{"guid": "af557c2b-0885-4e91-91eb-c4ec0eb93276:3e429b30-84c2-4837-988f-712815582c86", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100355.2", "spisova_znacka": "13Saz/3/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/3/2024 z 31. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 31. mája 2024, sp. zn. 13Saz/3/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100355.2", "identifikacne_cislo": "0724100355", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "nazov": "§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e429b30-84c2-4837-988f-712815582c86", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100355.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100355.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100355.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Saz/3/2024\n0724100355\n31. 05. 2024\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100355.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., posledné trvalé miesto pobytu v krajine pôvodu: E., C., F.\nG. H., I. B. J. XX, C. D., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,\nSlovenská republika, zastúpeného: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava,\no správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného K.: C./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX\nrozhodol:\nI. Súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Rozhodnutím K.: C./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný\nžalobcovi 1. neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, 2. neposkytol doplnkovú ochrana\npodľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, 3. neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa\n§ 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a 4. neposkytol doplnkovú ochrana na účel zlúčenia\nrodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca\ndňa 02.08.2023 pred pracovníkmi ÚPZC Medveďov požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, pretože sa mu vyhrážajú osoby, ktoré\nboli odsúdené za obchodovanie s drogami. Následne žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nzhrnul skutočnosti, ktoré žalobca uviedol počas pohovoru, ktorý s ním bol vykonaný dňa 19.10.2023.\nK neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že z výpovede žalobcu a z predložených dôkazov je zrejmé, že z\nkrajiny pôvodu žalobca odišiel z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť pred členmi organizovanej skupiny,\nktorí boli aj na základe jeho svedectva odsúdení na niekoľkoročné tresty odňatia slobody za drogovú\ntrestnú činnosť. Informácie a dokumenty, ktoré sú obsahom spisového materiálu, pravdivosť výpovede\nžalobcu potvrdzujú a žalovaný v konaní nedisponoval žiadnymi dôkazmi, ktoré by mohli výpoveď žalobcu\nv tomto smere spochybniť. Preto pristúpil k vyhodnoteniu opodstatnenosti obáv z ohrozenia jeho života\nv kontexte ustanovenia § 8 zákona o azyle. Žalovaný nevylúčil, že v prípade žalobcu subjektívny\nprvok strachu skutočne mohol existovať. Dôkazy, ktoré žalobca do konania doložil, svedčia o tom, že\nk trestnému stíhaniu osôb organizovanej skupiny skutočne došlo, a ak sa skutočne podieľal na ich\nodhalení a odsúdení a vyhrážať sa mu skutočne mohli. Napriek tomu, že vyhrážky zrealizované neboli,\npocit strachu mohol u neho pretrvávať. Subjektívne prvok strachu nie je pri posudzovaní žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu rozhodujúci. Ak by tomu tak bolo, znamenalo by to popretie princípu priznania\nmedzinárodnej ochrany v kontexte s ustanovením § 8 zákona o azyle a tiež Ženevskou konvenciou z\nr. 1951 o právnom postavení utečencov. Azylové konanie je konaním špecifickým, kde sú subjektívne\n\nprvky bez preukázania objektívnych prvkov v podstate irelevantné, a preto je podstatné skúmať, či práve\ntieto objektívne prvky boli v priebehu konania preukázané. Objektívny prvok však v prípade žalobcu\nneexistuje a nevyplýva ani z jeho samotnej výpovede. Sám v priebehu pohovoru uviedol, že počas jeho\npobytu v krajine pôvodu nemal so štátnymi orgánmi žiadne problémy, nikdy nebol trestne stíhaný alebo\nväznený. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by problémy, ktoré v konaní opísal, mali\nakúkoľvek súvislosť s azylovo relevantnými dôvodmi. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že sám je islamského\nvierovyznania, ktoré je v C. dominantné a podľa vlastnej výpovede v krajine pôvodu nevyvíjal ani žiadne\npolitické aktivity, ktoré by mohli byť dôvodom útoku na jeho osobu. Z dôkazných prostriedkov, ktoré\nžalobca do konania doložil, je zrejmé, že jeho obava o vlastnú bezpečnosť sa týkala súkromných\nosôb, konkrétne spoločníkov v jeho obchodnej firme. Tí sa mu mali vyhrážať za to, že sa podieľal na\nich usvedčení a odsúdení za drogovú trestnú činnosť. Z predložených dôkazných prostriedkov je tiež\nzrejmé, že už v roku 2009 sa žalobca obrátil listom na Generálneho prokurátora C., pričom aktívne\nspolupracoval s bezpečnostnými zložkami štátu na usvedčení páchateľov drogovej trestnej činnosti.\nVýsledkom vzájomnej spolupráce bolo usvedčenie a odsúdenie páchateľov súdom v E. dňa 18.02.2013.\nListom adresovaným súdu dňa 19.10.2017 žalobca opakovane poukázal na sieť líbyjských občanov,\nvyšetrovaných Interpolom. Zároveň v liste upozornil štátne orgány aj na vysokú mieru korupcie v radoch\nC. štátnych orgánov, keď poukázal na to, že táto skupina vyšetrovaných ľudí spolupracuje s C. policajtami\npri obchodovaní s drogami a falšovaní dokumentov. Z výpovede žalobcu, ani z predložených dôkazných\nprostriedkov však nie je zrejmá žiadna súvislosť problémov s jeho rasou, národnosťou, náboženským\nalebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, a preto tieto problémy\nnemôžu byť relevantné z hľadiska splnenia kritérií pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Žalovaný\npoukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža/17/2008 z 19.08.2008 a uviedol, že každý občan C. sa môže\ndomáhať ochrany svojich práv, vrátane práva na život a ochranu svojej osobnosti. C. považujú súdy a\npolíciu za najužitočnejšiu cestu k spravodlivosti, ako to vyplýva z prieskumu, vykonaného Haagskym\ninštitútom pre inovácie práva. Aj v prípade žalobcu bolo preukázané, že C. štátne orgány svedeckú\nvýpoveď žalobcu a jeho listy ohľadom drogovej trestnej činnosti v plnej miere akceptovali. Potvrdzuje\nto nielen odsúdenie páchateľov, ale aj článok z C. denníka F. J. z 25.10.2023, kde sa píše, že....“\nŠtátna prokuratúra v C. vedie vyšetrovanie vo veci listu z r. 2009, ktorý dostal generálny prokurátor a\ntento list odhaľuje falšovanie dokumentov a korupciu. Národná jednotka prenasleduje členov siete, ktorá\nprenikla do gubernií, mestských agentúr a volených rád. Prebiehajúce vyšetrovanie Národnej Jednotky\njustičnej polície týkajúci sa falšovaných vzorov ukázalo, že 11 zamestnancov v E. sa spojilo so sieťou,\nktorej sa podarilo infiltrovať guvernoráty, mestské agentúry a bývalé volené rady“. Z uvedeného článku\nje zrejmé, že C. štátne orgány sú v boji s organizovaným zločinom aktívne a nezostali pasívne ani v\nprípade falšovania dokumentov a korupcie, na ktorú žalobca vo svojich listoch poukazoval. Potvrdzujú\nto aj ďalšie dokumenty, ktoré sú obsahom spisového materiálu a z ktorých je zrejmé, že žalobca viedol\nobchodné spory so svojimi líbyjskými spoločníkmi. Po jeho sťažnosti na ministerstvo spravodlivosti,\nže osoba hľadaná Interpolom, sa pod falošnou identitou ukrýva v C., bola táto osoba z C. vyhostená.\nAj táto skutočnosť vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že C. štátne orgány boli v jeho prípade pasívne,\nna jeho sťažnosti nereagovali a nedokázali mu zaistiť individuálnu ochranu. Žalovaný teda dospel\nk záveru, že v konaní nebolo objektívne preukázané, že by bol alebo v prípade návratu do krajiny\npôvodu mohol byť žalobca prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo\nza uplatňovanie politických práv a slobôd.\n2. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že napriek tomu, že si C. D. (ďalej len\n„C.“) doposiaľ trest smrti vo svojom trestnom zákonníku ponechalo, od roku 1993 nebol v tejto krajine\nvykonaný. Okrem toho žalobca sa v krajine pôvodu nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by\nmu mohol byť takýto trest v prípade návratu uložený. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine\npôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu či neštátnych pôvodcov. Práve naopak, so\nštátnou mocou aktívne a s dôverou spolupracoval, čo viedlo k zisteniu a odsúdeniu páchateľov drogovej\ntrestnej činnosti. Žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí ani neľudské zaobchádzanie v\nsúvislosti s opustením C. alebo podaním jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu v zahraničí. V zmysle\nsprávy Ministerstva zahraničných vecí USA za rok 2021, C. ústava zakazuje mučenie a iné kruté,\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. Polícia môže zatknúť jednotlivca až po\nvydaní ústneho alebo písomného príkazu prokurátora. C. vláda popiera, že by povoľovala používanie\nmučenia. Zákon poskytuje právo na spravodlivý a verejný proces, právnu pomoc a podobne. Vládne\ninštitúcie a mimovládne organizácie dostávali síce aj v roku 2021 správy o zlom zaobchádzaní vo väzbe,\nmučení, ale tieto v posledných rokoch klesali. Podľa vlády bolo zaznamenaných 385 obvinení zo zlého\n\nzaobchádzania zo strany polície, v priebehu roka 2021 bolo na prokuratúru podaných 8 sťažností pre\npodozrenie z mučenia alebo ponižujúceho zaobchádzania. C. L. M. N. O. N. uviedol, že od začiatku\njanuára do konca augusta 2021 začal vyšetrovať 20 prípadov sťažností na mučenie alebo ponižujúce\nzaobchádzanie. Správy o zlom zaobchádzaní sa najčastejšie vyskytli vo vyšetrovacej väzbe alebo pri\nzásahu proti demonštrantom. V roku 2019 Výbor OSN pre ľudské práva zablahoželal C. k jeho úsiliu\nbojovať proti mučeniu vo väzbe a k prijatiu zákona o národnom mechanizme na predchádzanie mučenia\nv roku 2018. Podľa informácií Rakúskeho federálneho úradu pre integráciu a azyl k C. z novembra 2021\nbolo zistené, že podanie žiadosti o azyl v zahraničí nie je trestným činom a C. orgány ho nepovažujú\nza prejav opozičných nálad. Na základe toho žalovaný konštatoval, že v prípade návratu do krajiny\nžalobcovi za podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu v zahraničí nehrozí žiaden postih. Mučenie alebo\nneľudské zaobchádzanie, ako ďalšia forma vážneho bezprávia, je v prípade návratu žalobcu do krajiny\npôvodu vylúčená. V C. v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať\nk ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia. Žalobcovi teda v prípade návratu do C.\nnehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ako tretia forma vážneho\nbezprávia.\n3. K neudeleniu azylu, resp. neposkytnutiu doplnkovej ochrany za účelom zlúčenia rodiny žalovaný iba\nstručne skonštatoval, že žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom\nresp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok\nzlúčiť.\nII. Správna žaloba\n4. Správnou žalobou zo dňa 20.02.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutiu žalovaného K.: C./\nXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, a to v časti 1. a 2. výroku o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej\nochrany. Žalobca mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191\nods. 1 písm. c) SSP).\n5. Žalobu odôvodnil tým, že konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 02.08.2023, kedy žalobca požiadal\no udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. O udelenie azylu požiadal prvýkrát.\nSo žalobcom bol dňa 19.10.2023 pred žalovaným vykonaný vstupný pohovor. Žalobca v rámci pohovoru\nuviedol, že od roku 2006 spolupracoval s bezpečnostnými zložkami C. a P. a podieľal sa na odhalení\nskupiny osôb, ktorá obchodovala s drogami, pričom dve z týchto osôb boli aj jeho spoločníkmi. Žalobca\nsa až v priebehu podnikania dozvedel, že jeho spoločníci obchodovali s drogami a podieľal sa na\nodhalení skupiny s políciou, prokuratúrou a tajnými službami utajeným spôsobom. Osoby, ktorých trestnú\nčinnosť pomáhal žalobca odhaliť, boli neskôr zatknuté a odsúdené. Niektoré z osôb prišli po prepustení\nz väzenia za žalobcom a vyhrážali sa zabitím jemu aj jeho rodine. Žalobca následne preventívne menil\nadresy pobytu a podával aj trestné oznámenia na polícii, pričom správami z aplikácie WhatsApp a\nSMS správami preukazoval, že jeho život je v ohrození. Žalobca apeloval na to, že bol nápomocný pri\nodhaľovaní trestnej činnosti a žiada preto teraz zo strany polície ochranu. O pomoc žiadal opakovane\naj Generálneho riaditeľa národnej bezpečnosti C.. Napriek skutočnosti, že sa žalobca presťahoval aj na\niné miesto v krajine pôvodu, kde aj založil obchodnú spoločnosť, osoby, ktoré sa mu vyhrážali, sa o tom\ndozvedeli a kontaktovali ho. Šéfa organizovanej skupiny, ktorého pravé meno je F. F. F. (alias D. F. J.\nF.), mali z väzenia prepustiť začiatkom júna tohto roku (pozn. rok 2023). Žalobca však pre nekonanie\nzo strany polície z obavy o svoj život nechcel čakať, kým ho prepustia a v máji tohto roku bol nútený\nopustiť domovskú krajinu. Žalobca poukázal na obavy osvoj život a na to, že v jeho domovskej krajine\nho nevedia ochrániť napriek tomu, že im bol pri odhaľovaní trestnej činnosti nápomocný. O udelenie\nmedzinárodnej ochrany požiadal z dôvodu strachu o svoj život v domovskej krajine.\n6. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že žalovaný považuje C. za bezpečnú krajinu\npôvodu a nepripúšťa, že v prípade žalobcu existujú aj objektívne prvky definície prenasledovania.\nZároveň v prípade žalobcu vidí možnosť domáhania sa jeho práv v domovskej krajine prostredníctvom\npolície a súdov. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu rizík,\nspojených s návratom do jeho krajiny pôvodu, nakoľko mu verejná moc v krajine pôvodu odoprela\nposkytnúť pomoc, keď o ňu žiadal. Podľa informácií o krajine pôvodu žalobcu, nachádzajúcich sa v\nadministratívnom spise, sa v C. vyskytujú prípady násilnej trestnej činnosti a je veľmi pravdepodobné,\nže sa teroristi pokúsia uskutočniť útoky v C.. C. zákony zaručujú slobodu pohybu a možnosť zmeniť\n\nmiesto zamestnania alebo vzdelania, ale v praxi tieto práva obmedzujú zlé hospodárske podmienky\na korupcia. Je rozšírené úplatkárstvo, rodinkárstvo a nekalé praktiky vo vzdelávacom sektore. Podľa\ndoložených správ súdy porušili postupy spravodlivého súdneho konania, a to aj tým, že použili rovnaké\npolicajné záznamy pre viacerých obžalovaných a obmedzili prístup obžalovaných k advokátom. Hoci\nmajú jednotlivci prístup k občianskoprávnym súdom v prípade žalôb týkajúcich sa porušovania ľudských\npráv a podali žaloby, mimovládne organizácie uviedli, že takéto žaloby boli často neúspešné z dôvodu\nnedostatočnej nezávislosti súdov alebo nedostatočnej nestrannosti, vyplývajúcej z mimosúdneho vplyvu\na korupcie. Politické záujmy a vplyv bránia C. orgánom skutočne zmeniť svoje úsilie v boji proti\norganizovanému zločinu. Napriek niektorým významným krokom zo strany C. vlády je v záležitostiach\ntýkajúcich sa kráľovských záujmov badateľný nedostatok transparentnosti a zodpovednosť orgánov\nčinných v trestnom konaní a vojenského personálu je minimálna. Z verejne dostupných zdrojov ďalej\nvyplýva, že je v C. prítomných niekoľko zločineckých sietí, ktoré sú zapojené do rôznych aktivít ako\nje obchodovanie s drogami alebo obchodovanie s ľuďmi. Častá je korupcia úradníkov, falšovanie či\nkybernetické zločiny. Tiež sa predpokladá, že zločinecké skupiny majú väzby s najvyššími politickými a\nadministratívnymi kruhmi v C. a korupcia, predovšetkým na nízkej úrovni štátneho aparátu, je naďalej\nveľkým problémom, pričom príslušníci orgánov činných v trestnom konaní sú niekedy s týmito skupinami\nprepojení. V krajine prevláda kultúra rodinkárstva a známostí, ktoré sú veľmi dôležité pre prosperitu\nnelegálneho obchodu s tovarom a drogami. Príjmy z obchodovania s drogami a ľuďmi vedú ku korupcii na\nvšetkých štátnych úrovniach, čo sťažuje rozklad týchto sietí. Na národnej úrovni má síce C. prijaté právne\npredpisy proti organizovanej trestnej činnosti, ale účinné vykonávanie týchto zákonov zostáva výzvou. Z\ninformácií o krajine pôvodu súhrnne vyplýva, že C. je krajinou s vysokou mierou korupcie a nezávislosť\na práca súdov a polície je aj z tohto dôvodu nedostatočná. Napriek tomu, že sa žiadateľ v krajine svojho\npôvodu snažil viackrát domôcť ochrany, táto mu nebola poskytnutá a pre obavy o svoj život musel\ndomovskú krajinu opustiť. Žalobca v konaní poukázal na svoje opodstatnené obavy z prenasledovania\na na obavy o svoj život v krajine pôvodu, pričom tieto sú odôvodnené a založené na faktoch a dôkazoch,\nktoré žalobca predložil. Žalobca opakovane pre obavy o svoj život kontaktoval políciu, ale táto mu\nneposkytla ochranu. Z vyššie uvedených správ o krajine pôvodu vyplýva skutočnosť, že C. štátny aparát\nje skorumpovaný a mafia zastáva dôležitú úlohu. Osoby, ktoré prenasledujú žalobcu a vyhrážajú sa mu\nsmrťou boli zadržané a odsúdené z iniciatívy žalobcu, avšak po ich prepustení na slobodu má žalobca\nobavy o svoj život, nakoľko mu orgány činné v trestnom konaní recipročne neposkytujú pomoc.\n7. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/17/2008 z\n19.08.2008 sú problémy so súkromnými osobami dôvodom na udelenie azylu v prípade, ak štátne orgány\nnedávajú občanom dostatočné možnosti a záruky na ochranu ich práv. V zmysle informácií o krajine\npôvodu je zrejmé, že sú štátne orgány v domovskej krajine žalobcu skorumpované a podieľajú sa tak na\nčinnosti mafie. Niektorí jej členovia síce boli zatknutí a odsúdení, avšak v súčasnosti sú už na slobode\na schopní ohroziť život žalobcu, nakoľko polícia v tejto veci nekoná, napriek tomu, že ju žalobca o\npomoc požiadal, o čom predložil aj dôkazy. Naopak, informácie o krajine pôvodu žalobcu nepreukazujú,\nže by boli štátne orgány schopné žalobcovi poskytnúť dostatočnú ochranu. Táto skutočnosť teda\nzakladá možnosť udelenia azylu na území Slovenskej republiky žalobcovi. Situácia v C. je taká, že\nmajú zločinecké skupiny väzby s najvyššími politickými a administratívnymi kruhmi a veľkým problémom\nje korupcia. Žalobca sa snažil domôcť ochrany svojej osoby v domovskej krajine, avšak neúspešne.\nŽalobca je presvedčený, že spadá pod pojem určitej sociálnej skupiny, a to skupiny osôb, ktorá má v C.\nproblémy s organizovanými skupinami, pričom sa nemôžu domôcť ochrany zo strany štátnych orgánov.\nZ tohto dôvodu považoval žalobca za nesprávny záver žalovaného o tom, že dôvody, pre ktoré žiadal o\nposkytnutie medzinárodnej ochrany, nie sú azylovo relevantné. Žalobca sa podieľal na zadržaní členov\norganizovanej skupiny, pričom títo vedia, kto dal polícii ich mená a dôkazy. V domovskej krajine žalobcu\nje situácia taká, že je bežné, že mafia zabije ľudí, ktorí ju oznámili polícii. Podľa informácií o krajine\npôvodu žalobcu nie je vylúčené, že z dôvodu nekonania štátnych orgánov môže byť po návrate do C.\nvystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Žalobca mal v domovskej\nkrajine zázemie a bol aj finančne dostatočne zabezpečený, o čom predložil žalovanému do konania\ndôkazy. Svoju domovskú krajinu by teda ako úspešný podnikateľ neopustil, pokiaľ by pre neho existovalo\niné východisko. Žalobca opustil svoju domovskú krajinu pre obavy o svoj život, ktoré stále pretrvávajú.\nV prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nie je vylúčené, že dôjde k ohrozeniu jeho života. C. totiž\nnemožno hodnotiť ako bezpečnú a demokratickú krajinu, v ktorej nedochádza k potláčaniu ľudských\npráv a slobôd, a v ktorej neexistuje riziko ohrozenia života alebo zdravia.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n\n8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.03.2024, označil žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne\nsprávne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu štát\nodoprel svoju ochranu. Pre udelenie azylu je ďalšou nevyhnutnou skutočnosťou, ktorá musí byť súčasne\npreukázaná to, že ochrana pred prenasledovaním sa neposkytla z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a)\nzákona o azyle, t. j. z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Túto skutočnosť však žalobca ani len netvrdil, a\nteda nie je preukázaná, nakoľko z výpovede a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by štátne orgány konali/\nopomenuli konať z dôvodov v zmysle § 8 písm. a) zákona o azyle. Z výpovede žalobcu je naopak zrejmé,\nže v jeho prípade sa jednalo o problémy so súkromnými osobami, pričom na prenasledovanie zo strany\nštátnych orgánov sa neodvolával. Listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil, nedokumentujú skutočnosť,\nže mu bola zo strany štátu odopretá pomoc a už vôbec nie to, že štát mu ju z azylovo relevantných\ndôvodov odmietol poskytnúť. V prvých dvoch dokumentoch ani nežiada štát o poskytnutie ochrany, ale\nupozorňuje na porušenie zákona, čo sa v nadväznosti na ďalší materiál, ktorý predložil do konania aj\nriešilo trestnými stíhaniami a odsúdeniami páchateľov. Tieto listy sú všetky neaktuálne, posielal ich pred\n6-14 rokmi. Po poslednom ešte takmer 6 rokov žil v krajine pôvodu a ako sám uviedol, reálne mu nikto nič\nneurobil. Nikto neublížil ani jeho rodine, ani jeho blízkym. Žalovaný preto v rozhodnutí z opodstatnených\ndôvodov konštatoval, že objektívny prvok strachu u žalobcu nebol zistený. V súvislosti s tvrdením\nžalobcu, že spadá pod pojem určitej sociálnej skupiny, a to skupiny osôb, ktorá má v C. problémy s\norganizovaným skupinami, pričom sa nemôžu domôcť ochrany zo strany štátnych orgánov, žalovaný\npoukázal na interpretáciu, ktorú publikoval Najvyšší správny súd SR v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej Republiky v azylových veciach 1/2023 ročník: II., ako aj na\nviaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR napr. sp. zn. 1Sža/38/2009 zo dňa 3.11.2009 alebo\nsp. zn. 1Sža 3/2009 zo dňa 3.11.2009. Ďalej žalovaný uviedol, že sociálna skupina je charakterizovaná\nspoločným znakom, ktorý je u všetkých členov tejto skupiny objektívne prítomný - či už sa jedná o\nsexuálnu orientáciu alebo jazyk, ktorým členovia skupiny na území určitého štátu hovoria, a pod., ktorý\ndanú sociálnu skupinu spája a ktorý musí byť odlišný od samotného rizika prenasledovania, pretože\nprenasledovanie samo osebe nie je definičným prvkom sociálnej skupiny. Určitú sociálnu skupinu\nnemôže definovať len a iba prenasledovanie jej členov alebo spoločná obava z prenasledovania, pretože\nprenasledovanie (či odôvodnená obava, že k nemu dôjde) je samostatným kritériom, ktoré musí byť pre\nudelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle tiež splnené. K informáciám o krajine pôvodu uvedeným v žalobe\nžalovaný uviedol, že k poslednému bombovému útoku v C. došlo v apríli 2011 a C. úrady stále prijímajú\nprotiteroristické opatrenia a likvidujú teroristické bunky. Aktuálne sú zaznamenávané občasné prípady\nnásilnej trestnej činnosti a drobná kriminalita. V Maroku neprebieha vnútroštátny alebo medzinárodný\nkonflikt, a preto posúdenie otázky neselektívneho násilia ako následku teroristických útokov v zmysle § 2\npísm. f) zákona o azyle nemá svoje opodstatnenie. C. vnútroštátny systém je dostatočne funkčný na to,\naby zaistil individuálnu bezpečnosť svojich obyvateľov. Žalobca sa presťahoval a vybavil si podnikanie\nna inom mieste, pričom hospodárske podmienky a problémy s korupciou, ktoré sú prítomné v krajine\njeho pôvodu, ho v jeho práve zmeniť miesto pobytu nelimitovalo. Z dôkazných prostriedkov, ako sú\nnajmä výpoveď žalobcu, dokumenty, ktoré predložil, objektívne informácie o krajine pôvodu, žalovaný\nvyhodnotil, že problémy, pre ktoré opustil svoju krajinu pôvodu, sú súkromnej povahy.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.04.2024 uviedol, že C. štátne orgány nie sú schopné poskytnúť\nžalobcovi dostatočnú ochranu jeho práv, pričom pod ochranou mal na mysli ochranu jeho života a nie\nmožnosť vymožiteľnosti dlžných pohľadávok. Žalobca má za to, že v prípade jeho návratu do domovskej\nkrajiny bude vystavený riziku pomsty zo strany osôb, ktoré boli zadržané na základe jeho iniciatívy a\nskorumpované C. štátne orgány, ktoré spolupracujú so zločineckými skupinami, jeho život a zdravie\nneochránia. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal účinnosť vnútroštátnej ochrany pred prenasledovaním\nzo strany mafie, ktorá by mala byť žalobcovi ako občanovi C. poskytnutá. Významnú úlohu v tomto smere\nzohráva práve výpoveď žalobcu o tom, že s prihliadnutím na pomery spolupráce štátu a mafie nevie C.\nposkytnúť žalobcovi primeranú ochranu. Žalobca poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013\nzo dňa 09.04.2013, sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014, sp. zn. 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015,\nsp. zn. 1Sža 48/2014 zo dňa 13.01.2015, sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016. V zmysle uvedenej\njudikatúry žalobca ma za to, že v konaní preukázal nielen svojou dôveryhodnou výpoveďou, ale aj\npredloženými dôkazmi, svoje opodstatnené obavy z prenasledovania v domovskej krajine, pričom jeho\nnávrat do krajiny pôvodu môže mať pre neho závažné dôsledky spočívajúce v ohrození jeho života.\n\nŽalobca mal za to, že žalovaný nevyvrátil žalobcove tvrdenia o prenasledovaní v domovskej krajine a o\nneexistencii účinnej ochrany zo strany C. štátnych orgánov.\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.04.2024 uviedol, že žalovaný vzal na zreteľ všetky informácie\nzaložené v spise, ako aj dôkazné listiny, ktoré predložil sám žalobca a po komplexnom vyhodnotení\nžalovaný nespochybnil, že žalobca odišiel z krajiny pôvodu z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť pred\nčlenmi organizovanej skupiny. Avšak nebol zistený objektívny prvok strachu, ktorý je kľúčový pre\nudelenie azylu v zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). Z dôkazných prostriedkov, ktoré žalobca doložil\nje evidentné, že jeho obava o bezpečnosť sa týkala súkromných osôb. Z výpovede žalobcu, a ani z\ndostupných materiálov nie je zrejmá žiadna súvislosť s prenasledovaním v zmysle § 8 zákona o azyle. V\nkonaní tiež nebolo preukázané, že v prípade obchodných sporov so spoločníkmi sa nemohol domáhať\nochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi v krajine pôvodu. Tvrdenie žalobcu, že „v C. je bežnou\npraxou, že sú príslušníci orgánov činných v trestnom konaní s organizovanými skupinami prepojení,\na že dôkazom môže byť aj fakt, že niekoľkoročné pôsobenie mafie, vrátane možnosti jej vstupu na\núzemie s falšovanými dokladmi, bolo tolerované a až žalobcovým konaním došlo k zatknutiu týchto osôb“\npovažoval žalovaný za vágne a nekorektné zo strany žalobcu. Ide podľa neho o nepodloženú fabuláciu,\nnakoľko žalobcove podania na súdy, políciu alebo iné štátne orgány boli prešetrené a niektoré osoby, po\nktorých pátral Interpol boli z krajiny aj vyhostené. Poukázal na článok uverejnený v denníku As Sabah\nz 25.10.2023, ktorý informuje o tom, že polícia zatkla členov siete, medzi ktorými sú právnici, súdny\nzástupca, poslanec a pod. Obvinení sú zo založenia zločineckej siete, falšovania úradných dokumentov,\núplatkov a iných trestných činov, pričom poukazuje na vyšetrovanie, ktoré je vedené od roku 2009, kedy\ndostal generálny prokurátor list, ktorý odhaľoval falšovanie dokumentov a korupciu. Uvedené informácie\nlen potvrdzujú účinnosť boja C. štátnych orgánov s organizovanou trestnou činnosťou a korupciou.\nŽalovaný nespochybňuje, že takéto trestné činy sú prítomné v krajine pôvodu žalobcu, upriamil však\npozornosť súdu na skutočnosť, že uvedené sa uskutočňuje aj v iných vyspelých demokratických\nkrajinách, nie len v C.. Žalovaný však dôkladne preukázal, že C. vnútroštátny systém je dostatočne\nfunkčný na to, aby zaistil individuálnu bezpečnosť svojich obyvateľov a v zmysle vyššie uvedeného\npovažuje žalobcovu hypotézu za chybnú a nepodloženú faktami.\nV. Konanie na správnom súde\n11. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri\nsvojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n12. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia\nalebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“\n13. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\no správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.“\n14. Podľa § 219 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.“\n15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a §\n13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného\ndospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 219 SSP). Správny\nsúd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov\nnežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred\njeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.05.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI. Aplikovaná právna úprava\n16. Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) „Na účely tohto zákona sa rozumie\nazylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo\nv osobitnom predpise.“\n17. Podľa ustanovenia § 2 písm. d/ zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním\nzávažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo\nsúbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n\n1. použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.“\n18. Podľa ustanovenia § 2 písm. f/ zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“\n19. Podľa ustanovenia § 2 písm. l/ zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie bezpečnou krajinou\npôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo\nak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, štát jej posledného bydliska,\n1. v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody a zabezpečuje ich dodržiavanie,\n2. ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti\nneopúšťajú z dôvodov uvedených v § 8 alebo § 13a,\n3. ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a\n4. ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine.“\n20. Podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,\nžiadateľovi, ktorý\na/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.“\n21. Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nsú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe\nvážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n22. Podľa ustanovenia § 13c zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,\nak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.“\n23. Podľa ustanovenia § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle „Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov\nprenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci\nskupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo\nzdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že\ndaná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná;\nv závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú\nna spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že\nzahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n24. V správnej žalobe žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu výroku 1. a 2. a\nvec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom namietal nesprávne právne\nposúdenie veci, ktoré podľa žalobcu spočíva v tom, že žalovaný považuje C. za bezpečnú krajinu\npôvodu, nepripúšťa, že v prípade žalobcu existujú aj objektívne prvky definície prenasledovania\na zároveň vidí možnosť, aby sa žalobca domáhal v domovskej krajine svojich práv prostredníctvom\norgánov verejnej moci (polície, súdov). Žalobca je presvedčený, že žalovaný nesprávne posúdil\nexistenciu rizík spojených s návratom žalobcu do jeho domovskej krajiny, pričom žalobca tvrdí, že mu\nverejná moc v krajine pôvodu odoprela poskytnúť pomoc, keď o ňu žiadal.\n25. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o\nazyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp zn. 1Sža/45/2011 zo dňa 27.09.2011).\n\n26. Ustanovenie § 2 písm. d/ zákona o azyle definuje pojem „prenasledovanie“ a zároveň demonštratívne\nvymedzuje konkrétne spôsoby, ktorými môže k prenasledovaniu jednotlivca dochádzať. Uvedené\nzákonné ustanovenie však nie je možné na prípad žalobcu aplikovať bez predchádzajúceho splnenia\nzákladného predpokladu udelenia azylu, a tou je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 zákona o azyle). Pre udelenie azylu musia\nbyť podmienky podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle splnené kumulatívne. V ustanovení § 8 zákona\no azyle ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným\nza uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Správny\nsúd sa preto zaoberal otázkou, ako správny orgán posúdil skutočnosti uvedené žalobcom v priebehu\nadministratívneho konania, ktoré by mohli naznačovať, že ide o azylovo relevantné skutočnosti. V tejto\nsúvislosti správny súd uvádza, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb.\n(Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby\nsám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a následne k týmto\ndôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\n27. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vykonal v administratívnom konaní dokazovanie\npohovorom so žalobcom ako žiadateľom o udelenie azylu dňa 19.10.2023 (dotazník žiadateľa o udelenie\nazylu na č. l. 90 - 98 administratívneho spisu) a obsahom listín o krajine pôvodu žalobcu (Polytematická\nspráva o krajine C. Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, odboru dokumentaristiky a zahraničnej\nspolupráce č. p. : MU-ODZS-2023/000435-002 zo dňa 10.05.2023; internetové stránky, obsahujúce\ninformácie o bezpečnosti krajiny pôvodu žalobcu - č. l. 192 administratívneho spisu; listiny predložené\nžalobcom a jeho právnym zástupcom a ich pracovný preklad). Žalobca bol vždy vypočutý za prítomnosti\ntlmočníka, proti tlmočeniu nenamietal a tvrdil, že tlmočníkovi rozumie. Žalobca v rámci pohovoru\nverbalizoval obavy o svoj život v C., pretože v minulosti sa podieľal na odhalení skupiny, ktorá\nobchodovala s drogami, a v tomto smere spolupracoval s políciou, prokuratúrou a tajnou službou v C.\na v Líbyi. Osoby, ktoré boli v súvislosti s drogovou činnosťou odsúdené, sa mali po prepustení žalobcovi\na jeho rodine vyhrážať zabitím. Tieto hrozby podľa tvrdenia žalobcu neboli voči nemu a jeho rodine\nuskutočnené. Žalobca v tejto súvislosti podal na políciu trestné oznámenie a apeloval na orgány činné\nv trestnom konaní, aby mu poskytli ochranu, pričom k oznámeniu pripojil aj výhražné správy, ktoré mu\nboli zaslané a poslal aj dva listy Generálnemu riaditeľovi národnej bezpečnosti v C. (v roku 2013 a 2017).\nŽalobca tvrdí, že štátne orgány C., na ktoré sa obrátil, mu neposkytli ochranu, a preto v čase, keď mal byť\nz výkonu trestu odňatia slobody prepustený šéf skupiny, odsúdený za obchodovanie s drogami, z obavy\no svoj život opustil v máji 2023 C.. Žalobca tiež uviedol, že v krajine pôvodu nikdy nebol trestne stíhaný,\nnie je proti nemu vedené žiadne trestné konanie a nevyvíjal žiadne politické aktivity.\n28. Žalobca v žalobe uvádza, že vo vzťahu k splneniu podmienok podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle\nspadá pod pojem určitej sociálnej skupiny, a to „skupiny osôb, ktorá má v C. problémy s organizovanými\nskupinami, pričom sa nemôže domôcť ochrany zo strany štátnych orgánov.“\n29. Pojem „určitá sociálna skupina“ ako jedna z právne relevantných príčin odôvodneného strachu\nz prenasledovania podľa § 8 písm. a) zákona o azyle je náročnejšie identifikovateľná a rozpoznateľná ako\nostatné dôvody uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Spôsob, akým má správny orgán pristupovať\nk posúdeniu dôvodov prenasledovania z hľadiska príslušnosti žiadateľa o azyl k určitej sociálnej\nskupine, je uvedený v ustanovení § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle. Správny súd sa nestotožnil\ns tvrdením žalobcu, že spadá pod pojem „určitej sociálnej skupiny“ charakterizovanej tým, že ide\no osoby, ktoré majú v C. problém s organizovanými skupinami, pričom sa nemôžu domôcť ochrany\nzo strany štátnych orgánov. V ustanovení § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle sú demonštratívne\nuvedené dva základné interpretačné prístupy k pojmu „určitá sociálna skupina“, a to (i) prístup chránenej\ncharakteristiky, založený na existencii spoločnej vrodenej charakteristickej črty alebo pôvodu, ktoré\nnemožno zmeniť alebo na zdieľaní charakteristiky alebo presvedčenia, ktoré sú tak závažné pre identitu\nalebo svedomie členov skupiny, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla (prístup\nchránenej charakteristiky) a (ii) prístup spočívajúci vo vnímaní skupiny okolitou spoločnosťou ako\nodlišnej (prístup sociálnej percepcie). Ustanovenie § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle je formulované\nspôsobom, ktorý je možné vykladať tak, že je potrebné, aby boli splnené obe kritériá súčasne (teda aby\nbola skupina definovaná ako na základe tzv. chránenej či vrodenej charakteristiky, tak aj na základe\nsociálnej percepcie).\n30. Podľa názoru správneho súdu v prípade žalobcu nie je splnené ani jedno z uvedených kritérií\npre posúdenie statusu žalobcu ako člena určitej sociálnej skupiny podľa § 8 písm. a) zákona o azyle.\nKritérium chránenej charakteristiky spočívajúce v existencii zdieľaných vrodených charakteristických čŕt\n\nalebo spoločného pôvodu, ktoré nemožno zmeniť, nie je naplnené, keďže žalobca netvrdí, že má obavy\nz prenasledovanie pre príslušnosť k určitej skupine, ktorá by bola charakterizovaná nezmeniteľným\nči vrodeným spôsobom (napr. pohlavie, etnická príslušnosť, povolanie, stav), ako ani skupiny, ktorej\nčlenovia zdieľajú charakteristiky alebo presvedčenia, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo\nsvedomie, že by nemali byť nútení, aby sa ich zriekli.\n31. Hoci nie je naplnené kritérium chránenej charakteristiky, súd tiež skúmal, či žalobcu nie je možné\npovažovať za člena sociálnej skupiny, ktorú je možné charakterizovať ako skupinu, ktorá je v spoločnosti\nvnímaná ako rozpoznateľná a odlišná. Jedným z princípov uznávaných aj medzinárodnými súdmi\nje skutočnosť, že určitú sociálnu skupinu nemôže definovať iba prenasledovanie jej členov alebo\nspoločná obava z prenasledovania. Perzekučné konanie namierené proti určitej skupine však môže byť\nrelevantným faktorom pri stanovovaní viditeľnosti skupiny v určitej spoločnosti (UNHCR: Odporúčanie v\noblasti poskytovania medzinárodnej ochrany: „Príslušnosť k určitej sociálnej skupine“ v kontextu článku\n1A, ods. 2 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a/alebo jeho Protokolu z roku 1967,\n7. mája 2002, HCR/GIP/02/02, bod 14). Podľa názoru správneho súdu dôvodom pre zaradenie určitého\nokruhu osôb pod pojem „sociálna skupina“ nemôže byť taký zjednocujúci znak ako je príslušnosť k iným\nosobám, ktoré na základe spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní čelia vyhrážkam zo strany\ntrestne stíhaných resp. odsúdených osôb. Takto vymedzený spoločenský útvar nie je natoľko určiteľný,\naby bol ostatnými členmi spoločnosti vnímaný ako jasne odlíšiteľný či rozpoznateľný vo vzťahu k zvyšku\nspoločnosti, a to ani v prípade, ak je prihliadnuté na aktuálny spoločenský kontext posudzovanej krajiny\npôvodu.\n32. V prípade osôb, ktoré podľa tvrdenia žalobcu v C. čelia problémom s organizovanými zločineckými\nskupinami, sa preto nedá hovoriť bez ďalšieho ako o sociálnej skupine podľa ustanovenia § 8 písm. a)\nzákona o azyle, a to pre absenciu charakteristík uvedených vyššie. Aj Najvyšší súd zaujal stanovisko\nk negatívnemu vymedzeniu tohto pojmu v porovnateľnom prípade, ako je predmetná vec, a to v rozsudku\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/38/2009 zo dňa 03.11.2009, v ktorom konštatoval, že o príslušnosť\nk určitej sociálnej skupine nejde ani v prípade žiadateľa o azyl, ktorý tvrdil, že patrí k sociálnej skupine\nobyvateľov, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť v súlade s právnym poriadkom svojho štátu a vydiera\nich mafia, resp. polícia a musia jej platiť za ochranu.\n33. Správny súd s ohľadom na skutočnosti zistené v administratívnom konaní, vychádzajúc zo\nzákonného vymedzenia pojmu „určitá sociálna skupina“ dospel k záveru, že žalobca v správnom konaní\nani v žalobe neuviedol žiadnu okolnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že má odôvodnené\nobavy z prenasledovania z dôvodu, že patrí k určitej sociálnej skupine podľa ustanovenia § 8 písm. a)\nzákona o azyle. Z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní možno usudzovať, že primárnym\ndôvodom pre vyhrážky vo vzťahu k žalobcovi nie je jeho príslušnosť k určitej sociálnej skupine, ale\nodveta za spoluprácu žalobcu so štátnymi orgánmi v rámci trestného konania proti členom skupiny\norganizovaného zločinu.\n34. V prípade žalobcu sa preto nepotvrdil dôvod príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ale ani iný\nzákonný dôvod prenasledovania podľa ustanovenia § 8 písm. a) zákona o azyle. Na základe uvedených\nskutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepochybil, keď v žalobcom uvedených dôvodoch\nobáv z prenasledovania neidentifikoval žiaden azylovo relevantný dôvod podľa ustanovenia § 8 písm.\na) zákona o azyle, a preto žalobcovi azyl neudelil.\n35. Hoci je z vyššie uvedených dôvodov bezpredmetné, aby sa správny súd zaoberal otázkou, či\nžalobcom tvrdené vyhrážky súkromných osôb žalobcovi a neposkytnutie potrebnej ochrany zo strany\nštátnych orgánov C. spĺňajú charakteristiku prenasledovania podľa § 8 v spojení s § 2 písm. d) zákona\no azyle, správny súd pre úplnosť v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 1Sža/45/2011 zo dňa 13.09.2011, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Za prenasledovanie alebo\nodôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany je totiž možné považovať\nlen takú situáciu, keby zo strany štátnych orgánov štátnej moci dochádzalo k systematickému odmietaniu\nposkytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi súkromných osôb. Prenasledovanie v zmysle\nustanovenia § 8 zákona o azyle by v takomto prípade bol iba stav, kedy by ohrozovanie života či slobody\nbolo pričítateľné štátnej moci, ktorá bola jeho pôvodcom či jej podporovateľom, resp. by takýto stav\ntolerovala, prípadne by nebola schopná proti nemu zakročiť.“ Správny súd sa stotožnil s odôvodnením\nžalovaného, že zo správ o krajine pôvodu založených v administratívnom spise nevyplýva, že by štátne\norgány C. boli pri vyšetrovaní protiprávnej činnosti pasívne, naopak, aj samotný žalobca uviedol, že\nna základe jeho oznámenia o trestnej činnosti jeho spoločníkov v obchodnej spoločnosti orgány činné\nv trestnom konaní v C. konali a došlo k odsúdeniu páchateľov. Z listinných dôkazov, ktoré si žalovaný\nv administratívnom konaní obstaral, ako aj zo listinných dôkazov predložených v administratívnom\nkonaní žalobcom vyplýva, že politický systém v krajine pôvodu žalobcu dáva jednotlivcom možnosť\n\ndomáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi a zároveň nebolo preukázané, že by verejná\nmoc v krajine pôvodu ako celok odopierala jednotlivcom poskytnutie ochrany v prípade ohrozenia\nich života, zdravia alebo majetku. Pokiaľ žalobca uvádza, že situácia v C. je taká, že zločinecké\nskupiny majú väzby na najvyššie politické a administratívne kruhy a problémom je korupcia, v prípade\nžalobcu orgány činné v trestnom konaní boli na základe ním podaného trestného oznámenia o drogovej\ntrestnej činnosti primerane aktívne a výsledkom ich činnosti na základe oznámenia žalobcu bolo\nodsúdenie členov organizovanej (zločineckej) skupiny. Žalobca tiež uvádza, že príslušné štátne orgány\nnekonali na základe jeho oznámenia o vyhrážkach. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na\nto, že podľa vyjadrenia žalobcu k vyhrážkam malo dôjsť pred dlhším časovým obdobím (žalobca\nuvádza, že listy Generálnemu riaditeľovi národnej bezpečnosti v C. poslal ešte v rokoch 2013 a 2017),\nk uskutočneniu vyhrážok nedošlo a krajinu opustil len na základe obavy z prepustenia šéfa organizovanej\nskupiny z výkonu trestu odňatia slobody, pričom nešpecifikoval konkrétne konanie, z ktorého by mali\nbezprostredne pred opustením krajiny pôvodu vyplývať jeho obavy o život. Správny súd preto dospel\nk záveru, že nebolo preukázané, že by štátne orgány C. boli na základe oznámenia protiprávnej činnosti\npasívne či neschopné zakročiť voči súkromným pôvodcom konania, ktoré by mohlo byť považované za\nprenasledovanie a zároveň nebolo preukázané, že by voči žalobcovi dochádzalo k takému závažnému\nalebo opakovanému konaniu spôsobujúcemu vážne porušovanie základných ľudských práv, ktoré by\nbolo pričítateľné štátnej moci resp. že by štátna moc takýto stav tolerovala prípadne nebola schopná\nvoči nemu zakročiť.\n36. Za správny a zákonný považoval správny súd aj záver žalovaného o neexistencii predpokladov\npre poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcu na území Slovenskej republiky, pretože dôvody uvedené\nžalobcom nemožno považovať za také, pre ktoré by bol žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavený skutočnej hrozbe vážneho bezprávia podľa ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle. Podľa\nustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „reálna hrozba“ je potrebné rozumieť\nsituáciu, za ktorej vo významnom percente prípadov v obdobných situáciách dochádza v krajine pôvodu\nk nežiadúcemu následku, a preto má žalobca opodstatnené dôvody sa domnievať, že takýto následok\nmôže s významnou pravdepodobnosťou postihnúť aj jeho.\n37. Doplnková ochrana spravidla chráni civilistov, ktorí utekajú pred všeobecným násilím spojeným\ns vojnovým konfliktom. Taktiež však môže byť poskytnutá tým, ktorí sa obávajú popravy, mučenia\nalebo iného neľudského zaobchádzania v krajine pôvodu a nepreukázali dôvod, vyžadujúci sa pre\nudelenie azylu. Vážne bezprávie je podobné ako prenasledovanie, ide tiež o vážne alebo opakované\nporušenie ľudských práv. Doplnková ochrana chráni výlučne pred hrozbou bezprávia vo forme trestu\nsmrti alebo popravy, vo forme mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo\ntrestu. Osobitne chráni pred reálnou hrozbou vážneho a individuálneho ohrozenia života nerozlišujúcim\nnásilím, spôsobeným ozbrojeným konfliktom. Pôvodcom vážneho bezprávia môže byť štát a jeho štátne\norgány. Ak sa však bezprávia dopúšťajú neštátne subjekty, v prvom rade sa občan má so žiadosťou\no ochranu obrátiť na štátne orgány krajiny (armádu, políciu, súdy). Doplnková ochrana prichádza do\núvahy iba vtedy, ak sa preukáže, že štátne orgány nie sú schopné alebo ochotné pred vážnym bezprávím\nchrániť, a že ani presťahovanie sa do inej bezpečnej časti krajiny pôvodu nemôže zabezpečiť účinnú\nochranu pred bezprávím.\n38. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 2 Sak 18/2022 z 31. januára 2023, uviedol: „K právnemu\nposúdeniu doplnkovej ochrany považuje Najvyšší správny súd SR za potrebné uviesť, že na to, aby bola\nžiadateľovi priznaná doplnková ochrana, musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky stanovené\nv § 13a zákona o azyle žiadateľ (1) nesmie spĺňať podmienky na udelenie azylu, (2) musí sa nachádzať\nmimo svojej krajiny pôvodu, (3) musí mať dôvodnú obavu, že je v skutočnom nebezpečenstve (reálna\nhrozba vážneho bezprávia). Ako však vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sža/72/2010 zo dňa 14. 9. 2010 „Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu\nochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z\ndôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce, požadovať\nich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám\npo prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim\nv odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie\ndoplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné\nvychádzať.“\n39. Žalobca v žalobe v časti, ktorou napadol rozhodnutie vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany,\nuviedol, že podľa informácií o krajine pôvodu žalobcu nie je vylúčené, že z dôvodu nekonania štátnych\n\norgánov môže byť po návrate do C. vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu. V administratívnom spise žalovaného sa nachádzajú dostatočné informácie o krajine\npôvodu získané žalovaným z rôznych žalovaným citovaných zdrojov zamerané na bezpečnostnú\nsituáciu v C., ako aj možnosť uloženia trestov za opustenie krajiny a podanie žiadosti o azyl v inom\nštáte (podľa C. práva uvedené konanie nie je považované za trestný čin). Žalobca uviedol obavu, že\nby mohol byť vystavený vážnemu bezpráviu zo strany neštátnych pôvodcov, tvrdiac, že štát mu nie je\nochotný poskytnúť ochranu v prípade ohrozenia jeho života. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže žalovaný posudzoval aj mieru ochoty a schopnosti štátnych orgánov poskytnúť obyvateľom krajiny\nochranu pred prípadným porušovaním ľudských práv aj zo strany organizovaných skupín, pričom v\nprípade žalobcu nebolo preukázané, že by štátne orgány C. v takýchto prípadoch ochranu odopreli a/\nalebo tolerovali ohrozenie života či bezpečnosti dotknutých osôb.\n40. Reálna hrozba vážneho bezprávia v prípade žalobcu nebola preukázaná. Napriek tomu, že žalobca\ntvrdí, že jemu a jeho rodine boli opakovane za ostatných 12 rokov adresované vyhrážky zabitím\nzo strany neštátnych subjektov, k realizácii vyhrážok podľa neho vyhlásenia nikdy nedošlo. Žalobca\ndobrovoľne opustil krajiny pôvodu, a to bez preukázania bezprostrednej hrozby vážneho bezprávia zo\nstrany neštátnych subjektov (osôb z prostredia organizovaného zločinu) a bez príslušníkov svojej rodine,\nktorej podľa jeho tvrdenia mali byť tiež vyhrážky adresované. Hoci z predložených správ vyplýva, že\nsituácia v C. vykazuje nedostatky v oblasti právneho štátu, korupcie a transparentnosti v oblasti verejnej\nsprávy, na druhej strane uvádzajú snahu štátu C. robiť kroky v boji proti organizovanému zločinu.\n41. Žalovaný zhromaždil do spisu relevantné informácie o krajine pôvodu žalobcu, z ktorých vyplýva, že\nRakúsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Grécko, Taliansko, Malta, Holandsko a Slovinsko, považujú C. za\nbezpečnú a politicky stabilnú krajinu, s dobrou turistickou, bezpečnostnou a politickou infraštruktúrou,\nhoci aj s rizikom teroristických útokov, ktoré však môžu byť namierené najmä proti cudzím štátnym\npríslušníkom. Z uvedeného teda vyplýva, že krajina pôvodu žalobcu môže byť teoreticky v tomto smere\nmenej bezpečnou pre občanov tzv. bezpečných krajín ako pre samotného žalobcu.\n42. Záver žalovaného, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej\nochrany, je podľa názoru správneho súdu správny, pretože individuálne okolnosti žalobcu nenasvedčujú,\nt. j. nie sú vážne dôvody domnievať sa, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu bol vystavený\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zákona o azyle. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nneposkytnutie doplnkovej ochrany dostatočne zdôvodnil. Možno súhlasiť so záverom žalovaného, že\nžalobcovi nehrozí ani uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu, ani mučenie alebo neľudské alebo\nponižujúce zaobchádzanie alebo trest a ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti\nosoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n43. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej neudelil žalobcovi azyl a neposkytol doplnkovú\nochranu na účel zlúčenia rodiny, v tejto časti sa súd napadnutým rozhodnutím nezaoberal, pretože v tejto\nčasti ho žalobca ani nežiadal preskúmať.\n44. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav,\nvec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\npreto ju podľa § 219 SSP zamietol.\n45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}