{"guid": "65b721f0-61da-42c5-8bd3-88b0e2590b50:0339bec8-c3ad-48ad-a174-40f0f0c679be", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200951.4", "spisova_znacka": "BA-8SaZ/4/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8SaZ/4/2020 z 13. 7. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. júla 2023, sp. zn. BA-8SaZ/4/2020, ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200951.4", "identifikacne_cislo": "1020200951", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "sudca_id": 1009, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-hauerlandova-phd-1009", "datum_vydania": "2023-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-d", "nazov": "§ 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-9", "nazov": "§ 19a ods. 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19b", "nazov": "§ 19b zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4.pismeno-d", "nazov": "§ 13c ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-23.odsek-3", "nazov": "§ 23 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-23.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-6", "nazov": "§ 206 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-41a.odsek-1", "nazov": "§ 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-41a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-41a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-9", "nazov": "§ 19a ods. 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-444"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19b", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-23", "/SK/ZZ/2004/215#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/215#paragraf-34", "/SK/ZZ/2004/215#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/1993/38#paragraf-41a", "/SK/ZZ/1993/38#paragraf-41", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-444"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0339bec8-c3ad-48ad-a174-40f0f0c679be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200951.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200951.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200951.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8SaZ/4/2020\n1020200951\n13. 07. 2023\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2023:1020200951.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B.\nB., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, povolenie na pobyt č. RG2918744,\nprechodne bytom: C. XXX, zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z. so sídlom Budyšínska 1,\nBratislava, IČO: 173 160 14 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,\nso sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: A./XXXXX zo dňa 27.5.2020 o nepredĺžení doplnkovej ochrany, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: A./XXXXX zo dňa 27.5.2020, ktorým nepredĺžil doplnkovú ochranu žalobcu: A. B. B., nar. XX.X.XXXX, štátny\npríslušník Sýrskej arabskej republiky, povolenie na pobyt č. RG2918744 z r u š u j e a vec v r a c\ni a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne\nsamostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 6.7.2020 žiadal, aby správny súd\nrozhodnutie Ministerstva vnútra, migračný úrad ČAS:A./XXXX-X zo dňa 27.5.2020 v celom rozsahu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi bolo dňa 4.6.2020 doručené\nrozhodnutie žalovaného ČAS: A./XXXX-X zo dňa 27.5.2020, v ktorom žalobcovi podľa § 20 ods. 3 z\ndôvodu podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 o azyle nepredlžil doplnkovú ochranu. Žiadateľ\nje na Slovensku od roku 2005. Na Slovensku má priateľku, slovenskú občianku, s ktorou má syna B.\nB. B., nar. X.XX.XXXX. Má vlastnú firmu Barbita s.r.o., IČO: 52008517. Žalobca požiadal o predĺženie\ndoplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život z dôvodu, že by bol nútený narukovať do sýrskej\narmády, čím by sa podieľal na vojnových trestných činoch či trestných činoch proti ľudskosti, ktorých sa\nvláda C. al B. dopúšťa a z dôvodu, že v meste Aleppo, odkiaľ pochádza, je stále nepokojná situácia.\nŽiadateľ požiadal dňa 15.3.2019 o predĺženie doplnkovej ochrany. Avšak migračný úrad rozhodnutím\nČAS:A./XXXX-X D. dňa 3.9.2019 rozhodol o nepredlžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu\npodľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 o azyle (ďalej len „zákon o azyle\"). Žiadateľ podal\nproti predmetnému rozhodnutiu správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v\nBratislave rozsudkom zo dňa 30.10.2019, sp. zn. 8SaZ/9/2019 rozhodol, že rozhodnutie ČAS:A./XXXXX zo dňa 3.9.2019 zrušuje a vec vracia migračnému úradu na ďalšie konanie. Hlavným dôvodom pre\nzrušenie rozhodnutia migračného úradu ČAS:A./XXXX-X krajským súdom, bolo že v administratívnom\nspise a následne aj v samotnom rozhodnutí správneho orgánu absentovala akékoľvek informácia o\nobsahu stanoviska Slovenskej informačnej služby k predĺženiu doplnkovej ochrany. Výsledkom tohto\nkonania je v súčasnosti napádané rozhodnutie žalovaného ČAS: A.- XX/XXXX-X zo dňa 27.5.2020,\nv ktorom žalovaný opäť nepredĺžil žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa §\n\n13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle a v uvedenom rozhodnutí opäť absentujú informácie o obsahu\nstanoviska Slovenskej informačnej služby. Žalobca má naďalej za to, že spĺňa podmienky v zmysle\n§ 13a zákona o azyle pre udelenie/predlženie doplnkovej ochrany, lebo sú vážne dôvody domnievať\nsa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo\nforme mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestu a zároveň sa jedná o\nvážne a individuálne ohrozenie jeho života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, a to prevažne zo strany\nštátu, z dôvodov, že sa vyhýbal vojenskej službe, je navrátilec (žiadateľ o azyl) a zároveň býval v\nmeste Aleppo. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného a) vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, b) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, c) zistenie\nskutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, d) došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Rozhodnutie žalovaného\nje založené na, pravdepodobne negatívnom, stanovisku Slovenskej informačnej služby. V rozhodnutí\nsa uvádza: „Dňa 11.2.2020 bolo migračnému úradu pod č.p. E./XX-X-XX-X/XXXX-X doručené príslušné\nstanovisko Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa oboznámil a ktoré v plnej miere a explicitne\nkorešponduje s obsahom ustanovenia § l3c ods. 4 písm. d) zákona o azyle. Nakoľko uvedené stanovisko\ns predmetnou informáciou podlieha utajeniu v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností,\nnie je súčasťou spisového materiálu žiadateľa o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR, ale\nje evidované na migračnom úrade v osobitnej evidencii utajovaných skutočností.“ Na základe týchto\ninformácii je možné sa domnievať, že žalovaný a pravdepodobne aj SIS považuje žalobcu za osobu\nnebezpečnú pre bezpečnosť Slovenskej republiky, a teda že stanovisko SIS obsahovalo pravdepodobne\nnesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. Žalobcovi však informácia o tom, prečo ho SIS považuje za\nnebezpečného, nebola v žiadnej forme sprístupnená. Žalobca si nie je vedomý žiadneho konania, ktoré\nby mohlo viesť k záveru, že môže byť považovaný za osobu nebezpečnú pre bezpečnosť Slovenskej\nrepubliky. Na Slovensku žije od roku 2005, má priateľku slovenskú občianku, s ktorou má syna a na\nSlovensku podniká. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že bol žalobca v minulosti odsúdený za\nzločin prevádzačstva spolupáchateľstvom, za ktorý bol odsúdený na 7 rokov odňatia slobody. Avšak\nžalobca bol po 5 rokoch podmienečne prepustený na slobodu z dôvodu, že bolo možné očakávať,\nže ďalej povedie riadny život. Svoj čin oľutoval a trest si odpykal. Ak žalovaný (prípadne SIS) počas\nsprávneho konania zistil informácie, ktoré mali za následok, že je žalobca považovaný za nebezpečného,\nmal byť s nimi žalobca konfrontovaný a mať možnosť sa k nim vyjadriť, prípadne objasniť ďalšie\nrelevantné skutočnosti, či predložiť iné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca zároveň poukazuje\nna to, že keďže žalobcovi nebol sprístupnený obsah samotného vyjadrenia SIS v žiadnej forme, môže sa\nlen domnievať, že sa jedná o negatívne stanovisko k predĺženiu doplnkovej ochrany žalobcu a teda sa\nopakovane jedná o nejednoznačne formulované rozhodnutie. Správny orgán žalobcovi nedal možnosť\noboznámiť sa a následne sa vyjadriť k tak zásadnej informácii, na základe ktorej je považovaný za\nnebezpečného, čím porušil práva účastníka konania v zmysle správneho poriadku aj v zmysle čl. 46, 47\na 48 Ústavy Slovenskej republiky, a žalovaný nemohol presne a úplne zistiť skutočný stav veci a teda ani\nrozhodnutie správneho orgánu nemohlo vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. K konaní,\nktoré viedlo k vydaniu napádaného rozhodnutia žalovaného, zároveň došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia. V zmysle doterajšej judikatúry k téme utajovaných informácii a ich sprístupňovania je možné\nkonštatovať, že aj v prípade, ak sa jedná o národnú bezpečnosť je potrebné umožniť účastníkovi konania\nsa vyjadriť k všetkým vykonaným dôkazom a uplatniť svoje právo na účinný prostriedok nápravy, aby\nbol zachovaný princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti zbraní ako základných práv na spravodlivé\nsúdne konanie. Ak sa utajovaná informácia účastníkovi konania v nijakom rozsahu nesprístupňuje, jedná\nsa o porušenie práv v zmysle správneho poriadku, ústavného práva v zmysle čl. 48 ods. 2 vyjadriť sa\nk vykonaným dôkazom aj práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces v zmysle čl. 47\nCharty základných práv Európskej únie. Žalobca na podporu svojich tvrdení pripojil relevantnú judikatúru:\nRozsudok AI Nashif proti Bulharsku zo dňa 20.6.2002, sťažnosť Č. 50963/99, Rozhodnutie NSSR\n10Sžak/ll/2017 zo dňa 6.8.2017, Nález US PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018, Nález ÚS ČR sp.zn PI.\nÚS 11/2000 z 12.7.2001 (č. 322/2001 Zb., Nl13/23 SbNU 105). Žalobca žiadal, aby mu bolo umožnené\noboznámiť sa s utajovanou informáciou, ktorá tvorí podklad pre napádané rozhodnutie žalovaného\n(prípadne aspoň v čiastočnej miere), aby mal možnosť vyjadriť sa k jej obsahu, nakoľko žalobca má\nprávo vedieť, čo mu je kladené za vinu resp. čo obsahuje utajovaná informácia, aby boli zachované\njeho práva na spravodlivý proces a práva sa voči týmto informáciám účinne brániť. Žiadal súd, aby\nsa oboznámil s utajovanou informáciou, ktorá viedla k vydaniu napádaného rozhodnutia o nepredĺžení\n\ndoplnkovej ochrany. Nakoľko bez posúdenia, či existujú dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali\nohrozenie národnej bezpečnosti a posúdením nakoľko sú tieto informácie relevantným dôkazom o tom,\nže žalobca je osobou ohrozujúcou bezpečnosť Slovenska nie je možné posúdiť zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Žalobca sa zároveň úplne stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, že ustanovenie § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle, z ktorého vychádza aj napádané\nrozhodnutie, môže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR v tejto veci podal aj\nsťažnosť na Ústavný súd, sp. zn. 10Sžak/ll/2019 zo dňa 21.8.2019, evidenčné číslo Ústavného súdu\n1799/2019, nakoľko sa domnieva, že § 13c ods. 4 písm. d) a § 19 ods. 9 a § 20 ods. 3 zákona o\nazyle môžu byť v rozpore s čl. 46 ods. 1 a 2, čl 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. l, čl. 12\nods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej\núnie. Rozhodnutie Ústavného súdu má zásadný vplyv aj na aktuálne konanie a teda aj na napádané\nrozhodnutie žalovaného. Poukázal na zásadu non refoulment a rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa\n22.8.2017, sp.zn. 1Sžak/ll/2017 zo dňa 22.8.2017. Správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav,\nak sa nezaoberal otázkou, či môže byť žalobca navrátený/vyhostený do krajiny pôvodu, ak by mu\nnebola predlžená doplnková ochrana a to v zmysle zásady non refoulement podľa čl. 33 Dohovoru\no právnom postavení utečencov a podľa čl. 19 Charty základných práv Európskej únie. Poukázal na\ninformácie o krajine pôvodu. Nemožno predpokladať nejaké ďalšie konanie, v ktorom by sa rozhodovalo\no vyhostení žalobcu. Bolo preto potrebné v tomto konaní posúdiť, či existujú prekážky jeho vyhostenia,\nokrem už vyššie uvedeného aj s ohľadom na rodinný život žalobcu, ktorý má na Slovensku článku 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 9 a 10 Dohovoru o právach dieťaťa.\nV čase keď rozhodoval Okresný súd Prešov o vyhostení žalobcu, žalobca ešte nemal syna a preto bolo\npotrebné v tomto konaní posúdiť okrem zásady non refoulment aj právo na rodinný a súkromný život\nžalobcu a práva jeho dieťaťa. Žalovaný však len skonštatoval, že rozhodnutím o nepredlžení doplnkovej\nochrany nie je zasahované do rodinného života žalobcu, čím vec nesprávne právne posúdil. Žalobca\nmá v zmysle vyššie uvedených skutočností za to, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalovaný vec nesprávne právne posúdil a zároveň došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia.\n2. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril tak, že dňa 15.3.2019 požiadal žalobca podľa § 20 ods. 3\nzákona č. 480/2002 Z.z. o azyle pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru\nv Bratislave o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR a ako dôvody uviedol, že v jeho krajine\nnaďalej pretrváva vojnový stav a on sa nemôže vrátiť domov. Doplnková ochrana bola žalobcovi prvýkrát\nposkytnutá rozhodnutím migračného úradu ČAS: A./XXXX-X D. dňa 15.3.2018 podľa § 13a a § 20 ods.\n4 zákona o azyle z dôvodu splnenia podmienok podľa § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle. Migračný úrad\nv súvislosti s opätovným vyhodnotením jeho žiadosti vyžiadal dňa 25.3.2019 v zmysle § 19a ods. 9 a §\n19b zákona o azyle stanovisko od Slovenskej informačnej služby, ktoré mu bolo pod č.p. E./XXX-X-XXX/XXXX-X dňa 30.4.2019 doručené. Nakoľko ide o informácie, ktoré podliehajú utajeniu podľa zákona\nč. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ochrane utajovaných skutočností“), nie je súčasťou spisového materiálu, ktorý obsahuje len\núradný záznam o tom, že táto informácia je evidovaná v osobitnej evidencii utajovaných skutočností.\nMigračný úrad následne rozhodnutím ČAS: A./XXXX-X zo dňa 3.9.2019 nepredĺžil menovanému\ndoplnkovú ochrana podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle. Vzhľadom\nna to, že v danom prípade išlo „o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky“, bolo vydané vyššie\nuvedené rozhodnutie migračného úradu. Proti uvedenému rozhodnutiu podala právna zástupkyňa\nžalobcu správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 8SaZ/9/2019-30 zo dňa\n30.10.2019 uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (rozsudok\nnadobudol dňa 8.11.2019 právoplatnosť). Migračný úrad následne rozhodnutím ČAS: A./XXXX-X D. dňa\n27.5.2020 nepredĺžil menovanému doplnkovú ochrana podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 4\npísm. d) zákona o azyle. Žalovaný si pred vydaním rozhodnutia zabezpečil všetky relevantné podklady k\nrozhodnutiu, vykonal opätovne dňa 20.2.2020 so žalobcom pohovor a dňa opätovne vyžiadal v súlade s\nustanovením § 19a ods. 9 a § 19b stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva\n(ďalej len „SIS“), ktoré bolo žalovanému doručené dňa 11.2.2020 pod č. p. E./XX-X-XX-X/XXXX-X.\nVzhľadom na to, že v danom prípade išlo „o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky“, bolo vydané\nvyššie uvedené rozhodnutie migračného úradu. Následne právna zástupkyňa podala proti rozhodnutiu\nžalovaného ČAS: A./XXXX-X zo dňa 27.5.2020 o nepredĺžení doplnkovej ochrany správnu žalobu na\nKrajský súd v Bratislave, nakoľko je toho názoru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci, žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Taktiež uviedla, že zároveň došlo k\n\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia. Režim utajovaných skutočností, ktorý právna zástupkyňa napáda,\nvšak podlieha zákonným obmedzeniam. V súvislosti s procesnými oprávneniami účastníkov konania\nuž zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok podľa § 23 ods. 3 stanovuje isté obmedzenia: „Správny\norgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná\nskutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom\nuložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.“ Rovnako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\nvyplýva, že bezpečnostný záujem je nadradený nad všeobecné zásady správneho konania. V zmysle\nzákonnej úpravy je zrejmé, že režim utajovaných skutočností podlieha istým obmedzeniam. Zákon o\nochrane utajovaných skutočností v § 2 písm. a) vymedzuje utajované skutočnosti a v § 2 písm. f) tiež\noprávnené osoby, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo\nzákona o utajovaných skutočnostiach. Oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej\nfunkcie je aj sudca (§ 34 ods. 1 písm. f) zákona o utajovaných skutočnostiach). Za oprávnenú osobu\nsa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do\nktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami\nv rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o\npovinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie\nvykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný\nzáznam (§ 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach). Z uvedených skutočností vyplýva, že\nsudca v predmetnom konaní je oprávnenou osobou s osobitným postavením na oboznamovanie sa s\nutajovanými skutočnosťami. Zákonná úprava je vo svojej podstate založená na dôvere v spravodajské\npoznatky Slovenskej informačnej služby, pričom zákon o ochrane utajovaných skutočností, ako aj zákon\no Slovenskej informačnej službe vychádza z potreby nesprístupnenia týchto informácií tretím osobám. K\nich preskúmaniu sú v zmysle právnej úpravy oprávnené súdy a ich sprístupnenie tretej strane podlieha\nzákonným obmedzeniam. V súvislosti s transpozíciou čl. 23 ods. 1 písm. b) revidovanej procedurálnej\nsmernice žalovaný poznamenáva, že predmetné ustanovenie bolo transponované do § 35 ods. 3 zákona\no utajovaných skutočnostiach. Správna žaloba pritom neobsahuje informáciu, či právna zástupkyňa\npožiadala v predmetnom prípade SIS o vydanie súhlasu s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými\nskutočnosťami, preto konštatovanie o porušení alebo obmedzení procesných práv žalobcu nepovažuje\nžalovaný za opodstatnené. V rámci súčasnej zákonnej úpravy pri použití § 13c ods. 4 písm. d) v spojení\ns § 20 ods. 3 zákona o azyle nie sú už pre migračný úrad (na rozdiel od úpravy zákona o azyle\nnapadnutej pred ústavným súdom) podstatné dôvody, na základe ktorých spravodajská služba nesúhlasí\ns predĺžením doplnkovej ochrany, podstatná je len existencia stanoviska obsahujúceho nesúhlas s\npredĺžením doplnkovej ochrany. Zo strany SIS ide o „záväzné“ stanovisko, ktoré je žalovaný povinný\nrešpektovať.\n3. Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)\npreskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy SSP, podľa ust. § 107 v spojení s ust. §\n206 ods. 6 SSP. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu\nverejnej správy v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (ust. § 220 SSP).\n4. Podľa § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správny súd\nposudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n5. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n6. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n7. Podľa § 220 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom\nzruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného,\nčíslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo\njeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo\nopatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného\n\nrozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného\ndokladu totožnosti.\n8. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n9. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže\naj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n10. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento\nzákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\n11. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgan.\n12. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n13. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n14. Podľa čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné\nľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.\n15. Podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v\nrozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada\nSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n17. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že\nmedzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,\nprípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné\ndo šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s\nústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a\nak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v\nodseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a\nostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia\nstrácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\n18. Podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov\n1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie\nústavného súdu je všeobecne záväzné.\n\n19. Podľa § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú\núčinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.\n20. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym\npredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na\nvyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.\n21. Podľa § 91 ods. 1 zák. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym\npredpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného\nsúdu v zbierke zákonov.\n22. Podľa § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n23. Podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok;\npo uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú\nsplnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2\naž 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej\nvety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto\nlehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive,\nktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú\nžiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.\n24. Podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu\nžiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského\nspravodajstva, ktoré svoje stanovisko zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.\nSlovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety\nposudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu,\nktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva;\nministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do\nevidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na\núčely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1.\n25. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie.\n26. Rozhodnutím zo dňa 27.05.2020, ČAS: A./XXXX-X F. nepredĺžil žalobcovi doplnkovú ochranu, ktorá\nmu bola poskytnutá rozhodnutím Migračného úradu ČAS: A./XXXX-X D. dňa 15.03.2018, právoplatným\ndňa 21.03.2018. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil ust. § 13a, 13b a 13c ods. 4 písm. d/, § 19a ods. 9,\n§ 19b a § 20 ods. 3 zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZoA“) .\n27. Žalovaný na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že dňa 25.03.2019 si v súlade s ust. § 19a\nods. 9 a § 19b zákona o azyle opätovne vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby a\nVojenského spravodajstva. Dňa 11.02.2020 bolo Migračnému úradu pod č.p. E./XX-X-XX-X/XXXX-X\ndoručené stanovisko Slovenskej informačnej služby, ktoré podlieha utajeniu v zmysle zákona o ochrane\nutajovaných skutočností, nie je súčasťou spisového materiálu žalobcu, ale je evidované na migračnom\núrade v osobitnej evidencii utajovaných skutočností a migračný úrad je ho v zmysle zákona povinný\nrešpektovať. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.\n28. Vo vzťahu k tejto forme medzinárodnej ochrany (doplnkovej ochrane) súd uvádza, že jej\nzmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým\nžiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne\n\nuvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiadúce, požadovať ich vycestovanie.\nHoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate\nžiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než\nv prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie, či neudelenie doplnkovej ochrany do\nznačnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.\n29. Správny súd uznesením č.k. 8SaZ/4/2020 – 57 zo dňa 22.10.2020 prerušil konanie podľa ust. § 100\nods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku do právoplatného skončenia konania o súlade právnych\npredpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, vedeného na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 15/2020, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre\nrozhodnutie správneho súdu a túto si správny súd nemôže posúdiť sám.\n30. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63 zo dňa 15.03.2023 rozhodol,\nže ustanovenia § 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4 písm. d), § 19a ods. 10 v časti „obsahujúce súhlas\nalebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany“ zákona č. 480/2002 Z.z. o\nazyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 46\nods. 1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon č. 124/2022 Z.z. s účinnosťou k 1.\njúnu 2022 novelizoval zákon o azyle v časti napadnutého § 19a ods. 9. Táto novelizácia sa však nedotkla\nobsahového znenia napadnutého ustanovenia, ale len jeho označenia. Z materiálneho hľadiska tým\nnedošlo k zmene predmetu konania. Relevantným pre prieskum ústavnej súladnosti sa tak namiesto §\n19a ods. 9 stáva § 19a ods. 10 zákona o azyle. Podľa dôvodovej správy zákona č. 198/2018 Z.z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o azyle“) sa základ napadnutých ustanovení (t.j. § 13c\nods. 4 písm. d) a § 19a ods. 10) týka doplnenia nového dôvodu na neudelenie azylu na účel zlúčenia\nrodiny a nového dôvodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany v prípade, ak stanovisko Slovenskej\ninformačnej služby alebo stanovisko Vojenského spravodajstva obsahuje nesúhlas s udelením azylu\nalebo s poskytnutím doplnkovej ochrany. Dôvodová správa k novele zákona o azyle uvádza, že\n„Spravodajské služby budú pri spracovaní predmetného stanoviska (obsahujúceho súhlas alebo\nnesúhlas s udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany) posudzovať nebezpečnosť žiadateľa\npre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti\nSlovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva.“. Stanovisko Slovenskej informačnej\nslužby a Vojenského spravodajstva tým vytvára dodatočný dôvod na neudelenie azylu, resp. doplnkovej\nochrany, v Slovenskej republike. S týmto dôvodom na neudelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany,\nprepracovaná procedurálna smernica explicitne neráta. Je však nepochybné, že tento sekundárny akt\nEÚ nemôže prekročiť rámec primárnej delegácie, ktorý je v čl. 72 ZFEÚ výslovne limitovaný. Podľa tohto\nustanovenia totiž s ohľadom na „priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ nemôže byť „dotknutý\nvýkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej\nbezpečnosti“. Výnimka národnej bezpečnosti je aj v prepracovanej procedurálnej smernici na viacerých\nmiestach reflektovaná (napr. v čl. 23 ods. 1, čl. 26 ods. 6, čl. 31 ods. 8). Členské štáty sa teda môžu\nod ustanovení smernice odchýliť a upraviť prísnejšie podmienky na udeľovanie azylu, resp. doplnkovej\nochrany. S ohľadom na výnimku národnej bezpečnosti je však nevyhnutné dodržiavať podmienky, ktoré\nstanovuje právo EÚ. Prísnejšia národná úprava totiž nesmie brániť efektívnemu výkonu práva EÚ na\nnárodnej úrovni. Právo EÚ je teda rozhodné pre posúdenie prísnejšieho národného režimu týkajúceho sa\nminimálneho rámca azylovej politiky. Práve preto je v intenciách čl. 51 ods. 1 charty možné skonštatovať\naplikovateľnosť charty s ohľadom na napadnuté ustanovenia zákona o azyle. Špecifikom tejto úpravy\nje, že na základe stanoviska podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle ministerstvo ako správny orgán\npodľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle neposkytne doplnkovú ochranu, ak stanovisko podľa §\n19a ods. 10 obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. Takéto negatívne stanovisko je\nnásledne podľa § 13c ods. 4 písm. d) rozhodné pre ministerstvo pre neposkytnutie doplnkovej ochrany.\nAplikáciou týchto ustanovení tak môže dôjsť k obmedzeniu základného práva účastníka správneho\nkonania a následne potenciálne aj súdneho konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\n(čl. 48 ods. 2 ústavy), čo súčasne implikuje možnú nerovnosť postavenia účastníka v konaní pred\nsprávnymi orgánmi a pred správnymi súdmi (čl. 47 ods. 3 ústavy), ktoré v zmysle zákona o azyle môžu\npreskúmať rozhodnutie ministerstva o neudelení doplnkovej ochrany. Napadnuté ustanovenia (§ 19a\nods. 10 a § 13c ods. 4) boli do zákona o azyle doplnené zákonom č. 198/2018 Z.z. s účinnosťou od\n20. júla 2018. Negatívne stanovisko Slovenskej informačnej služby, resp. Vojenského spravodajstva sa\ntým stalo dôvodom na neposkytnutie doplnkovej ochrany. Podľa dôvodovej správy k uvedenej novele\nzákona o azyle sa spravodajské služby stali oprávnené posúdiť nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť\n\nSlovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej\ninformačnej služby alebo Vojenského spravodajstva. Ochrana verejnej bezpečnosti prostredníctvom\nochrany utajovaných skutočností pred nepovolanými osobami nepochybne spadá do legitímnych cieľov,\nktorých naplnenie môže byť dôvodom na obmedzenie ústavou garantovaných justičných práv, ktoré\ntvoria referenčný rámec tohto návrhu na začatie konania. Napadnuté ustanovenia zákona o azyle\nvýrazným spôsobom limitujú možnosť oboznámiť žiadateľa o doplnkovú ochranu s dôvodmi týkajúcimi\nsa ich verejnej nebezpečnosti v stanovisku spravodajských služieb. Toto stanovisko následne tvorí\nzáklad pre rozhodnutie ministerstva o udelení doplnkovej ochrany. Obmedzená možnosť oboznámiť\nsa s odôvodnením stanoviska spravodajských služieb sa v správnom konaní vzťahuje aj na samotné\nministerstvo, resp. jeho zamestnancov, na ktorých sa podľa § 34 a § 35 zákona o ochrane utajovaných\nskutočností nevzťahuje osobitný režim prístupu k utajovaným informáciám (t.j. oprávnené osoby s\nosobitným postavením a iné oprávnené osoby). Zákonne súladná je aj situácia, v ktorej by osoba\nžiadajúca o doplnkovú ochranu či jej advokát, nedostali vôbec žiadne informácie, ktoré spravodajské\nslužby viedli k vydaniu negatívneho stanoviska podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle. Preto je legitímne\na vo verejnom záujme chrániť utajované skutočnosti, ktorých odtajnený alebo inak uverejnený obsah\nby mohol ohroziť životné záujmy nielen nášho štátu, iných štátov, ale aj tretích osôb, ktoré sú mimo\nprocesu takého utajovania. Na druhej strane sa však musí zabrániť neprimerane voľnej, ba až svojvoľnej\núprave ochrany utajovaných skutočností vo vzťahu k posudzovaným žiadateľom o doplnkovú ochranu.\nAk sa teda žiadateľ o doplnkovú ochranu nedozvie žiadne dôvody, pre ktoré spravodajské služby\nvydali stanovisko obsahujúce nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany, nemožno hovoriť len o\nnedodržaní absolútnej kontradiktórnosti konania, tak ako to v stanovisku tvrdí vláda. Nesprístupnením\nvykonávaného dôkazu en bloc pri každom negatívnom stanovisku podľa § 19a ods. 10 zákona o\nazyle sa žiadateľovi odopiera možnosť vyjadrenia sa k často rozhodnému dôkazu azylového konania.\nMenej invazívnu alternatívu k úplnému nesprístupneniu dôvodov, pre ktoré vydala Slovenská informačná\nslužba, resp. Vojenské spravodajstvo predmetné negatívne stanovisko, by mohla predstavovať možnosť\nsa s odôvodnením oboznámiť aspoň v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Pre zachovanie ústavnej\nsúladnosti § 19a ods. 10 by sa relevantné skutočnosti mali v nevyhnutnom rozsahu sprístupniť aj\nžiadateľovi prostredníctvom predmetného stanoviska Slovenskej informačnej služby, resp. Vojenského\nspravodajstva, t.j. aspoň s podstatou dôvodov týkajúcej sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ\nrozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy, a to spôsobom, pri ktorom sa zohľadní nevyhnutný dôverný\ncharakter spravodajských a operatívnych informácií (porovnaj s PL. ÚS 8/2016, bod 112). Stanovisko\nSlovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva by teda už nemohlo obsahovať len strohý\nsúhlas alebo nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. Tým by sa zabezpečila možnosť žiadateľa\nvyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, ktoré viedli k negatívnemu stanovisku spravodajských služieb\ntýkajúceho sa ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. Takéto opatrenie by zabezpečilo ochranu\nčasti utajovaných skutočností a súčasne by sa tým splnil nevyhnutný rámec uplatňovania ústavou\ngarantovaných práv. To by umožnilo dotknutým osobám brániť svoje záujmy za podstatne lepších\npodmienok, ako to umožňuje napadnutá právna úprava. Absolútna ochrana jedného ústavného záujmu\n(bezpečnosť štátu), ktorou sa poprie iný ústavne relevantný záujem (právo na spravodlivý súdny proces),\nje v demokratickom a právnom štáte neprípustná. Keďže § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle od\nsprávneho orgánu požaduje bezvýhradnú akceptáciu negatívneho stanoviska Slovenskej informačnej\nslužby, resp. Vojenského spravodajstva, toto ustanovenie nespĺňa predpoklady najmenej invazívneho\nprostriedku na ochranu bezpečnosti Slovenskej republiky, a tým nevyhnutnosti pri obmedzovaní\npredovšetkým základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2, tak ako ich\nv rámci čl. 6 ods. 1 dohovoru stabilizovane interpretuje ústavný súd. Na základe uvedeného je obe\nnapadnuté ustanovenia možné označiť ako ústavne nesúladné. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, ak ústavný\nsúd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú\npríslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne\npredpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť\nich do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom\nustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po\nšiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne\nzáväzné. Bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky budú naďalej pri rozhodovaní o azyle a o\ndoplnkovej ochrane zabezpečené obligatórnym vyžiadaním si stanoviska Slovenskej informačnej služby\na Vojenského spravodajstva (§ 19a ods. 9 zákona o azyle v redukovanom znení). Rozdiel oproti skoršej\n(ústavne nesúladnej) zákonnej úprave spočíva v tom, že meritórne rozhodujúci orgán (Migračný úrad\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky) bude zvažovať relevantné aplikačné kritérium [„nebezpečného\npre bezpečnosť Slovenskej republiky“ na základe týmto nálezom nedotknutej úpravy § 13 ods. 5 písm.\n\na), resp. § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle] autonómne, teda bez viazanosti stanoviskom Slovenskej\ninformačnej služby a Vojenského spravodajstva. To umožní nielen reálny presun rozhodovania vo veci\nsamej na orgán verejnej správy, ktorému je v správnom konaní zákonom kompetenčne zverený, ale aj\nnaplnenie materiálnej možnosti súdnosprávneho prieskumu takého rozhodnutia, aktuálne eliminovanej\nkogentným znením § 13 ods. 5 písm. c) a § 13c ods. 4 písm. a) zákona o azyle (absolutizujúcim pre\nrozhodovanie v azylovom konaní stanoviska Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva\nako fakticky meritórne rozhodujúceho orgánu). Prieskum správneho súdu získa svoj reálny podklad\ndoplnením zákonnej úpravy popísaným v predchádzajúcom bode v obligatórnej časti (vo väzbe na bod\n74 tohto odôvodnenia), prípadne aj v ďalších ústavným súdom skôr naznačených súvislostiach.\n31. Ústavný súd Slovenskej republiky v inom náleze sp. zn. PL. ÚS ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2,\nčl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. 2. Ustanovenie § 52 ods.\n2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1,\nčl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv\nEurópskej únie. V návrhu doručenom ústavnému súdu 30. mája 2016 najvyšší súd spochybňuje ústavnú\na medzinárodnoprávnu konformitu napadnutého ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, na základe\nktorého policajný útvar môže vydávať rozhodnutia, ktorých odôvodnenia obsahujú iba konštatovanie,\nže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez toho, aby dotknutá osoba bola oboznámená\naspoň s podstatou dôvodov, na ktorých policajný útvar založil svoje rozhodnutie, ak už z dôvodu\nochrany verejnej bezpečnosti ju nemôže oboznámiť s presnými a úplnými dôvodmi. V návrhu doručenom\nústavnému súdu 28. augusta 2017 najvyšší súd spochybňuje ústavnú a medzinárodnoprávnu konformitu\nnapadnutého ustanovenia zákona o azyle, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\nPodľa najvyššieho súdu zásada rovnosti účastníkov konaní je narušená tým, že správny orgán má k\ndispozícii dôkazy (utajované skutočnosti), ktorými cudzinec nedisponuje a nemá ani žiadnu možnosť sa s\ntýmito dôkazmi oboznámiť. Tieto dôkazy nie sú súčasťou spisu a ani správny orgán utajovanú skutočnosť\ncudzincovi v žiadnom rozsahu a v žiadnej forme nesprístupňuje. K rovnakej situácii podľa najvyššieho\nsúdu dochádza aj v konaní, v ktorom súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nvydaného podľa napadnutej právnej úpravy, pretože súd účastníkovi konania nesprístupňuje v žiadnom\nrozsahu a v žiadnej forme dôvody rozhodnutia (utajovanú skutočnosť). Jednotlivec musí byť schopný\nnapadnúť tvrdenie výkonnej moci, že národná bezpečnosť je „v stávke“. Štát nemôže pod ohrozenie\nnárodnej bezpečnosti podradiť akékoľvek konanie alebo správanie osoby, ktoré sa mu nepozdáva (C.G\na ostatní proti Bulharsku). Ak by oboznámenie účastníka s plným znením utajovanej skutočnosti v\nkonaní malo znamenať popretie tohto základného účelu zákona o utajovaných skutočnostiach, možno\npodľa názoru Najvyššieho správneho súdu akceptovať, že správny orgán rozhodujúci o verejných\nsubjektívnych právach účastníkovi konania oznámia len pre riadenie relevantný obsah takej skutočnosti,\na to v primeranej forme (napr. anonymizované či súhrnné údaje a pod.). Podľa ustanovenia § 52\nods. 2 zákona o azyle sa umožní ministerstvu odôvodňovať rozhodnutia vydané v konaní o azyle iba\nskutočnosťou, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky v prípadoch, ak účastník konania je\nnebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Prístup k utajovaným skutočnostiam bude mať len\nsúd. Podľa napadnutej právnej úpravy dotknutá osoba nemôže procesne oponovať tvrdeniu policajného\nútvaru, resp. Slovenskej informačnej služby, že jeho/jej pobyt podľa napadnutého ustanovenia zákona\no pobyte cudzincov, resp. poskytnutie azylu, doplnkovej ochrany alebo dočasného útočiska podľa\nnapadnutého ustanovenia zákona o azyle je nebezpečný(-á) pre Slovenskú republiku. Táto procesná\nnemožnosť má podľa najvyššieho súdu predstavovať ústavne a medzinárodnoprávne neprípustné\nobmedzenie základných procesných práv dotknutej osoby a vzhľadom na jeho/jej prípadné rodinné\nväzby na Slovensku ústavne a medzinárodnoprávne neprípustné obmedzenie aj jeho/jej základného\npráva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. V posudzovanej\nveci napadnutá právna úprava vylučuje vykonávanie dôkazov pochádzajúcich z operatívnej činnosti\njednotlivých zložiek policajného zboru, resp. zo spravodajskej činnosti SIS, a preto je aj vylúčená\nmožnosť vyjadrenia sa k nim. Dikcia napadnutých zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná,\nže neumožňuje taký posun výkladu s ohľadom na základné právo. Za týchto okolností je potrebné\nkonštatovať, že napadnutá právna úprava predstavuje zásah do základného práva každého vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Postup, ktorým súd odníme účastníkovi\n\nkonania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre\njeho rozhodnutie, a vytvorí tak dotknutému účastníkovi konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na\npreukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník konania, je nielen porušením práva\nvyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 od. 2 ústavy, ale aj porušením práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a princípu kontradiktórnosti konania a\nprincípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a obdobne aj porušením práva na účinný prostriedok nápravy a na\nspravodlivý proces podľa čl. 47 charty. Obe uvedené ústavou chránené hodnoty predstavujú nevyhnutný\nzáklad demokratickej spoločnosti, základnú podmienku pre jej rozvoj a pre rozvoj každého jednotlivca.\nNapadnutá právna úprava zbavuje dotknuté osoby akejkoľvek možnosti procesne oponovať tvrdeniu\npolicajného orgánu, resp. SIS, že jeho/jej pobyt je nebezpečný pre Slovenskú republiku. Dôležitosť\nsledovania legitímneho cieľa nemôže ospravedlniť/opodstatniť zásah do základných procesných práv\ndotknutých osôb. Optimálna miera uspokojenia uplatnením napadnutej právnej úpravy v kolízii stojacich\nústavou chránených hodnôt – základných procesných práv dotknutých osôb na jednej strane a\nbezpečnosti štátu na druhej strane si vyžaduje taký prístup, ktorý poskytne minimálny štandard\nochrany základných práv dotknutých osôb. Zákonom daná možnosť súdu oboznámiť sa s utajovanou\nskutočnosťou v rámci súdneho prieskumu administratívnoprávnych rozhodnutí podľa napadnutej právnej\núpravy a zákonom daná možnosť advokáta na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti\nutajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou v rozsahu potrebnom\nna konanie podľa ústavného súdu nepredstavujú dostatočnú procesnú záruku efektívneho uplatňovania\na ochrany v návrhoch najvyššieho súdu označených základných procesných práv dotknutých osôb.\nObmedzenie tejto preskúmateľnosti však nesmie viesť k tomu, aby sa dotknutá osoba nedozvedela\naspoň základné informácie o tom, prečo predstavuje hrozbu pre bezpečnostný záujem Slovenskej\nrepubliky (m. m. PL. ÚS 15/03). Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo)\nmusí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa\nverejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu\nochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ\nrozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že ak\nmá byť súdny prieskum zaručený čl. 47 charty účinný, dotknutá osoba musí mať možnosť oboznámiť\nsa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, a to buď prostredníctvom prečítania\nsamotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia dôvodov na základe jej žiadosti, bez toho,\naby bola dotknutá právomoc príslušného súdu vyžadovať od dotknutého orgánu, aby tieto dôvody\noznámil (rozsudok Josep Penarroja Fa, spojené veci C-372/09 a C-373/09, EU:C:2011:156, bod 63,\nako aj rozsudok Hristo Gajdarov, C-430/10, EU:C:2011:749, bod 41), aby sa jej umožnilo brániť svoje\npráva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa\nna príslušný súd, a aby tento súd mal možnosť v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého\nvnútroštátneho rozhodnutia (rozsudok Unectef proti Georges Heylens a i., 222/86, EU:C:1987:442,\nbod 15; rozsudok 66 Kadi a Al Barakaat International Foundation proti Rade a Komisii, spojené veci\nC-402/05 P a C-415/05 P, EU:C:2008:461, bod 337). V správnom, ako aj súdnom konaní sa však\nmôže ukázať nevyhnutné, že určité informácie sa dotknutej osobe nebudú môcť sprístupniť najmä\nvzhľadom na naliehavé dôvody súvisiace s bezpečnosťou štátu (rozsudok G. B. B. C. H. I. proti J.\na Komisii, už citovaný, bod 342). Podľa Súdneho dvora by bolo v rozpore so základným právom na\núčinný prostriedok nápravy, pokiaľ by súdne rozhodnutie vychádzalo zo skutočností a z dokumentov,\ns ktorými sa účastníci konania alebo ktorýkoľvek z nich nemohli oboznámiť, a teda ku ktorým sa\nnemohli vyjadriť (rozsudok Európska komisia proti Írsku a i., C-89/08 P, EU:C:2009:742, bod 52 a tam\ncitovaná judikatúra). Podľa Súdneho dvora ak za výnimočných okolností vnútroštátny orgán nemôže\ndotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody, na ktorých sa zakladá svoje rozhodnutie, odvolávajúc\nsa na dôvody týkajúce sa bezpečnosti štátu, príslušný súd dotknutého členského štátu musí mať k\ndispozícii a musí použiť postupy a pravidlá procesného práva, ktoré umožnia po prvé skĺbiť legitímne\nzáujmy bezpečnosti štátu týkajúce sa povahy a zdrojov informácií, ku ktorým sa prihliadalo pri prijímaní\ntakého rozhodnutia, a po druhé dostatočne zaručiť jednotlivcom dodržanie ich procesných práv, akým\nje právo byť vypočutý a zásada kontradiktórnosti (obdobne rozsudok Súdneho dvora G. a Al Barakaat\nInternational Foundation proti Rade EÚ a Komisii, už citovaný, bod 344; rozsudok ZZ proti Secretary\nof 67 State for the Home Department, C-300/11, EU:C:2013:363, bod 57). Aj podľa v tomto náleze\nuž uvádzanej judikatúry ESĽP v prípadoch, keď je národná bezpečnosť „v stávke“ (when national\nsecurity is „at stake“), štát musí zabezpečiť, aby dotknutá osoba mala prístup k účinnému opravnému\nprostriedku a spravodlivému súdnemu konaniu. To podľa ESĽP v sebe zahŕňa aj zachovanie určitej\nmiery kontradiktórnosti konania, a to aj v prípade, ak časť alebo všetky dôkazy podliehajú utajeniu. Podľa\n\nESĽP cudzinec s legálnym pobytom na území členského štátu Rady Európy už požíva určité záruky v\nčase prijatia opatrenia o vyhostení, najmä tie, ktoré poskytuje čl. 3 dohovoru (zákaz neľudského alebo\nponižujúceho zaobchádzania) a čl. 8 dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života),\nv spojení s čl. 13 dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom). Berúc\ndo úvahy uvedené práva priznané cudzincom, čl. 1 protokolu č. 7 bol pridaný do systému dohovoru v\nzáujme poskytnúť minimum záruk takýmto osobám v prípade vyhostenia z územia zmluvného štátu.\nPojem „vyhostenie“ v zmysle čl. 1 protokolu č. 7 je podľa ESĽP autonómny pojem, ktorý je nezávislý\nod akejkoľvek definície obsiahnutej vo vnútroštátnom práve. Prijatím čl. 1 protokolu č. 7 obsahujúceho\nzáruky osobitne vzťahujúce sa na konania o vyhostení cudzincov štáty jasne vyjadrili svoj úmysel\nnezahrnúť takéto konania do rámca čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP vo veci Maaouia Kaya proti\nFrancúzsku, cit. vyššie, bod 37). Napadnuté ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a zákona o azyle\nsa nemôžu in abstracto dostať do priamej súvislosti s čl. 8 ods. 1 dohovoru a byť s ním v nesúlade,\nnapadnutá právna úprava v okolnostiach posudzovaného prípadu nemôže byť in abstracto v nesúlade\nani s čl. 13 dohovoru.\n32. Nosná námietka žalobcu spočívala v odopretí možnosti oboznámiť sa s dôvodmi nepredĺženia\ndoplnkovej ochrany. Žalovanému z ust. § 19a ods. 9 zákona o azyle vyplývala povinnosť vyžiadať\nsi v predmetnej veci o. i. stanovisko SIS, ktoré si vyžiadal a bolo mu doručené dňa 11.02.2020\npod č.p. SIS-65/51-V-34-2/2020-S, ako utajovaná skutočnosť v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. o\nochrane utajovaných skutočností. Žalovaný postupom podľa tohto zákona, nemohol umožniť žalobcovi\noboznámiť sa s jeho obsahom. Nakoľko uvedené stanovisko s predmetnou informáciou podlieha\nutajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je súčasťou spisového materiálu žiadateľa o\npredĺženie doplnkovej ochrany na území SR, ale je evidované na migračnom úrade v osobitnej evidencii\nutajovaných skutočností. Stanovisko SIS je migračný úrad v zmysle zákona povinný rešpektovať. Z\ntakejto formulácie, nevyplýva žiadna informácia smerom navonok, nie je zrejmé ani to, či doručené\nstanovisko SIS bolo pozitívnym či negatívnym, teda či obsahuje súhlas alebo nesúhlas s predĺžením\ndoplnkovej ochrany. I keď sa s poukazom na v napadnutom rozhodnutí aplikované ust. § 13c ods. 4\npísm. d) zákona o azyle možno domnievať, že obsahovalo nesúhlas s predĺžením žalobcovi poskytnutej\ndoplnkovej ochrany, zostala táto skutočnosť len v rovine úvah a domnienok. Súd poznamenáva, že\nkaždé administratívne rozhodnutie musí byť formulované tak, aby bolo jednoznačné a nedovoľovalo\njeho svojvoľný, či neurčitý výklad.\n33. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádzalo z ustanovení zákona č.\n480/2002 Z.z. azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 13 ods.\n5 písm. c), § 13c ods. 4 písm. d), § 19a ods. 10 o v časti „obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením\nazylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany“), ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.\nzn. PL. ÚS 15/2020-63 zo dňa 15.03.2023 vyhlásil za nesúladné s čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 13\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, správny súdu súd napadnuté rozhodnutie podľa § 220 a § 191 ods.\n1 písm. a) SSP zrušil a postupom podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n34. Úlohou žalovaného bude v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP opätovne vyhodnotiť situáciu\nžalobcu s ohľadom na jeho tvrdenia o tom, že je na Slovensku od roku 2005, má priateľku, slovenskú\nobčianku, s ktorou má syna, má vlastnú firmu Barbita s.r.o., IČO: 52008517, či je daná obava o život\nz dôvodu, že by bol nútený narukovať do sýrskej armády, čím by sa podieľal podľa svojich tvrdení na\nvojnových trestných činoch, či trestných činoch proti ľudskosti, ktorých sa vláda C. al B. dopúšťa a\nz dôvodu, že v meste Aleppo, odkiaľ pochádza, je stále nepokojná situácia, podľa žalobcu sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a\nzároveň sa jedná o vážne a individuálne ohrozenie jeho života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z\ndôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, a to\nprevažne zo strany štátu, z dôvodov, že sa vyhýbal vojenskej službe, je navrátilec (žiadateľ o azyl) a\nzároveň býval v meste Aleppo. Súčasne sa vysporiada aj s tým, že bol žalobca v minulosti odsúdený\nza zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom, za ktorý bol odsúdený na 7 rokov odňatia slobody, avšak\nžalobca bol po 5 rokoch podmienečne prepustený na slobodu z dôvodu, že bolo možné očakávať, že\nďalej povedie riadny život, svoj čin oľutoval a trest si odpykal aj s poukazom na zásadu ne bis in idem\na čl. 8 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie.\n\n35. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia, na ktoré poukazoval aj ústavný súd vo svojich\nnálezoch a to veci A a i. proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 19. 2. 2009, sťažnosť č. 3455/05,\nv ktorej ESĽP judikoval, že v prípade, ak vyhostenie cudzinca alebo odopretie vstupu môže zasiahnuť\ndo jeho rodinného života, štáty majú povinnosť zabezpečiť, aby dotknutá osoba mohla účinne napadnúť\nrozhodnutie o vyhostení a aby toto rozhodnutie preskúmal orgán, ktorý poskytuje záruky nestrannosti a\nnezávislosti a ktorý má prístup ku všetkým relevantným aspektom rozhodnutia.\n36. Vo vzťahu k zásahu do rodinného života z dôvodov národnej bezpečnosti musia členské štáty\nzabezpečiť, aby tento zásah bol primeraný sledovanému legitímnemu cieľu, a aby existovala naliehavá\nspoločenská potreba („pressing social need“) národnej bezpečnosti, odôvodňujúca zásah do rodinného\nživota (C.G a ostatní proti Bulharsku, bod 46 rozsudku, alebo Kaushal a i. proti Bulharsku).\n37. Najvyšší správny súd Českej republiky vo veci sp. zn. 6Azs 142/2006 z 20. júna 2007 uviedol,\nže principiálne nemožno pripustiť myšlienku, že by adresát verejnoprávneho aktu, ktorý konštituuje\njeho práva a povinnosti, nemal možnosť sa zoznámiť s dôvodmi, ktoré k rozhodnutiu viedli. Ak by\noboznámenie účastníka konania s plným znením utajovanej skutočnosti malo predstavovať popretie\nzákladného účelu zákona o utajovaných skutočnostiach, možno podľa názoru Najvyššieho správneho\nsúdu akceptovať, že správny orgán rozhodujúci o verejných subjektívnych právach účastníka konania\noboznámi účastníka konania s relevantným obsahom takejto skutočnosti, a to v primeranej forme.\n38. O trovách konania úspešného žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 a 2 SSP, ktorý mal\nvo veci úspech a rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania náležitostí (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}