{"guid": "52327f7d-5f8f-4265-90cd-93096bd32e75:96325965-6fd2-448c-960c-4a58af619da0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201382.1", "spisova_znacka": "BA-7SaZ/4/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7SaZ/4/2021 z 21. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. septembra 2023, sp. zn. BA-7SaZ/4/2021, ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201382.1", "identifikacne_cislo": "1020201382", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "sudca_id": 1009, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-hauerlandova-phd-1009", "datum_vydania": "2023-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "nazov": "§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "nazov": "§ 206 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-119", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/96325965-6fd2-448c-960c-4a58af619da0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201382.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201382.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201382.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7SaZ/4/2021\n1020201382\n21. 09. 2023\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2023:1020201382.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX v meste C. D., provincia B., E. E. F., E. G. H., H. I., B. J., K., bez dokladov totožnosti,\nposledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v meste Shiraz, obytný dom č. 1 s názvom Zeytonn, Shariati\nstreet, Mali Abad, Irán, t. č. na neznámom mieste, zastúpený: GAEL, o.z., so sídlom Lermontovova\n911/3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková\n6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MUPO-61-18/2020-Ž zo dňa 26.08.2020, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MUPO-61-18/2020-Ž zo dňa 26.08.2020, ktorým neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, iránskej štátnej príslušnosti z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na\nďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-61-18/2020-Ž zo dňa 26.08.2020 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), vo veci žiadosti o udelenie\nazylu, podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť azyl žalobcovi. Žalovaný súčasne podľa § 13c\nods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu. Na základe Dublinského\ndohovoru, bol dňa 06.03.2020 žalobca vrátený z Belgicka na územie Slovenskej republiky. Podľa § 4\nods. 6 zákona o azyle sa považuje za žiadateľa o azyl, nakoľko ide o cudzinca, ktorý bol na územie\nSlovenskej republiky vrátený z členského štátu európskej únie z dôvodu, že na konanie je príslušná\nSlovenská republika. Žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa\n29.04.2019, kedy bol na základe Dublinského dohovoru vrátený z Nemeckej spolkovej republiky na\núzemie Slovenskej republiky. Žalobca 12.09.2019 svojvoľne, bez udania dôvodu a upovedomenia\npersonálu, opustil Pobytový tábor Rohovce a mimo azylového zariadenia sa zdržiaval viac ako 7 dní,\npričom jeho pobyt nebol migračnému úradu známy. Na základe uvedených skutočností bolo konanie\nvo veci jeho žiadosti ČAS: MU-PO-80/2019-Ž dňa 19.09.2019 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o\nazyle zastavené, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.09.2019. Za účelom objasnenia a\nzdôvodnenia jeho súčasnej žiadosti bol s menovaným vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol,\nže dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola obava o svoj život, nakoľko v Iráne konvertoval na\nkresťanstvo. Následne toto tvrdenie v pohovore spresnil, že oficiálne vlastne nikdy nekonvertoval. V\nzápisnici uviedol, že bol iba členom skupiny, ktorá propagovala kresťanstvo tým, že písali pomocou\nspreja heslá na steny budov, metra alebo na iných viditeľných miestach a tiež lepili plagáty o kresťanstve.\n\nHlavná činnosť tejto skupiny údajne spočívala v tom, že sa modlili a propagovali kresťanstvo kresbami.\nVäčšina uvádzaných aktivít prebiehala v noci. Podľa jeho vyjadrenia, proti ich skupine policajti podnikli\nzačiatkom leta 2018 raziu, pri ktorej zadržali troch členov, pričom dvom členom, vrátane žalobcu, sa\npodarilo ujsť. Domov sa už z bezpečnostných dôvodov nevrátil a ukrýval sa dva mesiace u známeho.\nŽalobca uviedol, že počas tejto doby ho policajti, ani iné štátne orgány v mieste bydliska nehľadali.\nNapriek vyššie uvedenej skutočnosti sa rozhodol, že v Iráne nezostane a krajinu pôvodu opustí. Jeho\notec mu prostredníctvom prevádzača poslal cestovný pas, na ktorý krajinu pôvodu opustil.\n2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa\n02.10.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal\nnedostatočne zistený skutkový stav veci, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Má za to, že záver správneho orgánu je\npredčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný sa domnieva, že\nv prípade návratu žalobcu do Iránu nie je možné predpokladať, že by v súvislosti s jeho náboženským\npresvedčením čelil prenasledovaniu. Odvoláva sa na viaceré zdroje, z ktorých je podľa žalovaného\nzrejmé, že moslimovia v Iráne, ktorí prestúpili na kresťanstvo, sú vystavení riziku iba vtedy, ak verejným\npraktizovaním svojej viery vzbudia pozornosť štátnych orgánov. To sa z pohľadu žalovaného netýkalo\nžalobcu. Počas pohovoru, ktorý sa uskutočnil dňa 26.06.2020 v priestoroch ÚPZC Sečovce, žalobca\nuviedol, že je bisexuál. V čase pohovoru nemal žalobca v azylovom konaní žiadneho právneho zástupcu,\nktorý by ho upovedomil o význame a dôležitosti podrobnejšieho popísania skutočností počas pohovoru.\nV stanovisku pred vydaním rozhodnutia, žiadal žalobca žalovaného o uskutočnenie doplňujúceho\npohovoru, na ktorom by mal možnosť objasniť opodstatnenosť obáv z prenasledovania.\n3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.12.2020 správnu žalobu zamietnuť.\nZotrval na vlastnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Stručne opísal zistený stav veci\na zdôraznil, že žalobca postavil svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu len na prenasledovaní z\nnáboženských dôvodov, preto má za to, že žalovaný správne vyhodnotil danú námietku ako umelo\nvykonštruovanú a menovanému pripisovanú iba jeho právnym zástupcom.\n4. Žalobca v replike zo dňa 17.08.2022 uviedol, že počas pohovoru, ktorý sa konal dňa 24.05.2019\nžalobca uviedol, že po incidente s políciou išiel k svojmu známemu menom F. L., kde sa skrýval asi 2\nmesiace. S otcom síce komunikoval o vzniknutej situácii, často mu nevolal. Vzhľadom na opakovanú\núčelovú interpretáciu skutkových okolností zo strany žalovaného, ako aj jeho snahu vyvolať dojem, že\nžalobca pred odchodom z krajiny pôvodu spokojne býval u svojho priateľa a neustále a bez problémov\nkomunikoval so svojím otcom, vyslovil pochybnosť, či bola žiadosť o azyl žalobcu posúdená objektívne.\nKonštatovanie žalovaného, že ak by bol žalobca naozaj prenasledovaný, iránske orgány by ho dokázali\ns ľahkosťou nájsť, považuje v kontexte vyššie uvedeného za zavádzajúce, odhliadnuc od toho, že\nnerozumie významu pojmu \"s ľahkosťou \". Podľa názoru žalovaného žalobca nemá výslovnú potrebu\nzviditeľňovať svoje kresťanské presvedčenie, pretože žalobca počas celého konania nevykazoval žiadnu\ntúžbu aktívne prejavovať svoje náboženské presvedčenie; žalovanému sa zároveň javí ako zvláštne,\nže žalobca nevedel uviesť názov ani adresu kostola, ktorý v C. navštevoval každý týždeň nedeľu, a\nktorý sa nachádzal v blízkosti tábora. Žalovaný zdôraznil, že medzi najdôležitejšie prejavy kresťanskej\nviery patrí prijatie krstu, \"čo považuje aj katolícka katechéza za základný akt prijatia kresťanskej viery\n\"a podľa jeho názoru je nepochopiteľné, prečo žalobca nepodstúpil úkon krstu, či už v Belgicku alebo\nna Slovensku, kde by mu za takýto akt nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Podľa žalovaného akékoľvek\nverejné praktizovanie viery nie je pre žalobcu zásadné, \"čo je možné vidieť aj na spôsobe praktizovania\nviery na území, kde mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo.\" V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca\nnenavštevoval žiadne cirkevné spoločenstvo, a tiež nevyvíjal žiadne aktivity v prospech získavania\nnových veriacich na kresťanskú vieru a nič nenasvedčuje tomu, že by v budúcnosti takéto náboženské\núkony vykonával. Žalovaný zároveň konštatoval, že aktivity žalobcu v Iráne ako bolo písanie sprejmi\npo budovách či v metre, však \"nie je legálnym prejavom viery/názorov a nie je akceptovateľné ani v\ndemokratickej spoločnosti. \" Žalovaný vykonal so žalobcom dva pohovory (24.05.2019 v ZT Humenné\na 26.06.2020 v ÚPZC Sečovce), v priebehu ktorých sa dozvedel informácie o živote žalobcu v krajine\npôvodu, ako aj o udalostiach, ktoré nastali po jeho odchode z Iránu. Žalovaný sa nezameriaval na\nzistenie žalobcových túžob, otázky kladené počas pohovorov smerovali k zisteniu faktických okolností.\nŽalovaný si do konania nezabezpečil psychologickú správu alebo posudok, na základe ktorých by\n\nmohol relevantne zhodnotiť, aké túžby žalobca vykazoval alebo nevykazoval počas celého konania.\nAkt krstu nie je jediným prejavom kresťanskej viery, a rovnako tak nie je jediným spôsobom, ako vieru\nverejne praktizovať. Prijatie viery je komplexným procesom, ktorý sa v určitom okamihu zavŕši aktom\nkrstu. Z výpovedí žalobcu je zrejmé, že jeho viera je autentická a úprimná. Žalobca má adekvátne\nznalosti o kresťanskom učení, usiluje sa v tomto smere ďalej vzdelávať a získavať nové informácie a\nv neposlednom rade vieru vnútorne prežíva a v súlade s ňou sa snaží aj konať. Žalobca sa v Iráne\nzaujímal aj o možnosti krstu, k čomu však z objektívnych dôvodov nedošlo, nakoľko sa obával, že by\nsa vystavil ohrozeniu. Samotná skutočnosť, že žalobca nie je dodnes pokrstený, nie je dôvodom na\nspochybnenie jeho kresťanského presvedčenia a nie je ani dôkazom, že žalobca nemá potrebu svoju\nvieru verejne prezentovať. Je len dôsledkom súhrnu rôznych okolností a životných situácií, v akých sa\nžalobca nachádzal či už v Iráne (obavy o svoju bezpečnosť), alebo po jeho odchode z krajiny pôvodu\n(zhoršenie zdravotného stavu, izolácia, frustrácia a neistota spojená s azylovým konaním). Z výpovedí\nžalobcu je zrejmé, že verejné praktizovanie viery považuje za prirodzenú súčasť jeho kresťanského\npresvedčenia. Počas pohovoru, ktorý sa konal dňa 24.05.2019, uviedol, že jeho úlohou ako kresťana\nje \"pozývať ostatných mierumilovnou cestou k Bohu.\" Pokiaľ ide o aktivity skupiny, ktorej bol žalobca\nčlenom, tie sa neobmedzovali len na sprejovanie na steny budov ako konštatuje žalovaný, ale skupina\npropagovala kresťanstvo aj inými spôsobmi. Žalobca v tejto súvislosti priblížil, že členovia skupiny\noslovovali ľudí, o ktorých vedeli, že majú nejaký problém alebo sú sami a hovorili im o kresťanstve.\nArgument žalovaného, že žalobca po odchode z krajiny pôvodu nevyvíjal žiadne aktivity v prospech\nzískavania nových veriacich na kresťanskú vieru, opomína podstatnú zmenu okolností, ktorá spočíva,\nokrem iného, v tom, že žalobca už nežije v štáte, v ktorom vládne teokratický islamský režim, ale\nnachádza sa v krajine, kde sa väčšina populácie hlási ku kresťanskému vierovyznaniu. Odlišné politické\nzriadenie a rozdielny hodnotový a právny systém krajín vo významnej miere a rôznymi spôsobmi\novplyvňujú aj verejné prejavovanie a praktizovanie viery. Prijatím kresťanskej viery a svojimi aktivitami v\nIráne, v dôsledku ktorých sa dostal do pozornosti štátnych orgánov, sa žalobca vystavil riziku ohrozenia\nživota a z krajiny pôvodu musel odísť. Na území SR žalobca naďalej vyznáva svoju kresťanskú vieru, v\npobytovom tábore v Rohovciach sa so zamestnancami rozpráva o kresťanskom učení a pravidelne sa\nmodlí, čo žalobcovi pomáha do istej miery zvládať jeho aktuálnu životnú situáciu. Úlohou žalovaného v\nsprávnom konaní a v napadnutom rozhodnutí bolo posudzovať všetky dostupné informácie a skutočnosti\nuvedené žalobcom vo vzájomných súvislostiach, k čomu však nedošlo, čo v konečnom dôsledku viedlo k\nvydaniu rozhodnutia, ktoré vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Podľa čl. 234 iránskeho Trestného\nzákona sa za pohlavný styk medzi mužmi ukladá trest smrti. Aktuálna situácia LGBT komunity v Iráne\nje nepriaznivá, jej členovia sú pravidelne diskriminovaní a vystavení násilným aktom. Existujú závažné\ndôkazy o tom, že v posledných rokoch sú predmetné ustanovenia trestného zákona uplatňované v praxi.\nLGBT ľudia sú často zatýkaní. čo môže viesť až k uloženiu trestu smrti (In The Human Dignity Trust).\nŽalovaný sa týmito skutočnosťami absolútne nezaoberal, a to z dôvodu, že žalobca počas pohovoru\ndňa 26.06.2020 uviedol, že kvôli svojej bisexuálnej orientácii v Iráne problémy nemal, nakoľko o tom\nnikto nevedel. Zároveň žalobca dodal, že pri predchádzajúcom pohovore sa o tejto skutočnosti hanbil\nrozprávať. Pred vydaním rozhodnutia žalovaného žiadal o uskutočnenie doplňujúceho pohovoru, na\nktorom by mal žalobca možnosť objasniť nové skutočnosti intímneho charakteru, o ktorých informoval\nsvojho právneho zástupcu, a ktoré považuje za zásadné pre objektívne posúdenie veci, žalovaný tejto\nžiadosti nevyhovel. Úlohou žalovaného v správnom konaní bolo zaoberať sa týmito skutočnosťami\na náležite ich vyhodnotiť. Odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža 53/2014 z 10. februára 2015,\nv zmysle ktorého: Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti,\nktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v §\nzákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom,\naby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu a na\nrozsudok NS SR sp. zn. lSžak/18/2017 zo dňa 01.02.2018: V zmysle § 8 písm. a) zák. č. 480/2002\nZ. z. nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine pôvodu stal obeťou prenasledovania, nakoľko\nminimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je opodstatnená\nobava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov. Predchádzajúca skúsenosť žiadateľa nie je\nnevyhnutná nakoľko konanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým okrem iného tým, že ide o\nprospektívne rozhodovania, t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho\nbezprávia v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/19/2016zo dňa\n09.01.2017, sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014). Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/17/2016 zo dňa 11./0.2016. Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl\nsvoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle, to je úlohou\n\nposúdenia správneho orgánu. Žalobca má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z\nnáboženských dôvodov a z dôvodu svojej sexuálnej orientácie.\n5. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 26.06.2020 od 9.30 hod. bol v\npriestoroch ÚPZC Sečovce vykonaný pohovor so žalobcom, štátnej príslušnosti Iránska islamská\nrepublika, ktorý bol transferovaný na územie Slovenskej republiky v rámci dublinského dohovoru z\núzemia Belgicka z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. Konanie o\nudelenie azylu sa začalo 05.03.2020, kedy cudzinec vstúpil na územie SR cez hraničný priechod Košice\n- letisko. Žalobca uviedol, že o udelenie azylu alebo inú formu ochrany na území Slovenskej republiky\nalebo v inej krajine, žiadal na území SR o azyl na konci apríla minulého roku. Mal aj pohovor. Ale odišiel\nz územia Slovenskej republiky do Belgicka, takže nevedel, ako Slovenská republika rozhodla o jeho\nžiadosti. Ďalej o azyl žiadal v Nemecku, ako spomínal v predchádzajúcom pohovore, a taktiež v Belgicku.\nV septembri bol vrátený na Slovensko. Zo Slovenska, z PT Rohovce odišiel asi v septembri minulého\nroka. Odišiel spolu s ďalším žiadateľom. Po umiestnený v pobytovom tábore Rohovce , nakoniec sa\nrozhodol odísť, nakoľko mal informáciu, že Belgicko, nevracia žiadateľov späť. Uviedol, že urobil chybu.\nPo vykonaní úkonov zo strany príslušníkov OCP PZ BA bolo zistené, že na území Slovenskej republiky,\nžalobca nemá oprávnený pobyt.\n6. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že s menovaným bol vykonaný vstupný pohovor,\npočas ktorého uviedol, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola obava o svoj život, nakoľko\nv Iráne konvertoval na kresťanstvo. V priebehu pohovoru menovaný poukázal aj na jeho sexuálnu\norientáciu, keď uviedol, že je bisexuál, avšak kvôli tomu v krajine pôvodu nemal žiadne problémy,\nnakoľko o tejto skutočnosti nikto nevedel. Migračný úrad nevylučuje, že menovaný počas pobytu v\nkrajine pôvodu prejavoval záujem o kresťanskú vieru, avšak k samotnému konvertovaniu v skutočnosti\nnedošlo. Na viac za aktivity, ktoré v súvislosti s kresťanskou vierou praktizoval, nebol žiadnym spôsobom\npostihnutý a nečelil žiadnym praktikám perzekúcie alebo prenasledovania. Počas jeho pobytu u priateľa\nho štátne orgány doma nehľadali a je preto zrejmé, že o jeho aktivitách nemali žiadne informácie, ani\nnemali záujem o jeho osobu. Ak by tomu tak bolo, zrejme by ho vyhľadali. Moslimovia v Iráne, ktorí\nprestúpili na kresťanstvo, sú vystavení riziku iba vtedy, ak verejným praktizovaním svojej viery vzbudia\npozornosť štátnych orgánov, čo sa netýkalo menovaného. Úrady sa sústreďujú predovšetkým na lídrov\na organizátorov cirkví. Zatýkaní sú predovšetkým kresťania, ktorí sú aktívni vo svojej viere, čiže sú to\npastori a učitelia zodpovední za ostatných. Dňa 19.12.2017 rozhodnutím č. 60342/16, v prípade A. proti\nŠvajčiarsku, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP\") potvrdil, že konvertiti, ktorí nevzbudili\npozornosť iránskych úradov, a to aj z iných dôvodov, než z dôvodov konverzie, a ktorí diskrétne\npraktizovali svoju vieru, sa nestretávajú so skutočným rizikom zlého zaobchádzania po návrate. Súd\nuviedol, že žiadatelia o azyl, ktorí prešli na kresťanstvo v zahraničí, majú v prípade vyhostenia do Iránu\nreálne riziko zlého zaobchádzania v zmysle článku Európskeho dohovoru o ľudských právach vtedy,\nak prejavia svoju vieru spôsobom, ktorý by iránske orgány považovali za hrozbu. Vyžaduje si to určitý\nstupeň verejnosti. To sa však netýka bežných členov cirkví, ktorí diskrétne praktizujú svoju vieru, a ktorí\nsa nedostali do pozornosti úradov ešte aj z iných dôvodov. Podľa názoru ESĽP je iránskym orgánom\nznáme, že iránski štátni príslušníci sa niekedy snažia odvolávať na svoje nadobudnuté kresťanstvo, aby\nzískali v Európe štatút utečenca. Z uvedeného vyplýva, že kresťanskí konvertiti budú čeliť riziku zlého\nzaobchádzania po návrate do Iránu iba vtedy, ak by svoju vieru prejavovali spôsobom, kvôli ktorému\nby boli vnímaní ako hrozba štátu alebo ktorým by vzbudili pozornosť úradov. To by si vyžadovalo istú\núroveň verejného pôsobenia. Podľa dostupných informácií, iránsky režim vyvíja predovšetkým tlak na\naktívnych kresťanov, ktorí sú zatknutí za účasť na domácich kostoloch a najmä za evanjelizačné aktivity.\nObyčajné konvertovanie na kresťanstvo sa nepovažuje za postačujúce na to, aby mohlo spôsobiť\nreálne riziko prenasledovania, Činy a aktivity konvertitov a miera, do akej je ich konverzia \"viditeľná\npotom určia či by mohli alebo nemohli byt' v skutočnom ohrození. Podľa správy \"UK Home Office z\nmája 2019 iránski vyšetrovatelia nemajú problém s občanmi, ktorí obmedzia svoje presvedčenie na\nsúkromie. Problémy môžu mať vtedy, ak by svoje presvedčenie vyjadrovali verejne. Navrátilci by nemali\nbyť prísne potrestaní, ak nie sú vysoko rizikovo profilovaní a nie sú zapojení do šírenia kresťanstva alebo\naktivít vnímaných ako hrozba pre národnú bezpečnosť. Vychádzajúc z vyššie uvedených informácií\nmožno konštatovať, že v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu by nečelil žiadnym aktom\nprenasledovania. K uvedenému záveru dospel migračný úrad predovšetkým na základe troch dôležitých\naspektov: 1. V jeho prípade k samotnému konvertovaniu na kresťanskú vieru nedošlo. 2. V Iráne ani\nv zahraničí nebol žiadnou výraznou náboženskou osobnosťou. 3. V žiadnej krajine nevyvíjal žiadne\naktivity v prospech získavania nových veriacich na kresťanskú vieru. Migračný úrad v konaní posúdil aj\n\nvýpoveď menovaného ohľadom jeho sexuálnej orientácie. K uvedenému je potrebné uviesť, že v prvom\nkonaní túto skutočnosť absolútne nespomenul a v druhom konaní sám do zápisnice zo dňa 26.06.2020\nuviedol, že z tohto dôvodu v krajine pôvodu nemal žiadne problémy, nakoľko o tom nikto nevedel,\nani štátne orgány. Keďže kvôli svojej sexuálnej orientácii v Iráne problémy nemal, nie je dôvod reálne\npredpokladať, že by k ním mohlo objektívne dôjsť v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Na základe\nvýpovede menovaného a všetkých relevantných informácií migračný úrad dospel k záveru, že menovaný\nobjektívne nečelil v krajine svojho pôvodu žiadnej forme prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. Preto po komplexnom posúdení jeho\nvýpovede migračný úrad nepristúpil k udeleniu azylu. Vzhľadom sa to, že neboli splnené dôvody pre\nudelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle tiež posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať\nsa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Čo sa\ntýka uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, toto v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu\nmožno vylúčiť. Z dostupných informácií je zrejmé, že za konvertovanie z islamu na inú vieru môžu\nbyt' uložené ťažké tresty, avšak toto sa menovaného v podstate netýka, nakoľko v jeho prípade ku\nkonvertovaniu v skutočnosti nikdy nedošlo. Okrem toho je v zmysle islamského práva šaría vyhlásené\nmoratórium na trest za konvertovanie. Právny zástupca vo svojom stanovisku, týkajúcom sa bisexuality\nmenovaného tvrdí, že v Iráne niekto natočil video pohlavného styku menovaného s iným mužom a\nnásledne ho mala táto osoba vydierať. K uvedenému je potrebné uviesť, že menovaný v prvom svojom\nkonaní ani nespomenul svoju sexuálnu orientáciu a v druhom konaní ju síce spomenul, avšak uviedol,\nže z tohto dôvodu nemal v Iráne žiadne problémy, nakoľko nikto o tom nevedel. Ak by sa skutočnosť,\nopisovaná právnym zástupcom, menovanému skutočne udiala, rozhodne by to v konaní uviedol. Keďže\ntoto neurobil, migračný úrad túto udalosť považuje za umelo vykonštruovanú a žiadateľovi pripisovanú\niba jeho právnym zástupcom.\n7. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou\nudelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.\n8. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred\nprenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.\n9. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana\npred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.\n10. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia\n1. štát,\n2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n11. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.\n12. Podľa § 8 písm. b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n13. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n14. Podľa § 19a ods. 4 zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu.7a)\n15. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\nuloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n\nvážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n16. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n17. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo\nveciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.\n18. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).\n19. Podľa § 206 ods. 1 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n20. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n21. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n22. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n23. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n24. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.\n25. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nvzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n26. Správny súd konštatuje, že sa v zásade stotožňuje s argumentáciou žalobcu. Azyl je výnimočný\ninštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje\noprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Zákonným predpokladom udelenia\nazylu je preukázanie existencie opodstatnenosti obáv žiadateľa o azyl z prenasledovania z dôvodu\nrasy, národnosti, náboženstva, z dôvodu zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine. V zmysle § 19a ods. 1 písm. e) Zákona o azyle skupina tvorí určitú sociálnu\nskupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod,\nktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre\nich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou\nspoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina\nmôže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie.\n27. Podľa rozsudku NSS ČR zo dňa 14. 1. 2004, čj. 2 Azs 69/2003-48: Sociálna skupina v zmysle\nustanovenia § 12 písm. b) zákona č. 325/1999 Zb. o azyle, je spoločenský útvar, ktorý je určiteľný\nnatoľko presne, aby bol vôbec spôsobilý na prenasledovanie. Príslušnosť k sociálnej skupine je\ntotiž nutné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže ČR poskytnúť ochranu aj z iných dôvodov\nmotivujúcich k prenasledovaniu než z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti či politického presvedčenia.\nTakýmito dôvodmi sú typicky príslušnosť k sexuálnym menšinám, skupinám spojeným presvedčením\nnenáboženskej a nepolitickej povahy a iným skupinám, majúcich znak spôsobilý na prenasledovanie,\nktorý nemusel byť zákonodarcovi v čase prijímania zákona o azyle vôbec známy.\n28. Správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10 Sža 32/2015 zo dňa 26. augusta 2015:\nKeďže príslušnosť k náboženstvu je otázkou vnútorného presvedčenia, môže byť určená len na základe\nvýpovede žiadateľa o azyl a ďalej hodnotením vonkajších prejavov jeho konania, ktoré môžu byť\n\nvodítkom k odhaleniu jeho vnútorného presvedčenia, čo súčasne nemožno vykladať tak, že je potrebné\nzabezpečovať psychologické správy zamerané na túžby žalobcu, ako to namietal žalobca. V súlade s\nčlánkom 10 ods. 1 písm. b ) kvalifikačnej smernice tak nemožno urobiť závery ohľadom konvertovania\nna kresťanstvo iba na základe znalostných testov, ktoré overujú encyklopedické vedomosti, ktoré je\nale možné ľahko nadobudnúť aj bez náboženského vyznania, teda argument žalovaného o tom, že\nžalobca nepoznal adresu kostola v cudzom štáte tak neobstojí. Predmetom hodnotenia konvertovania\nna kresťanstvo musí byť totiž úplnosť vnútorného presvedčenia k vyznávaniu určitého náboženstva a s\nním spojená identita a spôsob života. S ohľadom na obtiažnosť hodnotenia, či je žiadateľ o azyl veriacim,\nmusí správny orgán vec hodnotiť v celkovom kontexte, napr. zvážiť aj tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú\nochranu o hĺbke jeho viery, dĺžke doby po ktorú danú vieru vyznáva, zapojenie sa do náboženského\nživota príslušnej komunity, vziať do úvahy jeho celkový prezentovaný duchovný vývoj a pod.\n29. Podľa žalovaného žalobca na kresťanskú vieru neprestúpil, iba ju propagoval a v prípade jeho\nnávratu do krajiny jeho pôvodu mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Podmienkou posúdenia žiadosti\no azyl z náboženských dôvodov ako relevantného dôvodu pre udelenie azylu, teda aby žiadateľ o\nazyl mohol byť považovaný za prenasledovaného z náboženského dôvodu je, aby ku konvertovaniu na\ninú vieru došlo vo forme prijatia krstu. Podľa žalovaného žalobcovi nehrozí prenasledovanie, ak bude\npraktizovať náboženstvo diskrétne.\n30. Podľa rozsudku NSS ČR zo dňa 29. 5. 2014, čj. 5 AZS 2 / 2013-26: V súlade s rozhodnutím SD\nEÚ z 5. 9. 2012, Y a Z, C-71/11 a C-99/11, nemožno od žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany\npožadovať, aby predišiel svojmu prenasledovaniu v krajine pôvodu tým, že sa vzdá verejných prejavov\nsvojej viery (čl. 2 písm. c) Smernica Rady 2004/83 /ES, od 21. 12. 2013 zrušená Smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách, ktoré musia spĺňať štátnych príslušníkov tretej krajiny\nalebo osôb bez štátnej príslušnosti, aby mohli požívať medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení\nutečencov alebo osoby, ktoré majú nárok na doplnkovú ochranu a obsah poskytovanej ochrany).\n31. Správny súd konštatuje, že záver žalovaného o tom, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie z\nnáboženských dôvodov, pričom tieto prispeli k vyšetrovaniu štátnych orgánov, ako aj z dôvodu jeho\nsexuálnej orientácie, je s poukazom na doteraz zistený skutkový stav a informácie o krajine pôvodu\nneudržateľný.\n32. Žalobca tvrdil, že sa modlí, žalovaný, že žalobca nie je pokrstený, k čomu správny súd uvádza, že\nustanovenie § 8 písm. a) zákona o azyle ustanovuje ako jedno z kvalifikačných kritérií náboženské\ndôvody, ktoré sú oveľa širším pojmom ako náboženské presvedčenie. K náboženským dôvodom\nobavy z prenasledovania môže patriť aj uplatňovanie štátnej náboženskej ideológie, vrátane práva/\nprávneho systému voči jednotlivcom alebo skupine obyvateľov, ktorí sa s takýmto presadzovanými\nnáboženskými hodnotami/požiadavkami nemôžu alebo nechcú stotožniť. Kresťanstvo, viera nie je\nmerateľná počtom návštev kostolov, ide hlavne o vnútorné presvedčenie toho ktorého veriaceho.\nNeobstojí záver žalovaného, že v krajine pôvodu žalobcovi nič nehrozí, keď bude ohľadom svojej viery\na orientácie diskrétny a preto nebude mať po návrate do krajiny pôvodu žiadne problémy v súvislosti\nso svojim konvertovaním na kresťanstvo. Aj v prípade, ak by žalobca nebol konvertitom, resp. ak by\ntáto skutočnosť nebola preukázaná, skutočnosť, že nežil v duchu islamského náboženstva, môže mať\nrovnaké následky ako konvertovanie po prijatí sviatosti krstu.\n33. Podľa článku 10 ods. 1 písm. b) Kvalifikačnej smernice, pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nprihliada členský štát k týmto hľadiskám: pojem náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického,\nneteistického a ateistického presvedčenia, účasť alebo zdržanie sa oficiálnych bohoslužieb v súkromí\nalebo na verejnosti, sám alebo spoločne s inými, iné náboženské úkony alebo prejavy názoru alebo\nformy osobného alebo spoločenského správania založeného na akomkoľvek náboženskom presvedčení\nalebo ním nariadené náboženským presvedčením. V článku 10 ods. 1 písm. b) Kvalifikačná smernica\nvýslovne uvádza hľadiská, ktoré majú správne orgány pri posudzovaní prenasledovania z náboženských\ndôvodov posudzovať.\n34. Správny súd je názoru, že je potrebné vychádzať z potenciality prenasledovania tak, ako to má\nna mysli ustanovenie § 8 písm. a) zákona o azyle, žalovaný nedostatočne vyhodnotil objektívnu\nhrozbu prenasledovania nie len v kontexte náboženstva z náboženských dôvodov, ale aj jeho sexuálnej\norientácie, vo vzťahu ku ktorej zistenie skutkového stavu nepostačuje na riadne posúdenie veci.\n\n35. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa\n09.04.2013, z ktorej vyplýva, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby\npreukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\n36. Na základe toho nie je správnemu súdu zrejmé, na základe čoho žalobcovi nebol umožnený\ndoplňujúci pohovor, keď oň žalovaného požiadal písomným podaním zo dňa 14.08.2020 doručeným\ndňa 19.08.2020 (č.l. 90-91 administratívneho spisu) a v ktorom vysvetlil, aké informácie by chcel doplniť\na upozornil, že môžu mať významný vplyv na konečné rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie azylu.\nŽalovaným namietaná skutočnosť, že o doplňujúci pohovor požiadal po porade s právnym zástupcom je\nbez právneho významu. Žalovaný argumentoval ustanovením § 6 ods. 1 zákona o azyle, podľa ktorého\npoverený zamestnanec ministerstva vykoná pohovor so žiadateľom; ak je to potrebné, pohovor možno\nopakovať. Pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné vydať rozhodnutie na základe vstupného\npohovoru podľa § 4 ods. 1, teda že ide o možnosť a nie povinnosť opakovania pohovoru.\n37. Hoci z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť pohovor opakovať, správnemu súdu nie je\nzrejmé, prečo toto oprávnenie žalovaný nevyužil, ak mali z neho vyplynúť ďalšie žalobcom naznačované\nskutočnosti v spojení s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán\nje povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a požiadavkou riadneho\na náležitého zistenia skutočného stavu.\n38. Ak žiadateľ o azyl tvrdí, že je pre svoju vieru prenasledovaný, musí vierohodne vyložiť, v čom jeho\nviera spočíva, ako sa prejavuje navonok, s kým ďalším a akým spôsobom ju praktizoval. S ohľadom\nna obtiažnosť hodnotenia, či je žiadateľ veriacim, musí pritom správny orgán vec hodnotiť v celkovom\nkontexte, napr. zvážiť aj tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu o hĺbke jeho viery, dĺžke doby, po\nktorú danú vieru vyznáva, zapojenie sa do náboženského života príslušnej komunity, vziať do úvahy\njeho celkový prezentovaný duchovný vývoj a pod. Predmetom hodnotenia konvertovania na kresťanstvo\nmusí byť totiž úplnosť vnútorného presvedčenia k vyznávanie určitého náboženstva a s ním spojené\nidentita a spôsob života.\n39. Zistené skutočnosti by mal správny orgán posúdiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, doplniť, ak je\nto možné, o ďalšie dôkazy (najmä správy o situácii v krajine pôvodu), urobiť si úsudok o žiadateľovej\nosobnosti a až na základe všetkých týchto zistení urobiť záver, či je výpoveď žiadateľa ohľadom\nvierohodná.\n40. Žalovaný sa dostatočne nezaoberal tvrdeniami o prípadnom postihu - hrozbe trestu smrti, riziko\ntrestu smrti nezohľadnil ani pri úvahe o poskytnutí doplnkovej ochrany, dokonca nezistil dôvody ani na\nposkytnutie azylu z humanitných dôvodov, keď súčasťou administratívneho spisu sú aj lekárske správy\nžalobcu.\n41. S ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný posudzoval rozhodujúce\notázky skôr formálne. Ako bolo ale uvedené vyššie, žalovaný sa nevysporiadal s obavami z\nprenasledovania z náboženských dôvodov v spojení s hrozbou trestu smrti podľa žalobcom citovanej\nsprávy. V spojitosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom ohľadom sexuálnej orientácie žalobcu\na jej dôsledkov tak žalovaný nezistil skutkový stav v dostatočnej miere, aby si mohol urobiť úsudok\nohľadom udelenie azylu, prípadne doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle. Uvedené pochybenia\ntak viedli k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné podľa ustanovenia § 220 SSP zrušiť.\n42. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne riadne vyhodnotiť existenciu dôvodov\nna poskytnutie medzinárodnej ochrany žalobcovi, za týmto účelom doplniť dokazovanie, a to\nnajmä doplňujúcim pohovorom žalobcu okrem iného za účelom ozrejmenia bisexuality, existencie\nkompromitujúceho videa a vydierania, či už zo strany súkromných alebo verejných subjektov, správou\nA. M. Dignity Trust, na ktorú poukazoval žalobca najmä pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti\nza pohlavný styk medzi mužmi a ďalšími správami dostupnými v čase rozhodovania o žiadosti,\nvyhodnotiť k tejto otázke všetky argumenty žalobcu, vrátane tých, ktoré uplatnil v tomto súdnom konaní.\nSprávny súd poukazuje na správu o krajine pôvodu žalobcu, ktorú predložil žalovaný v priebehu\ntohto súdneho konania, pričom bude nevyhnutné sa vysporiadať aj s právom každého na náboženskú\n\nslobodu upravenú o.i. v článku 9 Dohovoru, podľa ktorého každý má právo na slobodu myslenia,\nsvedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu\nprejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou,\nvyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov.\n43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu súdu.\n(§ 439 ods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}