{"guid": "84253c36-15d5-4508-b1d8-f7b4232b6ab8:7a433fc6-099d-480b-8533-67663c1064cd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200681.1", "spisova_znacka": "BA-7SaZ/8/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7SaZ/8/2023 z 3. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. augusta 2023, sp. zn. BA-7SaZ/8/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200681.1", "identifikacne_cislo": "1023200681", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2023-08-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-53b.odsek-1", "nazov": "§ 53b ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-53b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-53b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493c", "nazov": "§ 493c SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492", "nazov": "§ 492 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46a.odsek-1", "nazov": "§ 46a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-46a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "nazov": "§ 206 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-53b", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-46a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a433fc6-099d-480b-8533-67663c1064cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200681.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200681.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200681.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7SaZ/8/2023\n1023200681\n03. 08. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1023200681.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B. alias A. C. B. C., narodený XX. XXXXX XXXX alias X. XXXXX XXXX, štátna príslušnosť: B. C. D.,\nbez dokladu totožnosti, t. č. E. D., zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom\nDunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračný úrad, Dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného F.: A./XXXX-XX zo dňa 13. apríla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím žalovaného F.: A./XXXX-XX zo dňa 13. apríla 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nbol žalobca podľa § 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) odovzdaný na územie Bulharskej\nrepubliky. Zároveň bolo rozhodnuté, že v súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a\nRady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského\nštátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom\ntretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie č.\n604/2013“), sa odovzdanie žalobcu do Bulharskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov\nod prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak\nrozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 nariadenia č. 604/2013 sa táto lehota\nmôže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej\nosoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.\n2. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo zadržanie žalobcu dňa 22. marca 2023 hliadkou\nObvodného oddelenia Policajného zboru Štúrovo v katastri obce Kamenín a z dôvodu, že nebol schopný\npreukázať svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, bol predvedený na\nOddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky za účelom preverenia daktyloskopických\nodtlačkov prstov cudzinca. Z kladného výsledku a zhody bolo zistené, že žalobca požiadal dňa 07. marca\n2023 o udelenie medzinárodnej ochrany na území Bulharskej republiky. Cudzinec bol medzičasom\nrozhodnutím z 22. marca 2023 č. G./XXXX-XX zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov Medveďov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia č.\n604/2013.\n3. So žalobcom bola dňa 22. marca 2023 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v konaní vo veci\nzaistenia, z ktorej vyplynulo, že zo Sýrie odišiel pred siedmymi mesiacmi do Turecka, odkiaľ sa dostal\npomocou prevádzača cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko až na Slovensko. Jeho cieľovou krajinou je\nNemecko.\n\n4. Následne, na základe žiadosti zo dňa 22. marca 2023, začal žalovaný konanie o odovzdaní cudzinca\ndo iného členského štátu podľa § 46a zákona o azyle. V súvislosti s určovaním členského štátu\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu (medzinárodnej ochrany), ktorú podal štátny\nobčan tretej krajiny v jednom z členských štátov, poukázal na § 53b ods. 1 zákona o azyle, ktorý odkazuje\nna kritériá a mechanizmy ustanovené, o. i., v nariadení č. 604/2013.\n5. Žalovaný postupoval s odkazom na ustanovenie kapitoly I, čl. 1 a kapitoly VI, odd. III, čl. 24 nariadenia\nč. 604/2013, podľa ktorého predložil dňa 29. marca 2023 dožiadanie o prijatie späť Bulharskej republike,\nkeďže na území Slovenskej republiky žalobca nepodal novú žiadosť o medzinárodnú ochranu a zdržiaval\nsa tu bez povolenia na pobyt. Zároveň konštatoval, že Bulharsku bolo dožiadanie zaslané podľa čl. 18\nods. 1 písm. b) a v súlade s čl. 24 nariadenia č. 604/2013, podľa ktorého, ak členský štát, na území\nktorého sa osoba uvedená v čl. 18 ods. 1. písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a\nktorému sa nepodala nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát\nv súlade s čl. 20 ods. 5 a čl. 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby\nprijal uvedenú osobu späť. Dňa 05. apríla 2024 Bulharsko písomne akceptovalo prijatie žalobcu späť\npodľa čl. 18 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 604/2013, čím súhlasilo s jeho odovzdaním je svoje územie.\n6. Žalovaný považoval uvedené podmienky za splnené, keďže žiadosť žalobcu bola v procese\nposudzovania, ten sa nachádzal na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt a zároveň,\nBulharsko potvrdilo svoju zodpovednosť za prijatie žalobcu späť a vyjadrilo súhlas s jeho odovzdaním\nna svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu.\n7. Žalovaný následne posúdil informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu\nazylového konania a prijímacích podmienok v Bulharsku a možnú existenciu rizika neľudského alebo\nponižujúceho zaobchádzania so záverom, že Bulharsko dodržiava európske normy pre prijímanie\nžiadateľov o medzinárodnú ochranu vyplývajúce z príslušných smerníc Európskeho Parlamentu a Rady\na z odpovede na žiadosť zo dňa 7. apríla 2023 má za potvrdené, že žalobca bude umiestnený\nv prijímacom centre, kde životné podmienky spĺňajú minimálne štandardy. Bulharský partnerský úrad\nzároveň potvrdil, že azylové konanie žalobcu bude posúdené v súlade s právom Európskej únie\na národnou legislatívou.\nII. Žaloba\n8. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žalobu,\ndomáhajúc sa prieskumu jeho zákonnosti a následného zrušenia z dôvodu, že žalovaný nedostatočne\nzistil skutkový stav veci, na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie zároveň označil za nepreskúmateľné\npre nedodatočné odôvodnenie.\n9. Žalobca namietal, že žalovaný sa nanajvýš formalisticky a blankytne spolieha iba na skutočnosť,\nže Bulharsko je členským štátom Európskej únie ktorý ratifikoval medzinárodné dohovory, z čoho\nneudržateľne vyvodzuje nemožnosť porušenia práv a slobôd žalobcu. Žalovaný dôsledne neposúdil\nokolnosti daného prípadu, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k prijímacím podmienkam\nžiadateľov o azyl v Bulharsku a nedostatkom jeho azylového systému, ktoré sú pritom všeobecne\nznáme. Na potrebu zisťovania aktuálnej situácie v krajine, kam má byť cudzinec odovzdaný alebo\nvrátený, dlhodobo poukazuje aj rozhodovacia prax kasačného súdu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\na následným transferom vystavuje žalobcu životným podmienkam, ktoré predstavujú ponižujúce\nzaobchádzanie v rozpore s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na nehumánne a ponižujúce prijímacie\npodmienky pre žiadateľov o azyl a nedostatky azylového systému v Bulharsku bolo povinnosťou\nžalovaného v právnej veci žalobcu uplatniť ustanovenie čl. 3 ods. 2 druhá veta nariadenia č. 604/2013.\n10. Z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, aké dôkazy vykonal žalovaný za účelom zistenia,\nže transferom žalobcu na územie Bulharska nedôjde k porušeniu čl. 3 Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, a preto je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, ako aj nepreskúmateľné.\n11. Žalovaný ako správny orgán pochybil, keď v konaní vôbec nevypočul žalobcu, ale vychádzal iba\nzo zápisnice spísanej policajným útvarom v konaní o zaistení. Správny orgán je v zmysle správneho\nporiadku v konaní povinný dostatočne zistiť skutkový stav a za tým účelom postupovať v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania. Žalovaný tým, že žalobcu nevypočul, nemohol zistiť, či mu v prípade transferu na\núzemie Bulharska hrozí nejaké riziko, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to,\naby bolo jeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 Dohovoru.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n12. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s námietkou žalobcu,\nže nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k podmienkam prijímania žiadateľov o azyl v Bulharsku\n\na označil ju za nekonkrétnu. Naopak, sám pred vydaním rozhodnutia vyhľadal relevantné informácie,\nktoré následne vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí.\n13. Za irelevantné označil poukázanie na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúci sa\nprípadu M. S. S. proti Belgicku a Grécku (sťažnosť č, 30696/09, rozhodnutie z 21. januára 2011),\npretože sa jednalo o žiadateľa o medzinárodnú ochranu pôvodom z Afganistanu, ktorý patril do skupiny\nzraniteľných osôb (čo nebol prípad žalobcu), pričom konštatovanie porušenia práv sa vzťahovalo\nna Grécko a nie na Bulharsko. Toto rozhodnutie je navyše staré 12 rokov. Ani závery z neho vyplývajúce,\nt. j. povinnosť členského štátu reflektovať na zistené nedostatky azylového systému zodpovedného štátu\nv prípade transferu cudzinca, nemožno aplikovať na prejednávanú vec, pretože žalovaný sa dňa 3. apríla\n2023 dopytoval u bulharského partnerského úradu informácií týkajúcich sa zabezpečenia individuálnych\nzáruk v prípade transferu žalobcu na jeho územie za účelom rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú\nochranu.\n14. Vo vzťahu k námietke, že žalovanému pred vydaním napadnutého rozhodnutia k preukázaniu stavu\nazylového systému Bulharska postačilo, že ako členský štát Európskej únie ratifikovalo medzinárodné\ndohovory uviedol, že naopak použil overiteľné oficiálne informácie, ktoré vyhodnotil v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Hoci žalobca namietal, že nedostatky azylového systému v Bulharsku sú\nvšeobecne známe, žiadne konkrétne nedostatky neprezentoval. Žalovanému nie sú známe žiadne\nsprávy alebo hodnotenia, z ktorých by bolo zrejmé, že v krajine dochádza k systémových chybám, na\nzáklade ktorých by hrozilo žiadateľom o udelenie azylu neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.\n15. K námietke upustenia od osobného pohovoru uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, keďže\nnovelou zákona o azyle (zákon č. 124/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2022) došlo k vypusteniu\nodkazu na vstupný pohovor pre cudzinca, ktorý má na Slovensku neoprávnený pobyt. V tejto spojitosti\nodkázal na čl. 5 nariadenia č. 604/2013, ktorý uvádza, že od osobného pohovoru možno upustiť, ak\nžiadateľ poskytol relevantné informácie na účely určenia zodpovedného štátu už iným spôsobom, čo\nbol aj predmetný prípad.\n16. Záverom vyjadrenia dodal, že dňa 18. mája 2023 bol uskutočnený transfer žalobcu do Bulharskej\nrepubliky.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n17. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“)\nsa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n18. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nKrajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7SaZ/8/2023. Od 1. júna 2023 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená\nsamosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou\nBA-7SaZ/8/2023.\nPodľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je\npodľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený\nosobitným predpisom.\n19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\nposudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v\nčase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 3. augusta 2023, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania\nnepožiadal. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania\nbolo vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke správneho súdu od 14. júla 2023 do\n3. augusta 2023.\n\nPodľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej\nrepubliky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného\npredpisu20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa\nzačína na podnet ministerstva.\nOdkaz pod 20b): Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým\nsa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti\nv jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).\nPodľa § 46a ods. 5 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené\npodmienky podľa osobitného predpisu;20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého\nbude cudzinec odovzdaný.\nPodľa čl. 4 ods. 1 písm. d) nariadenia č.604/2013, po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu v zmysle\nčl. 20 ods. 2 v členskom štáte jeho príslušné orgány informujú žiadateľa o uplatňovaní tohto nariadenia,\na to najmä o možnosti napadnúť rozhodnutie o odovzdaní, a prípadne o možnosti požiadať o odloženie\nodovzdania.\nPodľa čl. 4 ods. 2 nariadenia č. 604/2013, informácie uvedené v odseku 1 sa poskytnú písomne v jazyku,\nktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Členské\nštáty na tento účel použijú spoločný informačný materiál vypracovaný v súlade s odsekom 3. Ak je\nto potrebné pre riadne porozumenie zo strany žiadateľa, informácie sa poskytnú aj ústne, napríklad v\nsúvislosti s osobným pohovorom uvedeným v čl. 5.\nPodľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 604/2013, na uľahčenie procesu určovania zodpovedného členského\nštátu, členský štát, ktorý uskutočňuje tento proces, vykoná osobný pohovor so žiadateľom. Tento osobný\npohovor má zároveň žiadateľovi umožniť správne pochopiť informácie, ktoré sa mu poskytli podľa článku\n4.\nPodľa čl. 5 ods. 2 nariadenia č. 604/2013, od osobného pohovoru možno upustiť, ak:\na. je žiadateľ na úteku alebo\nb. potom ako sa mu poskytli informácie uvedené v čl. 4, žiadateľ už iným spôsobom poskytol informácie\ndôležité pre určenie zodpovedného členského štátu. Členský štát, ktorý upustí od osobného pohovoru,\numožní žiadateľovi predložiť všetky ďalšie informácie potrebné na riadne určenie zodpovedného\nčlenského štátu pred prijatím rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa zodpovednému členskému štátu podľa\nčl. 26 ods. 1.\nPodľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 604/2013, osobný pohovor sa uskutoční včas, vždy však pred prijatím\nrozhodnutia o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného členského štátu podľa článku 26 ods. 1.\nPodľa článku 5 ods. 4 nariadenia č. 604/2013, osobný pohovor sa vedie v jazyku, ktorému žiadateľ\nrozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, a v ktorom je schopný\nkomunikovať. V prípade potreby musia mať členské štáty k dispozícii tlmočníka, ktorý je schopný\nzabezpečiť náležitú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie osobný pohovor.\nPodľa článku 3 ods. 2 druhý odstavec nariadenia č. 604/2013, ak nie je možné odovzdanie žiadateľa\ndo členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno\ndomnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte\nsystémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v\nzmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania\nzodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť,\nči iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný.\n21. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o odovzdaní\nžalobcu do Bulharskej republiky. Námietky žalobcu smerovali predovšetkým voči nedostatočne\nzistenému skutkovému stavu tvoriacemu podklad úvah žalovaného, ktoré navyše označil za\nnedostatočne odôvodnené. Žalobca bol totiž toho názoru, že azylový systém v Bulharsku vykazuje\nnedostatky, v dôsledku čoho mu v prípade transferu hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.\nKonkrétne argumenty, z ktorých vyvodzuje svoje závery, neuviedol.\n22. Zákon o azyle upravuje konanie o odovzdaní do iného členského štátu v § 46a až 46c pomerne\nstručne a to iba s vymedzením osobitostí procesného postupu príslušného orgánu verejnej správy,\nspôsobov rozhodnutia a jeho následnej preskúmateľnosti. V § 53b ods. 1 zákon o azyle následne\nodkazuje na kritériá a mechanizmy ktoré sú východiskové pre celý proces určovania členského štátu\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré sú obsiahnuté v nariadení č.\n604/2013.\n23. Nariadenie č. 604/2013 má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľnou\nnormou. Priamy účinok tohto druhu sekundárneho práva vyplýva z čl. 288 ods. 2 ZFEÚ (bývalý čl. 249\n\nods. 2 ZES), podľa ktorého nariadenie „je priamo uplatniteľné (aplikovateľné) vo všetkých členských\nštátoch“. Nariadenie teda nadobúda platnosť a aplikuje sa bez akejkoľvek recepčnej normy, ktorá by\nho zavádzala do vnútroštátneho právneho poriadku. Okrem toho samotné nariadenie č. 604/2013 v\nzávere obsahuje klauzulu uplatniteľnosti, podľa ktorej je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné\nv členských štátoch v súlade so zmluvami (čl. 49).V tomto duchu judikoval Európsky súd už v rozsudku\nPoliti s.a.s. proti Ministerstvu financií Talianskej republiky zo 14.12.1971 (Politi, 43/71, ECR s. 1039),\nktorým vyslovil, že: Nariadenia majú priamy účinok a sú ako také schopné zakladať individuálne práva,\nktoré musia vnútroštátne súdy chrániť.\n24. Kritéria určovania zodpovedného štátu v zmysle nariadenia č. 604/2013 sledujú predovšetkým\nrešpektovanie rodinného života žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany a majú za úlohu\nzabezpečiť, aby bolo prípadné vybavovanie viacerých žiadostí o medzinárodnú ochranu členov jednej\nrodiny dôkladne posúdené jedným členským štátom, aby rozhodnutia prijaté vo vzťahu k nim boli\nzhodné a aby členovia jednej rodiny neboli odlúčení (bod 14, 15 a 16 recitálu nariadenia č. 604/2013).\nPodľa čl. 7 predmetného nariadenia sa pri aplikácii jednotlivých kritérií zohľadňuje ich hierarchia tak,\nže sa použijú v poradí, v akom sú upravené v tomto nariadení. Na účely uplatnenia kritérií zohľadnia\nčlenské štáty všetky dostupné dôkazy týkajúce sa prítomnosti rodinných príslušníkov, príbuzných alebo\niných osôb blízkych rodine žiadateľa na území členského štátu, pokiaľ sa takéto dôkazy predložia\npredtým, než iný členský štát akceptuje dožiadanie o prevzatie alebo prijatie dotknutej osoby späť\na pokiaľ predchádzajúce žiadosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu ešte neboli predmetom prvého\nrozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že členský štát určujúci zodpovedný členský štát by\nsi mal v súčinnosti s cudzincom zabezpečiť dostatok informácií potrebných pre riadne ustálenie štátu\nzodpovedného za posúdenie jeho žiadosti a ktoré sa majú týkať výlučne jeho rodinného života. Pokiaľ\nsa členskému štátu nepodarí zistiť žiadne relevantné informácie na aplikáciu kritérií podľa nariadenia č.\n604/2013, v čl. 3 ods. 2 je upravená zásada, že za posúdenie žiadosti je zodpovedný prvý členský štát,\nv ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná. Táto zásada sa však uplatňuje iba subsidiárne,\nza predpokladu, že členský štát vyčerpal všetky možnosti určenia zodpovedného štátu podľa kritérií\nupravených v kapitole III.\n25. Žalobca v podanej správnej žalobe nenamietal, že by žalovaný určil Bulharsko ako zodpovedný\nčlenský štát za rozhodnutie o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu v rozpore s vyššie uvedenou\nprávnou úpravou, resp., že by mal byť zodpovedným štátom iný členský štát. Žalobca na území\nSlovenskej republiky novú žiadosť o udelenie azylu nepodal. Namietal však, že na účely rozhodovania\no zodpovednom členskom štáte s ním nebol vykonaný osobný pohovor podľa čl. 5 citovaného\nnariadenia (pričom sa mylne domnieva, že osobný pohovor má byť zameraný na účely zistenia, či\nmu v Bulharsku hrozí nejaké riziko). Keďže konštatovanie správneho určenia zodpovedného štátu je\npodkladom následného posudzovania azylového systému zodpovedného členského štátu, do ktorého\nmá byť cudzinec odovzdaný, správny súd posúdil aj tento aspekt.\n26. V súvislosti s námietkou žalobcu, že s ním nebol vykonaný osobný pohovor a s vyjadrením\nžalovaného, že postupujúc v súlade so zákonom o azyle v znení účinnom od 1. júna 2022,\nnebolo tento osobný pohovor potrebné vykonať, správny súd s poukazom na závery vyslovené\nv bode 23 tohto rozsudku uvádza, že ani zmena právnej úpravy (vykonaná zákonom č. 124/2022\nZ. z.) nezbavuje žalovaného povinnosti dodržiavať legislatívu Európskej únie, konkrétne nariadenie\nč. 604/2013, z ktorého žalobcovi vyplývajú určité práva, napríklad právo na informácie podľa čl.\n4 (ktoré bolo naplnené) ale aj právo na umožnenie správneho pochopenia týchto informácií práve\nprostredníctvom osobného pohovoru podľa čl. 5 vedeného v jazyku, ktorému žalobca rozumie a v ktorom\nje schopný komunikovať.\n27. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol 22. marca 2023 vypočutý\nza prítomnosti tlmočníka v rámci konania o zaistení kde na otázku, aby uviedol svoje rodinné\npomery neuviedol žiadne relevantné informácie. Z jeho vyjadrení vyplynulo že cestuje sám do cieľovej\nkrajiny, ktorou je Nemecko. Žalobca neuviedol, že by mal v Nemecku alebo v inom členskom štáte\nakýchkoľvek rodinných príslušníkov.\n28. Dňa 29. marca 2023 žalovaný začal konanie podľa nariadenia č. 604/2013 o určení zodpovedného\nčlenského štátu za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu. Zo spisu zároveň vyplýva, že\nžalobca bol (hoci až po podaní vyššie uvedených vyjadrení) poučený podľa čl. 4 nariadenia č. 604/2013\nv súvislosti s čím mu bola daná možnosť obrátiť sa v prípade otázok alebo nejasností na povereného\nzamestnanca migračného úradu. Na to dňa 30. marca 2023 zaslal žalovaný bulharskému partnerskému\núradu žiadosť o prijatie žalobcu späť podľa čl. 24 nariadenia č. 604/2013. Dňa 5. apríla 2023 Bulharská\nrepublika podľa čl. 25 písomne akceptovala prijatie žalobcu späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) nariadenia\nč. 604/2013.\n\n29. Keďže žalobca od poučenia až do momentu akceptovania dožiadania o prijatie dotknutej osoby\nspäť podľa čl. 25 neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti na účely určenia iného zodpovedného\nčlenského štátu, správny súd má za to, že hoci nebol úplne rigidne dodržaný postup procesu určovania\nzodpovedného štátu - t. j. nebol so žalobcom vykonaný osobný pohovor až po tom, ako bol poučený\npodľa čl. 4 nariadenia č. 604/2013, tento bol v závere určený správne.\n30. Proces získavania informácií na účely určenia zodpovedného štátu by mal zachovať určitú\npostupnosť úkonov. Vo všeobecnosti by totiž mal žalovaný zisťovať relevantné údaje až po tom, ako\nje cudzinec poučený podľa čl. 4 nariadenia č. 604/2013, čo má svoje opodstatnenie. Na druhej strane,\npokiaľ bol s cudzincom vykonaný pohovor, v rámci ktorého sa od neho výslovne zisťovali informácie\ntýkajúce sa jeho rodinného života, možno aj neposkytnutie takýchto informácií považovať za relevantné\nna účely zisťovania zodpovedného štátu pre rozhodovanie o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.\nZo znenia čl. 5 nariadenia č. 604/2013 nevyplýva, že by sa tento pohovor nemohol uskutočniť ako\nsúčasť výsluchu aj o iných skutočnostiach, napríklad v rámci podania vyjadrenia v konaní o zaistení.\nPodmienkou je, aby sa uskutočnil až po poučení cudzinca, čo však žalovaný nedodržal.\n31. Správny súd však nepovažuje pochybenie v nezachovaní postupnosti úkonov za tak závažné, že by\nmalo v prejednávanej veci za následok nezákonnosť rozhodnutia o odovzdaní ako takého. Rozhodnutie\nsa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť\nvecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne\nformálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci\nnepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že\nnie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.\n32. V konaní o odovzdaní do iného členského štátu bolo žalobcovi dňa 29. marca 2023 poskytnuté\npoučenie pred vydaním rozhodnutia o odovzdaní v C. jazyku, t. j. v jazyku, ktorému rozumie, čo potvrdil\nsvojim podpisom v závere poučenia. Rovnako mu bolo v C. jazyku poskytnuté „poučenie o právach\na povinnostiach podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azylu v rámci konania o odovzdaní do iného členského\nštátu“. Žalobcovi bola zároveň poskytnutá možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia,\nktoré však nevyužil. Ani v podanej žalobe nenamietal akékoľvek skutočnosti týkajúce sa prítomnosti jeho\nrodinných príslušníkov v niektorom z členských štátov, ktoré by spochybnili správnosť určenia Bulharskej\nrepubliky ako zodpovedného štátu, ktorý ho na účely rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnú\nochranu akceptoval späť.\n33. Správny súd však zdôrazňuje, že pri určovaní zodpovedného členského štátu by mal žalovaný\npostupovať v úplnosti podľa nariadenia č. 604/2013 v záujme umožniť naplnenie jeho účelu. Pokiaľ\nhodlá použiť informácie týkajúce sa rodinného života cudzinca získané inak (napríklad poskytnuté\npísomne mimo úkonu alebo v rámci vyjadrenia v konaní o zaistení) je potrebné cudzinca predtým poučiť\npodľa čl. 4 nariadenia č. 604/2013, aby mohol pochopiť, aké konkrétne informácie a na aké účely má\noznámiť. Pokiaľ túto postupnosť žalovaný nedodrží, bude potrebné so štátnym príslušníkom tretej krajiny\ndodatočne vykonať osobný pohovor podľa čl. 5 nariadenia č. 604/2013 so zachovaním všetkých jeho\nštandardov podľa citovaného ustanovenia. Žalovaný má teda vždy v súčinnosti s cudzincom zisťovať\ninformácie týkajúce sa jeho rodinných príslušníkov, ktoré sa potenciálne môžu nachádzať na území\nčlenského štátu.\n34. V rozhodnutí o odovzdaní by mal žalovaný následne aspoň stručne vyhodnotiť postupnú aplikáciu\nkritérií podľa kapitoly III. nariadenia č. 604/2013 a až pokiaľ ich uplatnenie nebude prichádzať do úvahy,\naplikuje zásadu upravenú v čl. 3 ods. 2 a za zodpovedný štát určí ten, v ktorom bola ako v prvom podaná\nžiadosť o medzinárodnú ochranu. V kapitole II. čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 je totiž uvedené, že\nžiadosť o medzinárodnú ochranu posúdi jeden členský štát, ktorý bude určený ako zodpovedný podľa\nkritérií stanovených v kapitole III.. Žalovaný totiž mylne odkazuje na čl. 18 ods. 1 písm. b) citovaného\nnariadenia ako ustanovenie, ktorým určuje zodpovedný členský štát. Toto ustanovenie, ako vyplýva\nz jeho zaradenia do V. kapitoly tohto nariadenia, upravuje iba povinnosti zodpovedného členského štátu,\nno až po tom, ako bol štát ako zodpovedný učený podľa kritérií v kapitole III.. V opačnom prípade,\nkedy žalovaný zvolí pre neho jednoduchší proces ignorujúc postupy nastolené nariadením č. 604/2013,\nnemožno do budúcna akceptovať.\n35. Čo sa týka nadväzujúcej námietky žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu\nk prijímacím podmienkam žiadateľov o azyl v Bulharsku a nedostatkom jeho azylového systému, túto\npovažuje správny súd za nekonkrétnu a nedôvodnú. Hoci žalobca namieta, že nedostatky azylového\nsystému v Bulharsku sú všeobecne známe, nebol schopný prezentovať ani jednu konkrétnu okolnosť\npodporujúcu jeho tvrdenie. Možno dôvodne predpokladať, že žalobca na území členského štátu v ktorom\n\npodal žiadosť o azyl, strávil určitý čas, a preto by preňho prípadné demonštrovanie zažitých nedostatkov\nazylového systému nemalo byť problematické. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sám žalobca\npodal dňa 7. marca 2023 na území Bulharskej republiky žiadosť o udelenie azylu a o necelé dva mesiace\nnamieta, že odovzdanie do tejto krajiny na účel rozhodnutia o jeho žiadosti je preňho rizikové. Bolo preto\nna pleciach žalobcu, aby popri podkladoch, ktoré zadovážil žalovaný (svedčiacich o splnení podmienok\njeho odovzdania do Bulharska) produkoval aspoň konkrétne tvrdenia, pre ktoré mu v Bulharsku hrozí\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Žalobca napadnuté rozhodnutie síce rozporuje, no nedáva\nžiaden vecný protiargument, ktorý by mohol správny súd bližšie vyhodnotiť.\n36. Z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia žalovaného naopak vyplýva, že žalovaný si pre svoje\nrozhodnutie zabezpečil ohľadne Bulharskej republiky dostatok aktuálnych správ a náležite skúmal, či\npremiestnenie žiadateľa nie je vylúčené podľa čl. 3 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 604/2013, pretože\nsa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov\nexistujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo\nponižujúce zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie.\n37. V administratívnom spise je založený materiál „Správa o krajine: Bulharsko“ vypracovanej k roku\n2023 z ktorej vyplýva, že žalovaný z verejne dostupných zdrojov (www.asylumineurope.org) preveril\naktuálne prijímacie podmienky pre žiadateľov o udelenie azylu, situáciu v Bulharsku a jeho azylový\nsystém. Táto správa sa následne premietla aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný\njednotlivé zistenia spolu s odkazom na ich zdroj zapracoval.\n38. Nad rámec všeobecného zisťovania podmienok žalovaný dňa 5. apríla 2023 priamo oslovil bulharský\npartnerský úrad v záujme poskytnutia záruk, že v prípade žalobcu budú dodržané podmienky prijímania\nv súlade s prepracovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna\n2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované\nznenie) a že jeho žiadosť bude posúdená v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady\n2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany\n(prepracované znenie). Z odpovede na žiadosť zo dňa 7. apríla 2023 mal žalovaný potvrdené, že žalobca\nbude umiestnený v prijímacom centre, kde životné podmienky spĺňajú minimálne štandardy. Bulharský\npartnerský úrad zároveň potvrdil, že azylové konanie žalobcu bude posúdené v súlade s právom\nEurópskej únie a národnou legislatívou. Z uvedeného preto žalovaný nemohol nadobudnúť žiadne\npochybnosti o azylovom systéme Bulharskej republiky a že by bolo vylúčené ako zodpovedný členský\nštát, pretože sa možno domnievať, že tam žalobcovi hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.\n39. Vychádzajúc z ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) v spojení s § 206 ods. 4 a 5 SSP správny\nsúd ani v čase jeho rozhodovania nezistil také okolnosti, ktoré by nasvedčovali nutnosti aplikácie čl.\n3 ods. 2 nariadenia č. 604/2013. Totiž zistenie, že sa podstatne zmenili okolnosti veci, môže viesť\naž ku zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného (a to aj s poukazom na skutočnosť, že ku\nfaktickému odovzdaniu žalobcu do Bulharskej republiky medzičasom došlo), správny súd nad rámec\nvyššie uvedených informácií týkajúcich sa azylového systému v Bulharskej republike vykonal vlastné\nšetrenie z verejne dostupných zdrojov. Na webovom sídle Agentúry Európskej únie pre azyl, ktorá\nokrem poskytovania pomoci vnútroštátnym orgánom pri vykonávaní právnych predpisov Európskej\núnie v oblasti azylu a lepšej konvergencii, pokiaľ ide o konania o azyle a podmienky prijímania,\nmonitoruje aj vývoj národnej úpravy azylového systému v jednotlivých členských štátoch, sú zverejnené\nSpráva o azyle 2023 (Výročná správa o situácii v oblasti azylu v Európskej únii) a Národný vývoj\nv oblasti azylu 2023, obe z júla 2023, z ktorých v žiadnom smere nevyplýva, že by boli detegované\nzávažné nedostatky v azylovom systéme Bulharskej republiky, ako to namieta žalobca. Naopak, z týchto\ndokumentov vyplýva, že v priebehu roku 2022 boli prijaté opatrenia v záujme zlepšenia kooperácie\nmedzi políciou a príslušnými azylovými orgánmi a vykonaná revízia postupov rozhodovania o žiadostiach\no medzinárodnú ochranu v prvom stupni. Bulharská republika teda aj naďalej napreduje v zlepšení\nsvojho azylového systému.\n40. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že Bulharsko je právoplatným členom Európskej únie, ktoré\nratifikovalo medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a je vo všeobecnosti\npovažované inými krajinami Európskej únie za bezpečnú krajinu. Na úrovni Európskej únie a to\nani zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, nebolo\nvydané žiadne aktuálne záväzné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské krajiny Európskej únie\nalebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach\nmedzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Bulharsku dosahujúce\nriziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania v zmysle Listiny základných práv Európskej únie a\nstanovisko obdobného charakteru požadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať sa transferov\nžiadateľov o medzinárodnú ochranu do Bulharska aktuálne nie je vydané ani zo strany Úradu vysokého\n\nkomisára OSN pre utečencov ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského\ndohovoru a Newyorského protokolu.\n41. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s ohľadom na vyššie uvedené\ndospel správny súd k záveru, že žalovaný (až na nedodržanie postupnosti vykonaných úkonov vytýkané\nvyššie) postupoval v konaní správne a v súlade s platnou právnou úpravou, v dôsledku čoho možno aj\nnapadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne a zákonné. V postupe žalovaného neboli zistené\ntak závažné procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť nadväzujúceho rozhodnutia.\nV administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj\nsprávny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca naopak produkoval\niba vágne námietky, ktoré neboli spôsobilé zvrátiť závery žalovaného. Správny súd preto správnu žalobu\no preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 219 SSP zamietol.\n42. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}