{"guid": "7456e8b7-46af-4a4f-89dd-5c995335e53d:d7fd233b-70d4-4004-923e-5f9aabdc0708", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100472.1", "spisova_znacka": "16Saz/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/5/2024 z 28. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. marca 2024, sp. zn. 16Saz/5/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100472.1", "identifikacne_cislo": "0724100472", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2024-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "nazov": "§ 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-5", "nazov": "§ 88a ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-3", "nazov": "§ 88a ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-2", "nazov": "§ 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7fd233b-70d4-4004-923e-5f9aabdc0708", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100472.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100472.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100472.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/5/2024\n0724100472\n28. 03. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100472.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci\nžalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu\ntotožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného\nCentrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798\n841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad\nhraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka\nPZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia\nvykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX-XX z 29. januára 2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutí o zaistení\n1. Rozhodnutím z 3. novembra 2023 č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88a\nods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c)\nzákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no pobyte cudzincov“) ako žiadateľa o udelenie azylu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3. februára\n2024 a ponechal ho naďalej umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\n(ďalej len „ÚPZpC“). Žalobca bol totiž prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZpC ešte dňa 15. júla 2023\nrozhodnutím č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia do Marockého kráľovstva podľa § 88 ods. 1\npísm. b) zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15. septembra 2023, pričom\ndňa 14. septembra 2023 mu žalovaný rozhodnutím č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení\nzaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov“) predĺžil zaistenie postupom podľa §\n88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov najviac do 15. januára 2024.\n2. Žalovaný vyššie uvedené rozhodnutia o zaistení založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca\ndňa 14. júla 2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce\na keďže nemal pri sebe doklad totožnosti, v dôsledku čoho svoju totožnosť nevedel hodnoverne\npreukázať, bol predvedený pred žalovaného k ďalším úkonom. V informačných systémoch Policajného\nzboru Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu\nsa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, v nadväznosti na čo žalovaný\ndňa 15. júla 2023 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. C./XXXX-XX z územia\nSlovenskej republiky do Marockého kráľovstva, za súčasného uloženia zákazu vstupu na územie\nvšetkých členských štátov na obdobie 3 rokov. Keďže sa žalobca vzdal práva na odvolanie, rozhodnutie\no administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júla 2023. V bezprostrednej nadväznosti\nbol žalobca zaistený rozhodnutím o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\n\na umiestnený v ÚPZpC, pričom jeho zaistenie bolo následne predĺžené rozhodnutím o predĺžení\nzaistenia najviac do 15. januára 2024. Dňa 31. októbra 2023 bolo žalovanému doručené stanovisko\nz ÚPZpC obsahom ktorého bolo oznámenie, že žalobca dňa 31. októbra 2023, t. j. počas trvania jeho\nzaistenia na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, požiadal o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky.\n3. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo\nzmariť výkon jeho administratívneho vyhostenia a to aj s ohľadom na okamih podania žiadosti, keďže\nexistoval reálny predpoklad realizácie administratívneho vyhostenia. Žalovaný vychádzal z vyjadrení\nžalobcu, ktorý do zápisnice o podaní vyjadrenia dňa 15. júla 2023 uviedol, že nechce požiadať o udelenie\nazylu a že z domovskej krajiny odišiel kvôli ekonomickej situácii, pretože chce zarobiť viac peňazí a mať\nsa lepšie. Následne uviedol, že v prípade prepustenia by pokračoval ďalej v ceste do Nemecka, kde si\nchce nájsť prácu. Žiadosť o udelenie azylu mal podať z dôvodu obavy o jeho život, avšak túto skutočnosť\npred žalovaným v rámci vykonaného osobného pohovoru nevypovedal. Žalovaný zvážil aj možnosť\nuloženia alternatív k zaisteniu, avšak s negatívnym výsledkom, práve z dôvodu správania sa žalobcu,\nktoré považoval za účelové.\n4. Dňa 29. januára 2024 vydal žalovaný zatiaľ posledné rozhodnutie č. C./XXXX-XX (ďalej len\n„rozhodnutie o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov“) o predĺžení\nzaistenia, realizovaného na základe rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3. mája 2024.\nŽalovaný nad rámec už skôr uvedených skutkových okolností uviedol, že lehota zaistenia žalobcu mala\nuplynúť dňa 3. februára 2024, avšak Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len\n„migračný úrad“) nerozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu.\n5. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov vyslúchol žalobcu a poskytol mu možnosť vyjadriť sa ku konaniu podľa ustanovenia § 120 ods.\n7 citovaného zákona, pričom žalobca uviedol len toľko, že už všetko vypovedal pri predošlom výsluchu.\nV rámci predošlého výsluchu sa žalobca vyjadril, že o azyl nechcel požiadať a z Marockého kráľovstva\nodišiel kvôli zlej ekonomickej situácii.\n6. Žalovaný preto opätovne, podobne ako v prípade rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm.\nc) zákona o pobyte cudzincov, konštatoval, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť\no udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n7. Vo vzťahu k lehote, o ktorú sa zaistenie predlžuje, žalovaný uviedol, že z informačného systému A.\nbolo zistené, že o žiadosti žalobcu o udelenie azylu nebolo rozhodnuté. Žalovaný kontaktoval pracovníka\nmigračného úradu a zistil, že o žiadosti o udelenie azylu nebolo rozhodnuté z dôvodu potreby vykonania\ndoplňujúceho pohovoru.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca podal dňa 14. marca 2024 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.\nŽalobca s rozhodnutím o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov\nnesúhlasil z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.\n9. Žalobca namietal, že žalovaný svoje podozrenie, že podal žiadosť o azyl so zámerom zmariť jeho\nadministratívneho vyhostenie riadne nezdôvodnil. Žalobca chce zostať na území Slovenska a z jeho\nkonania nevyplýva, že by po premiestnení do záchytného tábora v Humennom ušiel alebo sa skrýval.\nTvrdenie žalovaného o existencii úteku je vágne a ničím nepodložené. Žalovaný bol v rozhodnutí\no predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov povinný osvedčiť, že nebolo\nmožné uplatniť iné, menej závažné prostriedky než zaistenie, že žalobca podal žiadosť o azyl výlučne\núčelovo a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej\nrepubliky. Predmetné rozhodnutie pritom uvedené atribúty nespĺňa.\n10. Vo vzťahu k účelovosti podania žiadosti o azyl poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z. 5. novembra 2014 sp. zn. 10Sža/38/2014 v ktorom konštatoval, že podanie žiadosti o azyl\naž po umiestnení v zariadení pre cudzincov samo o sebe neodôvodňuje záver, že u žalobcu existuje\nriziko úteku. S ohľadom na uvedené hodnotí žalobca záver žalovaného za predčasný. Žalobca pritom\npodal žiadosť o azyl akonáhle to bolo možné. Z odôvodnenia rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je pritom zrejmé, že žalovaný sa vôbec nezaoberal\nkonkrétnymi dôvodmi žalobcovej žiadosti o azyl a tieto nedal do konfrontácie so všeobecne dostupnými\ninformáciami o krajine pôvodu. Žalobca pritom podal žiadosť o azyl z dôvodu, že mu v prípade návratu\ndo krajiny hrozí smrť a prenasledovanie kvôli inému vierovyznaniu.\n\n11. K možnosti uložiť alternatívy zaistenia žalobca dodal, že má finančné prostriedky na úhradu\nnevyhnutných výdavkov spojených so zabezpečením ubytovania a stravy, pričom žalovaný tieto\nokolnosti vôbec nezisťoval.\n12. Záverom žalobca namietal, že v odôvodnení rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods.\n1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov chýba náležité a individuálne ozrejmenie určenej dĺžky doby\nzaistenia v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. V zmysle § 88a ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov môže byť žiadateľ o udelenie azylu zaistený na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 6\nmesiacov.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n13. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý po zrekapitulovaní celého administratívneho konania, ktoré\npredchádzalo podaniu správnej žaloby, uviedol, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné a účel\nzaistenia žalobcu naďalej trvá.\n14. Žalovaný v prvom rade poukázal na výpoveď žalobcu, v ktorej sám uviedol, že z domovskej krajiny\nodišiel z ekonomických dôvodov resp. z dôvodu nízkeho príjmu a nechce sa tam vrátiť. Ďalej uviedol,\nže mu v domovskej krajine nehrozí trest smrti resp. neľudské zaobchádzanie. Jeho cieľovou krajinou\nje Francúzsko. Žalobcovi bola daná možnosť požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, čo však\nodmietol. O azyl požiadal až dňa 31. októbra 2023 v ÚPZpC. Odmietol preto tvrdenie žalobcu, že\nskutkový stav veci nedostatočne zistil a rozhodnutie o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c)\nzákona o pobyte cudzincov nedostatočne odôvodnil.\n15. Pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov žalovaný skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení, avšak pre zistenie, že žalobca\nnemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky ani finančné prostriedky, mal\nžalovaný za nespochybniteľné, že podmienky neboli splnené. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že\nv prípade žalobcu existuje riziko úteku v prípade jeho prepustenia do špecializovaného ubytovacieho\ncentra v zariadení pre žiadateľov o azyl.\n16. K námietke žalobcu, že žalovaný založil záver o účelovosti podanej žiadosti o udelenie azylu iba\nna jej neskoršom podaní uviedol, že žalobcovi bola niekoľkokrát poskytnutá možnosť o azyl požiadať,\npričom ju nevyužil pred jeho zaistením ani následne počas jeho zaistenia. Z uvedeného je zrejmé,\nže žalobca nemal záujem o azyl alebo o inú formu medzinárodnej ochrany požiadať, či už na území\nSlovenskej republiky alebo v prvej bezpečnej krajine (t. j. v Grécku). Svoje rozhodnutie učinil až následne\ndňa 31. októbra 2023, keď začalo byť zrejmé, že existuje vysoká pravdepodobnosť úspešnej realizácie\njeho administratívneho vyhostenia. Takýto krok žalobcu podľa vyjadrenia žalovaného javí vysokú mieru\npodozrenia z účelovosti žiadosti o azyl.\n17. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca v zápisniciach spísaných pred každým jeho zaistením\nresp. predĺžením zaistenia neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné predpokladať\nvysokú pravdepodobnosť udelenia azylu, pretože jedinými dôvodmi opustenia domovskej krajiny boli\ntie ekonomické. Ani v súvislosti s bezpečnostnými rizikami, ktoré by mu mohli hroziť v prípade jeho\nnávratu v domovskej krajine neuviedol, že mu akékoľvek hrozia. Žalobca teda neuviedol také dôvody,\nktoré by odôvodňovali vysokú pravdepodobnosť udelenia azylu alebo by bránili jeho administratívnemu\nvyhosteniu.\n18. K trvaniu účelu zaistenia žalovaný dodal, že dňa 28. februára 2024 telefonicky kontaktoval\npracovníka ÚPZpC, ktorý mu dal na vedomie, že zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva aktívne\nspolupracuje s pracovníkmi ÚPZpC vo veci vydávania náhradných cestovných dokladov pre jeho\nobčanov.\n19. Vo vzťahu k určeniu dĺžky zaistenia bolo rozhodujúcim zistenie (na základe telefonického dopytu\ndňa 28. februára 2024 na migračný úrad), že nebolo možné doposiaľ rozhodnúť o žiadosti žalobcu\no udelenie azylu pre potrebu vykonania doplňujúceho pohovoru. Až následne bude vec posúdená a bude\nvydané rozhodnutie. Vo vzťahu k predpokladanej dĺžke konania o žalobcovej žiadosti o poskytnutie azylu\nbol žalovaný odkázaný na ustanovenie § 20 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o azyle“) v zmysle ktorého sa o žiadosti rozhodne v lehote do 6 mesiacov\nod začatia konania.\n20. Vo vzťahu k námietkam žalobcu žalovaný uzavrel, že sú len vágnymi tvrdeniami bez potrebného\nindividuálneho zdôvodnenia. Účelnosť a efektívnosť žalobcovho zaistenia teda naďalej trvá.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10,\n§ 13\nods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade\n\nrozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia\nsprávneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 28. marca 2024.\nPodľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o\nštátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,\nPodľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §\n88 ods. 4.\nPodľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa\nprimerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.\nPodľa § 88a ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenia § 89 až 100 sa primerane vzťahujú aj na\nžiadateľa o udelenie azylu.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len\nvtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti\na finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení\npovinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n22. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa\n§ 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu\nnie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm.\nc) zákona o pobyte cudzincov, ktoré je podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie, či v prípade žalobcu\nnastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel,\nv dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d)\nzákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia].\n23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v jednom z posledných rozsudkov zo 4. augusta 2023\nsp. zn. 2Sak/9/2023, ktorý bol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky č. 1/2024 pod č. 69/2023 konštatoval, že v konaní o žalobe o prepustenie\nzo zaistenia (podanej podľa § 221 ods. 2 SSP) správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia\no zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania\nsprávneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.\n24. Ak teda žalobca mienil podať správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorej by bolo možné priznať\núspech, jeho námietky sa mali zamerať na tvrdenie nezákonnosti trvania zaistenia a to z dôvodu, že\nneexistuje (resp. že žalovaný primárne neosvedčil existenciu) dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o\nudeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n\n25. Žalobca sa však v žalobe obmedzil práve na argumentáciu smerujúcu voči zákonnosti rozhodnutia\no predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, resp. voči\nrozhodnutiu zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pričom aj tie námietky,\nktoré v žalobe obsiahol, sú iba rozsiahle citácie zákonných ustanovení a judikatúry a všeobecné\nkonštatovania o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení a jeho\nnevyhovujúcom odôvodnení, ktoré bez ďalšieho poskytnutia konkrétnych skutočností týkajúcich sa\nžalobcu a jeho žiadosti o udelenie azylu nemôžu byť relevantné.\n26. Námietky smerujúce voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov by boli v celom rozsahu a riadne posúdené správnym súdom iba za predpokladu, že\nby boli obsiahnuté v správnej žalobe podanej podľa ustanovenia § 221 ods. 1 SSP. Z vlastnej činnosti\nsprávneho súdu je mu známe, že žalobca takúto správnu žalobu podal, avšak vlastnou chybou ju\npodal po zákonom ustanovenej lehote, v dôsledku čoho bola odmietnutá. Vlastné pochybenie žalobcu\nvšak nemožno zvrátiť tým spôsobom, že opätovne podá obsahovo tú istú žalobu, t. j. s námietkami\nnakoncipovanými voči zákonnosti rozhodnutia, avšak tentokrát označenú ako žaloba podaná podľa\n§ 221 ods. 2 SSP za súčasného upravenia žalobného návrhu. Zákonodarca zámerne odlišuje typy\nsprávnych žalôb vo veci zaistenia cudzincov a hoci výsledný efekt môže byť pre žalobcu v oboch\nprípadoch totožný (prepustenie zo zaistenia), námietky, ktorými tak môže dosiahnuť, sa pre oba druhy\nžalôb podstatne líšia.\n27. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom v znení, ako ich\nnaformuloval, relevanciu a posúdiť ju ako dôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu\nvo veciach zaistenia má posudzovať neformálne a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo\nznamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené\nv správnej žalobe. Neformálny prístup sa prejavuje napríklad v tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky\nsprávnej žaloby možno logicky vychádzať z toho, že žalobca s trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to\naj vtedy, ak by takýto záver nebol explicitne vyjadrený v žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité\nodôvodnenie. Správny súd síce nie je povinný tieto dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí\nprihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z judikatúry. Ani na základe vlastnej činnosti však správny\nsúd žiaden dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu\nrozhodovania nedetegoval.\n28. Keďže v správnej žalobe absentujú akékoľvek námietky týkajúce sa nezákonnosti trvania zaistenia\nna účel podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, správny súd musel vychádzať iba\nz úvah žalovaného vyjadrených v odôvodnení rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1\npísm. c) zákona o pobyte cudzincov resp. z jeho vyjadrenia ku správnej žalobe a administratívneho\nspisu, či tieto predstavujú dostatočné podklady pre konštatovanie naplnenia účelu zaistenia, resp. či\nprípadné trvanie nezákonnosti ďalšieho zaistenia žalobcu nemôže mať pôvod už v samotnom rozhodnutí\no predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Ako vyplýva z rozhodovacej\npraxe kasačného súdu „Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho\nzaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť\nrozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania\nzaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP\niba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej\nslobody. ... Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným,\nči sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo\nmalo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť,\nči jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn. 10Sazk/13/2020).\n29. Ako už správny súd konštatoval skôr vo svojom rozsudku z 30. novembra 2023 sp. zn.\n16Saz/12/2023-27, týkajúcom sa žalobcu, ktorý už raz neúspešne žiadal správny súd o prepustenie\nzo zaistenia po podaní žiadosti o udelenie azylu, predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm.\nc) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je\nzapríčinená podaním žiadosti o udelenie azylu cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne\npredpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie.\nTým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované postojom a správaním cudzinca – žiadateľa o azyl\nku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi, aby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne\ntvrdil, že uňho už od začiatku existovali alebo následne nastali také okolnosti, ktoré mali za následok,\nže o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania na území Slovenskej republiky, pretože do\nkrajiny, kam má byť vyhostený, sa vrátiť nemôže alebo nechce. Žalovaný v rámci konania o zaistení\nneposudzuje splnenie podmienok a dôvodnosť podanej žiadosti o azyl, to patrí výlučne migračnému\n\núradu, môže posúdiť iba okolnosti a vnútorné pohnútky, ktoré viedli žalobcu ku jej podaniu a či nebola\ns ohľadom na jeho správanie podaná zrejme obštrukčne v záujme oddialiť alebo zmariť administratívne\nvyhostenie. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda daný v období, kedy migračný\núrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené skutočnosti, že by cudzinec\nprejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republiky v dôsledku udelenia azylu. Správny súd\nje toho názoru, že v prípade zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma\naj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1\npísm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala\naž druhoradým účelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného\núradu o nej. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie\npodmienky, či je cudzinec v čase jeho prezaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov zaistený buď podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými\nslovami, zo znenia ustanovenia nevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov kumulovať.\n30. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, podľa ktorého samotná skutočnosť, že požiadal\no udelenie azylu až neskôr v priebehu jeho zaistenia, nie je dostatočnou indíciou, že bola podaná\núčelovo a nemôže mu byť v konečnom dôsledku pričítaná na ťarchu. Žalobca môže podať žiadosť\nkedykoľvek a realizuje tým svoje právo, ktoré nie je nijako lehotované alebo limitované a ktoré mu\nzákon o azyle priznáva. Túto skutočnosť je potrebné zohľadňovať v kontexte ďalších skutočností, ktoré\nv priebehu zaistenia žalobcu vyšli najavo, ako napríklad časový horizont blížiaceho sa zrealizovania\nadministratívneho vyhostenia, no podkladom by mali byť predovšetkým vlastné tvrdenia žalobcu, ktoré\nsám prezentoval napríklad v rámci výsluchov predchádzajúcich jeho zaisteniam resp. predĺženiam\nzaistenia. Pokiaľ sa však žalobca odmietne vyjadriť ku novej skutočnosti, teda jeho vlastnej žiadosti\no udelenie azylu, a odkáže na svoje skoršie vyjadrenia, v zmysle ktorých odišiel z krajiny pôvodu výlučne\ns vidinou lepšieho uplatnenia sa na trhu práce a zárobku, nemôže byť preňho prekvapivé, ak žalovaný\nvyhodnotí jeho konanie, t. j. podanie žiadosti, s ohľadom na uvedené, ako účelové.\n31. Napokon, pravdou zostáva, že žalobca skutočne požiadal o azyl až s odstupom viacerých mesiacov,\npričom mal nespočetne veľa príležitostí (po jeho zadržaní, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení, pred každým zaistením resp. predĺžením zaistenia alebo kedykoľvek v priebehu jeho\nzaistenia) oň požiadať. Jeho tvrdenie, že o azyl požiadal akonáhle to bolo možné, je zavádzajúce.\n32. Z odôvodnenia rozhodnutí o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov\nvyplýva a o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že\nžalovaný dospel k záveru o účelovosti žalobcovej žiadosti o udelenie azylu predovšetkým na základe\njeho vlastných vyjadrení. Z administratívneho spisu totiž správny súd zistil, že žalobca dňa 31. októbra\n2023 požiadal o udelenie azylu zatiaľ čo bol umiestnený v ÚPZpC na podklade rozhodnutia o predĺžení\nzaistenia. Túto skutočnosť ÚPZpC bezprostredne, ešte v ten istý deň, oznámil žalovanému. Žalovaný\ndňa 3. novembra 2023 žalobcu vypočul a umožnil mu vyjadriť sa ku jeho rozhodnutiu požiadať o azyl,\npredovšetkým z akého dôvodu oň požiadal a prečo o azyl nepožiadal už dňa 15. júla 2023, kedy\nbol prvýkrát zadržaný políciou. Žalobca sa ku dôvodom žiadosti o azyl nechcel vyjadriť a ku zmene\njeho názoru len poznamenal, že v čase zadržania o azyl požiadať nechcel. Dňa 3. novembra 2023\npreto žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincom.\nŽalobca bol za prítomnosti tlmočníka o tomto rozhodnutí v ten istý deň oboznámený a jeho písomné\nvyhotovenie mu bolo bezprostredne doručené do vlastných rúk, čo potvrdil jeho vlastnoručným podpisom\nnachádzajúcim sa na prvopise predmetného rozhodnutia. Žalobca bol následne vypočutý opätovne dňa\n29. januára 2024, kde mu bola daná možnosť vyjadriť sa k dôvodom predĺženia jeho zaistenia, avšak\nsvoje právo nevyužil a akékoľvek skutočnosti týkajúce sa jeho žiadosti o udelenie azylu pred žalovaným\nneprezentoval. Žalovaný preto dôvodne vychádzal z tvrdení, ktoré žalobca vypovedal bezprostredne\npo jeho prvotnom zaistení dňa 15. júla 2023, podľa ktorých odišiel z Marockého kráľovstva výlučne\nz ekonomických dôvodov pre vidinu lepšieho zárobku a že mu v jeho domovskej krajine nehrozí\nprenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých\npolitických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a rovnako mu nehrozí\nmučenie, ktorú, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest smrti.\n33. Hoci sú konštatovania žalovaného stručné, v zásade spoľahlivo odôvodňujú záver, že už v čase\nprvotného rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov bol jeho\núčel osvedčený a v priebehu zaistenia nebol nijako spochybnený alebo vyvrátený zo strany žalobcu.\nPokiaľ žalobca namieta, že nemal v úmysle utiecť alebo sa skrývať v prípade jeho premiestnenia do\nzáchytného tábora v Humennom, správny súd uvádza, že žalobca nebol zaistený z dôvodu existencie\nrizika jeho úteku, ale z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu\n\niba so zámerom oddialiť resp., zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalobca totiž nemôže byť\nadministratívne vyhostený pokým migračný úrad o jeho žiadosti nerozhodne.\n34. Nad rámec uvedeného správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplývajú aj\nďalšie podstatné skutočnosti, osvedčujúce účelovosť podania žiadosti o azyl. Napríklad z odpovede\nžalovaného zo 14. septembra 2023 je zrejmé, že žalobca bol na základe jeho vlastnej žiadosti\nz 3. augusta 2023 zaradený do programu D., riadeného prostredníctvom organizácie IOM.\nTáto medzinárodná organizácia poskytuje služby, poradenstvo a pomoc migrantom, zabezpečuje\nkoordinované, humanitárne a nákladovo efektívne návraty štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí\nnemôžu alebo nechcú zostať na Slovensku a želajú si vrátiť sa dobrovoľne do krajiny pôvodu. Na základe\nuvedeného je zrejmé, že žalobca mal záujme dobrovoľne sa vrátiť do krajiny pôvodu a teda sám žiadne\nprekážky nevidel, Jeho náhly zvrat v správaní nijako nevysvetlil a aj z tohto dôvodu možno považovať\njeho žiadosť o udelenie azylu za účelovú.\n35. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že žalobca v žalobe bližšie neozrejmil ani svoje obavy\nz prenasledovania a smrti v dôsledku iného vierovyznania, keď v zápisnici z 15. júla 2023 tvrdil, že\nje moslim – sunit, pričom v Marockom kráľovstve je islam najrozšírenejším náboženstvom. Aj tieto\nnedostatky a rozpory tvrdení žalobcu správnemu súdu indikujú, že jeho žiadosť o udelenie azylu bola\nčisto účelová.\n36. Nezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia by mohla vzniknúť aj v prípade, ak by bol žalobca zaistený\ndlhšie, ako pripúšťajú príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Čo sa týka maximálnej\nprípustnej lehoty zaistenia cudzinca na účel podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov,\nustanovenie § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov túto lehotu odvíja od premisy, že dôvody pre\nzaistenie cudzinca podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov trvajú a zároveň toto zaistenie\nneprekročilo 6 mesiacov. Keďže žalobca bol na uvedený účel prvýkrát zaistený dňa 3. novembra 2023,\nmaximálna lehota zaistenia uplynie v jeho prípade 3. mája 2024, t. j. v deň určený žalovaným v rozhodnutí\no predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Čo sa týka trvania\ndôvodov zaistenia, pod tými možno rozumieť skutočnosti, ktorých vznik či existencia viedli k zaisteniu.\nDo určitej miery sa prelínajú s účelom zaistenia, ktorého trvanie je v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona\no pobyte cudzincov potrebné skúmať počas celej doby zaistenia, pretože dôvody osvedčujú naplnenie\núčelu zaistenia. V uvedenom prípade dôvody predstavujú pretrvávajúce vnútorné postoje žalobcu k ním\npodanej žiadosti o azyl, ktorú žalovaný a rovnako tak správny súd vyhodnotili ako účelovú, s cieľom\noddialiť resp. vyhnúť sa jeho administratívnemu vyhosteniu. Tým je naďalej naplnený aj účel zaistenia,\nčo však správny súd konštatoval už vyššie.\n37. Záverom a vo vzťahu k prípadnému nahradeniu zaistenia v priebehu jeho trvania niektorou\nz alternatív upravených v § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov správny súd poukazuje na ustanovenie\n§ 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého o uložení povinnosti podľa odseku 1\nmôže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. To však iba za\npredpokladu dodatočného osvedčenia podmienok pre ich uloženie, pričom žalovaný pri určovaní druhu a\nspôsobe uloženia alternatív zaistenia prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery\na mieru ohrozenia účelu zaistenia. V zmysle § 89 ods. 3 prvej vety citovaného zákona môže policajný\nútvar uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie\nubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to\nneplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, žalovaný v prípade osoby\nžiadateľa o azyl nevyhodnocuje jeho pomery, teda či má dostatočné finančné prostriedky a zabezpečené\nubytovanie, ale vyhodnocuje ostatné aspekty, teda jeho osobu (predovšetkým jeho postoje a správanie)\na mieru ohrozenia účelu zaistenia. V kontexte prejednávanej veci, kedy jeho zaistenie je celé založené\npráve na jeho účelovom správaní v záujme zmariť resp. oddialiť jeho administratívne vyhostenie,\nmožno konštatovať, že podmienky uloženia miernejších donucovacích opatrení na strane žalobcu nie\nsú splnené. Ku rovnakým záverom napokon dospel aj žalovaný v rozhodnutí o predĺžení zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.\n38. S ohľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný naplnenie účelu zaistenia\nriadne osvedčil logickými úvahami vychádzajúcimi z vlastných vyjadrení žalobcu, účelnosť zaistenia\nkontinuálne existuje a zároveň nebolo zistené, že by ku dňu rozhodovania správneho súdu odpadla.\nŽalobca v správnej žalobe neprispel žiadnymi námietkami, ktoré by založili aspoň pochybnosť súdu,\nže jeho žiadosť nebola podaná účelovo v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej\nnedôvodnosť zamietol.\n\n39. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446\nods. 2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}