{"guid": "5488cf3f-f8e7-49ba-b63a-acb7caddd1e1:1721caa3-2389-4ae9-bc5c-d539f95aaadc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.2", "spisova_znacka": "18Saz/9/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Saz/9/2024 z 27. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. augusta 2024, sp. zn. 18Saz/9/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.2", "identifikacne_cislo": "0723101186", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-19a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-19a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1721caa3-2389-4ae9-bc5c-d539f95aaadc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18Saz/9/2024\n0723101186\n27. 08. 2024\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2024:0723101186.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E., Ruská federácia, štátnej príslušnosti RF, cestovný pas č. XX XXXXXXX,\ntoho času Pobytový tábor Rohovce, v zast.: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska 1,\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,\nBratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MUPO-161-32/2023-Ž zo dňa 27. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nIII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania pred Správnym súdom v Bratislave n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS:MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27. septembra 2023 podľa § 13 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ako „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl, podľa § 13a ods. a § 20 ods. 4 zákona\no azyle poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\n2. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky\npre udelenie azylu na území SR. V prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv\nz prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. za uplatňovanie\npolitických prax a slobôd tak, ako to vyplýva z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951\n(ďalej len „Dohovor“) a zákona o azyle. Migračný úrad teda dospel k záveru, že v jeho prípade nedošlo\nk perzekúcií z niektorého z vyššie uvedených dôvodov, resp. že by mu táto v prípade jeho návratu do\nkrajiny pôvodu z niektorého z uvedených dôvodov hrozila. Je zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy necelil\nžiadnym takým problémom zo strany štátu či neštátnych pôvodcov, ktoré by bolo možné považovať za\nazylovo relevantné z hľadiska ich posúdenia v zmysle § 8 zákona o azyle.\n3. Pri posudzovaní druhého dôvodu jeho žiadosti o azyl, t. j. obavy pred sankciou z titulu toho, že\npo vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu sa počas svojho pobytu na Ukrajine stal členom ruského\ndobrovoľníckeho zboru, resp. že sa zapojil do bojov proti Ruskej federácii (ďalej aj ako „RF“), ako\nkrajine svojho štátneho občianstva na znepriatelenej strane konfliktu, žalovaný upozorňuje, že k týmto\nskutočnostiam došlo až po opustení krajiny jeho pôvodu, a preto do úvahy prichádza jedine posúdenie\nosoby žiadateľa ako utečenca „sur place“.\n\n4. Žalovaný konštatuje, že po opustení krajiny svojho pôvodu síce došlo k objektívnej zmene situácie\nz hľadiska vojenského útoku RF na F., ale túto skutočnosť samú osebe, t. j. existenciu vojenského\nkonfliktu, nemožno považovať za azylovo relevantnú. Napokon ani svojím vlastným konaním (vstup do\ndobrovoľníckeho zboru, zapojenie sa do konfliktu na strane nepriateľa z pohľadu RF), sa nepričinil o to,\naby bolo možné považovať jeho žiadosť o azyl za opodstatnenú z hľadiska „utečenca „sur place“.\n5. Ďalej žalovaný uviedol, že z pohľadu RF môže byť osoba žalobcu na základe jeho konania\npovažovaná predovšetkým za vlastizradcu, pričom nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že\nby sa o tom príslušné krajiny jeho pôvodu nedozvedeli. Podľa čl. 275 Trestného zákonníka RF sa\nvlastizrada potrestá odňatím slobody na 12 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do 500 000\nRUB (pozn. cca 5000 € pri súčasnom kurze) alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu\nodsúdeného na obdobie až 3 rokov a obmedzením slobody na obdobie až 2 rokov alebo trestom\nodňatia slobody na doživotie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vlastizrada a trest za vlastizradu\nbol súčasťou trestného zákonníka RF aj pred opustením krajiny svojho pôvodu menovaným, resp. aj\npred vypuknutím rusko-ukrajinského konfliktu. Navyše v zmysle Slovenskej právnej úpravy sa podľa §\n311 Trestného zákona vlastizrady dopustí občan SR, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím\nčiniteľom spácha trestný čin úkladov proti SR, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, za čo sa potrestá\nodňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.\nMožno teda skonštatovať, že samotnú výšku trestu za vlastizradu v zmysle ruských zákonov nemožno\npovažovať za neprimeranú alebo za takú, ktorá by svojou mierou postihu napĺňala definíciu pojmu\nprenasledovania. Je nevyhnutné skonštatovať, že ustanovenia o trestoch za vlastizradu sú štandardnou\nprávnou úpravou azda každého štátu. Objektívne a pragmaticky možno tiež skonštatovať, že je faktom,\nže ak sa v prípade akéhokoľvek konfliktu občan svojho štátu pridá na stranu protivníka, bude považovaný\norgánmi svojej krajiny za vlastizradcu. Táto skutočnosť platí všeobecne, bez ohľadu na to, kto má aký\nnázor na konkrétny konflikt, či daný vojenský konflikt možno považovať za „oprávnený a spravodlivý“\nalebo naopak „za akt agresie“, či sa jedná o „dobrú“ vojnu alebo „zlú“. Vojenský konflikt ostáva vždy len\nvojenským konfliktom, bez ohľadu na to, kto je agresor a kto je napadnutý. Možno povedať, že sa jedná o\nnajkrajnejšie, resp. najhoršie riešenie sporov medzi dvoma stranami (štátmi), pričom je nemysliteľné, aby\nexistoval vojenský konflikt, pri ktorom by nedochádzalo k porušovaniu medzinárodného humanitárneho\npráva a k vojnovým zločinom páchaným zúčastnenými stranami, čo platí aj v prípade tohto konfliktu.\nHoci dostupné informácie preukazujú najmä páchanie početných vojnových zločinov zo strany vojsk\nRF, podľa verejne dostupných informácií porušovanie medzinárodného humanitárneho práva nemožno\nvylúčiť ani na strane ukrajinských ozbrojených zložiek.\n6. Aktivity zboru po útoku na východoruské oblasti Briansk a Belgorod Rusko začalo vyšetrovať ako\nterorizmus. Podľa verejne dostupných zdrojoch neboli nájdené informácie o konkrétnych trestoch za\nčlenstvo v zbore. Článok 205 Trestného zákonníka RF pojednáva o teroristických činoch. Tresty sú\nodstupňované podľa konkrétneho trestného činu spájaného s terorizmom. Napríklad za založenie\nteroristického spoločenstva v zmysle čl. 205.4 ods. 1 Trestného zákonníka RF hrozí trest odňatia slobody\nna 15 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do jedného milióna rubľov (pozn. cca 9800 € pri\nsúčasnom kurze) alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do piatich\nrokov a obmedzením slobody na jeden až dva roky alebo odňatím slobody na doživotie. Za účasť v\nteroristickom spoločenstve v zmysle čl. 205.4 ods. 2 Trestného zákonníka RF hrozí trest odňatia slobody\nna 10 až 15 rokov s peňažným trestom do výšky päťstotisíc rubľov alebo vo výške mzdy alebo platu\nalebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do troch rokov alebo bez neho. Za organizovanie činnosti\norganizácie uznanej za teroristickú, hrozí podľa čl. 205.5 ods. 1 Trestného zákonníka RF trest odňatia\nslobody na 15 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do jedného milióna rubľov alebo vo výške\nmzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do piatich rokov a obmedzením slobody\nna jeden až dva roky alebo doživotným odňatím slobody. Za účasť na činnosti teroristickej organizácie\nhrozí podľa čl. 205.5 ods. 2 Trestného zákonníka RF trest odňatia slobody na 10 až 20 rokov s peňažným\ntrestom vo výške do päťstotisíc rubľov alebo vo výške mzdy alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie\ndo troch rokov alebo bez neho. V zmysle našej právnej úpravy sa podľa § 297 Trestného zákona ten,\nkto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá\nodňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov. Teroristický útok v zmysle § 419 Trestného zákona sa potrestá\nodňatím slobody na 20 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Aj v tomto prípadne,\nobdobne ako pri trestoch za vlastizradu možno skonštatovať, že v prípade trestov v RF za činy spájané s\nterorizmom alebo s účasťou v teroristickej organizácii, nejde samo o sebe o tresty, ktoré by len zo svojej\n\npodstaty napĺňali znaky prenasledovania. Jedná sa samozrejme o prísne tresty, tak ako aj v prípade\nvlastizrady, ale to vyplýva zo samotnej povahy trestných činov a ich nebezpečnosti. Tresty za uvedené\nčiny v RF sú však porovnateľné s trestami na Slovensku.\n7. Ohľadom Ruského dobrovoľníckeho zboru (ďalej aj ako „RDZ“) žalovaný poukazuje na to, že podľa\ndostupných informácií zbor pozostáva najmä z extrémne pravicových nacionalistov. Niektorí z nich\nbojovali na ukrajinskej strane od roku 2014 ako súčasť práporu Azov. Zbor založil krajne pravicový\nruský štátny príslušník G. H. v auguste minulého roka a tvoria ho Rusi, ktorí bojujú na Ukrajine proti\nsvojej vlastnej krajine. Migračný úrad zastáva názor, že menovaný musel vedieť o povahe tohto zboru,\nnakoľko s ľuďmi, ktorí sú v súčasnosti jeho predstavitelia, bol v kontakte od svojho príchodu na Ukrajinu\nv roku 2020. Doslova s nimi žil, ako uviedol a v podstate mu pomohli vycestovať z RF. Osoby ako\nKapustin a Ogurtsov majú dlhoročné extrémistické pozadie, čo jednoznačne preukazujú informácie,\nktoré si migračný úrad do konania zabezpečil. Od roku 2001 žil Kapustin v Nemecku, kde pôsobil v\nskinheadskom gangu.\n8. Ohľadom poskytnutia žalobcovi doplnkovú ochranu žalovaný mal za to, že v prípade návratu žalobcu\ndo krajiny jeho pôvodu, berúc pri tom do úvahy princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia\nmedzinárodnej ochrany, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia z dôvodu mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania\nalebo trestu tak, ako je to uvedené v § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. Preto správny orgán rozhodol,\nže je potrebné menovanému poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.\n\nII. Správna žaloba\n9. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote, sa žalobca s odkazom na § 2 písm.\nd/, § 8, § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 písm. a/ a d/ , § 19a ods. 2 a 10 a § 20 ods. 4 zákona o azyle žiada\nsúd aby v časti neudelenia azylu zrušil rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa\n27.09.2023 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n10. Svoju žalobcu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je\nv rozpore s administratívnym spisom. Ďalej tým, že o azyl požiadal z dôvodu obavy o svoj život keďže\nako občan Ruskej federácie sa nemôže vrátiť na Ukrajinu a ani do Ruskej federácie, nakoľko je členom\nRuského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivista proti Putinovmu režimu.\n11. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným považuje žalobca tú skutočnosť, keď žalovaný\nnesubsumoval konanie žalobcu v podobe pripojenia sa k RDZ ako konanie založené na politickom\npresvedčení žalobcu, ktorým žalobca jednoznačne prejavil svoje protirežimové opozičné politické\nnázory, zmýšľanie, či opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k súčasnej politike RF. Vstupom do RDZ a\njeho aktívnou účasťou v tomto dobrovoľníckom zbore, jednak jeho pôsobením v tzv. štábe, kde bolo jeho\núlohou v online sektore vyhľadávať ruské vojenské základne na území RF a následne spracovať tieto\ninformácie a odovzdať ich pre vojenské potreby RDZ, čím pomáhal koordinovať partizánske hnutie, ale\ntaktiež aj vo forme finančnej a materiálnej podpory tohto zboru a to nakupovaním oblečenia a výzbroje\npre vojakov, lekárničiek a potrebných satelitov, a teda aktívnou účasťou žalobcu vo vojenskom konflikte\nna strane Ukrajiny, dal žalobca jednoznačne najavo svoju opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k\nvládnej politike RF.\n12. Žalobca ohľadom jemu hroziacich trestov v RF má za to, že v tomto prípade nebolo podstatné\nhodnotenie žalovaného, či trestné sadzby za vlastizradu a za trestné činy spájané s terorizmom sú\nprimerané, alebo nie. Jediné podstatné v tomto prípade bolo správne posúdenie a vyhodnotenie faktu,\nže osoba vlastizradcu, ktorá sa spojí s cudzou mocou proti vlastnej krajine, prejavuje takýmto svojím\nkonaním nesúhlas s režimom, politickým smerovaním svojej krajiny pôvodu, čo je aj prípad žalobcu.\nŽalobca nepopiera, že jeho konaním mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu vlastizrady,\navšak uvedeného sa dopustil zo svojho politického presvedčenia, z dôvodu jeho nesúhlasu s ruskou\nokupáciou a agresiou na území Ukrajiny a v snahe podieľať sa takýmto spôsobom na zvrhnutí vlády\n\nsúčasného prezidenta Ruskej federácie. Navyše žalobca tvrdí, že aktívnu účasť žalobcu v RDZ možno\nvnímať ako najvyššiu možnú úroveň opozičných prejavov, v porovnaní napr. s účasťou na protirežimných\nprotestoch, alebo so zdieľaním opozičných politických názorov na sociálnych sieťach.\n13. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným teda žalobca chápe tú skutočnosť, že žalovaný\nnevyhodnotil konanie žalobcu ako prejav jeho politického odporu voči zahraničnej vládnej politike Ruskej\nfederácie a jej súčasného prezidenta. Má za to, že je úplne zrejmé, že keď sa určitá osoba pripojí vo\nvojne na stranu protistrany, dáva tým najavo kategorický nesúhlas s vedením zahraničnej politiky vlastnej\nkrajiny. Skutočnosť, že všetky aktivity RDZ sú politicky motivované, jednoznačne vyplýva aj z informácií\nz medzinárodných zdrojov, ktoré si do konania zabezpečil samotný žalovaný. Migračný úrad MV SR,\nodbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, v správe Č.p.: MU-ODZS-2023/000261-022 zo dňa\n18.08.2023 v časti: Charakteristika RDZ, je uvedené, že Ruský dobrovoľnícky zbor je voiensko-politická\norganizácia dobrovoľníkov, predovšetkým občanov Ruskej federácie s bydliskom na Ukrajine, ktorí sú od\nroku 2014 zapojení do konfliktu na strane Ukrajiny a od 24. februára 2022 sa postavili na jej obranu. Ako\nhlavné ciele Ruského dobrovoľníckeho zboru sú na ich oficiálnej webovej stránke stanovené: obnovenie\núzemnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej hraníc ako v roku 1991 a zvrhnutie súčasnei diktatúry v Ruskej\nfederácii. Vo vyššie uvedenej správe žalovaného sa uvádza: ,, Ako informovala stanica France 24, na\nuniforme légie je na jednej strane bielo-modro-biela vlajka symbolizujúca sily vzdorujúce I. J. v Rusku\na na druhej strane emblém vo farbách Ukrajiny. Členovia skupiny si tiež z rozlišovacieho znaku urobili\npísmeno „L\", ktoré je v opozícii k známemu „Z\" ruských síl.\n14. Žalobca uvádza, že Ruský dobrovoľnícky zbor sa podľa svojho manifestu snaží zvrhnúť Putina a\nvytvoriť etnický ruský štát, vzdať sa všetkých imperiálnych ambícií a zamerať sa na blaho etnických\nRusov. Žalobca má za to, že ak by žalovaný správne právne posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného\nkonceptu a informácií, dospel by k záveru, že žalobcovi by hrozilo v krajine pôvodu prenasledovanie\nz politických dôvodov za trestné činy, ktoré by mohli byť podriadené pod trestné činy vlastizrady,\nči terorizmu. Považuje za dôležité zdôrazniť aj tú skutočnosť, že Ruský dobrovoľnícky zbor je\npovažovaný za teroristickú organizáciu len v Ruskej federácii, avšak nie medzinárodným spoločenstvom.\nNestotožňuje sa teda s názorom žalovaného, že je irelevantná pohnútka, ktorá žalobcu viedla k\npripojeniu sa k RDZ a že v prípade návratu do RF mu bude uložený trest za spáchanie trestných\nčinov vlastizrady alebo podpory teroristickej organizácie, nie za pohnútky, ktoré ho k ich spáchaniu\nviedli. Vzhľadom na to, že trestné zákony krajín zvyčajne neobsahujú trestné činy, ktorých skutkovú\npodstatu by bolo možné stotožniť s politicky motivovanými činmi, a trestné stíhanie politických oponentov\nje medzinárodne neprípustné, žalobca tvrdí, že štátne režimy, ktoré prenasledujú svojich občanov z\npolitických dôvodov zvyčajne podriadia ich politicky motivované konanie pod analogický trestný čin\nuvedený v trestnom zákone danej krajiny.\n15. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným považuje žalobca tú skutočnosť, že žalovaný\nnevyhodnotil žalobcu ako utečenca sur place. V zmysle príručky „Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu\nutečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov\" vydanou\nUNHCR v januári 1992, podľa ktorej osoba sa stáva utečencom „na mieste\" následkom udalostí, ku\nktorým došlo v rodnej krajine počas jej neprítomnosti, osoba sa môže stať utečencom „na mieste\" svojím\nvlastným počínaním. V tomto smere žalobca poukazuje na čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a\nrady 2011/5/EÚ z 13. decembra 2011, rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29.01.2022, sp. zn. 5\nA 746/2000. Vzhľadom na čo má žalobca za to, že svojim konaním na Ukrajine splnil podmienky, aby\nmohol byt' kvalifikovaný ako utečenec \"sur place\".\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uvádza, že v prípade trestných činov ako\nvojnová zrada, služba v cudzom vojsku, vlastizrada vyplýva motív priamo z povahy (skutkovej podstaty)\ndaného trestného činu, nakoľko páchateľ takýchto trestných činov je už známy. Na základe uvedeného\npreto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade návratu do Ruskej federácie mu nebude uložený trest\nza spáchanie trestných činov vlastizrady alebo podpory teroristickej organizácie, ale za pohnútky, ktoré\nho k spáchaniu trestného činu (činov) viedli. V prípade žalobcu je evidentné, že naplnil skutkovú podstatu\naspoň jedného z uvedených trestných činov, a teda motív, ktorý vyplýva už zo skutkovej podstaty\ntrestného činu, ako je uvedené vyššie, a ktorý podľa žalobcu má byť dôvodom jeho prenasledovania\n\nz politických dôvodov, nie je v takomto prípade z pohľadu trestného práva pre odsúdenie osoby až tak\npodstatný. Žalovaný je toho názoru, že imputované politické presvedčenie žalobcu nemôže vyplývať len\nzo skutočnosti, že by žalobca naplnil skutkovú podstatu aspoň niektorého z uvedených trestných činov.\n17. Žalovaný uvádza, že Ruská federácia sa nemusí „uchyľovať“ k praktikám, že štátny režimy, ktorý\nprenasleduje svojich občanov z politických dôvodov podriadi ich politicky motivované konanie pod\nanalogický trestný čin uvedený v trestnom zákone danej krajiny nakoľko je evidentné, že žalobca naplnil\nskutkovú podstatu minimálne trestného činu vlastizrady podľa práva Ruskej federácie, čo žalobca aj sám\npripustil, keď v správnej žalobe uviedol, že: „nepopiera, že jeho konaním mohla byť naplnená skutková\npodstata trestného činu vlastizrady..“ Na základe uvedeného má žalovaný za to, že voči všetkým\nprípadom páchateľov vlastizrady by Ruská federácia postupovala rovnakým spôsobom. Žalobca by\nv prípade návratu do Ruskej federácie nebol súdený kvôli jeho pohnútkam, ale z dôvodu, že naplnil\nskutkovú podstatu trestného činu vlastizrady, a teda v jeho prípade by podľa názoru žalovaného nedošlo\nk „odlišnému zaobchádzaniu“ v porovnaní s inými páchateľmi trestného činu vlastizrady.\n18. Žalovaný sa domnieva, že spáchaním závažného úmyselného trestného činu, z politického\npresvedčenia, nakoľko politický motív vyplýva priamo zo skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady,\nnemôže osobu, bez pristúpenia ďalších okolností, automaticky oprávňovať na udelenie azylu podľa\n§ 8 zákona o azyle. Pristúpením k takejto logike by bol žalovaný nútený konštatovať, že každý kto\nspácha trestný čin vlastizrady v Ruskej federácii by automaticky splnil podmienky na udelenie azylu. V\nprípade žalobcu neexistujú žiadne takéto ďalšie okolnosti, nakoľko žalobca sa pred vstupom do RDZ\npoliticky neangažoval, nebol členom žiadnej strany, organizácie alebo politického hnutia a do RDZ\nvstúpil dobrovoľne, pričom poznal pozadie členov aj samotnej organizácie. Žalobca si pred vstupom do\nRDZ nechal vytetovať nacistické svastiky, aby do organizácie „zapadol“. Podľa jeho vyjadrenia to bolo\n„z bezpečnostných dôvodov, aby mi hlavu Ukrajinci neodrezali.“. Žalovaný odotýka, že spôsob, akým\nžalobca vyjadril svoje politické názory, resp. presvedčenie by mal také isté „dôsledky“ v akejkoľvek inej,\naj európskej krajine, nakoľko skutková podstata vlastizrady podľa ruského práva je trestným činom aj\nv iných krajinách a tresty sú porovnateľné s tými, ktoré stanovuje trestný zákonník Ruskej federácie.\nŽalovaný zastáva názor, že uplatňovanie politických práv by sa nemalo diať prostredníctvom páchania\nzávažných trestných činov, tak ako tomu nasvedčuje správanie žalobcu.\n19. Žalovaný pristúpil aj k posúdeniu osoby žalobcu ako utečenca sur place. Žalovaný vyhodnotil,\nže po opustení krajiny pôvodu síce došlo k objektívnej zmene situácie z hľadiska vojenského útoku\nRuskej federácie na F., ale túto skutočnosť samu osebe, t. j. existenciu vojenského konfliktu, nemožno\npovažovať za azylovo relevantnú. Taktiež vlastizrada a trest za vlastizradu bol súčasťou trestného\nzákonníka Ruskej federácie aj predtým ako žalobca opustil krajinu pôvodu, resp. aj pred vypuknutím\nrusko - ukrajinského konfliktu. Teda ani vlastným počínaním žalobcu nenastala taká situácia, na základe\nktorej by ho bolo možné považovať za utečenca sur place.\n20. Žalovaný podotýka, že ani samotné tresty za vlastizradu a podieľanie sa na činnostiach teroristických\norganizácií v Ruskej federácii nemožno považovať ich mierou a intenzitou za formu prenasledovania,\nčo žalovaný dôkladne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí.\nIV. Rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 09.01.2024\n21. Správny súd v Bratislave svojím rozsudkom sp. zn. 13Saz/11/2023 zo dňa 09.01.2024 zrušil žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší Správny súd Slovenskej\nrepubliky v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti, tento rozsudok Správneho súdu v Bratislave zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n22. V odôvodnení svojho rozsudku Najvyšší Správny súd Slovenskej republiky poukázal na to, že\nsprávny súd mal prihliadať na to, že žalobca si pred vstupom do RDZ nechal vytetovať nacistické\nsvastiky, aby do organizácie „zapadol“, hoci podľa jeho vyjadrenia to bolo „z bezpečnostných dôvodov,\naby mu hlavu ukrajinci neodrezali“, pričom v inej časti výpovede žalobca zasa (nemožno vylúčiť, že\núčelovo) tvrdil, že tieto svastiky majú preňho iba náboženský význam a od nacistickej ideológie RDZ sa\nuž dištancuje. Správny súd sa však obmedzil len na strohé vyjadrenie samotného člena RDZ – istého I.,\n\nktorý ultrapravicovú povahu tejto organizácie poprel. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, existuje\ndôvodný predpoklad, že žalobca mal vedomosť o povahe RDZ, do ktorého dobrovoľne vstúpil. Najvyšší\nsprávny súd dáva za pravdu žalovanému a zároveň dodáva, že v posúdení charakteru tejto organizácie\nsprávnym súdom možno badať určitú rozpornosť. Na jednej strane správny súd tvrdí, že sa skupina\nzradikalizovala až postupne, teda vylučuje, že by tomu tak bolo od začiatku jej existencie, na strane\ndruhej nijako nespochybnil napojenie žalobcu na osoby s neonacistickým pozadím, s ktorými podľa\nvlastných slov žalobcu RDZ vytvoril.\n23. V tomto smere kasačný súd zdôrazňuje, že členstvo žiadateľa v ozbrojenej extrémistickej skupine,\nna ktorom svoju žiadosť o azyl zakladá a odôvodňuje svojím vlastným politickým presvedčením, je\npotrebné vyhodnocovať v kontexte samotného zmyslu a účelu azylového inštitútu. Z ustálenej judikatúry\nNS SR vyplýva, že „azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu,\nkto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej\nje občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie\nochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia\nazylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a\nslobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu\nje aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených\ndôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou\nspojené.“ Vychádzajúc z tohto poňatia, nemožno ani rozširujúcim výkladom prijať záver o dôvodnosti\nposkytovania azylovej ochrany z politických dôvodov žiadateľovi, ktorý sa podieľa na vojenskej agresii\nalebo otvorene presadzuje ideológiu odporujúcu základným hodnotám demokratickej spoločnosti. V\nprejednávanej veci je potrebné tieto skutočnosti dávať do súvislostí, pretože odhliadnuc od dôvodného\npredpokladu extrémistického pozadia RDZ, neušlo pozornosti kasačného súdu, že táto organizácia\npodnikla ozbrojené útoky na pohraničné ruské územia. Podľa názoru kasačného súdu ozbrojené\nútoky a atentáty nemožno považovať za prostriedky politického odboja požívajúce najvyššiu formu\nmedzinárodnej ochrany (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/18/2010 zo dňa 30.03.2010).\n24. Napokon, k vyššie nastolenej otázke postavenia žalobcu ako utečenca na mieste je tiež žiaduce\ndať do pozornosti rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2Sak/1/2023 zo dňa 30.03.2023, v ktorom sa\nuvádza, že „hoci pod pojmom „utečenec sur place“ býva obvykle rozumená taká osoba, ktorá sa stala\nutečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti, bude cudzinec\nv esenciálne totožnej situácii, pokiaľ sa práve uplatňovaním svojich základných ľudských práv a slobôd\nmimo svoju vlasť vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu.“ Vo svetle\nvyššie uvedených okolností posudzovanej veci má kasačný súd dôvodné pochybnosti o tom, že konanie\nžalobcu v rámci RDZ možno subsumovať pod pojem „uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd.“\nSporným sa zároveň javí aj to, že aktivity žalobcu v tomto zbore je možné považovať za určitú formu\nvýkonu politických práv.\nV. Relevantné právne predpisy\n25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického\nnásilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach,\nktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany,\nktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu neprimeranom alebo diskriminačnom\ntrestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v\nčase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\nkonaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n26. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný\nza uplatňovanie politických práv a slobôd.\n\n27. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa\n§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.\n28. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v\nčase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,\nakým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol\nalebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, postavenie a osobné pomery\nžiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n30. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n31. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a – Trestný zákon.\n32. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nVI. Posúdenie veci správnym súdom\n33. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\na priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil\nsprávnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP,\npodľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k\nzáveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\n34. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa\n27.09.2023, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti bodu 1., v ktorom žalovaný žalobcovi\nneudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.\n35. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská, ktoré sú štandardne v azylových\nkonaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu: Základnou\nzásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej\nzásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené\nvšetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí\nzabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali\n\nskutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu\nsvoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04. 2013 - R\n110/2013).\n36. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za\nsituácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a\nže ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania\nči riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť\nzávažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám\nkonania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú\nvychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci\nmedzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti\no medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú\ntvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014\nzo dňa 13.01.2015). V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j.\nvtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie\nžiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď\nžiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti,\nže k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\n37. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa\n09.04.2013).\n38. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).\n39. Žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike v prvom rade\nzdôvodnil opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu z politických dôvodov – je\nčlenom Ruského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivistom proti Putinovmu režimu,\nv dôsledku čoho má obavy o svoj život. Žalovaný bol naproti tomu toho názoru, že žalobca nepreukázal\ndôvody relevantné na poskytnutie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Žalobca na podporu svojej žiadosti\npredostrel v administratívnom azylovom konaní tvrdenie o jeho členstve v Ruskom dobrovoľníckom\nzbore na Ukrajine, ako konanie založené na jeho politickom protirežimnom presvedčení, ktorým\njednoznačne prejavil svoju opozičnú politickú orientáciu vo vzťahu k politike a vládnucemu režimu Ruskej\nfederácie. Poukázal na to, že pôsobil v tzv. štábe RDZ, aktívne sa podieľal na jej činnosti kde bolo jeho\núlohou v online sektore vyhľadávať ruské vojenské základne na území RF a následne spracovať tieto\ninformácie a odovzdať ich pre vojenské potreby RDZ, čím pomáhal koordinovať partizánske hnutie, ale\ntaktiež aj vo forme finančnej a materiálnej podpory tohto zboru a to nakupovaním oblečenia a výzbroje\npre vojakov, lekárničiek a potrebných satelitov, a teda aktívnou účasťou žalobcu vo vojenskom konflikte\nna strane Ukrajiny. Žalobcova účasť v RDZ nebola žalovaným spochybnená.\n40. Z obsahu priloženého administratívneho spisu ako aj zo skutočností zistených v súdnom konaní\nnevzhliadol tunajší súd dôvody zakladajúce právo na azyl (§ 8 zákona o azyle) žalobcu z dôvodov\nktoré nastali počas jeho života v krajine pôvodu (čo konštatoval aj kasačný súd vo svojom zrušujúcom\nrozsudku). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nebol v krajine pôvodu politicky\naktívny, nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, krajinu pôvodu opustil ešte v roku 2020,\n\na to po incidente v rámci pouličného konfliktu, následkom ktorého čelil trestnému obvineniu z použitia\nneprimeranej obrany. Prípadnému trestnému postihu sa v krajine pôvodu vyhol, keďže na „súd nečakal“\na z Ruskej federácie odišiel. Žalobcovým dôvodom na opustenie krajiny pôvodu bola snaha vyhnúť\nsa prebiehajúcemu súdnemu konaniu, a nie obava z prenasledovania z politických dôvodov. Napokon\naj samotný žalobca dôvody poskytnutia medzinárodnej ochrany odvodzuje výlučne od okolností, ktoré\nnastali až po jeho odchode z krajiny pôvodu.\n41. Teda bolo potrebné skúmať, či žalobcovi neprináleží postavenie utečenca „sur place“. Z dôvodov\nobáv žalobcu z politického prenasledovania (prenasledovania „z dôvodu zastávania určitých politických\nnázorov“ v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle) v prípade jeho núteného návratu na územie RF.\n42. Žalobca v tomto ohľade uviedol, že po tom čo v júni 2020 opustil územie RF, nelegálne prekročil\nUkrajinské hranice pri pohraničnom meste Belgorod, uplatením ukrajinskej pohraničnej stráže. Následne\npracoval v Kyjeve pre svojich kamarátov, pre ktorých predával elektronické cigarety, aby splatil dlh za\npomoc s prekročením rusko-ukrajinskej hranice. Ďalej uviedol, že počas svojho pobytu na Ukrajine sa\nod augusta 2022 aktivizoval v RDZ, pôsobil v ňom prakticky od začiatku jeho vzniku a existencie. Boli v\nňom ľudia, s ktorými sa poznal od svojho príchodu na Ukrajinu a s ktorými spolu na Ukrajine žil. Spoločne\nvytvorili tento zbor. Dňa 20.01.2023 mu bol vydaný preukaz člena zboru s platnosťou do 1.4.2023. Vydal\nmu ho veliteľ zboru v Kyjeve - G. H.. Zbor pôsobí pod ukrajinskou armádou. Sám pôsobil v rámci tohto\nzboru na štábe v Kyjeve, kde bolo asi 5 až 7 ľudí. Priamo na fronte nebol. Pracoval za počítačom, vedel\ncez sieť identifikovať všetky ruské základne na území RF. Pomáhal koordinovať hnutie dobrovoľníckeho\nzboru. Pracoval s informáciami, ku ktorým sa dostal cez sieť, selektoval ich a posielal tam, kde mu\nnakázali. Pracoval v online priestore. Taktiež investoval na začiatku konfliktu tisíce svojich dolárov na\nvýstroj, výzbroj, lekárničky a satelity pre svojich kamarátov v RDZ.\n43. Svoju účasť v RDZ a z toho preňho vyplývajúce konzekvencie v prípade návratu do vlasti žalobca\npovažuje za dôvod na udelenie azylu podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.\n44. Napriek tomu, že opozičné politické názory žalobcu či už na prebiehajúcu vojnu medzi Ruskou\nfederáciou a Ukrajinou, ako aj na samotný režim Ruskej federácie sú zrejmé a súd ich nesporuje, aj tieto\nnázory žalobcu a jeho pôsobenie v RDZ je potrebné posúdiť v kontexte ostatných skutočností týkajúcich\nsa osoby žalobcu ako aj prostredia v ktorom sa nachádzal a podstaty RDZ, pre potreby konania o udelení\nazylu podľa zákona o azyle.\n45. Správny súd pôsobenie a činnosť žalobcu v rámci RDZ preskúmal v súlade s usmernením a právnym\nnázorom Najvyššieho Správneho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v jeho zrušujúcom rozsudku zo\ndňa 30.04.2024, podľa ktorého: Dostatočne objektívne informácie o skupine osôb, ktoré majú vyhranený\nideologický kontext a zreteľné prvky národnostnej alebo inej neznášanlivosti, zohrávajú významnú rolu\npri posúdení dôvodnosti poskytnutia azylovej ochrany žiadateľa, ktorý je súčasťou takejto skupiny. O to\nviac, ak táto skupina pácha ozbrojené útoky a svojou činnosťou tak mieri proti demokratickým princípom,\nspoločenskému usporiadaniu, či základným ľudským právam. Vychádzajúc z tohto poňatia nemožno ani\nrozširujúcim výkladom prijať záver o dôvodnosti poskytovania azylovej ochrany z politických dôvodov\nžiadateľovi, ktorý sa podieľa na vojenskej agresii alebo otvorene presadzuje ideológiu odporujúcu\nzákladným hodnotám demokratickej spoločnosti. V prejednávanej veci je potrebné tieto skutočnosti\ndávať do súvislostí, pretože odhliadnuc od dôvodného predpokladu extrémistického pozadia RDZ,\nneušlo pozornosti kasačného súdu, že táto organizácia podnikla ozbrojené útoky na pohraničné\nruské územia. Podľa názoru kasačného súdu ozbrojené útoky a atentáty nemožno považovať za\nprostriedky odboja požívajúce najvyššiu formu medzinárodnej ochrany (porov. Rozsudok NS SR sp.\nzn. 1Sža/18/2010 zo dňa 30.03.2010) ... dostatočne objektívne informácie o skupine osôb, ktoré majú\nvyhranený ideologický kontext a zreteľné prvky národnostnej alebo inej neznášanlivosti, zohrávajú\nvýznamnú rolu pri posúdení dôvodnosti poskytnutia azylovej ochrany žiadateľa, ktorý je súčasťou\ntakejto skupiny. O to viac, ak táto skupina pácha ozbrojené útoky a svojou činnosťou tak mieri proti\ndemokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, či základným ľudským právam.“.\n46. Dôkazy zhromaždené či už v administratívnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, považuje\nsúd za dostatočný podklad pre posúdenie či už RDZ ako aj osobu žalobcu v súvislosti so splnením\nhmotnoprávnych podmienok pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.\n\n47. Z charakteristiky RDZ súdu vyplýva, že ruský dobrovoľnícky zbor je od začiatku zložený z osôb ktoré\nzastávajú krajne pravicové názory, o čom svedčí aj napr. článok portálu Novaya Gazeta Europe z 24.\napríla 2023, ktorý informuje, že RDZ vytvorený v júli 2022 pozostával najmä z extrémne pravicových\nnacionalistov. O personálnom zložení RDZ vypovedá aj článok portálu The intercept z 8. júla 2023, ktorý\ninformuje, že RDZ je väčšinou zložená z ruských ultranacionalistov a je nepopierateľne spojená s krajnou\npravicou, pričom jej členovia často nosia nášivky s neonacistickými symbolmi.\n48. Jedným zo zakladateľov RDZ, ktorý momentálne stojí na jej čele je G. C. H., vystupujúci pod\npseudonymom G. K.. Ten podľa článku internetového magazínu politico z apríla 2024 prevádzkuje krajne\npravicovú kolekciu oblečenia pod značkou „White Rex“ v podobe tričiek a čiapok označených bielymi\nnacionalistickými a xenofóbnymi symbolmi, ako aj nacistickým symbolom 88. Za snahu podkopávať\nliberálno-demokratickú ústavu mu bol podľa informácii webstránky Schengen news nemeckými úradmi\nv roku 2019 uložený 10 ročný zákaz vstupu do Schengenského priestoru. To isté médium cituje taktiež\nslová výkumníka pravicového extrémizmu E. L., podľa ktorého H. bol v posledných rokoch kľúčovou\npostavou extrémne pravicovej chuligánskej scény v Európe a jeho aktivity v oblasti bojových umení\na jeho značka oblečenia „M. E.“ výrazne posunuli profesionalizáciu extrémne pravicového násilia.\n49. V tomto kontexte potom súd hodnotil aj osobu žalobcu v otázke jeho účasti v RDZ. Teda že žalobca\nvedel o pozadí RDZ, a jej vodcu H. ako krajne pravicovej skupiny spojenou s neonacistikou scénou\nv Európe, najmä ak žalobca sám uviedol, že so súčasnými predstaviteľmi RDZ bol v kontakte už\nod svojho príchodu na F. v roku 2020 a žil s nimi. Súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu,\nže sa RDZ zradikalizovala až postupne, keďže z informácii zhromaždených žalovaným, bol RDZ už\nod svojho založenia zložený z ruských nacionalistov a osôb spojených s krajnou pravicou. S tým\nsúd spája aj tetovania žalobcu svastikou (hákovým krížom), ktorými sa podľa názoru súdu prihlásil\nk neonacistickému odkazu, ideológii odporujúcej základným hodnotám demokratickej spoločnosti.\nObranu žalobcu v konaní, či už v administratívnom ako aj súdnom, najprv o tom, že sa nejedná o hákový\nkríž, ale o budhistický symbol a neskôr tvrdenie prezentované s tou obhajobou, že sa síce jedná o hákový\nkríž, avšak vytetovaný preto, „aby mu Ukrajinci hlavu neodrezali“ vyhodnotil súd ako zjavne účelovú.\n50. Súd teda konštatuje, že nemožno poskytnúť azylovú ochranu z politických dôvodov osobe, ktorá sa\nhlási k ideológii, odporujúcej základným hodnotám demokratickej spoločnosti.\n51. Ohľadom povahy RDZ a jej činnosti súd poukazuje na článok portálu Reuters zo dňa 05. júna\n2023 ktorý informuje, že RDK založil krajne pravicový ruský štátny príslušník v auguste minulého roka\n(2022 pozn. súdu) a tvoria ju Rusi, pričom práve RDZ stála aj za útokom v Regióne Belgorod, pri\nktorom bolo zajatých niekoľko vojakov RF. Podľa tohto článku RDZ podnikla ďalšie vpády na Ruské\núzemie aj v marci a apríli toho roku. Vpád RDZ na ruské územie Belgorod v roku 2023 nebol v konaní\nsporný. Avšak je nejasný štatút RDZ ako ozbrojeného zboru, podľa článku Open democracy z 30.\nmája 2023, Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny informoval, že RDZ nie je súčasťou oficiálnych\nukrajinských ozbrojených síl. Podľa článku portálu Ukrajinská Pravda z 24. mája 2023, N. L. zástupca\nspravodajstva Ministerstva obrany Ukrajiny uviedol, že ukrajinská armáda nebola priamo zapojená do\nútoku, čo naznačuje, že išlo o vlastnú iniciatívu RDZ, poprel tiež, že by Ukrajina dodávala odbojovým\nsilám akékoľvek vybavenie. Rovnako tak článok portálu Telewizija Polska z 22. mája 2023 informuje, že\nvysoký poradca ukrajinského prezidenta povedal, že Kyjev nemá nič spoločné s pondelkovou ozbrojenou\noperáciou v ruskom regióne Belgorod. Teda nemôžeme hovoriť o tom, že pri vpáde tohto zboru na\nruské územie v roku 2023 tento zbor bol súčasťou armády Ukrajiny, alebo plnil oficiálne rozkazy\nUkrajinskej armády, a nejednalo sa teda o akt terorizmu alebo obyčajného plienenia obyvateľstva\nozbrojenou skupinou osôb. V tomto smere tunajší súd poukazuje aj na časť odôvodnenia zrušujúceho\nrozsudku Najvyššieho Správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2024, „ neušlo pozornosti\nkasačného súdu, že táto organizácia podnikla ozbrojené útoky na pohraničné ruské územia. Podľa\nnázoru kasačného súdu ozbrojené útoky a atentáty nemožno považovať za prostriedky politického\nodboja požívajúce najvyššiu formu medzinárodnej ochrany“. Pokiaľ teda nie je možné potvrdiť štatút RDZ\nako súčasti oficiálnych ozbrojených síl Ukrajiny v prebiehajúcej vojne, je podľa názoru súdu potrebné\nhodnotiť tieto vpády RDZ na územie Ruskej federácie ako ozbrojený útok (atentát), ktorý nie je možné\npovažovať za prostriedok politického odboja požívajúci najvyššiu formu medzinárodnej ochrany, teda\ndôvod na udelenie azylu podľa § 8 ods. 1 pís. b/ zákona o azyle. RDZ ako oficiálna súčasť ozbrojených\nsíl Ukrajiny nebola preukázaná ani v doplňujúcom dokazovaní, ktoré nariadil tunajší súd po zrušujúcom\nrozsudku Najvyššieho Správneho súdu SR.\n\n52. Z pohľadu RF môže byť žalobca z dôvodu vstupu do RDZ považovaný za vlastizradcu, za čo\nžalobcovi podľa čl. 275 Trestného zákona RF hrozí trest odňatia slobody na 12 až 20 rokov s peňažným\ntrestom vo výške 500.000 RUB alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na\nobdobie do troch rokov alebo bez neho. Uvedená výška trestu nie je neprimeraná, pričom aj v zmysle\nSlovenskej právnej úpravy podľa § 311 Trestného zákona vlastizrady sa dopustí občan SR, ktorý\nv spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti SR, teroru,\nzáškodníctva alebo sabotáže, za čo sa potrestá odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov\nalebo trestom odňatia slobody na doživotie. Teda samotnú výšku trestu za vlastizradu podľa ruských\nzákonov nemožno považovať za neprimeranú alebo za takú, ktorá by svojou mierou postihu napĺňala\ndefiníciu pojmu prenasledovania.\n53. Pokiaľ sa jedná o možný trest žalobcu za konanie RDZ, ak by ho RF vyhodnotila ako formu\nterorizmu, o trestných činoch terorizmu pojednáva čl. 205 Trestného zákona RF. V ňom uvedené tresty sú\nodstupňované podľa konkrétneho trestného činu spájaného s terorizmom. Ich prehľad zhrnul žalovaný\nvo svojom rozhodnutí nasledovne: Za založenie teroristického spoločenstva v zmysle čl. 205.4 ods. 1\nTrestného zákonníka RF hrozí trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do\njedného milióna rubľov (cca 9.800 € pri súčasnom kurze) alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného\npríjmu odsúdeného na obdobie do piatich rokov a obmedzením slobody na jeden až dva roky alebo\nodňatím slobody na doživotie. Za účasť v teroristickom spoločenstve v zmysle čl. 205.4 ods. 2 Trestného\nzákonníka RF hrozí trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov s peňažným trestom do výšky päťstotisíc\nrubľov alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do troch rokov\nalebo bez neho. Za organizovanie činnosti organizácie uznanej za teroristickú, hrozí podľa čl. 205.5 ods.\n1 Trestného zákonníka RF trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do\njedného milióna rubľov alebo vo výške mzdy alebo platu alebo iného príjmu odsúdeného na obdobie do\npiatich rokov a obmedzením slobody na jeden až dva roky alebo doživotným odňatím slobody. Za účasť\nna činnosti teroristickej organizácie hrozí podľa čl. 205.5 ods. 2 Trestného zákonníka RF trest odňatia\nslobody na 10 až 20 rokov s peňažným trestom vo výške do päťstotisíc rubľov alebo vo výške mzdy alebo\niného príjmu odsúdeného na obdobie do troch rokov alebo bez neho. V zmysle našej právnej úpravy sa\npodľa § 297 Trestného zákona ten, kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu\nčinný alebo ju podporuje, potrestá odňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov. Teroristický útok v zmysle\n§ 419 Trestného zákona sa potrestá odňatím slobody na 20 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody\nna doživotie. Aj v tomto prípadne, obdobne ako pri trestoch za vlastizradu možno skonštatovať, že v\nprípade trestov v RF za činy spájané s terorizmom alebo s účasťou v teroristickej organizácii, nejde samo\no sebe o tresty, ktoré by len zo svojej podstaty napĺňali znaky prenasledovania. Jedná sa samozrejme\no prísne tresty, tak ako aj v prípade vlastizrady, ale to vyplýva zo samotnej povahy trestných činov a ich\nnebezpečnosti. Tresty za uvedené činy v RF sú však porovnateľné s trestami na Slovensku.\n54. Na záver súd dodáva, že nakoľko žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí vystavenie\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia poskytol mu žalovaný podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle\ndoplnkovú ochranu.\n55. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a\npreto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n56. O trovách kasačného konania správny súd rozhodoval podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 168\nSSP. Správny súd žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech\nv kasačnom konaní, keďže žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania,\nktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Preto žalovanému správny súd náhradu trov\nkasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP nepriznal.\n57. O náhrade trov konania pred Správnym súdom v Bratislave rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168\nSSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci.\nKeďže žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}