{"guid": "4a718099-cd47-40b9-8654-291fc88ef883:6dd314fb-52e9-4800-8c0f-03310b136320", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100797.1", "spisova_znacka": "15Saz/7/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/7/2024 z 6. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. augusta 2024, sp. zn. 15Saz/7/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100797.1", "identifikacne_cislo": "0724100797", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Filip Hudec", "datum_vydania": "2024-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dd314fb-52e9-4800-8c0f-03310b136320", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100797.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100797.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100797.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Saz/7/2024\n0724100797\n06. 08. 2024\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100797.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX v meste C., provincia D., Turecká republika, štátna príslušnosť Turecká republika,\nnárodnosť kurdská, turecký cestovný pas E., posledný pobyt v krajine pôvodu na adrese: X F. G. H.\nI. caddesi, ul. XXX J. K. X apatmeni, v meste D. L., Turecká republika, t.č.: Pobytový tábor Rohovce,\nSlovenská republika, zast. Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava,\nIČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom\nPivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: G./\nXXXX-X zo dňa 15.04.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: G./XXXX-X zo dňa 15. apríla 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl, podľa § 13c ods. 1\npísm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu, podľa § 13 ods. 1 písm.\nb) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalobcovi neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny, podľa § 13c ods. 1 písm.\nb) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny.\n2. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že dňa 30.10.2023 bol žalobca vrátený z územia\nNórska prostredníctvom Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko na základe\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 – nakoľko podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle\nsa žalobca považoval za žiadateľa o udelenie azylu, bolo so žalobcom začaté konanie o udelenie azylu\nalebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.\n3. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s žalobcom vykonaný dňa 22.11.2023 vstupný pohovor,\npočas ktorého žalobca uviedol, že voči nemu nebolo nikdy vedené trestné konanie a nikdy nespáchal\nžiaden trestný čin. Taktiež uviedol, že nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, či inej organizácie, a\nto aj napriek tomu, že sa v roku 2020 uchádzal o členstvo v politickej strane TIP (Türkiye Işçi Partisi). V\nsúvislosti so snahou o členstvo v tejto strane upresnil, že na adresu strany poslal e-mail, že sa chce stať\nich členom, ale nedostal žiadnu odpoveď. Dôvodom jeho snahy stať sa členom strany bola skutočnosť,\nže sa mu páčil ich sociálny program, imponovalo mu presadzovanie rovnakého štandardu pre každého,\nviac socialistický pohľad a rovnosť medzi ľuďmi. Potom iba občas na internete sledoval politickú situáciu,\n\nale žiadnych politických akcií sa aktívne nezúčastňoval, ani sa do ničoho nezapájal. Pred tým, v mladosti,\nvo veku asi 15 - 16 rokov sa zaujímal o politiku, hlavne ohľadom práv Kurdov v Turecku. Viackrát sa\nzúčastnil aj mítingov, organizovaných stranami, ktoré v tomto smere pôsobili, pričom tieto natáčal na\nvideo a zverejňoval ich na internete.\n4. K svojej žiadosti o udelenie azylu na území SR uviedol, že by chcel dostať medzinárodnú ochranu\nz politických dôvodov, nakoľko potom, čo zomrel jeho brat v roku 2015, začal pociťovať tlaky na jeho\nrodinu. Uviedol, že jeho brat bol členom Jednotiek ľudovej obrany YPG (Yekîneyen Parastina Gel), ktoré\nsú Tureckom považované za teroristické, napriek ich podpore zo strany NATO a USA. Tvrdil, že jeho\nbrat sa zúčastňoval bojov proti ISIS na území Sýrie, pričom tam zahynul. Uviedol, že jeho rodina do\nsmrti jeho brata nemala žiadne problémy, avšak keď sa na druhý deň z novín dozvedeli, že zahynul,\nvečer k ním prišli domov policajti - traja policajti vonku strážili dom a asi piati prišli dnu; provokačne sa\npýtali rodičov, kde majú syna, mysleli tým mŕtveho brata a zobrali otca na výsluch - na výsluchu mu\nvraveli, že jeho syn je terorista, preto ho vypočúvajú, po zodpovedaní niekoľkých otázok ho prepustili.\nĎalej tvrdil, že asi 2 týždne od bratovej smrti sa na ich ulici zdržiavali policajti, pričom niekoľkokrát ho\nlegitimovali, pričom celá jeho rodina sa bála, čo bude ďalej. Uviedol, že to pociťoval ako psychický tlak.\nKonštatoval, že po dvoch týždňoch sa už policajti objavovali na ich ulici len zriedka. Poukázal na to, že\nv roku 2019 bol príslušníkmi polície legitimovaný v meste Istanbul, pričom po lustrácii jeho občianskeho\npreukazu na mieste mu povedali, že jeho brat bol terorista, a že je dobre, že zomrel. Po tejto kontrole\nsíce zaistený nebol, avšak opäť pociťoval určitý psychický tlak. Okrem toho uviedol, že po smrti jeho\nbrata si jeho ďalší dvaja bratia natočili smútočný obrad na video, ktoré neskôr zverejnili na internete. Na\nzáklade toho boli obaja obvinení z propagácie terorizmu. V súdnom konaní boli obaja spod obžaloby\noslobodení. Ďalej uviedol, že tlak pociťoval stále, obával sa, že by to nikdy neskončilo a kvôli tomu, čo\nsa stalo s jeho bratom, by sa nemohol zamestnať nikde v štátnej správe - nikdy to síce neskúšal, ale vie,\nže keby to skúsil, určite by ho prelustrovali a kvôli bratovi by mu prácu v štátnej správe nedali. Na záver\nvstupného pohovoru žalobca doplnil svoju výpoveď o obavu žiť na území Turecka, nakoľko sa tam necíti\nbezpečne už od svojich detských čias. V súvislosti s tým uviedol, že keď mal asi 16 rokov, bol svedkom\nincidentu, pri ktorom počas nejakého protestu policajti strieľali do ľudí. Išlo o konflikt medzi Kurdmi a\npolicajtmi. Taktiež spomenul príhodu z čias, kedy mal asi 11-12 rokov a spolu s inými deťmi sa hral\nna ulici, pričom jedného z kamarátov prešlo pancierované policajné auto a odvtedy má z toho traumu.\nDoplnil, že v Turecku prebieha veľa protestov a je veľa sporov medzi Kurdmi a Turkami a stáva sa, že\nkeď napríklad začne niekto hádzať kamene po druhých, policajti aj strieľajú. Uviedol aj to, že sa zúčastnil\nmnožstva takých protestov, pričom sa malo jednať iba o účasť na „tichom“ proteste. Tvrdil, že viackrát\nbol policajtmi zbitý, len kvôli tomu, že je Kurd a celé roky kvôli tomu v Turecku žil v strachu. Bol toho\nnázoru, že v Turecku by sa ako B. nevedel presadiť, že by mu to nebolo dovolené. Iné dôvody neuviedol.\n5. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný uviedol, že tento inštitút je\nviazaný na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej v § 2 písm. d) zákona o azyle. Keďže\nžalobca zakladal dôvody svojej žiadosti na obave z politického prenasledovania, skúmal, či takáto obava\nje opodstatnená a či napĺňa kritéria pre udelenie azylu, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany.\nV tejto súvislosti poukázal na príručku UNHCR: „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca\npodľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov“, konkrétne na: „mať\niné politické názory než vláda ešte nie je samé o sebe dostatočným motívom na prijatie žiadosti o\npriznanie štatútu utečenca. Žiadateľ teda musí preukázať, že má dôvod sa obávať prenasledovania\nza svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom pre svoju kritickosť voči politike\na metódam režimu. To ďalej predpokladá, že štátne orgány poznajú tieto politické názory a že\nich prisudzujú žiadateľovi“. Konštatoval, že žalobca však politicky aktívny nebol, pričom podľa jeho\nvlastného vyjadrenia, oficiálne nebol členom žiadnej politickej strany, či inej organizácie. V roku 2020 sa\nsíce žalobca pokúšal vstúpiť do strany TIP, ale nakoľko po zaslaní prihlášky prostredníctvom internetu sa\nmu neozvali, ďalej iba z času načas na internete sledoval politickú situáciu, ale nijako sa ničoho aktívne\nnezúčastňoval, ani sa do ničoho nezapájal. Svoje politické dôvody žalobca odôvodňoval udalosťami,\nktoré nastali po úmrtí jeho brata A. v roku 2015, ktorý bojoval proti jednotkám Islamského štátu na území\nSýrie ako člen YPG. Vzhľadom na skutočnosť, že turecké orgány považujú jednotky YPG za teroristickú\nskupinu, a jeho ďalší dvaja bratia M. a G. B. uverejnili na internete video zo smútočného obradu za svojho\nbrata, boli obaja obvinení z propagácie terorizmu. V súvislosti s uvedenou skutočnosťou však žalovaný\nuviedol, že obaja bratia žalobcu boli spod obžaloby oslobodení, pričom ani výpoveď žalobcovho otca na\npolícii alebo prítomnosť policajných jednotiek na ich ulici, či žalobcove legitimovanie v Istanbule nejavia\nžiadne známky porušenia žalobcových základných ľudských práv, a preto nemohol konštatovať, že by\nniektorá z týchto udalostí javila znaky politického, či národnostného prenasledovania, definovaného v\n§ 2 písm. d) zákona o azyle.\n\n6. Následne žalovaný považoval za potrebné poukázať na jednotlivé časové úseky života žalobcu:\nžalobca ako občan Turecka, kurdskej národnosti, ukončil základné, ako aj stredoškolské štúdium.\nNásledne nikde nepracoval, živil sa iba ako gitarista v hudobnej skupine. Príjem nemal veľký, ale keďže\nbýval u rodičov, stačil mu ako vreckové. V roku 2016 sa zamestnal vo firme obchodujúcej s tonermi v\nIstanbule, kde riaditeľom bol jeho brat, taktiež kurdskej národnosti. Pracoval tam ako office manager.\nPracoval tam iba do mája 2017, nakoľko ho práca nenapĺňala a chcel cestovať. V roku 2018 si poslal\nprihlášku na štúdium na Univerzitu Kutahyo Dumlupinar Universitesi, kam ale nenastúpil, nakoľko sa\nrozhodol cestovať po Turecku, ktoré považuje za krásnu krajinu. Najskôr s kamarátmi a potom sám\nprecestoval celé Turecko. V roku 2020 sa prihlásil na Ayri Ibrahim Cecen Universita, kde po roku štúdia v\nroku 2022 využil program Erasmus na získanie schengenských víz (platnosť 17.09.2022 - 14.02. 2023)\nna štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ešte predtým si bez problémov v júni 2022\nvybavil turecký cestovný pas s platnosťou jeden rok - najlacnejší poplatok za vybavenie. V auguste\n2022 pricestoval na územie SR, kde nastúpil na Univerzitu Mateja Bela. Napriek tomu, že študijný pobyt\nprogramu N. mal byť do februára 2023, študoval iba do októbra 2022, lebo sa rozhodol schengenské\nvízum využiť na cestovanie po Európe. V novembri 2022 vycestoval cez Viedeň do Nemecka, kde sa\nzdržiaval viac ako jeden mesiac v mestách Hamburg, Hannover, Berlín, Brémy a Mníchov. Potom sa vrátil\ndo Banskej Bystrice, aby vykonal skúšky na univerzite, ktoré však nezvládol. Následne opäť vycestoval\ndo Nemecka. Po mesiaci pobytu v meste Hannover, vycestoval 31.12.2022 domov do Turecka navštíviť\nrodinu a kamarátov. Doma sa rozhodol, že vycestuje do Nórska, kde požiada o udelenie azylu, keďže\nNemecko už spoznal a nepáčilo sa mu tam. Z Turecka vycestoval asi 04.02.2023 do Nemecka a\nnásledne do Nórska. Nórsko si vybral, lebo sa mu páčila ich kultúra, chcel tam viac spoznávať ich kultúru,\nstarú mytológiu, zaoberať sa tým. Po vypršaní schengenských víz požiadal o udelenie azylu na území\nNórska z dôvodu záujmu o ich kultúru, históriu, starý jazyk, dobrý sociálny systém a silnú ekonomiku.\n7. K vyššie uvedenému žalovaný konštatoval, že predmetné turistické aktivity žalobcu sa udiali až po\nsmrti jeho brata v roku 2015, po ktorej mala jeho rodina čeliť jediným problémom, ktoré uviedol. Aj\nnapriek tomu však žalobca bez problémov cestoval po Turecku a užíval si bezstarostný život a dokonca\nlegálnym spôsobom z krajiny odcestoval v rámci štátom podporovaného programu Erasmus. Žalovaný\nmal teda za to, že toto všetko v žiadnom prípade nenasvedčuje tomu, že by žalobca v Turecku čelil\nakejkoľvek forme prenasledovania a ani tomu, že by sa jej mal reálne obávať.\n8. Žalovaný považoval za potrebné taktiež uviesť, že rodičia a súrodenci žalobcu, všetci kurdskej\nnárodnosti, žijú aj naďalej v mieste svojho bydliska bez akýchkoľvek problémov, čo potvrdil sám žalobca v\npohovore, keďže je s nimi v kontakte (brat M. je stále riaditeľom spoločnosti na predaj tonerov v Istanbule,\nbrat G. B. je novinár a redaktor a otec I. pracuje v štátnej správe, čo vyvracia obavu žalobcu, že by si na\núzemí Turecka nemohol nájsť zamestnanie, či byť zamestnaný v štátnej správe (žalobca sa o nájdenie\nzamestnania v štátnej správe ani nikdy nepokúšal). Podľa žalovaného z uvedeného je možné usúdiť, že\naj prezentované obavy na báze národnostného prenasledovania žalobcu možno vylúčiť. Konštatoval,\nže informácie žalobcom uvedené v závere pohovoru z obdobia jeho detstva z roku 2005 alebo 2006\n(mal 11 alebo 12 rokov), kedy údajne pancierové auto prešlo počas hry na ulici jedného jeho kamaráta\na odvtedy má z toho traumu, či incident z roku 2010 (mal vtedy 16 rokov), kedy počas nejakého protestu\npolicajti strieľali do ľudí, alebo že sa zúčastnil mnohých protestov pri ktorých bol iba z dôvodu svojej\nkurdskej národnosti políciou viackrát zbitý, možno vzhľadom na vyššie prezentovaný bezproblémový\nživot na území Turecka, označiť za irelevantné.\n9. Žalovaný taktiež uviedol, že dostupné informácie o Turecku rovnako preukazujú, že bežní občania\nkurdskej národnosti v krajine nečelia žiadnym problémom. Ak sa aj nejaké vyskytnú, tieto sú vždy\nspojené s vykonávaním nejakých aktivít, ktoré štátne orgány vyhodnotia ako problémové. V tomto\nzmysle žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža 21/2008 z 11.09.2008,\npodľa ktorého neexistuje dôvod na udelenie azylu ak „žiadateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy\nnasvedčujúce tomu, že by boli v jeho prípade splnené zákonom o azyle ustanovené dôvody na udelenie\nazylu. Samotný kurdský pôvod nie je dôvodom na udelenie azylu.“ Konštatoval, že v tomto zmysle\ntreba posúdiť aj relevantné informácie o krajine pôvodu, ktoré do konania zadovážil – posúdil ich\na následne dospel k názoru, že žalobca sa odvoláva výlučne na svoj kurdský pôvod a na činnosť,\nktorú vykonával jeho brat pred 9 rokmi - toto však samo o sebe nestačí na udelenie azylu, nakoľko\nv žalobcovom individuálnom prípade nebola na základe jeho výpovede a aj ostatných dostupných\ninformácií identifikovaná reálna hrozba prenasledovania jeho osoby.\n10. K uvedenému záveru žalovaný dospel po dôkladnom posúdení predmetnej žiadosti žalobcu o\nazyl a považoval ho za plne v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku pod\nsp. zn. lSža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 uviedol, že: „azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za\núčelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu\n\nz prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol\nuniverzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé\nskupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú\ncelú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom\nkontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie\nzo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a\npráva a slobody s ňou spojené“. Mal za to, že v prípade žalobcu takéto dôvody zistené neboli a žiadne\npotvrdené informácie nenasvedčujú tomu, že by k tomu mohlo po jeho prípadnom návrate do krajiny\npôvodu dôjsť. Bol toho názoru, že v prípade žalobcu možno konštatovať, že voči nemu nebolo nikdy\nvedené konanie, ktoré by, ako také, napĺňalo znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o\nazyle.\n11. Záverom konštatoval, že u žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže\nalebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný\nza uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto dospel k názoru, že žalobcova situácia nie je z\nhľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudziemu\nštátnemu príslušníkovi adekvátna. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dôvody žalobcovej\nžiadosti žalovaný považoval za irelevantné z hľadiska udelenia azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona\no azyle.\n12. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nžalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že u žalobcu neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na\núzemí SR, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle tiež posúdiť, či žalobca spĺňa podmienky pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať\nsa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom\nvážnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho\nvýkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Uviedol, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine\npôvodu nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný, nikdy\nnebol v politike alebo inak verejne činný. Konštatoval, že žalobca nikdy nevzbudil pozornosť tureckých\nštátnych orgánov a taktiež nevykonával v Turecku žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu\nhrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Ďalej žalovaný uviedol, že sa\ntiež zaoberal tým, či by v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu mohol byť vystavený mučeniu alebo\nneľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu. Mal za to, že ani takáto forma vážneho\nbezprávia žalobcovi nehrozí, pričom poukázal na žalobcovu výpoveď, podľa ktorej v minulosti nebol zo\nstrany tureckých štátnych orgánov ani neštátnych aktérov vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nevykonával a ani v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť,\nktorá by viedla oficiálne turecké orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe v prípade jeho\nnávratu. Pozornosť tureckých úradov nevzbudil ani v minulosti, čo znamená, že by nemal byť cieľovou\nosobou, na ktorú by sa mala sústrediť akákoľvek ich pozornosť. Zaoberal sa aj tým, či by žalobca v\nprípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo\nnedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu - v dostupných zdrojoch sa nenachádza informácia, že by na území Turecka\nprebiehal akýkoľvek ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na\nzáklade neselektívneho násilia, ktorým by mohol byť v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozený na\nživote. Na základe uvedeného nepristúpil v žalobcovom prípade k poskytnutiu doplnkovej ochrany na\núzemí SR v zmysle § 13a zákona o azyle.\n13. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle\nžalovaný uviedol, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 10\nzákona o azyle, t. j. udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko nemá\nna území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení\nzákonných podmienok zlúčiť, a preto žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm.\nb) neudelil.\n14. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a 20 ods.\n5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s\nposkytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Preto\nje posúdenie žiadosti žalobcu z hľadiska § 13b zákona o azyle v jeho prípade irelevantné.\n\n15. Záverom zhrnul, že podľa jeho názoru bolo preukázané, že z dôvodu žalobcovej kurdskej národnosti\nnemal žalobca na území Turecka žiadne problémy, pričom problémy z dôvodu kurdskej národnosti\nnemali a ani v súčasnosti nemajú ani ďalší členovia jeho rodiny. Mal taktiež za to, že z dôvodu príslušnosti\njeho brata k organizácii YPG nemal taktiež žiadne problémy. Postup tureckých štátnych orgánov v\npodobe vyšetrovania možnej podpory organizácie YPG u jeho dvoch bratov považoval za celkom\nlogický, nakoľko táto organizácia je v Turecku považovaná za teroristickú – spomenul však výsledok\nsúdneho konania, v ktorom boli obaja bratia spod obžaloby oslobodení a rovnako tiež poukázal na to,\nže žalobca od roku 2015 v súvislosti s pôsobením svojho brata nečelil v Turecku žiadnym obmedzeniam\nsvojej osoby. Za účelom posúdenia žiadosti žalobcu využil informácie z materiálu Turecko, polytematická\nspráva o krajine, vedenej v internej jeho databáze pod č. p.: G./XXXXXX-XXX z 29.01.2024.\nII.\nŽaloba\n16. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 20.05.2024 sa žalobca v zákonom\nstanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti výrokov I. a II. a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne\nposúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n17. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca vidí v tom, že žalovaný nepovažuje dôvody jeho\nžiadosti, založené na diskriminácii z dôvodu jeho kurdskej národnosti v spojení s jeho politickým\npresvedčením za azylovo relevantné, pričom žalovaný zároveň zastáva názor, že v jeho prípade\nnedošlo v domovskej krajine k žiadnemu porušeniu základných ľudských práv a v prípade jeho návratu\nmu nehrozí prenasledovanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/38/2011\nzo dňa 13.09.2011, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/3/2019 zo dňa\n09.04.2019. Uviedol, že sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva prenasledovania tak z politických\na národnostných dôvodov, ako aj z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a to skupine osôb, ktorí\nsú rodinnými príslušníkmi jednotlivcov patriacich k YPG (jeho brat A.), ktorá je Tureckom považovaná\nza teroristickú organizáciu, a tak isto osôb trestne stíhaných za propagáciu teroristickej organizácie\n(jeho bratia G. a M.). Poukázal na to, že podľa informácií o krajine jeho pôvodu, Turecko považuje YPG\nza teroristickú organizáciu, čo je v rozpore s vnímaním tejto skupiny inými krajinami – trestné stíhanie\na trestanie osôb v súvislosti s členstvom v tejto skupine alebo jej propagáciou teda podľa jeho názoru\nmožno považovať za neprimerané a diskriminačné.\n18. Žalobca v žalobe taktiež odkázal na Uznesenie Európskeho parlamentu o správe Komisie o Turecku\nza rok 2021, ktoré bolo predložené komisiou 18.05.2022 a prijaté 07.06.2022 a pomerne rozsiahlym\nspôsobom ho cituje. V tejto súvislosti poukázal na „výčitky“ smerované Turecku v súvislosti s politickou\nstranou HDP či na text o „mučení a zlom zaobchádzaní so zadržanými osobami zo strany príslušníkov\npresadzovania práva“. Následne odkázal aj na novšie Uznesenie Európskeho parlamentu o správe\nKomisie o Turecku za rok 2022, ktoré bolo predložené komisiou 25.07.2023 a prijaté 13.09.2023. Žalobca\ntaktiež citoval „názor“ spoločnosti Amnesty International (str. 10 žaloby avšak bez zdroja, linku, teda bez\nriadnej verifikácie).\n19. Žalobca ďalej poukázal na str. 9 vstupného pohovoru, na ktorej je podľa jeho názoru uvedené,\nže sa zaujímal o politiku, najmä ohľadom práv Kurdov v Turecku a aj sa zúčastnil na mítingoch,\nktoré organizovali strany, ktoré sa zaoberali kurdskou problematikou. Uviedol, že taktiež na internete\nzverejňoval videá, ktoré na takýchto mítingoch natočil, pričom aktívnejšie sa prestal zúčastňovať\nmítingov v roku 2015, t. j. v roku, keď zomrel jeho brat A. – bojovník YPG, a teda v roku, kedy jeho\nrodina začala byť viac kontrolovaná zo strany štátnych orgánov. Tvrdil, že o politickú situáciu sa však\nstále zaujíma a sleduje ju.\n20. Tvrdil, že jeho rodina, po smrti jeho brata, ktorý ako člen YPG bojoval v Sýrii proti ISIS, začala\nviac zaujímať štátne orgány a celá je považovaná za protivládnu. Konštatoval, že nemôže súhlasiť\ns tým, že by v prípade zásahov štátnych orgánov voči nemu a jeho rodine nešlo o diskrimináciu a\nporušovanie základných ľudských práv, nakoľko nespáchali žiadny trestný čin a takéto konanie zo strany\nštátnych orgánov bolo realizované len v súvislosti s ich kurdskou príslušnosťou a príslušnosťou jeho\nmŕtveho brata k YPG, ktorú Turecko považuje za teroristickú organizáciu. Bol toho názoru, že jeho\n\nzákladné ľudské práva ako príslušníka kurdskej menšiny boli v Turecku porušované, a to jeho právo\nna slobodu a bezpečnosť, právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, právo na slobodu\nprejavu a zákaz diskriminácie. Uviedol, že bol nútený zrušiť si sociálne siete a prestať verejne prejavovať\nsvoje politické názory, nakoľko mal po smrti brata A. a po obvinení jeho bratov M. a G. obavy o svoju\nbezpečnosť. Konštatoval, že turecké štátne orgány prijímajú mnohé opatrenia, ktoré sú namierené práve\nproti príslušníkom kurdskej menšiny a v Turecku je násilie voči Kurdom časté a prítomné v každodennom\nživote. Poukázal aj na to, že počas pohovoru viackrát spomenul psychickú traumu, ktorú si nesie z\ndôvodu životných skúseností s potláčaním práv kurdskej menšiny, a ktorá vyvrcholila prenasledovaním\njeho rodiny po smrti brata A.. Tvrdil, že z mnohých informácií o krajine jeho pôvodu vyplýva, že sú Kurdi\nzo strany štátnych orgánov spájaní s HDP (Ľudovodemokratická strana), YPG (Kurdské jednotky ľudovej\nochrany) a PKK (Kurdská strana pracujúcich), ktoré považuje Turecko za teroristické organizácie, a\npodľa toho vníma a správa sa aj k príslušníkom kurdskej menšiny. Bol toho názoru, že vo vzťahu k\nnemu teda došlo k takému opakovanému porušovaniu ľudských práv, že ujma z ich porušenia dosiahla\nintenzitu prenasledovania. Uviedol aj to, že sa obáva, že by sa po jeho návrate do krajiny pôvodu dostal\ndo väzenia kvôli jeho bratovi A., a že by bol vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu ako jednej z foriem vážneho bezprávia.\n21. Žalobca v žalobe žalovanému vytýkal taktiež to, že nezabezpečil preklad dokumentov na podporu\njeho tvrdení o trestnom stíhaní jeho dvoch bratov a je preto presvedčený, že zistenie skutkového stavu\nje nedostatočné na riadne posúdenie veci.\n22. Žalobca spolu so žalobou predložil aj štyri ním vyhotovené obrazové záznamy/videá na CD nosiči\n(ktoré nepredložil počas administratívneho konania z dôvodu, že sa nachádzali v Turecku v jeho starom\ntelefóne):\nK videu č. 1 uviedol, že sú tam zachytené náboženské skupiny, ktoré vyšli do ulíc s Erdoganovým\npovzbudením a podporou – nazývajú sa „hizballáh“. Konštatoval, že Kurdov, ktorých chytili na ulici bili\npalicami a zabíjali. Tvrdil, že naňho a jeho príbuzných hádzali kamene a strieľali zo zbraní, pretože proti\nnim kričali z balkóna.\nK videu č. 2 uviedol, že predmetné video je z roku 2014, pričom sú na ňom zobrazení ľudia z jeho\nrodného mesta, ktorí využili svoje zákonné právo a protestovali proti štátu a za zastavenie vojny – tvrdil,\nže štátne sily ich napadli a zabili niektorých jeho priateľov na jeho ulici.\nK videu č. 3 uviedol, že predmetné video je z roku 2018, pričom v tom čase Turecko uskutočnilo\nprevrat proti starostom v kurdských mestách a nespravodlivo vymenovalo svojich vlastných zástupcov\nza starostov. Tvrdil, že zvolených kurdských starostov uväznili. Konštatoval, že vo videu policajti strieľajú\ndo ľudí, ktorí protestovali a obhajovali svoje práva.\nK videu č. 4 uviedol, že predmetné video je z roku 2021. Tvrdil, že v tom čase v Konyi zavraždili rodinu,\npretože boli Kurdi a hovorili kurdsky – v kurdských mestách sa preto protestovalo. Uviedol, že štátne sily\nbránili v protestoch tým, že do ľudí strieľali a niektorých aj zabili. Konštatoval, že na videu je zachytená\nstreľba vo vzdialenosti 70 – 80 m od jeho domu, pričom v tom čase evakuovali jeho základnú školu,\nktorá sa nachádzala na ulici za rohom a zmenili ju na policajnú stanicu.\n23. Poukázal na to, že z informácií o krajine jeho pôvodu vyplýva, že v Turecku sa uplatňuje politika\nprenasledovania a asimilácie kurdskej menšiny. Uviedol, že to vníma ako odmietanie jeho identity, jazyka\na kultúry, ktoré sa pokúšajú zničiť. Konštatoval, že v Turecku mu upierajú jeho práva a slobody, pričom\nnásilie a nenávisť, ktoré zažil ako Kurd zo strany Turecka naplnili jeho detstvo a mladosť traumou.\nUviedol aj to, že v Turecku je zavedené tzv. „bezpečnostné vyšetrovanie\", počas ktorého sa skúma\nminulosť Kurdov a ich rodinní príslušníci. Ak je v kurdskej rodine, alebo v minulosti bola, politická\nudalosť, turecké štátne orgány to evidujú. Po takomto vyšetrovaní Kurda žiadna inštitúcia ani spoločnosť\nnezamestná. Ďalej konštatoval, že v jeho prípade problém narastá, lebo jeho brat v minulosti bojoval za\nYPG a necíti sa bezpečne na uliciach, kde vyrastal. Tvrdil, že odišiel z domovskej krajiny skôr, ako ho\nturecké štátne orgány uväznili a zasiahli do jeho práv ešte viac. Považuje sa za osobu, ktorá je pre svoju\nidentitu vylúčená z tureckej spoločnosti a je vystavená násiliu zo strany tureckého štátu.\n24. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní poukázal na svoje opodstatnené obavy z už existujúceho a\nprospektívneho prenasledovania v krajine pôvodu tak z dôvodu účasti jeho brata na bojoch za YPG,\ntrestného stíhania jeho bratov za propagáciu teroristickej skupiny, ako aj z dôvodov svojej kurdskej\nnárodnosti a s tým súvisiacej príslušnosti k tejto sociálnej skupine. Bol toho názoru, že konanie tureckých\nštátnych orgánov predstavuje preňho diskriminovanie na základe príslušnosti k sociálnej skupine, ktorá\n\nsa spája s jeho národnosťou a politickým presvedčením. Tvrdil, že z viacerých zdrojov vyplýva, že\nTurecko síce má formálne prijatú antidiskriminačnú legislatívu, avšak realita je iná a predstavitelia kurskej\nnárodnostnej menšiny sú diskriminovaní vo všetkých oblastiach života. Mal za to, že jeho výpoveď\nkorešponduje s informáciami o krajine pôvodu, ktoré si zaobstaral žalovaný, ako aj s ďalšími zdrojmi,\ntýkajúcimi sa situácie v krajine jeho pôvodu. Bol toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že mu v\nprípade jeho návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie, tak ako je definované v § 2 písm. d)\nzákona o azyle. Žalobca nariadenie pojednávania nepožadoval.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n25. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobcu podaním zo dňa 26.06.2024. K odkazom žalobcu na predmetné\nuznesenia Európskeho parlamentu konštatoval, že porovnal správu za rok 2021 a správu za rok 2022\na bol toho názoru, že v novšej z nich sa nič nepíše o sankciách či represáliách vo vzťahu k politickej\nstrane HDP, pričom sa nespomína v nijakom význame ani mučenie a zlé zaobchádzanie zadržaných\nosôb či inej skupiny osôb. Mal za to, že celkovo si možno všimnúť, že sa v obsahu novšej správy\nzmierňuje kritika voči tureckej vláde. Konštatoval, že je síce pravdou, že sa poukazuje na pokračujúce\nzásahy proti kurdským politikom, novinárom, právnikom a umelcom a vyjadruje znepokojenie pri riešení\nkurdskej otázky, čo nepopiera, avšak mimo uvedených okruhov osôb, teda tých, ktorí aktívne pôsobia v\npolitike a vo verejnom živote, ktorí môžu mať prípadne problémy so štátnou mocou, správa nereferuje\no zacielení sa na bežných občanov kurdskej národnosti. Poukázal ja na to, že staršia správa uvádzala\nčasté problémy s neoprávneným zásahom voči osobám obvinených z terorizmu, novšia správa však\ntento druh problémov nezaznamenáva a k boji proti terorizmu nekonštatuje ani plošné ani vážne\nporušovanie ľudských práv.\n26. K citácii „názoru“ Amnesty International poukázal na to, že k uvedenému žalobca neuviedol žiadny\nzdroj, dátum, link, na základe ktorých by sa dal tento obsah verifikovať. V tejto súvislosti navrhol, aby\nsúd nebral do úvahy neaktuálne a neidentifikovateľné správy, ale aby prihliadal na najnovšie a aktuálne\nUznesenie Európskeho parlamentu o správe Komisie o Turecku za rok 2022 a správy založené v\nadministratívnom spise, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že bežní občania kurdskej\nnárodnosti, akým je aj žalobca, síce môžu čeliť určitej kultúrnej diskriminácií, avšak tureckou vládou nie\nsú vo všeobecnosti prenasledovaní. Na margo informácií v konaní o udelení azylu dal do pozornosti\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp. zn. 1Sža/60/2011.\n27. Poukázal na samotnú výpoveď žalobcu, ktorý na položenú výzvu z jeho strany, aby poskytol všetky\ndôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu na území SR uvádzal policajné kontroly v mieste bydliska po\ntom, čo jeho brat zomrel v boji v Sýrii, či traumatický zážitok z detstva. Tiež vypovedal o tom, že do\nroku 2015 sa aktívne zúčastňoval na mítingoch, ale potom už len sledoval politickú situáciu, avšak sa\ndo ničoho nezapájal. Aktuálne sa o politickú situáciu tiež len zaujíma, ale na politickom dianí sa aktívne\nnezúčastňuje. Žalobca tiež vypovedal o cestovaní po Turecku a po Európe, o štúdiách ako v Turecku,\ntak aj na Slovensku a o tom, aké majú vzdelanie a zamestnanie jeho rodinní príslušníci.\nVzhľadom na tieto informácie konštatoval, že žalobcovi zo strany Turecka bolo umožnené zamestnať\nsa, cestovať, študovať na vysokej škole (bol prijatý na dvoch vysokých školách), odísť za štúdiom do\nzahraničia a popri tom sa vracať späť do Turecka. Podľa vlastných slov žalobcu nikdy nebol zadržaný\na ani voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie. Jeho dvaja bratia, ktorí mali údajne problémy kvôli\nzverejneniu videa z pohrebu zomrelého brata, boli oslobodení spod obžaloby.\n28. K zmienenej politickej aktivite žalobcom uviedol, že išlo o aktivity spred deviatich rokov, pričom\nžalobca sa odvtedy aktívne na politickom dianí nezúčastňuje, naopak z jeho cestovateľských aktivít\na študijných plánov možno vyvodiť jeho záujem o iný spôsob života ako sa stať aktívnym politikom v\nTurecku.\n29. K žalobcom namietanému nezabezpečeniu prekladu dokumentov o trestnom stíhaní jeho dvoch\nbratov uviedol, že predmetné dokumenty založil do administratívneho spisu, no nakoľko sa žalobca\nvyjadril, o aký materiál sa jedná a v tomto smere nespochybňuje jeho výpoveď o trestnom stíhaní\na oslobodení spod obžaloby jeho bratov, tak nepovažoval za účelné a hospodárne ho dať preložiť.\nKonštatoval, že nevidel dôvod na získanie podrobnejších informácií tohto druhu a uspokojil sa s tými,\nktoré mu o bratoch poskytol žalobca. Navrhol, aby súd na túto námietku preto neprihliadal.\n\n30. Ďalej uviedol, že k správnej žalobe bolo priložených niekoľko krátkych videí, ktoré podľa jeho\nnázoru nemajú takú výpovednú hodnotu, aby mohlo byť skonštatované, že v Turecku žalobcovi hrozí\nprenasledovanie v zmysle Ženevskej konvencie. Poukázal na to, že žalobca o videu č. 1 uvádza, že sú na\nňom ľudia, ktorí koho chytili, toho bili a zabíjali. Z videa však nič z toho nie je zrejmé, nahrávka zachytáva\npo ulici kráčajúcich ľudí, niektorých s palicami v ruke a nie je z neho zrejmé, či došlo v súvislosti s nimi k\nporušovaniu ľudských práv. Konštatoval, že na videu č. 2 je vidieť dve autá, jedno z nich je vodné delo a\ndvoch chlapcov na balkóne ako ich pozorujú, pričom možno z neho predpokladať, že bolo natočené na\nmieste, kde predtým došlo k nepokojom. Videá č. 3 a č. 4 majú len pár sekúnd, sú nakrútené v noci, za\ntmy a v diaľke počuť neidentifikovateľné zvuky. Mal teda za to, že tieto videozáznamy nedokumentujú\nžalobcove dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany.\n31. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/18/2008, podľa ktorého: „Dôvody pre\nposkytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania\nľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.\nInštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom\nuznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a\npráva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne\nna prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na\nodôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda\nspravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.“\n32. Poukázal taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/9/2015, podľa ktorého: „Aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu je zrejmé, že navrhovateľ v krajine pôvodu nečelil žiadnemu prenasledovaniu\nzo strany štátnych, či neštátnych pôvodcov, ktoré by zakladalo dôvod na udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky. Rovnako ani nemohol byť posudzovaný ako žiadateľ na mieste. Počas početných\nazylových konaní neuviedol žiadny relevantný dôvod, na základe ktorého by mu mohol byť azyl z\nnavrhovaných dôvodov udelený. Taktiež jeho opakované odchody z územia Slovenskej republiky počas\ntrvania azylových konaní, nesvedčia o skutočnosti, že by mal navrhovateľ o poskytnutie medzinárodnej\nochrany vo forme azylu skutočný záujem.“ Podobnosť s týmto prípadom videl v tom, že žalobca\nnevyvinul žiadne úsilie o podanie žiadosti pred uplynutím platnosti jeho víz na území SR. Poukázal\nna konštatovanie samého žalobcu, podľa ktorého rád cestuje a keďže mu nepostačovali finančné\nprostriedky na štúdium na Slovensku, tak cestoval do Nemecka, Turecka, Nórska a napokon požiadal\no azyl v Nórsku po vypršaní platnosti víz s cieľom štúdia ich jazyka, histórie a sympatií k nórskemu\nsociálnemu systému. Bol toho názoru, že tieto tvrdenia žalobcu taktiež dosvedčujú absenciu potreby\nmedzinárodnej ochrany.\n33. Záverom uviedol, že žalobca nespĺňa profil osoby, ktorej by v Turecku mohlo hroziť prenasledovanie\nzo strany štátu a nepreukázal ani to, že by mu z azylovo relevantných dôvodov malo v jeho individuálnom\nprípade hroziť prenasledovanie. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je významným kurdským politikom,\nnovinárom, právnikom či umelcom a pod., a preto by mu malo hroziť v Turecku prenasledovanie z\npolitických či národnostných dôvodov, po dôslednom zistení všetkých relevantných skutočností dospel k\nzáveru, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu ani na poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhol\nžalobu zamietnuť. Nariadenie pojednávania nepožadoval.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n34. Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca sa\nmôže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných\norgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n35. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n36. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).\n37. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).\n\n38. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n39. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n40. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n41. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa\nrozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv\nalebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n42. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n43. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa\n§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.\n44. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n45. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n46. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o\na) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl,\nalebo\nb) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).\n47. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n48. Podľa § 19a ods. 4 písm. b/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi,\netnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej\nvzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť.\n49. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\n\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n50. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a – Trestný zákon.\n51. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n52. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza\nz toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla\nposkytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,\nprijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným\nprávnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo\nvážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej\nochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje\nsa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.\n53. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle sa vážnym bezprávím rozumie: 1. uloženie trestu smrti alebo\njeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne\na individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n54. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný\npodľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti podľa §\n206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného,\npreskúmal rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri\nsvojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137\nods. 4 SSP.\n55. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutiu žalovaného č. ČAS: G./XXXX-X zo dňa 15. apríla\n2024, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti výroku 1., v ktorom žalovaný žalobcovi neudelil\nazyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a v časti výroku 2., v ktorom žalovaný žalobcovi neposkytol\ndoplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n56. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu\npobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť\núzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,\nt. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z\nprenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa\nnemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických\n\npráv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie\nposkytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá\nveta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko\na nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo\nvnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre\nprenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia\nexistencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o\nazyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d)\nzákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania\nžiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n57. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené\na následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie\nazylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často\nnutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa\nopodstatnenie strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne\nrozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej\nochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej\nochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani\nnenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu do\njeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v\njeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany\nvšak uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle\nustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so\nzisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej\nžiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré\nvyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej\nochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci\nmedzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v\nprípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané\nskutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd\nžiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím\nna jeho presvedčenie, názory, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že\nto tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii\ndôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015).\n58. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území\nSR z politických dôvodov, nakoľko od roku 2015, kedy zomrel jeho brat A. B. – člen kurdskej armádnej\nskupiny YPG (považovaná v Turecku za teroristickú organizáciu), začali tlaky na jeho rodinu, ako aj\npre diskrimináciu a obavy z prenasledovania z dôvodu jeho príslušnosti ku kurdskej menšine. Počas\nvstupného pohovoru dňa 22.11.2023 žalobca uviedol, že voči nemu nikdy nebolo vedené trestné konanie\na nikdy nespáchal žiaden trestný čin, že nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, či inej organizácie,\na to aj napriek tomu, že sa v roku 2020 uchádzal o členstvo v politickej strane TIP (Türkiye Işçi Partisi)\n- v súvislosti so snahou o členstvo v tejto strane upresnil, že na adresu strany poslal e-mail, že sa chce\nstať ich členom, ale nedostal žiadnu odpoveď, tak to nechal tak. Dôvodom jeho snahy stať sa členom\n\nstrany bola skutočnosť, že sa mu páčil ich sociálny program, imponovalo mu presadzovanie rovnakého\nštandardu pre každého, viac socialistický pohľad a rovnosť medzi ľuďmi. Ďalej žalobca uviedol, že potom\niba občas na internete sledoval politickú situáciu, ale žiadnych politických akcií sa aktívne nezúčastňoval,\nani sa do ničoho nezapájal; pred tým, v mladosti, vo veku asi 15 - 16 rokov sa zaujímal o politiku, hlavne\nohľadom práv Kurdov v Turecku, pričom viackrát sa zúčastnil aj mítingov, organizovaných stranami,\nktoré v tomto smere pôsobili, pričom tieto natáčal na video a zverejňoval ich na internete. Konštatoval\ntaktiež to, že okrem rodičov má aj troch bratov (jeden z nich brat A. B. zomrel) a päť sestier, ktorí žijú\nv Turecku, je s nimi v kontakte, všetci sú v poriadku, nemajú žiadne problémy, majú sa dobre. V tejto\nsúvislosti uviedol aj to, že napr. jeho brat M. B. žije v Istanbule a je riaditeľom v spoločnosti na predaj\ntonerov, brat G. B. je novinár a redaktor, sestra A. B. má so sestrou A. kvetinárstvo, sestra J. B. študuje\nna Univerzite v Mardine angličtinu. Uviedol, že precestoval takmer celé Turecko (najprv s kamarátmi,\nneskôr sám), ktoré považuje za krásnu krajinu. Poukázal taktiež na to, že mu bolo v Turecku umožnené\nštudovať na dvoch vysokých školách (bol na dve prijatý – nastúpil len na jednu), odísť za štúdiom do\nzahraničia (cez Erasmus do Banskej Bystrice na Univerzitu Mateja Bela) a popri tom sa vracať späť\ndo Turecka. Konštatoval taktiež, že nemal žiadne problémy s vycestovaním z Turecka, s vybavením si\ncestovného dokladu/cestovného pasu ani pricestovaním späť do Turecka. Poukázal taktiež na to, že\nnikdy nebol na vojenskej službe – požiadal 3x/4x o odklad a vždy mu bolo vyhovené.\nVo svojej žiadosti o udelenie azylu na území SR z politických dôvodov uviedol aj to, že jeho brat A. B.\nsa zúčastňoval bojov proti ISIS na území Sýrie, pričom tam zahynul. Tvrdil, že jeho rodina do bratovej\nsmrti nemala žiadne problémy, avšak keď sa na druhý deň z novín dozvedeli, že zahynul, večer k ním\nprišli domov policajti. Konštatoval, že traja policajti vonku strážili dom a asi piati prišli dnu, provokačne\nsa pýtali rodičov, kde majú syna a zobrali otca na výsluch – na výsluchu otcovi vraveli, že jeho syn je\nterorista a preto ho vypočúvajú, po niekoľkých otázkach otca prepustili. Tvrdil, že asi dva týždne od smrti\njeho brata sa na ulici zdržiavali policajti, pričom ho niekoľkokrát legitimovali, celá rodina sa bála, čo bude\nďalej – pociťoval to ako psychický tlak – po dvoch týždňoch sa už policajti objavovali na ich ulici len\nzriedka. Konštatoval aj to, že v roku 2019 bol príslušníkmi polície legitimovaný v meste Istanbul, pričom\npo lustrácii jeho občianskeho preukazu mu povedali, že jeho brat bol terorista, a že je dobre, že zomrel\n– nebol síce zaistený, avšak pociťoval určitý psychický tlak. Okrem toho uviedol, že po smrti brata A.\nB. si jeho ďalší dvaja bratia natočili smútočný obrad na video, ktoré neskôr zverejnili na internete – na\nzáklade toho boli obaja bratia obvinený z propagácie terorizmu, v súdnom konaní však boli obaja spod\nobžaloby oslobodení. Mal taktiež obavy, že by sa kvôli uvedeným skutočnostiam nemohol zamestnať\nnikde v štátnej správe – bol o tom presvedčený a preto to ani neskúsil. Na záver doplnil svoju výpoveď\no obavu žiť na území Turecka, nakoľko sa tam necíti bezpečne už od svojich detských čias. V súvislosti\ns tým uviedol, že keď mal asi 16 rokov, bol svedkom incidentu, pri ktorom počas nejakého protestu\npolicajti strieľali do ľudí – tvrdil, že išlo o konflikt medzi Kurdmi a policajtmi. Taktiež spomenul príhodu\nz čias, kedy mal asi 11-12 rokov a spolu s inými deťmi sa hral na ulici, pričom jedného z kamarátov\nprešlo pancierované policajné auto a odvtedy má z toho traumu. Doplnil, že v Turecku prebieha veľa\nprotestov a je veľa sporov medzi Kurdmi a Turkami a stáva sa, že keď napríklad začne niekto hádzať\nkamene po druhých, policajti aj strieľajú. Uviedol aj to, že sa zúčastnil množstva takých protestov, pričom\nsa malo jednať iba o účasť na „tichom“ proteste. Tvrdil, že viackrát bol policajtmi zbitý, len kvôli tomu,\nže je Kurd a celé roky kvôli tomu v Turecku žil v strachu. Bol toho názoru, že v Turecku by sa ako B.\nnevedel presadiť, že by mu to nebolo dovolené.\n59. Ustanovenie § 2 písm. d/ zákona o azyle definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za\nprenasledovanie, nie je možné na prípad žalobcu aplikovať bez predchádzajúceho splnenia základnej\npodmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je okrem iného existencia opodstatnených obáv z\nprenasledovania z politických a národnostných dôvodov. Za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona\no azyle je možné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či\nprevádzané štátnou mocou.\n60. Súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v prípade žalobcu spomínaný predpoklad na udelenie\nazylu (existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z politických a národnostných dôvodov) nebol\npotvrdený, pričom žalobca samotnú existenciu obáv z prenasledovania ani hodnoverným spôsobom\nneosvedčil. Správny súd je toho názoru, že žalobcom uvádzané obavy z prenasledovania a jeho príbehy\nnekorešpondujú s množstvom jeho iných tvrdení uvádzaných v priebehu administratívneho konania,\nnajmä vo vstupnom pohovore. Správny súd neuveril azylovému príbehu žalobcu, a to najmä preto, lebo\nsám žalobca vo vstupnom pohovore uviedol, že precestoval bez akýchkoľvek problémov prakticky celé\nC. (či už s kamarátmi alebo sám – nie je teda pravdou, že by celé roky žil v Turecku v strachu), nikdy nebol\n\nzadržaný a ani voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na\nto, že turecké štátne orgány žalobcovi absolútne žiadnym spôsobom neobmedzovali prístup k vybaveniu\nsi cestovného pasu, bolo mu umožnené cestovať po celej krajine pôvodu, ako aj do zahraničia a bez\nakýchkoľvek problémov sa vracať naspäť a následne znovu vycestovávať, bola mu 3 alebo 4 x bez\nproblémov odložená vojenská služba, bolo mu umožnené študovať na vysokých školách v Turecku,\nako aj v zahraničí (jeho skutočný záujem o štúdium je však otázny, nakoľko na jednu vysokú školu ani\nnenastúpil, a prostredníctvom tej druhej sa cez program Erasmus dostal na štúdium na SR, pričom ako\nuvádza v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 30.10.2023 „štúdium na SR bola len zámienka, aby som\nsa dostal do Nórska“ – kde požiadal 17.04.2023 o azyl, skúšky na Univerzite Mateja Bela neurobil, podľa\njeho slov ani na ne nešiel). Správny súd poukazuje ďalej na to, že žalobca nebol politicky aktívny, nebol\nčlenom žiadnej politickej strany ani organizácie (v roku 2020 sa síce uchádzal o členstvo v politickej\nstrane TIP, no keďže mu neodpovedali, tak to nechal tak – zrejme nemal reálny záujem stať sa ich\nčlenom). K údajnej politickej aktivite žalobcu (že sa zúčastňoval niektorých mítingov politických strán)\nsprávny súd poukazuje na to, že k týmto aktivitám malo dôjsť pred vyše deviatimi rokmi, pričom podľa\nslov žalobcu, odvtedy sa aktívne na politickom dianí nezúčastňuje.\n61. Je pravdou, že po smrti žalobcovho brata A. B. boli jeho ďalší dvaja bratia M. a G. B.\nobvinení z propagácie terorizmu (uverejnili na internet video zo smútočného obradu za svojho brata,\nktorý bol členom YPG, ktorej jednotky sa v Turecku považujú za teroristickú skupinu), no obaja\nbratia boli preukázateľne spod obžaloby oslobodení, čo vyplýva jednak z tvrdení žalobcu, ako aj\nz administratívneho spisu. Výpoveď žalobcovho otca po smrti jeho brata na polícii (po pár otázkach\nbol prepustený), respektíve dočasná prítomnosť policajtov na ich ulici v rozsahu maximálne dvoch\ntýždňov (nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by to bolo v dôsledku smrti žalobcovho brata A.\nB.), či žalobcove ojedinelé legitimovanie sa (bežná prax kdekoľvek na svete), taktiež nejavia žiadne\nznámky porušenia žalobcových základných ľudských práv – správny súd je toho názoru, že tieto udalosti\nnejavia znaky politického, respektíve národnostného prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona\no azyle. Správny súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že žalobca požiadal o azyl v Nórsku až po\nvypršaní platnosti víz s cieľom štúdia ich jazyka, histórie a zo sympatií k nórskemu sociálnemu systému,\npričom aj tieto tvrdenia žalobcu len osvedčujú absenciu potreby medzinárodnej ochrany. V tejto súvislosti\nsprávny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 SžoKS 102/06 „môžu byť za\nprenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné\nsvojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša,\nďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského\ndohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým\nnázorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j.\nčinnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny\nalebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a\nochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“.\n62. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne nezabezpečenia prekladu dokumentov žalovaným týkajúcich\nsa trestného stíhania jeho dvoch bratov, tak správny súd je toho názoru, že na riadne zistenie\nskutkového stavu v tomto smere je postačujúce oboznámenie sa s tvrdeniami žalobcu a založenie\npredmetných dokumentov do administratívneho spisu (najmä keď obaja žalobcovi bratia boli spod\nobžaloby oslobodení) – správny súd teda má za to, že skutkový stav v tomto smere bol dostatočne\nzistený, pričom prekladanie spomínaných dokumentov nepovažoval za účelné a hospodárne.\n63. Ohľadne štyroch krátkych videí priložených žalobcom k správnej žalobe, tak správny súd má za\nto, že ani tieto žiadnym spôsobom nepreukazujú a ani nedokumentujú žalobcove dôvody na udelenie\nmedzinárodnej ochrany, pričom žiadnym spôsobom z nich nevyplýva, že by žalobcovi v Turecku hrozilo\nprenasledovanie v zmysle Ženevskej konvencie. Správny súd v tomto smere musí aj konštatovať, že\ntvrdenia právnej zástupkyne žalobcu (a teda aj žalobcu) ohľadne toho, čo sa nachádza na predmetných\nvideách, neboli žiadnym spôsobom preukázané a z jednotlivých videí zrejmé – podľa správneho súdu\nsa jedná opätovne o účelové, značne zavádzajúce a vykonštruované tvrdenia. Správny súd sa v tomto\nsmere stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že prvé video zachytáva po ulici kráčajúcich ľudí,\nniektorých s palicami v ruke, pričom nie je z neho zrejmé, či došlo k nejakému porušovaniu ľudských\npráv; na druhom videu je vidieť dve autá (jedno z nich je vodné delo) a dvoch chlapcov na balkóne\nako ich pozorujú – pravdepodobne na tom mieste predtým došlo k nepokojom – neušlo však pozornosti\nsprávneho súdu, že na predmetnom videu sa chlapci smejú a pri jeho natáčaní evidentne zabávajú;\n\ntretie a štvrté video – majú len pár sekúnd, sú nakrútené v noci za tmy, pričom v diaľke je počuť\nneidentifikovateľné zvuky – absolútne nič nepreukazujú a nič z nich nevyplýva.\n64. K uzneseniam Európskeho parlamentu, na ktoré poukázal žalobca:\nSprávny súd sa plne stotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že v polytematickej správe za rok 2022 (po jej\nporovnaní s polytematickou správou za rok 2021) sa nič nepíše o sankciách či represáliách vo vzťahu\nk politickej strane HDP a nespomína sa v nijakom význame ani mučenie a zlé zaobchádzanie zadržaných\nosôb či inej skupiny osôb – vyplýva z nej skôr zmiernenie kritiky voči tureckej vláde. Správny súd\nnespochybňuje, že je v nej poukazované na pokračujúce zásahy proti kurdským politikom, novinárom,\nprávnikom a umelcom, no mimo uvedených okruhov osôb (ktorí aktívne pôsobia v politike a vo verejnom\nživote, pričom môžu mať prípadné problémy so štátnou mocou v Turecku) predmetná polytematická\nspráva žiadnym spôsobom nereferuje o zacielení sa na bežných občanov kurdskej národnosti (bežným\nobčanom je nesporne aj žalobca). Predmetná správa nezaznamenáva ani neoprávnené zásahy voči\nosobám obvineným z terorizmu, pričom k boji proti terorizmu nekonštatuje ani plošné ani vážne\nporušovanie ľudských práv. Na žalobcom prezentované „názory“/správy, ktoré nebolo možné verifikovať\n(žalobca neuviedol žiadny zdroj, link, dátum) správny súd neprihliadal (s poukazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR 1Sža/60/2011).\n65. Pokiaľ žalobca spomínal diskrimináciu a obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti ku kurdskej\nmenšine, treba pripomenúť, že Súdny dvor sa už v minulosti zaoberal situáciou kurdskej menšiny v\nTurecku a dospel k záveru, že prípadné ťažkosti nepredstavujú prenasledovanie v zmysle § 8 zákona\no azyle. V tomto smere súd poukazuje aj napr. na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 4 Azs 34/2011 – 154 zo dňa 11.09.2012, „celková situácia v krajine pôvodu sťažovateľa\nje taká, že vláda sa snaží rešpektovať práva kurdskej menšiny a nie ju utláčať a situácia sa v tomto\nohľade pomaly zlepšuje. Vláda rešpektuje práva kurdskej menšiny, dokonca sa snaží zlepšiť postavenie\nkurdskej menšiny a prenasleduje len kurdských povstalcov, ktorí proti nej bojujú so zbraňou v ruke. V\nniektorých prípadoch však dochádza k excesom zo strany bezpečnostných zložiek, ktoré nerešpektujú\nzákaz bitia, zlého zaobchádzania, svojvoľného zatýkania a väznenia.“ Súd ďalej uvádza, že „nie je\nmožné súhlasiť so žiadateľom, že by kurdskí štátni príslušníci v Turecku boli na celom území tak bežne\na závažne prenasledovaní, že by táto skutočnosť bola dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany“.\nSprávny súd sa stotožňuje aj so záverom žalovaného v tom, že aktuálne informácie o krajine pôvodu\nžalobcu vo všeobecnosti potvrdzujú určitú mieru diskriminácie Kurdov v Turecku, avšak táto skutočnosť\nnutne neznamená, že každá osoba kurdskej národnosti automaticky spĺňa kritéria pre udelenie azylu.\nV tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/17/2019 „Dôvody\npre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania\nľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.\nInštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom\nuznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a\npráva a slobody s ňou spojené“. U žalobcu sa však žiadnym spôsobom nepreukázalo, že by bol z\ndôvodu svojej etnickej príslušnosti nejakým spôsobom diskriminovaný. Potvrdzuje to aj skutočnosť,\nže žalobca v krajine pôvodu bez problémov absolvoval základnú a strednú školu, bol prijatý na dve\nvysoké školy (na jednu aj nastúpil, pričom ako uviedol účelovo využil program Erasmus na to, aby sa\ndostal do Nórska – tam podľa správneho súdu účelovo požiadal o azyl nie z dôvodu, že by sa obával\nprenasledovania ale z dôvodu záujmu o ich kultúru, históriu, starý jazyk, dobrý sociálny systém a silnú\nekonomiku – o azyl požiadal až po vypršaní platnosti víz), bolo mu umožnené študovať aj na zahraničnej\nvysokej škole (cez spomínaný program Erasmus na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici – skúšky\nnespravil, ani na ne údajne nešiel, značnú časť s poskytnutých peňazí zo štipendia využil na cestovanie\npo Európe – precestoval prakticky väčšinu veľkých miest v Nemecku – všetko mu tam údajne financovali\nkamaráti), počas tohto „štúdia v SR“, respektíve najmä cestovania po Európe sa bez problémov vracal\nnaspäť do Turecka pozrieť rodinu a opätovne bez žiadnych problémov mu bolo umožnené vycestovávať\ndo iných krajín – v tejto súvislosti opätovne treba poukázať aj na to, že cestovný pas mu bol vydaný\nbez akýchkoľvek problémov; následne mal aj prístup k zamestnaniu (pracoval napr. u brata, ktorý je\nv Istanbule riaditeľom spoločnosti na predaj tonerov). Žalobcovi taktiež štátne orgány v Turecku tri\nalebo štyrikrát vyhoveli ohľadne jeho žiadosti o odklad vojenskej služby – opätovne bez problémov.\nŽalobca nikdy nemal s odchodom z krajiny pôvodu a ani po príchode do Turecka žiadne problémy\n– v tomto smere správny súd poukazuje aj na to, že rodičia žalobcu, ako aj jeho súrodenci, všetci\nkurdskej národnosti žijú aj naďalej v Turecku bez akýchkoľvek problémov, čo potvrdil aj sám žalobca\nvo vstupnom pohovore. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na to, že žalobcov brat M. je stále\n\nriaditeľom spoločnosti na predaj tonerov v Istanbule, jeho brat G. B. je novinár a redaktor a jeho otec\nI. pracuje v štátnej správe – uvedené vyvracia aj ďalšie žalobcove tvrdenie, že by si na území Turecka\nnemohol nájsť zamestnanie v štátnej správe – žalobca sa o to nikdy ani len nepokúsil. V priebehu konania\nžalobca neuviedol jedinú skutočnosť, ktorá by vo vzťahu k jeho vzdelaniu alebo výkonu povolania\npreukázala akúkoľvek mieru diskriminácie. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by v súvislosti s jeho\nkurdskou národnosťou boli zo strany štátnych orgánov prijaté opatrenia, ktoré by nejakým spôsobom\nzasahovali do jeho základných ľudských práv a slobôd. Žalobca v rámci administratívneho konania\nnepopísal žiadnu konkrétnu formu prenasledovania, ktorej by mal on osobne čeliť, obmedzil sa len\nna všeobecné konštatovanie o diskriminácii menšiny Kurdov v Turecku. Zároveň sa žalobca v rámci\nadministratívneho konania vyjadril, že doteraz nebol v Turecku prenasledovaný políciou, armádou, alebo\ninými zložkami štátu. Informácie uvedené žalobcom v závere vstupného pohovoru - z obdobia detstva,\nkedy údajne pancierové auto prešlo počas hry na ulici jedného jeho kamaráta a odvtedy má z toho traumu\n(2005-2006), či incident z roku 2010, kedy počas nejakého protestu policajti strieľali do ľudí, alebo že\nsa zúčastnil mnohých protestov pri ktorých bol iba z dôvodu svojej kurdskej národnosti políciou viackrát\nzbitý, považoval správny súd vzhľadom na vyššie uvedený bezproblémový život žalobcu v Turecku, za\núčelové, nepreukázané tvrdenia, s irelevantnou výpovednou hodnotou pre súčasné azylové konanie.\nTaktiež v konaní nebolo preukázané, že by žalobca čelil akémukoľvek prenasledovaniu súvisiacemu s\njeho súrodencami. Sám žalobca v tomto smere konštatoval, že nikdy nebol trestne stíhaný, dokonca\nnebol v žiadnej veci ani len vypovedať na polícii.\n66. Za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobcu využil žalovaný všetky relevantné informácie\nvrátane polytematických správ o krajine Turecko. Správny súd mal z nich za preukázané, že v krajine\npôvodu žalobcu, bežní občania kurdskej národnosti (a teda aj žalobca) síce môžu čeliť určitej kultúrnej\ndiskriminácii, avšak tureckou vládou vo všeobecnosti prenasledovaní nie sú. V tejto súvislosti správny\nsúd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že v krajine pôvodu pred jej opustením alebo aj po\nnávrate s cudziny, nakoľko sa počas štúdia/cestovania vracal naspäť domov, čelil konaniu, ktoré by mu\nspôsobovalo vážne porušovanie jeho základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení,\nktoré by ho postihovali podobným spôsobom, a teda nečelil žiadnemu fyzickému ani psychickému\nnásiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod., a neexistujú objektívne\ndôvody, pre ktoré možno konštatovať, že by mu akákoľvek forma prenasledovania podľa § 2 písm.\nd) zákona o azyle v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu\nalebo neštátnych aktérov. V tejto súvislosti správny súd taktiež uvádza, že žalobca nikdy nepatril\nmedzi politikov, novinárov, právnikov, poprípade umelcov (teda osoby, čo sa aktívne zúčastňujú na\npolitickom a verejnom živote), respektíve medzi vyhlasovateľov nejakých potenciálne radikálnejších\nnázorov na verejnosti, nepatril medzi aktivistov u ktorých by sa dalo vôbec potenciálne uvažovať, že by\nmohli spôsobovať nejaké politické/národnostné rozbroje, respektíve nepokoje, a teda nie je dôvod sa\ndomnievať, že by žalobcovi akýmkoľvek spôsobom malo byť bránené v krajine jeho pôvodu v bežnom\nfungovaní – relevantné, transparentné a najmä dôveryhodné zdroje na ktoré žalovaný poukázal tieto\nskutočnosti len potvrdzujú. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti správny súd má teda taktiež za to,\nže je veľmi nepravdepodobné, že by žalobca čelil v Turecku nejakej forme prenasledovania v budúcnosti,\npokiaľ bude žiť bežným životom tak, ako doteraz.\n67. Správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/1/2020 zo dňa\n25.02.2020: „Je nepochybné, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.“\n68. „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža\n15/2008 zo dňa 19. augusta 2008).\n69. Vyššie spomenutá účelová argumentácia zo strany žalobcu, ktorá si nakoniec protirečila s inými\nžalobcovými tvrdeniami, ako aj s preukázateľne zisteným skutkovým stavom, podľa správneho súdu\n\nv konečnom dôsledku aj spochybnila dôveryhodnosť žalobcu. K zvýšeniu dôveryhodnosti žalobcu\nneprispelo ani jeho účelové opísanie priložených videí (na druhom sa vyslovene dvaja chlapci pri\nnatáčaní videa smejú a zrejme zabávajú), jeho financovanie pobytu v Nemecku, respektíve účelové\nštúdium v SR len z dôvodu, aby sa dostal do Nórska – kde požiadal o azyl nie z dôvodu obáv\nz prenasledovania, ale z dôvodu záujmu o ich kultúru, históriu, starý jazyk, dobrý sociálny systém a silnú\nekonomiku, a aj to až po vypršaní platnosti víz. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa správnemu súdu\njaví žalobcom podaná žiadosť o udelenie azylu z politických/národnostných dôvodov ako účelová.\n70. Správny súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nezanedbal ani otázku\nposkytnutia doplnkovej ochrany. Jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom\no medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených\nv zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce, požadovať ich vycestovanie.\n71. Čo sa týka doplnkovej ochrany, tak správny súd má za to, že žalovaný sa v predmetnej veci\ndostatočným spôsobom zaoberal všetkými troma formami vážneho bezprávia, pričom zistené poznatky\nv tomto smere aj správne vyhodnotil tak, že žalobcovi ani v jednom prípade vážne bezprávie v krajine\njeho pôvodu nehrozí.\nZ administratívneho spisu, a teda aj z výpovedí žalobcu je zrejmé, že žalobca nikdy nebol v Turecku\ntrestne stíhaný - nikdy voči nemu nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený, zadržaný alebo\nzatknutý, údajné jeho aktivity (zúčastňovanie sa na mítingoch niektorých politických strán pred vyše\ndeviatimi rokmi, pričom potom po roku 2015 sa už do ničoho nezapájal a ničoho sa nezúčastňoval)\nnemožno označiť za také, ktoré by vzbudzovali pozornosť tureckých štátnych orgánov – v konaní\nbolo preukázané, že žalobca reálne nikdy nevzbudil pozornosť tureckých štátnych orgánov, pričom\nnevykonával v Turecku ani žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie\nv podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu – v konaní bolo preukázané, že konkrétne žalobca\nv priebehu svojho života nebol v Turecku ani len diskriminovaný.\nSprávny súd je rovnako ako žalovaný toho názoru, že žalobcovi nehrozí v prípade jeho návratu do\nTurecka ani druhá forma vážneho bezprávia, a to tá, že by mohol byť vystavený mučeniu alebo\nneľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu. Z administratívneho spisu, a teda aj\nz výpovedí žalobcu je zrejmé, že žalobca nikdy nebol zo strany štátnych orgánov Turecka a ani\nneštátnych aktérov vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo\ntrestu (nikdy nebol ani len zadržaný a vypočúvaný na polícii) a nikdy nevykonával a ani v súčasnosti\nnevykonáva žiadnu činnosť (nebol politikom, novinárom, právnikom a pod.), ktorá by viedla turecké\nštátne orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe v prípade jeho návratu do Turecka – turecké\nštátne orgány sa o žalobcu preukázateľne nezaujímali ani po smrti jeho brata, keď mu bolo umožnené\nštudovať (kde chcel, aj v zahraničí), cestovať (bez žiadnych problémov mu boli vydané cestovné doklady\na bolo mu umožnené cestovať po celej krajine aj do zahraničia a vracať sa naspäť), zamestnávať sa\na pod.\nSprávny súd taktiež konštatuje, že žalovaný sa správne zaoberal aj tým, či by žalobca v prípade jeho\nnávratu do Turecka mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti\njeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného\nkonfliktu. Správny súd sa stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že v dostupných zdrojoch sa\nnenachádza informácia, že by na území Turecka prebiehal akýkoľvek ozbrojený konflikt, v ktorom by\nmohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia, ktorým by mohol byť\nv prípade jeho návratu do Turecka ohrozený na živote.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd má za to, že žalovaný správne nepristúpil v žalobcovom\nprípade k poskytnutiu doplnkovej ochrany na území SR, keďže na to neboli žiadne dôvody.\n72. Správny súd v súhrne zistil, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno\npodradiť pod pojem existencie opodstatnených obáv v krajine pôvodu z prenasledovania z politických/\nnárodnostných dôvodov (najmä po komplexnom posúdení priebehu života žalobcu). Taktiež je podľa\nsprávneho súdu v kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu dostatočne zistený skutkový stav\nžalovaným a správne vyhodnotené dôkazné prostriedky žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Správny\nsúd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti je zákonné a žalovaný správne\na zákonne konštatoval, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu, pričom nespĺňa ani\npodmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.\n\n73. Správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou\na účinnou právnou úpravou, zohľadnil všetky vyhlásenia žalobcu, dôležité skutočnosti týkajúce sa\nkrajiny pôvodu, jeho postavenie a osobné pomery. V administratívnom konaní bol dostatočne zistený\nskutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v\ncelom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa\nnázoru správneho súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej\nveci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou\ndotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný\nprípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Z uvedeného správny súd uzavrel, že žalovaný správne vyhodnotil zistený\nskutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil\npodmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 8 zákona o azyle a zároveň\nnesplnil podmienky ani na poskytnutie doplnkovej ochrany.\n74. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní rozhodnutia v napadnutej časti žalobu\nako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.\n75. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}