a nepraktizoval islam, za čo bol pokarhaný. Po\nvšetkých týchto udalostiach sa rozhodol, že bude pre neho najlepšie, ak z A. odíde preč do zahraničia.\nPredtým však koncom roka 2022 odišiel z mesta H. C. I. J., kde mal problémy s miestnymi podnikateľmi\na cestoval po rôznych A. mestách. Okrem iných zdržiaval sa aj v mestách O. E. A., kde bez akýchkoľvek\nďalších problémov žil a pracoval ako opravár automobilov. S problémami sa nestretol ani vtedy, keď sa\ndvakrát vrátil do mesta H. C. I. J., aby rozpredal stroje zo svojej autodielni. Napriek tomu sa v júni 2023\nrozhodol z A. odísť preč. Dňa 26. júna 2023 sa legálne letecky dopravil do tureckého mesta Istanbul,\nodkiaľ po niekoľkých dňoch pokračoval v ceste cez Rumunsko a Srbsko do Maďarska. Tam nasadol do\ndodávky, ktorá ho spoločne s ďalšími krajanmi mala dopraviť do Rakúska. Po tom, ako na území SR\nauto zastavala policajná hliadka, bol zadržaný, zaistený a umiestnený do UPZC, kde z vyššie uvedených\ndôvodov požiadal o azyl. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom, boli\npočas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom\nEurópskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996 sa každá žiadosť o\nazyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej\nv krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický\nprávny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa\nzákonom stanovené podmienky. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že za účelom posúdenia\nžiadosti žalobcu boli využité informácie z databázy migračného úradu č. p. A./XXXXXX-XXX P. XX.\nXXXXXXXX XXXX, č. G. A./XXXXX X-XXX P. X. XXXX XXXX a č. p. A./XXXXXX-XXX P. XX. XXXX\nXXXX, ďalej informácie od právnej zástupkyni, ako aj z verejne dostupných zdrojov.\n4. Neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami\n§ 13 ods. 1 písm. a), § 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e) zákona o azyle, pričom na základe komplexného\nposúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií, dospel k záveru, že žalobca krajinu\npôvodu opustil bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,\nalebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Poukázal,\nže v prípade žalobcu, ktorý sa považuje za ateistu, žiadne akty perzekúcie voči jeho osobe preukázané\nneboli. Problémy žalobcu sa síce týkali náboženského, v jeho prípade ateistického presvedčenia, avšak\nako je z pohovorov s ním zrejmé, svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o svoju bezpečnosť pred\nsúkromnými osobami, ktorým sa nepáčilo, že nežije v súlade s islamským vierovyznaním. V tejto\nsúvislosti žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.\nzn. 1 Sža 17/2008 z 19. augusta 2008, a sp. zn. 1Sža/l9/2009. Skonštatoval, že k udeleniu medzinárodnej\nochrany je možné pristúpiť až po tom, ak sa preukáže, že osoba, ktorá zakladá dôvody svojej žiadosti na\njednom z kritérií, uvedených v § 8 zákona o azyle, nemá v krajine pôvodu dostupnú vnútroštátnu ochranu\nalebo možnosť vnútroštátneho presídlenia. Žalovaný podotkol, že si zabezpečil aktuálne a relevantné\ninformácie o A.. V súvislosti s problémami na škole kvôli absenciám žalobcu na hodinách náboženstva,\nktoré mali napokon vyústiť do jeho údajného vylúčenia zo školy, žalovaný zdôraznil, že takýto postup\nvzdelávacích inštitúcií voči žiakom sa z verejne dostupných zdrojov nepodarilo potvrdiť. Žalovaný sa\nnásledne venoval vzdelávaciemu systému v A., ktoré v odôvodnení podrobne rozobral. Žalovaný preto\ndospel k záveru, že žalobca mal možnosť výberu školy, ak nebol spokojný so štátnou školou, kde mal\npovinné hodiny islamu. Čo sa týka náboženstva, žalovaný skonštatoval, že 99 % obyvateľov A. vyznáva\nislam. Zároveň je to krajina, ktorá je príkladom pokojného spolužitia moslimov, kresťanov a Židov. S\npoukazom na správu Spolkového úradu pre prisťahovalectvo o azyl (BFA) Rakúska o A. žalovaný\ndôvodil, že sekularizmus a svetskosť má síce negatívny vplyv na spoločnosť, a odpadlíctvo a ateizmus\n\nsa považujú za smrteľné hriechy, avšak nie sú trestnými činmi. Ďalej sa žalovaný zaoberal dobrovoľnou\nnáboženskou konverziou, A. ústavou a A. trestným zákonníkom v kontexte s vierovyznaním.\n5. Žalovaný skonštatoval, že žalobca sa nedopustil žiadneho takého konania, ktoré by podľa platných\nA. zákonov mohlo byť považované za trestný čin. Žalovaný pristúpil aj ku skúmaniu dostupnosti\nvnútroštátnej ochrany, k čomu si zabezpečil relevantné informácie. V súvislosti s dostupnosťou\nvnútroštátnej ochrany v A. žalovaný uviedol, že A. považujú súdy a políciu za najužitočnejšiu cestu\nk spravodlivosti, ako to vyplýva z prieskumu, vykonaného Haagskym inštitútom pre inovácie práva.\nŽalovaný ďalej tiež rozoberal orgány presadzovania práva v A.. Poukázal, že vo všeobecnosti je A.\npovažované za demokratickú krajinu, kde sú dodržiavané všetky základné demokratické práva. Z toho\ndôvodu ho viaceré členské štáty Európskej únie (ďalej len „EU“) zaradili na zoznam bezpečných krajín\npôvodu. Medzinárodné právo a právo EU považujú krajinu za bezpečnú, keď je v nej demokratický\nsystém a existujúca účinná vnútroštátna ochrana pred prenasledovaním, mučením alebo neľudským, či\nponižujúcim zaobchádzaním. Žalovaný dospel k záveru, že každý občan A. sa môže domáhať ochrany\nsvojich práv, vrátane práva na život a ochranu svojej osobnosti, čo v podstate využil aj žalobca, keď sa\npo fyzických útokoch obrátil na miestnu políciu. Ak nebol spokojný s postupom polície, mohol sa obrátiť\nna nadriadený policajný orgán, prípadne sa domáhať ochrany svojich práv u iných dostupných orgánov\nčinných v trestnom konaní. Žalobca však o tejto možnosti vôbec neuvažoval a jediné riešenie videl v\ntom, že z A. odíde preč, napriek tomu, že po odchode z okresného mesta H. C. I. J. do iných častí A.,\nbez akýchkoľvek problémov určitú dobu žil a pracoval. Žalovaný po preskúmaní objektívnych prvkov\npoukázal, že ateizmus v A. nie je trestným činom a problémy so súkromnými osobami mal žalobca\nmožnosť riešiť prostredníctvom oficiálnych štátnych orgánov, nakoľko ako z informácií o A. vyplynulo,\nvnútroštátna ochrana je v krajine dostupná a je aj účinná.\n6. Žalovaný ďalej tiež poukázal na informácie, ktoré po zadržaní na Slovensku poskytol žalobca\ncudzineckej polícii, že z A. vycestoval z ekonomických dôvodov a na území SR nechce požiadať o\nudelenie azylu a tiež sa priznal, že po prílete do Srbska úmyselne zničil svoj cestovný pas, aby srbská\npolícia nevedela zistiť jeho identitu a nevrátila ho späť do Turecka, na základe čoho považoval žalovaný\nžiadosť žalobcu o azyl ako účelovo podanú, v snahe vyhnúť sa vyhosteniu do krajiny pôvodu.\n7. Neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle odôvodnil\ntým, že hoci A. vo svojom trestnom zákonníku ponechalo aj trest smrti, ktorý hrozí za určité veľmi závažné\ntrestné činy, v krajine sa od roku 1993 popravy de facto nevykonávajú. Okrem toho sa žalobca v A.\nnedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu táto forma\nvážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 1 zákona o azyle reálne hrozila. Vzhľadom na dostupnosť\na efektívnosť vnútroštátnej ochrany možno hrozbu takéhoto zaobchádzania v prípade návratu žalobcu\ndo A. vylúčiť aj zo strany súkromných osôb. K tomu žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.\n8Sža/4/2009 z 12. marca 2009. Migračný úrad vykonal aj analýzu aktuálnej bezpečnostnej a politickej\nsituácie v A.. Z nej vyplynulo, že A. je dlhodobo bezpečnou a stabilizovanou krajinou a neprebieha\ntam žiadny ozbrojený konflikt takého charakteru, že by pre žalobcu v prípade návratu predstavoval\nindividuálnu hrozbu vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle.\n8. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle\na k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods.\n5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre udeleniu azylu resp. poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, lebo žalobca nemá na území SR\nžiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými\nby sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.\nII. Správna žaloba\n9. Žalobca sa správnou žalobou z 20. mája 2024 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v I. a II. výroku a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Opísal\npriebeh administratívneho konania a obsah jeho výpovedí vo vstupnom a doplňujúcom pohovore ako\naj dôvody napadnutého rozhodnutia.\n\n10. Správnu žalobu podal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a teda z dôvodu, že rozhodnutie\nžalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu.\n11. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že žalovaný nevyhodnotil problémy žalobcu\nv domovskej krajine ako náboženskú perzekúciu. Zároveň v prípade žalobcu videl možnosť domáhania\nsa jeho práv v domovskej krajine prostredníctvom polície. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nesprávne\nprávne posúdil existenciu rizík, spojených s návratom do jeho krajiny pôvodu. Vzhľadom na skutočnosti,\nuvádzané žalobcom, ako aj vzhľadom na informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sú obsahom\nadministratívneho spisu, má žalobca taktiež za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá\nv nich oporu.\n12. Namietal, že nezaložil svoju žiadosť o udelenie azylu na obavách o svoju bezpečnosť pred\nsúkromnými osobami, ale z dôvodu prenasledovania v domovskej krajine z náboženských dôvodov\nformou opatrení, ktoré boli voči nemu diskriminačné. Vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že v\nprípade osoby žalobcu neboli preukázané žiadne akty náboženskej perzekúcie, keďže žalobcovi štátne\norgány neposkytli ochranu, keď o ňu žiadal a dokonca musel využiť podplatenie polície, aby došlo z\njej strany len k ústnemu pokarhaniu po tom, čo ho udali pre jeho ateistické presvedčenie. Poukázal,\nže podľa jeho výpovede, ako aj v zmysle informácií o krajine jeho pôvodu je zrejmé, že sú štátne\norgány v jeho domovskej krajine skorumpované a nie sú mu schopné poskytnúť dostatočnú ochranu.\nPodľa jeho názoru, táto skutočnosť teda zakladá možnosť udelenia mu azylu na území Slovenskej\nrepubliky. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby\nprenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou\nvýpoveďou (napríklad Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8SaZ/l/2017 zo dňa 16. júna 2017).\n13. Poukázal, že do konania nepredložil dôkazy o vylúčení zo školy alebo o odmietnutí poskytnutia\nochrany zo strany polície, či o jeho zadržaní, nakoľko nimi nedisponuje. Zo strany žalovaného však\nnebola jeho osoba vyhodnotená za nedôveryhodnú a počas celého konania pred správnym orgánom (tak\npočas vstupného, ako aj počas doplňujúceho pohovoru) bola jeho výpoveď konzistentná a pravdivo a\ndôveryhodne odpovedal na žalovaným položené otázky. Je preto potrebné, aj v súvislosti s informáciami\no krajine jeho pôvodu, z jeho tvrdení vychádzať. Podľa jeho názoru, zo správ o krajine pôvodu, ktoré sú\nobsahom administratívneho spisu, vyplýva skutočnosť, že osoby, nerešpektujúce islam, sú spoločensky\nvylúčené, dokonca môžu byť aj potrestané. A. štátne orgány nepožívajú dôveru zo strany verejnosti a A.\npolícia je plná korupcie a beztrestnosti, čo má za následok jej obmedzenú účinnosť a zásady právneho\nštátu nie sú dodržiavané. Uvedené sa potvrdilo aj žalobcovi, keď sa po útokoch na jeho osobu na\npolíciu obrátil, avšak neboli potrestaní páchatelia, ale on. Žalobca dal tiež do pozornosti, že vo vstupnom\npohovore dokonca poukázal aj na skorumpovanosť polície popísaním vlastnej skúsenosti.\n14. Žalobca bol ďalej toho názoru, že na základe formálnej A. právnej úpravy nemožno pristupovať\nk ochrane pred jeho diskrimináciou na základe jeho náboženského presvedčenia ako dostatočnej,\nktorá by nezakladala azylovo relevantný dôvod. Poukázal, že uviedol počas vstupného a doplňujúceho\npohovoru, že jeho základné ľudské práva boli porušované od detstva až do jeho odchodu z krajiny\npôvodu. Z dôvodu jeho ateistického presvedčenia bolo opakovane porušované jeho právo na slobodu\na bezpečnosť, právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, právo na vzdelanie, právo na\nslobodu prejavu a zákaz diskriminácie. Tvrdil, že vo vzťahu k nemu došlo k takému opakovanému a\ndlhodobému porušovaniu ľudských práv, že ujma z ich porušenia dosiahla intenzitu prenasledovania.\nK tomu poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6 SžoKS/102/06. Ďalej tiež tvrdil, že nemal k účinnej ochrane\npred prenasledovaním v krajine svojho pôvode prístup a zastával názor, že prítomnosť uvedených\nznakov je možné pozorovať aj v jeho prípade. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal, že\npre žalobcu a jeho rodinu neexistovala iná alternatíva vzdelávania ako štátna vzdelávacia inštitúcia\ns povinnou výukou islamu, pre ich finančné možnosti. S poukazom na informácie o krajine pôvodu, ktoré\nsú založené v administratívnom spise, považoval za preukázané, že v jeho domovskej krajine nie je\ndodržiavaná sloboda náboženského vyznania a v prípade návratu do A. mu hrozí prenasledovanie vo\nforme diskriminačných opatrení zo strany štátu, ako aj neprimerané a diskriminačné trestné stíhanie\nalebo trest. Nesúhlasil so žalovaným, že neexistujú žiadne informácie o tom, že by práva, ktoré\n\nzaručuje svojim občanom A. ústava, neboli v praxi dodržiavané. K záveru žalovaného, že v prípade\nžalobcu nehrozí po jeho návrate do krajiny pôvodu hrozba vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu žalobca uviedol, že v zmysle informácií o\nkrajine jeho pôvodu, ako aj v súvislosti s jeho osobnými skúsenosťami nie je vylúčené, že z dôvodu\ndiskriminujúceho konania zo strany štátnych orgánov môže byť po návrate do A. vystavený takému\nkonaniu pre jeho ateistické presvedčenie. Svedčí tomu podľa jeho názoru aj skutočnosť, že bol, na\nrozdiel od osôb, ktoré na neho útočili, zo strany polície zadržaný, pričom po jeho zadržaní môže práve\nk takému správaniu zo strany štátnych subjektov prísť.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu\n15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 10. júna 2024 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol.\nNapadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne. Poukázal, že po nelegálnom príchode žalobcu\nna územie SR, bol žalobca zadržaný príslušníkmi polície a počas zaistenia v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov v Medveďove požiadal dňa 31. októbra 2023 o udelenie azylu z dôvodu obavy o jeho\nživot. Po vykonanom vstupnom a doplňujúcom pohovore nebolo objektívne preukázané, že by dôvody\nžalobcovho prenasledovania vychádzali z ustanovenia § 8 zákona o azyle. Žalovaný bol toho názoru,\nže postupoval pri rozhodovaní o udelení resp. o neudelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany\nvecne správne, pričom vychádzal najmä z výpovedí žalobcu a zo všeobecne zistených objektívnych\nskutočností. V prvostupňovom správnom konaní nedošlo k žiadnemu pochybeniu, žalobcovi bolo\numožnené, aby uviedol všetky dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, o\nčom bol aj riadne poučený. Počas azylového konania sa žalobcovi hodnoverným spôsobom nepodarilo\npreukázať opodstatnenú obavu z prenasledovania v jeho domovskej krajine tak, ako to vyplýva z § 8\nzákona o azyle. Proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nemal žiadne problémy\nso štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo\ntrestu. Správny orgán v prvostupňovom konaní zistil, že žiadateľ nesplnil primárny predpoklad na\nudelenie azylu a v jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to\nupravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor z roku 1951, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku\nzáväzné. Z dôvodov, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dospel\nžalovaný k názoru, že žalobca nespĺňa podmienky ani na poskytnutie doplnkovej ochrany. Záverom\ncitoval aj z rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžak/17/2019 z 15. novembra 2019.\n16. Žalobca na obsah vyjadrenia žalovaného reagoval replikou, v ktorej zotrval na dôvodoch žaloby.\nVyjadril názor, že počas administratívneho konania svojou dôveryhodnou výpoveďou preukázal\ntak závažné porušovanie ľudských práv vo svojej domovskej krajine, že tieto dosahujú intenzitu\nprenasledovania, pričom k nemu došlo a po návrate do A. aj môže dôjsť z náboženských dôvodov,\na teda z dôvodu, že je ateista. Poukázal, že prostredníctvom svojej výpovede a v súlade s informáciami\no krajine jeho pôvodu preukázal, že v jeho domovskej krajine nie je dodržiavaná sloboda náboženského\nvyznania. V prípade jeho návratu do A. mu teda hrozí prenasledovanie, tak ako je definované v § 2\npísm. d) zákona o azyle. Bol tiež toho názoru, že počas administratívneho konania nebola vylúčená ani\nhrozba jeho mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu po jeho návrate\ndo domovskej krajiny.\n17. Žalovaný na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote duplikou na vyjadrenie žalobcu nereagoval.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal\n18. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n19. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n\n20. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n21. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n22. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n23. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n24. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n25. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\n26. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n28. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia\na dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho\npôvodu, pohlavia a veku.\n29. Podľa § 19a ods. 3 ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní\nžiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak\na) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,\nb) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa\niných chýbajúcich náležitostí,\nc) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi\nsa jeho prípadu,\n\nd) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po\nvstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo\nv prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich\nmedzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a\ne) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.\n30. Podľa § 19a ods. 4 písm. c) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického\npresvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo\nvyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom\npresvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,\n31. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nV. Konanie na správnom súde\n32. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol\nbez nariadenia pojednávania dňa 14. augusta 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.\n4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo\nzverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: K.: A./XXXX-X z XX. XXXXXX\nXXXX, ktorým žalovaný okrem iného neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle,\nani neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n34. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu\npobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť\núzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.\nj. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o\nzákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu\nsú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd,\nktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný\nv obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom\nudelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako\nskutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a\nto v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej\npo odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo 4. augusta 2009).\n35. V prvom rade správny súd považuje za potrebné predostrieť, že žalobca v žiadosti o azyl svoje\ntvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Samotný zákon o azyle priamo predpokladá uvedenú situáciu (a\nteda, že sa žiadateľ o azyl nachádza v stave dôkaznej núdze), pričom podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle,\n\nak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu\nna to neprihliadne, len ak sú splnené kumulatívne nasledovné podmienky: a) žiadateľ vynaložil skutočné\núsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu; b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal\nk dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia\nžiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho\nprípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne\npo vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo\nv prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich\nmedzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná\nvšeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.\n36. Správny súd sa preto zameral na posúdenie podmienok, za splnenia ktorých možno vychádzať len\nz vyhlásení (resp. tvrdení) žalobcu.\n37. Konanie o azyl je totiž osobité najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný\npodoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu,\nktorý predostiera žalovanému závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si\nžalovaný o žalobcovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania.\n38. Dôveryhodnosť osoby žiadateľa žalovaný posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov\na dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich\ntvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie žalobcu v priebehu\nadministratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o\nazyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom\no krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej\nosoby.\n39. Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah žalovaného o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža/48/2010 z 18.\nmája 2010).\n40. Otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení je\nzásadná. Pri jej posudzovaní je preto potrebné postupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí,\nže základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré\nje ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie\nje však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými\nprostriedkami ako vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby\nv pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl\nvyvracajú, spochybňujú alebo potvrdzujú (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1\nSža 10/2013).\n41. Správny súd k posúdeniu dôveryhodnosti žalobcu považuje za potrebné uviesť nasledovné\nskutočnosti.\n42. V administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu\nvstupu z XX. XXXX XXXX číslo G./XXXX-XX, z ktorého vyplýva, že dňa XX. XXXX XXXX bola so\nžalobcom spísaná zápisnica, podľa ktorej žalobcovi v domovskej krajine nehrozí smrť, z A. C. vycestoval\nz ekonomických dôvodov a o udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiada. Ďalej si správny\nsúd pripojil súdne spisy tunajšieho súdu týkajúce sa zaistenia žalobcu sp. zn. 16 SaZ/12/2023 a sp.\nzn. 16 SaZ/5/2024, z ktorých správny súd získal dostupné informácie týkajúce sa žalobcu a či tieto\nnie sú v rozpore s vyhlásenia žalobcu prezentované v jeho azylovom konaní. Z rozsudku Správneho\nsúdu v Bratislave sp. zn. 16 SaZ/12/2023 z 30. novembra 2023 (bod 21) vyplýva, že žalovaný riadne\nzdôvodnil naplnenie účelu zaistenia, keď konštatoval, že vychádzal z vlastných vyjadrení žalobu, ktorý\nz domovskej krajiny odišiel iba z ekonomických dôvodov pre vidinu zárobku peňazí v Nemecku, kde si\nchce nájsť prácu. Žalobcovi bola tiež bezprostredne po zadržaní daná možnosť o azyl požiadať, avšak\nzáujem neprejavil a v prípade jeho prepustenia sa vyjadril, že by pokračoval do jeho cieľovej krajiny,\nktorou je Nemecko. Až v priebehu jeho zaistenia požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život, pričom túto\npodal až v nadväznosti na rozhodnutie o administratívnom vyhostení do jeho domovskej krajiny, keď\nexistoval reálny predpoklad návratu do A.. Žalobca tiež cestoval viacerými členskými štátmi Európskej\núnie, ktoré sú bezpečnými krajinami, a v žiadnej z nich svoj úmysel požiadať o azyl neprejavil.\n\n43. Z ďalšieho pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16SaZ/5/2024 týkajúceho sa prípadu\nžalobcu (konkrétne z bodov 31 a 32 rozsudku z 28. marca 2024 sp. zn. 16SaZ/5/2024) vyplýva, že\n„žalobca skutočne požiadal o azyl až s odstupom viacerých mesiacov, pričom mal nespočetne veľa\npríležitostí (po jeho zadržaní, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, pred každým\nzaistením resp. predĺžením zaistenia alebo kedykoľvek v priebehu jeho zaistenia) oň požiadať. Jeho\ntvrdenie, že o azyl požiadal akonáhle to bolo možné, je zavádzajúce. Z odôvodnenia rozhodnutí o\nzaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplýva a o predĺžení zaistenia\npodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že žalovaný dospel k záveru o\núčelovosti žalobcovej žiadosti o udelenie azylu predovšetkým na základe jeho vlastných vyjadrení. Z\nadministratívneho spisu totiž správny súd zistil, že žalobca dňa 31. októbra 2023 požiadal o udelenie\nazylu zatiaľ čo bol umiestnený v ÚPZC na podklade rozhodnutia o predĺžení zaistenia. Túto skutočnosť\nÚPZC bezprostredne, ešte v ten istý deň, oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 3. novembra 2023 žalobcu\nvypočul a umožnil mu vyjadriť sa ku jeho rozhodnutiu požiadať o azyl, predovšetkým z akého dôvodu\noň požiadal a prečo o azyl nepožiadal už dňa 15. júla 2023, kedy bol prvýkrát zadržaný políciou.\nŽalobca sa ku dôvodom žiadosti o azyl nechcel vyjadriť a ku zmene jeho názoru len poznamenal, že\nv čase zadržania o azyl požiadať nechcel. Dňa 3. novembra 2023 preto žalovaný vydal rozhodnutie o\nzaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincom. Žalobca bol za prítomnosti tlmočníka\no tomto rozhodnutí v ten istý deň oboznámený a jeho písomné vyhotovenie mu bolo bezprostredne\ndoručené do vlastných rúk, čo potvrdil jeho vlastnoručným podpisom nachádzajúcim sa na prvopise\npredmetného rozhodnutia. Žalobca bol následne vypočutý opätovne dňa 29. januára 2024, kde mu\nbola daná možnosť vyjadriť sa k dôvodom predĺženia jeho zaistenia, avšak svoje právo nevyužil\na akékoľvek skutočnosti týkajúce sa jeho žiadosti o udelenie azylu pred žalovaným neprezentoval.\nŽalovaný preto dôvodne vychádzal z tvrdení, ktoré žalobca vypovedal bezprostredne po jeho prvotnom\nzaistení dňa 15. júla 2023, podľa ktorých odišiel z A. C. výlučne z ekonomických dôvodov pre vidinu\nlepšieho zárobku a že mu v jeho domovskej krajine nehrozí prenasledovanie z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, a rovnako mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce\nzaobchádzanie alebo trest smrti.“ Následne v bodoch 34 a 35 uvedeného rozsudku z 28. marca\n2024 sp. zn. 16SaZ/5/2024 správny súd skonštatoval, že „z administratívneho spisu vyplývajú aj\nďalšie podstatné skutočnosti, osvedčujúce účelovosť podania žiadosti o azyl. Napríklad z odpovede\nžalovaného zo 14. septembra 2023 je zrejmé, že žalobca bol na základe jeho vlastnej žiadosti z 3.\naugusta 2023 zaradený do programu ADN-FRONTEX, riadeného prostredníctvom organizácie IOM.\nTáto medzinárodná organizácia poskytuje služby, poradenstvo a pomoc migrantom, zabezpečuje\nkoordinované, humanitárne a nákladovo efektívne návraty štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí\nnemôžu alebo nechcú zostať na Slovensku a želajú si vrátiť sa dobrovoľne do krajiny pôvodu. Na základe\nuvedeného je zrejmé, že žalobca mal záujem dobrovoľne sa vrátiť do krajiny pôvodu a teda sám žiadne\nprekážky nevidel, jeho náhly zvrat v správaní nijako nevysvetlil a aj z tohto dôvodu možno považovať jeho\nžiadosť o udelenie azylu za účelovú. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že žalobca v žalobe bližšie\nneozrejmil ani svoje obavy z prenasledovania a smrti v dôsledku iného vierovyznania, keď v zápisnici\nz 15. júla 2023 tvrdil, že je moslim – sunit, pričom v A. C. je islam najrozšírenejším náboženstvom. Aj\ntieto nedostatky a rozpory tvrdení žalobcu správnemu súdu indikujú, že jeho žiadosť o udelenie azylu\nbola čisto účelová.“\n44. Nie je pritom dôvod pochybovať o hodnovernosti zápisníc spísaných so žalobcom v jeho\npredchádzajúcich konaniach, z ktorých vychádzal aj správny súd pri rozhodovaní vo veciach zaistenia\nžalobcu a ktorých pravdivosť sa žalobca snažil spochybniť až v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu, keď\nbol otázkami žalovaného žalobca vyťažovaný na svoje vyjadrenia uvedené v rozhodnutiach o zaistení\nohľadom predchádzajúceho nezáujmu o požiadanie o azyl na Slovensku a jeho úmyslu pokračovať\nv ceste do Nemecka, pričom žalobca uvedené rozdielnosti spochybňoval len svojim tvrdením, že „on\nto určite nepovedal“, resp. že „tlmočník mu povedal že nemôže požiadať o azyl“. Na to, aby žalobca\nspochybnil zápisnicu, musí predložiť dôkaz opaku, pričom v danom prípade žalobca žiaden taký dôkaz\nneprodukoval (okrem svojho tvrdenia). Aj podľa právnej vedy „zápisnica je verejnou listinou a svedčí jej\nprezumpcia správnosti, to znamená, že údaje v nej uvedené sa považujú za správne a pravdivé, ak sa\nnepreukáže opak.“(Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Millučký, J., Medžová, D. Správny poriadok.\nKomentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022 s. 215).\n45. Z uvedených skutočností po preskúmaní celého prípadu žalobcu, aj v kontexte s informáciami, ktoré\nvyplynuli z predchádzajúcich súdnych konaní žalobcu, nezostalo správnemu súdu iné ako konštatovať,\nže vyhlásenia žalobcu v jeho azylovej veci nie sú hodnoverné, sú v rozpore s dostupnými informáciami\ntýkajúcimi sa prípadu žalobcu, a teda nie je splnená podmienka uvedená v § 19a ods. 3 písm. c) zákona\n\no azyle na to, aby bolo možné prihliadať na žalobcove dôkazmi nepodložené tvrdenia. Správny súd tiež\nnemal preukázanú všeobecnú dôveryhodnosť žalobcu, keďže nemôže byť hodnoverný ten, kto menil\nsvoje výpovede do zápisnice pred štátnymi orgánmi bez toho, aby svoje zmeny v tvrdeniach dostatočne\nodôvodnil. Nie je teda splnená ani ďalšia podmienka uvedená v § 19 ods. 3 písm. e) zákona o azyle.\nTaktiež údajný dôvod prenasledovania musel byť žalobcovi zrejmý už v čase vstupu na územie Európskej\núnie, pričom o azyl požiadal až s odstupom niekoľkých mesiacov, a teda nie je splnená ani podmienka\nuvedená v § 19a ods. 3 písm. d) zákona o azyle (t.j., že žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal\nprimeraný dôvod, prečo tak neurobil).\n46. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že neboli kumulatívne splnené podmienky predpokladané v\n§ 19a ods. 3 zákona o azyle, na to, aby žalobcovi stačilo pred žalovaným prezentovať len svoje tvrdenia.\nŽalobca preto za daného stavu na to, aby bol v konaní o jeho žiadosti o azyl úspešný, bol podľa názoru\nsúdu, povinný svoje tvrdenia osvedčiť, podložiť ich dôkazmi.\n47. V tomto smere žalovaný dospel k správnemu záveru, keď považoval žalobcovu žiadosť o azyl ako\núčelovo podanú, v snahe vyhnúť sa vyhosteniu do krajiny pôvodu, a to s poukazom na informácie,\nktoré po zadržaní na Slovensku žalobca poskytol cudzineckej polícii, že z A. vycestoval z ekonomických\ndôvodov a na území SR nechce požiadať o udelenie azylu a tiež sa priznal, že po prílete do Srbska\númyselne zničil svoj cestovný pas, aby srbská polícia nevedela zistiť jeho identitu a nevrátila ho späť\ndo Turecka.\n48. Žalovanému však možno vytknúť, že sa nedostatočne venoval otázke dôveryhodnosti žalobcu ako\nžiadateľa o azyl, ktorú považuje správny súd za zásadnú a ktorá sa má posudzovať prvorado.\n49. Na druhej strane však, rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili\nvady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (pozri aj rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 4Sž 98-102/02). Obdobne správny súd odkazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účelu správneho súdnictva: „Správne súdnictvo je primárne\nprostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách.\nLen sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít\nverejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu\nnezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti\nvo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči\nktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015).\n50. Pokiaľ teda žalovaný neskúmal dostatočne dôveryhodnosť žalobcu a postupoval v ďalšom konaní\nso žalobcom tak, akoby ju mal osvedčenú, je potrebné konštatovať, že uvedený nesprávny postup\nžalovaného nemal v danom prípade žiadny dopad na subjektívno-právnu pozíciu žalobcu, práve naopak,\nbolo na tvrdenia žalobcu prihliadané, a teda bola zabezpečená vyššia miera ochrany žalobcových práv.\n51. Napriek tomu, že žalobca bol v tomto prípade povinný preukázať svoje tvrdenia, žalovaný vykonal\nadekvátne dokazovanie k všetkým žalobcom tvrdeným dôvodom pre udelenie azylu. Žalovaný sa\npodľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci\nrozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou\ndotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný\nprípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť\ntohto rozhodnutia.\n52. Pre úplnosť správny súd uvádza, že „opodstatnenosť obáv“ z prenasledovania je kľúčovým pojmom\ndefinície utečenca. Pri posudzovaní objektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá\nmá byť posúdená v širšom kontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri\nposudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status)\nje žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu\nsa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov\nby bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene\n\npodložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom\nalebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny.\n53. Z doplňujúceho pohovoru so žalobcom z 11. marca 2024 vyplýva, že od roku 2015 do roku 2021\nžalobca nemal žiadne problémy s tým, že nežije podľa moslimského práva, problémy začali až v roku\n2021 a taktiež od konca roka 2022 až do júna 2023, keď sa zdržoval v rôznych mestách A. nemal žiadne\nproblémy, žil bez problémov. Taktiež uviedol, že aj jeho strýko, ktorý nepraktizuje islamskú vieru, nemal\nžiadne problémy a ostal bývať v A..\n54. V kontexte aj so zadováženými správami o krajine pôvodu správny súd nezistil naplnenie už prvého\nprvku definície utečenca, nakoľko ateizmus v A. nie je trestným činom a problémy so súkromnými\nosobami mal žalobca možnosť riešiť prostredníctvom oficiálnych štátnych orgánov. Z rozhodnutia NS\nSR sp. zn. 1 Sža 2/2010 z 2. februára 2010 vyplýva, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle\nje nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané\nštátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu,\npokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred\nštátnymi orgánmi. Nakoľko z informácií o A. nevyplynulo, že by vnútroštátna ochrana bola v krajine\nnedostupná a ani sám žalobca neuviedol, že by márne uplatnil všetky dostupné prostriedky ochrany,\nktoré mal k dispozícii. Namiesto toho, a to navyše v čase, keď nemal žalobca so súkromnými osobami\nžiadne problémy, sa rozhodol vycestovať z územia A.. Preto nie je možné dospieť k záveru, že by\nžalobcove obavy, ktoré subjektívne pociťuje, mohli byť opodstatnené.\n55. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno uvažovať ani o vážnom\nbezpráví. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani iným spôsobom nevyšlo v konaní pred žalovaným\nnajavo, že by mu hrozilo reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy, odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej\nochrany. Záver o existencii reálneho nebezpečenstva vážnej ujmy nemožno bez ďalšieho vyvodiť z\nničím nepodloženého a veľmi všeobecného tvrdenia žalobcu o prenasledovaní, ktoré navyše ani v čase\nopustenia krajiny pôvodu nebolo prítomné.\n56. „Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť\nk danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to\ntých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú“ (z rozsudku NS SR, sp.\nzn. 1Sža 48/2014). V danom prípade správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu\nzohľadnil všetky vyhlásenia poskytnuté žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu\nžalobcu, jeho postavenie a osobné pomery. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne\naplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne\nzaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie (okrem už spomínanej otázky\ndôveryhodnosti žalobcu ako žiadateľa o azyl), situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine\npôvodu vyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil možnosť prenasledovania žalobcu aj\nsmerom do budúcnosti.\n57. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,\na preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 240 SSP).\n58. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}