{"guid": "159f3cd8-b077-45b3-8386-16f3ce99607b:de55d7a1-30e7-47bb-9b92-23f14ad1b9b3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100497.1", "spisova_znacka": "18Saz/7/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Saz/7/2024 z 5. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. apríla 2024, sp. zn. 18Saz/7/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100497.1", "identifikacne_cislo": "0724100497", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2024-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "nazov": "§ 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-2", "nazov": "§ 89 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-114", "nazov": "§ 114 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-114", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "nazov": "§ 228 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-114", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-228", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de55d7a1-30e7-47bb-9b92-23f14ad1b9b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100497.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100497.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100497.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18Saz/7/2024\n0724100497\n05. 04. 2024\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100497.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, v zast.: Centrom\nprávnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom: Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so\nsídlom: Regrútska 4, Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania.\n1. Napadnutým rozhodnutím č. E./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88\nods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len ako „ZPC“, alebo „zákon o pobyte\ncudzincov“) a podľa § 88 ods. 4 zákona stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac\ndo 13.04.2024.\n2. Žalobca bol prvotne zaistený a umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\n(ďalej len ako „ÚPZpC“) dňa 15. júla 2023 rozhodnutím č. E./XXXX-XX na účel výkonu administratívneho\nvyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 15. septembra 2023, pričom dňa 14. septembra 2023 mu žalovaný rozhodnutím č. E./XXXX-XX\npredĺžil zaistenie postupom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov najviac do 15. januára 2024.\n3. Dňa 28. novembra 2023 bolo žalovanému doručené stanovisko z ÚPZpC, obsahom ktorého bolo\noznámenie, že žalobca dňa 28. novembra 2023, t. j. počas trvania jeho zaistenia na účel podľa § 88\nods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\nV nadväznosti na čo žalovaný žalobcu prezaistil rozhodnutím zo dňa 29. novembra 2023 č. E./XXXXXX podľa § 88a ods. 1 písm. c/ ZPC. Voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 28.11.2023 podal žalobca podľa\n§ 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správnu žalobu na\nSprávny súd v Bratislave, domáhal sa bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Správny súd v Bratislave\nnásledne svojím rozsudkom sp. zn. 18Saz/2/2023 zo dňa 11.12.2023 uvedenú žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Dňa 23.01.2024 bolo Migračným úradom rozhodnuté, vo veci žiadosti žalobcu o azyl, pričom\njeho žiadosť bola zamietnutá podľa §12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 o azyle a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov ako zjavne neopodstatnená. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\n\ndňa 30.01.2024. Z uvedeného dôvodu zanikol účel zaistenia podľa §88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte\ncudzincov v znení neskorších predpisov a účastník konania bol dňa 29.02.2024 prepustený zo zaistenia\nv ÚPZC Medveďov.\n4. Nakoľko však bolo účastníkovi konania dňa 15.07.2023 vydané právoplatné rozhodnutie o vyhostení\npodľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov vedené pod č. E./XXXX-XX, ktoré do dnešného\ndňa nebolo zrealizované, bol pred budovou ÚPZC Medveďov vyzvaný hliadkou Mobilnej jednotky\nPolicajného zboru Bratislava k preukázaniu totožnosti. Na základe vyššie uvedených dôvodov bol\nžalobca predvedený na správny orgán podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu existencie\nprávoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\n5. V nadväznosti na uvedené bola dňa 29.02.2024 so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka\nkonania v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku vedená pod číslom E./XXXX-XX (ďalej len „zápisnica\no podaní vyjadrenia“), v ktorej sa žalobca vyjadril, že z C. vycestoval legálne na svoj cestovný doklad z\nletiska ( F. G. H.) tu sa nakontaktoval na prevádzača, ktorého našiel prostredníctvom aplikácie TIKTOK.\nTento prevádzač mal prezývku C. B.. Za sumu 5.000,- EUR mu mal zorganizovať cestu do Európy.\nZaradil ho do skupiny migrantov, väčšinou boli zo Sýrie. Previezli ich nelegálne cez I. G. B.. V B. ich\nprevzala ďalšia skupina prevádzačov, taktiež z klanu B.. Ta ich previezla cez B. A. G. C.. V C. prišla\npre nich dodávka, ktorá ich doviezla až na Slovensko. Po ceste ich zastavila policajná hliadka, ktorá ich\nnásledne zadržala spolu s vodičom. Ďalej v zápisnici uviedol, že domovskú krajinu opustil z finančných\ndôvodov, chcel zarobiť viac peňazí, mať sa lepšie a ísť za rodinou. Na Slovensku nemá rodinu, v prípade\nprepustenia zo zaistenia by išiel do Nemecka, čo bola aj jeho cieľová krajina. Účastníkovi konania bola\ndaná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení, aby sa vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhol doplnenie, pričom žalobca sa k predloženým podkladom nechcel vyjadriť.\n6. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 79 ods. 1, § 2 ods. 4, § 83 ods. 2 písm.\na/, § 83 ods. 2 písm. b/, § 84 ods. 1 písm. d/, § 88 ods. 4, 5, § 89 ods. 1 písm. a/ a b/, § 89 ods. 3\nZPC, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 a vecne tým, že v prípade\nžalobcu je riziko úteku dôvodné, najmä preto, že žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že jeho\ncieľovou krajinou je Francúzsko, a ak by bol prepustený cestoval by do Francúzska. Žalobca nedisponuje\nplatným cestovným dokladom, nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území iného\nčlenského štátu a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení č. E.- XXX/XXXX-XX mu bol uložený zákaz\nvstupu na tri roky. Žalobca cestoval viacerými štátmi, s vedomým neoprávneného pobytu. Preto správny\norgán predpokladá, že v prípade ponechania na slobode, by žalobca ušiel resp. by sa skrýval, čo by\nzmarilo proces výkonu administratívneho vyhostenia.\n7. Správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 13.04.2024.\nÚkony, ktoré po umiestnení žalobcu v ÚPZ bude vykonávať uviedol nasledovne: preštudovanie\nspisového materiálu, lustrácie osoby v príslušných informačných systémoch, zaslanie žiadosti na\nZastupiteľský úradu domovského štátu účastníka konania, prostredníctvom Konzulárneho odboru\nMinisterstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, za účelom zistenia\ntotožnosti účastníka konania a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Z aplikačnej\npraxe vyplýva, že zastupiteľský úrad vyžaduje na potvrdenie totožnosti osobný pohovor s účastníkom\nkonania. Z toho dôvodu sa bude musieť naplánovať eskorta účastníka konania na zastupiteľský úrad,\nkde absolvuje pohovor, za účelom zistenia totožnosti. Po vystavení náhradného cestovného dokladu sa\nzabezpečuje technicko- personálna stránka návratu, spočívajúca v naplánovaní letu, zakúpení leteniek\na vyčlenení policajtov na eskortu.\n8. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými\nje oprávnený zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia. V tomto zmysle uviedol, že žalobca v\nzápisnici o podaní vyjadrenia neuviedol žiadne skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania. Na základe\nuvedeného správny orgán dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť\nuložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) ZPC. Žalobca nemá pri sebe dostatočnú finančnú\nzábezpeku na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie výkonu administratívneho\nvyhostenia, a taktiež si nevie iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky. Na\núzemí Slovenskej republiky nemá žiadnu rodinu, ani známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie.\n\nII. Správna žaloba\n9. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.03.2024 sa žalobca domáha bezodkladného\nprepustenia zo zaistenia uloženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. E./XXXX-XX zo dňa\nXX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Rozhodnutie o zaistení“).\n10. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\njeho nedostatočné odôvodnenie.\n11. Ďalej žalobca uvádza, že v zmysle konštantnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR\nsprávny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Správny\norgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel,\nvyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému\nzásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Podľa názoru odvolacieho súdu\nlehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť\nzaistený „ na čas nevyhnutne potrebný “, je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež\nnáležité odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú taký'to čas\nnevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Odporca je povinný zdôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä\ntiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ovplyvňujúcou\nzákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia\n(Mestský súd v Prahe sp. zn. 7A/50/2011 zo dňa 14.03.2011)... “ (napr. rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. lSp/20/2012, sp. zn. lSp/36/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sza/4/2012).\n12. V tomto smere má žalobca za to, že žalovaný nepodstupoval v konaní zákonným spôsobom, pretože\nzanedbal svoje povinnosti v zmysle Správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov, nevykonal\ndostatočné dokazovanie vo veci, ktoré by smerovali aj o okolnostiam v prospech žalobcu a tým je\nnapadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n13. Žalobca uvádza, žalovaný rozhodol o jeho zaistení len na základe predpokladu existencie\npodozrenia, že v prípade prepustenia by žalobca zmaril výkon administratívneho vyhostenia. Avšak\nžalovaný toto tvrdenie riadne neodôvodnil a ničím nepodložil. Zaistenie predstavuje výnimku zo\nzákladného práva na slobody a keďže dochádza k obmedzeniu, resp. k pozbaveniu osobnej slobody\nčloveka. Preto je potrebné zaoberať sa každým prípadom individuálne, čo nebolo predmetnom konaní\nvykonané.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n14. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný ktorý uvádza, že žalobcovi bola daná možnosť počas\nadministratívneho konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení Žalovaný namieta, že v\npredmetnom rozhodnutí o zaistení č.: E./XXXX-XX riadne odôvodnil všetky prekážky, ktoré bránili\nuloženiu miernejších opatrení k zaisteniu. Skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení a v tomto\nprípade je zrejmé, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a\nani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľné\npreukázané, že žalobca by tieto stanovené podmienky nevedel splniť a preto žalobcovi nemohol takúto\npovinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia. Žalobca\nv zápisniciach o podaní vyjadrenia č. E./XXXX-XX a E./XXXX-XX uviedol, že na území Slovenskej\nrepubliky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla\nubytovanie. Na základe ujedeného žalovaný nemohol rozhodnúť podľa § 89 ods. 1 písm. a/ zákona\no pobyte cudzincov, teda nemohol žalobcovi uložiť hlásenie pobytu. Žalobca taktiež nedisponoval\npotrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky, až\ndo realizácie administratívneho vyhostenia.\n\n15. K problematike uloženia iných, teda miernejších donucovacích opatrení, nepristúpil žalovaný aj\npreto, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení vedenom pod č. E.- XXX/XXXX-XX A V\nsa domnieval, že žalobca by nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia,\nteda existencia rizika úteku je dôvodná. Dôvodná je aj z dôvodu, že v zápisniciach o podaní vyjadrenia\nžalobca uviedol cieľovú krajinu Nemecko.\n16. Žalovaný zároveň podotýka, že žalobca je osobou bez dokladu totožnosti, o ktorej nemá žiadne\ninformácie týkajúce sa totožnosti, prípadnej trestnej minulosti a pomerov z ktorých prichádza. Tým,\nže žalobca cestoval viacerými krajinami s vedomím, že sa v nich nachádza neoprávnene, vytvára\nodôvodnený predpoklad ďalšieho úteku v prípade ponechania na slobode.\n17. Žalovaný v prípade určenia dĺžky doby zaistenia podľa § 88 ods. 4 ZPC uvádza, že využil maximálnu\nlehotu zaistenia žalobcu z toho dôvodu, že nakoľko vyhostenie žalobcu počas jeho predošlého zaistenia\nza účelom administratívneho vyhostenia sa neuskutočnilo aj z dôvodu ním podanej žiadosti o azyl, bolo\nnutné opätovne vydať rozhodnutie o zaistení číslo E./XXXX-XX a to podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov a dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 13.04.2024. Žalovaný ma za to, že využitie\nmaximálnej lehoty zaistenia bolo v prípade žalobcu neodmysliteľným predpokladom úspešnej realizácie\nadministratívneho vyhostenia. Žalovaný počas doby zaistenia niekoľko krát zmenil svoj postoj v súvislosti\ns návratom do domovskej krajiny resp. zotrvaním na území Slovenskej republiky, čím značne narušil\nkontinuitu procesu administratívneho vyhostenia. Taktiež je nutné podotknúť, že počas konania o azyle,\nv prípade žalobcu od 28.11.2023 až do 29.02.2024, nebolo možné podnikať zo strany pracovníkov ÚPZC\nžiadne kroky smerujúce k administratívnemu vyhosteniu. Žalobca taktiež dňa 03.08.2023 prejavil vôľu\no asistovaný dobrovoľný návrat na územie C. D., čo pre pracovníkov ÚPZC taktiež predstavuje odklon\nod štandardného postupu pri zabezpečovaní administratívneho vyhostenia do domovskej krajiny. Na\nzáklade uvedeného sa niektoré úkony smerujúce k realizácií administratívneho vyhostenia, ktoré sa\nvykonávali v prvotnej fáze zaistenia podľa §88 ods. 1 písm. b), stali bezvýznamné. Z uvedeného dôvodu\nžalovaný využil maximálnu lehotu zaistenia žalobcu a to do 13.04.2024.\n18. Ďalej žalovaný uvádza, že taktiež dňa 21.03.2024 telefonicky kontaktoval pracovníka ÚPZC, ktorý\nuviedol, že zastupiteľský úrad C. D. v súčasnosti aktívne spolupracuje s pracovníkmi ÚPZC vo veci\nvydávania náhradných cestovných dokladov pre občanov C. D., ktorý sa neoprávnene zdržiavajú na\núzemí Slovenskej republiky. Už v napadnutom rozhodnutí o zaistení č. E./XXXX-XX boli konkretizované\núkony, ktoré sa počas zaistenia budú vykonávať. Ide o tieto úkony: preštudovanie spisového materiálu,\nlustrácii osoby v príslušných informačných systémoch, zaslanie žiadosti na Zastupiteľský úradu\ndomovského štátu účastníka konania, prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných\nvecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, za účelom zistenia totožnosti účastníka konania a\nnásledného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Zastupiteľský úrad vyžaduje na potvrdenie\ntotožnosti osobný pohovor s účastníkom konania. Z toho dôvodu sa bude musieť naplánovať eskorta\núčastníka konania na zastupiteľský úrad, kde absolvuje pohovor, za účelom zistenia totožnosti. Po\nvystavení náhradného cestovného dokladu sa zabezpečuje technicko-personálna stránka návratu,\nspočívajúca v naplánovaní letu, zakúpení leteniek a vyčlenení policajtov na eskortu. Nevyhnutnosť\nvykonania uvedených úkonov si vyžaduje stanovenie lehoty zaistenia, tak ako je uvedené v napadnutom\nrozhodnutí.\nIV. Relevantná právna úprava\n19. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n20. Podľa § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie\no administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o\nudelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až\ndo rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie\no zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\n\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n21. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa §\n77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku, alebo štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu\nprípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo\nvýkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného\npredpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy,\n78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený\npobyt.\n22. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n23. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\n24. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n25. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\n26. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n27. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n28. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n29. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\nV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n\n30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný )§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.\na) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa §\n221 ods. 1 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3\nSSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa\nstavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že\nsprávna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol súd podľa § 228 SSP\nna pojednávaní uskutočnenom dňa 05. apríla 2024 v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupov\npodľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju neúčasť ospravedlnili.\n31. Žalobca sa domáhal bezodkladného prepustenia zo zaistenia uloženého žalobcovi rozhodnutím\no zaistení, z dôvodu že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho\nnedostatočné odôvodnenie\n32. K námietke žalobcu, že žalovaný neodôvodnil náležite dĺžku stanovej doby zaistenia správny súd\nuvádza, že žalovaný s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že o zaistení žalobcu rozhodol do 13. apríla 2024, doby počas ktorej bude\nvykonávať úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu zo Slovenskej republiky. Úkony, ktoré žalovaný plánuje\nza týmto účelom vykonať vo svojom rozhodnutí aj náležite uviedol. Správny súd zároveň uvádza, že\ndňa 15.07.2023 bol žalobca zadržaný príslušníkmi policajného zboru z dôvodu neoprávneného pobytu\nna území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného mu bolo vydané rozhodnutie o administratívnom\nvyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b/ pod číslom E./XXXX-XX a na to nadväzovalo následne rozhodnutie\no zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b/ ZPC z toho istého dňa, dĺžka doby zaistenia bola stanovená do\n15.09.2023, následne predĺžená ďalším rozhodnutím o zaistení do 15.01.2024. Počas doby zaistenia\nzo strany pracovníkov Útvaru Policajného zaistenia pre cudzincov boli vykonávané kroky smerujúce\nk realizácií administratívneho vyhostenia, pričom dňa 03.08.2023 požiadal žalobca o zaradenie do\nprogramu ADN teda programu na asistovaný dobrovoľný návrat, čím prejavil svoju vôľu sa dobrovoľne\nvrátiť do krajiny pôvodu C. D.. Dňa 28.11.2023 požiadal žalobca o azyl na území Slovenskej republiky\na následne mu bolo vydané rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. c)\nzákona o pobyte cudzincov a dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 29.02.2024, pričom po žiadosti\nžalobcu o azyl - počas konania o azyle, v prípade žalobcu od 28.11.2023 až do 29.02.2024, nebolo\nmožné zo strany žalovaného vykonávať žiadne kroky smerujúce k administratívnemu vyhosteniu. Tým,\nže žalobca počas prvotného zaistenia (pred začatím konania o udelení azylu) za účelom vyhostenia\nzmenil svoj postoj v súvislosti s návratom do domovskej krajiny resp. zotrvaním na území Slovenskej\nrepubliky, keď v konaní neskôr aj prejavil vôľu sa dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu C. D. spôsobil\ntým žalovanému odklon od štandardného postupu pri zabezpečovaní administratívneho vyhostenia\ndo domovskej krajiny, čomu aj zároveň musel žalovaný prispôsobiť svoj procesný postup. Taktiež\nv dôsledku toho, že dňa 28.11.2023 požiadal žalobca o azyl na území Slovenskej republiky, žalovaný\nmusel zastaviť počas konania o azyle od 28.11.2023 až do 29.02.2024 všetky kroky smerujúce\nk administratívnemu vyhosteniu. V dôsledku uvedeného sa niektoré úkony smerujúce k realizácií\nadministratívneho vyhostenia, ktoré sa vykonávali v prvotnej fáze zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm.\nb/, stali bezvýznamné a musia sa vykonať nanovo. Teda žalovaný na základe uvedenej individuálnej\nsituácie žalobcu pristúpil k stanoveniu doby zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný najviac do\n13.04.2024, pričom vo vyjadrení žalovaného k žalobe, žalovaný aj uvádza, že počas predmetného\nzaistenia žalobcu telefonicky kontaktoval pracovníka ÚPZC, ktorý uviedol, že zastupiteľský úrad C.\nD. v súčasnosti aktívne spolupracuje s pracovníkmi ÚPZC vo veci vydávania náhradných cestovných\ndokladov pre občanov C. D., ktorý sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky (teda súd\nmá za to, že vo veci žalobcu sú aktívne vykonávané kroky za účelom výkonu jeho vyhostenia). Vzhľadom\nna čo je tunajší súd toho názoru, že takéto odôvodnenie dĺžky stanovenej doby zaistenia žalobcu ako\nštátneho príslušníka tretej krajiny za účelom výkonu administratívneho vyhostenia, ktorý bol zaistený\ndňa 29.02.2024 (teda ani nie mesiac od podania žaloby na súd) je dostatočné a individualizované na\nsituáciu a osobu žalobcu a tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade,\nktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na výkon vyhostenia.\n33. Čo sa týka námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a námietke, že žalovaný\nrozhodol o jeho zaistení len na základe predpokladu existencie podozrenia, že v prípade prepustenia\nby žalobca zmaril výkon administratívneho vyhostenia správny súd sa ani s touto námietkou žalobcu\n\nnestotožnil. K tomu súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, prečo v\nprípade žalobcu nevyužil namiesto zaistenia iné, menej prísne donucovacie opatrenie, pričom vychádzal\nnajmä z vyjadrení samotného žalobcu ohľadne jeho finančnej situácie a možností zabezpečenia\nubytovania na území SR s odkazom na ust. § 89 ods. 1 až 3 ZPC. Žalobca sa sám v priebehu\nadministratívneho konania vyjadril, že nemá žiaden majetok či už v krajine pôvodu, alebo so\nsebou a taktiež nemá na území Slovenskej republiky žiadnych príbuzných. Teda žalobca si sám\nnedokáže zabezpečiť ubytovanie nakoľko nemá žiaden majetok a rovnako ho nemôže na čas výkonu\nadministratívneho vyhostenia ubytovať ani nikto z príbuzných keďže ako sám uvádza, na Slovensku\nžiadnych nemá. Správny súd v Bratislave sa taktiež stotožnil s obavu žalovaného, že v prípade\nprepustenia zo zaistenia by žalobca nezotrval na území Slovenskej republiky a zmaril tak realizáciu\njeho pripravovaného vyhostenia a to najmä z toho dôvodu, že žalobca konzistentne počas celého\nadministratívneho konania uvádza, že v prípade prepustenia zo zaistenia by pokračoval do Nemecka (v\nnapadnutom rozhodnutí zrejme omylom, žalovaným uvedené ako Francúzsko), čo bola aj jeho cieľová\nkrajina kvôli ktorej opustil svoju krajinu pôvodu.\n34. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom relevanciu a posúdiť ju ako\ndôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veci zaistenia má posudzovať neformálne a\nnie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne\ndôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Ani na základe vlastnej činnosti však žiaden dôvod\npre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nezistil.\n35. Preto, pokiaľ je žalobca aj naďalej zaistený na základe rozhodnutia o zaistení na účel jeho\nadministratívneho vyhostenia, nebol daný dôvod na jeho okamžité prepustenie. Na základe vyššie\nuvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.\n36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446\nods. 2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}