{"guid": "4b513cc0-ed04-4b48-82f4-d4f79bb4e878:179048f8-f243-45c6-9309-f86540cacd43", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100091.1", "spisova_znacka": "17Saz/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Saz/2/2024 z 10. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. apríla 2024, sp. zn. 17Saz/2/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100091.1", "identifikacne_cislo": "0724100091", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-2", "nazov": "§ 19a ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-5", "nazov": "§ 19a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "nazov": "§ 19a ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-8", "nazov": "§ 19a ods. 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-133", "nazov": "§ 133 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-133", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-133", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/179048f8-f243-45c6-9309-f86540cacd43", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100091.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100091.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100091.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17Saz/2/2024\n0724100091\n10. 04. 2024\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100091.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci\nžalobkyne: A. B., C. B., nar. X. XXXX XXXX, D. štátnej príslušnosti a E. národnosti, cestovný doklad\nčíslo: F. s platnosťou do XX. XXXX XXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí: G., A. H.\nI. (J. J. K.), F. G., D., t. č. na základe povolenia na pobyt mimo F. E. L. M. N., M. D. N. J., K. O. XX,\nzastúpenej: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Michalská 372/9, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom v Bratislave, Pivonková\n6, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H.: A./XXXXX, z XX. XXXXXXXX XXXX o neudelení azylu žalobkyni, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu H.: A./\nXXXX-X z XX. XXXXXXXX XXXX, v časti prvého výroku tohto rozhodnutia, ktorým nebol žalobkyni: A.\nB., cestovný doklad č. F., udelený azyl z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne\nsamostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný rozhodnutím č. H.: A./XXXX-X, z XX. XXXXXXXX XXXX v prvom výroku neudelil žalobkyni\nazyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a zároveň bola druhým výrokom uvedeného\nrozhodnutia žalobkyni poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, a to na\ndobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2. Výrok o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný odôvodnil tým, že napriek\nobmedzeniam, ktoré zaviedol Taliban, žalobkyňa v decembri 2021 úspešne ukončila štúdium na vysokej\nškole. Hoci po ukončení štúdia až do odchodu z D. sa nezamestnala, pretože Taliban ženám zakázal\npracovať, stále žila v dome s rodičmi a o živobytie celej rodiny sa staral jej L. a M. J. a potom ako\nsa vydala, ju zo zahraničia zabezpečoval manžel. Žalovaný tiež opísal opatrenia zavedené Talibanom\nohľadom obliekania a cestovania žien, pričom vo vzťahu k žalobkyni skonštatoval, že v prípade potreby\nju doprevádzali mužskí príbuzní a jej spôsob obliekania bol ešte pred nástupom Talibanu k moci v súlade\nso súčasnými nariadeniami tohto vládneho hnutia. Žalovaný poukázal, že celá rodina žila v súlade s\nislamským vierovyznaním, a preto dospel k záveru, že nie je dôvod domnievať sa, že by jej v prípade\nnávratu do D. mohol hroziť nejaký trest alebo pokuta za nedodržanie obmedzení voči D. ženám, keďže\ntieto pred odchodom z krajiny bežne rešpektovala.\n\n3. V súvislosti s výkonom práce otca žalobkyne bol žalovaný toho názoru, že žalobkyňa neuviedla nič\ntaké, z čoho by sa črtal nejaký záujem Talibanu o osobu jej L.. Poukázal, že žalobkyňa niekoľkokrát\nveľmi všeobecne uviedla, že jej L. mal kvôli svojej práci problémy s Talibanom, nakoniec však na\notázku či sa niečo konkrétne stalo jej L., odpovedala, že v skutočnosti sa mu nič nestalo, ale iba preto,\nlebo Taliban doteraz o L. práci nevie. Na základe získaných informácií ohľadom možnej identifikácie\nspolupracovníkov s bývalým režimom, žalovaný bol toho názoru, že Taliban má k dispozícii rozsiahle\nzdroje a možnosti na identifikáciu tých D., ktorých považujú za svojich odporcov. Žalovaný uviedol, že\nL. žalobkyne, napriek tomu, že podľa jej slov pracoval pre bývalú vládu, s Talibanom nemal žiadne\nproblémy, neskrýva sa pred Talibanom a začal pracovať ako C. P. C.. Problémy nemal ani vtedy, keď\nuž za vlády Talibanu bol so žalobkyňou na pasovom úrade D. ministerstva vnútra v G., kde požiadala o\nvydanie cestovného pasu a pas jej bol aj vydaný. Žalovaný poukázal na informácie, že niektorí jednotlivci\nspojení s bývalou vládou uviedli, že po návšteve pasových oddelení boli zadržaní a bití. Podľa ďalších\ninformácií, pasy neboli vždy vydávané nestranne, ale skôr boli vyhradené pre jednotlivcov, ktorých\nTaliban považoval za „bezproblémových“. Žalovaný tiež poukázal, že žalobkyňa, jej L. D. A., nemali\nžiadne problémy ani pri pasovej kontrole, keď opakovane legálne letecky cestovali kvôli vízam do E..\nŽalovaný preto dospel k záveru, že nič nenasvedčuje tomu, že by Taliban považoval jej L. za záujmovú\nosobu, ktorej by sa z dôvodu výkonu práce pre bývalú vládu chcel pomstiť. Preto nie je dôvod domnievať\nsa, že by kvôli tomu mala mať problémy sama menovaná.\n4. Vo vzťahu k štúdiu J. žalobkyne, ktorý študoval na D. K. N. D. (D.), žalovaný uviedol, že ani on nemal\nžiadne problémy s Talibanom, a preto nie je dôvod domnievať sa, že by kvôli jeho štúdiu malo zo strany\nTalibanu hroziť nejaké nebezpečenstvo žalobkyni.\n5. Žalovaný teda dospel k záveru, že žalobkyňa v D. nikdy nečelila takému konaniu, ktoré by bolo\nmožné subsumovať pod pojem prenasledovanie, ako je uvedené v § 2 písm. d) zákona o azyle, pričom\ntakémuto konaniu zjavne nečelil ani jej L., či J.. Zároveň, žalovaný vylúčil, že by v prípade návratu\nžalobkyne do krajiny pôvodu, kde má rodinné zázemie, mohol byť jej pobyt z azylovo relevantných\ndôvodov neznesiteľný, a teda, že by jej prípadný strach mohol byť z tých istých dôvodov opodstatnený.\nVylúčil tiež existenciu primeraného stupňa pravdepodobnosti, že by v D. mohla čeliť prenasledovaniu.\nŽalovaný považoval žiadosť žalobkyne o azyl za účelovo podanú s cieľom legalizácie pobytu na území\nSR za účelom zlúčenia s jej manželom, cudzincom s poskytnutou doplnkovou ochranou na území SR.\n6. Výrok o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, na dobu jedného roka\nodôvodnil žalovaný tým, že nevie s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by v prípade návratu žalobkyne\ndo D. táto nebola vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského\nalebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v zmysle § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle.\nII. Správna žaloba\n7. Správnou žalobou zo 17. januára 2024, upravenou na pojednávaní dňa 10. apríla 2024, sa žalobkyňa\ndomáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného v časti o neudelení azylu a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci.\n8. V súvislosti s prenasledovaním z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine namietala, že žalovaný\nv konaní takmer vôbec nezisťoval to, aké je súčasné postavenie žien a dievčat v spoločnosti po prevzatí\nmoci Talibanom, so zameraním na postavenie vysokoškolsky vzdelaných žien, v minulosti pracujúcich\nna manažérskych pozíciách so záujmom o ďalšie vzdelanie a neskôr kariéru vo finančnom sektore.\nRovnako žalovaný nezisťoval, ako sa nové opatrenia prijaté Talibanom dotkli priamo života žalobkyne,\na napriek tomu dospel k záveru, že po nástupe Talibanu sa jej život v zásade nezmenil. Žalovaný pri\nvyhľadávaní informácií a správ o krajine pôvodu zadal dňa 8. septembra 2023 Odboru dokumentaristiky\na zahraničnej spolupráce MÚ SR celkovo 4 otázky, pričom iba jedna z nich sa okrajovo týkala postavenia\nžien a dievčat v D. po prevzatí moci Talibanom. Poukázala, na polytematickú správu o krajine č. p.:\nA./XXXXXX-XXX zo dňa X. XXXX XXXX a polytematickú správu č. p.: A./XXXXXX-XXX zo dňa XX.\nXXXXXX XXXX, ktoré obsahujú informácie o tom, v akých odvetviach, resp. na akých pozíciách Taliban\npovoľuje ženám pracovať, resp. informácie týkajúce sa obmedzovania práv žien na voľný pohyb a\n\ninformácie o obmedzeniach v obliekaní žien. Namietala však, že v týchto správach absentujú informácie\no tom, ako sú tieto pravidlá v praxi vynucované a aké tresty hrozia ženám za ich nedodržiavanie.\n9. Ďalej namietala, že žalovaný nevyhľadal aktuálne informácie o krajine pôvodu so zameraním na\npostavenie žien v spoločnosti po prevzatí moci Talibanom. Ak by tieto informácie v dostatočnom rozsahu\nzaobstaral, za žiadnych okolností by nemohol dospieť k záveru, že život žalobkyne sa pred a po nástupe\nTalibanu k moci žiadnym spôsobom nezmenil a obmedzenia, ktoré Taliban prijal voči ženám rešpektovala\naj pred zmenou režimu v D.. S odkazom na správy o D. poukázala na práva, ktoré boli ženám úplne, alebo\nčiastočne obmedzené, a to právo na vzdelanie, prácu, zdravotnú starostlivosť, slobody pohybu a prejavu\na právo na ochranu pred rodovo-podmieneným násilím. Taktiež ďalej poukázala, že počas vstupného\npohovoru a počas doplňujúceho pohovoru uviedla, že v budúcnosti by chcela pokračovať v štúdiu a ďalej\nsi prehlbovať vzdelanie. Obmedzenie práva žien a dievčat na vzdelanie sa teda priamo dotklo aj jej,\nkeďže v aktuálnej situácii by už v štúdiu nemohla pokračovať. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný sa\nv priebehu konania vôbec nezaoberal otázkou, či by mohla vykonávať v D. prácu vo finančnom sektore.\nBola názoru, že bolo povinnosťou žalovaného skúmať aj to, ako opatrenia prijaté Talibanom zasahujú\ndo základných práv žalobkyne súvisiacich s právom na prácu. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že po nástupe\nTalibanu k moci sa jej život výrazne zmenil a z bezpečnostných dôvodov ako aj z dôvodu nových pravidiel\nbola nútená zdržiavať sa doma alebo vychádzať len v sprievode mužského príbuzného. Žalobkyňu\ntaktiež prekvapil názor žalovaného, že sa jej po nástupe Talibanu k moci nezmenil spôsob obliekania a\nnevie na základe akých skutočností dospel k takémuto záveru. Počas bývalej vlády žalobkyňa nosievala\nv súlade so svojim náboženstvom a kultúrou hidžáb, ktorý jej zakrýval vlasy. Namietala, že žalovaný sa jej\npočas konania nepýtal na to, ako sa zmenil jej spôsob obliekania po nástupe Talibanu k moci. Žalobkyňu\ntento chybný záver žalovaného o spôsobe jej obliekania prekvapil aj z toho dôvodu, že poverení\nzamestnanci migračného úradu mali možnosť sa s ňou opakovane stretnúť, keď bola umiestnená v\nzáchytnom tábore Humenné ako aj počas vstupného a doplňujúceho pohovoru, a teda museli vidieť,\nže jej súčasný spôsob obliekania nie je v súlade s tým, ako ho definoval pre ženy Taliban. Ďalej tiež\npoukázala na obmedzenie prístupu žien k zdravotnej starostlivosti po nástupe Talibanu k moci, ako aj\nna rodovo podmienené násilie, ktoré výrazne narástlo.\n10. Odkázala tiež na predchádzajúce rozhodnutia správnych súdov, ktorými boli opakovane zrušené\nrozhodnutia žalovaného o neudelení azylu z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu\ntýkajúceho sa aj postavenia žien v D. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2023 sp.\nzn. 7SaZ/1/2023, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. októbra 2022 sp.zn. 1 Sak/14/2022,\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. novembra 2022, sp.zn. 2Sak/15/2022).\n11. Žalobkyňa bola preto toho názoru, že žalovaný v priebehu administratívneho konania nedostatočne\nzistil skutkový stav týkajúci sa postavenia žien v D. po prevzatí moci Talibanom, politických, sociálnych\na ekonomických práv žien, kultúrnych a sociálnych zvyklostí v krajine pôvodu, výšky a prípadnom\ndiskriminačnom charaktere trestov pre nedodržiavanie zaužívaných zvyklostí, rozšírenosť takýchto\nškodlivých tradičných praktík, výskyt a formy hláseného násilia páchaného na ženách, ochrana, ktorú\nmajú ženy k dispozícii, tresty uložené páchateľom násilia, ako aj skutkový stav týkajúci sa toho, ako sa\nTalibanom prijaté opatrenia namierené proti ženám dotýkajú priamo žalobkyne a ako sa jej po zmene\nvlády diametrálne zmenil život. Tieto nedostatky v skutkových zisteniach zapríčinilo to, že žalovaný\nnemohol v jej prípade objektívne posúdiť existenciu opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodu\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine.\n12. Podľa názoru žalobkyne, súbor opatrení obmedzujúcich práva žien a dievčat dosahuje prah\nprenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle ako aj podľa článku 9 ods. 1 písm. b) kvalifikačnej\nsmernice.\n13. Žalobkyňa tiež poukázala, že posúdenie opodstatnenosti strachu z prenasledovania je potrebné\nzaložiť na posúdení dôsledkov, ktorým by ako pokrokovo zmýšľajúca, vysokoškolsky vzdelaná žena,\ndcéra G. F. J. F. N., ktorá chce v budúcnosti ďalej prehlbovať svoje vzdelanie a pracovať vo\nfinančnom sektore, čelila v prípade, že by sa vrátila do krajiny pôvodu, Talibanom obsadeného D.,\nktorý presadzuje prísne islamské právo šaría. Podľa názoru žalobkyne, úlohou žalovaného bolo taktiež\nposúdiť primeranosť a diskriminačný charakter trestov podľa aktuálne platného práva v D., ktoré by\nhrozili žalobkyni za prekročenie spoločenských mravov, ktoré v D. zaviedol Taliban, ak by chcela žiť\n\nspôsobom, akým žila pred svojim útekom z krajiny, rozhodla sa ďalej vzdelávať, pracovať, obliekať podľa\nsvojho presvedčenia, či vychádzať na ulicu bez mužského sprievodu.\n14. Vo vzťahu k trestom za prekročenie spoločenských noriem žalobkyňa poukázala na polytematickú\nsprávu č.p.: A./XXXXXX-XXX zo X. XXXXXXX XXXX, podľa ktorej sa výrazne zvýšil počet svojvoľne\nzatknutých a zdržaných žien, za to, že sa objavili na verejnosti bez mahramu alebo s mužom, ktorý nie\nje mahram. Osoby zatknuté z týchto dôvodov sú zvyčajné obvinené z „morálnej korupcie“ alebo „pokusu\no zinu“ (pokus o mimomanželský sex). Zatiaľ čo zadržiavanie žien a dievčat za „morálne zločiny“, ako je\nzina, je v D. už dlho problémom, zatýkanie a zadržiavanie za porušenie mahramových obmedzení nebolo\nbežné, kým Taliban neprevzal kontrolu nad D.. Namietala preto, že žalovaný jej tvrdenia o obmedzovaní\njej slobody pohybu nezasadil do kontextu týchto informácií o krajine pôvodu a závery žalovaného o tom,\nže bola všade sprevádzaná mužskými príbuznými aj pred nástupom Talibanu k moci nemajú oporu v\nadministratívnom spise.\n15. Žalobkyňa poukázala, že počas celého administratívneho konania uvádzala ako dôvody, pre ktoré sa\nobáva prenasledovania svoje pohlavie a politické presvedčenie, ktoré je v protiklade s názormi Talibanu.\nŽalobkyňa tiež dala do pozornosti správneho súdu stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ\nJeana Richarda De La Tour v prejudicionálnom konaní pred Súdnym dvorom EÚ v spojených veciach\nC-608/22 a C-609/22.\n16. Podľa názoru žalobkyne tvoria D. ženy a dievčatá špecifickú sociálnu skupinu, ktorej členky sú\nprenasledované hnutím Taliban, prijímajúcim opatrenia s jasným rodovým prvkom, keďže dopad týchto\nopatrení na ženy a mužov je odlišný. Tieto opatrenia priamo cielia na členky tejto sociálnej skupiny\ndefinovanej pohlavím a obmedzujú ich základné práva, pričom porušenie týchto pravidiel je v D. trestané\nneprimerane závažnými sankciami. Žalobkyňa je z uvedených dôvodov presvedčená, že v jej prípade\nexistujú opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu jej príslušnosti k sociálnej skupine definovanej\nrodom, avšak sa domnieva, že žalovaný existenciu opodstatnených obáv z prenasledovania nemohol v\njej prípade zákonne posúdiť, pretože si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967\nzákona o správnom konaní a nezistil čo najúplnejšie a najpresnejšie skutkový stav týkajúci sa postavenia\nžien po prebratí moci Talibanom a dopady opatrení obmedzujúcich práva žien v D. na život žalobkyne.\n17. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videla žalobkyňa aj v tom, že žalovaný neposúdil jej žiadosť\nzaloženú, okrem iného, na odmietaní podrobiť sa spoločenským alebo náboženským normám vo vzťahu\nk možnému prenasledovaniu z dôvodu náboženstva alebo zastávania určitých politických názorov.\nTaktiež podľa žalobkyne aj pre aktivity jej L. a J. sa dá na ňu nahliadať ako na niekoho, komu Taliban\npripisuje politické názory, ktoré sú v rozpore s názormi tohto hnutia. Žalobkyňa tiež s poukazom na body\n47. a 48. Príručky o postupoch a kritériách na určenie postavenia utečenca podľa Dohovoru z roku 1951\na Protokolu o právnom postavení utečencov z roku 1967 namietala, že nemôže byť vyhodnotené v jej\nneprospech, že opustila krajinu pôvodu legálne.\n18. Žalobkyňa považovala za hypotézu žalovaného jeho úvahy, že Taliban už musí vedieť o pracovnej\nminulosti jej L. (napriek jeho snahám tento fakt utajiť), a keďže doteraz nemal problémy s Talibanom,\nnebude ich mať ani neskôr. Poukázala, že žalovaný nemôže opierať svoje rozhodnutie o vlastnú\nhypotézu, v dôsledku ktorej znevierohodňuje výpoveď žiadateľa. Ak by sa vychádzalo z tvrdení\nžalobkyne, podľa ktorých Taliban doteraz nevie o tom, pre koho pracoval jej L., úlohou žalovaného\nbolo posúdiť riziko hroziace žalobkyni v budúcnosti, teda čo by jej eventuálne hrozilo, ak by sa Taliban\ndozvedel, že jej L. pracoval D. G. F. J. F..\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne\n19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne\na zákonné a navrhol súdu, aby správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu v časti, v ktorej\nnebol žalobkyni udelený azyl, zamietol. Poukázal, že správny orgán pri vydaní svojho rozhodnutia\nvychádzal hlavne z tvrdení, ktoré vo svojom pohovore zo dňa 8. augusta 2023 uviedla sama žalobkyňa,\nako i zo všeobecne dostupných informácií o D., ktoré žalovanému zadovážil odbor dokumentaristiky\na zahraničnej spolupráce migračného úradu a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zistené\ninformácie ako aj tvrdenia menovanej vyhodnotil žalovaný v súlade so zákonom o azyle, pričom k danej\n\nveci pristupoval individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa\ns príslušníkmi Talibanu priamo do styku nikdy neprišla, nebola či už členom alebo podporovateľom\nžiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia. Taktiež nebola nikdy trestne stíhaná a v krajine pôvodu\nnemala žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. Ak by mala byť žalobkyňa\npodľa Ženevského dohovoru z roku 1951 posudzovaná ako utečenec, museli by byť súčasne splnené\ntak subjektívne ako aj objektívne prvky opodstatnenosti jej obáv súčasne, čo sa však podľa názoru\nžalovaného nepotvrdilo. Žalovaný bol toho názoru, že v prípade žalobkyne absentuje objektívny prvok,\nt. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto dohovore, ktorými sú rasa,\nnáboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia\ntohto prvku je z hľadiska udelenia azylu podstatná. Poukázal, že žalobkyňa nečelila žiadnej forme\nprenasledovania zo strany neštátnych subjektov tak, ako to upravuje zákon o azyle. Taktiež počas jej\npobytu v krajine pôvodu neprišla k žiadnej ujme, ani nebola nejakým spôsobom ohrozená. S poukazom\nna názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/18/2016 uviedol, že nemal preukázané,\nže by bol práve prípad žalobkyne svojou povahou jedinečný. Skonštatoval, že počas celého azylového\nkonania sa žalobkyni nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie\nv D. tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle a taktiež neexistuje dôvod na udelenie azylu na účel zlúčenia\nrodiny. Považoval preto poskytnutú medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany za dostatočnú\npred prezentovaným vážnym bezprávím.\n20. Žalobkyňa na obsah vyjadrenia žalovaného reagovala replikou, v ktorej zotrvala na dôvodoch žaloby.\nOpakovane opísala svoju rodinnú situáciu ohľadom práce L. a štúdia J., pričom poukázala, že práve pre\naktivity svojho L. a J. sa dá na ňu nahliadať ako na niekoho, komu Taliban pripisuje politické názory,\nktoré sú v rozpore s názormi tohto hnutia. Považovala tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa neprišla\nnikdy do styku s príslušníkmi Talibanu, za nepresné a zjednodušujúce. Poukázala, že počas vstupného\npohovoru, ako aj počas doplňujúceho pohovoru podrobne popísala problémy, ktorým musela čeliť ona a\njej rodina zo strany Talibanu a ktoré súviseli priamo s úzkym vzťahom jej L. s predchádzajúcou vládou,\nnapr. opakované domové prehliadky zo strany Talibanu. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sža/18/2016 z 26. októbra 2016 na ktorý poukazoval žalovaný uviedla, že je\nneaplikovateľný na prípad žalobkyne, vzhľadom na zásadné politické, bezpečnostné a spoločenské\nzmeny v D. v auguste v roku 2021, ako aj vzhľadom na iné skutkové okolnosti prípadu. Poukázala,\nže po prevzatí moci Talibanom dochádza k rozsiahlemu a systematickému prenasledovaniu všetkých,\nktorí politicky nesúhlasia s Talibanom, pričom v obzvlášť zraniteľnej pozícii sú osoby, ktoré mali nejaké\nprepojenie na bývalý režim a ich rodinní príslušníci. Taliban taktiež krátko po prevzatí moci zavádza\ndiskriminačné pravidlá namierené najmä proti ženám a dievčatám a ktoré výrazne zasahujú do ich\nzákladných ľudských práv a slobôd. Z informácií o krajine pôvodu má tiež podľa názoru žalobkyne\nvyplývať, že bývalí vládni predstavitelia a ich rodinní príslušníci sú vystavení závažnému porušovaniu\nľudských práv zo strany Talibanu, ktoré má formu najmä mimosúdnych zabití, svojvoľných zatknutí a\nzadržaní, mučenia alebo zlého zaobchádzania. Podľa názoru žalobkyne si žalovaný zamieňa inštitút\nazylu a inštitútu doplnkovej ochrany, za situácie, keď považoval informácie o krajine pôvodu týkajúce\nsa navrátilcov do D. (ako možná sociálna skupina alebo zástancovia názorov odlišných od politického\npresvedčenia hnutia Taliban) za nedostatočné, pričom však neuplatnil zásadu „v prípade pochybností\nv prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Argument, že žalobkyni z dôvodu popísanej dôkaznej\nnúdze bola poskytnutá doplnková ochrana ako dostatočná forma ochrany nemôže obstáť, keďže tento\ntyp medzinárodnej ochrany sa poskytuje v iných zákonom o azyle stanovených prípadoch a pokiaľ\nvýpovede žalobkyne a informácie o krajine pôvodu čo i len naznačujú, že by jej v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu mohlo hroziť prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov, žalovaný jej mal udeliť\nazyl. Žalobkyňa záverom poukázala, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k žalobnému dôvodu týkajúcemu\nsa prenasledovaniu žalobkyne z dôvodu jej príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Podľa názoru\nžalobkyne žalovaný nezistil čo najúplnejšie a najpresnejšie skutkový stav týkajúci sa postavenia žien po\nprebratí moci Talibanom a dopady opatrení obmedzujúcich práva žien v D. na život žalobkyne. Žalovaný\ntak nemohol v prípade žalobkyne objektívne posúdiť existenciu opodstatnených obáv z prenasledovania\nz dôvodu príslušnosti k určite sociálnej skupine - v tomto prípade tvorenú D. ženami a dievčatami.\n21. Žalovaný v duplike stručne zopakoval priebeh administratívneho konania a dôvody pre ktoré nebol\nžalobkyni udelený azyl a pre ktoré jej bola poskytnutá doplnková ochrana. Poznamenal, že vyplývajúc\naj zo všeobecne dostupných informácii o krajine pôvodu žalobkyne, hnutie Taliban útočí voči všetkým,\nktorí sa nepodriaďujú jeho záujmom, resp. ktorí nesúhlasia s jeho ideológiou. Bolo by preto možné\noznačiť väčšinu obyvateľov D. za politických oponentov Talibanu, nakoľko väčšina tejto krajiny nesúhlasí\n\ns násilím tohto hnutia, ktoré Taliban aj presadzuje. Poukázal tiež, že L. žalobkyne po nástupe hnutia\nTaliban v roku 2021 vykonával funkciu C. P. C., ktorej úlohou bolo pomáhať, napr. aj finančne, obyvateľom\nD., pričom táto organizácia/združenie funguje doteraz a L. žalobkyne je jej C. až doposiaľ, t.j. už tri roky\npo nástupe Talibanu k moci vykonáva funkciu C.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa\ns príslušníkmi Talibanu priamo do styku nikdy neprišla, okrem ňou spomínaných niekoľkých domových\nprehliadok. Ďalej žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe.\nK problematike pripisovania politického názoru žiadateľovi o udelenie azylu poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžak/12/2019. Vo vzťahu k príslušnosti k sociálnej skupine,\nktorú má predstavovať množina D. a D. v súvislosti s ich návratom do krajiny pôvodu, žalovaný vyjadril\nnesúhlas s tvrdením, že by žalobkyňa do nej patrila. Podľa názoru žalovaného, pre „viditeľnosť skupiny\nv spoločnosti“ je potrebné, aby bola určitá skupina spoločnosťou, resp. určitou časťou spoločnosti\nnejakým konkrétnym spôsobom vnímaná. Inak nemôžeme hovoriť o existencii sociálnej skupiny, a teda\npríslušnosti k nej.\n\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal\n22. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste\nza odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné\nčiny alebo činy uvedené v §13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n23. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n24. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je\nv krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n25. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v 8 alebo 10.\n26. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.\n28. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa\nv čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,\nakým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol\nalebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery\nžiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n\n29. Podľa § 19a ods. 2 zákona o azyle skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel\nvážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je\ndôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia,\nak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude\nopakovať.\n30. Podľa §19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n31. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu.\n32. Podľa § 19a ods. 5 zákona o azyle na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\nzisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa\nrodu vrátane rodovej identity.\n33. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n34. Podľa §19a ods. 8 zákona o azyle ministerstvo na účel posudzovania žiadosti o udelenie azylu\nzabezpečí, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú\nnapríklad úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl.\nV. Konanie na správnom súde\n35. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods.\n3, § 17 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „SSP“)], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na\nnariadenom pojednávaní dňa 10. apríla 2024.\n36. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na dôvodoch žaloby a žiadal, aby bolo napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Poukázal na nové skutočnosti, a to na správy zahraničných médií z konca\nmarca 2024 o tom, že hnutie Taliban obnovuje politiku ukameňovania žien, ktoré scudzoložili, z čoho\nmá vyplývať, že Taliban sa uchyľuje ku drakonickým a nehumánnym trestom voči ženám, ktoré sa\nodmietajú podriadiť novým spoločenským normám. Taktiež dal do pozornosti súdu, že žalobkyňa by\nsi priala pokračovať v štúdiu ako aj zamestnať sa v bankovom sektore. Po nástupe Talibanu k moci\nmusela zásadným spôsobom zmeniť svoj spôsob obliekania a bolo obmedzované aj jej právo na slobodu\npohybu, keďže mohla vychádzať von iba s mužským sprievodom. Tieto opatrenia dodržiavala len preto,\nže sa obávala trestov, ktoré jej za nedodržanie týchto pravidiel mohli hroziť. Právny zástupca tiež\npoukázal, že veľkosť alebo počet členov politickej skupiny je pre udelenie azylu irelevantný. Záverom\nvyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, podľa ktorého strach žalobkyne z prenasledovania nie je\nopodstatnený, pretože žalobkyňa nebola v krajine pôvodu členom žiadnej politickej strany alebo hnutia,\n\nani nevykonávala žiadne politické aktivity, a to z dôvodu, že tento názor žalovaného je v rozpore\ns informáciami o krajine pôvodu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a z ktorých priamo vyplýva,\nže terčom prenasledovania sú nielen osoby napojené na bývalú vládu D., teda tí, ktorí priamo deklarovali\nsvoje politické presvedčenie svojou prácou, ale aj ich rodinní príslušníci, ktorým sú opozičné politické\nnázory imputované Talibanom z dôvodu ich rodinných väzieb.\n37. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol svoj prednes v zhode s obsahom vyjadrenia k žalobe\nz 19. februára 2024 a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal, že žalobkyni nebol udelený azyl z dôvodu,\nže nesplnila podmienky na udelenie azylu tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. Považoval\nposkytnutie doplnkovej ochrany za dostatočnú formu medzinárodnej ochrany, nakoľko v prípade návratu\ndo krajiny pôvodu by jej mohlo hroziť vážne bezprávie, pričom zdôraznil, že táto forma ochrany môže\nbyť aj predlžovaná. Ďalej uviedol, že proti žalobkyni nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie,\nnebola väznená, zatknutá ani zadržaná a nemala žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Aby mohlo\nbyť žalobkyni priznané postavenie utečenca v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951 museli\nby byť splnené tak subjektívne ako aj objektívne prvky opodstatnenosti jej obáv z prenasledovania\nsúčasne, čo sa však nepotvrdilo. V jej prípade absentuje objektívny prvok, to je zdôvodnenie strachu\nz prenasledovania, z dôvodov uvedených v tomto dohovore.\n38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. H.: A./XXXX-X, z XX. XXXXXXXX\nXXXX v časti, ktorým neudelil žalobkyni azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.\n39. Správny súd predovšetkým poukazuje, že v rámci súdneho prieskumu už boli riešené azylové veci\nD. žien po nástupe hnutia Taliban k moci, a preto v prípade žalobkyne správny súd vychádzal aj z\nrozsudkov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sak/14/2022 z 26. októbra 2022\na sp. zn. 2Sak/15/2022 z 28. novembra 2022.\n40. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo krajiny pôvodu.\n41. Vo vzťahu k doplnkovej ochrane má azyl prednosť (čo vyplýva aj zo znenia § 20 ods. 4 zákona\no azyle), preto žalovaný musel predovšetkým skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu. Azyl\nje ochrana pred prenasledovaním a doplnková ochrana pred vážnym bezprávím. Taktiež je potrebné\nuviesť, že „medzinárodné právo uznáva, že osoba je utečencom preto, lebo spĺňa podmienky podľa ŽD\n1951 (pozn. správneho súdu: Ženevský dohovor z roku 1951 o právnom postavení utečencov) a štát jej\npreto udelí azyl. Rozhodnutie štátu nie je konštitutívne ale deklaratórne, ktorým sa uznáva, že osoba je\nutečencom“ (Hrnčárová, N., Meššová, B., Srebalová, M., Macková, D. Zákon o azyle. Komentár. Praha :\nC. H. Beck, 2012, s. 13).\n42. Podľa spomínaného Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom\n„osoba, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových,\nnáboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\nzastávania určitých politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta\nochranu krajiny pôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie\nutečenca podľa Ženevského dohovoru z roku 1951.\n43. Z tohto pohľadu je preto podľa názoru súdu irelevantné, ako sa žalobkyňa dostala na územie\nSlovenskej republiky, či legálne alebo nelegálne, a či pôvodne si chcela ochranu pred prenasledovaním\nzabezpečiť možnosťou vybavenia si legálneho pobytu na území Slovenskej republiky (napr. aj žiadosťou\no udelenie pobytu na území SR). Ako vyplýva z administratívneho spisu, a to zo zápisnice z doplňujúceho\npohovoru so žalobkyňou ako žiadateľkou o udelenie azylu (č.l. 94 administratívneho spisu), na otázku\nprečo o azyl na území Slovenskej republiky nepožiadala bezprostredne po príchode na územie SR (17.\nmája 2023), ale až 1. augusta 2023, žalobkyňa uviedla, že na územie SR prišla legálne, mala víza.\nMyslela si, že keď príde za manželom, tak tu dostane legálny pobyt. Sobášny list však cudzinecká polícia\n\nneakceptovala. Uviedla tiež, že v každom prípade sa do D. nechce vrátiť, lebo tam vládne Taliban.\nVyjadrila obavy, že Talibanci určite po čase zistia, že študovala, a že L. pracoval pre vládu.\n44. Vzhľadom na skutočnosť, že utečenec je utečencom preto, že spĺňa definičné znaky utečenca\na rozhodnutie o udelení azylu má vo vzťahu k uznaniu postavenia utečenca len deklaratórny charakter,\nje neprípustný záver žalovaného, že žalobkyňa si chcela žiadosťou o udelenie azylu len legalizovať svoj\npobyt. Ak žalobkyňa spĺňa definíciu utečenca má právo na medzinárodnú ochranu vo forme azylu.\n45. „Opodstatnenosť obáv“ z prenasledovania je kľúčovým pojmom definície utečenca. Pri posudzovaní\nobjektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom\nkontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu\nutečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach\nopodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho\nneznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho\nneznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou\nskúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej\nistej rasy alebo sociálnej skupiny.\n46. Žalovaný pre posúdenie opodstatnenosti strachu z prenasledovania mal preto predovšetkým\nposúdiť dôsledky, ktorým by žalobkyňa, ktorá sa v konaní prezentovala ako pokrokovo zmýšľajúca,\nvysokoškolsky vzdelaná žena, dcéra G. F. J. F. N., ktorá chce v budúcnosti ďalej prehlbovať svoje\nvzdelanie a pracovať vo finančnom sektore, čelila v prípade, že by sa vrátila do krajiny pôvodu, teda D.,\nktorý presadzuje islamské právo šária.\n47. Správny súd ďalej poukazuje, že žalovaný si má v zmysle §19a ods. 8 zákona o azyle na\núčel posúdenia žiadosti zabezpečiť, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z\nrelevantných zdrojov, ako sú napríklad UNHCR alebo Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA).\nInformácie o krajine pôvodu by mali zahŕňať informácie relevantné k žiadosti žiadateľky o azyl\na poskytnúť informácie o postavení žien pred zákonom, politických, sociálnych a ekonomických právach\nžien, kultúrnych a sociálnych zvyklostiach v krajine, výške a prípadnom diskriminačnom charaktere\ntrestov pre nedodržiavanie zaužívaných zvyklostí, rozšírenosť takýchto škodlivých tradičných praktík,\nvýskyt a formy hláseného násilia páchaného na ženách, ochrana, ktorú majú ženy k dispozícii, tresty\nuložené páchateľom násilia a riziká, ktorým žena môže čeliť pri návrate do svojej krajiny pôvodu po\npodaní žiadosti o postavenie utečenca.\n48. Prenasledovaním sa v zmysle § 2 písm. d) bodu 2 a bodu 4 zákona o azyle rozumie závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 2. zákonných,\nsprávnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané\ndiskriminačným spôsobom, 4. v neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.\nPodľa Príručky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) k rodovo orientovanému\nprenasledovaniu v kontexte čl. 1A (2) Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokolu\nz roku 1967 (dostupnej na https://www.unhcr.org/3d58ddef4.pdf), diskriminačný vzor alebo menej\npriaznivé zaobchádzanie by mohlo, na kumulatívnych základoch, dosiahnuť prenasledovanie a zaručiť\ntak medzinárodnú ochranu, ak by diskriminačné opatrenia viedli k dôsledkom vážne škodlivej povahy\npre dotknutú osobu, napríklad v obmedzení práva zarobiť si na vlastné živobytie, práva praktizovať\nnáboženstvo alebo práva na prístup k dostupným vzdelávacím zariadeniam (bod 14).\n49. V tomto kontexte mal žalovaný svoje posúdenie zamerať a v konaní posúdiť primeranosť\na diskriminačný charakter trestov podľa aktuálne platného práva v D., ktoré by hrozili žalobkyni\nza prekročenie spoločenských mravov, ktoré v D. zaviedol Taliban, ak by chcela žiť spôsobom,\nakým žila pred svojim útekom z krajiny, rozhodla sa ďalej vzdelávať, pracovať, obliekať sa podľa\nsvojho presvedčenia, či vychádzať na ulicu bez mužského sprievodu. Ak by pokuta alebo trest pre\nneuposlúchnutie alebo porušenie zavedeného práva bola neproporčne závažná a obsahovala by rodový\nprvok, dosiahla by úroveň prenasledovania. Závažné tresty pre ženy, ktoré porušili právo prekročením\nsociálnych mravov v spoločnosti, môžu založiť prenasledovanie v zmysle Dohovoru a zákona o azyle\n(pozri bod 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/15/2022 z 28.\nnovembra 2022 ako aj bod 46 rozsudku sp. zn. 1Sak/14/2022).\n\n50. Pre úplnosť správny súd poukazuje, že v súčasnosti je vedené pred Súdnym dvorom EÚ\naj prejudiciálne konanie C-608/22 a C-609/22 (spojené veci) vo vzťahu k výkladu pojmu „čin\nprenasledovania“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) ako aj k výkladu článku 4 ods. 3 písm. c)\nsmernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie\nštátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej\nochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu\nposkytovanej ochrany (tzv. „kvalifikačná smernica“), ktorého výsledok môže mať dopad aj na žalobkyňu,\na preto v prípade, ak by Súdny dvor EÚ v prejudiciálnom konaní rozhodol, žalovaný bude povinný na\ntaké rozhodnutie reflektovať.\n51. Pre splnenie podmienok pre udelenie azylu (a teda aj pre naplnenie ďalšieho definičného znaku\nutečenca), prenasledovanie musí nastať z jedného z azylových dôvodov v zmysle § 8 zákona o azyle.\nŽalovaný dospel k záveru, že ani jeden z dôvodov nebol v prípade žalobkyne splnený. S týmto\nposúdením správny súd nesúhlasí. Žiadosť žalobkyne o azyl založená na prekročení spoločenských\nalebo aj náboženských noriem, nakoľko sa jedná o právo späté s náboženstvom, môže založiť\nprenasledovanie z dôvodu náboženstva, zastávania politických názorov ale aj príslušnosti k určitej\nspoločenskej skupine, pričom žiadateľ o azyl nie je povinný sám presne identifikovať dôvod, pre ktorý má\nopodstatnený strach z prenasledovania. Náboženstvo, ktoré určuje konkrétne roly a vzorce správania\npre ženy, ktoré v prípade, že ich nespĺňajú alebo odmietajú dodržať a ako dôsledok tohto správania\nsú potrestané, zakladá opodstatnenosť strachu z prenasledovania z dôvodu náboženstva, nakoľko\nuvedené môže byť vnímané zo strany pôvodcov prenasledovania (hnutia Taliban), že takáto žena\nzastáva neakceptovateľné náboženské názory, bez ohľadu na to, čomu v skutočnosti verí.\n52. K prenasledovaniu z dôvodu zastávania určitých politických názorov, na ktoré žalobkyňa\npoukazovala v súvislosti s aktivitami svojho L. a J., a ktoré jej môžu byť Talibanom pripisované, treba\nuviesť, že zo spisu nevyplýva, že by rodina žalobkyne s Talibanom nemala žiadne problémy. Podľa\nvyjadrenia žalobkyne Talibanci im robili niekoľkokrát domové prehliadky, taktiež problémy mali už v roku\n2004, kedy bývali v meste Q. a boli nútení sa kvôli L. práci presťahovať do G.. Taktiež je neprípustný\nzáver žalovaného, že Taliban už musí vedieť o pracovnej minulosti L. žalobkyne, vyvodený z informácií,\nže Taliban disponuje rozsiahlymi zdrojmi a možnosťami na identifikáciu tých D., ktorých považuje za\nsvojich odporcov. Je porušením zásady v pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl, ak správny\norgán opiera rozhodnutie o vlastnú hypotézu, v dôsledku ktorej znevierohodňuje výpoveď žiadateľa.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa konzistentne tvrdila, že o tom, kde pracoval jej L.,\nTaliban doteraz nevie, niektoré dokumenty žalobkyňa nevie predložiť, práve preto, že ich s L. a J.\nzlikvidovali z obavy o svoje životy, keďže Taliban neustále prehľadával domy (pozri napr. č. l. 40\nadministratívneho spisu, č. l. 95 administratívneho spisu). Bolo preto potrebné vychádzať z tvrdení\nžalobkyne, že Taliban doteraz nevie o tom, pre koho pracoval jej L., pokiaľ nebol dôkazmi preukázaný\nopak. Úlohou žalovaného bolo preto posúdiť riziko hroziace žalobkyni v budúcnosti, teda čo by jej\neventuálne hrozilo, ak by sa Taliban dozvedel, že jej L. pracoval ako G. F. J. F.. Konanie o medzinárodnej\nochrane je špecifické prospektívnym rozhodovaním a preto samotná skutočnosť, že žalobkyňa nebola\npodrobená násiliu v D. neznamená, že takéto nebezpečenstvo jej nehrozí. Žalovaný pritom založil\nsvoje rozhodnutie na názore, že žalobkyňa, ani jej L., ani J., doteraz nečelili takému konaniu, ktoré by\nbolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie, pričom možnosť, že by mu mohla žalobkyňa\nv budúcnosti čeliť nepripustil na základe vlastných hypotéz (napr. dospel k záveru, že z ničoho nevyplýva,\nže by žalobkyňa v prípade návratu do krajiny pôvodu, odmietala dodržiavať spoločenské normy, alebo\nspomínaná domnienka, že Taliban už o pracovnej minulosti L. žalobkyne musí vedieť).\n53. Vo vzťahu k prenasledovaniu z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, považuje správny súd\nza potrebné uviesť nasledovné skutočnosti. Z definície spoločenskej skupiny vyplýva, že ide o skupinu\nosôb, ktoré zdieľajú spoločnú charakteristiku inú ako je strach z prenasledovania alebo ktoré sú vnímané\nako skupina spoločnosťou. Táto charakteristika bude taká, ktorá je vrodená, nezmeniteľná alebo tak\nzákladná identite, svedomiu alebo uplatňovaniu základného práva. Ženy môžu byť podľa názoru UNHCR\nvnímané cez vrodenú a nezmeniteľnú charakteristiku, vystavené v niektorých krajinách rozdielnemu\nzaobchádzaniu a štandardom. Diskriminácia alebo prenasledovanie môže byť relevantným faktorom pre\nurčenie viditeľnosti sociálnej skupiny.\n\n54. K rodovo orientovanému prenasledovaniu Súdny dvor EÚ v rozsudku zo 16. januára 2024 C-621/21,\nobjasnil výklad pojmu „určitá sociálna skupina“ tak, že „v závislosti od podmienok prevládajúcich v krajine\npôvodu možno príslušnosť k „určitej sociálnej skupine“ ako „dôvod prenasledovania“, ktorý môže viesť k\npriznaniu postavenia utečenca, vzťahovať tak na ženy z tejto krajiny ako celok, ako aj na menšie skupiny\nžien, ktoré majú dodatočnú spoločnú charakteristiku.“\n55. Žalovaný prijal záver, že žalobkyňa v D. nebola nikdy prenasledovaná, a to ani z dôvodu príslušnosti\nk sociálnej skupine žien, žijúcich v D., voči ktorým boli prijaté určité opatrenia, ktoré však ona sama\nrešpektovala, a preto nemožno uvažovať o tom, že by tieto opatrenia na kumulatívnom základe v jej\nprípade mohli dosahovať prah prenasledovania. Tento záver však súd nepovažuje za správny. To, že\nžalobkyňa opatrenia namierené proti D. ženám rešpektovala, neznamená, že s nimi súhlasila. Mohla ich\nrešpektovať práve preto, že sa cítila ohrozená a zo strachu pred následkami, ktoré by jej hrozili, ak by\nich nerešpektovala (čo bolo úlohou práve žalovaného zistiť, čo by jej hrozilo). V usmernení EUAA pre D.\nz januára 2023 je uvedené, že kumulácia rôznych opatrení zavedených Talibanom, ktoré majú vplyv na\npráva a slobody žien a dievčat v D., sa rovná prenasledovaniu, pričom dôvodom tohto prenasledovania\nmôže byť okrem náboženských dôvodov aj príslušnosť k určitej sociálnej skupine (pozri R. na str. 91).\nTaktiež v uvedenom usmernení je konštatované, že pre ženy a dievčatá v D., by mali byť opodstatnené\nobavy z prenasledovania vo všeobecnosti dôvodné (str. 91).\n56. Vzhľadom k uvedenému, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) v spojení s § 220 SSP pre nesprávne právne posúdenie, nedostatočne\nzistenie skutkového stavu a pre dôvod, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n57. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní\núspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}