{"guid": "9f2b6ae4-2de5-457b-858c-2ea9d2422f57:035267e9-2921-4a46-86cf-073a3aebf139", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200254.2", "spisova_znacka": "TT-20S/116/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/116/2022 z 22. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. augusta 2023, sp. zn. TT-20S/116/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200254.2", "identifikacne_cislo": "2022200254", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/035267e9-2921-4a46-86cf-073a3aebf139", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200254.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200254.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200254.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/116/2022\n2022200254\n22. 08. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:2022200254.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nJUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.\no., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, právne zastúpený: Advokátska\nkancelária MCL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101920216/2022 zo dňa 07.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101920216/2022 zo dňa 07.07.2022 a rozhodnutie\nDaňového úradu Trnava č. 102544064/2021 zo dňa 13.12.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj ako „Daňový úrad Trnava“, prípadne „správca\ndane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december\n2017 až december 2019. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil Daňový úrad Trnava protokol\nz daňovej kontroly č. 101500129/2021 zo dňa 16.08.2021 (ďalej aj ako „protokol z daňovej kontroly“).\nProtokol z daňovej kontroly obsahujúci výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol dňa\n31.08.2021 doručený žalobcovi, ktorý sa k zisteniam v ňom uvedeným vyjadril podaním doručeným\nDaňovému úradu Trnava dňa 14.10.2021.\n2. Daňový úrad Trnava rozhodnutím č. 102544064/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) žalobcovi\nako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume X XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie marec 2018.\n3. Daňový úrad Trnava v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že skúmal, či služby podľa\npredložených faktúr dodal deklarovaný dodávateľ (spoločnosť Megsys s. r. o.), a či tento dodávateľ bol\nschopný predmetnú dodávku realizovať. Preukázanie materiálneho plnenia k deklarovaným dodávkam\na ich pridruženie (priama súvislosť) k osobe dodávateľa je prakticky možné iba v prípade, ak samotný\ndodávateľ (resp. jeho subdodávateľ) vie formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Nie je\n\nmožné uznať odpočítanie dane u platiteľa iba na základe toho, že má faktúru vyhotovenú platiteľom dane\nv tuzemsku. Samotná faktúra je dokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, avšak iba vtedy, ak\nje to faktúra osvedčujúca zdaniteľný obchod, resp. faktúra, ktorá preukazuje skutočné dodanie tovaru.\n4. Daňový úrad Trnava dospel k záveru, že opakovanou výpoveďou svedka nebolo potvrdené, že služby\nuvedené na predmetnej faktúre boli dodané spoločnosťou Megsys s. r. o., nakoľko táto spoločnosť\nnebola schopná dodať uvedené služby ani z materiálnej ani z personálnej stránky a taktiež ani zo\nsubdodávateľskej stránky. Z predložených ročných hlásení podaných spoločnosťou Megsys s. r. o. ako\ndaňovým subjektom bolo zistené, že v roku 2018 mala táto spoločnosť 3 zamestnancov a že vykázala\nmzdové náklady vo výške X XXX,XX eur, pričom tieto mzdové náklady neodzrkadľujú, že by zamestnanci\nspoločnosti Megsys s. r. o. vykonali uvedené služby.\n5. Po zhodnotení všetkých zistených skutočností dospel správca dane k záveru, že žalobca a ani jeho\ndodávateľ (spoločnosť Megsys, s.r.o .) hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že\ndodanie služieb od dodávateľa (spoločnosti Megsys s. r. o.) bolo realizované tak, ako to deklaruje\nsporná faktúra č. 1803002 (ďalej aj ako „sporná faktúra“) a že pri jej dodávke vznikla daňová povinnosť\na právo na odpočítanie dane, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva\nodpočítať daň. Daňový úrad Trnava preto žalobcovi právo na odpočítanie dane vo výške X XXX,XX eur\nza zdaňovacie obdobie marec 2018 nepriznal.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, tvrdiac, že závery správcu dane týkajúce\nsa právneho posúdenia zisteného skutkového stavu nemajú žiadnu oporu vo všeobecne záväzných\nprávnych predpisoch, ustálenej judikatúre súdnych autorít a tiež nereflektujú zistený stav veci. Taktiež\nDaňový úrad Trnava pri vedení dokazovania nedbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely\nsprávy daní boli zistené čo najúplnejšie, čím porušil ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku. Ďalej\nnamietal, že výsledkom neúplného dokazovania vedeného správcom dane bolo nesprávne zistenie\nskutkového stavu, pričom nesprávnosť zistenia skutkového stavu spočívala v tom, že Daňový úrad\nTrnava jednoznačne nezistil, či služby deklarované na spornej dodávateľskej faktúre boli alebo neboli\ndodané žalobcovi ako daňovému subjektu; správca dane svoje závery odvodil len z pochybností\no dodaní fakturovaných služieb. Žalobca tiež namietal nesprávne použitie § 74 ods. 1 písm. f) zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o\nDPH“), keď konštatoval, že sporná faktúra neobsahovala náležitosti predpísané týmto ustanovením, čo\nnezodpovedalo realite.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. 101920216/2022 zo dňa 07.07.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď prvotne v zmysle\nustanovenia § 74 ods. 2 daňového poriadku uložil Daňovému úradu Trnava doplniť konanie ďalším\ndokazovaním, a to vypočutím svedkov A. B. C. a D. E. a vykonaním preverenia dodávok sporných služieb\nu konečných príjemcov služieb, ktoré dokazovanie správca dane aj vykonal.\n8. Žalovaný následne zdôraznil, že v procese správy daní, ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné\nbremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich\ntvrdení vierohodnými dôkaznými prostriedkami. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na\nodpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok\ntreba doložiť a preukázať. Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je\nnepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a komplexnosť preukazuje\ndaňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1\ndaňového poriadku preukazuje daňový subjekt, a teda v procese dokazovania je ťažisko dôkazného\nbremena na daňovom subjekte.\n9. Žalovaný ďalej konštatoval, že Daňový úrad Trnava počas daňovej kontroly zistil, že vo všetkých\nkontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom žalobcu spoločnosť Megsys s. r. o., a že\nna všetkých dvadsiatich piatich faktúrach vystavených touto spoločnosťou pre žalobcu ako daňový\nsubjekt, na ktorých je ako dátum zdaniteľného plnenia uvedený posledný deň v príslušnom kalendárnom\nmesiaci, boli predmetom fakturácie služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika,\nservisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie. Daňový\nsubjekt a ani jeho dodávateľ hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že dodanie\nsporných služieb bolo realizované tak, ako deklarovali sporné faktúry. Žalovaný sa tak stotožnil so\n\nzávermi Daňového úradu Trnava, že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými\ndôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako to deklarovala sporná\nfaktúra, vystavená spoločnosťou Megsys s. r. o. a preto Daňový úrad Trnava postupoval v súlade s §\n49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\nII.\nŽaloba\n10. Žalobou zo dňa 22.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 22.9.2022, sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101920216/2022 zo dňa 07.07.2022, ako aj\nrozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 102544064/2021 zo dňa 13.12.2021 a navrhol, aby správny\nsúd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100 %.\n11. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový\nstav, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a zároveň došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo a malo za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n12. Žalobca ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že dňom dodania služby mu\nvznikla daňová povinnosť, čo deklaroval v podanom daňovom priznaní, resp. v dodatočnom daňovom\npriznaní. To zároveň znamená, že mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo služieb\nvyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby, t.j. spoločnosťou\nMegsys s. r. o. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil\na dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol daň z pridanej hodnoty na výstupe.\nZ predmetných obchodov žalobca dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom (spoločnosťou\nMegsys, s. r. o.) bol pre neho aj vzhľadom na zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi plne ekonomicky\nopodstatnený. Žalobca namietol rozpor v právnom posúdení veci Daňovým úradom Trnava a žalovaným,\nkeďže tieto orgány spochybnili splnenie podmienok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa\n(spoločnosti Megsys s. r. o.), ale každý na inom podklade, pričom svoje úvahy rozvíjali opačným smerom.\nV tomto smere žalobca uviedol, že kým Daňový úrad Trnava v prvostupňovom rozhodnutí argumentoval,\nže príslušné služby neboli dodané, zatiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybnil konkrétneho\ndodávateľa uvedeného na faktúre.\n13. Žalobca mal tiež za to, že uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku, pretože\npreukázal nielen existenciu faktúr, ale aj zaplatenie fakturovaných súm a reálne prijatie služieb. Tieto\nslužby použil na dodávku služieb pre svojich zákazníkov, ktorí poskytnutie služieb potvrdili. Uvedené bolo\nzo strany žalobcu potvrdené účtovnou dokumentáciou, daňovou evidenciou, zmluvnou dokumentáciou\n(vrátane preberacích protokolov a súvisiacich dokumentov), faktúrami, bankovými výpismi, potvrdeniami\no úhrade faktúr spoločnosti Megsys s.r.o. ako dodávateľa, doplňujúcimi a vysvetľujúcimi vyjadreniami\nžalobcu, výsluchmi svedkov (A. B. C., A. B. C., D. E.), zoznamom odberateľov žalobcu, vyjadreniami\njeho odberateľov k zmluvnému vzťahu s ním. V rámci svojej argumentácie žalobca v tomto smere\npoukázal na stanovisko prezentované v správnej súdnej praxi (napr. v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Dôkazy, ktoré by jednoznačne vyvracali\ndôkazy predložené žalobcom v konaní, správca dane nepredložil a ani nezabezpečil. Daňový úrad\nTrnava a žalovaný na mnohých miestach svojich rozhodnutí iba formulovali pochybnosti vo vzťahu\nk skutočnej povahe a reálnemu poskytnutiu sporných služieb, avšak počas konania nepreukázali opak,\nt. j. že spoločnosť Megsys, s. r. o. predmetné služby žalobcovi neposkytla. Daňový úrad Trnava\na žalovaný tak odmietli priznať žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr len na\nzáklade pochybností, nie na základe relevantných zistení alebo nespochybniteľných dôkazov. Pokiaľ\nsprávcovia dane tvrdia, že sporné služby neboli dodané spoločnosťou Megsys s. r. o. ako dodávateľom,\nako to bolo deklarované vo faktúrach, boli povinní uviesť, kto/aký subjekt podľa nich tieto služby poskytol.\nInak túto úvahu považoval žalobca za účelovú a pre vec irelevantnú. Napokon žalobca namietol, že\nDaňový úrad Trnava a žalovaný na neho nezákonným spôsobom rozšírili dôkazné bremeno.\n14. Žalobca taktiež namietol porušenie princípu neutrality dane z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu bolo na\núčely vyhodnotenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevyhnutné\n\nzohľadniť princíp daňovej neutrality, vo svetle ktorého sa majú interpretovať aj normy zákona o DPH.\nŽalobca svojím správaním nijakým spôsobom nepoškodil rozpočet Slovenskej republiky. Daň na vstupe\nfakturovanú dodávateľom služieb spoločnosťou Megsys s. r. o. riadne zaplatil a daň na výstupe riadne\nodviedol do štátneho rozpočtu. V spojitosti s predloženými dôkazmi o reálnosti poskytnutých služieb bolo\npreto nevyhnutné, v rámci zachovania princípu daňovej neutrality, priznať žalobcovi právo na odpočítanie\ndane z prijatých faktúr od spoločnosti Megsys s. r. o. ako dodávateľa.\n15. Žalobca ďalej považoval skutkový stav, ktorý vzali správcovia dane za základ pre svoje rozhodnutia,\nza rozporný s administratívnym spisom a rovnako v ňom nemajúci podklad. Žalovaný nesprávne\nvyhodnotil personálne kapacity spoločnosti Megsys s. r. o. ako dodávateľa poskytnúť spochybňované\nslužby žalobcovi. Žalobca vo vzťahu k odpovediam jeho odberateľov, a to najmä vo vzťahu k preukázaniu\nslužieb od spoločnosti Megsys s. r. o. ako dodávateľa zdôraznil, že ani jeden z odberateľov nevylúčil,\nže by mu boli zo strany žalobcu služby reálne poskytnuté, naopak každý z nich potvrdil, že mu žalobca\ndlhodobo a riadne poskytoval služby.\n16. Žalobca taktiež namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočívala v tom, že Daňový úrad Trnava\nvykonal daňovú kontrolu en bloc za všetkých 25 zdaňovacích období, pričom ale počas týchto\nzdaňovacích období sa skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane vo významnej miere menil,\nčo však správca dane ani žalovaný nereflektovali a nerozlišovali. Išlo pritom o zmeny v zásadných\nskutočnostiach, o ktoré správcovia dane opierali svoje posúdenie a závery.\n17. Žalobca ďalej namietol pochybenia Daňového úradu Trnava a žalovaného (ďalej aj ako „finančné\norgány“) v priebehu daňového konania. Daňový úrad Trnava podľa žalobcu pochybil počas daňovej\nkontroly, keď opakovane vzniesol pochybnosti vo vzťahu k zisteným skutočnostiam, avšak tieto mu\nneoznámil, aby ich mohol relevantným spôsobom odstrániť, ako to ukladá § 46 ods. 5 daňového\nporiadku. Daňový úrad Trnava žalobcu počas daňovej kontroly nikdy nevyzval na odstránenie\npochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré mal vo vzťahu k službám poskytnutým\ndodávateľom Megsys, s. r. o., prípadne iným skutočnostiam relevantným pre konanie. Daňový úrad\nTrnava tiež nikdy presne nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie\npochybností, ktoré mal, ale všetky výzvy boli všeobecné, generické a bez hlbšieho zamyslenia sa nad\ndetailom prípadu. Postupom v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku došlo k závažnému pochybeniu\nDaňového úradu Trnava počas výkonu daňovej kontroly, pričom týmto postupom bol žalobca pripravený\no možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam správcu dane, resp. tieto efektívne odstrániť. Tento\npostup viedol k tomu, že nielen Daňový úrad Trnava, ale aj žalovaný spochybnili splnenie podmienok\nna odpočítanie dane zo strany žalobcu z prijatých faktúr od spoločnosti Megsys, s. r. o. ako dodávateľa,\na to výlučne na podklade pochybností, ktoré bolo možné odstrániť počas daňovej kontroly, pokiaľ by\nDaňový úrad Trnava postupoval v súlade s daňovým poriadkom.\n18. Žalobca ohľadom procesných pochybení finančných orgánov namietol nedodržanie lehoty na\nrozhodnutie o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 65 ods. 3 daňového poriadku.\nRovnako namietal postup Daňového úradu Trnava, ktorý mu doručil Oznámenie o doplnení konania bez\ntoho, aby ho vyzval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, teda aby plnohodnotne uplatnil svoje\nprocesné právo na obhajobu. Keďže v rámci doplnenia dokazovania išlo o úkony, ktoré boli ekvivalentné\ndokazovaniu počas daňovej kontroly, doručil žalobca Daňovému úradu Trnava vyjadrenie k doplneniu\nkonania, čo však nekonvaliduje postup Daňového úradu Trnava, ktorý tak zároveň porušil jedno zo\nzákladných práv daňového subjektu, a to právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred vydaním\nrozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2022 navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi\nnepriznať nárok na náhradu trov konania. Námietky žalobcu považoval za právne bezvýznamné\na v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.\n\n20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi\nvznikla daňová povinnosť dňom dodania služby odberateľom neznamená, že mu vzniklo aj právo na\nodpočítanie dane na základe sporných faktúr vystavených spoločnosťou Megsys s. r. o. Dokazovaním\npočas daňovej kontroly i doplneným dokazovaním počas daňového konania bola spochybnená\nhodnovernosť spornej faktúry a s ňou súvisiacich predložených dokladov. A. B. C. a A. B. C. síce\nformálne potvrdili dodanie sporných služieb pre žalobcu, ich výpovede však neboli jednoznačným\na hodnoverným dôkazom o uskutočnení sporného obchodu. Výpoveď svedka A. B. C., v ktorej nijako\nbližšie neidentifikoval/nekonkretizoval osoby vykonávajúce sporné služby, jednoznačne nepotvrdila\ndodanie sporných služieb. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výpoveď svedka A. B. C., ktorý uviedol,\nže on osobne vykonával sporné služby, pričom ich vykonával aj A. B. C. a aj externí zamestnanci\nako napríklad pán F., ktorého meno sa v hláseniach o vyúčtovaní dane, podaných spoločnosťou\nMegsys s. r. o. za roky 2017, 2018 a 2019 nevyskytovalo. Zo zmluvných podmienok upravujúcich\nsporný zdaniteľný obchod je zrejmé, že na poskytnutie sporných služieb prostredníctvom externých\nzmluvných partnerov bol potrebný písomný súhlas žalobcu a žalobca nepredložil takýto písomný súhlas\nvystavený pre spoločnosť Megsys s. r. o. Následne žalovaný poukázal na nekontaktnosť spoločnosti\nBOLIX s. r. o. a z kontrolných výkazov vybraných dodávateľov spoločnosti Megsys s. r. o. ako možných\nsubdodávateľov, úzky príbuzenský vzťah A. B. C. a A. B. C. a rozpory v ich vyjadreniach.\n21. Žalovaný v súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci taktiež uviedol,\nže pri rozhodovaní vo veci priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať preukázanie\nsplnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok; spochybnením skutočnej identity dodávateľa bolo\nspochybnené aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane.\n22. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o prenose dôkazného bremena a s poukazom na judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sžf/1/2011, žalovaný poukázal na neskorší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžfk/52/2017, z ktorého vyplýva, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa\nzaoberá dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia\nzdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom. Ustálila sa však v tých intenciách, že\nnepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe\nvykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takého zdaniteľného obchodu a vyzve daňový\nsubjekt na predloženie ďalších dôkazov. Rovnako bol v danej súvislosti relevantný právny záver\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/47/2018. Úlohou toho,\nkto sa domáha odpočítania dane, je preukázať splnenie podmienok na jeho získanie. V dôsledku\nkvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry dôkazné bremeno prešlo na žalobcu. Žalobca má pri\nrealizácii svojej podnikateľskej činnosti postupovať obozretne, aby sa pri preukazovaní uplatňovaných\nnárokov voči správcovi dane nedostal do dôkaznej núdze.\n23. K námietkam žalobcu, že správca dane ho nikdy nevyzval na odstránenie pochybností v zmysle §\n46 ods. 5 daňového poriadku nešpecifikujúc dôkazy na odstránenie pochybností, žalovaný uviedol, že\nsprávca dane nie je povinný uviesť skutočnú materiálnu pravdu, t. j. zistiť ako sporný zdaniteľný obchod\nskutočne prebehol, v daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia.\n24. V nadväznosti na konštatovanie žalobcu, že každý z vyzvaných odberateľov potvrdil, že mu dlhodobo\nposkytoval služby, žalovaný zdôraznil, že dodanie služieb jeho odberateľom nebolo spochybnené. To\nvšak neznamená, že tieto služby boli dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys s. r. o.\n25. Žalovaný taktiež konštatoval, že Daňový úrad Trnava v doplnenom dokazovaní pri vyhodnotení\nvýpovede svedka D. E. spochybnil výpovednú hodnotu príloh zo dňa 16.06.2021 označených žalobcom\nako výpis servisných zásahov. Pochybnosť o hodnovernosti týchto súpisov prehlbuje skutočnosť, že\nžalobca tvrdil, že ide o automaticky generované výpisy, pričom je ale zrejmé, že výpisy boli manuálne\nupravované. Žalovaný zároveň uviedol, že nie on alebo Daňový úrad Trnava mal určiť, aký počet\nzamestnancov bol potrebný na výkon sporných služieb, mal by to vedieť preukázať žalobca tvrdiaci, že\nsvoje dodávky služieb odberateľom potreboval zabezpečiť v subdodávke.\n26. Žalovaný považoval námietky žalobcu za právne bezvýznamné, bez vplyvu na vecnú stránku\nžalobou napadnutých rozhodnutí a na výšku rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol vyrubený\nna základe vykonanej daňovej kontroly. Žalovaný zároveň odkázal v plnom rozsahu na odôvodnenie\n\nžalobou napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie ako ani prvostupňové rozhodnutie netrpia\ntakými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, a pre ktoré by\nbolo potrebné rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nIV.\nReplika žalobcu\n27. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 12.12.2022 reagoval žalobca vyjadrením zo dňa\n08.02.2023, s tým, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe relevantným spôsobom nekomentoval\nprávnu argumentáciu predloženú žalobcom, resp. že sa nevyjadril k aplikovateľným rozhodnutiam\nsúdnych autorít, ktoré predostrel žalobca v správnej žalobe (s malými výnimkami). Rovnako, že\nnespochybnil zásadné najmä právne argumenty žalobcu, ani neodstránil pochybnosti vo vzťahu\nk nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia.\n28. Žalobca zdôraznil, že v ticketovacom systéme je pri každom úkone záznam „external“, ktorý\ndokumentuje, že úkon vykonal externý dodávateľ. Žalobca aj v súlade so zmluvnými podmienkami\nnepotreboval mať informáciu, ktorá konkrétna osoba na strane dodávateľa Megsys s. r. o. úkon vykonala.\nPredložené výpisy servisných zásahov obsahujú presnú špecifikáciu zákazníkov a lokalít, kde boli\nservisné zásahy vykonané. Výpisy servisných zásahov obsahujú rovnako údaje o zákazníkoch (druhý\nstĺpec zľava). Na preberacích protokoloch ako aj na faktúrach je podrobný rozpis kategórií servisných\núkonov spolu s počtom hodín na jednotlivé kategórie. Tie sú podložené výpisom servisných úkonov z\nticketovacieho systému, kde sa páruje počet hodín a žalobca následne sledoval plnenie SLA voči svojim\nodberateľom, ktoré bolo vždy splnené. Údaje v preberacích protokoloch a faktúrach tak predstavovali\nurčitú sumarizáciu úkonov podľa jednotlivých kategórií. Jednotlivé úkony boli podrobne rozpísané vo\nvýpisoch servisných zásahov a vzhľadom na ich počty by bolo neúčelné a nehospodárne opakovane\nuvádzať takéto podrobné rozpisy aj vo faktúrach a preberacích protokoloch. Tieto skutočnosti boli\npotvrdené výsluchmi uvedených svedkov a žalovaný sa k nim ani vo vyjadrení nevyjadril.\n29. Žalovaný s odkazom na prvostupňové rozhodnutie následne tvrdil, že skutočným dôvodom na\nodopretie nároku na odpočítanie dane u žalobcu je, že plnenie uvedené na faktúre údajne nebolo\nuskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Takýmto spôsobom však nie je možné zhojiť nedostatky,\nktorými bolo postihnuté daňové konanie. Taktiež správca dane počas administratívneho konania nikdy\nnespochybnil postavenie (status) dodávateľa služieb (t. j. Megsys s. r. o.) ako zdaniteľnej osoby.\n30. Nad rámec v správnej žalobe uvedených rozhodnutí žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, kde sa súd zaoberal otázkou posúdenia,\nresp. spochybnenia statusu deklarovaného dodávateľa a okrem iného, s odkazom na uznesenie SD EÚ\nvo veci C-610/19 Vikingo, potvrdil, že v prípade spochybnených subdodávateľov je možné nepriznať\nodpočítanie dane iba v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového\nsubjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Správca\ndane a ani žalovaný v posudzovanej veci týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení\nrozdielu dane. Opätovne odkázal na judikatúru uvádzanú v žalobe a v súvislosti s rozložením a prenosom\ndôkazného bremena dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR I. ÚS/259/2022 zo dňa 12.10.2022,\nktorý je plne aplikovateľný na daný prípad.\n31. Záverom uviedol, že pokiaľ ide o namietanú absenciu fakturácie cestovných náhrad, je na vôli\nzmluvných strán, ako upravia svoje práva a povinnosti. Skutočnosť, že spoločnosť Megsys s. r. o.\nnefakturovala žalobcovi cestovné náhrady (najmä v kontexte prípadu a predložených dôkazov), nemôže\nspochybniť poskytnutie služieb resp. poskytnutie služieb práve týmto dodávateľom žalobcovi. Súčasne\nzotrval na názore o porušení § 46 ods. 5 daňového poriadku zo strany správcu dane.\nV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n32. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/116/2022-177 zo dňa 10.01.2023 priznal správnej žalobe\nodkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.\n\n33. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne\nvýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom\nsúde v Trnave pod sp. zn. 20S/116/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej\nvety náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn.\nTT-20S/116/2022.\n34. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na\nkonanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o\nzriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.08.2023.\n35. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo\nprávom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nopatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom\nsúde.\n36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n37. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je\npovinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.\n38. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n39. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru\npodľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému\nvlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia\nzáväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia\nalebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.\n40. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n42. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n44. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n45. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo\noznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo\nzákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.\n46. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona\npri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej\nosobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.\n47. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať\nmnožstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.\n48. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n49. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n50. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n51. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n52. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n53. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n54. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n55. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné\nsprávcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.\n56. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,\nk spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.\n57. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia.\n\n58. Podľa § 74 ods. 2 posledná veta daňového poriadku, v rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n59. Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených\nprípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo\nzrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\n60. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov\no vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2018 z dôvodu\nneuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo spornej faktúry. Finančné orgány\nvo svojich rozhodnutiach, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len\n„rozhodnutia finančných orgánov“), dospeli k záveru, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými\ndôkazmi nepreukázal, že dodanie služieb bolo realizované tak, ako deklarovala sporná faktúra. Úlohou\nsprávneho súdu tak bolo posúdiť, či finančné orgány pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty\nžalobcovi postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n61. Správny súd v prvom rade uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú\nmajú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,\nktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty\n(napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 zo dňa 21.6.2012, Mahagében a Dávid; vo\nveci C-285/11 zo dňa 6.12.2012, Bonik; vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014, Maks Pen). I keď právo\nzdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\ndane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie\ndane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa\n26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne dôvody pre neuznanie\npráva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a\npredmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena.\n62. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený\nrozdiel na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok\nosobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n63. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o DPH\nrozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných\ntovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie\ndane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. V prípade, že čo i len\njedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je\nsplnená, s tým, že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie\ndane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n64. Zatiaľ čo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie\ndane je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho\nnie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva\nna odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na\nodpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-101/16 zo dňa 19.10.2017, SC\nPaper Consult SRL, bod 41; vo veci C-281/20 zo dňa 11.11.2021, Ferimet SL, bod 33; vo veci C-518/14\nzo dňa 15.09.2016, Senatex GmbH, bod 38; vo veci C-154/20 zo dňa 09.12.2021, Kemwater ProChemie\ns.r.o., bod 29 ).\n65. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy\n\nštátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n66. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo\nuplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018 a sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo\ndňa 30.04.2019). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke\n(vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v\nprípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.\n67. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,\nresp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo\ndňa 03.09.2019, bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť\npreukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru\npravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný\nzáver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované\nskutočnosti nastali (podobne aj rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Afs/23/2018 zo\ndňa 16.01.2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska\nteórie dôkazného práva nemožno od daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov,\nktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica;\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, bod 15,\n16).\n68. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť\na (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na\nodpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť\ndokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane\n(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými\ndôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má\nsprávca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,\npotom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023).\n69. Správny súd sa po oboznámení s rozhodnutiami finančných orgánov a obsahom administratívnych\nspisov musel stotožniť s námietkou žalobcu, že zo záverov finančných orgánov vyplýva\nnejednoznačnosť v právnom posúdení skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov,\nkedy (a to aj pre správny súd) nebolo možné jednoznačne ustáliť či nárok na odpočítanie dane bol\nodmietnutý z dôvodu, že sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec alebo z dôvodu, že dodanie týchto\nslužieb žalobcovi nebolo realizované spoločnosťou Megsys s. r. o. ako deklarovaným dodávateľom.\n70. V prejednávanej veci bolo finančnými orgánmi konštatované, že žalobca hodnovernými\na nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako\ndeklaruje sporná faktúra (str. 46 napadnutého rozhodnutia), resp. že žalobca a ani jeho dodávateľ\nhodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že dodanie služieb od spoločnosti Megsys\ns. r. o. bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra, a že pri ich dodávke vznikla daňová\npovinnosť a právo na odpočítanie dane, čím nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie\npráva odpočítať daň (str. 33 prvostupňového rozhodnutia). Z uvedených záverov, resp. konštatovaní\nfinančných orgánov ako aj z celkového obsahu rozhodnutí finančných orgánov nie je zrejmé, či finančné\norgány odmietli nárok na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania dodania zdaniteľného plnenia\nalebo z dôvodu nepreukázania dodania zdaniteľného plnenia zdaniteľnou osobou uvedenou na spornej\nfaktúre, t. j. spoločnosťou Megsys s. r. o.\n71. Jednoznačný dôvod neuznania nároku na odpočítanie dane zo strany finančných orgánov\nnevyplýva ani z konštatovania Daňového úradu Trnava, že bol „názoru, že zdaniteľné plnenie uvedené\nna predloženej preverovanej faktúre, nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným“ (str. 32\n\nprvostupňového rozhodnutia), na ktoré poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa\n12.12.2022. Ani z citovaného konštatovania Daňového úradu Trnava, ktoré je pochopiteľne potrebné\nvnímať v kontexte celého prvostupňového rozhodnutia a nie izolovane, totiž nie je jednoznačne zrejmé,\nči mal správca dane za to, že nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia alebo za to, že síce\nnebolo preukázané dodanie zdaniteľného plnenia zdaniteľnou osobou uvedenou na spornej faktúre, ale\nže toto plnenie bolo dodané inou osobou. Správny súd pripúšťa, že citované konštatovanie Daňového\núradu Trnava by mohlo byť skôr vnímané tak, že existenciu zdaniteľného plnenia mal za preukázanú,\navšak nie dodávateľom deklarovaným na spornej faktúre. Zároveň ale správny súd neopomína, že\nDaňový úrad Trnava na viacerých miestach prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že na základe\nkonkrétnych vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že „služby fakturované dodávateľskými faktúrami,\nna ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys s. r. o., boli daňovému subjektu X-NET spol. s. r.\no. v zdaňovacích obdobiach december 2017 – december 2019 skutočne dodané“ (str. 5 prvostupňového\nrozhodnutia, obdobné konštatovania na str. 10 prvostupňového rozhodnutia).\n72. Finančné orgány teda skutočne jednoznačne neustálili, či mali za preukázanú existenciu\nzdaniteľného plnenia, t. j. dodanie sporných služieb žalobcovi. Jednoznačné zodpovedanie tejto otázky\npritom nesporne malo dôsledky vo vzťahu k posudzovaniu nároku na odpočítanie dane ako aj vo vzťahu\nk dôkaznému bremenu a jeho rozsahu. Pokiaľ by totiž bolo jednoznačne ustálené, že nebola preukázaná\nexistencia zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie sporných služieb, pričom tento záver finančných orgánov\nby mal oporu v obsahu administratívnych spisov, bol by skutočne daný dôvod na odopretie práva na\nodpočítanie dane. Na druhej strane ale pokiaľ by bolo jednoznačne ustálené, že existencia zdaniteľného\nplnenia preukázaná bola, potom by finančné orgány nemohli žalobcovi odmietnuť nárok na odpočítanie\ndane z dôvodu nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít deklarovaného dodávateľa, resp.\njeho subdodávateľov na dodanie, resp. poskytnutie zdaniteľného plnenia bez toho, aby zároveň finančné\norgány preukázali účasť daňového subjektu na daňovom podvode alebo na zneužití práva (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna\n2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\npod poradovým č. 23/2022). Týmto smerom (t. j. smerom účasti žalobcu na daňovom podvode alebo\nna zneužití práva) však finančné orgány neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane\nžalobcovi.\n73. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2022 na námietku žalobcu o nejednoznačnosti\nzáverov finančných orgánov ohľadom (ne)preukázania dodania sporných služieb osobitne reagoval\npoukazom na vyššie citované konštatovanie Daňového úradu Trnava (str. 32 prvostupňového\nrozhodnutia, v zmysle ktorého bol „názoru, že zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej preverovanej\nfaktúre, nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným“) a tiež konštatovaním, že pri rozhodovaní\nvo veci priznania práva na odpočítanie dane treba rozlišovať preukázanie splnenia hmotnoprávnych\na formálnych podmienok s tým, že finančné orgány spochybnením skutočnej identity dodávateľa\nspochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie dane –\nstatusu platiteľa dane skutočného dodávateľa. K poukazu žalovaného na predmetné konštatovanie\nDaňového úradu Trnava sa už správny súd vyjadril vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Ohľadom\nspochybnenia skutočnej identity dodávateľa správny súd uvádza, že samotné spochybnenie skutočnej\nidentity dodávateľa pre zamietnutie nároku na odpočítanie dane nepostačuje (napr. rozhodnutie\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 zo dňa 09.12.2021, Kemwater ProChemie s. r. o., bod 29).\n74. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustálenie skutkového stavu a presné\nvymedzenie rozsahu skutočností, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých\nexistujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu\n(daňový subjekt) preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočítanie\ndane. Správca dane musí dostatočne jasne pomenovať svoje pochybnosti a tieto pochybnosti aj oznámiť\ndaňovému subjektu, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe\ninformácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. V prípade, že sa pochybnosti\nsprávcu dane viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt\nvedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či\nvôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, alebo či má správca\ndane pochybnosti „iba“ o tom, že plnenia dodal deklarovaný dodávateľ, pričom o samotnom reálnom\nuskutočnení deklarovaných plnení pochybnosti nemá. S tým súvisí povinnosť správcu dane podľa § 46\nods. 5 daňového poriadku v priebehu daňovej kontroly jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\n\núplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámiť kontrolovanému\ndaňovému subjektu, ktorý ich predložil a tiež povinnosť vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby\nneúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne\npreukázal. Uvedené zaručuje daňovému subjektu určitú ochranu v tom, že správca dane musí daňový\nsubjekt v priebehu daňovej kontroly informovať o svojich pochybnostiach a zároveň ho aj vyzvať, aby\ntieto pochybnosti odstránil alebo vyvrátil. Zároveň možno konštatovať, že len pri dodržaní týchto zásad\nvyplývajúcich z relevantnej právnej úpravy zo strany správcu dane môže daňový subjekt efektívne\nrealizovať svoje právo vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane a tieto pochybnosti odstrániť alebo\nvyvrátiť až do ukončenia daňovej kontroly.\n75. Ohľadom hodnotenia dôkazov zo strany finančných orgánov (vrátene hodnotenia preukázania\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane), správnemu súdu\nnezostalo iné, ako konštatovať, že finančné orgány tvrdenia, resp. dôkazné prostriedky predložené\nžalobcom spochybnili bez relevantných zodpovedajúcich dôkazných prostriedkov. Zistenia a dôkazy,\nktorými finančné orgány spochybnili vierohodnosť žalobcom predložených dôkazov, správny súd\nnepovažuje za minimálne rovnako závažné, ako boli žalobcom predložené dôkazy.\n76. Správny súd v súvislosti s ustálením skutkového stavu a hodnotením dôkazov zo strany finančných\norgánov v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že rozsah dôkazov, z ktorých finančné orgány\npri formulovaní svojich záverov vychádzali, nebol obmedzený len na predloženú spornú faktúru od\nspoločnosti Megsys s. r. o. ako deklarovaného dodávateľa. Finančné orgány mali (okrem iných)\nk dispozícii zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 15.05.2017 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou\nMegsys s. r. o., preberací protokol, zoznam servisných zásahov, svedecké výpovede A. B. C., A.\nB. C. a D. E. ako aj vyjadrenia Mesta Svätý Jur a niektorých spoločností, ktoré mali byť konečným\nodberateľom sporných služieb. Dodanie sporných služieb žalobcovi pritom potvrdil A. B. C., konateľ\nspoločnosti Megsys s. r. o. v období od 21.03.2017 do 29.05.2020, a to vo svojej výpovedi zo dňa\n09.03.2021.Vykonávanie činností pre žalobcu zo strany spoločnosti Megsys s. r. o. v podobe servisných\nzásahov, poradenskej činnosti ohľadom bezpečnosti počítačových sietí, inštalácie softvéru a hardvéru\npotvrdil tiež A. B. C. vo svojej výpovedi zo dňa 16.05.2022. A. B. C. vo výpovedi zo dňa 16.05.2022\ntaktiež uviedol, že služby realizované spoločnosťou Megsys, s. r. o. boli vykonané, resp. že konečným\nobjednávateľom týchto služieb boli „D. G., H., ... Kooperatíva, ...“, čím potvrdil vyjadrenie žalobcu,\nže týmto spoločnostiam poskytoval plnenia prostredníctvom spoločnosti Megsys s. r. o. Zároveň tieto\nspoločnosti potvrdili, že im žalobca poskytoval plnenia v rámci odberateľsko-dodávateľských vzťahov.\n77. Pokiaľ ide o svedecké výpovede A. B. C., A. B. C. a D. E., tieto finančné orgány nepovažovali\nza dôveryhodné. Tento záver finančných orgánov však nevyplýva zo žiadnych skutočností, resp.\ndôkazov, ktoré by boli obsahom administratívnych spisov. Nepochybne finančné orgány hodnotia\nvšetky dôkazy podľa svojej úvahy, avšak ani proces hodnotenia dôkazov nemôže znamenať svojvôľu.\nZ administratívnych spisov nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť\na odôvodňovali záver o účelovosti uvedených svedeckých výpovedí. Správnemu súdu nebolo zrejmé ani\nto, či nedôveryhodnosť spočívala v zamlčaní podstatných okolností, v nepravdivosti uvedených faktov,\nalebo v iných skutočnostiach, prípadne či správca dane z tohto dôvodu aj vyvodil určité následky.\n78. Správny súd má za to, že finančné orgány hodnovernosť uvedených svedeckých výpovedí\nspochybnili výlučne na základe domnienok, teda, že D. E. a A. B. C. mohli mať k dispozícii zápisnicu\no výsluchu A. B. C. (čo samozrejme nemožno vylúčiť) a že výpoveď D. E. mohla byť dopredu dohodnutá,\nkeďže je aj v súčasnosti externým dodávateľom žalobcu. Výlučne tieto indície však podľa názoru\nsprávneho súdu nepostačujú na odmietnutie tohto dôkazného prostriedku en bloc.\n79. Z predložených administratívnych spisov nie je možné dospieť k záveru, že žalobca by ovplyvňoval\nobsah uvedených svedeckých výpovedí a súčasne všetci svedkovia boli pred podaním výpovede\npoučení o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčiavať a o následkoch podania nepravdivej svedeckej\nvýpovede.\n80. Pokiaľ A. B. C. na otázku, či mal vedomosť o hlavnej podnikateľskej činnosti spoločnosti Megsys\ns. r. o. v preverovanom období, ihneď uviedol, že robili služby pre spoločnosť X-NET spol. s r. o.,\nžiadnu inú spoločnosť neuviedol a služby uvádzal presne tie, ktoré boli uvedené na sporných faktúrach,\nuvedené podľa finančných orgánov naznačuje, že svedok bol dopredu poučený o poskytnutí výpovede\n\na potvrdeniach služieb dodaných pre žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že svedok\nbol Daňovým úradom Trnava oboznámený s dôvodmi predvolania k výsluchu a že bude vypovedať\nv súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty práve u žalobcu. Odpoveď svedka na\npredmetnú otázku preto nemožno považovať za znak nedôveryhodnosti obsahu jeho výpovede.\n81. Správny súd poukazuje na rozpor v posúdení obsahu výpovede svedka A. B. C., kde na jednej strane\nfinančné orgány tvrdia, že svedok bol dopredu inštruovaný k svojej výpovedi, mohol mať k dispozícii\nzápisnicu o výsluchu svojho syna A. B. C. a v zapätí vyvodili, že svedok uviedol iné skutočnosti ohľadne\nservera, ako uviedol bývalý konateľ spoločnosti Megsys s. r. o. A. B. C.. Na tomto mieste správny\nsúd konštatuje, že svedok A. B. C. uviedol (zhodne) s A. B. C., že spoločnosť BOLIX s. r. o. bola\nsubdodávateľom softvéru SAAS /nie servera/.\n82. Finančné orgány taktiež dospeli k záveru, že z výpovede svedka vyplýva, že spoločnosť Megsys s.\nr. o. nemohla dodať služby ani z kapacitných dôvodov. Svedok však vo svojej výpovedi uviedol, že na\ndodanie služieb boli potrební 3 - 4 zamestnanci, pričom uviedol, ktorí traja zamestnanci tieto služby aj\nvykonali. Nie je preto možné súhlasiť so záverom finančných orgánov, že z výpovede svedka vyplynula\nnemožnosť dodať sporné služby z kapacitných dôvodoch. Zároveň uvedené počty osôb (cca 4) ako\nzamestnancov spoločnosti Megsys s. r. o. uvádzal aj svedok A. B. C.. Finančné orgány k tomuto záveru\nneuviedli žiadne ďalšie bližšie úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospeli\nk záveru o nemožnosti dodať uvedené služby, hoci mali k dispozícii preberací protokol s uvedeným\npočtom človekohodín, pričom z výpovedí A. B. C. bolo zrejmé, že jeden technik môže v priebehu 1\nhodiny vykonať aj 7 servisných zásahov.\n83. Obdobne ani skutočnosť, že žalobca nevedel označiť konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, nemôže\nbyť relevantne spochybňujúcim zistením správcu dane. V obchodnej praxi je totiž bežné, že jeden\npodnikateľský subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel\nvedieť, ktoré konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú.\n84. Rovnako nebolo v moci žalobcu ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie si daňových povinností\nzo strany spoločnosti Megsys s. r. o. Správny súd tu poukazuje na skutočnosť, že daňový subjekt nie\nje možné pripraviť o právo odpočítať daň len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako\nje nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či\nneodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (k tomu nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 627/2022 zo dňa 27.04.2023 alebo rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/58/2020 zo dňa 29.03.2023).\n85. Vo vzťahu k spoločnosti Megsys s. r. o. Daňový úrad Trnava zistil, že táto spoločnosť je odo dňa\n30.05.2020 bez konateľa, že spoločníkom je spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie\na Severného Írska, že na adrese sídla nesídli, že posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie august 2020 bolo podané bez vyplnených údajov, že posledné daňové priznanie\nk dani z príjmov právnickej osoby bolo podané za zdaňovacie obdobie rok 2019, že má evidované\ndaňové nedoplatky na daniach spravovaným správcom dane, že daňovému subjektu bola ukončená\nregistrácia k DPH k dátumu 31.03.2021 a že u daňového subjektu bolo vykonaných viac daňových\nkontrol, ktoré prešli do určenia dane podľa pomôcok, nakoľko daňový subjekt nekomunikoval.\n86. Uvedené skutočnosti podľa záverov Daňového úradu Trnava spochybňujú, že služby fakturované na\ndodávateľských faktúrach boli žalobcovi skutočne dodané. Tento záver Daňového úradu Trnava, podľa\nsprávneho súdu, bol výsledkom nesprávneho hodnotenia doposiaľ získaných dôkazov a ich právneho\nposúdenia. Napriek dôkladnému oboznámeniu sa s obsahom administratívneho spisu, nedokázal\nsprávny súd identifikovať skutočnosti, ktoré by jednoznačne súviseli medzi vývojom (činnosťou) v\nspoločnosti Megsys s. r. o. v časovom období, ktoré nastalo po preverovanom zdaňovacom období\na tvrdeným poskytnutím služieb žalobcovi. Rovnako správny súd nepovažoval tieto skutočnosti za\ntaké, ktoré by mohli byť akokoľvek vyhodnotené v neprospech žalobcu, keďže na ich vznik a priebeh\nnemohol mať žiaden dosah, o to viac, že sa uskutočnili v čase, keď obchodno-záväzkové vzťahy\nmedzi spoločnosťou Megsys s. r. o. a žalobcom boli ukončené. Neuhradenie sumy za prevod\nobchodného podielu, resp. samotný prevod obchodného podielu dodávateľa po uplynutí kontrolovaného\nzdaňovacieho obdobia, za ktoré sa právo na odpočítanie dane posudzuje, nemôže mať vplyv na\nposúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu k dodaniu služieb žalobcovi. Akékoľvek\n\nnakladanie s obchodným podielom je vecou spoločníka a samotný obchodný partner nemusí mať\no tejto záležitosti vôbec informáciu. Neuhradenie ceny obchodného podielu zo strany tretej osoby je\ntak porušením zmluvného vzťahu medzi touto treťou osobou a spoločníkom, ktorý obchodný podiel\nprevádza. Žalobca nebol účastníkom zmluvy o prevode o obchodného podielu, nemal dosah na\ndohodnuté zmluvné podmienky a už vôbec nie na úhradu samotnej ceny.\n87. Ohľadom otázky skutočného dodania sporných služieb a ich rozsahu správny súd napokon dodáva,\nže Daňový úrad Trnava mohol za účelom preverenia skutkového stavu a skutočného dodania sporných\nslužieb doplniť dokazovanie dopytom aj zvyšných spoločností, ktorých sa mali týkať sporné služby,\nnad rámec okruhu spoločností dopytovaných výzvami zo dňa 27.04.2022, t. j. nad rámec dopytovania\nspoločností KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Rackscale, s. r. o., SITA Slovenská tlačová agentúra a.\ns., Slovak Telekom, a. s., Tatra banka, a. s. a SWAN, a. s. V tomto smere pochopiteľne bolo potrebné\ndopytovať konkrétne spoločnosti, ktorým mali byť sporné služby v príslušnom zdaňovacom období\nposkytnuté.\n88. Finančným orgánom je potrebné vytknúť aj hodnotenie spornej faktúry a príslušného preberacieho\nprotokolu v odôvodnení ich rozhodnutí. Daňový úrad Trnava taktiež v prvostupňovom rozhodnutí (str. 15)\ndospel k záveru, že faktúry od spoločnosti Megsys, s. r. o. za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložené\nžalobcom neobsahujú náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. K uvedenému záveru\ndospel Daňový úrad Trnava z dôvodu, že z predložených príloh – preberacích protokolov – nebolo možné\njednoznačne preukázať, ktoré úkony spadajú pod uvedené služby, kto presne úkony vykonal, kde boli\nvykonané a následne dodané, z predložených príloh sa nedalo zistiť - vypárovať, ktoré úkony uvedené\nna faktúrach pokrývajú úkony uvedené na faktúrach a v preberacom protokole. Daňový úrad Trnava\nďalej uviedol, že samotné nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na\nodpočítanie dane, aj keby bola materiálna podstata plnenia preukázaná. Na odvolaciu námietku žalobcu\ntýkajúcu sa uvedeného právneho posúdenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 44) reagoval,\nže dôvodom na neuznanie práva na odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach sporných\nfaktúr a samotné nezrovnalosti v preberacích protokoloch neboli natoľko podstatné, aby mali vplyv na\nrozhodnutie správcu dane. Takýto záver žalovaného je však v priamom rozpore so závermi Daňového\núrad Trnava a vyplýva z neho, že formálne nedostatky faktúr neboli dôvodom na zamietnutie práva\nna odpočítanie dane a napriek odlišnému právnemu posúdeniu Daňovým úradom Trnava považoval\nžalovaný predložené faktúry za súladné s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Vzhľadom na rozpor\nv právnom posúdení v časti predložených preberacích protokolov absentuje v napadnutom rozhodnutí\nbližšie odôvodnenie tohto posúdenia.\n89. Správny súd ďalej pripomína, že nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že\ndaňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil\nprostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery finančných orgánov. Správny\nsúd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 z 03.09.2020, Vikingo,\nuvádza, že hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa\nreálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného\nrovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby\ndodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci\nsamej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru,\nže k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie.\nZ rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane\nje to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému\ndodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť, ale skutočnosť, že k zdaniteľnému plneniu preukázateľne\ndošlo. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt\ndisponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy,\nže v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby\nsvojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by\nporušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne\npodmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021\nzo dňa 15.11.2022).\n\n90. Správny súd taktiež pripomína, že nedostatočné personálne a pracovné kapacity dodávateľa\ndaňového subjektu môžu za určitých okolností predstavovať indíciu, resp. operatívnu informáciu k\nďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia, avšak táto skutočnosť nie je sama\nosebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií. Nie je pritom vylúčené, aby určitá\ninformácia majúca povahu indície mohla byť za istej konštelácie považovaná za nepriamy dôkaz. V\nprípade nepriamych dôkazov je síce možné dospieť k záveru o neexistencii zdaniteľného plnenia, avšak\nlen v prípade, že tieto nepriame dôkazy vylučujú akýkoľvek iný priebeh skutkového deja a tvoria súvislú,\nlogickú, uzatvorenú a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba,\nt. j. jednoznačne vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022). Podľa správneho súdu v prejednávanej veci na\nzáklade obsahu administratívnych spisov z už uvedených dôvodov nie je možné konštatovať, že by\nv nich obsiahnuté dôkazy vylučovali akýkoľvek iný priebeh skutkového deja a tvorili súvislú, logickú,\nuzatvorenú a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba, t. j.\njednoznačne vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia (sporných služieb).\n91. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko\nrozhodnutia finančných orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia otázky splnenia\nzákonných podmienok pre vznik práva žalobcu na odpočítanie dane, a preto postupom podľa § 191 ods.\n1 písm. c) napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n92. Keďže správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a potrebe jeho\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, považoval za nadbytočné sa v podrobnostiach zaoberať\nostatnými žalobnými dôvodmi. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zistené vady, ktoré vzhliadol\nv postupe daňových orgánov by prípadne odôvodňovali aj aplikáciu § 191 ods. 1 písm. d) SSP,\navšak nepovažoval ich za takej intenzity, ktorá by umožnila súdu dospieť bez všetkého k záveru o\nnepreskúmateľnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.\n93. V ďalšom konaní budú finančné orgány viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s\npoukazom na jeho odôvodnenie bude ich úlohou opätovne zvážiť, či je na základe zisteného skutkového\nstavu možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu, berúc do\núvahy skutočnosť, že v prípade spochybnenia identity dodávateľa, ale za naplnenia hmotnoprávnych\npodmienok, možno odpočet dane z pridanej hodnoty nepriznať len, ak by bolo v konaní preukázané, že\nžalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom\nreťazci poznačenom daňovým podvodom. S ohľadom na uvedené je potrebné vyhodnotiť aj unesenie\ndôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok zaťažuje\nžalobcu a naopak, pri daňovom podvode zaťažuje správcu dane. Závery prezentované v tomto rozsudku\nteda automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočítanie dane ohľadom\nsporných služieb.\n94. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n95. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}