Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/117/2022 z 22. 8. 2023
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. augusta 2023, sp. zn. TT-14S/117/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200258.2
Správny súd v Bratislave | TT-14S/117/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200258.2 | 2023-08-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/171de779-63b3-467c-9e91-d82c7fe542e0
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200258.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
TT-14S/117/2022
2022200258
22. 08. 2023
JUDr. Lucia Tóth
ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200258.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu
JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s
r.o., Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, právne zastúpený: Advokátska kancelária
MCL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101927106/2022 zo dňa 07.07.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101927106/2022 zo dňa 07.07.2022
a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102550265/2021 zo dňa 13.12.2021 a vec v r a c i a orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Správny súd žalobcovi
rozsahu.

priznáva

voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom

odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská streda (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019 na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č. 101400177/2020 zo dňa 07.09.2020. Daňová kontrola sa začala
dňa 19.10.2020. O jej výsledku vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101500129/2021
zo dňa 16.08.2021 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 31.08.2021, ktorý sa k zisteniam vyjadril v podaní zo
dňa 08.10.2021. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky na ústnom pojednávaní dňa
30.11.2021 a následne dňa 13.12.2021 vydal prvostupňové rozhodnutie č. 102550265/2021.
2. Správca dane rozhodnutím č. 102550265/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
X XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca si za predmetné kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na
odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa Megsys s.r.o., faktúra č. 1807002, dátum zdaniteľného plnenia
31.07.2018, základ dane XX XXX,XX eur, DPH X XXX,XX eur, celková čiastka XX XXX,XX eur (ďalej
aj „sporná faktúra“). Správca dane po zhodnotení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že
žalobca a ani jeho dodávateľ, spoločnosť Megsys s.r.o., hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi
nepreukázali, že dodanie služieb od spoločnosti Megsys, s.r.o. bolo realizované tak, ako to deklaruje

sporná faktúra a že pri ich dodávke vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň uvedených v § 49 ods. 1
a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj
„zákon o DPH“). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo postúpené žalovanému.
3. Žalovaný ako odvolací orgán uložil povinnosť správcovi dane doplniť dokazovanie vypočutím svedkov
A. B. C. a D. E. a preverením dodávok sporných služieb u odberateľov žalobcu. Správca dane
doplnil dokazovanie na základe uloženej povinnosti, pričom zotrval na svojich záveroch uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí. Rozhodnutím č. 101927106/2022 zo dňa 07.07.2022 žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
II.
Žaloba
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101927106/2022
zo dňa 07.07.2022 ako aj rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 102550265/2021 zo dňa 13.12.2021
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
5. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, rozhodnutie považoval za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo a malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.
6. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne
interpretoval § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 24 a §
46 ods. 5 daňového poriadku, v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
a princípom daňovej neutrality, a preto zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dňom
dodania služby vznikla žalobcovi daňová povinnosť, čo deklaroval v podanom daňovom priznaní, resp.
v dodatočnom daňovom priznaní, t.j. vzniklo mu aj právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo
služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby - Megsys
s.r.o. Žalobca za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné
plnenia, z ktorých odviedol daň z pridanej hodnoty na výstupe. Z predmetných obchodov žalobca
dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom Megsys s.r.o. bol pre neho aj vzhľadom na
zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi plne ekonomicky opodstatnený. Žalobca poukázal na materiálne
a formálne podmienky vzniku práva na odpočítanie dane s odkazom na stanoviská prezentované
v súdnej praxi (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25.05.2022,
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021).
V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na zrejmý rozpor v právnom posúdení veci správcom
dane, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí argumentoval, že príslušné služby neboli dodané, čo nemá
oporu vo vykonaných dôkazoch, zatiaľ čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybnil konkrétneho
dodávateľa uvedeného na faktúre. V kontexte rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo,
C-610/19 zo dňa 03.09.2020 sú úvahy správcu dane a žalovaného ohľadom údajne nedostatočných
materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa Megsys s.r.o. nesprávne, a preto na nich nie je možné
prihliadať. Žalobca tiež popieral nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúr od dodávateľa Megsys s.r.o.
spočívajúce v absencii rozsahu a druhu dodanej služby, lebo tieto údaje špecifikované boli (napríklad
konfigurácia, inštalácia, diagnostika, atď).
7. Žalobca ďalej namietol nesprávnu interpretáciu § 24 a § 46 ods. 5 daňového poriadku v súvislosti
s rozložením a prenosom dôkazného bremena. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno podľa § 24
daňového poriadku, pretože preukázal nielen existenciu faktúr, ale aj zaplatenie fakturovaných súm a
reálne prijatie služieb. Tieto služby použil na dodávku služieb pre svojich zákazníkov, ktorí poskytnutie
služieb potvrdili. Uvedené bolo zo strany žalobcu potvrdené účtovnou dokumentáciou, daňovou
evidenciou, zmluvnou dokumentáciou (vrátane preberacích protokolov a súvisiacich dokumentov),
faktúrami, bankovými výpismi, potvrdeniami o úhrade faktúr dodávateľa Megsys s.r.o., doplňujúcimi
a vysvetľujúcimi vyjadreniami žalobcu, výsluchmi svedkov (A. B. C., A. B. C., D. E.), zoznamom
odberateľov žalobcu, vyjadreniami jeho odberateľov k zmluvnému vzťahu s ním. Žalobca ako daňový
subjekt preto vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Odvolávajúc sa podporne na rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019 správca dane nezabezpečil dôkazy, ktoré by
jednoznačne vyvracali dôkazy predložené žalobcom. Správca dane a žalovaný odmietli priznať
žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr len na základe pochybností, nie na základe
relevantných zistení alebo nespochybniteľných dôkazov. Žalovaný v prípade pochybností nezvolil postup
v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku a nevyzval k odstráneniu pochybností (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/10/2022 zo dňa 24.02.2022), čím nedošlo k prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na žalobcu. Žalobca taktiež namietol porušenie princípu neutrality dane
z pridanej hodnoty.
8. Zistený skutkový stav považoval žalobca za nesprávne vyhodnotený, v rozpore s administratívnym
spisom, nemajúc v ňom oporu. Osobitne namietol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil personálne
kapacity spoločnosti Megsys s.r.o. ako dodávateľa poskytnúť spochybňované služby žalobcovi. Žalobca
sa následne ohľadom nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu vyjadril k odpovediam
jeho odberateľov (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Mesto Svätý Jur, Rackscale s.r.o., SITA Slovenská
tlačová agentúra a.s., Slovak Telekom a.s., Tatra banka, a.s., SWAN, a.s.), a to najmä vo vzťahu
k preukázaniu služieb od spoločnosti Megsys, s. r. o. Tu žalobca konštatoval, že ani jeden z odberateľov
nevylúčil, že by mu boli zo strany žalobcu služby reálne poskytnuté, naopak každý z nich potvrdil, že
mu žalobca dlhodobo a riadne poskytoval služby.
9. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, považujúc ho vo viacerých dôležitých aspektoch za zmätočné a nejasné. Zmätočnosť
napadnutého rozhodnutia spočívala v tom, že správca dane vykonal daňovú kontrolu en bloc za
všetkých 25 zdaňovacích období, pričom ale počas týchto zdaňovacích období sa skutkový stav
relevantný pre správne vyrubenie dane vo významnej miere menil, čo však správca dane ani žalovaný
nereflektovali a nerozlišovali. Išlo pritom o zmeny v zásadných skutočnostiach, o ktoré správcovia
dane opierali svoje posúdenie a závery (napr. nie je jasné aký dopad malo ukončenie pracovného
pomeru A. B. C. na záver správcu dane o nedostatočnej kapacite spoločnosti Megsys s.r.o. poskytnúť
žalobcovi služby; nie je zrejmé aký dopad na personálne vybavenie malo mať poskytnutie servera zo
strany subdodávateľa BOLIX pred marcom 2019 a po ňom). Žalobca považoval záver správcu dane
o nedostatočných personálnych kapacitách dodávateľa Megsys s.r.o. za účelový, pretože neuviedol, aký
počet zamestnancov je podľa jeho názoru dostatočný nepodložil toto tvrdenie relevantnými dôkazmi.
Naopak žalobca v tomto smere preukázal, že dodávateľ Megsys s.r.o. disponoval dostatočným počtom
kvalifikovaného personálu na poskytnutie služieb. Taktiež zamestnanie A. B. C. nepredstavovalo
prekážku pre poskytovanie služieb spoločnosťou Megsys s.r.o. pre žalobcu, navyše keď táto údajná
prekážka pominula dňa 30.06.2018, kedy tento prestal byť zamestnancom s pravidelným príjmom.
Správca dane a žalovaný podľa žalobcu neporozumeli ani evidencii dodaných služieb, pretože
poverený zamestnanec mohol za hodinu vybaviť viacero incidentov a v takom prípade by evidencia
obsahovala napríklad 12 človekohodín za 1 hodinu reálneho času (5 minút reálneho času – evidovaná 1
človekohodina). Žalovaný sa vôbec nevyjadril ani k základnej otázke týkajúcej sa samotnej špecifikácie
poskytnutých služieb. Žalovaný nekriticky prevzal záver správcu dane, že svedkovia všeobecne popísali
služby uvedené na preberacích protokoloch a neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dodanie
služieb dodávateľom Megsys s.r.o. Išlo pritom o kľúčových svedkov podieľajúcich sa na poskytovaní
služieb. Žalovaný v rozhodnutí riadne neodôvodnil záver o neposkytnutí služieb spoločnosťou Megsys
s.r.o., oprel sa výlučne o skutočnosť, že zákazníci žalobcu explicitne nepotvrdili postúpenie prístupových
práv spoločnosti Megsys s.r.o. za situácie, keď správca dane preveroval odberateľsko – dodávateľské
vzťahy bez toho, aby túto spoločnosť spomenul.
10. Podľa názoru žalobcu správca dane pochybil, keď ho počas daňovej kontroly nikdy nevyzval na
odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré mal vo vzťahu k službám
poskytnutým dodávateľom Megsys, s.r.o., prípadne iným skutočnostiam relevantným pre konanie. Týmto
postupom bol žalobca pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam správcu dane, resp.
tieto efektívne odstrániť. Ohľadom procesných pochybení finančných orgánov namietol tiež nedodržanie
lehoty na rozhodnutie o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 65 ods. 2, 3 daňového
poriadku. Ďalej namietol postup správcu dane, ktorý mu doručil oznámenie o doplnení konania bez toho,
aby ho vyzval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, teda aby plnohodnotne uplatnil svoje procesné
právo na obhajobu.
11. Záverom požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Námietky
žalobcu považoval za právne bezvýznamné a v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej
v napadnutom rozhodnutí.
13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že vznik daňovej povinnosti
žalobcovi dňom dodania služby odberateľom, neznamená vznik práva na odpočítanie dane na základe
faktúr vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. Dokazovaním počas daňovej kontroly i doplneným
dokazovaním počas daňového konania bola hodnovernosť spornej faktúry a s ňou súvisiacich
predložených dokladov spochybnená. A. B. C. a A. B. C. síce formálne potvrdili dodanie sporných
služieb pre žalobcu, ich výpovede však nie sú jednoznačným a hodnoverným dôkazom o uskutočnení
sporného zdaniteľného obchodu. Výpoveď svedka A. B. C., v ktorej nijako bližšie neidentifikoval
osoby vykonávajúce sporné služby (dvaja zamestnanci na trvalý pracovný pomer, dvaja na dohodu)
jednoznačne nepotvrdzuje dodanie sporných služieb, najmä keď druhý svedok A. B. C. uviedol, že
on osobne vykonával sporné služby, vykonával ich aj A. B. C. a ešte sporné služby vykonávali
externí zamestnanci (pán F. a druhého meno si nepamätal), pričom priezvisko F. sa v hláseniach
o vyúčtovaní dane, podaných spoločnosťou Megsys s.r.o. za r. 2017, 2018 a 2019 nevyskytuje.
Svedok nekonkretizoval, zamestnancom ktorého externého zamestnávateľa bol, navyše zo zmluvných
podmienok upravujúcich sporný zdaniteľný obchod vyplýva, že na poskytnutie sporných služieb
prostredníctvom externých zmluvných partnerov bol potrebný písomný súhlas žalobcu, žalobca
nepredložil takýto písomný súhlas vystavený pre spoločnosť Megsys s.r.o. Svedkami označenú
spoločnosť BOLIX s.r.o. a z kontrolných výkazov vybraných dodávateľov spoločnosti Megsys s.r.o.
ako možných subdodávateľov, nebolo možné preveriť z dôvodu nekontaktnosti, zároveň nebolo možné
preveriť ani účtovnú a daňovú dokumentáciu spoločnosti Megsys s.r.o., ktorá mala byť odovzdaná
na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí listín zo dňa 12.06.2020 osobe oprávnenej konať za
nového spoločníka – spoločnosť MBI CAPITAL TR LIMITED so sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej
Británie a Írska. Upozornil aj na rozpory vo vyjadrení A. B. C. a A. B. C. ohľadom serverov používaných
na dodanie sporných služieb a úzky príbuzenský vzťah týchto svedkov. D. E. (bývalý zamestnanec
žalobcu a jeho súčasný externý dodávateľ) nevedel uviesť žiadnu kontaktnú osobu za spoločnosť
Megsys s.r.o., pretože komunikovali iba cez systém C desk a prípadné eskalácie boli riešené na úrovni
konateľov. Preberacie protokoly, na základe ktorých mal kontrolovať súhrnný čas dodaných sporných
služieb, prevzal raz mesačne od konateľa žalobcu. Svedok teda nebol v osobnom kontakte so žiadnou
osobou zo spoločnosti Megsys s.r.o., ani neidentifikoval osobu, s ktorou mal komunikovať cez systém
C desk. Ani odberatelia žalobcu nemali vedomosť o tom, že by služby im dodané žalobcom boli
vykonané v subdodávke spoločnosťou Megsys s.r.o. (v niektorých prípadoch to zmluvné podmienky bez
písomného súhlasu odberateľa ani neumožňovali). Správca dane žalobcovi zaslal Oznámenie výsledkov
daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a Oznámenie výsledkov daňovej kontroly č.
101300031/2021 zo dňa 22.07.2021, v ktorom popísal vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav,
pričom spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou Megsys s.r.o. Žalobca nepredložil také
dôkazy, ktorými by odstránil vzniknuté rozpory medzi správcom dane zisteným skutkovým stavom a
medzi obsahom ku kontrole predložených listinných dokladov a zotrval na svojom tvrdení, že sporné
služby mu boli dodané osobou uvedenou na spornej faktúre, neoznačil ako skutočného dodávateľa inú
osobu konajúcu v postavení platiteľa dane a ani z dokazovania správcu dane existencia takéhoto iného
platiteľa dane nevyplynula. Žalovaný v súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci
taktiež uviedol, že pri rozhodovaní vo veci priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať preukázanie
splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok, a že spochybnením skutočnej identity dodávateľa
bolo spochybnené aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane, a to statusu
platiteľa dane skutočného dodávateľa.
14. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o prenose dôkazného bremena a s poukazom na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, žalovaný poukázal
na neskorší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/52/2017, z ktorého vyplýva, že judikatúra
Najvyššieho súdu SR, ktorá sa zaoberá dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ
ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom. Ustálila
sa však v tých intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, ak správca

dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takého zdaniteľného
obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Rovnako bol v danej súvislosti
relevantný právny záver Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/47/2018. Úlohou
toho, kto sa domáha odpočítania dane, je preukázať splnenie podmienok na jeho získanie. V dôsledku
kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry prešlo na žalobcu dôkazné bremeno. V zásade
správca dane nemôže žalobcovi priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť
predložený, ani mu napovedať, akými dôkazmi naplní svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca má pri realizácii
svojej podnikateľskej činnosti postupovať obozretne, aby sa pri preukazovaní uplatňovaných nárokov
voči správcovi dane nedostal do dôkaznej núdze.
15. K námietkam žalobcu, že správca dane nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností v zmysle
§ 46 ods. 5 daňového poriadku nešpecifikujúc dôkazy na odstránenie pochybností, žalovaný uviedol, že
správca dane nie je povinný zistiť ako sporný zdaniteľný obchod skutočne prebehol, v daňovom konaní
platí zásada prejednávacia a vyhľadávacia.
16. V súvislosti s námietkou žalobcu o neporušení princípu neutrality DPH žalovaný odkázal na § 69
ods. 1, 5 zákona o DPH a § 49 ods. 1 zákona o DPH.
17. Vo vzťahu k hodnoteniu zisteného skutkového stavu a personálnych kapacít dodávateľa Megsys
s.r.o. žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem A. B. C. a A. B. C.
nebol identifikovaný žiadny iný zamestnanec (či už interný alebo externý), ktorý mal sporné práce
vykonávať, aj keď podľa A. B. C. služby uvedené v preberacom protokole zo dňa 29.12.2017 mali
vykonať 3 až 4 osoby, teda okrem C. ešte aj dvaja externí zamestnanci. Svedok D. E., zamestnanec
žalobcu, nevedel uviesť koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb uvedených
na preberacom protokole zo dňa 31.01.2018. D. E. tvrdil, že primárne na preberacích protokoloch
kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín samotných kategórií, pretože aktivity v
týchto kategóriách sa navzájom prelínajú, úkony z preberacieho protokolu nevedel „spárovať“, resp.
priradiť na tikety vo výpise servisných úkonov. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí v súvislosti so
spornou faktúrou za predmetné kontrolované zdaňovacie obdobie i v súvislosti so spornými faktúrami
za ostatné kontrolované zdaňovacie obdobia poukázal na skutočnosť, že ani v jednom prípade na
týchto faktúrach popri cene služieb nebola fakturovaná cestovná náhrada za poskytovanie služby
mimo miesta sídla spoločnosti Megsys s.r.o., hoci v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 15.05.2017,
uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Megsys s.r.o. ako poskytovateľom
je v bode 5.6. uvedené: „V prípade, ak Poskytovateľ poskytuje akékoľvek služby mimo miesta sídla
Poskytovateľa, účtuje k cene služieb cestovnú náhradu v zmluvne dohodnutej výške X,XX eur/kilometer
podľa počtu najazdených kilometrov.“ A. B. C. vo výpovedi uviedol, že keď už bol incident zložitejší,
bolo potrebné vycestovať na danú lokalitu a preinštalovať hardvérové prvky, doba incidentu sa počítala
už aj s cestou. Svedok A. B. C. vo výpovedi tvrdil, že servisný zásah sa vykonával osobne, bolo
treba fyzicky sa dostaviť k zariadeniu a vo väčšine prípadov ho bolo treba vymeniť, ostatné služby
sa vykonávali cez vzdialený prístup. D. E. vo výpovedi uviedol, že servisné zásahy boli vykonávané
takmer výlučne na mieste na zaradeniach v priestoroch zákazníkov a inštalácie mohli byť vykonávané
na mieste na zaradeniach v priestoroch zákazníkov. Zo zistení správcu dane ohľadom spoločnosti
LeasePlan Slovakia s.r.o. vyplynulo, že spoločnosť Megsys s.r.o. disponovala motorovými vozidlami
ako materiálnym vybavením na dodanie služieb žalobcovi, avšak spoločnosť Megsys s.r.o. cestovné
náhrady ani za jedno z kontrolovaných zdaňovacích období nefakturovala, čo potvrdzuje, že servisné
zásahy uvedené v sporných faktúrach a preberacích protokoloch neboli na zariadeniach na miestach u
odberateľov žalobcu spoločnosťou Megsys s.r.o. vykonané. Na preberacích protokoloch je v predtlači
uvedené miesto vykonania servisného zásahu, pod ktorým sú štvorčeky na vyznačenie možnosti: v
servisnom stredisku Megsys s.r.o., u odberateľa, u odberateľa – mesto, pričom ani na jednom z 25
predložených preberacích protokolov za kontrolované zdaňovacie obdobia nie sú v štvorčekoch uvedené
číslicou počty príslušných zásahov na miestach podľa predtlače, resp. okrem číslice inak vyznačené,
napr. „x“, miesta výkonu zásahov. Aj správca dane konštatoval, že ani A. B. C., ani A. B. C. vo
výpovediach neuviedli žiadne konkrétne miesto osobného výkonu servisných zásahov. Hodnovernosť
predložených preberacích protokolov, týkajúcich sa zdaňovacích období január 2018 až december
2018 znižuje aj skutočnosť, že v predtlači uvedené miesto vykonania servisného zásahu je uvedené:
v servisnom stredisku Queenfield, s.r.o., teda iný subjekt ako spoločnosť Megsys s.r.o. Ani jeden z
vyzvaných odberateľov žalobcu na výzvu správcu dane, aby uviedol mená servisných technikov (ak

zásah vyžadoval osobnú prítomnosť) neuviedol, že by u neho vykonali osobný zásah páni A. B. C. alebo
A. B. C., resp. pán F..
18. K reálnemu poskytnutiu služieb žalovaný uviedol, že dodanie služieb žalobcom jeho odberateľom
nebolo spochybnené, neznamená to však, že tieto služby boli odberateľom dodané v subdodávke práve
spoločnosťou Megsys s.r.o.
19. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
žalovaný konštatoval, že správcom dane preverovaní dodávatelia spoločnosti Megsys s.r.o. za účelom
zistenia, či boli subdodávateľmi žalobcu, a to spoločnosti BOLIX s.r.o., HINEM s.r.o., TS service s.r.o.,
MG prime business s.r.o., síce neboli dodávateľmi vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach,
ale vo všetkých prípadoch išlo o nekontaktné spoločnosti, u ktorých nebolo možné vykonať preverenie
uskutočnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Megsys s.r.o. Nebolo preukázané, že spoločnosť
BOLIX s.r.o. skutočne poskytla spoločnosti Megsys s.r.o. v obdobiach marec 2019 až december 2019
formou SAAS softvér. Žalovaný netvrdil, že bez tohto softvéru nebola možnosť dodávať sporné služby,
ale na námietku žalobcu dôvodil, že vzhľadom na to, že podľa výpovede mal softvér urýchliť spracovanie
incidentov, bez jeho poskytnutia bola nižšia produktivita práce pri odstraňovaní incidentov a logicky by
bol na odstránenie incidentov potrebný dlhší čas a aj vyššia potreba použitia pracovnej sily. Pokiaľ išlo
o obdobia júl 2018 až december 2019, kedy A. B. C. nebol zamestnancom iných zamestnávateľov,
žalovaný poukázal na ostatné skutkové zistenia v prvostupňových aj v žalovaných rozhodnutiach.
20. Žalovaný dodal, že žalobca tvrdil, že ticketovací systém pri každom úkone vykonanom dodávateľom
obsahuje záznam „external“, pričom vo výpise sa žiadny takýto záznam nenachádza. Pochybnosť o
hodnovernosti týchto súpisov prehlbuje aj skutočnosť, že žalobca tvrdil, že ide o automaticky generované
výpisy. Je však zrejmé, že výpisy boli manuálne upravované, o čom svedčí skutočnosť, že vo výpisoch
zásahov za marec 2018 a apríl 2018 v poslednom stĺpci „človekohodiny“ sú uvedené hodnoty v
desatinných číslach (napr. 10,80; 5,40...), kým vo výpisoch za ostatné obdobiach sú uvedené v celých
číslach. Nie správca dane, či žalovaný mal určiť, aký počet zamestnancov bol potrebný na výkon
sporných služieb, mal by to vedieť preukázať žalobca tvrdiaci, že svoje dodávky služieb odberateľom
potreboval zabezpečiť v subdodávke. Mal by teda vedieť, aký počet zamestnancov zo spoločnosti
Megsys s.r.o. na to potreboval, a zároveň by mal aj disponovať súhlasom svojho odberateľa (ak si to
zmluva s odberateľom vyžadovala) na to, aby mohol služby žalobca vykonať v subdodávke.
21. Žalobnú námietka, že nedošlo počas daňovej kontroly k presunu dôkazného bremena na žalobcu,
považoval žalovaný za nedôvodnú. Správca dane postupoval pri výkone dokazovania v rámci daňovej
kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom. Svoje skutkové zistenia a právne závery, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane, so
žalobcom náležite odkomunikoval. Dôkazom tohto tvrdenia je administratívny spis, ktorého súčasťou
je dokument - Oznámenie zistení daňovej kontroly výzva č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, ku
ktorému žalobca podal vyjadrenie, na ktoré správca reagoval Oznámením výsledkov z daňovej kontroly
č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021. Z obsahu oboch oznámení vyplýva, že správca dane žalobcu
oboznámil s pochybnosťami a došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu.
22. Záverom žalovaný dodal, že správca dane o odvolaní žalobcu zo dňa 31.01.2022 voči
prvostupňovému rozhodnutiu nerozhodol a postúpil ho odvolaciemu orgánu. Odvolanie s predkladacou
správou bolo žalovanému doručené dňa 25.02.2022. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa § 74 ods. 2
a 3 daňového poriadku uložil správcovi dane daňové konanie doplniť o ďalšie dokazovanie, nemohol
rozhodnúť v lehote podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, požiadal preto Ministerstvo financií SR o
predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote upovedomil
žalobcu listom č. 100912575/2022 zo dňa 14.04.2022, t.j. 48 dní od doručenia prvostupňového
rozhodnutia s odvolaním a predkladacou správou. Ustanovenie § 65 ods. 3 daňového poriadku, v
zmysle ktorého ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v
lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt, neukladá
oznámiť konkrétnu lehotu, v akej príslušný orgán rozhodne, čo vzhľadom na to, že išlo o uskutočnenie
ďalšieho dokazovania a oboznámenie žalobcu s jeho výsledkami a o zapracovanie týchto výsledkov do
žalovaného rozhodnutia, ani nebolo možné.
IV.

Replika žalobcu
23. Žalobca v replike zo dňa 08.02.2023 poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
relevantným spôsobom nereflektoval na právnu argumentáciu predloženú žalobcom, resp. že sa
nevyjadril k aplikovateľným rozhodnutiam súdnych autorít, ktoré predostrel žalobca v správnej žalobe
(s malými výnimkami), ani nespochybnil zásadné najmä právne argumenty predložené žalobcom
a neodstránil pochybnosti vo vzťahu k nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi nebolo
zrejmé, na základe ktorých dokladov a akým dokazovaním mal správca dane spochybniť dôkazy
predložené žalobcom. Rovnako nebolo zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s predloženými dôkazmi a
komplexnou argumentáciou žalobcu.
24. Žalobca zdôraznil, že v ticketovacom systéme je pri každom úkone záznam „external“, ktorý
dokumentuje, že úkon vykonal externý dodávateľ. Žalobca aj v súlade so zmluvnými podmienkami
nepotreboval mať informáciu, ktorá konkrétna osoba na strane dodávateľa Megsys s.r.o. úkon vykonala.
Predložené výpisy servisných zásahov obsahujú presnú špecifikáciu zákazníkov a lokalít, kde boli
servisné zásahy vykonané. Výpisy servisných zásahov obsahujú rovnako údaje o zákazníkoch (druhý
stĺpec zľava). Na preberacích protokoloch ako aj na faktúrach je podrobný rozpis kategórií servisných
úkonov spolu s počtom hodín na jednotlivé kategórie. Tie sú podložené výpisom servisných úkonov z
ticketovacieho systému, kde sa páruje počet hodín a žalobca následne sledoval plnenie SLA voči svojim
odberateľom, ktoré bolo vždy splnené. Údaje v preberacích protokoloch a faktúrach tak predstavovali
určitú sumarizáciu úkonov podľa jednotlivých kategórií. Jednotlivé úkony boli podrobne rozpísané vo
výpisoch servisných zásahov a vzhľadom na ich počty by bolo neúčelné a nehospodárne opakovane
uvádzať takéto podrobné rozpisy aj vo faktúrach a preberacích protokoloch. Tieto skutočnosti boli
potvrdené výsluchmi uvedených svedkov a žalovaný sa k nim ani vo vyjadrení nevyjadril.
25. Ďalej dôvodil, že nemôže mu byť na ťarchu, že správca dane nebol schopný dostať sa k účtovnej a
daňovej evidencii spoločnosti Megsys s.r.o. ako to uvádzal žalovaný.
26. Žalovaný s odkazom na prvostupňové rozhodnutie následne tvrdil, že skutočným dôvodom na
odopretie nároku na odpočítanie dane u žalobcu je, že plnenie uvedené na faktúre údajne nebolo
uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Takýmto spôsobom však nie je možné zhojiť nedostatky,
ktorými bolo postihnuté daňové konanie. Taktiež správca dane počas administratívneho konania nikdy
nespochybnil postavenie (status) dodávateľa služieb (t.j. Megsys s.r.o.) ako zdaniteľnej osoby.
27. Nad rámec v správnej žalobe uvedených rozhodnutí žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, kde sa súd zaoberal otázkou posúdenia
resp. spochybnenia statusu deklarovaného dodávateľa a okrem iného, s odkazom na uznesenie SD EÚ
vo veci C-610/19 Vikingo, potvrdil, že v prípade spochybnených subdodávateľov je možné nepriznať
odpočítanie dane iba v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového
subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Správca
dane a ani žalovaný v posudzovanej veci týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení
rozdielu dane. Opätovne odkázal na judikatúru uvádzanú v žalobe a v súvislosti s rozložením a prenosom
dôkazného bremena dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR I. ÚS/259/2022 zo dňa 12.10.2022,
ktorý je plne aplikovateľný na daný prípad.
28. Záverom uviedol, že pokiaľ ide o namietanú absenciu fakturácie cestovných náhrad, je na vôli
zmluvných strán, ako upravia svoje práva a povinnosti. Skutočnosť, že spoločnosť Megsys s.r.o.
nefakturovala žalobcovi cestovné náhrady (najmä v kontexte prípadu a predložených dôkazov), nemôže
spochybniť poskytnutie služieb resp. poskytnutie služieb práve týmto dodávateľom žalobcovi. Súčasne
zotrval na názore o porušení § 46 ods. 5 daňového poriadku zo strany správcu dane.
29. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.
V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
30. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14S/117/2022-177 zo dňa 16.01.2023 priznal správnej žalobe
odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

31. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva
prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave
pod sp. zn. 14S/117/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným
výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave dňa 07.06.2023 a je vedená pod sp. zn.
TT-14S/117/2022.
32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.08.2023.
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je
povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.
35. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
36. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
40. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
45. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
46. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
47. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
48. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal.
49. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134
ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.
2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
50. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu
dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume X XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2018.
51. Podľa žalobcom uplatnených námietok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (v
spojení s rozhodnutím správcu dane) spočívala v nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnom
vyhodnotení zisteného skutkového stavu, v nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a v podstatnom
porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
52. V preskúmavanej veci považoval správny súd za podstatné zaujať právny názor predovšetkým k
otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcom, k otázke
unesenia dôkazného bremena, resp. jeho rozloženia medzi žalobcu a správcu dane, ako i k tomu, či
skutkový stav v rozsahu zistenom správcom dane umožnil spoľahlivo vyvodiť vyššie popísané závery
spojené s uložením daňovej povinnosti.
53. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady
2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006,
s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že

predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3)
že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie
uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je
na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže
byť odopreté.
54. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ
dane (žalobca) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň,
ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov
alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), zároveň
musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
55. Zatiaľ čo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na
odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez
ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu
práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16
zo dňa 19.10.2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 33; vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa
09.12.2021, bod 29).
56. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
57. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1
daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa
03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a iné).
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt.
58. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod
54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených
skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude
spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností,
pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne
aj rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu č. k. 8Afs/23/2018 zo 16.01.2020, ktorého závery sú
aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od
daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového
subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, bod 15, 16).
59. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje

praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21; obdobne
sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie
listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods.
5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných
pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo
dňa 15.11.2017).
60. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, bod 19, 24). Hoci je to práve
správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov
podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať aj na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§
3 ods. 3 daňového poriadku).
61. Správny súd sa po oboznámení s rozhodnutiami finančných orgánov a obsahom administratívnych
spisov stotožnil s námietkou žalobcu, že zo záverov finančných orgánov vyplýva nejednoznačnosť
v právnom posúdení skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov, kedy (a to aj pre
správny súd) nebolo možné jednoznačne ustáliť či nárok na odpočítanie dane bol odmietnutý z dôvodu,
že sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec alebo z dôvodu, že dodanie týchto služieb žalobcovi
nebolo realizované spoločnosťou Megsys s. r. o. ako deklarovaným dodávateľom.
62. Správny súd z obsahu prvostupňového rozhodnutia správcu dane zistil, že správca dane na
viacerých miestach dôvodil, že služby fakturované na dodávateľskej faktúre, na ktorej bola ako dodávateľ
uvedená spoločnosť Megsys s.r.o., neboli daňovému subjektu X-NET spol. s r.o. v zdaňovacom období
júl 2018 skutočne dodané (str. 5, 10). Naproti tomu žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, že
daňový subjekt nepreukázal, že dodanie služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra, t.j.
spoločnosťou Megsys s.r.o.
63. Správny súd sa preto stotožnil s námietkou žalobcu, že zo záverov správcu dane a žalovaného
vyplýva nejednoznačnosť v právnom posúdení skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov, kedy nebolo možné jednoznačne ustáliť, či nárok na odpočet DPH bol odmietnutý z dôvodu,
že sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec, t. j. jednalo sa o fiktívne plnenie alebo dodanie služieb
nebolo realizované spoločnosťou Megsys.
64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sporné služby v mesiaci júl 2018 sa týkali jedenástich
odberateľov žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Tatra banka, a.s., Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., R Collectors s.r.o., Sodexo s.r.o., Accenture, s.r.o., Rackscale,
s.r.o., KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., G. H., Poštová banka, a.s. Za účelom preverenia odberateľskododávateľských vzťahov so žalobcom správca dane v zmysle § 26 ods. 7 daňového poriadku
dopytoval výzvami zo dňa 27.04.2022 štyri z uvedených spoločností, a to: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s., Rackscale, s.r.o., Slovak Telekom, a.s., Tatra banka, a.s. Uvedené spoločnosti odberateľskododávateľské vzťahy so žalobcom potvrdili. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol naviac aj
odpovede Mesta Svätý Jur, SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., SWAN, a.s., ktorých sa ale sporné
služby v predmetnom zdaňovacom období netýkali. Súčasne zdôraznil, že ani jedna z vyzvaných
odberateľských spoločností neuviedla, resp. z predložených dokladov nevyplynulo, že by služby jej
poskytované daňovým subjektom boli vykonané v subdodávke, resp. v subdodávke spoločnosťou
Megsys s.r.o. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že v prípade odpovede od KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. zo dňa 04.05.2022 táto uviedla, že „neriešila akou formou či spôsobom dodávateľ
zabezpečuje plnenie predmetov dodávky. Tým pádom ale nevylučujeme, že niektoré úkony môžu
zabezpečovať ich subdodávatelia.“ Správny súd je toho názoru, že v prípade pochybností, správcovi

dane v danom prípade nič nebránilo doplniť dokazovanie dopytom zvyšných siedmych spoločností za
účelom riadneho preverenia skutkového stavu a dodania sporných služieb za konkrétne zdaňovacie
obdobie júl 2018.
65. Ustálenie otázky, či finančné orgány mali za preukázanú existenciu zdaniteľného plnenia má
dôsledky nielen vo vzťahu k posudzovaniu nároku daňového subjektu na odpočítanie dane, ale aj vo
vzťahu k dôkaznému bremenu a jeho rozsahu.
66. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správca dane opakovane vzniesol pochybnosti k zisteným
skutočnostiam, avšak tieto neoznámil žalobcovi tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 daňového poriadku,
čím ho pripravil o možnosť efektívne sa brániť. Pokiaľ správca dane doručil v priebehu daňovej
kontroly žalobcovi Oznámenie zistení z daňovej kontroly zo dňa 03.05.2021 a Oznámenie výsledkov
z daňovej kontroly zo dňa 22.07.2021, z obsahu týchto písomností je zrejmé, že pochybnosti správcu
dane smerovali ku skutočnému dodaniu služieb spoločnosťou Megsys s.r.o., teda nie k spochybneniu
spoločnosti Mesys s.r.o. ako skutočného dodávateľa. Z daňového poriadku vyplýva právo daňového
subjektu sa k pochybnostiam správcu dane vyjadriť a tieto pochybnosti odstrániť alebo vyvrátiť až
do dňa ukončenia daňovej kontroly. Daňový poriadok pre správcu dane však v priebehu daňovej
kontroly stanovuje tiež povinnosť jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených
dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu,
ktorý ich predložil a povinnosť vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Uvedené
zaručuje daňovému subjektu určitú ochranu v tom, že správca dane musí daňový subjekt v priebehu
daňovej kontroly informovať o svojich pochybnostiach a zároveň ho aj vyzvať, aby tieto pochybnosti
odstránil alebo vyvrátil. Správny súd prisvedčil námietke žalobcu, že nebolo zrejmé, kam má procesná
obrana inak súčinného žalobcu smerovať.
67. Ohľadom hodnotenia dôkazov zo strany finančných orgánov správnemu súdu nezostáva iné, ako
konštatovať, že správca dane tvrdenia, resp. žalobcom predložené dôkazy spochybnil bez toho, aby
jasne vyjadril v čom spočívali pochybnosti o nich. Zistenia a dôkazy správcu dane, ktorými spochybnil
vierohodnosť žalobcom predložených dôkazov, musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť,
závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.
68. Podľa daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých
okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane je v zmysle §
25 ods. 2 citovaného zákona povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho
povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej
výpovede.
69. Finančné orgány vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí A. B. C., A. B. C. a D. E. tieto
nepovažovali za dôveryhodné, ktorý záver však nevyplýva zo žiadnych skutočností, resp. dôkazov, ktoré
by boli obsahom administratívneho spisu. Nepochybne finančné orgány hodnotia všetky dôkazy podľa
svojej úvahy, avšak ani proces hodnotenia dôkazov nemôže znamenať svojvôľu. Z administratívneho
spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť a odôvodňovali záver o
účelovosti uvedených svedeckých výpovedí. Súdu nebolo zrejmé ani to, či nedôveryhodnosť spočívala
v zamlčaní podstatných okolností, v nepravdivosti uvedených faktov, alebo v iných skutočnostiach,
prípadne či správca dane z tohto dôvodu aj vyvodil určité následky.
70. Správny súd má za to, že finančné orgány hodnovernosť uvedených svedeckých výpovedí
spochybnili výlučne na základe domnienok, teda, že D. E. a A. B. C. mohli mať k dispozícii zápisnicu
o výsluchu A. B. C. (čo samozrejme nemožno vylúčiť) a že výpoveď D. E. mohla byť dopredu dohodnutá,
keďže je aj v súčasnosti externým dodávateľom žalobcu. Výlučne tieto indície však podľa názoru
správneho súdu nepostačujú na odmietnutie tohto dôkazného prostriedku en bloc.
71. Z predloženého administratívneho spisu nie je možné dospieť k záveru, že žalobca by ovplyvňoval
obsah uvedených svedeckých výpovedí a súčasne všetci svedkovia boli pred podaním výpovede
poučení o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčiavať a o následkoch podania nepravdivej svedeckej
výpovede.

72. Pokiaľ A. B. C. na otázku, či mal vedomosť o hlavnej podnikateľskej činnosti spoločnosti Megsys
s. r. o. v preverovanom období ihneď uviedol, že robili služby pre spoločnosť X-NET spol. s r. o.,
žiadnu inú spoločnosť neuviedol a služby uvádzal presne tie, ktoré boli uvedené na sporných faktúrach,
uvedené podľa finančných orgánov naznačuje, že svedok bol dopredu poučený o poskytnutí výpovede
a potvrdeniach služieb dodaných pre žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že svedok bol
správcom dane oboznámený s dôvodmi predvolania k výsluchu a že bude vypovedať v súvislosti s
výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty práve u žalobcu, a teda nemožno túto okolnosť
považovať za znak nedôveryhodnosti obsahu výpovede.
73. Správny súd poukazuje na rozpor v posúdení obsahu výpovede uvedeného svedka, kde na jednej
strane správca dane tvrdil, že svedok bol dopredu inštruovaný k svojej výpovedi, mohol mať k dispozícii
zápisnicu o výsluchu svojho syna A. B. C. a vzapätí vyvodil, že svedok uviedol iné skutočnosti ohľadne
servera, ako uviedol bývalý konateľ spoločnosti Megsys s. r. o. A. B. C.. Na tomto mieste správny
súd konštatuje, že svedok A. B. C. uviedol (zhodne) s A. B. C., že spoločnosť BOLIX s.r.o. bola
subdodávateľom softvéru SAAS (nie servera).
74. Správca dane taktiež dospel k záveru, že spoločnosť Megsys s.r.o. nemohla dodať služby ani
z kapacitných dôvodov. Zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť Megsys s.r.o. mala v roku 2018
troch zamestnancov a vykázala mzdové náklady vo výške XXXX,XX eur. Správca dane však neuviedol
žiadne ďalšie bližšie úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel k záveru
o nemožnosti dodať uvedené služby týmito zamestnancami, hoci mal k dispozícii preberací protokol
s uvedeným počtom človekohodín, pričom z výpovedí A. B. C. bolo zrejmé, že jeden technik mohol
v priebehu 1 hodiny vykonať aj 7 servisných zásahov. Správca dane nezaujal konkrétne stanovisko
k tvrdeniu žalobcu ohľadom množstva vykonaných zásahov za 1 hodinu, ani sa jasne nevyjadril
k deklarovaným „človekohodinám“ za mesiac júl 2018. Správca dane mal podľa názoru súdu posúdiť
počet uvádzaných hodín v preberacom protokole za dané zdaňovacie obdobie a uviesť vlastný výpočet,
ktorý by zodpovedal reálnemu stavu v rámci poskytnutých služieb, a ktorým by spochybnil žalobcom
predložený dôkaz.
75. Na tomto mieste správny súd poukazuje aj na úvahy správcu dane o nedostatočných personálnych
kapacitách spoločnosti Megsys s.r.o. Spochybňujúcou okolnosťou dodania služieb malo byť aj to,
že konateľ spoločnosti Megsys s.r.o. bol v čase deklarovaného poskytnutia služieb zamestnancom
v trvalom pracovnom pomere, a preto nemohol tieto služby vykonávať. Správny súd uvádza, že vo
vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2018 je táto argumentácia bez právnej relevancie, nakoľko A. B. C.
bol zamestnancom v inej spoločnosti/spoločnostiach len do 30.06.2018, a preto uvedená okolnosť pre
spochybnenie dodania služieb nepostačuje.
76. Obdobne ani skutočnosť, že žalobca nevedel označiť konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, nemôže
byť relevantne spochybňujúcim zistením správcu dane. Správca dane pri vykonávaní dokazovania nie
je viazaný len návrhmi daňových subjektov, nič mu nebránilo vykonať dopyt na zistenie konkrétnych
zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. v príslušnom období a doplniť dokazovanie v tomto smere.
V obchodnej praxi je bežné a zodpovedajúce aj právnej úprave Obchodného zákonníka, že jeden
podnikateľský subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel
vedieť, ktoré konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú. Podstatnou skutočnosťou
je, že tieto služby boli dodané. Z uvedených dôvodov nemohol žalobca niesť dôkaznú núdzu a právny
následok v podobe straty nároku na odpočet DPH (pri produkcii všetkých v čase zdaniteľného plnenia
štandardne uchovávaných dokladov z jeho strany), len na základe vyššie uvedených spochybňujúcich
zistení a dôkazov správcu dane.
77. Rovnako nebolo v moci žalobcu ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie si daňových povinností
zo strany dodávateľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku
skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie
si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami
(k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2023, sp. zn. I. ÚS 627/2022, alebo
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2023, sp. zn. 6Sžfk/58/2020).
78. Vo vzťahu k spoločnosti Megsys s.r.o. správca dane zistil, že spoločnosť je od dátumu 30.05.2020
bez konateľa, spoločníkom je spoločnosť so sídlom Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného

Írska, na adrese sídla nesídli, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2020 bolo podané bez vyplnených údajov, posledné daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby bolo podané za zdaňovacie obdobie rok 2019, má evidované daňové nedoplatky na
daniach spravovaným správcom dane, daňovému subjektu bola ukončená registrácia k DPH k dátumu
31.03.2021, u daňového subjektu bolo vykonaných viac daňových kontrol, ktoré prešli do určenia dane
podľa pomôcok nakoľko daňový subjekt nekomunikoval.
79. Uvedené skutočnosti podľa záverov správcu dane spochybňujú, že služby fakturované na
dodávateľských faktúrach boli žalobcovi skutočne dodané. Tento záver správcu dane, podľa správneho
súdu, bol výsledkom nesprávneho hodnotenia doposiaľ získaných dôkazov a ich právneho posúdenia.
Napriek dôkladnému oboznámeniu sa s obsahom administratívneho spisu, nedokázal správny súd
identifikovať skutočnosti, ktoré by jednoznačne súviseli medzi vývojom (činnosťou) v spoločnosti Megsys
s.r.o. v čase, ktoré nastalo po preverovanom zdaňovacom období (júl 2018) a tvrdeným poskytnutím
služieb žalobcovi. Rovnako správny súd nepovažoval tieto skutočnosti za také, ktoré by mohli byť
akokoľvek vyhodnotené v neprospech žalobcu, keďže na ich vznik a priebeh nemohol mať žiaden
dosah, o to viac, že sa uskutočnili v čase, keď obchodno-záväzkové vzťahy medzi Megsys s.r.o.
a žalobcom boli ukončené. Neuhradenie sumy za prevod obchodného podielu, resp. samotný prevod
obchodného podielu dodávateľa po uplynutí kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa právo
na odpočet DPH posudzuje, nemôže mať vplyv na posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vo
vzťahu k dodaniu služieb žalobcovi. Akékoľvek nakladanie s obchodným podielom je vecou spoločníka
a samotný obchodný partner nemusí mať o tejto záležitosti vôbec informáciu. Neuhradenie ceny
obchodného podielu zo strany tretej osoby je tak porušením zmluvného vzťahu medzi touto treťou
osobou a spoločníkom, ktorý obchodný podiel prevádza. Žalobca nebol účastníkom zmluvy o prevode
o obchodného podielu, nemal dosah na dohodnuté zmluvné podmienky a už vôbec nie na úhradu
samotnej ceny.
80. Správca dane taktiež v prvostupňovom rozhodnutí (str. 15) dospel k záveru, že faktúry od spoločnosti
Megsys za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložené žalobcom neobsahujú náležitosti uvedené v § 74
ods. 1 písm. f) zákona o DPH (rozsah a druh dodanej služby). Správca dane ďalej uviedol, že samotné
nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane aj keby
bola materiálna podstata plnenia preukázaná. Na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa uvedeného
právneho posúdenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 44) reagoval, že dôvodom na neuznanie
odpočítania práva na odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach sporných faktúr a samotné
nezrovnalosti v preberacích protokoloch neboli natoľko podstatné, aby mali vplyv na rozhodnutie správcu
dane.
81. Takýto záver žalovaného je však v priamom rozpore so závermi správcu dane a vyplýva z neho,
že formálne nedostatky faktúr neboli dôvodom na zamietnutie práva na odpočítanie DPH a napriek
odlišnému právnemu posúdeniu správcom dane považoval žalovaný predložené faktúry za súladné s
§ 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Vzhľadom na rozpor v právnom posúdení v časti predložených
preberacích protokolov absentuje v napadnutom rozhodnutí bližšie odôvodnenie tohto posúdenia.
82. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ,
prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery
správcu dane a žalovaného. Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie v
rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na
odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb,
na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k
dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho
dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila
faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru
nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že
hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť
dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť,
ale skutočnosť, že k zdaniteľnému plneniu preukázateľne došlo. Hmotnoprávnou podmienkou pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou
plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe

ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií.
Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo
k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže,
že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2022, sp. zn. 4Sfk/52/2021).
83. Správny súd taktiež pripomína, že nedostatočné personálne a pracovné kapacity dodávateľa
daňového subjektu môžu za určitých okolností predstavovať indíciu, resp. operatívnu informáciu k
ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia, avšak táto skutočnosť nie je sama
osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií. Nie je pritom vylúčené, aby určitá
informácia majúca povahu indície mohla byť za istej konštelácie považovaná za nepriamy dôkaz. V
prípade nepriamych dôkazov je síce možné dospieť k záveru o neexistencii zdaniteľného plnenia, avšak
len v prípade, že tieto nepriame dôkazy vylučujú akýkoľvek iný priebeh skutkového deja a tvoria súvislú,
logickú, uzatvorenú a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba,
t. j. jednoznačne vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022). Podľa správneho súdu v prejednávanej veci na
základe obsahu administratívneho spisu z už uvedených dôvodov nie je možné konštatovať, že by v nich
obsiahnuté dôkazy vylučovali akýkoľvek iný priebeh skutkového deja a tvorili súvislú, logickú, uzatvorenú
a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba, t. j. jednoznačne
vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia (sporných služieb).
84. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zistené
vady, ktoré vzhliadol v postupe daňových orgánov by prípadne odôvodňovali aj aplikáciu § 191 ods. 1
písm. d) SSP, avšak nepovažoval ich za takej intenzity, ktorá by umožnila súdu dospieť bez všetkého
k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.
85. Správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí a potrebe ich zrušenia.
V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s
poukazom na jeho odôvodnenie bude úlohou daňových orgánov opätovne zvážiť, či je na základe
zisteného skutkového stavu možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany
žalobcu, berúc do úvahy skutočnosť, že v prípade spochybnenia identity dodávateľa, ale za naplnenia
hmotnoprávnych podmienok, možno odpočet dane z pridanej hodnoty nepriznať, len ak by bolo v konaní
preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. S ohľadom na uvedené je potrebné vyhodnotiť
aj unesenie dôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok
zaťažuje žalobcu a naopak, pri daňovom podvode zaťažuje správcu dane. Závery prezentované
v tomto rozsudku teda automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočítanie
dane ohľadom sporných služieb. Nové rozhodnutie daňové orgány náležite odôvodnia, vo vzťahu ku
konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu júl 2018.
86. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
podľa § 175 ods. 2 SSP.
87. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.