{"guid": "cd832e9c-537d-46e5-b699-0ba1161969e2:9696bd2a-fcd7-4d9a-a0a6-7c8c85cc5cda", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101084.1", "spisova_znacka": "16Saz/11/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/11/2023 z 9. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. januára 2024, sp. zn. 16Saz/11/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101084.1", "identifikacne_cislo": "0723101084", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-01-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-d", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9696bd2a-fcd7-4d9a-a0a6-7c8c85cc5cda", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101084.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101084.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101084.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/11/2023\n0723101084\n09. 01. 2024\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2024:0723101084.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, trvale bytom D. XX/XX, D. E., toho\nčasu Pobytový tábor Rohovce, v zast.: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska 1, Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o\nsprávnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-204-11/2023Ž zo dňa 23.08.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Správna žaloba\n1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote dňa 16.10.2023 žalobca s odkazom\nna ust. § 2 písm. d/ a e/, § 8, § 19a ods. 1, § 19a ods. 4 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej\naj ako „zákon o azyle“) žiada súd aby v časti neudelenia azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil\nrozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-204-11/2023-Ž zo dňa 23.08.2023 a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie.\n2. Svoju žalobcu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci a skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je\nv rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.\n3. Skutkový stav v žalobe opísal žalobca tak, že konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 18.05.2023,\nkedy žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. O udelenie\nazylu požiadal prvýkrát. So žalobcom bol dňa 13.06.2023 pred Migračným úradom MV SR v priestoroch\nZáchytného tábora Humenné vykonaný vstupný pohovor. Žalobca počas pohovoru uviedol, že sa volá A.\nB. C., narodil sa dňa XX.XX.XXXX v meste F. XX/X, okres G., Ruská federácia. Svoju totožnosť preukázal\ndokladom totožnosti Ruskej federácie. Je pravoslávny kresťan. Ovláda ruský a čiastočne ukrajinský\njazyk. Štúdium na ekonomickej univerzite zanechal po absolvovaní prvého ročníka a ihneď bol povolaný\nna povinnú vojenskú službu v trvaní 2 rokov, ktorú absolvoval v motostreleckej divízií v C. C.. Počas\nživota v Ruskej federácii pracoval v rôznych oblastiach, najmä podnikal v oblasti športu ako tréner boxu.\nOd roku 2020 je rozvedený, s bývalou manželkou má dve maloleté detí. Z Ruskej federácie vycestoval\ndňa 16.07.2021 do H. na pozvanie svojho kamaráta. Na Ukrajine sa plánoval usadiť, vybaviť si trvalý\npobyt a rozbehnúť biznis s nákupom a predajom dreva. Spoločne s kamarátom z Ruskej federácie si\n\nprenajali byt v H.. Dňa 30.10.2021 o 05:00 hod. do prenajatého bytu vtrhlo policajné Komando a za\npoužitia brutality ich držalo v byte zhruba 5 hodín, počas ktorých boli bití. Polícia im podhodila do bytu\npištoľ bez zásobníka a dva granáty, zároveň im zobrala vodičské preukazy a obvinila ich, že v garáži našli\nzbrane a ich vodičské preukazy. Následne boli políciou odvedení na stanicu a umiestení na 72 hodín do\nvyšetrovacej väzby a po výsluchu na súde boli vzatí do väzby pre podozrenie z krádeže a nedovoleného\nozbrojovania. Pojednávanie v merite veci bolo naplánované na 24.02.2022, avšak nakoľko v ten deň\nvypukla vojna, žalobca bol z väzby bez pojednávania prepustený dňa 25.02.2023 (prepustený bol\nprokuratúrou a trestné stíhanie bolo zastavené na návrh súdu). Pri zadržaní bol žalobcovi odňatý jeho\ncestovný pas, ktorý mu Ukrajina nevrátila ani po zastavení konania 26.02.2023, jeden deň po prepustení\nz väzby, bol ihneď v H. zadržaný na 24 hodín ukrajinskou kontrarozviedkou GRU, z toho 3 hodiny ležal\ntvárou k zemi na ceste a prevážaný bol v kufri auta. Bol preverovaný pre podozrenie, že je ruský špión.\nDostať sa zo zadržania mu pomohli kamaráti, ktorí bojovali za I. a garantovali, že žalobca nie je špiónom,\nv opačnom prípade by bol kontrarozviedkou mučený, alebo by mu bolo niečo podhodené, aby ho mohli\nzatvoriť do väzenia. Z toho dôvodu okamžite odcestoval do J. K. a odtiaľ vlakom do G., kde sa skrýval\nasi 3 mesiace. Vtom čase mu zavolal jeho obhajca v trestnej veci, aby sa vrátil do H., kvôli oficiálnemu\nukončeniu trestného konania. V H. sa zdržiaval do januára 2023, presunul sa do I., kde býval 3 mesiace a\nnásledne v máji 2023 vstúpil na územie Slovenskej republiky. Z Ukrajiny plánoval odisť už dávno, avšak\nna území Ukrajiny musel zotrvať kvôli čakaniu na doručenie rozhodnutia o zastavení trestného stíhania,\ninak by Ukrajinu nemohol opustiť. Žalobca považuje trestné konanie, ktoré proti nemu bolo vedené za\nvykonštruované a cielene namierené proti ruským občanom. Podľa tvrdení žalobcu bolo v danom čase\nbežnou praxou ukrajinských vyšetrovacích orgánov pripisovať dlhodobo neobjasnenú trestnú činnosť\npráve ruským občanom. Žalobca vstupoval na územie Ukrajiny legálne s použitím inštitútu pozvania,\nktoré bolo platné 6 mesiacov od vstupu do krajiny, pretože len pár dní pred tým ako žalobca vstúpil\nna Ukrajinu, prezident L. na komunikačnej platforme Telegram oznámil, že Ukrajinci zrušili bezvízový\nstyk s Ruskou federáciou, pričom túto zmenu navrhol „s cieľom neutralizovať bezprecedentné hrozby\npre národnú bezpečnosť, suverenitu a teritoriálnu integritu nášho štátu\". Dodal, že zmena nadobudne\núčinnosť 1. júla. Informuje o tom portál cnn.com. Primárnym motívom žalobcu opustiť Ruskú federáciu\nbol jeho vnútorný nesúhlas s politikou M., ktorú vedie v Ruskej federácii, Ukrajinu považoval v tomto\nsmere za slobodnú krajinu, kde nevládne cenzúra. Počas života v Ruskej federácii bolo zbytočné využiť\nsvoje volebné právo a pokúsiť sa voliť opozíciu, pretože pri každých voľbách bolo vopred určené, že\nzvíťazí M. N. D.. Navyše, zastáva názor, že Rusko, Ukrajina a Bielorusko sú odjakživa 3 bratské národy\ns prepojenými rodinnými vzťahmi. K Ukrajine pociťuje od malička väzby pretože jeho babička žila na\nUkrajine a má v tejto zemi aj veľa kamarátov.\n4. Na územie Slovenskej republiky vstúpil dňa 17.05.2023 mimo hraničný prechod za účelom podania\nžiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. O udelenie medzinárodnej ochrany žiada z obavy o svoj\nživot, keďže ako štátny občan Ruskej federácie sa na Ukrajinu v súčasnom stave stále prebiehajúcej\nvojny vrátiť nemôže, pretože Ukrajina by ho mohla kedykoľvek krivo obviniť len preto, že je rus. Do\nRuskej federácie sa nemôže vrátiť, pretože by bol okamžite povolaný do armády, a tiež preto, že žil na\nUkrajine, v krajine vojnového nepriateľa. Nesúhlasí s vojnou, ktorú vedie M. voči Ukrajine. Nechce zabíjať\nľudí. Nechce bojovať proti Ukrajine, kde má veľa priateľov, nechce bojovať proti nikomu. V čase, keď\nbol na Ukrajine mu na adresu trvalého pobytu boli doručené dva povolávacie rozkazy. Jeho hodnosť je\nzástupca veliteľa (môže veliť 10 vojakom). V Ruskej federácii mu za nenastúpenie do armády hrozí trest\nvo výmere 15 rokov odňatia slobody. V súvislosti s mobilizáciou v Ruskej federácii žalobcu v mieste jeho\nbydliska hľadali ruské štátne orgány dvakrát za účelom doručenia povolávacích rozkazov. So štátnymi\norgánmi Ruskej federácie komunikovala bývalá manželka žalobcu, ktorá uviedla že žalobca má pobyt u\nsvojej matky. Povolávacie rozkazy boli doručené na adresu matky žalobcu, ktorá ich prezvala.\n5. Hoci žalobca na otázku žalovaného v azylovom konaní, či existujú nejaké politické, národnostná alebo\nnáboženské predsudky vypovedal, že žiadne nemá, z kontextu jeho celej výpovede (vrátane zápisnice\no vyjadrení účastníka konania v konaní o administratívnom vyhostení zo dňa 17.05.2023) vyplýva, že\nide o politický nesúhlas žalobcu s nezmyslenou vojnou. ktorú vedie jeho rodná krajina voči jeho bratskej\nkrajine Ukrajine.\n6. Uvádza, že je pravdou, že mal počas azylového konania možnosť podporiť svoje tvrdenia dôkazmi,\nktoré do konania napriek prísľubu nedoložil, túto svoju nedbanlivosť mal však právo konvalidovať,\nak by mu bolo umožnené oboznámiť sa so spisom pred vydaním rozhodnutia. Počas azylového\nkonania žalovaný zo žalobcom vykonal jeden pohovor. Žalobca dáva do pozornosti, že v konaní nebol\n\ndostatočne poučený o tom, že má uviesť všetky skutočnosti na vec sa vzťahujúce, konanie bolo vedené\nformalistický, žalobca odpovedal len na otázky, na ktoré sa ho žalovaný dopytoval, pričom mal pocit,\nže ostatné informácie, ktoré uvádza v skutkovom stave tejto žaloby navyše oproti vstupnému pohovoru\nsú pre žalovaného nadbytočné, až obťažujúce. Žalobca tiež dáva do pozornosti, že nie je dobrý rečník,\nje športovec a jeho tvrdenie o tom, že nechce bojovať vo vojne nebolo zo strany žalovaného správne\npochopené a vyhodnotené. Uviedol, že nesúhlasí s vojnou, ktorú M. vedie voči Ukrajine, pričom tým\nvyjadroval svoj vnútorný politický nesúhlas s nezmyselnosťou vojny a zbytočným krviprelievaním.\n7. Má za to, že z dôvodu nedostatočnosti skutkových zistení, vykazuje napádané rozhodnutie mnohé\nnepresnosti, napríklad, že žalobca nebol na Ukrajine odsúdený, ale obvinený a stíhaný väzobné, pričom\nk žiadnemu odsúdeniu nedošlo. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v tom, že: žalovaný\nposúdil azylové dôvody žalobcu len ako „obavu z mobilizácie do armády\". Nemožno súhlasiť s výrokom\nžalovaného, že žalobca počas konania nevzniesol žiadnu výhradu vo svedomí, ktorá by mu bránila\nzúčastniť sa mobilizácie z politických dôvodov. Žalobca požiadal o azyl preto, že vnútorne nesúhlasí s\nvojnou, ktorú vedie M. voči Ukrajine. Nechce zabíjať ľudí. Nechce bojovať proti Ukrajine, kde má veľa\npriateľov, nechce bojovať proti nikomu. Takto formulované dôvody žalobcu je potrebné posudzovať v\nkontexte jeho vnútorného politického presvedčenia, ktoré vo vzťahu k Ruskej federácii napokon vyjadril\nuž svojim odchodom z jej územia v roku 2021, a zároveň prihliadnuť aj na jeho výpoveď Dosiahnutú\nv zápisnici o vyjadrení účastníka Konania v konaní o administratívnom vyhostení zo dňa 17.05.2023.\nSúčasne žalobca poukazuje na to, že M. 21.09.2022 podpísal Dekrét o vyhlásení čiastočnej mobilizácie\nv Ruskej federácii. Čiastočná mobilizácia však v praxi znamená všeobecnú a ničím neohraničenú\nmobilizáciu. Mobilizácia prebieha dosť bizarne, ruská polícia totiž mobilizuje mužov všade, kde sa dá,\nhoci sú študenti, hoci sú takmer slepí a majú zároveň aj rakovinu. Z takých sa stávajú dokonca velitelia\nčaty. Rusko zároveň nevydáva cestovné pasy tým, ktorí boli mobilizovaní. Mobilizáciu sprevádza chaos\na excesy. Federálny zákon Ruskej federácie o vojenskej povinnosti a vojenskej službe je Koncipovaný\ntak široko a flexibilne, aby v prípade potreby bolo do armády možné povolať kohokoľvek. Známe sú už\nprípady trestných stíhaní osôb vyhýbajúcich sa mobilizácií. Niektoré zdroje uvádzajú, že ruské vojenské\nsúdy zaznamenali od januára 2023 do mája 2023 1053 prípadov dezercie, pričom väčšinu dezertérov\nodsudzujú len na 9 podmienečné tresty, aby bolo možné ich opätovné nasadenie do bojov na Ukrajine.\n8. Nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci vidí\nžalobca vtom, že žalovaný žalobcovi pred vydaním rozhodnutia podľa ustanovenia § 33 ods. 2\nzákona č. 71/196/ Zb. Správny poriadok nedal možnosť, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia a\nnavrhol jeho doplnenie. Je pravdou, že žalobca mal počas azylového konania možnosť podporiť svoje\ntvrdenia dôkazmi, ktoré do konania napriek prísľubu nedoložil, túto svoju nedbanlivosť však mal právo\nkonvalidovať, ak by mu bolo umožnené oboznámiť sa so spisom pred vydaním rozhodnutia.\n9. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej. správy za základ napadnutého rozhodnutia (žalobca je mimo\nvekových odvodových hraníc) je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalobca\npoukazuje na to, že z informácii o krajine pôvodu zabezpečených žalovaným do konania vyplýva, že\nnapriek tomu, že mobilizácia je pomenovaná ako „čiastočná\", ide v zásade o všeobecnú mobilizáciu\nbez končeného dátumu. Policajti a vojaci v G. a M. organizovali odvodové razie pri vchodoch do\nstaníc metra, v moskovskom regióne policajti zablokovali východ z reštaurácie, aby mužom rozdali\npovolávacie rozkazy. Hoci ruskí predstavitelia prisľúbili, že povolávaní budú len muži s predchádzajúcimi\nvojenskými skúsenosťami, klauzula v M. mobilizačnom dekréte znamená, že túto normu je možné\nkedykoľvek ignorovať. Ukazuje sa, že taktika ruského boja vedie k veľkým stratám a Ruská federácia\nodvedencom nevypláca sľubované mzdy. Mobilizovaní branci majú minimálny alebo takmer žiadny\nvýcvik (1-2 týždne), bez dostatočného vybavenia, stravy, zdravotníckeho materiálu a možnosť náhradnej\ncivilnej služby fakticky neexistuje. Sankcie za dezerciu či dobrovoľnú kapituláciu nespočívajú len v\nhrozbe trestu odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadby vo výmere 15 rokov, ale aj v nemožnosti\nkúpiť alebo predať nehnuteľnosť, ohlásiť živnosť, zrušení vodičského oprávnenia a zrušení možnosti\nvycestovať do zahraničia. Štátna duma zavádza elektronické povolávacie rozkazy, aby povolávanie bolo\n„dôkladnejšie\". Povolaní muži, ktorí boli odvedení na front a odmietli bojovať sú nelegálne zadržiavaní\n(bez rozhodnutia súdu) na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny v neľudských podmienkach mučení\nbitím, hladom a vraždení. Žalobca žiadnym spôsobom nie je vyňatý z mobilizácie, a ak by aj bol, zdroje\nuvádzajú, že tieto normy sa v praxi ignorujú. Ak by bol žalobca mobilizovaný do armády, možno povedať,\nže by bol poslaný priamo na smrť.\n\nII.\n\nVyjadrenie žalovaného\n\n10. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že pri vydaní rozhodnutia zistil skutkový\nstav okrem výpovede žalobcu zo dňa 13.06.2023, aj prostredníctvom odboru dokumentaristiky a\nzahraničnej spolupráce aj všeobecne dostupné informáciami o krajine pôvodu žalobcu. Nakoľko bolo\nnevyhnutné posúdiť skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, či tieto mohli v jeho prípade spĺňať kritériá\ndefinície prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. To však nebolo v žiadnom prípade\npreukázané, t.j. že by sa stal sám obeťou prenasledovania. Žalovaný poznamenáva, že žalobca\nnebol nikdy členom žiadnej politickej strany a žiadnu politickú činnosť nevykonával, nebol trestaný ani\nodsúdený a žiadne stíhanie proti nemu nebolo vedené. Žalovaný taktiež posúdil aj možnosť poskytnúť\nžalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13a zákona o azyle. Z výpovede žalobcu vyplýva, že v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu mu reálne nehrozí vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho\nvýkonu, pretože tam nevykonával takú činnosť, za ktorú by mu takáto sankcia hrozila. Žalovaný dospel\ntaktiež k záveru, že v krajine pôvodu by mu reálne nehrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia alebo\nneľudského zaobchádzania alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu z dôvodu jeho žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu na území SR. Žalovaný tiež vylúčil aj reálnu hrozbu vážneho a individuálneho\nohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Z dôvodov, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, dospel žalovaný k názoru, že žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie\ndoplnkovej ochrany z dôvodu neexistencie reálnej hrozby vážneho bezprávia. Žalovaný skúmal aj\nsplnenie podmienok na udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, ako aj na poskytnutie doplnkovej ochrany\nna účel zlúčenia rodiny. Keďže žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným\nazylom alebo s poskytnutou doplnkovou ochranou, ani táto forma ochrany mu nemohla byť udelená/\nposkytnutá.\n11. Žalovaný považuje námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe za účelové. Ani ostatné námietky\nnepovažuje za právne relevantné, nakoľko správny orgán riadnym a dostatočným spôsobom, a na\nzáklade skutočností, ktoré sú obsahom spisového materiálu zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal\nnapadnuté rozhodnutie. Vychádzal z obsahu pohovoru so žalobcom, posúdil situáciu v krajine pôvodu,\npričom sa dôkladne zameral na dôvody, ktoré vo svojej výpovedi menovaný sám uvádzal. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri posudzovaní žiadosti\no udelenie azylu. V prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z\ndôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Tak isto neboli zistené dôvody na poskytnutie doplnkovej\nochrany, pretože by v krajine pôvodu nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to má\nna mysli zákon o azyle v ustanovení § 2 písm. f) zákona o azyle. Žalobcova žiadosť o udelenie azylu\nbola správne právne posúdená, skutkový stav bol dostatočne zistený, pričom napadnuté rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonom o azyle.\n12. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého\nrozhodnutia, neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by žalovaného oprávňovali vydať\nrozhodnutie o udelení azylu, resp. poskytnutí doplnkovej ochrany, a má za to, že žalovaný komplexne,\nobjektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil,\nže žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle\nŽenevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Proti žalobcovi\nnebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal\nžiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestu. Z dôvodov, ktoré opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na\nudelenie azylu v Slovenskej republike, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle.\nIII.\n\nRozhodnutie žalovaného\n\n13. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-204-11/2023-Ž zo dňa 23.08.2023 žalovaný\nrozhodol, že:\n\n1/ neudelil žalovanému azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o azyle.\n2/ neposkytol žalovanému doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle\n3/ neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle;\n4/ neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5\nzákona o azyle.\n14. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 18.05.2023 cudzinec A. B. C. pred pracovníkmi Oddelenia azylu\nPolicajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území\nSR z dôvodu obavy o život, nakoľko po prípadnom návrate do Ruska by musel narukovať do armády\na ísť bojovať, čo on odmieta.\n15. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol so žalobcom vykonaný dňa 13.06.2023 vstupný pohovor,\npočas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nemal žiadne problémy, nebol nikdy trestne stíhaný a nebol\nčlenom žiadnej politickej strany alebo hnutia. Žalobca uviedol, že v roku 1995 ukončil stredoškolské\nvzdelanie a začal navštevovať vysokú školu. Nakoľko po ukončení prvého ročníka už viac nechcel\npokračovať v štúdiu, nastúpil v roku 1996 na povinnú základnú vojenskú službu, ktorú absolvoval ako\npríslušník motostreleckej divízie v C. C.. Následne pracoval v G. na rôznych pozíciách. V roku 2008 spolu\nso svojou svokrou založil a prevádzkoval boxerský klub. V roku 2019 však podnikanie ukončili, nakoľko\nsa tým nevedeli uživiť. Preto sa začal venovať nákupu a následnému predaju ojazdených motorových\nvozidiel. Vozidlá dovážal z Bieloruska a následne ich v RF predával. Bolo to neoficiálna podnikanie.\nTakto podnikal až do odchodu na I. v júli 2021. keď odišiel k známym do H., kde chcel s kamarátom\nrozbehnúť obchodovanie s drevom. To však nestihol, nakoľko 30.10.2021 bol zadržaný, obvinený z\nkrádeže a nelegálnej držby zbraní a odsúdený na dva mesiace odňatia slobody. Dňa 25.02.2022 bol\nprepustený na slobodu. Následne sa zdržiaval na rôznych miestach Ukrajiny ako J. K., H., G.. F. a I., kvôli\nzlej bezpečnostnej situácie vzhľadom na vypuknutiu vojenského konfliktu. nelegálnym spôsobom, mimo\nhraničného prechodu. 17.05.2023 vstúpil na územie SR. V tomto období na Ukrajine nikde nepracoval,\nvždy býval u svojich kamarátov.\n16. Ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že sa mu Slovensko páči, keďže sú tu milí a pokojní ľudia. Ďalej\nuviedol. že sa obáva vrátiť na Ukrajinu, keďže je ruskej národnosti a mohol by byť z toho dôvodu opäť\nkrivo obvinený. Do RF sa taktiež nemôže vrátiť, nakoľko by ho hneď vzali na základe mobilizácie do\narmády. Do miesta jeho bydliska, kde pred odchodom z RF naposledy s rodičmi býval už boli doručené\ndva povolávacie rozkazy, ktoré jeho matka prevzala. Preto si myslí, že mu v RF hrozí 15 rokov odňatia\nslobody za nenastúpenie do armády. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.\n17. Nakoľko žalobca zakladá dôvody svojej žiadosti na obave z mobilizácie do armády, skúmal\nžalovaný, či takáto obava je opodstatnená a či napĺňa kritéria pre udelenie azylu, ako najvyššej formy\nmedzinárodnej ochrany.\n18. Žalovaný uvádza, že vo všeobecnosti povolanie do armády nemožno bezprostredne chápať\nako prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. V zmysle Voľného prekladu UNHCR\n„Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z r. 1951 a podľa Protokolu z r.\n1967 o postavení utečencov v krajinách, kde je zavedená povinná vojenská služba, je vyhýbanie sa\nplneniu tejto služby častokrát vystavené trestnému stíhaniu podľa platných zákonov. Bez ohľadu na\npovinnú alebo nepovinnú vojenskú službu, je dezercia zakaždým považovaná za trestný čin. Tresty za\ntento čin sú v rôznych krajinách rôzne a udelenie trestu sa obvykle nepovažuje za druh perzekúcie.\nStrach z perzekúcie a potrestania za dezerciu alebo vyhýbanie sa vojenskej službe ešte samo osebe\nnepredstavuje opodstatnené obavy z prenasledovania v zmysle uvedenej definície.\n19. V prípade žalobcu uvádza žalovaný, že podľa informácií agentúry ČTK z 21.09.2022, ktorá citovala\nO. H., šéfa branného výboru parlamentu RF, sa mobilizácia týka predovšetkým vojakov v zálohe a\npoddôstojníkov do veku 35 rokov a tiež nižších dôstojníkov v zálohe do veku 45 rokov. Menovaný je\nvšak ročník narodenia XXXX, teda má 45 rokov, povinnou dvojročnou službou v motostreleckej divízie\ns najvyššou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nedosiahol dôstojnícku hodnosť, a tým pádom\nje mimo uvedených vekových odvodových hraníc. V prípade, že by sa v konaní pripustila alternatíva\nmožnej mobilizácie žalobcu, žalovaný uvádza, že zbeh alebo osoba vyhýbajúca sa vojenskej službe\nby mohla byť považovaná za utečenca iba v tom prípade, ak vie preukázať, že v prípade odmietnutia\nvýkonu vojenskej služby by bola neúmerne kruto potrestaná za vojenský prečin. K problematike trestnej\n\nzodpovednosti za vyhýbanie sa vojenskej službe uvádza, že podľa článku 59 Ústavy Ruskej federácie\nje obrana vlasti povinnosťou a záväzkom občanov Ruska. Dvakrát ročne sú na základe prezidentského\ndekrétu povolávaní na vojenskú službu občania vo veku od 18 do 27 rokov, ktorí nie sú v zálohe a\npodliehajú brannej povinnosti podľa Federálneho zákona N53 FZ z 28. marca 1998 o brannej povinnosti\na vojenskej službe. Článok 328 ods. 1 trestného zákona ustanovuje trestnú zodpovednosť za vyhýbanie\nsa vojenskej službe v prípade, že neexistuje zákonný dôvod na oslobodenie od tejto služby. Vyhýbanie\nsa brannej povinnosti sa trestá pokutou až do výšky XXX tisíc rubľov alebo vo výške mzdy alebo iného\npríjmu odsúdenej osoby na obdobie až 18 mesiacov, alebo povinnými prácami až na dva roky, alebo\nzatknutím až na šesť mesiacov, alebo odňatím slobody až na dva roky. Z dostupných správ jednoznačne\nvyplýva, že odsúdeným za vyhýbanie sa výkonu vojenskej služby sú súdmi ukladané predovšetkým\nFinančné pokuty, pričom ide najmä o opakované prípady nedostavenia sa na základe predvolania pred\nodvodovú komisiu. Uvedené výšky trestov žalovaný považuje za primerané a samy osebe svojou mierou\nnepredstavujúce perzekúciu. Pre porovnanie, slovenskú právnu úpravu v tejto oblasti možno považovať\nza prísnejšiu ako ruskú.\n20. Žalobca v priebehu konania nevzniesol žiadnu výhradu vo svedomí, ktorá by mu bránila byť\nmobilizovaný z dôvodu akéhokoľvek vnútorného presvedčenia, spojeného s jeho rasou, národnosťou,\nnáboženským alebo politickým presvedčením. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalobcu, by nemohla\nbyť uplatnená ani žiadna výhrada vo svedomí, ktorá by mu bránila sa mobilizácie zúčastniť\n21. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nžalovaný uvádza, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy nebolo proti nemu vedené\ntrestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný, politicky ani žiadnym iným spôsobom sa nikdy\nneangažoval. Nikdy nevzbudil pozornosť ruských štátnych orgánov a taktiež nevykonával v RF žiadnu\ntakú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti\nalebo jeho výkonu. Správny orgán sa tiež zaoberal tým, či by v prípade návratu žiadateľa do krajiny\npôvodu mohol byť vystavený mučeniu alebo neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo\ntrestu. V konaní sa taktiež preukázalo, že ani takáto forma vážneho bezprávia mu nehrozí. Z jeho\nvýpovede je zrejmé, že v minulosti nebol zo strany ruských štátnych orgánov ani neštátnych aktérov\nvystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nevykonával\na ani v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne ruské orgány, k neprimeraným\nopatreniam voči jeho osobe v prípade jeho návratu. Pozornosť ruských úradov nevzbudil ani v minulosti,\nčo znamená, že by nemal byť cieľovou osobou, na ktorú by sa mala sústrediť akákoľvek ich pozornosť.\nĎalej je nutné poukázať na skutočnosť, že žiadateľ vycestoval z RF legálne, s platným cestovným\npasom.\n22. Migračný úrad sa zaoberal aj tým, či by žiadateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byt\nreálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch sa\nnenachádza informácia, že by na území RF, konkrétne na území Moskvy prebiehal akýkoľvek ozbrojený\nkonflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia,\nktorým by mohol byť v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozený na živote. Na základe vyššie\nuvedeného migračný úrad nepristúpil v jeho prípade k poskytnutiu doplnkovej ochrany na území SR v\nzmysle § 13a zákona o azyle.\nIV. Relevantné právne predpisy\n23. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa\nrozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv\nalebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\nzákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n\ntrestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\nkonaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n24. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý\nmá v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je\nv krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n25. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n26. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa\n§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.\nPodľa § 13 ods. 2 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ\na/ sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti\npodľa medzinárodných dokumentov,\nb/ sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako\npožiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, alebo\nc/ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov\n27. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n28. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom\nvšetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nvyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\npostavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n29. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n30. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a – Trestný zákon.\n\n31. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n32. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n33. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n34. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, správny orgán je povinný dať účastníkom\nkonania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\nV.\n\nPosúdenie veci správnym súdom\n\n35. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\na priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil\nsprávnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP,\npodľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k\nzáveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 09.01.2024.\n36. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu v plnom rozsahu odkázala na obsah správnej žaloby\na pridržiava sa svojich doterajších námietok.\n37. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného taktiež zotrváva na svojich doterajších prednesoch\nuvádza, že neboli splnené podmienky pre udelenie azylu ani doplnkovej ochrany žalobcu opätovne\npoukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.9.2014, na ktorý poukazuje už\nvo vyjadrení v správnej žalobe.\n38. Na pojednávaní sa vyjadril taktiež žalobca, ktorý uvádza, že nesúhlasí s režimom M., Rusko nie je\nteraz slobodný štát, všade je cenzúra a propaganda, a nie je sloboda slova. Ľudia nemôžu hovoriť, čo\nby chceli, pretože sa boja že budú zavretí. Na polícii mučia ľudí za politické nesúhlasy. Nikdy som nebol\nna voľbách, pretože to nič nezmení. A väčšinou ľudí nútia voliť M. a stranu Jednotné Rusko, lebo je to\nM. strana a celú moc má M. a jeho strana, nie sú žiadne iné opozičné strany a opozične naladení ľudia.\nPreto som odišiel do Ukrajiny v roku 2021 mal som tam priateľov, a vedel som že je to slobodná krajina\na sám som videl, že ľudom čo sa niečo nepáči, robili mýtingy pred rezidenciou prezidenta L.. Prekvapilo\nma že polícia nezasahovala. V Ukrajine je sloboda slova, a každý človek môže vyjadrovať svoj nesúhlas.\nNesúhlasím s vojnou, lebo M. núti bojovať ruských vojakov, proti bratskému národu. A považujem M. za\nteroristu, dostal som dve povolania na vojnu, nechcem sa toho zúčastniť. Bol som na vojne a absolvoval\nsom základnú vojenskú službu. Som veliteľom útvaru v zálohe a preto moja vojenská knižka je otvorená,\nsom vojakom v zálohe a na základe toho ma môžu povolať na vojnu čo sa aj stalo. Odmietam bojovať\na nechcem robiť vojenské zločiny, taký mám postoj. Keby niekto ohrozoval môj dom tak by som ho\nbránil, ale teraz je Rusko agresor. Aj keby som nedostal povolanie, aj tak by som musel ísť na útvar, kvôli\nfunkcii vojka a v zálohe. Legálne sa nedá odmietnuť bojovať, kto odmietne môže byť zastrelený ruskými\nvojakmi. Na otázku súdu z akého dôvodu odmieta výkon vojenskej služby v armáde RF, odpovedal, že\nnechce páchať vojenské zločiny proti Ukrajinskému národu a navyše tam má príbuzných aj priateľov. Na\notázku súdu z akého dôvodu nepredložil v konaní aj druhý povolávací rozkaz ktorý mu mal byť doručený\nodpovedal, že má ho doma ale nevedel, že ho musí predložiť. Má ho jeho mama, on ho nemá nakoľko\nv čase jeho doručenia bol na Ukrajine.\n\n39. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-204-11/2023-Ž zo dňa\n23.08.2023, ktorým žalovaný žalobcovi neudelil azyl ani neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13 ods.\n1 písm. a/, § 13c ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.\n40. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská, ktoré sú štandardne v azylových\nkonaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu: Základnou\nzásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej\nzásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené\nvšetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí\nzabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali\nskutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu\nsvoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 - R\n110/2013).\n41. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa\n09.04.2013).\n42. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).\n43. V konaní žalobca odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu z obavy o život nakoľko bol na Ukrajine,\nak by sa vrátil do Ruska, musel by narukovať do armády a ísť bojovať a to žalobca nechce.\n44. V prvom rade sa súd venoval dôvodom z akých žalobca opustil svoju krajinu pôvodu. Bolo\npreukázané, že žalobca opustil Ruskú federáciu v júli 2021. Počas svojho života v Rusku žalobca nebol\nprenasledovaný, nebol ani politicky aktívny, podľa vlastných slov nemal vôbec žiadne problémy ani so\nzákonom ani iné problémy. Na Ukrajinu vycestoval za účelom podnikania (obchodovania s drevom),\nautobusom priamo z Ruskej federácie do H.. Žalobca taktiež v administratívnom konaní uviedol, že mu\nv prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí ohrozenie života alebo slobody z dôvodov rasy, národnosti,\nnáboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie. Nie je možné\nsa stotožniť s tvrdením žalobcu prezentovaným na súdnom pojednávaní, že Ruskú federáciu opustil\nako dôsledok jeho vnútorného nesúhlasu s politikou F. M.. Nakoľko až do samotného súdneho konania\nžalobca nikde vo svojich vyjadreniach v konaní neuvádza ako dôvod na opustenie krajiny pôvodu jej\nvnútropolitickú situáciu, naopak ako dôvod opustenie žalobca konzistentne uvádzal len snahu začať\npodnikať na Ukrajine. Zároveň súd dodáva, že ani samotný nesúhlas s politikou F. M. nie je sám o sebe\ndôvodom na udelenie azylu (pokiaľ žalobca za takéto svoje politické presvedčenie nikdy nebol a ani nie\nje v krajine pôvodu prenasledovaný). Tunajší súd teda nemá žiadne pochybnosti o tom, že by počas\nžalobcovho doterajšieho života v krajine pôvodu boli dané akékoľvek dôvody na udelenie azylu podľa\nzákona o azyle.\n45. Následne je potrebné posudzovať, či žalobcovi nesvedčí postavenie žiadateľa o azyl – sur place.\n46. V zmysle príručky „Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951\na podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov\" vydanou UNHCR v januári 1992, podľa ktorej\nosoba sa stáva utečencom „na mieste\" následkom udalostí, ku ktorým došlo v rodnej krajine počas jej\nneprítomnosti, osoba sa môže stať utečencom „na mieste\" svojím vlastným počínaním. Takéto okolnosti\n\nžalobca vidí vo vypuknutí vojny v roku 2022 medzi Ruskom a Ukrajinou a následným povolaním žalobcu\ndo vyhlásenej mobilizácie v Rusku.\n47. V tomto ohľade žalobca poukazuje na to, že podľa UNHCR je účasť vo vojenských operáciách, ktorá\nje v rozpore s vnútorným presvedčením, politickým presvedčením žiadateľa o azyl, jeho náboženským\nalebo morálnym presvedčením alebo svedomím, je možné trest alebo jeho vyhnutie sa vojenskej službe\npovažovať za prenasledovanie. Výnimočnou situáciou sú vojenské operácie, ktoré sú zavrhnutia hodné\nz pohľadu medzinárodného spoločenstva pre ich rozpor s morálkou, t.j. činy podľa § 13 ods. 2 zákona\no azyle. Vtedy je možné považovať trest hroziaci žiadateľovi o azyl za dezerciu alebo vyhnutie sa\nvojenskej službe vo svetle ostatných splnených predpokladov definície za prenasledovanie.\n48. V nadväznosti na uvedené sa súd na začiatok zaoberal hrozbou mobilizácie žalobcu do armády\nRuskej federácie. Žalobca je v konaní vo svojich tvrdeniach o absolvovaní základnej vojenskej služby\na obdržaní povolávacieho rozkazu stály a tieto svoje tvrdenia aj v konaní pred súdom preukázal kópiami\nvojenskej knižky a povolávacieho rozkazu (napriek tomu, že ich nezabezpečil už v administratívnom\nkonaní pre žalovaného, hoci bol na to žalovaným vyzvaný a prisľúbil ich predloženie žalovanému).\nZ polytématickej správy predloženej žalovaným súd zistil, že prezident M. podpísal dňa 21.09.2022\nnariadenie o čiastočnej mobilizácii v Ruskej federácii, pričom Ruský minister obrany dňa 28.10.2022\noznámil ukončenie tejto mobilizácie. Z povolávacieho rozkazu žalobcu, súd zistil, že ten sa týka\npráve času vyhlásenej čiastočnej mobilizácie, keď ako deň dostavenia sa na mobilizáciu bol uvedený\n30.09.2022. Hoci žalobca v konaní tvrdil, že mu boli doručené dve povolania na mobilizáciu, druhé\npovolanie v konaní nedoručil. Na otázku súdu z akého dôvodu nepredložil aj druhý povolávací rozkaz\nžalobca uviedol, že nevedel že ho má predložiť. V tomto smere však súd poukazuje na to, že je to\npráve žalobca, ktorý má záujem na osvedčení pravosti jeho tvrdení, teda logicky pokiaľ by žalobca\ndisponoval aj druhým povolávacím rozkazom nie je dôvod na to, aby ho nepredložil pokiaľ si sám\ndal tú námahu a predložil povolávací rozkaz zo septembra 2022. Navyše žalobca bol vyzvaný aj\nžalovaným ešte v administratívnom konaní, aby obe povolávacie rozkazy predložil. Teda súd nemá\npreukázané doručenie druhého povolávacieho rozkazu a v tejto časti považuje tvrdenie o existencii\ndruhého povolávacieho rozkazu žalobcovi po už oficiálne ukončenej mobilizácii v Ruskej federácii za\nnepravdivé. Pričom aj v prípade novej mobilizácie v jeho krajine pôvodu, z obsahu Polytématickej správy\nvyplýva, že mobilizáciou boli neúmerne viac postihnuté etnické menšiny žijúce v Ruskej federácii vo\nvidieckych oblastiach, pričom obyvateľstvo väčších miest ako G. a M. bolo mobilizáciou postihnuté\nmenej. Teda aj v prípade ďalšej mobilizácie je menšia šanca, že by bol opätovne mobilizovaný práve\nžalobca keďže pochádza z G., kde je aj jeho posledná adresa trvalého pobytu v Rusku.\n49. Pokiaľ by žalobca aj povolaný do armády Ruskej federácie bol, samotný strach z povinnosti\nnarukovať do armády sám o sebe nie je relevantným dôvodom na poskytnutie azylu. Pričom\nz doterajšieho života žalobcu sa nedá hovoriť o tom, že by bolo možné u žalobcu pozorovať strach\nalebo morálny odpor žalobcu z výkonu vojenskej služby. Žalobca sám v Dotazníku uvádza, že nemá\nžiadne predsudky (náboženské, národnostné, politické) ktoré by mu bránili vo vojenskej službe. Žalobca\ntaktiež uvádza, že absolvoval 2 ročnú základnú vojenské službu, v motostreleckej divízii v C. C. (1996),\nzároveň neuvádza, že by sa snažil z náboženských alebo morálnych dôvodov vyhnúť alebo nahradiť\ntúto službu. Pričom podľa článku 59 ústavy RF (polytématická správa o RF, č.l. 18) osoby, ktoré z dôvodu\nvýhrady svedomia alebo náboženského presvedčenia nemôžu absolvovať vojenskú službu majú právo\nna náhradnú aktívnu vojenskú službu náhradnou štátnou/civilnou službou. Je teda možné konštatovať,\nže minimálne v čase výkonu základnej vojenskej služby nemal žalobca morálny alebo náboženský\nodpor k plneniu vojenských povinností. Taktiež žalobca nepreukázal že by v súčasnosti uňho existovala\nmorálna alebo náboženská výhrada k plneniu vojenskej služby. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nechce byť\nmobilizovaný nakoľko nechce proti nikomu bojovať a nechce zabíjať ľudí, toto tvrdenie žalobcu je logické\na pochopiteľné. Je prirodzeným zdravým ľudským prejavom, že žalobca nikoho iného nechce pozbaviť\nživota, avšak na účely azylového konania uvedené nie je dôvodom na priznanie azylu podľa § 8 v spojení\ns § 2 písm. d/ zákona o azyle. Pokiaľ by sme pripustili opak, potom každí občan štátu pôvodu ktorý\nje v ozbrojenom konflikte a nechce plniť vojenskú službu by bol oprávnený na priznanie azylu ak by\nvojenskú službu odoprel a za jej odopretie by mu hrozil trest.\n50. Ak žalobca uvádza ako morálnu výhradu, že v prípade výkonu služby by bol povolaný do vojny\nproti Ukrajine, kde sa nachádzajú jeho priatelia alebo rodina ani v tomto bode súd nemôže so žalobcom\nsúhlasiť. V konaní žalobca doposiaľ netvrdil, že by na Ukrajine žil akýkoľvek člen jeho rodiny, rodinných\n\nčlenov, ktorých žalobca v konaní uvádza sú : mladší brat žijúci v Rusku, bývalá manželka žijúca spolu\ns žalobcovým synom a dcérou v Rusku, otec a matka žalobcu žijúci v Rusku. Žalobca neuvádza\nmená žiadnych rodinných príslušníkov žijúcich na Ukrajine, taktiež v konaní neuvádza ani nejaké hlbšie\npriateľstvá s osobami žijúcimi na Ukrajine. V tomto bode teda súd u žalobcu nevzhliadol žiadnu morálnu\nvýhradu výkonu vojenských povinností.\n51. Na doplnenie správny súd taktiež uvádza, že Federálny zákon N53 FZ z 28. marca 1998 o brannej\npovinnosti a vojenskej službe článok 328 ods. l trestného zákona ustanovuje trestnú zodpovednosť za\nvyhýbanie sa vojenskej službe v prípade, že neexistuje zákonný dôvod na oslobodenie od tejto služby.\nVyhýbanie sa brannej povinnosti sa trestá pokutou až do výšky XXX P. rubľov (cca X.XXX eur) alebo vo\nvýške mzdy alebo iného príjmu odsúdenej osoby na obdobie až 18 mesiacov. alebo povinnými prácami\naž na dva roky, alebo zatknutím až na šesť mesiacov. alebo odňatím slobody až na dva roky. Pričom\nz žalovaným predložených správ vyplýva, že odsúdeným za vyhýbanie sa výkonu vojenskej služby sú\nsúdmi ukladané predovšetkým finančné pokuty ide najmä o opakované prípady nedostavenie sa na\nzáklade predvolania pred odvodovú komisiu. Teda ani výšku trestu hroziaceho žalobcovi za odopretie\nvojenskej služby v Rusku nie je možné považovať za neprimeranú.\n52. Nakoniec ani len samotný nesúhlas s vedením krajiny pôvodu nie je možné sám o sebe považovať\nza dôvod na priznanie azylu podľa § 8 zákona o azyle.\n53. Čo sa týka žalobcom namietanej výnimočnej situácie – vojenskej operácie ktorá je zavrhnutia hodná\nz pohľadu medzinárodného spoločenstva pre jej rozpor s morálkou, t.j. činy podľa § 13 ods. 2 zákona\no azyle. Vtedy je možné považovať trest hroziaci žiadateľovi o azyl za dezerciu alebo vyhnutie sa\nvojenskej službe vo svetle ostatných splnených predpokladov definície za prenasledovanie. Rusko –\nUkrajinská vojna je svojím rozsahom zapojeného vojenského personálu, nasadenej vojenskej techniky\na rozsahu územia na akom sa odohráva najväčšou vojnou v Európe od ukončenia druhej svetovej\nvojny (1945). Je smutným faktom, že takáto vojna sa v Európe v 21 storočí udiala, trvá už takmer 2\nroky a teda vzhľadom na uvedené, je bohužiaľ aj možné očakávať, že v jej priebehu budú spáchané\nniektoré vojenské zločiny. Nebolo však preukázané, že by účasťou na vojenskej operácii žalobca bol\nautomaticky nútený páchať činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle, alebo že by páchanie takýchto\nčinov bolo pravdepodobné. Ako už súd uvádza, vzhľadom rozsah Rusko – Ukrajinskej vojny a najmä\nvojenského personálu do nej zapojeného, je bohužiaľ pravdepodobné, že za 2 roky budú prichádzať aj\nsprávy o spáchaní niektorého vojenského zločinu, nie je však možné hovoriť o tom, že by však niekto\npo mobilizácii žalobcu automaticky nútil páchať činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle v prípade\nak sa na vojne zúčastní.\n54. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný v konaniach s rovnakým skutkovým základom rozhodol tak,\nže medzinárodnú ochranu žiadateľom na rozdiel od žalobcu udelil, čím porušil § 3 ods. 5 Správneho\nporiadku, správny súd uvádza, že túto námietku nedokáže posúdiť nakoľko sám nemá informácie\no všetkých konaniach ktoré sa vedú na Migračnom úrade a z úradnej povinnosti nepreskúmava všetky\nrozhodnutia Migračného úradu pokiaľ voči ním nie je podaná správna žaloba. Pokiaľ teda žalobca má\nvedomosť o tom, že v inom skutkovo rovnakom konaní rozhodol žalovaný inak, mal súdu predložiť kópie\ntýchto rozhodnutí alebo uviesť aspoň spisovú značku týchto konaní, aby súd mohol túto námietku riadne\nposúdiť.\n55. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že správny orgán vo veci dostatočne zistil\nskutkový stav, počas celého administratívneho konania úzko spolupracoval so žalobcom v súlade s §\n4 Správneho poriadku. Žalovaný si pre svoje rozhodnutie zaobstaral dostatočné množstvo a rozsah\npodkladov. Na tomto mieste súd zdôrazňuje rozloženie dôkazného bremena v konaní o azyl, keďže\nsa jedná o špecifické konaní a to tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej\nnúdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a že ide o prospektívne\nrozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia\nv budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky (rozsudok\nNajvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám konania o medzinárodnej\nochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej\nochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už\nvýraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\n\njednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti\no medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú\ntvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014\nzo dňa 13.01.2015). V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j.\nvtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie\nžiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď\nžiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti,\nže k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\n56. Správny súd v Bratislave sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného, že žalobca nepreukázal\nopodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako\nto vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ako aj označeného v\n§ 8 zákona o azyle.\n57. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nedostatočného poučenia a toho, že mu nemala byť\nžalovaným daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a navrhnúť jeho\ndoplnenie tunajší súd nemôže súhlasiť. V tomto smere súd poukazuje na žalobcove vyhlásenie na strane\n11 uvedené v dotazníku o vstupnom pohovore z 13.06.2023, kde vyhlásil, že bol poučený o § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku, že má právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne\nnavrhnúť jeho doplnenie, ako aj o možnosti oboznámenia sa so spisovým materiálom. Je teda zrejmé,\nže si žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 33 ods. 2 Správneho poriadku splnil.\n58. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené prišiel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nzákonné, žalovaný úplne a presne zistil skutočný stav veci a správne a zákonne konštatoval, že žalobca\nnespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu\n59. Ohľadom neudelenia azylu na účel zlúčenia rodiny v zmysle § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o azyle a\nneposkytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ zákona o azyle\nsúd uvádza, že žalobcovi nebolo možné poskytnúť azyl z tohto dôvodu nakoľko nemá na území SR\nžiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.\n60. Čo sa týka žalobcovej námietky v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c zákona o\nazyle, tunajší súd v plnom rozsahu poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sak/18/2022 z 30. januára 2023:\n61. K právnemu posúdeniu doplnkovej ochrany považuje Najvyšší správny súd SR za potrebné uviesť,\nže na to, aby mu bola žiadateľovi priznaná doplnková ochrana, musia byť kumulatívne splnené všetky\npodmienky stanovené v § 13a zákona o azyle žiadateľ (1) nesmie spĺňať podmienky na udelenie azylu,\n(2) musí sa nachádzať mimo svojej krajiny pôvodu, (3) musí mať dôvodnú obavu, že je v skutočnom\nnebezpečenstve (reálna hrozba hrozbe vážneho bezprávia). Ako však vyplýva z rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/72/2010 zo dňa 14.09.2010 zmyslom a účelom doplnkovej\nochrany podľa ZA je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej\nrepubliky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z\ndôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať\nich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate\nžiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než\nv prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do\nznačnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.\n62. Podľa § 13a ZoA ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n63. Ako vyplýva z § 13a ods. 1 zákona o azyle, musí byť v prípade doplnkovej ochrany naplnený\npredpoklad reálneho nebezpečenstva vážnej ujmy, ktorá žiadateľovi o udelenie medzinárodnej ochrany\nhrozí. V tomto ohľade nebolo v konaní sporné, že žalobca nikdy nebol v krajine pôvodu prenasledovaný,\nnikdy voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie, nebol väznený ani zatknutý, nikdy nebol členom\n\npolitickej strany, ani sa inak politicky neangažoval. Žalobca z Ruskej federácie vycestoval legálne\ns platným cestovným pasom. Hoci sa po žalobcovom vycestovaní z krajiny pôvodu (júl 2021) zmenila\npolitická situácia (vypuknutie Rusko-Ukrajinskej vojny), nie je možné konštatovať, že by sa žalobca\nv prípade návratu do Ruskej federácie ocitol reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo\nnedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu.\n64. Hrozbu vážnej ujmy je možné vidieť § 13a v spojení s § 2 písm. f/ bod 2 a 3 zákona o azyle.\n65. K § 2 písm. f/ bodu 3 ZoA, t. j. k vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti\nosoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného\nkonfliktu), z ktorých odvodzuje sťažovateľ existenciu hrozby vážneho bezprávia považuje Najvyšší\nsprávny súd SR za potrebné v prvom rade vymedziť podmienky, ktoré treba pri posúdení vážnej ujmy\nz uvedeného dôvodu skúmať.\nIde predovšetkým o splnenie podmienky (1) existencie medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného\nkonfliktu v krajine pôvodu; (2) vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby\nz dôvodu svojvoľného násilia.\n66. Ich naplnenie je potrebné posudzovať v nasledujúcom poradí: Ako prvá musí byť posúdená otázka,\nči sa krajina pôvodu nachádza v situácii medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu\n(prvá podmienka). Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, žalovaný musí skúmať existenciu vážneho a\nindividuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia a súčasne\nmusí skúmať, či násilie dosahuje intenzitu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo telesnej\nintegrity (druhá podmienka).\n67. Z toho, čo bolo uvedené vyššie, teda vyplýva, že prvoradou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať,\nje naplnenie existencie podmienky prvej, teda či v krajine pôvodu sťažovateľa existuje medzinárodný\nalebo vnútorný ozbrojený konflikt. Keďže medzinárodný ozbrojený konflikt sťažovateľ vníma z pohľadu\nnapadnutia Ukrajiny Ruskou federáciou, bolo potrebné posúdiť, či sa jedná o medzinárodný konflikt na\núzemí krajiny pôvodu sťažovateľa. Z dostupných verejne známych informácií vyplýva, že tento vojenský\nkonflikt v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu prebieha od 24.2.2022, ide však o vojenský konflikt, ktorý\nprebieha na území Ukrajiny. V teraz posudzovanej veci nemožno uvažovať v rovine naplnenia kritéria\nmedzinárodného ozbrojeného konfliktu, napriek tomu, že v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu ide o\nprebiehajúci vojenský konflikt avšak nie na území krajiny pôvodu sťažovateľa - Ruskej federácie.\n68. V čase, keď bola posudzovaná žiadosť sťažovateľa o udelenie medzinárodnej ochrany, podmienka\nmedzinárodného ani vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v zmysle záverov, ku ktorým dospel Súdny\ndvor Európskej únie (vo veci C-465/07 A.) v otázke, ktorá je teraz pre posúdenie veci zásadná, splnená\nnebola, pretože medzinárodný ani vnútorný ozbrojený konflikt v krajine pôvodu sťažovateľa, teda v\nRuskej federácii neprebieha.\n69. Podľa Najvyššieho správneho súdu SR teda už absencia podmienky medzinárodného resp.\nvnútorného ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu vylučuje posúdenie ďalších podmienok vážneho\nbezprávia v zmysle § 13a/ v spojení s § 2 písm. f/ bod 3 ZoA, a je tak zrejmé, že vážna ujma v zmysle\nuvedeného zákonného ustanovenia sťažovateľovi reálne nehrozí. Preto sa súd ani bližšie nezaoberal\notázkou, ktorá mohla byť v teraz posudzovanej veci spornou, totiž či by v prípade návratu do krajiny\npôvodu hrozilo sťažovateľovi vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby\nz dôvodu svojvoľného násilia.\n70. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\n\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sak/3/2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "6c826925-5f5d-41fa-b870-95c3db93bbb4:9a468778-d5fe-4ebe-a197-bb4567e544f6", "datum": "2024-04-30", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}