{"guid": "df2d11bb-8038-4112-aac0-c903ef6b40ad:199e16c5-e300-4875-94ac-72f08064c0e4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200680.1", "spisova_znacka": "BA-7SaZ/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7SaZ/7/2023 z 3. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. augusta 2023, sp. zn. BA-7SaZ/7/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200680.1", "identifikacne_cislo": "1023200680", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-08-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46a.odsek-1", "nazov": "§ 46a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-46a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46a.odsek-5", "nazov": "§ 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46a.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-46a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "nazov": "§ 206 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-46a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/199e16c5-e300-4875-94ac-72f08064c0e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200680.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200680.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200680.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7SaZ/7/2023\n1023200680\n03. 08. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1023200680.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci\nžalobkyne: A. B. B. A. B. B., narodená XX. XXXXXX XXXX alias XX. XXXXXX XXXX, štátna\npríslušnosť: C. B. D., bez dokladu totožnosti, t. č. E. D., zastúpenej Centrom právnej pomoci, Kancelária\nKomárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A./XXXX-XX zo dňa 17. apríla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím žalovaného F.: A./XXXX-XX zo 17. apríla 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) bola\nžalobkyňa podľa § 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) odovzdaná na územie E. D.. Zároveň bolo\nrozhodnuté, že v súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z\n26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie č. 604/2013“), sa odovzdanie\nžalobkyne do E. D. uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským\nštátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade\ns čl. 29 ods. 2 nariadenia č. 604/2013 sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa\nodovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov,\nak je dotknutá osoba na úteku.\n2. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo zadržanie žalobkyne dňa 26. marca 2023 hliadkou\nObvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava - Rusovce a z dôvodu, že nebola schopná preukázať\nsvoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, bola predvedená na Mobilnú\njednotku Policajného zboru Bratislava za účelom preverenia daktyloskopických odtlačkov prstov.\nZ kladného výsledku a zhody bolo zistené, že žalobkyňa požiadala dňa 25. novembra 2022 o udelenie\nmedzinárodnej ochrany na území E. D.. Žalobkyňa bola medzičasom rozhodnutím z 26. marca 2023\nč. G./XXXX-XX zaistená a umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na účel\nzabezpečenia prípravy a výkonu jej prevozu podľa nariadenia č. 604/2013.\n3. So žalobkyňou bola dňa 26. marca 2023 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v konaní vo veci\nzaistenia z ktorej vyplynulo, že zo Sýrie odišla asi pred rokom do Turecka, kde bývala u svojho brata\npribližne 6 mesiacov. Odtiaľ odišla do E., kde nejaký čas zostala a požiadala o azyl. Ďalej pokračovala\ndo C. a A. v zámere dostať sa do jej cieľovej krajiny, ktorou je H., no na Slovensku ju chytili. Svoje 3\ndeti nechala v C. spolu s jej bývalým manželom.\n\n4. Následne, na základe žiadosti zo dňa 27. marca 2023, žalovaný zahájil konanie o odovzdaní cudzinca\ndo iného členského štátu podľa § 46a zákona o azyle. V súvislosti s určovaním členského štátu\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu (medzinárodnej ochrany), ktorú podal štátny\nobčan tretej krajiny v jednom z členských štátov, poukázal na § 53b ods. 1 zákona o azyle, ktorý odkazuje\nna kritériá a mechanizmy ustanovené, o. i., v nariadení č. 604/2013.\n5. Žalovaný postupoval s odkazom na ustanovenie kapitoly I, čl. 1 a kapitoly VI, odd. III, čl. 24 nariadenia\nč. 604/2013, podľa ktorého predložil dňa 29. marca 2023 dožiadanie o prijatie späť E. D., keďže na\núzemí Slovenskej republiky žalobkyňa nepodala novú žiadosť o medzinárodnú ochranu a zároveň sa tu\nzdržiava bez povolenia na pobyt. Žalovaný konštatoval, že E. bolo dožiadanie zaslané podľa čl. 18 ods.\n1 písm. b) a v súlade s čl. 24 nariadenia č. 604/2013, podľa ktorého, ak členský štát, na území ktorého\nsa osoba uvedená v čl. 18 ods. 1. písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa\nnepodala nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s čl.\n20 ods. 5 a čl. 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú\nosobu späť. Dňa 03. apríla 2024 E. písomne akceptovalo prijatie žalobkyne späť podľa čl. 18 ods. 1\npísm. b) nariadenia č. 604/2013, čím súhlasilo s jej odovzdaním je svoje územie.\n6. Žalovaný považoval uvedené podmienky za splnené, keďže žiadosť žalobkyne o medzinárodnú\nochranu bola v procese posudzovania, tá sa nachádzala na území iného členského štátu bez povolenia\nna pobyt a zároveň, E. potvrdilo svoju zodpovednosť za prijatie žalobkyne späť a vyjadrilo súhlas s jej\nodovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia žiadosti.\n7. Žalovaný následne posúdil informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu\nazylového konania a prijímacích podmienok v E. a možnú existenciu rizika neľudského alebo\nponižujúceho zaobchádzania so záverom, že E. dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov\no medzinárodnú ochranu vyplývajúce z príslušných smerníc Európskeho Parlamentu a Rady\na z odpovede na žiadosť zo dňa 7. apríla 2023 má za potvrdené, že žalobkyňa bude umiestnená\nv prijímacom centre, kde životné podmienky spĺňajú minimálne štandardy. E. partnerský úrad zároveň\npotvrdil, že azylové konanie žalobkyne bude posúdené v súlade s právom Európskej únie a národnou\nlegislatívou.\nII. Žaloba\n8. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu\nžalobu, domáhajúc sa prieskumu jeho zákonnosti a následného zrušenia z dôvodu, že žalovaný\nnedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie zároveň označila za\nnepreskúmateľné pre nedodatočné odôvodnenie.\n9. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa nanajvýš formalisticky a blankytne spolieha iba na\nskutočnosť, že E. je členským štátom Európskej únie ktorý ratifikoval medzinárodné dohovory, z čoho\nneudržateľne vyvodzuje nemožnosť porušenia práv a slobôd žalobkyne. Žalovaný dôsledne neposúdil\nokolnosti daného prípadu, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k prijímacím podmienkam\nžiadateľov o azyl v E. a nedostatkom jeho azylového systému, ktoré sú pritom všeobecne známe. Na\npotrebu zisťovania aktuálnej situácie v krajine, kam má byť cudzinec odovzdaný alebo vrátený, dlhodobo\npoukazuje aj rozhodovacia prax kasačného súdu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím a následným\ntransferom vystavuje žalobkyne životným podmienkam, ktoré predstavujú ponižujúce zaobchádzanie v\nrozpore s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl. 16\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na nehumánne a ponižujúce prijímacie podmienky pre\nžiadateľov o azyl a nedostatky azylového systému v E. bolo povinnosťou žalovaného v právnej veci\nžalobkyne uplatniť ustanovenie čl. 3 ods. 2 druhá veta nariadenia č. 604/2013.\n10. Z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, aké dôkazy vykonal žalovaný za účelom zistenia, že\ntransferom žalobkyne na územie E. nedôjde k porušeniu čl. 3 Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, a preto je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.\n11. Žalovaný ako správny orgán pochybil, keď v konaní vôbec nevypočul žalobkyňu, ale vychádzal iba\nzo zápisnice spísanej policajným útvarom v konaní o zaistení. Správny orgán je v zmysle správneho\nporiadku v konaní povinný dostatočne zistiť skutkový stav a za tým účelom postupovať v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania. Žalovaný tým, že žalobkyňu nevypočul, nemohol zistiť, či jej v prípade transferu\nna územie E. hrozí nejaké riziko, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to, aby\nbolo jeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 Dohovoru.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n12. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že\nnedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k podmienkam prijímania žiadateľov o azyl v E. a označil ju\n\nza nekonkrétnu. Naopak, sám pred vydaním rozhodnutia vyhľadal relevantné informácie, ktoré následne\nvyhodnotil v napadnutom rozhodnutí.\n13. Za irelevantné označil poukázanie na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúci sa\nprípadu M. S. S. proti Belgicku a Grécku (sťažnosť č, 30696/09, rozhodnutie z 21. januára 2011),\npretože sa jednalo o žiadateľa o medzinárodnú ochranu pôvodom z Afganistanu, ktorý patril do skupiny\nzraniteľných osôb (čo nebol prípad žalobkyne), pričom konštatovanie porušenia práv sa vzťahovalo\nna Grécko a nie na E.. Toto rozhodnutie je navyše staré 12 rokov. Ani závery z neho vyplývajúce, t. j.\npovinnosť členského štátu reflektovať na zistené nedostatky azylového systému zodpovedného štátu\nv prípade transferu cudzinca, nemožno aplikovať na prejednávanú vec, pretože žalovaný sa dňa 3.\napríla 2023 dopytoval u E. partnerského úradu informácií týkajúcich sa zabezpečenia individuálnych\nzáruk v prípade transferu žalobkyne na jeho územie za účelom rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú\nochranu.\n14. Vo vzťahu k námietke, že žalovanému pred vydaním napadnutého rozhodnutia k preukázaniu\nstavu azylového systému E. postačilo, že ako členský štát Európskej únie ratifikovalo medzinárodné\ndohovory uviedol, že naopak použil overiteľné oficiálne informácie, ktoré vyhodnotil v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Hoci žalobkyňa namietala, že nedostatky azylového systému v E. sú\nvšeobecne známe, žiadne konkrétne nedostatky neprezentovala. Žalovanému nie sú známe žiadne\nsprávy alebo hodnotenia, z ktorých by bolo zrejmé, že v krajine dochádza k systémových chybám, na\nzáklade ktorých by hrozilo žiadateľom o udelenie azylu neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.\n15. K námietke upustenia od osobného pohovoru uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, keďže\nnovelou zákona o azyle (zákon č. 124/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2022) došlo k vypusteniu\nodkazu na vstupný pohovor pre cudzinca, ktorý má na Slovensku neoprávnený pobyt. V tejto spojitosti\nodkázal na čl. 5 Dublinského nariadenia, ktorý uvádza, že od osobného pohovoru možno upustiť, ak\nžiadateľ poskytol relevantné informácie na účely určenia zodpovedného štátu už iným spôsobom, čo\nbol aj predmetný prípad.\n16. Záverom vyjadrenia dodal, že dňa 29. mája 2023 bol uskutočnený transfer žalobkyne do E. D..\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n17. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“)\nsa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n18. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave\npod pridelenou spisovou značkou 7SaZ/7/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný\nSprávny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý\no nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7SaZ/7/2023.\nPodľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je\npodľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený\nosobitným predpisom.\n19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\nposudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v\nčase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 3. augusta 2023, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania\nnepožiadal. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania\nbolo vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke správneho súdu od 14. júla 2023 do\n3. augusta 2023.\nPodľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej\nrepubliky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného\n\npredpisu20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa\nzačína na podnet ministerstva.\nOdkaz pod 20b): Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým\nsa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti\nv jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).\nPodľa § 46a ods. 5 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené\npodmienky podľa osobitného predpisu;20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého\nbude cudzinec odovzdaný.\nPodľa čl. 4 ods. 1 písm. d) nariadenia č.604/2013, po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu v zmysle\nčl. 20 ods. 2 v členskom štáte jeho príslušné orgány informujú žiadateľa o uplatňovaní tohto nariadenia,\na to najmä o možnosti napadnúť rozhodnutie o odovzdaní, a prípadne o možnosti požiadať o odloženie\nodovzdania.\nPodľa čl. 4 ods. 2 nariadenia č. 604/2013, informácie uvedené v odseku 1 sa poskytnú písomne v jazyku,\nktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Členské\nštáty na tento účel použijú spoločný informačný materiál vypracovaný v súlade s odsekom 3. Ak je\nto potrebné pre riadne porozumenie zo strany žiadateľa, informácie sa poskytnú aj ústne, napríklad v\nsúvislosti s osobným pohovorom uvedeným v čl. 5.\nPodľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 604/2013, na uľahčenie procesu určovania zodpovedného členského\nštátu, členský štát, ktorý uskutočňuje tento proces, vykoná osobný pohovor so žiadateľom. Tento osobný\npohovor má zároveň žiadateľovi umožniť správne pochopiť informácie, ktoré sa mu poskytli podľa článku\n4.\nPodľa čl. 5 ods. 2 nariadenia č. 604/2013, od osobného pohovoru možno upustiť, ak:\na. je žiadateľ na úteku alebo\nb. potom ako sa mu poskytli informácie uvedené v čl. 4, žiadateľ už iným spôsobom poskytol informácie\ndôležité pre určenie zodpovedného členského štátu. Členský štát, ktorý upustí od osobného pohovoru,\numožní žiadateľovi predložiť všetky ďalšie informácie potrebné na riadne určenie zodpovedného\nčlenského štátu pred prijatím rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa zodpovednému členskému štátu podľa\nčl. 26 ods. 1.\nPodľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 604/2013, osobný pohovor sa uskutoční včas, vždy však pred prijatím\nrozhodnutia o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného členského štátu podľa článku 26 ods. 1.\nPodľa článku 5 ods. 4 nariadenia č. 604/2013, osobný pohovor sa vedie v jazyku, ktorému žiadateľ\nrozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, a v ktorom je schopný\nkomunikovať. V prípade potreby musia mať členské štáty k dispozícii tlmočníka, ktorý je schopný\nzabezpečiť náležitú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie osobný pohovor.\nPodľa článku 3 ods. 2 druhý odstavec nariadenia č. 604/2013, ak nie je možné odovzdanie žiadateľa\ndo členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno\ndomnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte\nsystémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v\nzmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania\nzodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť,\nči iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný.\n21. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o odovzdaní\nžalobkyne do E. D.. Námietky žalobkyne smerovali predovšetkým voči nedostatočne zistenému\nskutkovému stavu tvoriacemu podklad úvah žalovaného, ktoré navyše označila za nedostatočne\nodôvodnené. Žalobkyňa bola totiž toho názoru, že azylový systém v E. vykazuje nedostatky, v dôsledku\nčoho jej v prípade jej transferu hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Konkrétne argumenty,\nz ktorých vyvodzuje svoje závery, neuviedla.\n22. Zákon o azyle upravuje konanie o odovzdaní do iného členského štátu v § 46a až 46c pomerne\nstručne a to iba s vymedzením osobitostí procesného postupu príslušného orgánu verejnej správy,\nspôsobov rozhodnutia a jeho následnej preskúmateľnosti. V § 53b ods. 1 zákon o azyle následne\nodkazuje na kritériá a mechanizmy ktoré sú východiskové pre celý proces určovania členského štátu\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré sú obsiahnuté v nariadení č.\n604/2013.\n23. Nariadenie č. 604/2013 má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľnou\nnormou. Priamy účinok tohto druhu sekundárneho práva vyplýva z čl. 288 ods. 2 ZFEÚ (bývalý čl. 249\nods. 2 ZES), podľa ktorého nariadenie „je priamo uplatniteľné (aplikovateľné) vo všetkých členských\nštátoch“. Nariadenie teda nadobúda platnosť a aplikuje sa bez akejkoľvek recepčnej normy, ktorá by\n\nho zavádzala do vnútroštátneho právneho poriadku. Okrem toho samotné nariadenie č. 604/2013 v\nzávere obsahuje klauzulu uplatniteľnosti, podľa ktorej je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné\nv členských štátoch v súlade so zmluvami (čl. 49).V tomto duchu judikoval Európsky súd už v rozsudku\nPoliti s.a.s. proti Ministerstvu financií Talianskej republiky zo 14.12.1971 (Politi, 43/71, ECR s. 1039),\nktorým vyslovil, že: Nariadenia majú priamy účinok a sú ako také schopné zakladať individuálne práva,\nktoré musia vnútroštátne súdy chrániť.\n24. Kritéria určovania zodpovedného štátu v zmysle nariadenia č. 604/2013 sledujú predovšetkým\nrešpektovanie rodinného života žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany a majú za úlohu\nzabezpečiť, aby bolo prípadné vybavovanie viacerých žiadostí o medzinárodnú ochranu členov jednej\nrodiny dôkladne posúdené jedným členským štátom, aby rozhodnutia prijaté vo vzťahu k nim boli\nzhodné a aby členovia jednej rodiny neboli odlúčení (bod 14, 15 a 16 recitálu nariadenia č. 604/2013).\nPodľa čl. 7 predmetného nariadenia sa pri aplikácii jednotlivých kritérií zohľadňuje ich hierarchia tak,\nže sa použijú v poradí, v akom sú upravené v tomto nariadení. Na účely uplatnenia kritérií zohľadnia\nčlenské štáty všetky dostupné dôkazy týkajúce sa prítomnosti rodinných príslušníkov, príbuzných alebo\niných osôb blízkych rodine žiadateľa na území členského štátu, pokiaľ sa takéto dôkazy predložia\npredtým, než iný členský štát akceptuje dožiadanie o prevzatie alebo prijatie dotknutej osoby späť\na pokiaľ predchádzajúce žiadosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu ešte neboli predmetom prvého\nrozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že členský štát určujúci zodpovedný členský štát by\nsi mal v súčinnosti s cudzincom zabezpečiť dostatok informácií potrebných pre riadne ustálenie štátu\nzodpovedného za posúdenie jeho žiadosti a ktoré sa majú týkať výlučne jeho rodinného života. Pokiaľ\nsa členskému štátu nepodarí zistiť žiadne relevantné informácie na aplikáciu kritérií podľa nariadenia č.\n604/2013, v čl. 3 ods. 2 je upravená zásada, že za posúdenie žiadosti je zodpovedný prvý členský štát,\nv ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná. Táto zásada sa však uplatňuje iba subsidiárne,\nza predpokladu, že členský štát vyčerpal všetky možnosti určenia zodpovedného štátu podľa kritérií\nupravených v kapitole III.\n25. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe nenamietala, že by žalovaný určil E. ako zodpovedný členský\nštát za rozhodnutie o jej žiadosti o medzinárodnú ochranu v rozpore s vyššie uvedenou právnou úpravou,\nresp. že by mal byť zodpovedným štátom iný členský štát. Žalobkyňa na území Slovenskej republiky\nnovú žiadosť o udelenie azylu nepodala. Namietala však, že na účely rozhodovania o zodpovednom\nčlenskom štáte s ňou nebol vykonaný osobný pohovor podľa čl. 5 citovaného nariadenia (pričom sa\nmylne domnieva, že osobný pohovor má byť zameraný na účely zistenia, či jej v E. hrozí nejaké riziko).\nKeďže konštatovanie správneho určenia zodpovedného štátu je podkladom následného posudzovania\nazylového systému zodpovedného členského štátu, do ktorého má byť cudzinec odovzdaný, správny\nsúd posúdil aj tento aspekt.\n26. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že s ňou nebol vykonaný osobný pohovor a s vyjadrením\nžalovaného, že postupujúc v súlade so zákonom o azyle v znení účinnom od 1. júna 2022, nebolo\ntento osobný pohovor potrebné vykonať, správny súd s poukazom na závery vyslovené v bode 23\ntohto rozsudku uvádza, že ani zmena právnej úpravy (vykonaná zákonom č. 124/2022 Z.z.) nezbavuje\nžalovaného povinnosti dodržiavať legislatívu Európskej únie, konkrétne nariadenie č. 604/2013,\nz ktorého žalobkyni vyplývajú určité práva, napríklad právo na informácie podľa čl. 4 (ktoré bolo\nnaplnené) ale aj právo na umožnenie správneho pochopenia týchto informácií práve prostredníctvom\nosobného pohovoru podľa čl. 5 vedeného v jazyku, ktorému žalobkyňa rozumie a v ktorom je schopná\nkomunikovať.\n27. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola 26. marca 2023 za\nprítomnosti tlmočníka vypočutá v rámci konania o zaistení kde uviedla, že jej bývalý manžel spolu s\ntromi deťmi zostali v Sýrii. V Turecku má jedného brata, ktorého vyhľadala, keď odišla zo Sýrie. Jeden\nďalší brat zostal v Sýrii. Z jej vyjadrení vyplynulo, že cestuje sama a nevyplýva, že by v Nemecku alebo\nv inom členskom štáte mala akýchkoľvek rodinných príslušníkov.\n28. Dňa 28. marca 2023 žalovaný začal konanie podľa nariadenia č. 604/2013 o určení zodpovedného\nčlenského štátu za posúdenie žiadosti žalobkyne o medzinárodnú ochranu. Zo spisu zároveň vyplýva,\nže žalobkyňa bola (hoci až po podaní vyššie uvedených vyjadrení) poučená podľa čl. 4 nariadenia\nč. 604/2013 v súvislosti s čím jej bola daná možnosť obrátiť sa v prípade otázok alebo nejasností\nna povereného zamestnanca migračného úradu. Na to dňa 29. marca 2023 zaslal žalovaný E.\npartnerskému úradu žiadosť o prijatie žalobkyne späť podľa čl. 24 nariadenia č. 604/2013. Dňa 3. apríla\n2023 E. D. podľa čl. 25 písomne akceptovala prijatie žalobkyne späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b)\nnariadenia č. 604/2013.\n29. Keďže žalobkyňa od poučenia až do momentu akceptovania dožiadania o prijatie dotknutej osoby\nspäť podľa čl. 25 neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti na účely určenia iného zodpovedného\n\nčlenského štátu, správny súd má za to, že hoci nebol úplne rigidne dodržaný postup procesu určovania\nzodpovedného štátu - t. j. nebol so žalobkyňou vykonaný osobný pohovor až po tom, ako bola poučená\npodľa čl. 4 nariadenia č. 604/2013, tento bol v závere určený správne.\n30. Proces získavania informácií na účely určenia zodpovedného štátu by mal zachovať určitú\npostupnosť úkonov. Vo všeobecnosti by totiž mal žalovaný zisťovať relevantné údaje až po tom, ako\nbude cudzinec poučený podľa čl. 4 nariadenia č. 604/2013, čo má svoje opodstatnenie. Na druhej\nstrane, pokiaľ bol s cudzincom vykonaný pohovor, v rámci ktorého sa od neho zisťovali informácie\ntýkajúce sa jeho rodinného života (ktorý ich navyše aj uviedol), nemožno tieto informácie ignorovať\na nepovažovať ich za relevantné na účely zisťovania zodpovedného štátu za rozhodovanie o jeho\nžiadosti o medzinárodnú ochranu. Zo znenia čl. 5 nariadenia č. 604/2013 nevyplýva, že by sa tento\npohovor nemohol uskutočniť ako súčasť výsluchu aj o iných relevantných skutočnostiach, napríklad\nv rámci podania vyjadrenia v konaní o zaistení. Podmienkou je, aby sa uskutočnil až po poučení\ncudzinca, čo však žalovaný nedodržal.\n31. Správny súd však nepovažuje pochybenie v nezachovaní postupnosti úkonov za tak závažné, že\nby malo za následok nezákonnosť rozhodnutia o odovzdaní ako takého. Rozhodnutie sa nezrušuje\niba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či\nvýhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne\nformálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci\nnepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že\nnie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.\n32. V konaní o odovzdaní do iného členského štátu bolo žalobkyni dňa 29. marca 2023 poskytnuté\npoučenie pred vydaním rozhodnutia o odovzdaní v arabskom jazyku, t. j. v jazyku, ktorému rozumie, čo\npotvrdila svojim podpisom v závere poučenia. Rovnako jej bolo v arabskom jazyku poskytnuté „poučenie\no právach a povinnostiach podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azylu v rámci konania o odovzdaní do iného\nčlenského štátu“. Žalobkyni bola zároveň poskytnutá možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia, ktoré však nevyužila. Ani v podanej žalobe nenamietala akékoľvek skutočnosti týkajúce\nsa prítomnosti jej rodinných príslušníkov v niektorom z členských štátov, ktoré by spochybnili správnosť\nurčenia E. D. ako zodpovedného štátu, ktorý ju na účely rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu\nakceptoval späť. Naopak, žalobkyňa uviedla informácie ktoré nasvedčujú, že jej rodina zostala v krajine\npôvodu.\n33. Správny súd však zdôrazňuje, že pri určovaní zodpovedného členského štátu by mal žalovaný\npostupovať v úplnosti podľa nariadenia č. 604/2013 v záujme umožniť naplnenie jeho účelu. Pokiaľ\nhodlá použiť informácie týkajúce sa rodinného života cudzinca získané inak (napríklad poskytnuté\npísomne mimo úkonu alebo v rámci vyjadrenia v konaní o zaistení) je potrebné cudzinca predtým poučiť\npodľa čl. 4 nariadenia č. 604/2013, aby mohol pochopiť, aké konkrétne informácie a na aké účely má\noznámiť. Pokiaľ túto postupnosť žalovaný nedodrží, bude potrebné so štátnym príslušníkom tretej krajiny\ndodatočne vykonať osobný pohovor podľa čl. 5 nariadenia č. 604/2013 so zachovaním všetkých jeho\nštandardov podľa citovaného ustanovenia. Žalovaný má teda vždy v súčinnosti s cudzincom zisťovať\ninformácie týkajúce sa jeho rodinných príslušníkov, ktoré sa potenciálne môžu nachádzať na území\nčlenského štátu.\n34. V rozhodnutí o odovzdaní by mal žalovaný následne aspoň stručne vyhodnotiť postupnú aplikáciu\nkritérií podľa kapitoly III. nariadenia č. 604/2013 a až pokiaľ ich uplatnenie nebude prichádzať do úvahy,\naplikuje zásadu upravenú v čl. 3 ods. 2 a za zodpovedný štát určí ten, v ktorom bola ako v prvom podaná\nžiadosť o medzinárodnú ochranu. V kapitole II. čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 je totiž uvedené, že\nžiadosť o medzinárodnú ochranu posúdi jeden členský štát, ktorý bude určený ako zodpovedný podľa\nkritérií stanovených v kapitole III.. Žalovaný totiž mylne odkazuje na čl. 18 ods. 1 písm. b) citovaného\nnariadenia ako ustanovenie, ktorým určuje zodpovedný členský štát. Toto ustanovenie, ako vyplýva\nz jeho zaradenia do V. kapitoly tohto nariadenia, upravuje iba povinnosti zodpovedného členského štátu,\nno až po tom, ako bol štát ako zodpovedný učený podľa kritérií v kapitole III.. V opačnom prípade,\nkedy žalovaný zvolí pre neho jednoduchší proces ignorujúc postupy nastolené nariadením č. 604/2013,\nnemožno do budúcna akceptovať.\n35. Čo sa týka nadväzujúcej námietky žalobkyne, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vo\nvzťahu k prijímacím podmienkam žiadateľov o azyl v E. a nedostatkom jeho systému, túto považuje\nsprávny súd za nekonkrétnu a nedôvodnú. Hoci žalobkyňa namieta, že nedostatky azylového systému\nv E. sú všeobecne známe, nebola schopná prezentovať ani jednu konkrétnu okolnosť podporujúcu jej\ntvrdenie. Možno dôvodne predpokladať, že žalobkyňa na území členského štátu v ktorom podala žiadosť\n\no azyl, strávila určitý čas, a preto by pre ňu prípadné demonštrovanie zažitých nedostatkov azylového\nsystému nemalo byť problematické. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sama žalobkyňa podala na\núzemí E. republiky žiadosť o udelenie azylu a ani nie o rok namieta, že jej odovzdanie do tejto krajiny na\núčel rozhodnutia o jej žiadosti je pre ňu rizikové. Bolo preto na pleciach žalobkyne, aby popri podkladoch,\nktoré zadovážil žalovaný (svedčiacich o splnení podmienok jej odovzdania do E.) produkovala aspoň\nkonkrétne tvrdenia, pre ktoré jej v E. hrozí neľudské alebo ponižujúce správanie. Žalobkyňa napadnuté\nrozhodnutie síce rozporuje, no nedáva žiaden vecný protiargument, ktorý by mohol správny súd bližšie\nvyhodnotiť.\n36. Z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia žalovaného naopak vyplýva, že žalovaný si pre\nsvoje rozhodnutie zabezpečil ohľadne E. republiky dostatok aktuálnych správ a náležite skúmal, či\npremiestnenie žiadateľky nie je vylúčené podľa čl. 3 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 604/2013, pretože\nsa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov\nexistujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo\nponižujúce zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie.\n37. V administratívnom spise je založený materiál „Správa o krajine: E.“ vypracovanej k roku 2023\nz ktorej vyplýva, že žalovaný z verejne dostupných zdrojov (www.asylumineurope.org) preveril aktuálne\nprijímacie podmienky pre žiadateľov o udelenie azylu, situáciu v E. a jeho azylový systém. Táto správa\nsa následne premietla aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný jednotlivé zistenia\nspolu s odkazom na ich zdroj zapracoval.\n38. Nad rámec všeobecného zisťovania podmienok žalovaný dňa 3. apríla 2023 priamo oslovil E.\npartnerský úrad v záujme poskytnutia záruk, že v prípade žalobkyne budú dodržané podmienky\nprijímania v súlade s prepracovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ\nz 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu\n(prepracované znenie) a že jej žiadosť bude posúdená v súlade so smernicou Európskeho parlamentu\na Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej\nochrany (prepracované znenie). Z odpovede na žiadosť zo dňa 10. apríla 2023 mal žalovaný potvrdené,\nže žalobkyňa bude umiestnená v prijímacom centre, kde životné podmienky spĺňajú minimálne\nštandardy. E. partnerský úrad zároveň potvrdil, že azylové konanie žalobkyne bude posúdené v súlade\ns právom Európskej únie a národnou legislatívou. Z uvedeného preto žalovaný nemohol nadobudnúť\nžiadne pochybnosti o azylovom systéme E. republiky a že by bola vylúčená ako zodpovedný členský\nštát, pretože sa možno domnievať, že tam žalobkyni hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.\n39. Vychádzajúc z ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) v spojení s § 206 ods. 4 a 5 SSP správny súd ani\nv čase jeho rozhodovania nezistil také okolnosti, ktoré by nasvedčovali nutnosti aplikácie čl. 3 ods. 2\nnariadenia č. 604/2013. Totiž zistenie, že sa podstatne zmenili okolnosti veci, môže viesť až ku zrušeniu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného (a to aj s poukazom na skutočnosť, že ku faktickému odovzdaniu\nžalobkyne do E. republiky medzičasom došlo), správny súd nad rámec vyššie uvedených informácií\ntýkajúcich sa azylového systému v E. republike vykonal vlastné šetrenie z verejne dostupných zdrojov.\nNa webovom sídle Agentúry Európskej únie pre azyl, ktorá okrem poskytovania pomoci vnútroštátnym\norgánom pri vykonávaní právnych predpisov Európskej únie v oblasti azylu a lepšej konvergencii, pokiaľ\nide o konania o azyle a podmienky prijímania, monitoruje aj vývoj národnej úpravy azylového systému\nv jednotlivých členských štátoch, sú zverejnené Správa o azyle 2023 (Výročná správa o situácii v oblasti\nazylu v Európskej únii) a Národný vývoj v oblasti azylu 2023, obe z júla 2023, z ktorých v žiadnom\nsmere nevyplýva, že by boli detegované závažné nedostatky v azylovom systéme E. republiky, ako to\nnamieta žalobkyňa. Naopak, z týchto dokumentov vyplýva, že v priebehu roku 2022 boli prijaté opatrenia\nv záujme zlepšenia kooperácie medzi políciou a príslušnými azylovými orgánmi a vykonaná revízia\npostupov rozhodovania o žiadostiach o medzinárodnú ochranu v prvom stupni. E. republika teda aj\nnaďalej napreduje v zlepšení svojho azylového systému.\n40. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že E. je právoplatným členom Európskej únie, ktoré ratifikovalo\nmedzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a je vo všeobecnosti považované\ninými krajinami Európskej únie za bezpečnú krajinu. Na úrovni Európskej únie a to ani zo strany\nEurópskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, nebolo vydané žiadne aktuálne\nzáväzné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské krajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré\nby jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany a\nprijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v E. dosahujúce riziko neľudského či ponižujúceho\nzaobchádzania v zmysle Listiny základných práv Európskej únie a stanovisko obdobného charakteru\npožadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu\ndo E. aktuálne nie je vydané ani zo strany Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov ako najvyššieho\norgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu.\n\n41. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s ohľadom na vyššie uvedené\ndospel správny súd k záveru, že žalovaný (až na nedodržanie postupnosti vykonaných úkonov vytýkané\nvyššie) postupoval v konaní správne a v súlade s platnou právnou úpravou, v dôsledku čoho možno aj\nnapadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne a zákonné. V postupe žalovaného neboli zistené\ntak závažné procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť nadväzujúceho rozhodnutia.\nV administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený\naj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa naopak\nprodukovala iba vágne námietky, ktoré neboli spôsobilé zvrátiť závery žalovaného. Správny súd preto\nsprávnu žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 219 SSP zamietol.\n42. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}