{"guid": "4f89c821-76ed-4038-aa4e-697edeadb2d2:27627df7-9ded-4609-b138-09fc01d2db03", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200322.2", "spisova_znacka": "TT-20Sa/33/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20Sa/33/2022 z 25. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. septembra 2023, sp. zn. TT-20Sa/33/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200322.2", "identifikacne_cislo": "2022200322", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-105.odsek-8", "nazov": "§ 105 ods. 8 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-105.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-105", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27627df7-9ded-4609-b138-09fc01d2db03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200322.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200322.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200322.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20Sa/33/2022\n2022200322\n25. 09. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:2022200322.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2\nTT - 20S/102/2022\n\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci\nžalobkyne: A. B. A., narodená X. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. X, D., zastúpená advokátom Mgr.\nDávidom Štefankom, zapísaným v zozname SAK pod č. 5386, so sídlom advokátskej kancelárie\nPovoznícka 18, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so\nsídlom Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E. – XXXX/XXXXXXXXX zo dňa 11. augusta 2022, t a k t o\nrozhodol:\n2\nTT - 20S/102/2022\n\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej\npolitiky, oddelenia štátnej stavebnej správy č. E./XXXXXX-XXX z 11. augusta 2022 ako aj rozhodnutie\nobce E. č. j. Výst. E. zo dňa 6. mája 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové\nkonanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\n8\nTT - 20S/102/2022\n\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Dňa 22. apríla 2022 bol na pozemkoch parc. č. X/XX, X/XX v k. ú. E. u žalobkyne ako stavebníčky\nrodinného domu nachádzajúceho sa na zmienených pozemkoch, vykonaný štátny stavebný dohľad\nso zistením, že žalobkyňa začala realizovať stavbu rodinného domu bez právoplatného stavebného\npovolenia. V nadväznosti na uvedené začala obec Oľdza ako príslušný stavebný úrad (ďalej len\n„stavebný úrad“) dňa 25. apríla 2022 priestupkové konanie vo veci priestupku podľa ustanovenia § 105\nods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), zavŕšené vydaním rozhodnutia č. j. Výst.\nE. zo dňa 6. mája 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou\nzo spáchania vyššie uvedeného priestupku, za čo jej bola podľa § 11 a § 12 zákona č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v spojení s § 105 ods. 3 písm. a) stavebného zákona\nuložená pokuta vo výške 5.000,- eur.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, uznávajúc svoje pochybenie\na stotožňujúc sa so záverom stavebného úradu, že pokuta za spáchanie priestupku jej mala byť uložená.\nNesúhlasila však s výškou, ktorá mala byť podľa jej názoru určená v nižšej sume. Za nedostatok označila\naj absenciu riadneho zdôvodnenia výšky pokuty.\n3. Na odvolanie žalobkyne vydal žalovaný dňa 11. augusta 2022 rozhodnutie č. E./XXXXXX-XXX (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“), ktorým jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného\núradu potvrdil.\n4. Žalovaný úvodom zosumarizoval zistený skutkový stav a konštatoval, že pokutu uložil na základe\ndôvodného uváženia posudzujúc skutok a jeho okolnosti i následky. Zvážil mieru previnenia žalobkyne,\nktorá musela vedieť, že nemôže začať s realizáciou stavby, keďže na stavebný úrad podala ešte dňa 25.\nfebruára 2022 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu. Skutočnosti, ktorými\nsa snažila odôvodniť začatie stavebných prác pred vydaním právoplatného stavebného povolenia, t. j.\noneskorené dodanie projektovej dokumentácie, pandemická situácia COVID 19 a zvyšujúce sa ceny\nstavebných materiálov, nepovažoval žalovaný za relevantné. K zavineniu prispelo aj zistenie, že rodinný\ndom sa nachádza na stránke realitnej kancelári v sekcii a predaj.\n5. Žalovaný ďalej konštatoval, že pri určovaní výšky pokuty prihliadol na závažnosť, spôsob i čas\ntrvania následkov protiprávneho konania, pričom z aritmetického priemeru priťažujúcich a poľahčujúcich\nokolností boli v prospech tie poľahčujúce. Do úvahy bral aj mieru ohrozenia verejného záujmu\nrozmáhaním sa čiernych stavieb v obci, pretože takéto stavby môže byť do budúcna problematické\nzlegalizovať, v čoho dôsledku bude potrebné pristúpiť k odstráneniu stavby alebo jej častí. V\ntomto smere má byť výška pokuty taká, aby zohľadňovala, že stavebníčka sa dopustila priestupku\na podobnému konaniu sa vyhla. Uložená pokuty teda má spĺňať požiadavku represie ale aj preventívny\núčel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Argumentáciu žalobkyne\nporovnávajúcu pokuty ustanovené v § 105 ods. 2 a 3 stavebného zákona označil za bezpredmetné,\npretože sama žalobkyňa si bola vedomá toho, že sa dopustila spáchania toho viac závažného\npriestupku.\n6. Vo vzťahu k výmeru výšky pokuty žalovaný poukázal na jej maximálnu výšku, ktorú možno za daný\npriestupok uložiť, t. j. 33.193,91 eur, pričom obec ju uložila vo výške 5.000,- eur, čo predstavuje 15%\nz jej hornej hranice sadzby.\nII. Správna žaloba\n7. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa\njeho zrušenia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu.\n8. Žalobkyňa v prvom rade zopakovala, že nepopiera spáchanie daného priestupku a je si vedomá, že\nza porušenie zákona má byť potrestaná. Za problematické však považuje nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty, ktorú považuje za príliš vysokú. Žalobkyňa\nmá za to, že žalovaný sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uchýlil iba k citácii právnych\npredpisov a opisu priebehu konania, ktoré následne nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti. Už stavebný\núrad nedostatočne zdôvodnil výšku pokuty, pričom tento nedostatok sa nepodarilo napraviť ani\nžalovanému v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenia žalovaného, že stavebný úrad dostatočne odôvodnil\nvšetky okolnosti majúce vplyv na stanovenie výšky pokuty, označil za zavádzajúce, pretože takéto\nkonštatovania v prvostupňovom rozhodnutí stavebného úradu chýbajú.\n9. Za nedostatočne odôvodnené považovala aj tvrdenia žalovaného, že pokutu vo výške 15% hornej\nsadzby považuje za dolnú hranicu sadzby. Žalobkyňa argumentovala neprimeranosťou uloženej pokuty,\npretože miera nebezpečnosti by mala byť posudzovaná aj s ohľadom na súhlasné stanoviská dotknutých\nštátnych orgánov a súhlasy susediacich vlastníkov rodinného domu a v konečnom dôsledku, aj na už\nprávoplatné rozhodnutie o povolení na vykonanie stavby rodinného domu.\n10. Záverom žalobkyňa navrhla správnemu súdu moderovať výšku uloženej pokuty a túto znížiť tak, aby\nnebola celkom zjavne neprimeraná a porušujúca princíp proporcionality.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobkyne\n11. Na výzvu krajského súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý trval na zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Žalovaný v zásade zrekapituloval svoje závery obsiahnuté\nv napadnutom rozhodnutí. K výške pokuty uviedol, že pri jej ukladaní došlo k primeranej tvrdosti\n\npri aplikácii zákona a uloženie pokuty bolo výsledkom úvahy stavebného úradu, ktorý sa dostatočne\nzaoberal hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje. Legislatíva upravuje pritom iba maximálnu výšku pokuty,\nnie však minimálnu. Legislatíva rovnako nestanovuje požiadavku, aby bola uložená pokuta primeraná.\nOrgán verejnej správy nemôže ustanovovať výšku pokút svojvoľne, ale odvíja sa od charakteru\nspáchaného priestupku a musí byť stanovená v medziach zákona. Zotrval na svojom závere, že pokuta\nvo výške 5.000,- eur predstavuje v percentuálnom vyjadrení 15% hornej hranice sadzby, čo je dolnou\nhranicou sadzby. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad bral do úvahy mieru ohrozenia verejného záujmu,\nnakoľko realizácia stavby bez stavebného povolenia v sebe nesie nebezpečenstvo rozmáhania sa tzv.\nčiernych stavieb v obciach.\n12. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslala žalobkyňa krajskému súdu repliku, prostredníctvom\nktorej zotrvala na svojej skoršej argumentácii týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty zo\nstrany stavebného úradu ale aj žalovaného, neúplnej aplikácie ustanovenia § 12 zákona o priestupkoch,\nmylného záveru, že pokuta vo výške 15% maximálne uloženej sadzby je uložená na dolnej hranici\nsadzby a uviedla, že žalovaný pochybil, pokiaľ nezrušil rozhodnutie stavebného úradu pre jeho\nnedostatočné odôvodnenie, ale toto odôvodnenie sám nad rámec dopĺňal.\n13. Pred pojednávaním vo veci doručila žalobkyňa správnemu súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom\npoukázala na rozsudky Správneho súdu v Bratislave v dvoch obdobných právnych veciach vedených\npod sp. zn. 15Sa/4/2023 a 15Sa/5/2023, v ktorých boli žalobcami jej rodinní príslušníci, ako stavebníci\nostatných rodinných domov a rovnako boli uznaní vinnými za spáchanie priestupku podľa § 105 ods.\n3 písm. b stavebného zákona a bola im uložená pokuta vo výške 5.000,- eur, pričom v uvedených\nkonaniach dal správny súd za pravdu argumentácii žalobcov o nedostatočnom odôvodnení výšky pokuty\na rozhodnutia zrušil.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n14. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa\nzriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych\nsúdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd\nv Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n15. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde\nv Trnave pod pridelenou spisovou značkou 20Sa/33/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto\nveci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom\npridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou TT-20Sa/33/2022.\n16. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu,\nvrátane ich postupu v administratívnom konaní ktorý ich vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných\nbodov, ako aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, keďže sa jedná o žalobu vo\nveciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, v dôsledku\nčoho z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie stavebného\núradu zrušil, keďže o sankcii rozhoduje orgán v prvom stupni a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Správny\nsúd rozhodol na pojednávaní dňa 25. septembra 2023.\nPodľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa\npotresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore\ns ním.\nPodľa § 105 ods. 8 stavebného zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o priestupkoch.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na\nzávažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol\nspáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom\nbol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\n\nPodľa § 3 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej\nlen „Správny poriadok), správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou\nvecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.\nPodľa § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku, správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o\nskutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n17. Predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie\nžalobkyne a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania\npriestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona a uložil jej pokutu za jeho\nspáchanie vo výške 5.000,- eur.\n18. Správny súd z obsahu podanej správnej žaloby a v nej vymedzených žalobných bodov ustálil, že\nsporným nebolo to, či sa žalobkyňa skutočne dopustila spáchania priestupku, ktorý sa jej kladie za\nvinu (žalobkyňa totiž výslovne uznala, že spáchania priestupku sa dopustila) ale jej námietky smerovali\nvoči nedostatočnému odôvodneniu výšky uloženej pokuty zo strany oboch orgánov verejnej správy,\nv dôsledku čoho trpia ich rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti. Žalobkyňa je totiž toho názoru, že\norgány verejnej správy riadne neaplikovali ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a z rozhodnutí\nnie je zrejmé, akou správnou úvahou dospeli k pokute vo výške 5.000,- EUR. Žalobkyňa sa v podanej\nžalobe síce zmieňuje, že žalobu podáva aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak\npokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné, nemožno preskúmať ani právne závery orgánu verejnej správy.\nSprávny súd sa preto primárne sústredil na zodpovedanie otázky, či odôvodnenie ktoré orgány verejnej\nsprávy poskytli vo vzťahu k určeniu výšky pokuty, je dostatočné.\n19. Vychádzajúc z ustanovenia § 105 ods. 8 Stavebného zákona je zrejmé, že na priestupky a ich\nprejednanie sa vzťahuje zákon o priestupkoch, za subsidiárneho uplatnenia Správneho poriadku (§ 51\nzákona o priestupkoch). Ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch upravuje všeobecné pravidlá\nukladania sankcií, zamerané na určenie druhu sankcie a jej výmery kladúc dôraz na rešpektovanie\nzásady zákonnosti, primeranosti a individualizácie. Ukladanie sankcií za priestupky a rozhodovanie\no ich výške sa uskutočňuje vo sfére tzv. voľnej úvahy, teda zákonom dovolenej voľnosti orgánu\nverejnej správy rozhodnúť vo vymedzených hraniciach (tzv. diskrečná právomoc). Ustanovenie § 12\nods. 1 citovaného zákona je preto určitým návodom pre orgán verejnej správy uplatňujúci zmienené\noprávnenie, demonštratívne určujúc kritériá, podľa ktorých je orgán verejnej správy povinný pri ukladaní\nsankcie postupovať, aby jej uloženie bolo zákonne udržateľné. V tomto smere vymedzuje orgánu\nverejnej správy povinnosť zaoberať sa (najmä) všetkými tam uvedenými okolnosťami a v odôvodnení\nrozhodnutia podrobne a presvedčivo opísať, na ktoré z nich prihliadol a na ktoré nie a aký vplyv mali na\nuloženú sankciu a zvolenú výmeru. Každá ukladaná sankcia by mala byť s ohľadom na konkrétny prípad\nstanovená primerane, najmä s ohľadom na jej účel. Výška uloženej sankcie tak musí byť v každom\nrozhodnutí odôvodnená spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti o tom, že práve takáto výška sankcie\nzodpovedá konkrétnym okolnostiam individuálneho prípadu. O to potrebnejšie je náležité zdôvodnenie\nvýšky pokuty, pokiaľ zákonná úprava poskytuje orgánu verejnej správy ukladajúcemu sankciu skutočne\nširoký rozsah diskrečnej právomoci, keď ako aj v prejednávanom prípade je rozsah sankcie v rozmedzí\ndesiatok tisíc eur, nerozlišujúc, či sa jedná o fyzickú alebo právnickú osobu priestupcu. Pri určení druhu\nsankcie a jej výmery prihliadne orgán verejnej správy na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho\nspáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky\na na osobu páchateľa (podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.01.2010, sp.\nzn.: 10Sžd/3/2010 sú úvahy o osobe páchateľa úvahami o jeho osobných pomeroch, veku, zdravotnom\nstave, o postoji páchateľa ku spáchanému priestupku a o jeho osobných vlastnostiach), ako aj na to,\nči a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Keďže\nzákonodarca použitím termínu „najmä“ upravil výpočet kritérií iba ako demonštratívny, nič nebráni orgánu\nverejnej správy zohľadniť aj iné kritéria, v záujme ustanoviť výšku sankcie čo najviac rešpektujúc\nzásadu individualizácie a primeranosti. Tu je potrebné zmieniť aj tzv. zásadu materiálnej rovnosti\nupravenú v § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku a zmienku o nej v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/20/2011. Podľa tejto zásady správne orgány dbajú na to, aby v\nrozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Orgán\nverejnej správy je teda povinný sa zaoberať pri svojich úvahách o konkrétnej výške ukladanej pokuty\n\nvšetkými týmito hľadiskami komplexne a vo vzájomných súvislostiach, a tiež zrozumiteľne a jednoznačne\nformulovať východiská, ktoré ho viedli k stanoveniu jej konkrétnej výšky.\n20. Z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré je\nodôvodnené len tým, že pri uložení pokuty bolo prihliadnuté na mieru zavinenia a výška pokuty bola\nstanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako\npredpoklad takej úvahy o uložení pokuty stanovuje, je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/24/1996) a zároveň, že voľná\núvaha pri rozhodovaní o výške pokuty je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán\nzvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho\nkonania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie,\nale aj preventívny účel (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2012 sp. zn.\n2Sžp/16/2011). Inými slovami, nie je postačujúce, ak orgán verejnej správy iba vágne skonštatuje,\nže pri ukladaní pokuty prihliadol na kritériá stanovené zákonom. V záujme vydania preskúmateľného\nrozhodnutia je povinný ozrejmiť, ako jednotlivé skutočnosti prispeli ku konečnému určeniu výšky pokuty.\n21. Ako už správny súd uviedol vyššie, je pravdou, že voľba druhu a výmera sankcií je vecou voľnej\núvahy orgánu verejnej správy. Avšak skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcií v danom rozsahu\nmusia byť v správnom rozhodnutí uvedené a následne odôvodnené s poukazom na ustanovenia § 12\nods. 1 zákona o priestupkoch a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nedostatok odôvodnenia uložených\nsankcií, keď z rozhodnutia nemožno napriek opakovaným námietkam žalobcu zistiť ako orgány verejnej\nsprávy použili úvahu pri uložení sankcie (závažnosť priestupku, spôsobom jeho spáchania a jeho\nnásledky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia, pohnútky, osoba páchateľa) spôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia znamenajúci dôvod na jeho zrušenie (pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 09.03.2021, sp. zn. Sžo/102/2009).\n22. Správny súd je toho názoru, že stavebný úrad ku odôvodneniu výšky uloženej pokuty pristupoval\npomerne laxne a nedostatok odôvodnenia sa nepodarilo náležite odstrániť ani žalovanému, ktorý ho\nnaopak aproboval. Pre nedostatok ozrejmenia úvah, ktoré viedli oba orgány verejnej správy ku ustáleniu\nvýšky pokuty v sume 5.000,- eur, sa táto javí ako náhodilá a uspokojenie nevnieslo ani konštatovanie\nžalovaného, že predstavuje 15% zo zákonom ustanovenej maximálnej sadzby, čím došlo k jej určeniu\nna spodnej hranici.\n23. Stavebný úrad uložil žalobkyni pokutu vo výške 5.000,- EUR, pričom v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia konštatoval, že „zohľadnil závažnosť porušenia zákona, jeho následky, okolnosti, za ktorých\nbol priestupok spáchaný a výšku pokuty stanovil na základe týchto hľadísk“. V ďalšom odôvodňovaní\nvýšky pokuty síce poukázal na výpočet poľahčujúcich okolnosti, ktoré vzal na zreteľ, avšak tie následne\nnepretavil do odôvodnenia, aký vplyv tieto, podľa jeho názoru, poľahčujúce okolnosti mali na výšku\npokuty a na okolnosti vymedzené v ustanovení § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Zároveň nemožno\npovažovať za dostatočné, ak pri určovaní výšky sankcie len odkázal na právne predpisy a na všeobecné\ntvrdenia, že postupoval v ich intenciách. Takým je napríklad všeobecné konštatovanie v závere\nprvostupňového rozhodnutia, že výška pokuty nie je v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku,\nv zmysle ktorého majú orgány verejnej správy dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podobné vágne konštatovania pôsobia pre\nadresátov rozhodnutí nedôveryhodne, pretože tí nemajú reálnu možnosť overiť si, či orgán verejnej\nsprávy skutočne v súlade s tým, čo tvrdí, aj postupoval. Pokiaľ stavebný úrad skutočne mienil zohľadniť\nsvoju predošlú rozhodovaciu prax ukladania pokút a vychádzať pri určovaní výšky z obdobných vecí\n(prípadne aj inú vhodnú rozhodovaciu prax ostatných stavebných úradov), bolo dôvodné uviesť aspoň\nrozsah zvyčajne ukladaných pokút. V opačnom prípade, takéto „ubezpečenie“, že žalobkyni nebola\nuložená pokuta predstavujúca excesívny odklon, je len iluzórne.\n24. Vyššie uvedené nedostatky sa snažil rozsiahlejším odôvodnením dohnať žalovaný, avšak vo väčšine\nsa jedná o všeobecný výklad, týkajúci sa určovania výšky pokuty. Prekvapivé je, že sám žalovaný\npotom v zmysle týchto konštatovaní nepostupoval, pretože správne vymedzil, že voľná úvaha, ktorú\norgán verejnej správy pri určovaní výšky pokuty aplikuje, je myšlienkový proces, v rámci ktorého zvažuje\nzávažnosť a spôsob porušenia predpisov, jeho následky a dobu protiprávnosti. Práve zrozumiteľne\npodaný myšlienkový proces žalovaného ako vyhodnotil zistené skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia\nabsentuje. Ďalej síce rozoberá mieru ohrozenia verejného záujmu rozmáhaním tzv. čiernych stavieb\na problematikou ich následnej legalizácie (pričom s názorom tam vyjadreným sa správny súd plne\nstotožňuje a zmienený problém nemožno ho bagatelizovať), avšak správnemu súdu nie je zrejmé, ako\nsa tento výklad vzťahuje na žalobkyňu, ktorá už v čase vydania napadnutého rozhodnutia právoplatným\nstavebným povolením disponovala (o čom žalovaný vedomosť mal, keďže túto skutočnosť v rozhodnutí\nsám spomenul). V tomto kontexte pritom žalovaný mohol a mal rozobrať aj časové hľadisko spáchaného\n\npriestupku a trvanie protiprávneho stavu, na čo však rezignoval. Podobne zmätočne pôsobia aj\nkonštatovania o výchovnom charaktere sankcie pre žalobkyňu, pretože podobné správanie (realizácia\nstavby bez stavebného povolenia) veľmi často vedie k recidíve a u žalobkyne túto hrozbu žalovaný videl.\nMárne sa správny súd snažil nájsť úvahy žalovaného o primeranosti uloženej sankcie či dodržaní zásady\nindividualizácie. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aká bola skutočná miera ohrozenia\nverejného záujmu konaním žalobkyne, ktorá síce začala s realizáciou stavby rodinného domu bez\nstavebného povolenia (čo nepopiera), avšak tomu predchádzalo faktické podanie žiadosti o stavebné\npovolenie, nasledované súčinnosťou žalobkyne, pozastavením stavebných práv, žiadosťou o dodatočné\nstavebné povolenie a následným vydaním stavebného povolenia na realizovanú stavbu rodinného\ndomu. Z uvedeného správania žalobkyne bolo možné vyvodiť jej existujúci zámer dosiahnuť vydanie\nstavebného povolenia, pričom na túto skutočnosť (a iné) žalovaný vôbec neprihliadol, práve naopak,\nkonštatoval iba všeobecné frázy, evokujúce opak. Správny súd si je vedomý, že, už bez ďalšieho,\nzahájenie stavebných prác bez stavebného povolenia napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku podľa\n§ 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona avšak na účely určovania výšky pokuty je relevantné posúdiť,\nči boli stavebné práce zahájené pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo až po\njeho podaní, no bez vyčkania na jeho vydanie. S mierou ohrozenia úzko súvisí aj skúmanie prípadných\nnásledkov, či objekt priestupku bol len ohrozený, alebo aj porušený, či išlo o porušenie trvalé alebo iba\nprechodné a v akom trvaní a či ide o poruchu jednorazovú alebo hroziaca opakovaním.\n25. Správny súd však musí uznať, že z rozhodnutia možno vyvodiť aspoň skúmanie miery previnenia\n(ktorá však nebola sporná) a pohnútky žalobkyne, keď žalovaný prihliadol na skutočnosť, že rodinný dom\nbol zverejnený na stránke realitnej kancelárie za účelom jeho ďalšieho predaja, z čoho vyvodil zištný\nmotív. Faktom však zostáva, že toto zistenie zostalo v rovine konštatovania a nenadväzovalo naň ďalšie\nspracovanie v podobe úvah o ovplyvnení výšky pokuty.\n26. Správny súd považuje za potrebné záverom zaujať stanovisko k námietke žalobkyne, že žalovaný\nnemohol doodôvodňovať rozhodnutie vo vzťahu k výške pokuty nad rámec stavebného úradu\na rozhodnutie mal zrušiť. V správnom konaní sa uplatňuje zásada jednotnosti konania, v zmysle ktorej\nje správne konanie jediným celkom od podania až po jeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové\nrozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať individuálne, keďže sa jedná o rozhodnutie\nv tej istej veci, ale je potrebné ich vykladať v ich vzájomných súvislostiach a nie samostatne. To\nplatí predovšetkým vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia. Pokiaľ sa totiž odvolací orgán stotožňuje\nz rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. s jeho výrokom, ale považuje za potrebné\nodkloniť sa od niektorých záverov (pričom hlavná argumentačná línia bude totožná), nie je a priori daný\ndôvod na jeho zrušenie resp. zmenu, ale v takom prípade môže odvolací orgán správnosť a zákonnosť\nrozhodnutia potvrdiť a iba skorigovať závery vyjadrené v odôvodnení rozhodnutia, tieto prípadne opraviť\nalebo dokonca doplniť. Tak tomu bolo aj v prejednávanej právnej veci. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia\n§ 59 ods. 1 Správneho poriadku. Nič to nemení na závere správneho súdu, že ani žalovanému sa\nkvalitatívne atribúty odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k výške ustanovenej pokuty podľa § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku v spojení s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch nepodarilo naplniť.\n27. Nedostatok odôvodnenia výšky uloženej sankcie vychádzajúci z nedostatočnej aplikácie\nustanovenia § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia\na rovnako tak prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu čím je naplnený dôvod na ich zrušenie\npostupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenie\nveci na nové konanie stavebnému úradu.\n28. V ďalšom konaní bude úlohou stavebného úradu postupovať podľa právneho názoru správneho\nsúdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, najmä dostatočným a zrozumiteľným\nspôsobom aplikuje ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 47 ods. 3 Správneho poriadku a pri\nstanovení výšky pokuty sa vysporiada so všetkými skutočnosťami ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré\nmajú vplyv na stanovenie výšky uloženej pokuty a svoju správnu úvahu o ich vplyve na výšku ukladanej\npokuty dostatočným (nie len všeobecným konštatovaním o ich zohľadnení resp. výpočtom zistených\nskutočností) spôsobom odôvodní. Pri určovaní a odôvodňovaní základného rámca výšky pokuty sa bude\nzároveň riadiť zásadou materiálnej rovnosti účastníkov konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku\nna ktorú síce v napadnutom rozhodnutí odkazoval, ale či bola skutočne dodržaná. nemožno preskúmať.\n29. Žalobkyňa navrhla správnemu súdu využiť oprávnenie podľa § 198 SSP a moderovať uloženú výšku\npokuty, ku ktorému však správny súd nepristúpil z dôvodu zachovania subsidiarity správneho súdnictva.\nSprávny súd si je vedomý, že uplatnenie sankčnej moderácie predstavuje tzv. plnú jurisdikciu správneho\nsúdu, kedy je v určenom rozsahu oprávnený svojím rozhodnutím nahradiť rozhodnutie alebo opatrenie\nresp. jeho časť (výrok), ktoré vychádza zo správnej úvahy orgánu verejnej správy. Ani tu však nemožno\nzabúdať na primárne poslanie správneho súdnictva, ktoré neslúži na nahrádzanie rozhodovacej činnosti\n\norgánov verejnej správy. Uvedené je dané už systémom deľby moci v štáte, v rámci ktorej je výkonná\nmoc realizovaná sčasti aj orgánmi verejnej správy, no už nie súdmi. Má to byť v prvom rade orgán\nverejnej správy, ktorý rozhodne v rámci diskrečného oprávnenia. Až po takto vyjadrenej správnej úvahy\nnásledne správny súd môže zasiahnuť. Pokiaľ však tá v rozhodnutí absentuje (je nepreskúmateľná),\nsprávny súd by sankciu resp. jej výšku nemoderoval, ale kreoval.\n30. O trovách konania rozhodol správny súd postupom podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola\nv konaní úspešná, priznal právo na ich úplnú náhradu.\nPoučenie:\n2\nTT - 20S/102/2022\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§ 443\nods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP]\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (ust. § 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (ust. § 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "441cabd8-0e94-469b-904c-e0193d9b276b:cb86daac-2693-4929-96e3-c8e99f1f6d35", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:1023200858.2", "spisova_znacka": "15Sa/5/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Sa/5/2023 z 12. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:1023200858.2"}], "citovane_v": []}