{"guid": "e1ee7ba6-0ddf-44dc-abdc-e973ed701477:7ed2d180-3205-4e4b-927d-e719dcbaa077", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200367.3", "spisova_znacka": "BA-1S/65/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/65/2022 z 23. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. októbra 2023, sp. zn. BA-1S/65/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200367.3", "identifikacne_cislo": "1022200367", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ed2d180-3205-4e4b-927d-e719dcbaa077", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200367.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200367.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200367.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/65/2022\n1022200367\n23. 10. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1022200367.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej\nveci žalobcu: RONCOR, a.s., so sídlom Moravské Lieskové 26, 916 42 Moravské Lieskové, IČO: 32 323\n608, právne zastúpeného: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327,\nproti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100069372/2022 zo\ndňa 13.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov vyberanej zrážkou spoločne za zdaňovacie\nobdobia rokov 2015 a 2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom\nkonaní vydané rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj ako „správca dane“) č.\n101767722/2021 zo dňa 21.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa\n§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“ alebo aj „DP“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v\nsume XX XXX,XX Eur na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roku 2016. Správca dane zastal\nnázor, že žalobca bol v uvedenom zdaňovacom období v postavení držiteľa (podľa § 2 písm. y/ zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v relevantnom znení, ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo aj „ZDP“,\nkonkrétne držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok) a vyplácal peňažné\nplnenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a tieto peňažné plnenia mali podliehať zrážkovej dani\nv zmysle § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Podľa správcu dane bolo irelevantné pre posúdenie zrážkovej dane\npodľa § 43 ZDP, či sa jednalo o bežný obchodný styk alebo nie, avšak podľa názoru správcu dane\nposudzované transakcie aj tak nebolo možné považovať za bežný obchodný styk.\n2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a v zmysle §\n74 ods. 4 daňového poriadku vydal rozhodnutie č. 100069372/2022 zo dňa 13.01.2022, právoplatné dňa\n17.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté\nrozhodnutia“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a s jeho závermi sa plne stotožnil. Podľa\nžalovaného bolo správne vyhodnotené, že zrážkovej dani podliehajú všetky peňažné a nepeňažné\nplnenia v zmysle dotknutého § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, okrem týchto plnení, ak boli poskytnuté na klinické\nskúšanie, čo jasne vyplýva zo zákona o dani z príjmov, z verejne dostupných stanovísk žalovaného\n\na tiež z dostupných informácií, ktoré mal žalobca prostredníctvom svojej komunikácie so žalovaným.\nPodľa žalovaného aj z gramatického výkladu dotknutého ustanovenia jednoznačne vyplýva, že výnimku\nz povinnosti daňovníka vybrať daň zrážkou v prípade peňažného a nepeňažného plnenia predstavujú\njedine tie plnenia, ktoré sa vyplácajú za klinické skúšanie podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a\nzdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len\n„zákon o liekoch“). S ďalšími námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal tak, že išlo o nedôvodné\nnámietky, pričom s argumentáciou žalobcu sa žalovaný nemohol stotožniť, alebo žalobca uvádzal vady,\nku ktorým v daňovom konaní nedošlo.\nII. Správna žaloba\n3. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 14.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa\n15.03.2022, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“,\nv nadväznosti na § 493e SSP v platnom znení). Teda z dôvodov, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu ich\nnezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom\nalebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade z dôvodu, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných\nustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Súčasne navrhol priznať\nsprávnej žalobe odkladný účinok.\n4. Žalobca prioritne namietal nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi, a to predovšetkým\nnesprávnu interpretáciu v danom prípade aplikovaných ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a ďalších\ndotknutých ustanovení tohto zákona, ktoré upravovali v roku 2016 spôsob výberu dane zrážkou. Žalobca\nnesúhlasí s názorom daňových orgánov o úplne nedôvodnom extenzívnom výklade pojmu peňažné\na nepeňažné plnenia. Podľa názoru žalobcu sa mal odkaz pod označením „37ab“ odvolávajúci sa\nna celý zákon o liekoch (uvedený na konci § 43 ods. 3 písm. o/ ZDP) aplikovať aj na výklad pojmu\n„peňažné a nepeňažné plnenia“ (t. j. vo vzťahu k celej vete daného ustanovenia § 43 ods. 3 písm.\no/ ZDP, nielen na pojem klinické skúšanie uvedený na konci vety). A teda mal za to, že peňažné a\nnepeňažné plnenia podliehajúce zrážkovej dani v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je potrebné vykladať\nv zmysle § 2 ods. 45 zákona o liekoch v tom zmysle, že peňažným a nepeňažným plnením nie je plnenie\nposkytované držiteľom voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v rámci bežného obchodného styku,\nako to negatívne vymedzuje uvedené ustanovenie zákona o liekoch, zdôrazňujúc systematický, logický,\nteleologický a gramatický výklad. Žalobca dodal, že vo vzťahu k lekárňam vykonával výlučne obchodnú\nčinnosť spočívajúcu v bežnom obchodnom styku, týkajúcu sa tzv. spätného predaja prebytočných liekov\nod lekární, ktoré sa týmto lekárňam nepodarilo vydať pacientom, pričom na túto činnosť sa nikdy\nneaplikovala zrážková daň a ani sa aplikovať nemala v roku 2016, pretože ide o bežnú obchodnú\nčinnosť. K usmerneniam a metodickým pokynom žalovaného žalobca uviedol, že im treba prikladať\nmetodický význam, nejde o záväzný právny predpis, preto nimi žalobca nebol právne viazaný. Žalobca\nna podporu svojej argumentácie poukazoval na absurdnosť výkladu daňových orgánov uvádzaním\nrôznych príkladov, ďalej poukazoval na štatistiky k zrážkovej dani, na historický vývoj príslušnej právnej\núpravy, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/102/2020 zo dňa 28.07.2021.\n5. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalobca argumentoval\nabsenciou relevantnej identifikácie plnení, ktoré daňové orgány považovali za „peňažné plnenia“ a\nnedostatočným vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa najmä výkladu\nzákonných ustanovení, či štatistík o zrážkovej dani v rokoch 2014-16. Nedostatočné zistenie skutkového\nstavu a jeho rozpor s administratívnym spisom videl žalobca opäť v neskúmaní podstaty jednotlivých\ntransakcií (ktoré kontrolovaný subjekt vykonal ako spätný predaj prebytočných zásob tovaru a daňová\npovinnosť platiť zrážkovú daň kontrolovanému subjektu nevznikla), ako aj v nevykonaní navrhnutých\nvýsluchov zástupcov jednotlivých lekární (dodávateľov) ohľadom skutočností, o aké transakcie sa\njednalo a ohľadom ich účtovnej evidencie, nevykonaní navrhnutého výsluchu znalca a v nezohľadnení\nštatistických údajov o vybranej zrážkovej dani v posudzovanom období. K porušeniam procesných\nustanovení žalobca uviedol, že daňové orgány nezaujímalo, ako predmetné transakcie zaúčtovala druhá\nstrana, pričom žalobca poukazoval na to, že lekárne, ktoré žalobcovi tovar v rámci bežného obchodného\nstyku poskytli, finančné prostriedky ako úhrady za dodaný tovar prijali v plnej výške (t. j. nezrazené o\n\nzrážkovú daň pre jej neaplikovanie), transakcie zaúčtovali vo svojom účtovníctve na strane príjmov a\npríjmy z nich zahrnuli pri tvorbe základu dane ako príjmy (výnosy) zvyšujúce základ dane. Za zásadné\npochybenia žalobca považoval, že správca dane počas daňovej kontroly bez oboznámenia žalobcu\nnahliadol od iného spisu a zobral si z neho zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čím mu\nodňal právo oboznámiť sa s ním a vyjadriť sa k nemu. Ďalej žalobca namietal porušenie princípu\ndvojinštančnosti konania a za tým účelom navrhol v súdnom konaní vykonať výsluch pracovníkov\ndaňových orgánov, okrem toho navrhol v súdnom konaní vykonať aj výsluch znalca A. B. C..\n6. Žalobca ďalej formuloval návrh na položenie troch prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej\núnie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) o výklad prepisov európskeho práva čl. 28, 34, 63, 56, 49, 110 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a čl. 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len\n„Charta ZP EÚ“) v nadväznosti na rozoberanú vnútroštátnu právnu úpravu o zrážkovej dani v tom zmysle,\nči nedochádza k nevýhodnému postaveniu subjektov zaťažených touto daňou v Slovenskej republike\npri obchodovaní v rámci celého vnútorného trhu Európskej únie, či to nespôsobuje zamedzenie pohybu\ntovaru na iné trhy členských štátov Európskej únie z dôvodu osobitného daňového zaťaženia, resp. či\nnedochádza k diskriminácii jednej kategórie subjektov zaťaženej zrážkovou daňou.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2022 uviedol, že keďže žalobca\nako držiteľ sporné platby nevyplatil poskytovateľovi za klinické skúšanie, bol preto povinný podľa § 43\nods. 1 zákona o dani z príjmov vybrať daň zrážkou vo výške 19 % z peňažných plnení vyplatených\nposkytovateľovi a podľa odseku 11 tohto ustanovenia zrazenú daň odviesť správcovi dane a predložiť\nmu oznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive, čo neurobil. Tvrdenie žalobcu, že\nzrážková daň by sa nemala aplikovať na bežný obchodný styk pri predaji a kúpe tovaru na účely jeho\nďalšej obchodnej distribúcie, nemá podľa žalovaného oporu v zákone o dani z príjmov. Zo zákona o dani\nz príjmov ako aj z verejne dostupných stanovísk žalovaného a tiež z dostupných informácií, ktoré mal\nžalobca prostredníctvom svojej komunikácie so žalovaným (úradný záznam č. 100407323/2021 zo dňa\n10.03.2021), jasne vyplýva, že zrážkovej dani podliehajú všetky peňažné a nepeňažné plnenia, okrem\ntýchto plnení, ak boli poskytnuté za klinické skúšanie. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že\nzrážkovej dani mali podliehať všetky peňažné plnenia, ktoré správca dane jednoznačne určil a vyčíslil\npočas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania.\n8. Žalovaný sa preto nestotožnil s interpretáciou § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a odkazu 37ab) poukazujúceho\nna zákon o liekoch prezentovanou žalobcom. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne\nvyplýva, že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň zrážkou v prípade peňažného a nepeňažného\nplnenia poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti predstavujú jedine plnenia, ktoré sa\nvyplácajú za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu,\nže zákonodarca formuloval znenie právneho predpisu neurčito a nejasne, v dôsledku čoho vznikli\npochybnosti o výklade zákona. Žalovaný mal za to, že žalobca si vykladá znenie dôvodovej správy k\nzákonu č. 333/2014 Z. z. nad rámec jej znenia, pretože dôvodová správa nepoužíva pojmy peňažné a\nnepeňažné plnenie výlučne len v súvislosti s organizáciou a uskutočňovaním organizovaných akcií a\nodborných podujatí; ale v dôvodovej správe zákonodarca uviedol organizovanie hromadných podujatí\nlen príkladmo v súvislosti s vyčíslením nepeňažného plnenia.\n9. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že daňové subjekty v Slovenskej republike nepostupovali v\nzdaňovacom období 2016 tak, že by vykonávali zrážku dane, neznamená, že postupovali správne a\nzákonne. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/287/2020-386 zo dňa\n22.09.2021, ktorý potvrdil správnosť postupu daňových orgánov pri aplikácii ustanovenia § 43 ods. 3\npísm. o) a nadväzujúcich ustanovení zákona o dani z príjmov. K znaleckému posudku č. 06/2020 A.\nB. C. žalovaný dodal, že daňové orgány sa ním zaoberali a vyhodnotili ho ako názor daného znalca\nna problematiku, a to najmä z dôvodu, že znalecký posudok posudzoval právnu problematiku a právne\notázky, ku ktorým by sa znalec nemal vyjadrovať, a teda nemali dôvod ho považovať za záväzný ani\njediný správny právny názor. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu zaviazať\nznášaním trov konania zo svojho.\n10. V replike zo dňa 24.06.2022 žalobca zotrval na dôvodoch aj petite žaloby, ktorej sa v plnom rozsahu\npridržal. Žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe a podotkol,\n\nže daňové orgány sa so zásadnou právnou otázkou v merite veci vysporiadali len formalisticky\na vôbec sa nevysporiadali s početnými námietkami žalobcu, ktoré reálne popreli správnosť tvrdení\ndaňových orgánov. Žalobca predložil odpoveď Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo zdravotníctva“) zo dňa 27.05.2022, v zmysle ktorej argumentoval, že cieľom zavedenia\nprávneho pojmu peňažné a nepeňažné plnenia do slovenského právneho poriadku zákonom o liekoch\nv roku 2011 bolo zaviesť úpravu zdaňovania tých peňažných a nepeňažných plnení, ktorých úpravu\nposkytovania upravil zákon o liekoch. Žalobca sa dopytoval na ministerstve zdravotníctva z dôvodu, že\nvôbec prvé zavedenie pojmu peňažné a nepeňažné plnenia do zákona o dani z príjmov a aj právneho\nporiadku ako také, bolo zavedené priamo a práve znením zákona o liekoch, t.j. zákonodarcom a teda\npôvodcom tejto legislatívy bolo v tomto prípade ministerstvo zdravotníctva, ktoré odkázalo na spoluprácu\ns ministerstvom financií Slovenskej republiky v tejto konkrétnej otázke.\n11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.02.2023 na podporu svojich tvrdení poukázal na recentný rozsudok\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/22/2020 zo dňa 14.11.2022, ktorý sa zaoberal rovnakou právnou\notázkou a prezentoval záver, že v obdobnom prípade sa zrážková daň a zdaňovanie postupom podľa §\n43 ods. 3 písm. o) ZDP na plnenia poskytnuté žalobcom/ držiteľom (peňažné platby vyplatené za dodaný\ntovar od lekární) aplikovať nemala a rozhodnutia daňových orgánov posúdil ako nezákonné.\n12. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej súdom nevyjadril.\n13. Na základe opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe Krajský\nsúd v Bratislave uznesením č. k. 1S/65/2022-521 zo dňa 01.12.2022 priznal správnej žalobe žalobcu\nodkladný účinok s odôvodnením, že došlo k osvedčeniu zákonných dôvodov.\nIV. Relevantná právna úprava\n14. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n18. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.\n19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n20. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n21. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na\núčely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n22. Podľa § 24 ods. 3 DP správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému\nsubjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne\nznáme alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n\n23. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,\nznalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a\nobhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n24. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová\nkontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n25. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nodôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo.\n26. Podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016 (zavedené\nnovelou účinnou od 01.01.2015), daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky\ndaňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá\nzrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem\ntýchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab). Pod odkazom 37ab) je uvedený zákon č.\n362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n27. Podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP v znení účinnom do 31.12.2016, ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy\npodľa § 5 až 7, sú najmä peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti od držiteľa.\n28. Podľa § 2 písm. y) ZDP v znení účinnom do 31.12.2016, na účely tohto zákona sa rozumie držiteľom\ndržiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov,\nfarmaceutická spoločnosť,37ab) výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor\ndietetickej potraviny37ac) alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb.\n29. Podľa § 2 písm. z) ZDP v znení účinnom do 31.12.2016, na účely tohto zákona sa rozumie\nposkytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,37aa) jeho zamestnanec\nalebo zdravotnícky pracovník,37aa).\n30. Podľa § 17 ods. 31 ZDP v znení účinnom do 31.12.2016, z peňažných a nepeňažných plnení\nposkytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d)\ndruhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43.\n31. Podľa § 2 ods. 45) zákona o liekoch v znení účinnom od 01.01.2016, za peňažné alebo\nnepeňažné plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia\nna výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v\nrámci bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že\npodmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že\nsa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného\nobchodného styku.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom\n32. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).\n\n33. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§\n49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s\nobsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a\npodstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj\npostup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia\n(§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia\nprocesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 23.10.2023 na pojednávaní\nv prítomnosti právneho zástupcu žalobcu (pričom žalovaný zaslal oznámenie o neúčasti dňa 20.10.2023)\na po preskúmaní veci dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n34. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.10.2023 zotrval na dôvodoch a petite\nžaloby, zároveň poukázal na nesprávne právne posúdenie relevantných zákonných ustanovení\na aplikovanie zrážkovej dane na také transakcie, na ktoré nemala byť aplikovaná. Dal do pozornosti\nrozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/22/2020 zo dňa 14.11.2022 so zdôraznením potreby\npristúpiť k systematickému a teleologickému výkladu relevantnej právnej normy, s dôvetkom, že\nnestačí len gramatický výklad. Napadnuté rozhodnutia žalobca považoval za arbitrárne, nezákonné,\nnepreskúmateľné, selektívne, a mal za to, že ak by sme pripustili výklad žalovaného, viedlo by to\nk absurdným situáciám, ako je uvedené v žalobe.\n35. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutých rozhodnutí a\nnamietaného procesného postupu daňových orgánov. Fundamentálnou otázkou v konaní bolo právne\nposúdenie a výklad § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, teda či sa toto ustanovenie a zrážková daň vzťahuje na\nvšetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,\nokrem výnimky uvedenej v samotnom ustanovení - plnení vyplácaných na klinické skúšanie, alebo\nje potrebné aplikovať medzi výnimky z peňažných a nepeňažných plnení aj tie, ktoré boli zavedené\nv zákone o liekoch od 01.01.2016, keďže predmetné ustanovenie zákona o dani z príjmov odkazuje na\nzákon o liekoch.\n36. Žalobca na podporu svojho výkladu dal do pozornosti súdu dva rozsudky Krajského súdu v Žiline,\na to pod sp. zn. 31S/102/2020 zo dňa 28.07.2021, v ktorom išlo o daň vyberanú zrážkou za rok\n2015 podľa totožného zákonného ustanovenia, a v ktorom boli rozhodnutia daňových orgánov zrušené\npre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, preto sa Krajský súd v Žiline nezaoberal ďalšími\nnámietkami ako bola napr. aj námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda nemožno povedať,\nže by Krajský súd v Žiline zaujal jasné stanovisko k právnemu posúdeniu veci (nanajvýš ako obiter\ndictum). Druhým bol rozsudok pod sp. zn. 31S/22/2020 zo dňa 14.11.2022, v ktorom išlo tiež o daň\nvyberanú zrážkou za rok 2015 podľa totožného zákonného ustanovenia, pričom rozhodnutia daňových\norgánov boli zrušené pre nesprávne právne posúdenie s vysvetlením Krajského súdu v Žiline, že\nz obsahu dôvodovej správy k zákonu zavádzajúcemu predmetnú zrážkovú daň pre držiteľov jasne\nvyplýva, že úmyslom zákonodarcu nebolo zdaniť všetky peňažné a nepeňažné plnenia, ale len\nplnenia poskytnuté lekárom. Krajský súd v Žiline týmto obhajoval potrebu aplikovania teleologického\nvýznamu, ktorý je potrebné vychádzajúc z dôvodovej správy v tomto prípade pridať ku gramatickému\na systematickému výkladu zákonného ustanovenia.\n37. Správny súd sa v prejednávanej veci nemohol s uvedenými rozsudkami stotožniť, keďže v jednom\nani nebola otázka právneho posúdenia primárna, resp. vôbec nebola predmetom posúdenia, a v druhom\nsa Krajský súd v Žiline oprel výlučne o dôvodovú správu, ktorá nie je právne záväzná, a preto nejde\no dostatočne presvedčivý výklad na to, aby prekonal celkom jasný gramatický výklad.\n38. Naproti tomu, žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2S/287/2020-386 zo dňa 22.09.2021, týkajúci sa dane vyberanej zrážkou za rok 2016 podľa totožného\nzákonného ustanovenia, v ktorom bola žaloba zamietnutá. Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil\ns argumentáciou žalobcu, ktorá je obdobná v tomto súdnom konaní, a vyslovil názor, že z gramatického\nvýkladu § 43 ods. 3 písm. o) ZDP jednoznačne vyplýva, že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať\ndaň zrážkou v prípade peňažného a nepeňažného plnenia poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti predstavujú jedine plnenia, ktoré sa vyplácajú za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch.\nNie je pritom ani len možné uvažovať o nejasnosti, či nezrozumiteľnosti predmetného ustanovenia, kedy\n\nby prichádzal do úvahy napr. výklad e ratione legis. Otázka chápania odkazu na „pojem“ resp. na „celý\nzákon“ je, vzhľadom na formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“,\nirelevantná. Z doslovného znenia ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vôbec nevyplýva zámer\nzákonodarcu odkaz použiť aj na iné plnenia definované podľa zákona o liekoch. Správny súd sa\ns uvedeným právnym posúdením Krajského súdu v Bratislave stotožňuje a nemá dôvod sa od neho\nodchýliť. Rovnako správny súd dáva do pozornosti ďalší obdobný rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nso sp. zn. 1S/200/2021 zo dňa 27.10.2022, ktorý zaujal rovnakú interpretáciu predmetného ustanovenia\nzákona o dani z príjmov.\n39. Ďalej sa správny súd zaoberal širšou argumentáciou žalobcu, že odkaz pod označením „37ab“ by\nsa mal aplikovať aj na výklad pojmu „peňažné a nepeňažné plnenia“ v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, a teda\nv zmysle § 2 ods. 45 zákona o liekoch by sa mal vykladať v tom zmysle, že peňažným a nepeňažným\nplnením pre účely zrážkovej dane nie je plnenie poskytované držiteľom voči poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti v rámci bežného obchodného styku. Aj s poukazom na závery Krajského súdu v Bratislave\nvo vyššie uvedených rozhodnutiach, podľa súdu konštrukcia interpretácie, ktorú vytvoril žalobca, nedáva\nzmysel ani pri použití logického výkladu, pretože v takom prípade by zákonodarca vôbec neuvádzal pri\ncitovanom ustanovení formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“,\nale doslova by uviedol „okrem (týchto) plnení, ak sú vyplácané podľa osobitného zákona 37ab“. Ak\nby mal zákonodarca záujem prezentovaný žalobcom, neexistovalo by akékoľvek logické opodstatnenie\nuvádzať v predmetnom ustanovení negatívne vymedzenie vo vzťahu práve k pojmu „klinické štúdie“.\nAj v dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2015 novelizoval\nzákon o dani z príjmov a zaviedla sa predmetná zrážková daň, sa výslovne uvádza jedna výnimka,\nže zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa\nzákona o liekoch.\n40. V tomto ohľade správny súd uvádza, že pokiaľ zákon o dani z príjmov ako lex specialis v daňovej\noblasti zadefinuje jednak držiteľa, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, peňažné a nepeňažné plnenie\nv § 8 ods. 1 písm. l), daňovú povinnosť v § 43 ods. 3 písm. o) a určí explicitne jednu jedinú\nvýnimku, na ktorú sa nevzťahuje v danom prípade zdanenie zrážkou, čo sú plnenia vyplácané za\nklinické skúšania v zmysle zákona o liekoch, tak definíciu daňovej povinnosti platiť daň v tejto\nprávnej norme nemožno rozširovať/zužovať mimo rámec zákona o dani z príjmov prostredníctvom\ndefinície negatívneho vymedzenia určitých pojmov - peňažných a nepeňažných plnení - v zákone\no liekoch relevantných pre obchodovanie v rámci farmaceutického priemyslu. Nemožno takouto novelou,\nv podstate iného zákona, rozšíriť alebo zúžiť daňovú povinnosť, ktorú určuje daňový predpis; jedine,\nže by sa to legislatívne premietlo aj do zákona o dani z príjmov, čo sa nestalo. Aj Ústava Slovenskej\nrepubliky v čl. 59 ods. 2 stanovuje, že dane a poplatky možno ukladať len zákonom alebo na základe\nzákona. Rovnako neprichádza do úvahy systematický, logický, teleologický a gramatický výklad zákona\no dani z príjmov cez novelu v inom zákone o liekoch, o aký sa pokúšal žalobca. Z toho dôvodu považuje\nsprávny súd dodatočné dorubenie dane vyberanej zrážkou za preskúmavané zdaňovacie obdobie za\nzákonné.\n41. Pre úplnosť súd uvádza, že ustanovenia § 43 ods. 10 až 12 ZDP vymedzujú povinnosti žalobcu ako\ndržiteľa, ktorý bol v danom prípade platiteľom dane. Zákonný rámec pritom upravuje, kto bol povinný\nvykonať zrážku dane, v akom časovom rámci bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane a\noznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive. Podľa § 43 ods. 1 ZDP v znení účinnom\nv roku 2016 sa z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vyberala daň zrážkou so sadzbou dane 19%.\nZákladom dane bol pri peňažných príjmoch príjem neznížený o výdavky. ZDP zároveň vymedzoval aj\nprávny následok v podobe sankcie pri porušení zákonných povinností držiteľa pri nevykonaní zrážky\ndane, vykonaní zrážky v nesprávnej výške a jej včasného neodvedenia, s tým, že sa bude od neho\nvymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň.\n42. K námietke žalobcu, že vykonával výlučne obchodnú činnosť spočívajúcu v bežnom obchodnom\nstyku, týkajúcu sa tzv. spätného predaja prebytočných liekov od lekární, ktoré sa týmto lekárňam\nnepodarilo vydať pacientom, a preto táto činnosť nepodlieha zrážkovej dani, správny súd konštatuje,\nže nakoľko v zmysle vyššie uvedeného výnimku z peňažných a nepeňažných plnení nepredstavuje\nnegatívne vymedzenie týchto plnení podľa zákona o liekoch v § 2 ods. 45, teda zo zrážkovej dane nie\nsú vyňaté plnenia medzi vymedzenými subjektami v rámci bežného obchodného styku, je toto tvrdenie\n\nžalobcu irelevantné pre posúdenie zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Teda aj keby išlo\no bežný obchodný styk, tento tak isto podliehal zrážkovej dani v zmysle uvedeného ustanovenia zákona\no dani z príjmov. Navyše súd považuje názor daňových orgánov, že v danom prípade sa aj tak nejednalo\no bežný obchodný styk (z dôvodov tzv. opačného toku liekov, nejednalo sa o lieky pred exspiráciou, ako\ntvrdil žalobca a cena liekov bola o 10-tky percent drahšia, v priemere bola na nich prirážka až 24,01\n%, pričom lieky podliehajú úradne určeným cenám), za právne udržateľný a dostatočne odôvodnený.\nRovnako nedôvodná je námietka žalobcu o absencii relevantnej identifikácie plnení, ktoré daňové orgány\npovažovali za „peňažné plnenia“, keďže negatívnu enumeráciu peňažných plnení zo zákona o liekoch\nnie je možné aplikovať na zrážkovú daň podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, a preto nebolo potrebné\nskúmať nič iné, ako to, či ide o výnimku podľa tohto ustanovenia, čo daňové orgány okamžite vyhodnotili\na keďže o takúto výnimku nešlo, postupovali v súlade s daňovými predpismi a za ostatné peňažné\nplnenia v zmysle uvedeného ustanovenia vyrubili rozdiel dane.\n43. Súd podotýka, že žalobca mal v danom čase k dispozícii usmernenia, metodické pokyny žalovaného\nuž v roku 2015 k danej problematike zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, dokonca\nviedol komunikáciu so žalovaným (úradný záznam č. 100407323/2021 zo dňa 10.03.2021), ktorý mu\nod začiatku prezentoval ten istý výklad, že predmetné plnenia podliehajú zrážkovej dani, avšak sám\nžalobca sa rozhodol podľa toho nepostupovať, preto v konečnom dôsledku znáša dôsledky vlastného\nrozhodnutia. Námietky a výklady žalobcu od začiatku predstavujú skôr výhrady k právnej úprave ako\ntakej, snažiac sa presadiť svoj názor cez neprípustne široký výklad zákonov. Rovnako je to aj s ničím\nnepodloženým argumentom žalobcu o tom, že peňažné plnenia nemali byť zdaňované zrážkovou daňou,\nale výdavkovou metódou, a teda daňou z príjmu priamo po odpočítaní odôvodnených výdavkov na jeho\nčinnosť. Modelové situácie, ktoré žalobca simuloval v žalobe, argumentačne neboli spôsobilé vyvrátiť\na znegovať evidentnú zákonnú povinnosť žalobcu ako držiteľa sledovať, komu poskytuje peňažné\na nepeňažné plnenia, a tieto podradiť pod správny daňový režim. Súd sa stotožňuje so záverom\nžalovaného o tom, že štatistiky a historický vývoj právnej úpravy nebol relevantný pre určenie, či\nžalobcovi vznikla povinnosť podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, a pokiaľ by aj ukazovali, že daňové subjekty\ntakúto daň neodvádzali, čo sa nepotvrdilo, neznamená to, že tieto daňové subjekty postupovali správne.\n44. Žalobca ďalej namietal, že daňové orgány nevykonali navrhnutý výsluch znalca ani zástupcov\njednotlivých lekární (dodávateľov) ohľadom skutočností, o aké transakcie sa jednalo a ohľadom ich\núčtovnej evidencie. Súd pripomína, že daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne\npotrebný na dosiahnutie jej účelu a správca dane preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane (§ 44 od. 1, § 24 ods. 3 DP), pričom v danom prípade správca dane podľa súdu celkom\nrozumne odôvodnil ich nevykonanie tým, že daňové povinnosti iných daňových subjektov boli pre\nkomplexné posúdenie veci irelevantné. Čo sa týka znalca, daňové orgány vyhodnotili znalecký posudok\nako subjektívny názor znalca, ktorý sa nad rámec svojich kompetencií vyjadruje k právnym otázkam,\nku ktorým by sa nemal vyjadrovať. Správny súd zastáva rovnaký názor ako daňové orgány, že pri\nposudzovaní právnych otázok súvisiacich s vyhodnotením skutkového stavu a prijatie hmotnoprávnych\nzáverov pre účely určenia dane v rámci daného predmetu dane vo vzťahu k zákonom definovaným\nsubjektom, nemôžu daňové orgány ani súd vychádzať z právneho posúdenia, ktoré im predloží znalec.\nV tomto ohľade nemožno hovoriť o otázke, v ktorej by nemali daňové orgány alebo súd pri výklade\nzákona v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odborné vedomosti, ktoré by museli dať\nposúdiť znalecky. Výsluch znalca A. B. C. žalobca navrhol vykonať aj v súdnom konaní, ktorý súd\nnepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené za potrebný ani relevantný, žalobca pritom neuviedol, čo\nnové alebo navyše by mal znalec objasniť. Súd pripomína, že nie je súdom skutkovým a na preskúmanie\nnapadnutých rozhodnutí vychádza primárne z administratívneho spisu. V správnom súdnictve nie je\núlohou súdu nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí.\n45. Napokon žalobca v replike predložil nový dôkaz - odpoveď ministerstva zdravotníctva zo dňa\n27.05.2022 s novou argumentáciou o tzv. autentickom výklade zákonodarcu k zavádzajúcemu pojmu\npeňažné a nepeňažné plnenia do zákona o dani z príjmov práve znením zákona o liekoch. V prvom\nrade súd dáva do pozornosti koncentráciu vo vzťahu k novej námietke uvedenej v replike, ktorá nebola\nv zmysle § 134 ods. 1 a § 183 SSP uplatnená v lehote ustanovenej na podanie žaloby, preto na ňu\nsprávny súd nemôže prihliadať. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že nejde o námietku, ktorá by\nmala relevanciu vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom. Okrem toho vyjadrenie ministerstva k zákonu\nje bez právnej záväznosti a v tomto prípade nejde ani o ministerstvo, v ktorého pôsobnosti sú daňové\n\npredpisy. Právne záväzné je znenie právneho predpisu, do ktorého sa nemusí vždy zákonodarcovi\npodariť premietnuť jeho prípadný zámer.\n46. K návrhu žalobcu na položenie troch prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ o výklad prepisov\neurópskeho práva čl. 28, 34, 63, 56, 49, 110 ZFEÚ a čl. 41 Charty ZP EÚ v nadväznosti na\nrozoberanú vnútroštátnu právnu úpravu o zrážkovej dani v tom zmysle, či nedochádza k nevýhodnému\npostaveniu subjektov zaťažených touto daňou v Slovenskej republike pri obchodovaní v rámci celého\nvnútorného trhu Európskej únie, či to nespôsobuje zamedzenie pohybu tovaru na iné trhy členských\nštátov Európskej únie z dôvodu osobitného daňového zaťaženia, resp. či nedochádza k diskriminácii\njednej kategórie subjektov zaťaženej zrážkovou daňou, správny súd uvádza, že ho považoval za\nneopodstatnený. V danom prípade interpretácia sporného § 43 ods. 3 písm. o) ZDP predstavovala\nmeritórnu otázku, ktorú bol správny súd kompetentný posúdiť, pričom Súdny dvor EÚ v rámci konania\npodľa článku 267 ZFEÚ nemá právomoc vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátneho práva, pretože táto\núloha prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu (napr. rozsudky vo veciach C-307/18, bod 25, C-610/19,\nbody 68 až 70). Pre správny súd a jeho rozhodnutie v predmetnej veci nebolo posúdenie nastolených\npredbežných otázok rozhodujúce, keďže ani nepovažoval interpretáciu dotknutého § 43 ods. 3 písm.\no) ZDP za nejednoznačnú. Podľa správneho súdu právna úprava, ktorá vymedzuje určité kategórie\nsubjektov tak, že v rámci ich pôsobenia na príslušnom trhu tieto zaťaží osobitnou zrážkovou daňou\n(bez možnosti odpočítať si súvisiace náklady) a postihujúcou všetky plnenia - sama osebe nevytvára\nnevýhodné postavenie subjektov pri obchodovaní v rámci celého vnútorného trhu Európskej únie,\nani neobmedzuje/ nezamedzuje pohybu tovaru na iné trhy členských štátov Európskej únie, a tiež\nnespôsobuje diskrimináciu jednej kategórie subjektov. Správny súd má zato, že nedochádza k porušeniu\nžiadneho zo žalobcom uvedených článkov ZFEÚ ani Charty ZP EÚ. Navyše poradné názory na\nvšeobecné alebo hypotetické otázky ani otázky akademické nemôžu byť predmetom predbežných\notázok. Pre úplnosť správny súd dodáva, že nakoľko žalobca neformuloval návrh na prerušenie súdneho\nkonania z dôvodu § 100 ods. 1 písm. c) SSP, súd nevidel dôvod rozhodovať výrokom o zamietnutí\ntakého návrhu na prerušenie konania, avšak nedôvodnosti návrhu na položenie prejudiciálnych otázok\nsa venoval v odôvodnení rozsudku.\n47. V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že vo veci vykonané dokazovanie poskytuje dostatočný\npodklad pre závery prijaté daňovými orgánmi, ktoré zodpovedajú zásadám logického myslenia\na správneho uváženia. Daňové orgány sa v konaní nedopustili namietaných procesných pochybení,\nktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a v obsahu svojich rozhodnutí,\nzrozumiteľne vysvetliac dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s podstatným rozsahom argumentácie\nžalobcu. Neobstála ani námietka porušenia princípu dvojinštančnosti konania s tým, že prvostupňové\nkonanie spolu s odvolacím tvoria jeden celok, ani námietka o zobratí zoznamu poskytovateľov zdravotnej\nstarostlivosti z iného spisu bez oboznámenia žalobcu, a tým odňatia mu práva oboznámiť sa so získaným\ndôkazom a vyjadriť sa k nemu, pretože žalobca sa s ním mal možnosť oboznámiť v protokole a následne\nmal aj možnosť sa vyjadriť; navyše v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie vedie\nsprávca dane a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Súd nezistil žalobcom tvrdené\npochybenia ani v zisťovaní skutkového stavu zo strany daňových orgánov, ani rozpor skutkového stavu\ns administratívnym spisom a ani nesprávnosť v ich právnom posúdení. Správny súd, po vykonaní\nsúdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho\nvydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom, ako majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia\nžalovaného, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu\nako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n48. Správy súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že v zmysle konštantnej judikatúry (napríklad\nrozhodnutia Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, II.ÚS 200/09) súd v rozhodnutí\nnemusí dať odpoveď na všetky pripomienky či otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam; pričom súd má za to, že sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými\nnámietkami žalobcu.\n49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu\nštátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n\n50. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}