{"guid": "38ffd8fc-bf67-4865-9d3d-a9ade775c5ee:720ff697-1e03-4888-811b-24b92eba9316", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:4017200392.2", "spisova_znacka": "NR-15S/105/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/105/2019 z 15. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. novembra 2023, sp. zn. NR-15S/105/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:4017200392.2", "identifikacne_cislo": "4017200392", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-11-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/720ff697-1e03-4888-811b-24b92eba9316", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:4017200392.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:4017200392.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:4017200392.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/105/2019\n4017200392\n15. 11. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:4017200392.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov\nsenátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Happy Pets\ns.r.o., Prievidzská 1998, Handlová, IČO 36 806 927, právne zastúpený: JUDr. Ladislavom Miklošom,\nadvokátom so sídlom Tyršovo nábrežie 1679/7, Košice, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia,\nÚstredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Bajkalská 21/A, Bratislava 827 99, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0672/99/2016 zo dňa 21.04.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nIII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov kasačného konania\nv plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Na základe kontroly vykonanej v dňoch 05.08.2016 a 26.08.2016 pracovníkmi Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj v prevádzkarni žalobcu - Chovateľské potreby Happy\nPets, M. Benku 1 /A, HM Tesco Topoľčany, bolo voči žalobcovi začaté správne konanie, v ktorom bolo\npo vyjadrení žalobcu ku kontrolným zisteniam vydané Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie v\nNitre pre Nitriansky kraj (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. P/0244/04/16 zo dňa 25.10.2016\n(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi podľa § 24\nods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,\nv znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)\npokutu vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti:\na) podľa § 10a ods. 1 písm. k/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže v čase kontroly dňa 26.08.2016\nbol vo vyššie uvedenej prevádzke žalobcu pri došetrení podnetu č. 474/2016 vykonaný kontrolný\nnákup 1ks strojčeka na strihanie psov VK MOSER 1400 v hodnote 60 eur, pričom predávajúci pred\nuzavretím zmluvy (pred uskutočnením kontrolného nákupu) žiadnym spôsobom neposkytol inšpektorom\nSlovenskej obchodnej inšpekcie vystupujúcim v pozícii spotrebiteľov informáciu o možnosti obrátiť\nsa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon\nč. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov);\n\nb) podľa § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže v čase kontroly dňa 26.08.2016 bolo v\nprevádzke žalobcu zistené, že predávajúca prichádzajúca do styku so spotrebiteľom nemala označenie\nalebo odev, ktorý by ju odlíšil od spotrebiteľa;\nc) podľa § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď v čase kontroly dňa 05.08.2016 bolo v prevádzke\nžalobcu zistené, že ako predávajúci zamietol reklamáciu spotrebiteľky uplatnenú na strojček na strihanie\npsov MOSER, ktorú si spotrebiteľka uplatnila osobne dňa 04.07.2016, pričom reklamáciu zamietol bez\nodborného posúdenia v zmysle § 2 písm. n/ zákona o ochrane spotrebiteľa, hoci reklamácia bola\nuplatnená počas prvých 12 mesiacov od kúpy, keďže výrobok bol zakúpený dňa 20.03.2016.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaná rozhodnutím č.\nSK/0672/99/2016 zo dňa 21.04.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietla a rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa potvrdila, pričom sa stotožnila s jeho skutkovými i právnymi závermi\na odvolacie námietky sťažovateľa vyhodnotila ako nedôvodné.\n3. Žalovaná zdôraznila, že inšpektormi bolo pri kontrole vykonanej dňa 05. 08. 2016 a 26. 08.\n2016 zistené, že predávajúci v kontrolovanej prevádzke žiadnym spôsobom nezabezpečil informáciu\npre spotrebiteľa o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, porušil povinnosť\npredávajúceho zabezpečiť, aby jeho zamestnanci v prevádzkarni boli označením alebo odevom odlíšení\nod spotrebiteľov, čím bolo porušené ustanovenie § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a nakoniec\nbolo zistené, že žalobca zamietol reklamáciu výrobku uplatnenú v prvých 12 mesiacoch od kúpy, a to\nbez odborného posúdenia.\n4. Žalovaná poukázala, že prvostupňový orgán vykonal dostatočné dokazovanie a spoľahlivo zistil\nskutkový stav, prvostupňové rozhodnutie netrpí žiadnymi vadami. Prvostupňový správny orgán\nneodoprel žalobcovi vyjadriť sa k zisteným nedostatkom a skutočnostiam. Z inšpekčného záznamu\njednoznačne vyplýva, ktoré ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa boli porušené a pokiaľ žalobca\nchcel spochybniť zistený skutkový stav veci, mal tak urobiť, pretože dôkazné bremeno na preukázanie\nsvojho tvrdenia, ktoré by bolo odlišné od zistenia skutkového stavu inšpektormi, bolo len na žalobcovi.\n5. K námietke žalobcu o nenariadení ústneho pojednávania žalovaná uviedla, že zák. č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)\nneukladá správnemu orgánu povinnosť nariaďovať pojednávanie, ale ukladá sa mu posúdenie vhodnosti\nnariadiť pojednávanie, pokiaľ by malo svoje opodstatnenie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu bol inšpekčný záznam, ktorý predstavuje základný dokument informujúci o výsledku\nkontroly, v ktorom bol presne popísaný skutkový stav, všetky kontrolou zistené nedostatky a ktorý\nnesporne preukazuje protiprávne konanie zo strany žalobcu. V danom prípade zistené porušenia\npovinnosti predávajúceho sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa správnymi deliktami, kde nemožno\nhovoriť o zavinení. Ide o objektívnu zodpovednosť, teda žalobca zodpovedá za protiprávne konania tak\nseba, ako aj svojich zamestnancov, bez ohľadu na zavinenie, resp. iné okolnosti, v dôsledku ktorých k\nporušeniu zákona došlo.\n6. K námietke žalobcu o neurčitosti, nepreskúmateľnosti pojmu „predávajúca“ žalovaná zdôraznila, že\nžalobca ako predávajúci objektívne zodpovedá aj za konanie svojich zamestnancov, bez ohľadu na\nvšetky ostatné okolnosti.\n7. Žalovaná k porušeniu ustanovenia § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedla, že servisný\nzáznam zo dňa 11. 07. 2016, nie je možné považovať za odborné posúdenie v zmysle zákona o ochrane\nspotrebiteľa, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 18a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa\nktorého odborné posúdenie musí obsahovať a/ identifikáciu osoby, ktorá vykonáva odborné posúdenie,\nb/ presnú identifikáciu posudzovaného výrobku, c/ popis stavu výrobku, d/ výsledok posúdenia, e/ dátum\nvyhotovenia odborného posúdenia.\n8. K výške pokuty uviedla, že v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán povinný pristúpiť\nk uloženiu postihu, s tým, že výška pokuty, ktorá plní preventívnu funkciu, bola primeraná zisteným\nskutočnostiam. Prvostupňový orgán pri určení výšky pokuty prihliadol na všetky okolnosti daného\nprípadu a žalobcovi uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby v súlade s ustanovením § 24 ods.\n1 zákona o ochrane spotrebiteľa.\n\nII. Žaloba\n9. Žalobou zo dňa 10.06.2017, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 14.06.2017 sa žalobca domáhal\nzrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie\na náhrady trov konania.\n10. Žalobca namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorý\nneobsahuje presný popis skutku, prípadne uvedenie iných skutočností potrebných k tomu, aby nemohol\nbyť zamenený s iným správnym deliktom. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí neodstránila vady\nprvostupňového rozhodnutia, keď ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktorá osoba\nnemala mať označenie odlišné od spotrebiteľov a prečo aparát žalovanej nekontroloval aj písomné\ninformácie uvedené v reklamačnom poriadku, kde mohli byť uvedené informácie o alternatívnom riešení\nsporov. Skutkové vymedzenie predmetu administratívneho konania vo výroku rozhodnutia o správnom\ndelikte spočíva v špecifikácii správneho deliktu, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné\ns iným konaním. Prvostupňové rozhodnutie bolo bez špecifikácie osoby, ktorá nemala mať oblečenie\nodlišné od spotrebiteľov, pričom k dokázaniu odlišného oblečenia bolo nevyhnutné uviesť aj špecifikáciu\noblečenia, v ktorom bola nemenovaná osoba v čase kontroly oblečená, ako základný predpoklad\nna porovnávanie dvoch oblečení a vyvodenie výsledku o odlišnom oblečení zamestnanca žalobcu\na spotrebiteľov.\n11. Z napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé, čoho a akým nespochybniteľným spôsobom sa\nžalobca dopustil. Hoci žalobca v priebehu administratívneho konania uviedol, že predavačka si zabudla\nobliecť firemné tričko, táto skutočnosť nezbavovala žalovanú povinnosti tvrdenia inšpektorov aj riadne\ndokázať, keďže aj iné oblečenie, ktoré mohla mať predavačka v čase kontroly na sebe, mohlo byť odlišné\nod oblečenia spotrebiteľov. Žalovaná tak s rozumnou mierou istoty nevyvrátila iné varianty skutkového\nstavu; inšpektori mali predložiť dôkaz o skutočnom oblečení osoby, ktorej oblečenie hodnotili ako dôkaz,\nje neprípustné vychádzať len z tvrdení inšpektorov na základe ich subjektívnych vnemov.\n12. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď nebolo uvedené,\nktoré podklady žalovaná použila pre rozhodnutie a ktoré nie, pričom zoznam použitých podkladov\nmala uviesť v odôvodnení rozhodnutia; neboli uvedené ani dôvody, pre ktoré iné podklady nepoužila\nrespektíve ich nepotrebovala, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca rovnako nemal\nvedomosť, či prvostupňový orgán vychádzal aj z odborného stanoviska k reklamovanému výrobku.\n13. Žalobca tiež namietal, že bolo porušené jeho právo byť v administratívnom konaní vypočutý a bola\nporušená zásada ústnosti, keďže ústne pojednávanie a výsluchy inšpektorov by prispeli k dostatočnému\na objektívnemu objasneniu veci, o vykonaných dôkazoch nebola prvostupňovým orgánom spísaná\nzápisnica za účasti žalobcu, vo veci sa nemohol ústne vyjadriť, ani byť prítomný pri výsluchu svedkov\na klásť im otázky. Žalobcovi ani nebolo oznámené, že sa bude viesť konanie bez ústneho pojednávania.\n14. Žalovaná sa nevysporiadala s povahou veci, ktorá bola výsledkom konania a vnímania určitých\nosôb, ktorých objektívnosť má žalobca právo spochybniť, hlavne pokiaľ sa z rozhodnutia nedozvie\nskutočnosti, ktoré by ho presvedčili o objektívnosti a nespochybniteľnosti konania inšpektorov. V každom\nsprávnom konaní o správnom delikte, ktoré má spĺňať požiadavky Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), je potrebné vykonať ústne pojednávanie pred prvostupňovým\norgánom, najmä keď žalobca vyvíjal dostatočnú a opakovanú súčinnosť za účelom dostatočného\na objektívneho objasnenia veci. Žalobca na ústne pojednávanie predvolaný nebol, ktorým postupom\nmu bolo odňaté právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy. V prípade, ak sa určitá\nskutočnosť môže preukázať výsluchom účastníka konania, prípadne ďalších osôb, nemôže správny\norgán bez ďalšieho tento dôkaz neuskutočniť, a to tým viac, ak niet inej možnosti ako danú skutočnosť\npreukázať. Prvostupňový orgán v takejto situácii nemal vydať rozhodnutie len z dôvodu, že porušenie\nprávneho predpisu tvrdili inšpektori, keď sa ponúkalo vykonanie iných vhodných dôkazov na preukázanie\ntvrdení inšpektorov.\n15. Žalobca tiež namietal, že neboli vykonané dostatočné dôkazy preukazujúce spáchanie správneho\ndeliktu. Pokiaľ prvostupňový orgán vychádzal z inšpekčného záznamu, tento nebol ako dôkaz vykonaný,\nkeďže nebolo nariadené ústne pojednávanie a žalobcovi nebolo oznámené, že dokazovanie sa bude\nvykonávať mimo ústneho pojednávania. Prvostupňový orgán mal vo veci nariadiť ústne pojednávanie,\n\ndôsledne objasniť žalobcom namietané skutočnosti a konfrontovať stav aj s inšpektormi. Samotný\ninšpekčný záznam nepostačuje na preukázanie relevantných skutočností. Žalovaná bez pochybností\nnevyriešila otázku oblečenia a označenia osoby, ktorá mala prichádzať do styku so zákazníkmi\na poskytnutie informácie o alternatívnom riešení sporov v reklamačnom poriadku, ktorý bol vyvesený na\nviditeľnom mieste pre spotrebiteľa. Žalobca síce v správnom konaní uviedol, že predavačka si zabudla\nobliecť firemné oblečenie, čo ale neznamená, že nemohla byť odetá odlišne od spotrebiteľov; informáciu\no alternatívnom riešení sporov mohol žalobca poskytnúť v reklamačnom poriadku, pričom nebol opísaný\nstav reklamačného poriadku. Žalovaná sa môže opierať len o dôkazy o skutočnom oblečení predavačky\na o obsahu reklamačného poriadku dokumentačným spôsobom, nepostačuje vychádzať z inšpekčného\nzáznamu, keďže tento je len nosičom informácie o možnom dôkaznom prostriedku.\nIII. Vyjadrenie k žalobe\n16. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2017 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže\nnapadnuté rozhodnutie považovala za zákonné, vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu.\n17. Žalovaná zdôraznila, že skutková veta v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí bola presne\na dostatočne určito formulovaná, vo výroku boli presne a nezameniteľne identifikované skutky, ktoré\nboli porušením § 10a ods. 1 písm. k), § 15 ods. 3 a § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa,\nbol konkretizovaný účastník konania /žalobca/, kontrolný orgán, dátum a miesto výkonu kontrol\nv prevádzkarni žalobcu (t. j. čas a miesto spáchania správneho deliktu), stručné popísanie skutkového\nstavu, ako aj ustanovenia právneho predpisu, čím bola daná nezameniteľnosť skutku. Odôvodnenie\nrozhodnutia obsahuje logickú a právnu argumentáciu, ktorá umožňuje aj priemernému adresátovi\npochopiť, na základe akých právnych skutočností bol zistený skutkový stav, správnosť aplikovaných\nprávnych noriem a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke\nobsiahnutej vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca od počiatku správneho konania nemal pochybnosť\no akom skutku bolo vedené konanie, čoho dôkazom je aj písomné vyjadrenie žalobcu k začiatku\nsprávneho konania. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžo/286/2015 zo dňa 25.01.2017, podľa ktorého je výrok za správny delikt, o aký ide\nvo veci samej, dostatočný a dostatočne špecifikovaný a nemohol byť zamenený s iným.\n18. Zistenia inšpektorov počas kontroly, boli počas konania potvrdené písomným vyjadrením žalobcu\nk dôvodom kontroly, ktorý k porušeniu § 10 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol,\nže tento nedostatok mu neúmyselne unikol z pozornosti; k porušeniu § 15 ods. 3 zákona o ochrane\nspotrebiteľa malo dôjsť individuálnym zlyhaním zamestnanca, ktorý si ráno neobliekol firemné oblečenie,\nktoré by ho odlíšilo od spotrebiteľa.\n19. Žalovaná k povinnosti podľa § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľov zdôraznila, že na\nprvý pohľad musí byť spotrebiteľovi zrejmé, kto je predávajúci. Zo zaznamenaného skutkového\nstavu jednoznačne vyplýva, že zamestnankyňa žalobcu nesplnila zákonnú povinnosť byť odlíšená od\nspotrebiteľa, pričom uvedenie mena a priezviska nie je pre vec podstatné, keďže žalobca ako predávajúci\nobjektívne zodpovedá za konanie svojich zamestnancov, bez ohľadu na ostatné skutočnosti.\n20. K porušeniu povinností podľa § 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľov žalovaná\npoukázala, že kontrolóri v postavení spotrebiteľa vykonali u žalobcu kontrolný nákup, avšak žalobca\nsi pred uzavretím kúpnej zmluvy nesplnil informačnú povinnosť a neinformoval o možnosti obrátiť sa\nna subjekt alternatívneho riešenia sporov. Pri následnej kontrole bolo zistené, že žalobca spotrebiteľov\no tejto možnosti žiadnym spôsobom neinformuje, pričom bola vykonaná aj kontrola reklamačného\nporiadku; žalobca vo vysvetlení k inšpekčnému záznamu ani vo vyjadrení k oznámeniu o začatí\nsprávneho konania uvedenú skutočnosť nenamietal. Uvedené náležitosti neboli vo sfére vnímania\ninšpektorov, ktorí sú na zisťovanie uvedených údajov pripravovaní a školení, a teda je ťažko očakávať\nod priemerného spotrebiteľa, že si tieto údaje zistí sám.\n21. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaná s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku\nuviedla, že správny orgán nemá povinnosť uviesť v odôvodnení podklady rozhodnutia vo forme\nich zoznamu (podľa názvu), podstatné je uviesť skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie podkladom.\nSprávny poriadok upravuje materiálnu stránku veci, keď samotné podklady, z ktorých dané skutočnosti\n\nvychádzajú, sú obsiahnuté v spisovom materiáli, do ktorého mal žalobca možnosť nazrieť v priebehu\nsprávneho konania. Naviac v prvostupňovom rozhodnutí bol popísaný postup správneho orgánu\nvychádzajúci z jednotlivých podkladov z chronologického hľadiska.\n22. K porušeniu práva byť vypočutý žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžo/286/2015 zo dňa 25.01.2017, z ktorého vyplýva, že podľa judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu\npožiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď\nskutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. Prvostupňový\norgán disponoval dostatočnými podkladmi preukazujúcimi porušenie zákona, vyhodnotil, že ústne\npojednávanie nebolo potrebné nariaďovať, a to so zreteľom na písomné vyjadrenie konateľa žalobcu\nk dôvodom konania zisteným pri kontrole, v ktorom žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil zistené\nporušenia zákona o ochrane spotrebiteľov, ale pochybenie priznal. Vzhľadom na zistenia inšpektorov,\npísomné vyjadrenie žalobcu k začatiu správneho konania, a teda na dostatočne zistený skutkový stav,\nnariadenie ústneho pojednávania by nezmenilo skutkový stav zistený v čase kontroly.\n23. Zo strany správneho orgánu nedošlo k porušeniu procesných práv, keď v súlade so zásadou\njednotnosti konania mohol žalobca podávať vyjadrenia, návrhy, námietky a navrhovať a predkladať\ndôkazy na podporu svojich tvrdení počas celého správneho konania. Žalobcovi bola daná možnosť\nvyjadriť sa k dôvodom konania popísaným v oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 32 ods.\n2 Správneho poriadku, pričom žalobca zaslal správnemu orgánu vyjadrenie, v ktorom písomne priznal\nporušenie § 10a ods. 1 písm. k/ ako aj § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. V podanom odvolaní\nžalobca nepredložil žiaden dôkaz, resp. neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie\nporušenia zákona; žalobca taktiež počas konania nepožiadal správny orgán napr. o zaslanie kópie\ninšpekčného záznamu, rovnako nevyužil právo na nazretie do spisu.\n24. Žalovaná zdôraznila, že vykonávanie dôkazov patrí správneho orgánu, ktorý v prejednávanej\nveci na základe zistených skutočností zaznamenaných v inšpekčných záznamoch zo dňa 05.08.2016\na 26.08.2016 potvrdených písomným vyjadrením žalobcu k začatiu správneho konania, dospel k záveru,\nže skutkový stav bol dostatočne zistený a ďalšie dokazovanie nebolo potrebné vykonať. Kontrola\nbola vykonaná v súlade s právnymi predpismi a skutkový stav bol správne posúdený a popísaný\nv inšpekčnom zázname, ktorý patrí medzi relevantné podklady pre rozhodnutie. Záznam z kontroly\npredstavuje základný dokument informujúci o výsledku kontroly, v ktorom konajúci inšpektori opíšu\nzistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba a správnosť záznamu potvrdí\nsvojim podpisom resp. uvedie, s čím nesúhlasí.\nIV. Replika\n25. Žalobca v replike zo dňa 28.08.2014 zdôraznil, že z výroku rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia nie\nje zrejmé, ktorý zamestnanec nemal mať odlišný odev od spotrebiteľov ani nemal mať označenie, resp.\nak žalovaná nedokázala aký odev mal mať určený zamestnanec v čase kontroly odetý, nie je zrejmé,\nna základe čoho posúdila, že jeho odev nebol odlišný od spotrebiteľov. Pri zásahu do práv žalobcu\nnie je možné vychádzať len zo všeobecných tvrdení a neoveriť toto tvrdenie dokázaním a určením\nkonkrétnych osôb, ktoré sa mali spáchania správneho deliktu zúčastniť. Žalovaná rovnako žiadnym\nspôsobom neurčila vo výroku rozhodnutia, že žalobca nemal podať informácie spotrebiteľovi o možnosti\nobrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, keďže žalovaná toto svoje konštatovanie žiadnym\nspôsobom nedokázala. Pokiaľ by bol žalobca postihovaný len za tvrdenie pracovníkov žalovanej bez\nriadneho a relevantného preukázania a dokázania, potom by takého postihovanie bolo výsledkom\nformálneho fungovania právneho štátu, keď je postačujúce na uloženie postihu len tvrdenie určitej osoby\nv postavení inšpektora.\n26. Žalobca zdôraznil, že ani určité priznanie pred správnym orgánom nie je dôvodom na nevykonanie\ndôkazov a preukázanie skutočností, keďže dostatočne a preukázateľne rozporoval spôsob zisťovania\nstavu. V prípade žalobcu nešlo len o právne posúdenie veci, ale išlo o priame ovplyvňovanie spáchania\nsprávneho deliktu osobným správaním sa a osobným konaním aparátu žalovanej, ktoré bolo ovplyvnené\nich pocitmi, vnemami. Žalovaná pri správnych deliktoch, ktoré zisťuje len z vyjadrení zúčastnených\npracovníkov, nezabezpečuje k tvrdeniu svojich pracovníkov aj materiálny dôkaz, pričom zákon č.\n128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o štátnej kontrole vnútorného trhu“) v §\n4 ods. 3 písm. f/ jej to umožňuje. Len reprodukcia vyjadrení pracovníkov žalovanej o porušení právnych\nustanovení nie je dôkazom v správnom konaní.\n27. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/123/2015 zo dňa 26. 04.\n2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie totožnej žalovanej z dôvodu, že účastník správneho konania\ntaktiež nebol vypočutý a nebolo nariadené ústne pojednávanie, čím bol porušený čl. 6 Dohovoru, ako\naj odporúčanie č. 91 Výboru ministrov. Právo účastníka konania aktívne sa zúčastňovať na konaní je\npremietnuté do zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, bližšie je táto zásada konkretizovaná v\nustanoveniach § 23 a § 33 Správneho poriadku. Inšpekčný záznam nepovažoval žalobca za podklad\npre rozhodnutie, pričom žalovaná nedisponuje žiadnym dôkazom, len poznámkami inšpektorov a\nvyjadrením konateľa žalobcu.\nV. Priebeh správneho súdneho konania\n28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 195 písm. a), c) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP) podanú žalobu\nprejednal, pričom dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju postupom\npodľa § 190 SSP rozsudkom č. k. 23Sa/62/2017 – 56 zo dňa 11.12.2017 zamietol.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/62/2017 – 56 zo dňa 11.12. 2017, napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že vo veci rozhodoval nesprávny obsadený\nsúd. Správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o správnom delikte žalobcu totiž prejednala a vo\nveci rozhodla sudkyňa krajského súdu a nie senát tohto súdu, pričom ide o taký procesný nedostatok\npodmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a ktorý spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia krajského súdu.\nÚlohou krajského súdu v ďalšom konaní bolo vec znovu prejednať a rozhodnúť pred príslušným senátom\nurčeným platným rozvrhom práce krajského súdu.\nVI. Právne závery správneho súdu\n30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. NR-15S/105/2019.\n31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo\nveci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a to aj z hľadísk uvedených v § 195 SSP, keďže prejednávaná žaloba je\nsprávnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie\nje dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa §\n107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho\nsúdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.11.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).\n32. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n33. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n\n34. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n35. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n36. Podľa § 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný pred uzavretím\nzmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle\nobjednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi\njasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho\nriešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.\n37. Podľa § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni,\nktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, musia mať označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od\nspotrebiteľa; táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach.\n38. Podľa § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku\nuplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím\nlen na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno\nod spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s\nodborným posúdením. Predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia\nodôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Tým nie\nje dotknutá povinnosť predávajúceho podľa odseku 9.\n39. Podľa § 18a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, odborné posúdenie musí obsahovať\na) identifikáciu osoby, ktorá vykonáva odborné posúdenie,\nb) presnú identifikáciu posudzovaného výrobku,\nc) popis stavu výrobku,\nd) výsledok posúdenia,\ne) dátum vyhotovenia odborného posúdenia.\n40. Podľa § 18a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, na odborné posúdenie, ktoré neobsahuje\nnáležitosti podľa odseku 1, sa neprihliada.\n41. Podľa § 20 ods. 1 zákona ochrane spotrebiteľa, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených\ntýmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon\ndozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.\n42. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto\nzákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.\n\n43. Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon\nneustanovuje inak.\n44. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n45. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n46. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n48. Podľa § 3 ods. 1 zák. o štátnej kontrole vnútorného trhu, orgánom kontroly vnútorného trhu je\nSlovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.\n49. Podľa § 4 ods. 1 zák. o štátnej kontrole vnútorného trhu, Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje\nvnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.\n50. Podľa § 5 ods. 1 zák. o štátnej kontrole vnútorného trhu, kontrolu vnútorného trhu vykonáva\nSlovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej\nobchodnej inšpekcie.\n51. Predmetom súdneho správneho prieskumu bola zákonnosť rozhodnutia žalovanej o uložení pokuty\nvo výške XXX,- eur žalobcovi za spáchanie správneho deliktu na skutkovom základe uvedenom\nv bode 1 tohto rozsudku. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za neurčité a nezrozumiteľné\n(i), nedostatočne odôvodnené (ii), vydané bez nariadenia ústneho pojednávania (iii) a bez dostatočne\nzisteného skutkového stavu (iv).\n52. Správny súd k namietanej neurčitosti a nezrozumiteľnosti napadnutého a prvostupňového\nrozhodnutia uvádza, že argumenty žalobcu v tejto súvislosti považoval za účelové, nemajúce vplyv na\nzákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu k oblečeniu zamestnankyne žalobcu z vyjadrenia\nžalobcu k dôvodom konania zisteným pri kontrole dňa 26.08.2016 a 05.08.2016, ktoré bolo doručené\ninšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre dňa 06.10.2026 (č. l. 27 administratívneho spisu)\nvyplýva, že vo vzťahu k porušeniu povinnosti zamestnankyne mať označenie alebo odev, ktoré ju odlíšilo\nod spotrebiteľa, sa jednalo o individuálne zlyhanie zamestnankyne, ktorá si neobliekla firemné oblečenie.\nZ tohto vyjadrenia žalobcu je jednak nepochybné, že disponuje vlastným firemným oblečením, ktoré sú\nzamestnanci povinní pri styku so spotrebiteľmi nosiť a zároveň aj to, že firemné oblečenie v čase výkonu\nkontroly nemala zamestnankyňa žalobcu oblečené.\n53. Pokiaľ žalobca namietal, že vo výroku napadnutého a prvostupňového rozhodnutia chýba\nopis oblečenia zamestnankyne a uvedenie jej mena a priezviska, čo spôsobuje ich neurčitosť\na nepreskúmateľnosť, správny súd dospel k záveru, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia\nje presne a nezameniteľne identifikovateľný skutok, ktorý bol porušením troch ustanovení zákona o\nochrane spotrebiteľa, pričom vo výroku je konkretizovaný účastník konania, čas, miesto výkonu kontroly,\ndostatočne jasné stručné popísanie skutkového stavu ako aj porušenia príslušných ustanovení právneho\npredpisu, čím je daná nezameniteľnosť tohto rozhodnutia s iným rozhodnutím.\n\n54. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v\nšpecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je\nvyvoditeľný priamo z § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými\nsú nepochybne aj rozhodnutia o správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne\nkonanie je subjekt postihnutý. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku\ns uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú\npotrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Taká miera podrobnosti je nevyhnutná pre\ncelé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre\nrovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre\nzabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ\ndopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti\nskutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký\nskutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení\nrozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže\nzasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade\nkonkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého možno zistiť, či a aká povinnosť\nbola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno\nvynútiť exekúciou (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 59/2016 zo dňa\n28.06.2018).\n55. Aj v súlade s vyššie citovanými závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd\npovažoval výrok prvostupňového rozhodnutia za súladný s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keď\nnepochybne vyplýva akým konaním, v akom čase a mieste sa žalobca dopustil správneho deliktu a ktoré\nustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa porušil, pričom na uvedené nemá vplyv ani neuvedenie\nmena a priezviska zamestnankyne žalobcu a opis jej oblečenia vo výroku prvostupňového rozhodnutia,\nkeďže tieto skutočnosti nepovažoval správny súd za potrebné na to, aby správny delikt nemohol byť\nzamenený s iným deliktom.\n56. Žalobca tiež namietal, že uvedenie oblečenia zamestnankyne žalobcu vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia bolo základným predpokladom na porovnávanie dvoch oblečení a vyvodenie výsledku\no odlišnom oblečení zamestnanca žalobcu a spotrebiteľov a v tejto súvislosti tak nebol skutkový stav\ndostatočne zistený. Správny súd zdôrazňuje, že samotný žalobca neuviedol, ani bližšie nešpecifikoval\naké konkrétne oblečenie mala mať zamestnankyňa oblečené, ani dôvody, pre ktoré by toto konkrétne\noblečenie súčasne umožňovalo jej identifikáciu ako zamestnankyne žalobcu. Nie je vecou správneho\nsúdu (a napokon ani správneho orgánu), aby domýšľal všetky alternatívy skutkového priebehu\ndeja, ktorý samotný žalobca v priebehu administratívneho konania ani nespochybnil a zároveň ani\nv správnej žalobe nepredostrel vlastnú verziu skutkového deja. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná\nnevyvrátila iné varianty skutkového stavu, bolo práve vecou žalobcu označiť a identifikovať odev\nvlastnej zamestnankyne a predostrieť argumenty, z ktorých by bolo nepochybné, že aj takýto odev /\nmimo firemného oblečenia/ spĺňa podmienky jednoznačného odlíšenia od bežného spotrebiteľa,\npričom toto odlíšenie musí byť zrejmé bez potreby jeho ďalšieho skúmania, t. j. pri bežnom vnímaní\nzmyslami priemerný spotrebiteľ má vedomosť o tom, kto je v danej prevádzke predávajúcim. S takto\nšpecifikovanou námietkou by správny súd (rovnako aj žalovaná) bol povinný sa vysporiadať, keď\nnie je cieľom súdneho prieskumu hypoteticky sa vyjadrovať k nijako nekonkretizovaným možným\nalternatívnym dejom.\n57. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku žalobcu, že vo výroku ani v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia nebol uvedený dôvod prečo aparát žalovaného nekontroloval aj písomné\ninformácie uvedené v reklamačnom poriadku, kde mohli byť uvedené informácie o alternatívnom riešení\nsporov. Z vyjadrenia žalobcu k dôvodom konania zisteným pri kontrole dňa 26.08.2016 a 05.08.2016,\nktoré bolo doručené inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre dňa 06.10.2026 (č. l.\n27 administratívneho spisu) vyplýva, že vo vzťahu k porušeniu povinnosti pred uzavretím zmluvy\nspotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt\nalternatívneho riešenia, tento nedostatok informovanosti unikol pozornosti žalobcu. Z uvedeného je\nzrejmé, že žalobca informáciu o alternatívnom riešení sporu neposkytol žiadnym spôsobom, a to ani\nodkazom na reklamačný poriadok, čo napokon vyplýva aj z výroku prvostupňového rozhodnutia.\n\n58. Z inšpekčného záznamu vyhotoveného pri kontrole v prevádzkarni žalobcu dňa 26.08.2016 (č. l. 19\nadministratívneho spisu) je zrejmé, že v prevádzkarni sa na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi\nnachádzal reklamačný poriadok a súčasne, pred uzavretím kúpnej zmluvy nebola inšpektorom\n(konajúcim v pozícii spotrebiteľa) žiadnym možným spôsobom oznámená jasne a zrozumiteľne\ninformácia o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, a to ani ústne.\n59. Správny súd zdôrazňuje, že aj v prípade, že predmetná informácia bola súčasťou reklamačného\nporiadku, bol žalobca povinný oznámiť spotrebiteľom jasným a zrozumiteľným spôsobom, že možnosť\nobrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov je riešená v reklamačnom poriadku a túto informáciu\nmal sprístupniť spotrebiteľom na viditeľnom mieste tak, ako mu to ukladá § 10a ods. 1 písm. k) zákona\no ochrane spotrebiteľa. To, že sa takáto možnosť mohla nachádzať v reklamačnom poriadku, nie je\npre spotrebiteľa jasné a zrozumiteľné oznámenie tak, ako to vyžaduje zákon o ochrane spotrebiteľa.\nBežný spotrebiteľ pred každým nákupom neskúma obsah reklamačného poriadku, pre prípad, že by\nsa tam mohli nachádzať informácie, ktoré majú pre neho význam. Naviac samotný žalobca v podanej\nžalobe ani netvrdil, že informácie o alternatívnom riešení sporov boli v rozhodnom čase uvedené priamo\nv reklamačnom poriadku, ale len to, že tam uvedené mohli byť, ktorý argument je tak len úvahou žalobcu\nbez skutkovej relevancie.\n60. Rovnako námietku žalobcu o neuvedení zoznamu podkladov rozhodnutia v odôvodnení\nnepadnutého rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Zákonná povinnosť vyplývajúca z §\n47 ods. 3 Správneho poriadku sa vzťahuje na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, správny\norgán nie je povinný uviesť v odôvodnení menovitý zoznam použitých podkladov. Z napadnutého ako\naj prvostupňového rozhodnutia je nepochybné, aké skutočnosti brali správne orgány do úvahy pri\nvydávaní predmetných rozhodnutí. Taktiež bolo v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí uvedené,\nže servisný záznam zo dňa 11.07.2016 nespĺňa náležitosti odborného stanoviska podľa § 18 ods. 1\nzákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého dôvodu naň nebolo prihliadané, a preto námietka žalobcu,\nže nemal vedomosť o tom, či prvostupňový orgán vychádzal aj z odborného stanoviska, nezodpovedá\nskutkovému stavu.\n61. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva žalobcu byť vypočutý správny súd poukazuje na § 21 ods.\n1 Správneho poriadku v spojení s § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď patrí do oblasti správneho\nuváženia správneho orgánu, či na prejednanie správneho deliktu nariadi ústne pojednávanie, pričom\nv tejto oblasti správneho trestania správny orgán nemá obligatórne uloženú povinnosť nariadiť ústne\npojednávanie. Uvedený záver vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa z 13.12.2017, ako aj z novšej judikatúry Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, kedy v rozsudku sp. zn. 4Asan/21/2020 zo dňa 26. 04 2022, bod 28, najvyšší\nsprávny súd uviedol: „K námietke spočívajúcej v tom, že nebolo vo veci nariadené ústne pojednávanie\nkasačný súd uvádza, že túto považuje za neopodstatnenú. Kasačný súd poukazuje na § 21 ods. 1\nsprávneho poriadku, ktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to\nustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.\nUstanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný\nzákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej\npovahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom\nkonaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len\nv prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom\nzistenia a objasnenia skutkového stavu veci. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ústne\npojednávanie vo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v danom\nprípade správne orgány v rámci svojho správneho uváženia s ohľadom na povahu zistení nepovažovali\nza potrebné. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci,\nodstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku\nresp. výsluch svedkov.“ Kasačný súd tiež poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej neuskutočnenie\nústneho pojednávania nespôsobuje ujmu vo vzťahu k požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu\nk ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky\nsa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla\n2002, č. sťažnosti 64336/01). Rovnaké závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 8Asan/15/2021 zo dňa 28.02.2023.\n\n62. Z citovanej judikatúry je zrejmé, že k nariadeniu ústneho pojednávania v prípade konania o správnom\ndelikte a uložení sankcie, je potrebné pristupovať individuálne, pričom je povinnosťou orgánu verejnej\nsprávy vždy posúdiť okolnosti konkrétnej veci, a v prípade ak účastník konania žiada nariadiť ústne\npojednávanie, ak sú tvrdené skutočností rozporné a predpokladá sa, že sa tým prispeje k objasneniu\nveci, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy pristúpil k nariadeniu ústneho pojednávania.\n63. V prejednávanej veci mal žalobca v konaní možnosť sa k veci vyjadriť, ktorú využil v písomnom\npodaní zo dňa 30.09.2016, ako aj v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa\n11.11.2016, pričom v podanom odvolaní rovnako žalobca namietal nevykonanie ústneho pojednávania\na s tým spojené nedostatočné zistenie skutkového stavu. Správny súd zdôrazňuje, že ani v podanom\nodvolaní, ani v žalobe žalobca neoznačil ani nepredložil dôkazné prostriedky, vykonanie ktorých pre\npreukázanie svojich tvrdení navrhoval, neboli označení svedkovia, ktorých by navrhoval pre objasnenie\nveci vyslúchnuť, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že bolo porušené jeho právo klásť\nsvedkom otázky. Rovnako nebolo zrejmé, aké skutočnosti, ktoré nebolo možné zistiť z iných dôkazných\nprostriedkov, mali byť zistené výsluchom žalobcu, v tomto smere žalobca nepredostrel relevantné\nskutkové tvrdenia, ktoré by správny súd mohol overiť.\n64. Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány nezabezpečili dôkazy o skutočnom oblečení predavačky\na obsahu reklamačného poriadku, správny súd poukazuje na § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa\nktorého je účastník konania povinný na podporu svojich navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe, pričom\nžalobca túto povinnosť nesplnil.\n65. Žalobca v podanej žalobe (ani v podanom odvolaní) neuviedol skutkovo významné tvrdenia\nsvedčiace tomu, že správny delikt nespáchal, prípadne, že skutočnosti uvedené v inšpekčnom zázname\nzo dňa 26.08.2016 nezodpovedajú priebehu vykonanej kontroly, uvádzal len to, že zamestnankyňa\nmohla mať na sebe oblečenie, ktoré ju odlišovalo od spotrebiteľa a že v reklamačnom poriadku\nmohli byť uvedené informácie o alternatívnom riešení sporov. Z predloženého administratívneho spisu\ntak podľa správneho súdu nevyplýva, že by skutkové zistenia orgánu verejnej správy boli v rozpore\ns vyjadreniami žalobcu, na odstránenie ktorých rozporov by bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie,\nokolnosti svedčiace potrebe nariadenia ústneho pojednávania nevyplývajú ani z obsahu žaloby. Taktiež\nz obsahu žaloby nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by inšpektori žalovanej mali vo veci postupovať\nneobjektívne a zaujato. Žalovaná naviac v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedla\ndôvody, pre ktoré nepovažovala za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Na základe uvedeného túto\nnámietku správny súd považoval za nedôvodnú.\n66. Vo vzťahu k obsahu inšpekčného záznamu a jeho povahe správny súd zdôrazňuje, že obsahom\ntohto záznamu je priebeh výkonu kontroly ako jedného zo základných oprávnení žalovanej pri kontrole\nvnútorného trhu, pričom v inšpekčnom zázname podpísanom zamestnancami žalovanej – inšpektormi,\nje zachytený zistený skutkový stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrila zodpovedná osoba a správnosť\nzáznamu potvrdila svojim podpisom. Inšpekčný záznam zo dňa 05.08.2016 bez vznesenia pripomienok\npodpísala p. A. B. (zamestnankyňa žalobcu), s tým, že o zisteniach kontroly oboznámi majiteľov;\ninšpekčný záznam zo dňa 26.08.2016 podpísala bez vznesenia pripomienok p. A. B. (zamestnankyňa\nžalobcu), s tým, že o zisteniach kontroly oboznámi nadriadených. Vo vyjadrení zo dňa 30.09.2016\nžalobca zistenia inšpektorov ani obsah inšpekčných záznamov žiadnym spôsobom nespochybnil,\ndoplnenie dokazovania nenavrhol. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti\nnámietky vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu.\n67. Majúc na zreteli § 194 ods. 2 písm. e) SSP správny súd preskúmal, či uložená sankcia a jej\nvýška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, pričom vychádzajúc z obsahu\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že uložená pokuta vo výške XXX eur je primeraná, pričom\nv tomto smere prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie nevykazovali znaky arbitrárnosti a boli\ndostatočne odôvodnené.\n68. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\na preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n69. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu\nnepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich\nžalovanej nahradil.\n\n70. O trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 467 SSP v spojení s § 167 SSP\na žalobcovi, ktorý bol v kasačnom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne\nvynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny\núradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n71. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4\nv spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§\n493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)\nSSP; je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fc5bef68-b761-4280-8d66-0bab46c4a744:c4120dfa-951f-4dee-87a4-597cd1c489f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200378.1", "spisova_znacka": "6Asan/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/2/2016 z 13. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200378.1"}, {"guid": "689b0944-3ae5-41e7-bb2a-bdcff379e07d:2d657a1e-91c8-411e-bc23-8b0d06aa760c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1", "spisova_znacka": "8Asan/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/15/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1"}, {"guid": "442c338d-3b9e-4857-86ac-87f35bf5c066:ab3387d2-fa8b-4e10-84c1-43fe153a5ef8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200260.1", "spisova_znacka": "4Asan/21/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/21/2020 z 26. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200260.1"}], "citovane_v": []}