{"guid": "2ed1bd5b-eb4b-464f-8425-b27691ad1f34:bf31ee3e-7daf-458c-b2d1-f48a3da951c6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100417.1", "spisova_znacka": "6S/27/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/27/2024 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2024, sp. zn. 6S/27/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100417.1", "identifikacne_cislo": "0724100417", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596", "nazov": "zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/596-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/269", "nazov": "zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/269", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/269-2018"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf31ee3e-7daf-458c-b2d1-f48a3da951c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100417.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100417.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100417.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/27/2024\n0724100417\n24. 09. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100417.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. D., právne zastúpený: Mgr. PhDr. Zuzana\nTománková Miková, PhD., advokátka, so sídlom Štúrova 3, 811 02 Bratislava, IČO: 42 360 374, proti\nžalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska č.\n4, 6, 8, Bratislava, IČO: 00 681 156, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Čistý deň, n.o., so sídlom\nHodská cesta 1228, Galanta, IČO: 36 084 158, 2/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX\nXX G., 3/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I. XX, XXX XX J., 4/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., 5/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX A., 6/ B. F., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX M., 7/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto\nTrnava, 917 01 Trnava, 8/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. F. Scherera 16, 921 01 Piešťany, 9/\nB. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., 10/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nJ. D. XX/X, XXX XX P. C., 11/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XX/X, XXX XX P. C., 12/ A.\nO., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., 13/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.\nN. D. XX, XXX XX J., 14/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. N. D. XX, XXX XX J., 15/ S. L., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, XXX XX R. B., 16/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/\nX, XXX XX R. B., 17/ T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. XXX/XX, XXX XX D., 18/ Mgr. et. B. J.\nA., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, J. B., 925 01 Galanta, 19/ B. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom B. O. XXX, XXX XX K., 20/ B. L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. M. B. XXXX/X, XXX XX A.,\n21/ B. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, XXX XX J., všetci právne zastúpení: Mgr. PhDr.\nZuzana Tománková Miková, PhD., advokátka, so sídlom Štúrova 3, 811 02 Bratislava, IČO: 42 360 374,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12784/2018–M_OSL, 30251/2018 zo\ndňa 09.07.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12784/2018–M_OSL,\n30251/2018 zo dňa 09.07.2018 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 3946/2018-M_OSSODR,\n7749/2018 zo dňa 12.02.2018\nzamieta.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nIII. Správny súd ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r\niznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n\n1. Žalovaný „Oznámením o začatí správneho konania o zrušení akreditácie č. 6410/2006-I/21 AK zo\ndňa 22.5.2006“ zo dňa 14.09.2016 začal administratívne konanie vo veci zrušenia akreditácie udelenej\nneziskovej organizácii Čistý deň, n.o. Žalovaný v tomto oznámení uviedol, že akreditačná komisia mu\ndňa 14.09.2016 odporučila podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane\ndetí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“) zrušiť akreditáciu č. 6410/2006-I/21 AK zo dňa 22.05.2006\nudelenú neziskovej organizácii Čistý deň, n.o. na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí\na sociálnej kurately podľa § 3 a § 4 ods. 1 písm. d) a ods. 5, § 45 a § 63 zákona o sociálnoprávnej\nochrane detí (ďalej len „odporúčanie akreditačnej komisie“).\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 3946/2018-M_OSSODR, 7749/2018 zo dňa 12.02.2018 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 72 písm. c), § 81 ods. 1, § 85 ods. 1 písm. a) a § 90 ods. 1 a ods.\n2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zrušil akreditáciu č. sp.\n6410/2006-I/21AK zo dňa 22.05.2006, č. sp. 14921/2010-I/25 AK zo dňa 30.10.2010, č. sp. 14921/2011I/25 AK – 1 zo dňa 25.05.2011, č. sp. 15332/2011-I/25 AK zo dňa 29.07.2011, č. sp. 15903/2013M_OSSODRAK zo dňa 16.08.2013 udelenú neziskovej organizácii Čistý deň, n.o.\n3. Rozhodnutím žalovaného č. 12784/2018–M_OSL, 30251/2018 zo dňa 09.07.2018 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) boli rozklady účastníkov administratívneho konania, v ktorom bolo vydané\nprvostupňové rozhodnutie, zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.\nII.\nŽaloba\n4. Žalobou zo dňa 26.10.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 12784/2018–M_OSL, 30251/2018 zo dňa 09.07.2018, pričom navrhol, aby príslušný súd toto\nrozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „napádané rozhodnutia“) ako aj\nodporúčanie akreditačnej komisie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a tiež aby mu priznal\nprávo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n5. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané organizačnou zložkou žalovaného,\nktorá na jeho vydanie nemala právomoc. Oprávnenie Sekcie sociálnej a rodinnej politiky Ministerstva\npráce, sociálnych vecí a rodí Slovenskej republiky (ďalej len „sekcia sociálnej a rodinnej politiky“) na\nvydávanie rozhodnutí v správnom konaní nevyplývalo zo Štatútu Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „štatút žalovaného“) ani z Organizačného poriadku Ministerstva\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „organizačný poriadok žalovaného“) a ani\nz inej vnútroorganizačnej normy (keďže takáto norma neexistovala) a nemalo oporu ani vo všeobecne\nzáväznom právnom predpise. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané subjektom bez zákonného\nzmocnenia, a teda nebolo vydané orgánom oprávneným (kompetentným), nemohlo byť právoplatné ani\nrozhodnutie, ktoré naň nadväzovalo.\n6. Pri začatí administratívneho konania, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia, neboli označené\npostup, metóda, spôsob činnosti ani technika, na ktorú bola udelená akreditácia, ktorá by napĺňala\ndikciu citovaného zákonného ustanovenia, a takýto postup nebol preukázaný ani v priebehu celého\nadministratívneho konania.\n7. Postup orgánu verejnej správy v dokazovaní sa absolútne nezameriaval na preverovanie, či odborná\nčinnosť, teda systém práce v neziskovej organizácii Čistý deň, n.o. ohrozuje alebo neohrozuje zverené\ndieťa. Jedinou výnimkou bola vykonaná metodická kontrola, ktorej výstup však bol taký, že jej závery\nneposkytovali dôvod na odňatie akreditácie, a preto prvotne sekcia sociálnej a rodinnej politiky rozhodla\ntak, že akreditáciu neodňala.\n8. Do skončenia administratívneho konania, ale ani v rozhodnutí samotnom, neboli označené ani\nkonkrétne konania neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., ktoré by napĺňali znaky zavineného konania\nv rozpore s udelenou akreditáciou a zákonnými podmienkami vykonávania činnosti tejto neziskovej\norganizácie, ale ani označené osoby, ktoré by boli poškodené alebo ohrozené čo i len nesprávnym, a už\nvôbec nie ohrozujúcim konaním tejto neziskovej organizácie.\n\n9. Dôvody rozhodnutia neboli vyjadrené vo výroku prvostupňového rozhodnutia a neboli vysvetlené ani\nv odôvodnení tohto rozhodnutia. Nedostatočnosť odôvodnenia nespočívala v tom, že by absentovalo\nalebo bolo veľmi strohé, ale v tom, že orgán verejnej správy ako dôvody uvádzal skutočnosti, ktoré\nnemali priamy vzťah k hmotnoprávnemu vymedzeniu dôvodu, pre ktorý sa administratívne konanie\nzačalo a viedlo.\n10. Posudzovanie metód práce bolo otázkou odbornou, a tak, ako orgán verejnej správy nikdy\nneposudzuje napríklad správne alebo nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť sám, bez pribratia\nsúdneho znalca alebo odborného konzultanta, rovnako mal postupovať orgán verejnej správy aj v tomto\nprípade. Rozkladová komisia posudzovala súlad s právom, a neboli v nej odborníci z oblasti sociálnej\npráce, psychológie, psychiatrie ani adiktológie. Tento nedostatok nemohol byť zhojený ani odporúčaním\nakreditačnej komisie, pretože táto komisia by mala byť zložená z odborníkov. V správnom spise\nvšak absentovala listina, ktorá by preukazovala odbornosť členov predmetnej akreditačnej komisie.\nV správnom spise tiež absentovali dôvody, ktoré viedli akreditačnú komisiu k odporúčaniu zrušenia\nakreditácie neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., ako aj úvahy, akými sa riadila, skutočnosti, ktoré\nposudzovala a dôvody, na ktorých založila svoje odporúčanie.\n11. Rozhodnutie orgánu verejnej správy nespĺňalo zákonné požiadavky na náležitosti rozhodnutia\nv administratívnom konaní, a to osobitne v prípade výroku rozhodnutia v konaní o správnom trestaní, keď\nz výroku takéhoto rozhodnutia musí byť zjavné, aký skutok, resp. aké konanie je v rozpore so zákonom,\na preto je rozhodnutím orgánu verejnej správy postihované. Obvykle býva skutok vymedzovaný\nkritériami: kto sa ho dopustil, kedy sa ho dopustil, akým konaním (v rozpore s akou právnou normou),\nvoči komu sa skutku dopustil, prípadne na koho ujmu, a ktoré konkrétne ustanovenie určitej právnej\nnormy bolo porušené. Keďže výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy bol postihnutý závažnými\nvadami, nemohol byť tento nedostatok zhojený ani následným odôvodnením rozhodnutia, nech by\nbolo akokoľvek podrobné alebo rozsiahle, pretože skutok musí byť vymedzený v tej časti rozhodnutia,\nktorá je záväzná a tou je výrok rozhodnutia. Napriek tomu, že orgán verejnej správy vyvolával zdanie\nkomunikácie s účastníkmi konania, fakticky konal tak, že nereagoval na žiadnu zo vznesených námietok\nalebo požiadaviek na vykonanie dokazovania. Tým zasiahol do práva účastníka na spravodlivé konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorého materiálnym obsahom v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva je aj právo účastníka konania na odpoveď na argument, ktorý je pre rozhodnutie vo\nveci samej zásadný. V rozhodnutí žalovaného potom absentovalo aj vyhodnotenie zistených rozporov,\nposúdenie právneho významu zistených skutočností a vyslovenie úsudku o predmete konania.\n12. Administratívny spis do vydania prvostupňového rozhodnutia nebol vedený v súlade so všeobecne\nzáväzným právnym predpisom. Bol vedený neprehľadne, bez vyhotovenia obsahu spisu, opakovane\nbol prečíslovaný, bez uvedenia, kto takéto zásahy vykonal a z akého dôvodu. Orgán verejnej správy pri\nnahliadaní do správneho spisu dňa 11.10.2016 neumožnil právnym zástupcom neziskovej organizácie\nČistý deň, n.o. oboznámiť sa s listinným dôkazom na čísle listov 18 – 40 správneho spisu, na ktorých mal\nbyť záznam z rokovania akreditačnej komisie zo dňa 14.09.2016 nazvaný „Záznam (prepis) zvukového\nzáznamu zo zasadnutia akreditačnej komisie 14.9.2016 (strany 18 – 40)“, ktorý bol podkladom na začatie\nkonania z úradnej moci. Po prečíslovaní listov v správnom spise boli pod čísla listov 18 – 40 vložené\núplne iné listiny, a označený záznam z rokovania akreditačnej komisie, napriek jeho závažnosti, v spise\nabsentoval. Túto skutočnosť až do vydania rozhodnutia žalovaného orgán verejnej správy nevysvetlil,\na to napriek výslovným otázkam zo strany účastníka konania adresovaným orgánu verejnej správy vo\nsvojich písomných podaniach. Týmto postupom orgán verejnej správy hrubým spôsobom zasiahol do\npráv všetkých účastníkov konania, a to tým, že im znemožnil prístup k základnému dokumentu, o ktorý\nopieral dôvodnosť začatia administratívneho konania. Tento dôkaz orgán verejnej správy nedoručil ani\núčastníkom konania, ktorí do konania vstúpili z vlastného podnetu neskôr, hoci žiadali o vyhotovenie\nkópie spisu.\n13. Vedúci ústredného orgánu verejnej správy, ktorého účastník konania namietal ako zaujatého\nz dôvodov, že bezprostredne po vydaní prvostupňového rozhodnutia, pred jeho preskúmaním\na prípadným doplnením dokazovania, sa verejne, v prostriedkoch masovej komunikácie, vyjadroval,\nže rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdí, pričom rovnako sa vyjadril, že „Čistý deň musí trpieť.“\nMinister práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „minister“) rozhodol ako orgán rozhodujúci na druhom\nstupni administratívneho konania v zásadnom rozpore s odporúčaním rozkladovej komisie, ktorá bola\n\njeho poradným orgánom, a to bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal\ns výhradami, ktoré rozkladová komisia formulovala vo svojom odporúčaní vrátane zásadnej výhrady vo\nvzťahu k legitímnosti celého administratívneho konania. Minister nielenže nenapravil pochybenia orgánu\nverejnej správy, ktorý vo veci rozhodoval na prvom stupni, ktoré vytýkala rozkladová komisia, ale svojím\nrozhodnutím opakovane zasiahol do práv účastníkov konania na spravodlivé konanie. Navyše, minister\nsa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal so skutočnosťou, prečo rozhodol v rozpore so záverom\nrozkladovej komisie.\n14. Žalovaný mal po prvostupňovom rozhodnutí z úradnej činnosti vedomosť o tom, že v predmetnom\nresocializačnom zariadení sa počnúc dňom 07.03.2018 nenachádzalo žiadne dieťa, a že nezisková\norganizácia Čistý deň, n.o. ani neoznamovala svoj zámer na poskytovanie starostlivosti neplnoletým\nosobám v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Preto najneskôr uvedeným\ndňom, t. j. dňom 07.03.2018, odpadol hmotnoprávny dôvod, pre ktorý bolo administratívne konanie\nvedené. Z tohto dôvodu mal príslušný orgán verejnej správy postupovať tak, že mal konanie zastaviť\npodľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.12.2018 namietajúc, že žalobca nemal žalobnú\nlegitimáciu na podanie žaloby, keď nespĺňal ani jednu z dvoch kumulatívnych podmienok na podanie\nsprávnej žaloby, pretože nebol účastníkom administratívneho konania, v ktorom boli vydané napádané\nrozhodnutia, a ani nebol ukrátený na svojich právach napádanými rozhodnutiami a ani odporúčaním\nakreditačnej komisie.\n16. Prvou procesnou podmienkou aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby je postavenie žalobcu\nako účastníka administratívneho konania, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia. V zmysle § 14\nods. 1 správneho poriadku má postavenie účastníka administratívneho konania aj subjekt tvrdiaci, že\nmôže byť rozhodnutím priamo dotknutý na svojich právach alebo povinnostiach, a to do času, kým sa\npreukáže opak. Nejedná sa o sprostredkovaný, sekundárny, resp. až terciárny zásah do práv daného\nsubjektu, ktorý má byť účastníkom konania, ale musí ísť o priamy zásah do jeho právneho postavenia.\nPreto z hľadiska kauzality medzi administratívnym rozhodnutím a zásahom do práv daného subjektu\nmusí byť daná priama príčinná súvislosť.\n17. Žalovaný nespochybňoval, že žalobcovi na základe jeho žiadosti priznal postavenie účastníka\nadministratívneho konania, a to postupom v súlade s § 14 ods. 1 časť prvej vety za bodkočiarkou\nsprávneho poriadku, v zmysle ktorej účastníkom konania je aj osoba o sebe len tvrdiaca, že môže\nbyť rozhodnutím priamo dotknutá. Žalovaný konal v súlade so zákonom, keď vychádzal z tvrdenia\nžalobcu a v záujme plynulosti a rýchlosti administratívneho konania, aby predišiel zbytočným prieťahom\nv konaní, ak by sa žalobca ďalej dožadoval účastníctva v administratívnom konaní, keď žalobcovi priznal\npostavenie účastníka administratívneho konania. Žalobca však objektívne nebol priamo dotknutý na\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach napádanými rozhodnutiami a odporúčaním.\nVýroky napádaných rozhodnutí sa nedotýkali právneho postavenia žalobcu. Preto žalobca nebol\núčastníkom administratívneho konania, v ktorom boli napádané rozhodnutia a odporúčanie vydané.\nSkutočnosť, že žalobcovi bolo na základe jeho žiadosti priznané postavenie účastníka administratívneho\nkonania, neznamenala, že žalobca aj skutočne bol účastníkom administratívneho konania.\n18. Účastníctvo v administratívnom konaní je objektívnym stavom, kedy je možno hovoriť o priamom\n(nesprostredkovanom) zásahu do práv/právom chránených záujmov/povinností daného subjektu a v\nprípade, ak bolo priznané na základe žiadosti, resp. tvrdenia daného subjektu, trvá len do času, kým\nsa preukáže opak. Dôkazné bremeno preukázania postavenia účastníka zaťažuje ten subjekt, ktorý o\nsebe tvrdí, že bude priamo dotknutý na svojich právach (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/1/2010 zo dňa 29.3.2011).\n19. V súvislosti s tvrdením o nedostatku ukrátenia žalobcu na jeho právach alebo právom chránených\nzáujmoch žalovaný poukazoval na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej „napadnuté rozhodnutie\nohľadom žalobcu nezakladá, nemení ani záväzne neurčuje žiadne jeho práva či povinnosti. Preto\nžalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože rozhodnutím žalovaného nebolo\n\nrozhodnuté o jeho právach alebo povinnostiach, z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím nemôže byť ani\nukrátený na svojich právach“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/1/2011 zo\ndňa 31.5.2011).\n20. Žalobca ohľadom ukrátenia svojich práv napádanými rozhodnutiami neuniesol bremeno tvrdenia ani\ndôkazné bremeno a v žalobných bodoch neuviedol tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, aké jeho konkrétne\nprávo a v zmysle akého zákonného ustanovenia malo byť ukrátené, ani dôkazy preukazujúce ukrátenie\njeho práv napádanými rozhodnutiami. Výroky napádaných rozhodnutí sa dotýkajú práv a povinností\ntretej osoby, a to neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., ktorá však žalobu nepodala.\n21. Žalobca bol len klientom neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., ako jediného riadneho účastníka\nadministratívneho konania. Žalobca, rovnako ako ďalšie osoby označené v žalobe ako ďalší účastníci\n(s výnimkou neziskovej organizácie Čistý deň, n.o.), nebol dotknutý výrokmi napádaných rozhodnutí.\nNapádané rozhodnutia sa priamo dotýkali len práv a povinností neziskovej organizácie Čistý deň,\nn.o. a nie jej klientov, rodičov klientov, starých rodičov klientov, zamestnancov a štatutárneho orgánu.\nŽalovaný mal za to, že žaloba podaná žalobcom bola zástupným sporom, pri ktorom je evidentné,\nže žalobca nehájil vlastné subjektívne práva, ale záujmy tretej osoby. Vyjadrenia predmetných osôb v\nadministratívnom konaní boli často doslovne totožné, z čoho bolo možné dôvodne sa domnievať, že ich\nnetvorili sami, ale boli spísané treťou osobou.\n22. Štatút žalovaného a ani zákon o sociálnoprávnej ochrane detí osobitne neupravoval funkčnú\npríslušnosť žalovaného vo veciach akreditácie v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí.\nVnútorná štruktúra a úlohy jednotlivých útvarov žalovaného boli upravené v organizačnom poriadku\nžalovaného. Generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky bola vymenovaná (poverená)\nna rozhodovanie vo veciach udelenia, predĺženia alebo zmeny akreditácie. Na základe uvedeného\nbolo zrejmé, že generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky bola oprávnená rozhodovať v\nmene žalovaného, a to v prvom stupni administratívneho konania. S otázkou príslušnosti vo veciach\nakreditácie v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí sa podrobne vysporiadal aj druhostupňový\norgán verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že Sekcia sociálnej a\nrodinnej politiky nebola oprávnená na rozhodovanie vo veciach akreditácií a prvostupňové rozhodnutie\nbolo vydané organizačným útvarom, ktorý na to nebol oprávnený, tak bolo v rozpore so skutkovým a\nprávnym stavom veci.\n23. Žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, čo potvrdzuje aj rozsah administratívneho spisu. Zároveň\nsa žalovaný pri právnom posúdení veci opieral nielen o vlastné právne posúdenie, ale aj o právne\nposúdenie iných orgánov. V administratívnom konaní mal žalovaný za preukázané, že došlo k naplneniu\ndôvodov na zrušenie akreditácie neziskovej organizácie Čistý deň, n.o. v zmysle § 85 ods. 1 písm. a)\nzákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Zo skutkových dôvodov bolo potrebné upozorniť na podozrenia\nzo spáchania trestných činov na maloletých osobách, pričom bolo tiež preukázaných viacero ďalších\npochybení [prekračovanie dĺžky pobytu v rozpore s resocializačným programom, časté nedovolené\nopustenia (úteky) maloletých osôb, neprimerané tresty, manipulácia s maloletými osobami]. Žalovaný v\ntejto súvislosti zdôrazňoval, že zákonný rámec napádaných rozhodnutí [§ 85 ods. 1 písm. a) zákona o\nsociálnoprávnej ochrane detí] stanovoval prioritne záujem na ochrane práv detí, vyjadrený formuláciou\nčo i len možnej hrozby („... môže byť ohrozený..“), ktorý prevyšoval záujem na ochrane práva vykonávať\nčinnosť akreditovaného subjektu. To znamená, že zrušenie akreditácie odôvodňovala už samotná\nmožnosť ohrozenia dieťaťa, hoci k ohrozeniu ako takému by ani nemuselo dôjsť.\n\nIV.\nReplika\n24. Žalobca v replike zo dňa 14.01.2019 zotrval na stanovisku, že bol účastníkom administratívneho\nkonania, nakoľko podaním zo dňa 24.08.2017 požiadal o vstup do administratívneho konania, pričom\norgán verejnej správy nevydal rozhodnutie, ktorým by mu postavenie účastníka konania nepriznal, ale\ns ním konal, zasielal mu vyjadrenia ostatných účastníkov a jeho podania zasielal ostatným účastníkom,\nvyhovel jeho žiadosti o zaslanie spisu a na základe jeho odvolania rozhodoval aj žalovaný, ktorý mu\nzaslal svoje rozhodnutie.\n\n25. V rozpore s tvrdením žalovaného žalobca zásah do svojich práv špecifikoval, a to ako zásah\ndo práva na výber poskytovateľa resocializačnej starostlivosti. Jeho práva a povinnosti sa vydaním\nrozhodnutia zmenili, nakoľko zo strany neziskovej organizácie začal dostávať starostlivosť v zníženej\nkvalite a rozsahu, keďže neziskovej organizácii prestal byť poskytovaný príspevok na klienta, teda\naj na jeho osobu, a jeho životné potreby, ktoré mal ako osoba spĺňajúca kritériá pre poskytovanie\nresocializačnej starostlivosti hradené z verejných zdrojov, si musel zabezpečovať sám. Rozhodnutie\no zrušení akreditácie zasahovalo do jeho práva na ochranu zdravia, nakoľko pre jeho duševné zdravie\nbolo dôležité zotrvávať v prostredí, ktoré vnímal ako známe a bezpečné, a fungovať s ľuďmi, ktorých\npoznal a s ktorými sa cítil bezpečne. Zmena v procese resocializácie by mu navodila závažné zhoršenie\nzdravotného stavu.\n26. Žalobca nie z vlastnej vôle získal osobitné postavenie, ktoré bolo naviazané na administratívne\nkonanie, ktoré bolo vedené orgánom verejnej správy, a to postavenie klienta zariadenia, ktorému\nbola odňatá akreditácia. Na odňatie akreditácie neboli dôvody, rozhodnutie o odňatí akreditácie bolo\nnezákonné a vydané iba z dôvodu, že orgán verejnej správy a osobne minister sledoval cieľ nie\nrozhodnúť v súlade s materiálnou pravdou zistenou v administratívnom konaní, ale odkloniť pozornosť\nmédií a opozičného politického spektra od svojej osoby.\n27. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odporučením rozkladovej komisie zo dňa\n01.06.2018, ktoré znelo tak, že „komisia sa jednomyseľne uzniesla, že odporúča ministrovi práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zrušiť rozhodnutie ministerstva č. 3946/2018-M_OSSODR,\n7749/2018 zo dňa 12.02.2018 a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie.“ Naviac, orgán verejnej\nsprávy napriek spochybňovaniu osoby H. F. a osoby, ktorá za ňu podpisovala upovedomenie o začatí\nkonania, účastníkom nepreukázal legitimitu týchto osôb a do spisu nezaložil ich poverenia. Žalobca\nsa preto domnieval, že ich poverenia boli vyhotovené dodatočne a v čase konania oboch osôb v\nadministratívnom konaní neexistovali.\n28. Žalovaný mal po vymedzení dôvodu zrušenia akreditácie v administratívnom konaní preukázať,\nktorým opatrením, metódou, technikou alebo postupom, na ktorý bola udelená akreditácia, bol ohrozený\nživot a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý vývin. Žalovaný nemal vymedzené dokazovanie po skutkovej\nstránke, a preto aj jeho nasledovné konanie nemožno označiť za riadne vykonané dokazovanie, ale\niba akési zhromažďovanie listín a informácií bez súvislosti s nejakým, vopred definovaným skutkom/\nkonaním akreditovaného subjektu. To všetko v plynúcom čase po začatí konania zrejme v nádeji, že\npredsa len sa prihodí nejaká udalosť, ktorú bude môcť orgán verejnej správy označiť ako dôvod na\nzrušenie akreditácie.\n29. Žalobca namietal tiež odôvodnenie rozhodnutia poukazom na útekovosť detí z dôvodu, že tabuľka\nútekov sa v spise nenachádzala a podľa jeho zistenia boli údaje z ústredia práce do administratívneho\nspisu zaslané e-mailom dňa 12.02.2018 o 17,15 hod., pričom v ten istý deň bolo vydané rozhodnutie\no zrušení akreditácie a o 17,41 hod. bola zásielka podaná na poštu. Medzi založením dôkazného\nprostriedku do spisu a podaním viac ako dvoch desiatok rozhodnutí pre účastníkov konania na poštovú\nprepravu teda uplynulo iba 26 minút. Žalovaný pritom tento dôkaz nevyhodnotil správne, keďže tabuľka\nnemôže poskytovať objektívne údaje z dôvodu, že obsahovala počet detí k dátumu 12.02.2018, kedy\nv zariadení boli štyri deti, avšak údaj o počte útekov zahŕňalo obdobie od 01.01.2017 do 12.02.2018,\npričom na začiatku sledovaného obdobia bolo v resocializačnom zariadení umiestnených 30 detí. Ak\nteda nezisková organizácia Čistý deň, n.o. v danom roku pokrývala viac ako 50 percent všetkých\nvýchovných opatrení v rámci Slovenska, bolo možné považovať za proporcionálne, ak boli absolútne\nčísla v takom pomere, že sa na útekoch Čistý deň, n.o. podieľal menej ako 50 percentami.\nV.\nDuplika\n30. Žalovaný v duplike opätovne poukazoval na to, že samotná skutočnosť, že formálne konal\nso žalobcom ako s účastníkom administratívneho konania, neznamená, že žalobca aj materiálne\ntakýmto účastníkom bol. Žalobcovi na základe jeho žiadosti formálne priznal postavenie účastníka\nadministratívneho konania. Postupoval pritom v súlade s § 14 ods. 1 časť prvej vety za bodkočiarkou\nsprávneho poriadku, v zmysle ktorej účastníkom konania je aj osoba o sebe len tvrdiaca, že môže byť\n\nrozhodnutím priamo dotknutá, kým sa nepreukáže opak. Ak sa však neskôr preukáže, že rozhodnutím\norgánu verejnej správy nie sú priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\ntejto osoby, nie je možné túto osobu naďalej považovať za účastníka administratívneho konania.\nVzhľadom na to, že v zmysle § 14 ods. 1 časť prvej vety za bodkočiarkou správneho poriadku\nplatí v administratívnom konaní prezumpcia účasti v administratívnom konaní, možno konštatovať,\nže žalovaný postupoval v súlade so správnym poriadkom, keď vychádzal zo spomínaného tvrdenia\nžalobcu o jeho účastníctve v administratívnom konaní. Žalovaný tak konal aj v záujme plynulosti a\nrýchlosti administratívneho konania, aby predišiel zbytočným prieťahom v tomto konaní (ak by sa\nžalobca ďalej dožadoval účastníctva v administratívnom konaní). Správnosť tohto postupu žalovaného\nvyplývala aj z vyjadrenia žalobcu, ktorý sám potvrdil, že v prípade, ak by bolo vydané rozhodnutie\nžalovaného o nepriznaní postavenia účastníka administratívneho konania, napádal by ho opravnými\nprostriedkami. Žalobca objektívne nebol napádanými rozhodnutiami a odporúčaním priamo dotknutý na\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, pretože výroky napádaných rozhodnutí\nsa priamo nedotýkali právneho postavenia žalobcu. Preto žalobca nebol účastníkom administratívneho\nkonania, v ktorom boli napádané rozhodnutia a odporúčanie vydané. Napádané rozhodnutia nezakladali,\nnerušili ani nemenili akékoľvek práva alebo povinnosti žalobcu. Preto žalobca nemal v tunajšom konaní\naktívnu žalobnú legitimáciu, ako to vyplývalo aj z konštantnej judikatúry, na ktorú žalovaný poukázal.\nŽalobcovo tvrdenie, že došlo k zásahu do jeho ústavného práva na zdravotnú starostlivosť, bolo potrebné\nodmietnuť. Žalobca si zamieňal vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nezisková organizácia Čistý deň, n.o. nebola poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti.\n31. Odmietnuť bolo potrebné aj tvrdenia žalobcu, že by bola obmedzená možnosť jeho voľby danej\nsociálnej služby, keďže žalobca si ako plnoletá osoba mohla vybrať resocializačné zariadenie v rámci\nexistujúcej siete akreditovaných subjektov, pričom v Trnavskom samosprávnom kraji pôsobili okrem\nneziskovej organizácie Čistý deň, n.o. ďalšie tri resocializačné strediská s kapacitou 58 miest, z toho\n15 voľných (k 20.06.2018) a ďalšie sa nachádzali v blízkosti bydliska žalobcu v Nitrianskom kraji.\nUdelenie alebo zrušenie akreditácie sa spravovalo zákonom. Žalovaný sa pri rozhodovaní o zrušení\nakreditácie nemohol riadiť „želaním“ žalobcu založeným na subjektívnom a laickom hodnotení. Za\npreverenie odbornej spôsobilosti daného subjektu a zistenie splnenia podmienok pre udelenie alebo\nodňatie akreditácie zodpovedal žalovaný (a nie žalobca ako klient daného zariadenia). Žalovaný ako\norgán verejnej moci s právomocou v danej oblasti zodpovedal za to, aby akreditáciu mali len subjekty\nspĺňajúce zákonné podmienky.\n32. Samotná nezisková organizácia Čistý deň, n.o. pokračovala vo svojej činnosti ako neakreditované\nzariadenie. Odňatie akreditácie neziskovej organizácii Čistý deň, n.o. znamenalo v princípe pre túto\norganizáciu dva následky, a síce že nemohla čerpať verejné finančné zdroje a nemohla vykonávať\nresocializáciu podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Ani jedna z týchto skutočností nebránila\nžalobcovi, aby využil služby poskytované neziskovou organizáciou Čistý deň, n.o. Žalobca bol\nv predmetnom resocializačnom zariadení od mája 2016 (t.j. v súčasnosti 36 mesiacov), pričom\nresocializačný program zariadenia stanovila nezisková organizácia Čistý deň, n.o. na 18 až 24 mesiacov.\nV poslednej tretej fáze resocializačného programu sa klienti pripravovali na návrat do spoločnosti. Aj táto\nskutočnosť dokumentovala kvalitu, resp. úspešnosť činnosti neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., ako\naj fakt, že tunajšie konanie bolo zástupným sporom, kedy osoba, ktorá podľa resocializačného programu\nako interného predpisu neziskovej organizácie Čistý deň, n.o. by už nemala byť v resocializačnom\nzariadení ďalej umiestnená, sa napriek tomu domáhala zotrvania v tomto zariadení. Uvedené skutočnosti\nnasvedčovali tomu, že žalobca bol zneužitý na podanie žaloby v tejto právnej veci.\n33. Generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky, H. P. F., bola vymenovaná (poverená)\nministrom na rozhodovanie vo veciach udelenia, predĺženia alebo zmeny akreditácie, a to poverením\nministra zo dňa 31.07.2012, ktorým bola vymenovaná za predsedníčku akreditačnej komisie a poverená\nrozhodovaním vo veciach udelenia, predĺženia alebo zmeny akreditácie (v administratívnom spise časť\ntýkajúca sa konania o rozklade, číslo listu 60). Na základe uvedeného bolo zrejmé, že generálna\nriaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky H. P. F. bola oprávnená rozhodovať v mene žalovaného, a\nto v prvom stupni administratívneho konania, a teda vydať prvostupňové rozhodnutie. Rovnako nemohla\nobstáť ani námietka žalobcu, že konanie začalo nezákonne zamestnancom žalovaného, keď tento bol\nriadne poverený (v administratívnom spise časť týkajúca sa konania o rozklade, číslo listu 107-109).\n\n34. Zákonný rámec napádaných rozhodnutí stanovoval prioritne záujem na ochrane práv detí, vyjadrený\nformuláciou čo i len možnej hrozby („ ... môže byť ohrozený ... “), ktorý prevyšoval záujem na\nochrane práva vykonávať činnosť akreditovaného subjektu. Preto zrušenie akreditácie pre neziskovú\norganizáciu Čistý deň, n.o. by odôvodňovala už samotná možnosť ohrozenia dieťaťa, hoci k ohrozeniu\nako takému by ani nemuselo dôjsť. Zároveň zrušenie akreditácie pre neziskovú organizáciu Čistý\ndeň, n.o. nebránilo tejto organizácii vykonávať inú činnosť zameranú na pomoc drogovo závislým\nosobám v rámci pôsobnosti neziskovej organizácie, t.j. na ktorú sa akreditácia nevyžadovala. Žalovaný\nodmietal, že by trestná činnosť na maloletých osobách spáchaná zamestnancami právnickej osoby\npri výkone činnosti danej právnickej osoby nemala dopad na vyvodenie zodpovednosti voči tejto\nprávnickej osobe. Zo súkromnoprávnych predpisov (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ako\naj z verejnoprávnych predpisov vyplývalo, že zodpovednosť sa vyvodzuje voči právnickej osobe,\nak došlo k protiprávnemu konaniu v súvislosti s jej činnosťou; následne si daná právnická osoba\nmôže uplatňovať svoje regresné nároky voči konkrétnym zamestnancom podľa pracovnoprávnych\npredpisov. V predmetnom resocializačnom zariadení došlo k páchaniu trestnej činnosti na maloletých\nosobách. To, že sa nejednalo o jediný prípad, dokazovalo, že dochádzalo k závažným pochybeniam v\nspôsobe vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany v predmetnom resocializačnom zariadení, ktoré\nodôvodňovali zrušenie akreditácie žalovaným v zmysle § 85 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnoprávnej\nochrane detí. Okrem uvedeného sa zistili aj ďalšie skutočnosti, ktoré bez akýchkoľvek pochybností\nzakladali dôvody na zrušenie akreditácie v zmysle § 85 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnoprávnej ochrane\ndetí.\nVI.\nVyjadrenie ďalších účastníkov\n35. Ďalší účastníci vo vyjadrení zo dňa 18.04.2019 konštatovali, že sa s obsahom žaloby plne\nstotožňujú, a že majú rovnaký právny záujem na výsledku konania ako žalobca. Zároveň namietali,\nže Krajský súd v Trnave nie je miestne príslušným súdom na konanie a rozhodovanie vo veci, a že\nžaloba bola nesprávne klasifikovaná ako žaloba v sociálnych veciach. Správne konanie, v ktorom bolo\nvydané napadnuté rozhodnutie, rozhodne nebolo konaním v sociálnych veciach (bez ohľadu na to,\nže bolo vydané žalovaným). Relevantnú právnu úpravu nemožno vykladať tak, že každé rozhodnutie\nžalovaného bez ohľadu na jeho vecnú a skutkovú stránku bude rozhodnutím v rámci sociálnych vecí.\nVII.\nKonanie na správnom súde\n36. Krajský súd v Trnave v poradí prvým rozsudkom sp. zn. 20Sa/5/2019 zo dňa 26.06.2020 zrušil\nnapadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej časti žalobu\nodmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžk/5/2021 zo dňa 25.02.2021 zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Sa/5/2019 zo dňa 26.06.2020 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, keďže v konaní rozhodoval nesprávne obsadený súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkonštatoval, že v novom konaní vo veci rozhodne miestne príslušný krajský súd v senátnom zložení.\n37. Krajský súd v Trnave v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 20S/29/2021 zo dňa 27.04.2022 výrokom\nI. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, výrokom II. vo zvyšnej časti\nžalobu odmietol, výrokom III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu\n50 percent a výrokom IV. ďalším účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/202/2022 zo dňa 31.01.2024 výroky I., III. a IV.\nrozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/29/2021 zo dňa 27.04.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie s tým, že výrok II rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/29/2021 zo dňa 27.04.2022\nzostal nedotknutý.\n38. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s §\n3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentovaným\nv rozsudku sp. zn. 7Ssk/202/2022 zo dňa 31.01.2024, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,\nže žalobu je potrebné zamietnuť. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 24.09.2024.\n\nVIII.\nRelevantné právne predpisy\n39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n40. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n41. Podľa § 61 písm. a) SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická\nosoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom\nchráneného záujmu.\n42. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n43. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\nIX.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného vo veci\nzrušenia akreditácie udelenej neziskovej organizácii Čistý deň, n.o., a to napadnuté rozhodnutie\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú\nžalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydávaní tohto rozhodnutia\npostupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n45. Je nepochybné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania podľa § 14 ods. 1 správneho\nporiadku ako ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach priamo dotknutý a keďže sa nepreukázal opak (žalovaný nerozhodol o nepriznaní\npostavenia účastníka konania žalobcovi počas celého administratívneho konania), toto postavenie mu\nprináležalo až do ukončenia administratívneho konania. Nie každý účastník administratívneho konania\nvšak má aj aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Táto legitimácia,\nnazvaná ako aktívna žalobná legitimácia, svedčí účastníkovi administratívneho konania, ktorý bol\nzároveň ukrátený na subjektívnych právach spojených s vydaním preskúmavaného rozhodnutia.\nSamotné dotknutie na subjektívnych právach žalobcu sa chápe v tom zmysle, že by ovplyvnilo jeho\nprávnu pozíciu alebo spôsobilo zmenu jeho vlastného právneho postavenia.\n46. Správny súd v nadväznosti na uvedené pripomína, že účastník administratívneho konania je\nna svojich právach ukrátený tým, že preskúmavané rozhodnutie práva tejto osoby zakladá, mení,\nruší, záväzne určuje inak ako predpisuje zákon alebo tým, že rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané, resp. že postup správneho orgánu bol uskutočnený v konaní, v ktorom boli porušené procesné\npráva fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „osoba“) tak, že táto skutočnosť mohla mať\nvplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Účastník administratívneho konania teda môže v správnom\nsúdnom konaní účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia (postupu) správneho orgánu, ktorou\nbol ukrátený na svojich tak hmotnoprávnych ako aj procesných právach (porovnaj napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/7/2017).\n47. Určitý akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení\n(modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý\nsa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti\npráve danej osoby. Nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že\n\nsa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby\nmení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Na ilustráciu: rozhodnutie, ktorým\nsa lekárovi ruší oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa priamo týka len tohto lekára,\nnie však jeho pacientov, hoci sa im ruší prístup k zdravotnej starostlivosti poskytovanej týmto lekárom.\nProblematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než\nprávo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému\nprávne predpisy výslovne poskytujú ochranu (napríklad Sobihard, J. Správny poriadok. Komentár. IURA\nEDITION: Bratislava 2004, s. 16 a 17). Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu\nzáujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej\nosobe (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/18/2020 zo\ndňa 27.10.2021).\n48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie, ktorým bola zrušená\nakreditácia neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., t. j. rozhodnutie vydané podľa 7. časti zákona\no sociálnoprávnej ochrane detí upravujúcej proces akreditácie.\n49. V rámci konania o akreditácii podľa § 80 a nasl. zákona o sociálnoprávnej ochrane detí sa rozhoduje\no udelení, predĺžení platnosti, zmene a o zrušení akreditácie. V rámci tohto konania teda ide skôr o\nhorizontálny vzťah dvoch inštitúcií a vo všeobecnom ponímaní o jeden z typov tzv. povoľovacích konaní,\nktoré prebiehajú na rozličných úsekoch verejnej správy. Uvedené ostatne konštatoval už Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžk/5/2021 zo dňa 25.02.2021, ktorým zrušil v poradí prvý\nrozsudok správneho súdu v danej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky navyše dodal, že tento typ\nkonania nemá priamy vplyv na sociálne práva tak, ako to predpokladá § 199 ods. 1 SSP. V tomto prípade\nteda primárne ide o akreditáciu a hoci potenciálny vplyv na sociálne práva s ňou môže súvisieť a môže\nsa prejaviť ako určitý následok (napr. v prípade jej odňatia) s ohľadom na jeho sekundárny charakter,\nnebude mať v tomto prípade vplyv na určenie druhu žaloby.\n50. Čo sa týka tzv. povoľovacích konaní, je u nich spravidla normatívne určené účastníctvo v správnom\nkonaní tak, že účastníkom je len subjekt, o ktorého povolenie ide. Je tomu tak napr. v konaní o vydanie\nči zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia [§ 21 zákona č. 578/2004 Z.z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách\nv zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“)] alebo v konaní o zaradenie či vyradenie školy zo siete škôl a\nškolských zariadení Slovenskej republiky [§ 16 a § 17 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve\na školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o štátnej správe v školstve“)]. Taktiež v konaní, v ktorom Slovenská akreditačná agentúra pre\nvysoké školstvo rozhodla o zrušení akreditovaného študijného programu vysokej školy podľa § 25 ods.\n2 písm. d) zákona č. 269/2018 Z.z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene\na doplnení zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, je účastníctvo normované v § 21 ods. 2 len na dotknutú vysokú školu.\nTakáto úprava účastníctva zohľadňuje právny názor, že v povoľovacom konaní sú dotknuté práva a\npovinnosti výlučne toho subjektu, ktorý o povolenie žiada alebo ktorému bolo povolenie udelené. Pacient\nsa teda nemôže domáhať zrušenia rozhodnutia ministerstva zdravotníctva (alebo iného príslušného\norgánu), ktorým bolo jeho ošetrujúcemu lekárovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia vydané podľa § 10 a nasl. zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, žiak sa\nnemôže domáhať zrušenia rozhodnutia, ktorým bola ním navštevovaná škola vyradená zo siete podľa\n§ 17 zákona o štátnej správe v školstve, či študent vysokej školy zrušenia rozhodnutia o zrušení\nštudijného programu, ktorý študoval. Hoci v konaní o akreditácii podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane\ndetí takáto špeciálna úprava účastníctva absentuje, pri posudzovaní otázky skutočného zásahu do\nkonkrétnych hmotných či procesných práv účastníka administratívneho konania pri podaní správnej\nžaloby je potrebné vychádzať z vyššie uvedeného právneho názoru.\n51. V rámci povoľovacieho konania, v danom prípade o zrušení akreditácie resocializačného strediska,\nje týmto zrušením dotknutý jedine subjekt, ktorému bola akreditácia zrušená. Žalovaný prvostupňovým\nani preskúmavaným rozhodnutím nerozhodoval o žiadnom hmotnom či procesnom práve žalobcu, ale\nvýslovne len o právach neziskovej organizácie Čistý deň, n.o. Žalobca je preskúmavaným rozhodnutím\ndotknutý len sprostredkovane, a to prostredníctvom zmluvného vzťahu medzi ním a subjektom, ktorému\nbola odňatá akreditácia, ktorý sa zrušením akreditácie zmenil. Túto zmenu považuje žalobca za dotyk\n\nna svojich právach či právom chránených záujmoch. Samotná zmena zmluvného vzťahu, ktorý mal\nakreditovaný subjekt s ním dojednaný, je však len druhotný dôsledok rozhodnutia o zrušení akreditácie.\nRozhodnutie o zrušení akreditácie sa vzťahuje výlučne na akreditovaný subjekt; už pojmovo je vylúčené,\naby sa v tomto konaní konštituovali práva či povinnosti inej osobe ako tomuto subjektu. Žiadne práva či\npovinnosti sa týmto rozhodnutím nekonštituujú či neodnímajú jeho klientom.\n52. Čo sa týka dotyku na právom chránenom záujme žalobcu, tento pojem nie je možné stotožniť so\nžalobcom pertraktovaným záujmom v osobnej sfére. Hoci pojem „právom chránený záujem“ nie je v\nprávnom poriadku Slovenskej republiky legálne definovaný, nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem,\nktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu. Právne predpisy však nezakotvujú nemennosť\nzmluvných vzťahov, hoci žalobca si to želá; práve naopak, právny poriadok umožňuje zmluvný vzťah\nzmeniť nielen dohodou, ale aj na základe iných právnych skutočností, nezávislých od vôle zmluvných\nstrán. Ani zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí nevyplýva povinnosť štátu zabezpečiť klientovi\nkonkrétny resocializačný program podľa jeho výberu po celú dobu trvania programu v nezmenenom\nrozsahu a v ním vybranom resocializačnom stredisku. V žiadnom prípade do pojmu „právom chránený\nzáujem“ nespadá ani osobný záujem na fungovaní určitej inštitúcie, hoci aj z dôvodu, že klient je s\njej chodom spokojný, ani ekonomický záujem, napr. neplatenie za pobyt v zariadení, ak zariadeniu\nakreditácia nebude odňatá.\n53. Správny súd v nadväznosti na uvedené pripomína, že pokiaľ z dôvodu zrušenia akreditácie\nakreditovaný subjekt neplní svoje zmluvné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní odbornej\nstarostlivosti, nie je možné vylúčiť, aby sa klient domáhal svojich prípadných práv vyplývajúcich zo\nzmluvy osobitným postupom priamo voči zmluvnému partnerovi. Avšak do procesu akreditácie, vrátane\nzrušenia akreditácie (teda ani do jeho prieskumu v správnom súdnictve) nie je oprávnený vstupovať,\npretože tento proces sa priamo nedotkol jeho právnej sféry.\n54. Napokon argumentácia žalobu je aj nelogická, pretože pokiaľ by sa prijala jeho argumentácia, že\nzrušením akreditácie ako špeciálneho povolenia bolo zasiahnuté do práv žalobcu, uvedené by tiež\numožňovalo podávať klientom resocializačného strediska správne žaloby na zachovanie akreditácie\nstrediska bez ohľadu na vôľu subjektu, ktorému bola akreditácia zrušená. Pritom nemožno vylúčiť\nsituáciu, že samotné stredisko nebude mať záujem ďalej vykonávať činnosť ako akreditovaný subjekt\n[napr. pri naplnení hypotézy § 85 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí].\n55. Žalobca na jednej strane tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie malo negatívny vplyv na jeho osobnú\nsféru, pričom však na druhej strane poukazuje na judikatúru, ktorá sa týka dotyku v právnej sfére, čo\nje nepochybne vnútorný rozpor vo vyjadrení žalobcu. V tejto súvislosti žalobca opakovane tvrdí, že bol\nukrátený na svojich ústavných právach, konkrétne na právach vyplývajúcich z článku 40 a článku 19\nods. 2 Ústavy SR.\n56. Článok 40 Ústavy SR garantuje ochranu zdravia poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Jedná sa\no sociálne právo, a nie o základné ľudské právo, ako to mylne uvádza žalobca. Týka sa preventívnej\nochrany zdravia ako aj ochrany zdravia v chorobe. Tento pozitívny záväzok štátu sa prejavuje prijatím\nzákonnej úpravy najmä v súvislosti s poskytovaním lekárskej starostlivosti. Zákon o sociálnoprávnej\nochrane detí upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania\nvzniku krízových situácií v rodine, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického\nvývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu\nsociálnopatologických javov. Z uvedeného vyplýva, že predmetom úpravy tohto zákona nie je prioritne\nplnenie pozitívneho záväzku v súvislosti s poskytovaním lekárskej starostlivosti pri ochrane zdravia.\nResocializačné stredisko psychické alebo fyzické choroby klientov nelieči, ale vykonáva opatrenia iného\ncharakteru na odstránenie, zmiernenie, či zamedzenie prehlbovania porúch psychického vývinu či\nfyzického vývinu detí a plnoletých osôb.\n57. Pokiaľ by však aj správny súd prijal teóriu žalobcu, že aj tento zákon je súčasťou pozitívneho\nzáväzku štátu na napĺňanie článku 40 Ústavy SR, aj tak by preskúmavané rozhodnutie žiadnym\nspôsobom nezasahovalo do právnej sféry žalobcu, pretože v zmysle tohto zákona bolo rozhodnuté\nvýslovne len o právach a povinnostiach neziskovej organizácie Čistý deň, n.o. a nie žalobcu. Zrušením\nakreditácie došlo k zmene právneho postavenia uvedenej neziskovej organizácie, ktorá v zmysle zákona\no sociálnoprávnej ochrane detí môže poskytovať služby v menšom rozsahu, nie k zmene právneho\n\npostavenia jej klienta. Ten síce môže subjektívne vnímať svoje postavenie ako zhoršené, keďže už\nnemôže pokračovať v resocializačnom programe v pôvodnom rozsahu a bezplatne, ale toto, ako bolo\nvyššie vysvetlené, nemožno chápať ako dotknutie sa na jeho právom chránenom záujme, či dokonca\nna jeho práve. Žalobcova požiadavka, aby bol zachovaný konkrétny resocializačný program v tom\nresocializačnom stredisku, ktoré si vybral pred zrušením akreditácie, pretože inak by bol dotknutý na\nsvojom práve na zdravie, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnoprávnej ochrane detí\na preto je neakceptovateľná. Žalobca, pokiaľ má záujem o akreditované zariadenie, má právo výberu\nz tých zariadení, ktorým bola v čase výberu udelená akreditácia. Nemá právo požadovať, aby sa\nv priebehu jeho resocializačného programu nezmenil status resocializačného strediska, rovnako ako\nnemá právo dožadovať sa konkrétneho resocializačného programu, ktorý poskytuje konkrétne stredisko.\nZ citovaného zákona nevyplýva ani právo na bezplatnú starostlivosť plnoletého klienta a ani čl. 40 ústavy\nnegarantuje žalobcovi právo, aby po výbere konkrétneho zariadenia dokončil resocializačný program\npráve v tomto zariadení.\n58. Čo sa týka tvrdeného dotknutia sa na ústavnom práve v zmysle článku 19 ods. 2 Ústavy SR,\nžalobca konkrétne neuviedol, akým spôsobom by malo byť rozhodnutím o zrušení akreditácie neziskovej\norganizácie Čistý deň, n.o. zasiahnuté do jeho práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\njeho súkromného a rodinného života. Naopak, bolo preukázané, že sa stále zdržiava v resocializačnom\nzariadení neziskovej organizácii, ktorá pracuje aj naďalej ako terapeutická skupina, zúčastňuje sa jej\nčinností a v resocializačnom zariadení aj naďalej býva. Preskúmavané rozhodnutie nezrušilo predmetnú\nneziskovú organizáciu ako takú a ako napokon vyplýva aj z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, táto\nfunguje naďalej, len v inom režime, pričom tento režim využíva aj žalobca.\n59. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že správna žaloba bola podaná osobou, ktorá nedisponuje\naktívnou legitimáciou na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 61 písm.\na) SSP, pretože, hoci bola účastníkom administratívneho konania, preskúmavaným rozhodnutím\nnebola ukrátená na svojich právach ani právom chránených záujmoch, pričom samotné tvrdenie tejto\nskutočnosti nepostačuje. Musí ísť o skutočné ukrátenie a teda musí ísť o aktívne hmotnoprávne\nlegitimovanú osobu. V danom prípade nešlo o prípad zjavne neoprávnenej osoby na podanie správnej\nžaloby, preto nebolo namieste žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Nedostatok hmotnej\nlegitimácie znamená, že ak takáto osoba nebola ukrátená na svojich právach, súd žalobu zamietne\npodľa § 190 SSP a nezaoberá sa konkrétnymi skutkovými a právnymi dôvodmi, pre ktoré takáto osoba\npovažuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.\n60. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa stanoviska Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 7Ssk/202/2022 zo dňa 31.01.2024, že v predmetnej právnej\nveci bol daný dôvod na zamietnutie žaloby podľa § 190 SSP v časti, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a nie dôvod\nna odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uvádza, že dôvodom pre odmietnutie\nžaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP je len jej podanie „zjavne“ neoprávnenou osobou. Slovo „zjavne“\nje pritom potrebné vykladať tak, že neoprávnenosť bude zrejmá okamžite, nesporne, bez ďalšieho, resp.\nbez nutnosti vec meritórne skúmať. Za zjavne neoprávnenú osobu možno preto považovať napríklad\nprvostupňový orgán verejnej správy, dotknutý orgán v konaniach upravených v zákone č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, či toho, kto\nnebol účastníkom administratívneho konania s normatívne ustanovením okruhom účastníkov. U žalobcu,\nktorý bol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napádané rozhodnutie alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy, preto spravidla nepôjde o zjavne neoprávnenú osobu. Pokiaľ sa\nu takéhoto žalobcu preukáže, že absentuje dotyk na jeho subjektívnych právach, nebude už správny\nsúd žalobu odmietať podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ale žalobu zamietne podľa § 190 SSP.\n61. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa stanoviska Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 7Ssk/202/2022 zo dňa 31.01.2024 o nedostatku jeho\naktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 1 SSP, správny súd pripomína, že aj\npodľa komentárovej literatúry je aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby podmienená kumulatívnym\nsplnením dvoch podmienok, a to postavenia účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané\nnapádané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy (i) a ukrátenie na subjektívnych právach\nspojených s vydaním napádaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ii) (napr. I., H.,\nN., B., F., B., N., U. a kol.: Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 876).\n\nV predmetnej právnej veci, ako to už bolo uvedené, žalobca kumulatívne splnenie týchto podmienok\nnepreukázal.\n62. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, keď ich nepovažoval\nza majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať,\nže dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov\nkonania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 zo dňa 10.07.2002). V súvislosti s riadnym odôvodnením\nrozhodnutia súdu je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva (o. i. veci M. S. proti F., rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96,\nRuiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de\nHurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby\nna každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie\nteda nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.\n63. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne\nlegitimovaný na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu, a preto žalobu postupom\npodľa § 190 SSP v časti, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,\nzamietol.\n64. Pre úplnosť správny súd uvádza, že výrok II. rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/29/2021\nzo dňa 27.04.2022 zostal rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Ssk/202/2022 zo dňa 31.01.2024 nedotknutý. Správny súd preto týmto rozsudkom rozhodoval „len“ o tej\nčasti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím.\n65. O trovách konania a trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení\ns § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody,\npre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n66. O trovách konania a trovách kasačného konania ďalších účastníkov rozhodol správny súd podľa §\n169 SSP tak, že im ich náhradu nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením\nktorej by im vznikli trovy. Správny súd ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli\nktorým by mal ďalším účastníkom priznať právo na náhradu trov konania.\n67. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\n\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}