{"guid": "1a7a175e-e3a4-4072-81b7-b043513365b1:e2236975-fc48-4846-9648-daea7e4e0c69", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200726.2", "spisova_znacka": "BA-8SaZ/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8SaZ/7/2023 z 11. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. augusta 2023, sp. zn. BA-8SaZ/7/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200726.2", "identifikacne_cislo": "1023200726", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-08-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207", "nazov": "§ 207 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2236975-fc48-4846-9648-daea7e4e0c69", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200726.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200726.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200726.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8SaZ/7/2023\n1023200726\n11. 08. 2023\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2023:1023200726.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2\nBA-8SaZ/7/2023\nSprávny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX v meste C., provincia D., región E., C. F. C. G. H., posledný pobyt v krajine pôvodu\nna adrese: obec I., okres J., provincia D., región E., C. F. C. G. H., t.č.: K. XXX, XXX XX K., K. H.,\nI.: XXX XXX, zast. JUDr. Viera Melková, právnička Slovenskej humanitnej rady, so sídlom Budyšínska\n1, 831 03 Bratislava, pôsobiaca v Záchytnom tábore v Humennom, Mierová 100, 066 01 Humenné,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6,\n812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného L.: B./XXXX-X zo dňa\n31.03.2023, takto\nrozhodol:\n2\nBA-8SaZ/7/2023\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n14\nBA-8SaZ/7/2023\nI.\nAdministratívne konanie a rozhodnutie žalovaného\n1. Žalobca na území SR dňa 30.11.2022 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné\npožiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu obavy o svoj život, pretože v Alžírsku nemôže byť\nkresťanom a vo M. mal taktiež problémy pre svoje náboženstvo zo strany moslimského obyvateľstva.\nTvrdil, že sa mu vyhrážali smrťou, že nerobí to, čo oni ako moslimovia.\n2. Za účelom posúdenia žalobcovej žiadosti o udelenie azylu s ním žalovaný dňa 21.12.2022 vykonal\nvstupný pohovor (žalobca nežiadal o ustanovenie tlmočníka aj keď bol o tejto možnosti riadne poučený,\nsúhlasil s pohovorom vedeným v slovenskom jazyku), počas ktorého žalobca uviedol, že v Alžírsku\n\nnebol členom žiadnej politickej strany a ani nevykonával žiadne politické aktivity. O udelenie azylu\npožiadal z dôvodu obavy o svoj život, pretože bol ako kresťan prenasledovaný. V súvislosti s uvedenou\nskutočnosťou upresnil, že počas jeho pobytu v krajine pôvodu bol trikrát fyzicky napadnutý, pričom\nprvýkrát ho napadli neznámi ľudia na prelome rokov 2011 a 2012, lebo ho počuli telefonicky rozprávať\nsa s kamarátom v kabylskom jazyku, pričom rozhovor zakončil pozdravom „aleluja”; nadávali mu, že\nje kresťan, Kabyl, ďalej, že je sviňa, Žid a nevie arabsky. Tvrdil, že sa mu vyhrážali, že mu vytrhnú\nsrdce, pričom mu spôsobili krvácajúce zranenie na hrudi. Ďalej uviedol, že druhýkrát mal problémy\nasi o mesiac alebo dva, keď mu v internetovej kaviarni počas ramadánu neznámi ľudia nadávali, že\nje sviňa, nedodržiava ramadán a mal by sa s nimi ísť modliť. Tretíkrát ho v roku 2013 zastavili dvaja\nľudia v civile, keď počuli, že do telefónu rozpráva kabylským dialektom – tvrdil, že sa ho opýtali ako\nsa volá a kde býva, pričom mu ukázali pištoľ a povedali mu, že v Alžírsku má rozprávať arabsky, a že\nKabyli v Alžírsku neexistujú. Okrem vyššie uvedených skutočností poukázal aj na problémy, ktoré mal\npočas pobytu vo Francúzsku, kde ho v novembri 2021 fyzicky napadli neznámi ľudia potom, čo ho počuli\nrozprávať kabylsky. Tvrdil, že mu vytrhli retiazku s krížikom a pannou Máriou a hodili ju do rieky Seina po tomto útoku vyhľadal aj lekárske ošetrenie ramena. Taktiež dodal, že mu vo Francúzsku moslimovia\nnadávali, keď si kupoval pivo a bravčové mäso, že je „sviňa, ktorá žerie prasa\". Iné problémy nemal a iné\ndôvody svojej žiadosti neuviedol. Ďalej uviedol, že z Alžírska vycestoval 08.05.2014 legálnym spôsobom\nna svoj platný cestovný pas, pričom následne odletel na Maltu (mal maltské turistické vízum) a o dva dni\nna to odišiel do Francúzska, do Paríža, kde prebýval až do 28.11.2022, kedy pricestoval na Slovensko.\nTvrdil, že po tom, čo stratil doklady a peniaze, sa rozhodol na Slovensku požiadať o udelenie azylu.\n3. Žalobca v rámci administratívneho konania nepredložil žalovanému žiadny doklad totožnosti, pričom\njeho identita bola ustálená na základe jeho výpovede a na základe karty na autobus z M. a platobnej\nkarty vydanej bankou La Banque Postale.\n4. Žalovaný k veci konštatoval, že žalobca v krajine pôvodu nikdy nečelil absolútne žiadnym takým\nproblémom zo strany štátu či neštátnych pôvodcov, ktoré by bolo možné považovať za azylovo\nrelevantné z hľadiska ich posúdenia v zmysle § 8 zákona o azyle. Žalobcove dôvody posúdil a vyhodnotil\nv súlade s informáciami o krajine pôvodu, ktoré si do konania zabezpečil.\n5. V súvislosti s problémami žalobcu žalovaný uviedol, že perzekúcia „z náboženských dôvodov” môže\nmať rôzne formy, ako napr. zákaz príslušnosti k náboženskej komunite, zákaz vykonávať náboženské\nobrady v súkromí alebo na verejnosti, zákaz poskytovať alebo prijímať náboženskú výchovu, alebo tiež\nzavedenie závažných diskriminačných opatrení voči osobám iba preto, že praktikujú svoje náboženstvo\nalebo že prináležia ku konkrétnemu náboženskému spoločenstvu. Mal za to, že v prípade žalobcu však\nžiadne takéto akty voči jeho osobe preukázané neboli, pričom z jeho výpovede je zrejmé, že mohol\na aj môže vyznávať svoje náboženstvo v krajine úplne bez problémov a nespadá ani pod jeden z\nprofilov, ktoré by mohli čeliť nejakým obmedzeniam, pokiaľ sa týka bežného uctievania náboženstva.\nPoukázal taktiež na to, že žalobca je kresťan od narodenia a nejde o konvertitu. Rovnako z výpovede\nžalobcu vyplýva, že nie je náboženským vodcom a je len bežným vyznávačom svojho náboženstva.\nKonštatoval, že alžírske zákony priznávajú všetkým jednotlivcom právo praktizovať svoje náboženstvo,\nak rešpektujú verejný poriadok a predpisy, pričom žalobca neuviedol žiadnu takú činnosť, ktorá by\nbola v rozpore s poriadkom a predpismi v Alžírsku. Tvrdil, že pokiaľ ide o porovnanie počtu incidentov\nsúvisiacich s kresťanstvom s počtom kresťanov v Alžírsku, tak ide o zanedbateľné číslo, pričom dodal,\nže dostupné správy v danom časovom období sa netýkajú ani jedného rímsko-katolíka, medzi ktorých sa\nradí žalobca. Konštatoval, že proti proselytizácii a rúhaniu existuje nariadenie alžírskej vlády 06-03, ktoré\nich kriminalizuje, naopak toto isté nariadenie chráni práva nemoslimských jednotlivcov na uctievanie\nv komunite medzi sebou a na verejnosti. Čo sa týka rímskokatolíckych modlitební, resp. kostolov, tak\nuviedol, že neexistujú správy o žiadnom zatvorenom objekte, správy sú výlučne o protestantských\nobjektoch, ktoré sa práve spájajú s nedovolenou proselytizáciou.\n6. Žalovaný taktiež poukázal na konštatáciu misionárskej organizácie The Voice of the Martyrs\npodľa ktorého kresťanstvo prekvitá v Alžírsku už posledných niekoľko desaťročí a rástlo rýchlosťou\n8% ročne v porovnaní s celosvetovou mierou evanjelikálneho rastu 2,6%, pričom najväčší nárast\nzaznamenalo medzi kabylskými Berbermi. Mal za to, že dnes je Alžírsko domovom najväčšej\nkongregácie kresťanských konvertitov z islamu na svete, pričom samotné praktizovanie kresťanstva\nnepredstavuje v Alžírsku žiadny problém.\n7. Žalovaný mal taktiež za to, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv\nz prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd tak, ako to vyplýva z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951\na zákona o azyle. Bol toho názoru, že azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa\n\nposkytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, teda\nopodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a\nto buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, pričom dospel k záveru, že v prípade žalobcu k\nuvedenému nedošlo, respektíve mu uvedené v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nehrozí. V tejto\nsúvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/13/2009.\nBol toho názoru, že v priebehu konania žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by štátne orgány\nvyvíjali voči žalobcovi nejakú činnosť výlučne z dôvodov jeho náboženského presvedčenia a pokiaľ\nide o vyhrážky, resp. fyzický útok neštátnych aktérov, ktoré žalobca uviedol, tak žalobca sa toto\nnesnažil nijakým spôsobom riešiť prostredníctvom oficiálnych štátnych orgánov Alžírska, hoci existujú\nzákonné možnosti takejto obrany, ktorá je v krajine aj reálne dostupná. Mal za to, že žalobca neuniesol\nbremeno tvrdenia, nakoľko nielenže sa na štátne orgány neobrátil, ale ani nedokázal rozumným\nspôsobom vysvetliť, prečo tak neučinil. Dôvod, ktorý žalobca uviedol „lebo sú moslimovia” nepovažoval\nza dostatočný, nakoľko podľa jeho názoru štátne orgány sú schopné a ochotné zasahovať aj proti\nmoslimským obyvateľom, najmä pokiaľ ide o radikálnejšie zameraných moslimov. Ďalej uviedol, že\nrovnako samotná intenzita žalobcom opísaných atakov bola zanedbateľná a sama o sebe nemôže\npredstavovať prenasledovanie, keď v jednom prípade malo ísť o fyzický útok, kde sa žalobca ošetril sám\na nepotreboval lekárske ošetrenie a v zvyšných dvoch prípadoch išlo len o slovné útoky. V tejto súvislosti\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/9/2011.\n8. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca osem rokov žil vo Francúzsku a počas tohto pobytu sa\nnepokúsil ani raz požiadať o udelenie azylu. Mal za to, že súčasná žiadosť žalobcu o azyl bola iba\nsnahou riešiť situáciu, do ktorej sa dostal, pričom ak by sa obával prenasledovania, tak by o azyl požiadal\nbezprostredne po tom, ako v roku 2014 pricestoval do Európskej únie.\n9. Čo sa týka doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že trest smrti v Alžírsku naposledy vykonali v auguste\n1993, kedy popravili siedmich islamistov za to, že sa v roku 1992 podieľali na bombovom útoku na\nletisko v Alžíri, pri ktorom zahynulo deväť ľudí, pričom však dodal, že žalobca v Alžírsku nepáchal žiadnu\ntrestnú činnosť, a preto neexistuje žiadny reálny dôvod obávať sa, že by mu trest smrti mohol byt'\nudelený a nie je ani dôvod domnievať sa, že by sa stal obeťou nejakej mimosúdnej popravy. Ohľadom\nmučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu konštatoval, že uvedené\nžalobcovi v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nehrozí, pričom dostupné informácie uvádzajú\nproblémy s návratom do krajiny iba v prípade protivládnych aktivistov, čo nie je prípad žalobcu – po\nodchode z krajiny pôvodu žalobca nevyvíjal žiadne politické aktivity, ktoré by mohli byť zo strany vlády\nchápané ako problémové. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho\nohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu konštatoval, že ani táto nebola naplnená, respektíve, že\nani táto forma vážneho bezprávia žalobcovi nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, a to\nz objektívnych dôvodov - na základe všeobecne dostupných informácií považoval za preukázané,\nže na území Alžírska v súčasnosti neprebieha žiadny ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania\nmedzinárodným právom, v ktorom by vôbec mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe\nneselektívneho násilia.\n10. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií (vrátane\npolytematických správ o krajine Alžírsko z 21.02.2023) dospel žalovaný k záveru, že žalobca nesplnil\npodmienky ustanovené v § 8, § 13a, § 10 a § 13b zákona o azyle, a preto mu azyl napadnutým\nrozhodnutím č. L.: B./XXXX-X z 31.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1\npísm. a) zákona o azyle neudelil (neudelil mu ani azyl na účel zlúčenia rodiny – uvedené nebolo ani\npredmetom žalobcovej žiadosti, pričom žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov\ns udeleným azylom s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť) a taktiež mu\nneposkytol doplnkovú ochranu na území SR v zmysle § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona\no azyle (neposkytol mu ani doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny - uvedené však taktiež nebolo\nani predmetom žalobcovej žiadosti).\nII.\nŽaloba\n11. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.05.2023 (podaná na pošte\nv zákonnej lehote dňa 11.05.2023) sa žalobca v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\n\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi\nalebo v nich nemá oporu.\n12. Za nesprávne právne posúdenie veci považoval záver žalovaného, že môže vykonávať svoje\nnáboženstvo v krajine úplne bez problémov. Mal za to, že neexistencia, či zatváranie kostolov v\nAlžírsku, resp. nemožnosť prejavovať svoju vieru verejne, je jednou z foriem náboženskej perzekúcie\ndefinovanej žalovaným v rozhodnutí a to konkrétne, zákaz vykonávať náboženské obrady v súkromí\nči na verejnosti, zákaz poskytovať alebo prijímať náboženskú výchovu, resp. zavedenie závažných\ndiskriminačných opatrení voči osobám iba preto, že praktikujú svoje náboženstvo, alebo prináležia ku\nkonkrétnemu náboženskému spoločenstvu. Tvrdil, že na vstupnom pohovore opakovane vyjadroval\nskutočnosť, že v krajine pôvodu nemajú žiadne kostoly, že kresťanstvo cítil iba vnútorne a že by chcel\nchodievať modliť sa do kostola každú nedeľu. Nestotožnil sa ani so záverom žalovaného, že v krajine\npôvodu nikdy nečelil absolútne žiadnym takým problémom zo strany štátu či neštátnych pôvodcov,\nktoré by bolo možné považovať za azylovo relevantné z hľadiska ich posúdenia v zmysle § 8 zákona\no azyle. Uviedol 3 incidenty ku ktorým došlo v Alžírsku, kedy bol jednak fyzicky napadnutý neštátnymi\nsubjektmi - moslimami, pričom bol zranený a zároveň mu bolo vyhrážané smrťou. Bol toho názoru,\nže taktiež vyhrážky a spochybňovanie existencie kábylského národa v Alžírsku štátnym subjektom\n- Securite Militaire voči nemu za použitia (ukázania) zbrane, potvrdzujú náboženské a národnostné\nprenasledovanie kresťanov a kábylov v krajine jeho pôvodu. Vyjadril presvedčenie, že oznámenie týchto\nútokov na polícii by nemalo zmysel vzhľadom na jeho vierovyznanie a národnosť.\n13. Čo sa týka incidentov týkajúcich sa bezpečnosti kresťanov v krajine jeho pôvodu poukázal na viaceré\nsprávy Tamurt.info publikované 16.02.2023, 08.12.2022, 23.10.2019, 13.12.2018, ako aj 09.09.2018,\npričom bol toho názoru, že tieto správy dokazujú, že v Alžírsku sú kresťania prenasledovaní, pričom však\nnešpecifikujú vetvu kresťanstva o ktorú presne ide a preto nie je možné akceptovať záver žalovaného,\nže sú prenasledované len protestantské skupiny a konvertiti, ale nie aj katolíci.\n14. Za nesprávne právne posúdenie veci považoval aj poukázanie žalovaného na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/13/2009 a stotožnenie jeho azylového prípadu s azylovým\nprípadom žiadateľa o azyl z uvedeného rozhodnutia. Mal za to, že jednak z jeho výpovede o jeho\nprenasledovaní neštátnymi subjektmi ale taktiež aj štátnym subjektom Securite Militaire, ale taktiež\naj z informácií o krajine jeho pôvodu vyplýva, že v Alžírsku prevláda dehonestovanie, popieranie,\nnerešpektovanie a zakazovanie kresťanského vierovyznania a napriek oficiálnemu zakotveniu\nnáboženskej slobody v ústave, dochádza naopak práve k popieraniu náboženskej slobody. Tvrdil, že\nvláda v Alžírsku svojim prístupom ku kresťanom podporuje prenasledovanie kresťanov a ohrozovanie\nich náboženskej slobody. Vzhľadom na jeho výpoveď a na informácie o krajine pôvodu bol toho názoru,\nže jeho obavy majú oporu jednak v objektívnej situácii v krajine jeho pôvodu a taktiež aj v individuálnych\nokolnostiach, ktoré ho obklopujú a ktoré sa mu v krajine pôvodu udiali. Rovnako tvrdil, že incidenty,\nktorých bol objektom je možné vyhodnotiť ako závažné a opakované konanie spôsobujúce vážne\nporušenie ľudských práv a slobôd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžak/5/2020 zo dňa 30.06.2020.\n15. Nesprávnym právnym posúdením je podľa neho aj názor žalovaného, že dostupné informácie\no krajine pôvodu jasným spôsobom preukazujú, že bežní Kabylovia nečelia v krajine forme\nprenasledovania a že rímskokatolícki kresťania nečelili za posledné roky ani jednému známemu\nincidentu. V tejto súvislosti poukázal na správu Tamurt.info publikovanú 09.05.2023, ako aj správy\nz Kabyle.com publikované 11.03.2023, ako aj 14.10.2022. Vzhľadom na uvedené informácie mal za to,\nže skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s\nadministratívnym spisom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 a sp. zn. 1Sžak/5/2020 zo dňa 30.06.2020.\n16. Záverom mal za to, že preukázal opodstatnené obavy z prenasledovania z náboženských\na národnostných dôvodov a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny svojho\npôvodu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n\n17. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 04.07.2023. V zmysle námietky žalobcu, že\nneexistencia, či zatváranie kostolov v Alžírsku zabraňuje žalobcovi vykonávať úkony spojené s jeho\nvierou, podotkol, že miera žalobcových vedomostí týkajúcich sa rímskokatolíckej viery nezodpovedá\nani len základným znalostiam o kresťanstve, keď žalobca na otázku, čo je spoveď a ako prebieha\nodpovedal, že nevie ale v kostole vo M. sa spieva niekoľkokrát, ďalej na otázku čo je to sväté prijímanie\nodpovedal, že keď deti zo škôlky idú do kostola. Poukázal ďalej na to, že právna zástupkyňa žalobcu\nna konci pohovoru uviedla, že žalobca mal očividný problém vyjadrovať sa o náboženských problémoch\nv slovenskom jazyku, nemal problém porozumieť celému dotazníku, ale k náboženským otázkam sa\nnevedel dostatočne dobre vyjadriť v slovenskom jazyku. Uvedené tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu\npovažoval za účelové, nakoľko v prípade, že by si žalobca nebol istý a nevedel dané veci vyjadriť,\nmohol požiadať o tlmočníka, keď okrem iného žalobca potvrdil, že všetky dôvody uviedol pravdivo a\nvyčerpávajúco, a tiež, že všetky údaje týkajúce sa jeho osoby a príbuzných boli pravdivé, pričom rozumel\notázkam, ktoré mu boli kladené. Konštatoval, že žalobca hneď v úvode povedal, že rozumie dobre po\nslovensky a vie dostatočne dobre vyjadriť všetko v slovenčine, a preto nepožaduje tlmočníka a sám\nchcel, aby pohovor prebiehal v slovenskom jazyku.\n18. Považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že povinnosťou správneho orgánu je v zmysle smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a\nodnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len „procedurálna smernica“) „získavať\npresné a aktuálne informácie z rôznych zdrojov, ako sú EASO a UNHCR a relevantné medzinárodné\norganizácie pre ľudské práva, týkajúce sa všeobecnej situácie panujúcej v krajinách pôvodu žiadateľov“;\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/60/2011, podľa ktorého\n„informácie o krajine pôvodu použité vo veci medzinárodnej ochrany musia byť v maximálne možnej\nmiere (1) relevantné, (2) dôveryhodné a vyvážené, (3) aktuálne a overené z rôznych zdrojov, a (4)\ntransparentné a dostupné“. Mal za to, že zabezpečil informácie o krajine pôvodu v zmysle vyššie\nuvedeného. Považoval za zavádzajúce tvrdenia žalobcu, že v Alžírsku sú zatvárané kostoly, nakoľko zo\nspráv o krajine pôvodu založených v spise vyplýva, že ide o zatváranie protestantských kostolov, ktoré\nsa spájajú s nedovolenou proselytizáciou, čo je v tomto prípade nepodstatné, nakoľko žalobca sa hlási\nk rímskokatolíckej viere. Konštatoval, že zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že alžírska vláda vydala\nnariadenie 06-03, ktoré reguluje nemoslimské náboženské organizácie a aktivity, pričom článok 11\nuvedeného nariadenia kriminalizuje proselytizáciu; alžírska vláda tiež implementovala kľúčové aspekty\nnariadenia spôsobom, ktorý diskriminuje náboženské menšiny, najmä evanjelických protestantov.\nĎalej považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že v žiadnom prípade nevyžadoval od žalobcu, aby sa\nvzdal prejavov svojej viery, pričom nepovažoval za dôvodné domnievať sa, že po návrate žalobcu\ndo jeho krajiny pôvodu bude vykonávať náboženské úkony, ktoré ho vystavia skutočnému riziku\nprenasledovania, nakoľko podľa spôsobu, akým praktizoval svoje náboženstvo doteraz, bol toho názoru,\nže je veľmi nepravdepodobné, že by obracal ľudí na kresťanskú vieru priamo v Alžírsku, a že by tam mal\nodrazu potrebu verejného vyhlasovania kresťanskej viery, ktoré by mohli pritiahnuť pozornosť štátnych\norgánov. Ďalej poukázal na to, že žalobcovým záujmom je chodiť v nedeľu do kostola a modliť sa, čo mu\nje aj dnes v Alžírsku umožnené, keďže nespadá ani pod jeden z profilov, ktoré by mohli čeliť nejakým\nobmedzeniam, čo sa týka bežného uctievania náboženstva - v tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že\nžalobca je kresťanom od narodenia a nejde ani o konvertitu.\n19. Čo sa týka stránky Tamurt.info na ktorú odkazuje žalobca v správnej žalobe uviedol, že uvedenú\nstránku nepovažuje za relevantný zdroj v zmysle procedurálnej smernice a judikatúry Slovenskej\nrepubliky. Mal za to, že nespĺňa základné kritériá, pričom uvedený zdroj nepovažuje za relevantný,\ndôveryhodný, vyvážený, overený z viacerých zdrojov a transparentný. Bol toho názoru, že uvedená\nstránka je tendenčná, navyše nie je možné dohľadať profily autorov, čo významne znižuje dôveryhodnosť\na relevantnosť informácií. Uvedené informácie zo stránky Tamurt.info považoval aj za tendenčné a\nmanipulatívne, pričom navrhol, aby súd na uvedené informácie v správnej žalobe neprihliadal. Mal\ntaktiež za to, že správy o krajine pôvodu na ktoré poukázal žalobca a situácie, ktoré opísal, ktoré sa\nmu mali udiať, absolútne nekorešpondujú s informáciami založenými v spise. Zastával názor, že sa\ndôkladne vysporiadal s útokmi, ktoré mali byť mierené voči žalobcovej osobe a v zmysle rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sža 9/2011 odôvodnil, prečo ich nie je možné považovať\nza akty prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Tvrdil, že uvedené útoky nedosahovali takú intenzitu\nprenasledovania, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako závažné alebo opakované konanie spôsobujúce\nvážne porušenie ľudských práv a slobôd alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré postihujú žiadateľa o\nazyl podobným spôsobom, a preto nemožno považovať jeho dôvody za relevantné pre udelenie azylu.\n\nMal za to, že žalobca navyše dané činy ani len nenahlásil na polícií a nepreukázal tak, že verejná\nmoc v krajine mu odoprela poskytnúť ochranu pred útokmi uvedených osôb. Konštatovanie žalobcu,\nže uvedené nenahlásil polícii, lebo sú moslimovia, považoval za iracionálne odôvodnenie, ktoré nemá\noporu v informáciách o krajine pôvodu, nakoľko z nich vyplýva, že štátne orgány sú schopné a ochotné\nzasahovať - okrem iného, predmetný zákon priznáva všetkým jednotlivcom právo praktizovať svoje\nnáboženstvo, ak rešpektujú verejný poriadok a predpisy.\n20. Čo sa týka článkov z internetovej stránky Kabyle.com, tak v tomto prípade poukázal na to, že uvedená\nstránka nie je objektívna, o čom svedčia aj uvedené články, ktoré nemajú oporu so správami o krajine\npôvodu v administratívnom spise; ako je uvedené na stránke, súčasnými prispievateľmi sú spisovatelia,\numelci, miestni redaktori, komunitní lídri, v dôsledku čoho nepovažoval uvedenú stránku a spomínané\nčlánky za relevantné. Zdôraznil, že ako vyplýva zo správ o krajine pôvodu zo spisu, správy o zlom\nzaobchádzaní s Kabylmi sa výlučne týkajú aktivistov a netýkajú sa bežných kabylských občanov. Opäť\npoukázal aj na fakt, že rodina žalobcu stále žije v Alžírsku a majú kabylský etnický pôvod, pričom žalobca\nneuviedol, že by čelili akýmkoľvek problémom.\n21. V závere považoval za dôležité dodať, že žalobcova žiadosť o udelenie azylu sa javí ako účelová,\nnakoľko z krajiny pôvodu odišiel bez akýchkoľvek problémov na vlastný cestovný pas a víza, navyše vo\nFrancúzsku žil 8 rokov ilegálne a o udelenie medzinárodnej ochrany nepožiadal. V súhrne vyhodnotil, že\nžalobca v krajine pôvodu nebol vystavený takým aktom, ktoré by mohli byť chápané ako prenasledovanie\nv zmysle zákona o azyle. Správnu žalobu navrhol zamietnuť.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n22. Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca sa\nmôže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných\norgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n23. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n24. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).\n25. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).\n26. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n27. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n28. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n29. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa\nrozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv\nalebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n30. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n31. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa\n§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.\n32. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n33. Podľa § 13c zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n34. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o\na) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl,\nalebo\nb) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).\n35. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n36. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n37. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a – Trestný zákon.\n38. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n39. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa §\n10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\n\nvyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa\ns obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia,\nposúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206\nods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP\na dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania,\nnakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\n40. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutiu žalovaného L.: B./XXXX-X zo dňa 31.03.2023, ktoré\nžalobca napadol správnou žalobou v časti bodu 1., v ktorom žalovaný žalobcovi neudelil azyl podľa §\n13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a v časti bodu 2., v ktorom žalovaný žalobcovi neposkytol doplnkovú\nochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n41. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu\npobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť\núzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,\nt. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z\nprenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa\nnemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických\npráv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie\nposkytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá\nveta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko\na nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo\nvnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre\nprenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia\nexistencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o\nazyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d)\nzákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania\nžiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n42. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené\na následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie\nazylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často\nnutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa\nopodstatnenie strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne\nrozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej\nochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej\nochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani\nnenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu do\njeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v\njeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany\nvšak uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle\nustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so\nzisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\n\njednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej\nžiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré\nvyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej\nochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci\nmedzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v\nprípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané\nskutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd\nžiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím\nna jeho presvedčenie, názory, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že\nto tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii\ndôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015).\n43. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území\nSR z dôvodu obavy o svoj život, pretože bol ako kresťan prenasledovaný. Počas vstupného pohovoru\ndňa 21.12.2022 uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, väznený, zadržaný, zatknutý,\nani nevykonával vojenskú službu, pričom nikdy nemal problémy s políciou, armádou, úradmi alebo\ninými štátnymi orgánmi. Nikdy sa politicky neangažoval, nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia\nči obdobnej organizácie, o politiku sa nezaujíma. V súvislosti so svojou vierou uviedol, že doposiaľ bol\ntrikrát fyzicky napadnutý (spôsobmi ako sú uvedené vyššie).\n44. Ustanovenie § 2 písm. d/ zákona o azyle definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za\nprenasledovanie, nie je možné na prípad žalobcu aplikovať bez predchádzajúceho splnenia základnej\npodmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je okrem iného existencia opodstatnených obáv z\nprenasledovania z náboženských dôvodov. Za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je možné\npovažovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou\nmocou.\n45. Súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v prípade žalobcu spomínaný predpoklad na\nudelenie azylu (existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z náboženských dôvodov) nebol\nani potvrdený a z ničoho nemožno samotnú existenciu obáv z prenasledovania v tomto smere ani\nvydedukovať. Správny súd bol toho názoru, že žalobcom spomínané útoky na jeho osobu, nedosahovali\ntakú intenzitu prenasledovania, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako závažné alebo opakované konanie\nspôsobujúce vážne porušenie ľudských práv a slobôd. Okrem uvedeného správny súd považuje za\npotrebné uviesť to, že žalobca spomínané fyzické útoky proti svojej osobe ani raz nenahlásil polícii,\nani žiadnemu inému orgánu činnému v trestnom konaní, z čoho vyplýva, že žalobca nepreukázal,\nže príslušné orgány v danej krajine mu odopreli poskytnúť ochranu pred predmetnými útokmi, a teda\nžalobcom spomínané útoky zostali len v rozmedzí žalobcových nepreukázaných tvrdení. Navyše ak\nby aj žalobca nejakým spôsobom skutočne preukázal, že k takým útokom došlo, predmetné žalobcom\nspomenuté útoky boli buď slovné alebo si ani nevyžadovali odbornú lekársku starostlivosť, pričom\nich intenzita v žiadnom prípade nepredstavovala prenasledovanie z náboženských dôvodov. Správny\nsúd mal taktiež za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že za údajnými vyhrážkami\nso zbraňou voči jeho osobe bol štátny subjekt - Securite Militaire. K uvedenému treba poznamenať,\nže žalobca vo svojej výpovedi neuviedol ani jeden problémový prípad svojej rodiny v súvislosti s\nkresťanským vierovyznaním ku ktorému by došlo v krajine jeho pôvodu, pričom jeho rodina prakticky celý\nživot žije v Alžírsku, má kabylský etnický pôvod a sú kresťanského vierovyznania. Navyše sám žalobca\nvo vstupnom pohovore uviedol, že v minulosti nikdy nemal žiadne problémy s políciou, armádou, úradmi\nalebo inými štátnymi orgánmi v krajine pôvodu, a aj preto správny súd nepovažuje žalobcove tvrdenia za\ndostatočne vierohodné, pričom strohé konštatovanie žalobcu prečo po údajných útokoch nekontaktoval\npolíciu, že by to nemalo zmysel, nakoľko sú to moslimovia, je z pohľadu správneho súdu značne\niracionálne a v rozpore s tým čo žalobca tvrdil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 SžoKS 102/06 „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané\nalebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa,\nmusia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež\nmusia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k\nrase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody\nalebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo\nveľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami\n\nobyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu\nperzekvovaných“.\n46. Konštatovanie právnej zástupkyne žalobcu v závere vstupného pohovoru žalobcu ohľadne toho,\nže žalobca mal podľa nej očividný problém vyjadrovať sa o náboženských problémoch v slovenskom\njazyku považuje správny súd taktiež za účelové, najmä keď sám žalobca pred začatím vstupného\npohovoru výslovne odmietol služby tlmočníka z dôvodu, že dostatočne ovláda slovenský jazyk (nemal\nproblém zodpovedať otázky v predmetnom dotazníku). Správnemu súdu sa daná situácia javí skôr tak,\nže žalobca ako kresťan - katolík za ktorého sa považuje nemá základné vedomosti o tomto vierovyznaní\nku ktorému sa hlási, čo podporujú aj jeho odpovede na otázky na čo slúži spoveď a ako prebieha nevedel, no uviedol, že v kostole vo M. sa spieva niekoľkokrát, respektíve na otázku čo je to sväté\nprijímanie odpovedal, že keď deti zo škôlky idú do kostola.\n47. Za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobcu využil žalovaný všetky relevantné informácie\nvrátane polytematických správ o krajine Alžírsko zo dňa 21.02.2023. Správny súd mal za preukázané, že\nv krajine pôvodu žalobcu síce existuje nariadenie alžírskej vlády 06-03, ktoré kriminalizuje proselytizáciu\na rúhanie, no zároveň zabezpečuje aj ochranu práv iných jednotlivcov ako moslimov na uctievanie\nv komunite medzi sebou a na verejnosti, pričom z predmetnej oblasti neexistujú žiadne vierohodné\nsprávy, ktoré by hovorili o zatváraní rímskokatolíckych modlitební, respektíve kostolov. Správy na\nktoré poukázal žalobca v predmetnom konaní sú aj podľa správneho súdu značne nedôveryhodné,\ntendenčného charakteru, nevyvážené, netransparentné a v neposlednom rade pochybné, keď nie je\nmožné dohľadať k predmetným článkom ani profily ich skutočných autorov, a preto ich nemôže brať na\nzreteľ.\n48. Z uvedeného rezultuje, že žalobca nepreukázal správnemu súdu, že v krajine pôvodu pred jej\nopustením čelil konaniu, ktoré by mu spôsobovalo vážne porušovanie jeho základných ľudských práv\nalebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, a teda nečelil\nžiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému\nkonaniu a pod., a neexistujú objektívne dôvody, pre ktoré možno konštatovať, že by mu akákoľvek forma\nprenasledovania podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť,\na to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov, pre jeho vierovyznanie. V tejto súvislosti správny\nsúd taktiež uvádza, že žalobca nikdy nepatril medzi vyhlasovateľov kresťanskej viery na verejnosti,\nnepatril medzi aktivistov u ktorých by sa dalo vôbec potenciálne uvažovať, že by mohli spôsobovať\nnejaké náboženské rozbroje, respektíve nepokoje, a teda nie je dôvod sa domnievať, že by žalobcovi\nakýmkoľvek spôsobom malo byť bránené v krajine jeho pôvodu v bežnom uctievaní jeho vierovyznania\n– relevantné, transparentné a najmä dôveryhodné zdroje na ktoré žalovaný poukázal tieto skutočnosti\nlen potvrdzujú.\n49. Správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/1/2020 zo dňa\n25.02.2020: „Je nepochybné, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.“\n50. „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža\n15/2008 zo dňa 19. augusta 2008).\n51. Vyššie spomenutá účelová argumentácia zo strany žalobcu, ktorá si nakoniec protirečila s iným\nžalobcovým tvrdením, respektíve nedostatočné znalosti o jeho vierovyznaní, podľa správneho súdu\nv konečnom dôsledku aj spochybnili dôveryhodnosť žalobcu. K zvýšeniu dôveryhodnosti žalobcu\nneprispeli ani jeho tvrdenia o tom ako pricestoval z krajiny pôvodu až do Slovenskej republiky, najmä\nako financoval pobyt a v podstate život vo Francúzsku – v Paríži počas ôsmych rokov (tvrdil, že\nz krajiny pôvodu odišiel so sumou 1.000 eur, 8 rokov tam žil ilegálne, ak aj pracoval, tak tiež ilegálne).\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sa správnemu súdu javí žalobcom podaná žiadosť o udelenie azylu\nz náboženských dôvodov ako účelová.\n52. Správny súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nezanedbal ani otázku\nposkytnutia doplnkovej ochrany. Jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom\no medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených\nv zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce, požadovať ich vycestovanie.\n53. Čo sa týka doplnkovej ochrany, tak správny súd má za to, že žalovaný sa v predmetnej veci\ndostatočným spôsobom zaoberal všetkými troma formami vážneho bezprávia, pričom zistené poznatky\nv tomto smere aj správne vyhodnotil tak, že žalobcovi ani v jednom prípade vážne bezprávie v krajine\njeho pôvodu nehrozí. Je nesporné, že trest smrti sa udeľuje v Alžírsku len výnimočne, pričom v prípade\nžalobcu je táto forma postihu absolútne nepravdepodobná, keď žalobca v krajine jeho pôvodu nepáchal\nžiadnu trestnú činnosť, nebol vo vojenskej službe a nie je a ani nikdy nebol osobou, ktorá by obracala\niných ľudí na kresťanskú vieru, a teda nebol nežiadaným aktivistom z pohľadu štátnych orgánov\nv Alžírsku a nikdy nebol členom politickej strany, či politického hnutia, pričom ako sám uviedol v rámci\nvstupného pohovoru o politiku sa nezaujíma. Mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie\nalebo trest žalobcovi v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu taktiež nehrozí v podstate z tých istých\ndôvodov. Správny súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného k tretej potenciálnej forme vážneho\nbezprávia, keď mal za preukázané, že v krajine pôvodu žalobcu neprebieha žiadny ozbrojený konflikt\nv zmysle jeho definovania medzinárodným právom, v ktorom by vôbec mohlo dochádzať k ohrozeniam\nobyvateľov na základe neselektívneho násilia.\n54. Správny súd v súhrne zistil, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu\nnemožno podradiť pod pojem existencie opodstatnených obáv v krajine pôvodu z prenasledovania\nz náboženských dôvodov. Taktiež je podľa správneho súdu v kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o\nudelenie azylu dostatočne zistený skutkový stav žalovaným a správne vyhodnotené dôkazné prostriedky\nžalovaným v napadnutom rozhodnutí. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je zákonné a žalovaný správne a zákonne konštatoval, že žalobca nespĺňa zákonné\npodmienky na udelenie azylu, pričom nespĺňa ani podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.\n55. Správny súd uzavrel, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou a\núčinnou právnou úpravou, zohľadnil všetky vyhlásenia žalobcu, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny\npôvodu, jeho postavenie a osobné pomery. V administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový\nstav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom\nrozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru\nsprávneho súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci\nrozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou\ndotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný\nprípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Z uvedeného správny súd uzavrel, že žalovaný správne vyhodnotil zistený\nskutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil\npodmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 8 zákona o azyle a zároveň\nnesplnil podmienky ani na poskytnutie doplnkovej ochrany.\n56. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.\n57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\n2\nBA-8SaZ/7/2023\n\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}