{"guid": "073449bb-4515-44a9-ac1e-0a05420b87b9:6bc3e714-9d0d-48b5-8ded-d1ac4cf0273a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200977.2", "spisova_znacka": "BA-6S/152/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/152/2019 z 12. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2023, sp. zn. BA-6S/152/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200977.2", "identifikacne_cislo": "1019200977", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "datum_vydania": "2023-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195", "nazov": "zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/195-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bc3e714-9d0d-48b5-8ded-d1ac4cf0273a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200977.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200977.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200977.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/152/2019\n1019200977\n12. 12. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1019200977.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas\na televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: Rada pre\nmediálne služby (v čase vydania rozhodnutia Rada pre vysielanie a retransmisiu), Palisády 36, 811\n06 Bratislava, IČO: 30 844 151, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. RL/11/2019 zo dňa\n03.04.2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/11/2019 zo dňa 03.04.2019 z r u š u j e a\nvec v r a c i a Rade pre mediálne služby na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/11/2019\nzo dňa 03.04.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená sankcia –\nupozornenie na porušenie zákona – podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o vysielaní“) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona\no vysielaní, ku ktorému malo dôjsť odvysielaním programu Z prvej ruky na rozhlasovej programovej\nslužbe Rádio Slovensko dňa 25.09.2018 v čase o cca 12:30 hod. (ďalej aj „namietaný program“),\nv ktorom odzneli v súvislosti s 20. výročím konca éry A. B. informácie a boli prezentované názory\nvyznievajúce kriticky vo vzťahu k spôsobom a metódam vládnutia A. B., ako aj udalostiam spätým s érou\ntzv. mečiarizmu, a to bez toho, aby žalobca tieto dostatočným spôsobom vyvažoval, čím malo dôjsť\nk porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu.\n2. Rada pre vysielanie a retransmisiu začala správne konanie vo veci možného porušenia § 16 ods.\n3 písm. b) zákona o vysielaní v súvislosti s namietaným programom doručením oznámenia o začatí\nsprávneho konania žalobcovi dňa 31.12.2018. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 03.04.2019\na doručené bolo žalobcovi dňa 16.05.2019. Zákon o vysielaní účinný do 31.07.2022 vylučoval podanie\nodvolania voči napadnutému rozhodnutiu.\nII. Správna žaloba\n3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, v ktorej\nnamietal rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom o vysielaní a so zákonom č. 71/1967 Zb. o\n\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\nVčas podanou správnou žalobou namieta žalobca primárne to, že namietaný program nebol politickopublicistickým programom a preto sa na žalobcu ako vysielateľa nevzťahovala povinnosť zabezpečiť\nobjektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov podľa §\n16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní. Podľa § 3 písm. l) zákona o vysielaní je politická publicistika\nprogram tematicky zvyčajne spätý so spravodajstvom, ktorý obsahuje najmä komentáre k správam\na udalostiam, analýzy vývoja, politické stanoviská k udalostiam a názory politikov na jednotlivé témy.\nTémou namietaného programu Z prvej ruky boli historické udalosti spred dvadsiatich rokov a ich vplyv\nna ďalší spoločenský vývoj v Slovenskej republike. Konkrétne sa program venoval udalostiam, ktoré\nnastali počas vlády A. B. v rokoch 1992 až 1998 a ich dopadu na smerovanie spoločnosti v Slovenskej\nrepublike. Hosťami (diskutujúcimi) v tomto programe boli osoby, ktoré nie sú príslušníkmi politického\nspektra. Hosťami programu neboli politici ale 3 osoby, ktoré majú legitímne právo zaujať subjektívny\npostoj k akejkoľvek téme (sociológ, komentátor týždenníka Trend a politický komentátor/publicista).\nHostia programu hodnotili historické udalosti, poslucháčov nezavádzali a ich názory nemožno považovať\nza jednostranne politicky vyhradené v prospech vládnych resp. opozičných síl. Sama žalovaná\nv napadnutom rozhodnutí výslovne konštatuje, že predmetný program nebol vysielaný o bezprostredne\naktuálnej spravodajskej téme, nevykázal dostatočnú mieru spätosti s aktuálnymi udalosťami a ani\nneobsahoval politické stanoviská k aktuálnym udalostiam.\n4. Klasifikáciou tohto programu ako politicko-publicistického programu založil len na skutočnosti, že\nobsahoval „analýzy vývoja a diskusia v ňom bola vedená aj o politických témach“. Aj keď diskutované\nhistorické udalosti mali svoj pôvod v politickom živote, tak samotná diskusia o týchto udalostiach nemôže\npodľa názoru žalobcu automaticky zakladať jeho klasifikáciu ako politicko-publicistického programu.\nV opačnom prípade by sa napríklad všetky programy venované historickým udalostiam, ktoré sú spojené\ns existenciou štátneho útvaru, museli považovať za politicko-publicistické programy, keďže takéto\nhistorické udalosti majú bezpochyby súvis aj s politickým životom v danom štátnom útvare. Napríklad\nprogramy venované problematike Slovenského národného povstania, transportov slovenských občanov\nžidovského pôvodu do koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny, či okupácii ČSSR vojskami\nVaršavskej zmluvy v roku 1968. Podľa názoru žalobcu nie je možné vykladať § 3 písm. l) zákona\no vysielaní v tom smere, že každý program, ktorý obsahuje analýzu vývoja, sa považuje za politickopublicistický program. S ohľadom na koncept a obsah tejto diskusie má žalobca za to, že daný program\nnemožno klasifikovať ako politicko-publicistický program, ale ide o ostatnú publicistiku, na ktorú sa §\n16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní nevzťahuje. Podľa žalobcu teda žalovaná na predmetný program\naplikovala právnu normu, ktorá sa na daný typ programu nevťahuje, čím založila nezákonnosť svojho\nrozhodnutia.\n5. Aj keď má žalobca za to, že namietaný program nebol politicko-publicistickým programom, ale\nišlo o ostatnú publicistiku, uvádza aj námietku voči záverom žalovanej o údajnej neobjektívnosti\na nevyváženosti namietaného programu. Žalobca poukazuje na to, že diskutujúci sa vyjadrovali k osobe\nA. B. nie len s poukazom na negatívne aspekty ale aj tie pozitívne (dar reči, silná charizma, dokázal\novplyvniť ľudí, bol uveriteľný a predstaviteľný, že to myslí naozaj dobre). Napriek skutočnosti, že program\nbol venovaný historickým udalostiam, ktoré sú vo všeobecnosti spoločnosťou hodnotené negatívne,\ntak vyjadrenia diskutujúcich k osobe A. B. neboli jednostranné. Napríklad diskutujúci pozitívne hodnotil\nskutočnosť, že A. B. verejne odmietol výzvu denníka Slovenská republika, aby silovými zložkami zasiahol\nproti referendu v Štúrove. Ďalej v kontexte prípadného neuznania výsledkov volieb zo strany HZDS\nv diskusii odznelo, že „ ... percento bolo mizivé, že by B. vyhlásil voľby za neplatné...“, ako aj „Aj ja si\nskôr myslím, že ani on sám nevsádzal tú kartu na tú stranu, aby niečo zmanipuloval ...“. V programe\nodznelo, že B. bol zdatný politický taktik, vedel sa oprieť o masy voličov a bol politik, ktorý vedel získať\nvoličov. Aj z uvedeného je zrejmé, že v namietanom programe k osobe A. B. neodzneli len jednostranné\nvyjadrenia. A preto nebol program neobjektívny alebo nevyvážený.\n6. Žalobca tiež namieta, žeby v programe odzneli v zásade nové informácie. Žalobca poukazuje\nna konkrétne časti napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaná uvádza, že „Informácie odvysielané\nprogramom možno považovať za zväčša verejne dostupné a v minulosti medializované. ... A. B. je\npodľa historických záznamov kontroverznou postavou našich dejín a tieto mu pripisujú viaceré pozitívne\nako i negatívne činy. Jednoznačne je možné uviesť, že jeho hodnoty, spôsoby práce, vychádzajúce\nz minulého politického pôsobenia nemožno považovať za informácie, s ktorými by verejnosť už nebola\naspoň vo všeobecnej rovine konfrontovaná.“. Žalobca na podklade konkrétnych historických udalosti\n\na spoločenských faktov (napr. tzv. Slovenská noc dlhých nožov, negatívne vnímanie politizácie štátnej\nsprávy, zavedenie jedného volebného obvodu za vlády A. B.) nesúhlasí s názorom žalovanej, že\nv namietanom programe odzneli neprípustné negatívne vyznievajúce hodnotiace komentáre pozvaných\nhostí.\n7. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp.\nzn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014, v ktorom sa zaoberal otázkou legitímneho cieľa, ktorého\nochranu žalovaná zabezpečuje sankcionovaním vysielateľov za porušenie § 16 ods. 3 písm. b) zákona\no vysielaní. Požiadavka na objektívne a nestranné informovanie v zmysle daného ustanovenia sa\npovažuje za prípustné zákonné obmedzenie slobody prejavu len za splnenia podmienky, že v danom\nkonkrétnom prípade ide o obmedzenie, ktorým sa chránia práva a slobody iných, bezpečnosť štátu,\nverejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí neuviedla žiadny\nz vyššie uvedených kvalifikovaných verejných záujmov, s ktorými by kolidovala žalobcom uplatnená\nsloboda prejavu. Žalobca nesúhlasí ani s názorom žalovanej, že informácie, ktoré boli predmetom\nanalýzy v namietanom programe mali potenciál ohroziť práva a slobody iných, t.j. právo verejnosti na\nobjektívne a nestranné informácie. S odkazom na citácie konkrétnych častí nálezu II. ÚS 307/2014\npoukazuje žalobca na to, že žalovanou uvádzaná možná kolízia práva na slobodu prejavu vysielateľa\n(žalobcu) s právom verejnosti na objektívne a nestranné informácie, nie je kvalifikovaným verejným\nzáujmom, ktorý by zakladal právomoc žalovanej uložiť sankciu za porušenie § 16 ods. 3 písm. b) zákona\no vysielaní. Podľa žalobcu nie je v posudzovanom prípade daný žiadny kvalifikovaný verejný záujem\ncitovaný v náleze II. ÚS 307/2014, bod 62 - šírenie a uvádzanie jednostranných názorov, myšlienok alebo\nideí úmyselne popierajúcich ľudské práva a slobody, popierajúce alebo schvaľujúce holokaust, zločiny\npolitických režimov, podporujúcich náboženský extrémizmus a terorizmus, podporujúcich výlučne jednu\npolitickú stranu, hnutie či skupinu s cieľom poškodiť na právach názorových a politických oponentov\nv rámci demokratického politického súboja v podmienkach reprezentatívnej demokracie, podporujúcich\ntotalitné štátne zriadenie alebo propagandu politických režimov založených na fašistickej, komunistickej\nalebo obdobnej ideológii, podporujúcich národnú, rasovú alebo etnickú nenávisť a pod.\n8. Žalobca je tiež toho názoru, že napadnuté rozhodnutie nie je ani v súlade s § 47 ods. 2 Správneho\nporiadku, konkrétne, že výrok napadnutého rozhodnutia nedostatočne špecifikuje, čím konkrétne sa\nmal žalobca dopustiť porušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní. Žalovaná mala vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia presne špecifikovať, ktoré konkrétne informácie a názory vyznievajúce kriticky\nvo vzťahu k spôsobom a metóde vládnutia A. B., ako aj udalostiam spätým s érou tzv. mečiarizmu,\npodľa nej napĺňajú skutkovú podstatu správneho deliktu. V tomto zmysle odkázal žalobca na rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžo/38/2011 a sp. zn.\n3Sžo/200/2010.\n9. Žalobca žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie, pričom z odôvodnenia správnej žaloby je zrejmé,\nže napáda nesprávne právne posúdenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže nesúhlasí s právnou\nkvalifikáciou namietaného programu ako politicko-publicistického programu, a ani s existenciou zásahu\ndo kvalifikovaného verejného záujmu chráneného zo strany žalovanej aplikovaným ustanovením zákona\no vysielaní. Zároveň žalobca namieta nedostatočnú špecifikáciu konania, ktorým sa mal žalobca dopustiť\nporušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní, vo výroku rozhodnutia v rozpore s § 47 ods. 2\nSprávneho poriadku.\nIII. Vyjadrenie žalovanej\n10. Vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.08.2019 žalovaná zotrvala na argumentácii\nuvedenej v napadnutom rozhodnutí a nestotožnila sa v celom rozsahu s tvrdeniami žalobcu. Žalovaná\nv úvode vyjadrenia tvrdí, že žalobca v rámci obsahu celej žaloby neuviedol v zmysle § 182 ods. 1\npísm. e) SSP, z akých konkrétnych skutkových s právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie\nza nezákonné. Napriek tomuto tvrdeniu následne žalovaná rozoberá a rozporuje jednotlivé skutkové\na právne tvrdenia uvedené žalobcom v správnej žalobe.\n11. Vo vzťahu k námietke nesprávnej právnej kvalifikácie namietaného programu ako politickopublicistického programu, žalovaná uvádza, že nepopiera, že klasifikáciu programu založila s ohľadom\nna závery jeho posúdenia len na skutočnosti, že tento obsahoval analýzy vývoja a diskusia v ňom bola\n\nvedená aj o politických témach. K tejto časti žaloby ale taktiež žalovaná poukazuje na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia na str. 11 posledný odsek, v ktorom konkrétne uviedla, že vychádza z legálnej\ndefinície politickej publicistiky a zo skutočnosti, že kritériá sú v predmetnom ustanovení zákona uvádzané\ndemonštratívne a ich výpočet nie je uzavretý. Na to, aby bolo možné program zaradiť do politickej\npublicistiky, nie je nevyhnutné, aby boli kumulatívne naplnené všetky vyššie uvádzané znaky politickej\npublicistiky. Zároveň ani prítomnosť len niektorého z vyššie uvedených kritérií automaticky neznamená,\nže program ako celok má charakter politickej publicistiky. V programe odzneli a boli prezentované\nanalýzy vývoja, a to konkrétne analýzy politického a spoločenského vývoja, pričom bolo zdôraznené\na uvedené prepojenie až na súčasnú politickú sféru, t.j. postavenie strany SMER-SD a jej aktuálneho\npredsedu a bývalého premiéra C. D.. Pri posudzovaní každého programu je v konečnom dôsledku\nrozhodujúci len finálny produkt, teda odvysielaný program vo svojej konečnej podobe tak, ako si ho\nmohli vypočuť poslucháči. Žalovaná odkázala na str. 14 druhý a tretí odsek napadnutého rozhodnutia,\nv ktorom uviedla, že namietaný program „obsahovo naplnil kritéria pre jeho zaradenie do programového\ntypu politická publicistika, ako aj kritériá pre jeho zaradenie do programového typu ostatná publicistika.\nProgram nebol vedený o bezprostredne aktuálnej spravodajskej téme, nevykázal dostatočnú mieru\nspätosti s aktuálnymi udalosťami, neobsahoval politické stanoviská k aktuálnym udalostiam. Obsahoval\nvšak analýzy vývoja a diskusia v ňom bola vedená aj o politických témach. Vzhľadom na obsah\nprinášaných informácií, najmä politický charakter viacerých prezentovaných čiastkových tém a celkový\nspôsob spracovania programu dospela Rada k záveru, že v danom prípade program ako celok mal\ncharakter politickej publicistiky.“.\n12. Žalovaná považovala viacero z diskutovaných tém za témy politického charakteru. Tieto témy sa vo\nvzťahu k prezentovaným informáciám (o presune voličov HZDS do iných politických strán, ovplyvňovaní\nvoličov, používaní politických metód mečiarizmu vtedy a v súčasnosti) neobmedzili len na konštatovanie,\nresp. uvedenie historických faktorov, ale uvedené analyzovali aj v kontexte presahov tejto v minulosti\nuplatňovanej politiky na súčasné politické garnitúry a spoločnosť.\n13. Žalovaná nespochybňuje existenciu aj pozitívnych informácií na adresu A. B., no tieto boli podľa\nnej „prezentované v rovine celkovo silného negatívneho hodnotenia jeho spôsobov vystupovania vo\nvzťahu k verejnosti – prejavy, ktoré boli iba obyčajná zlátanina, znôžka nezmyslov, kopa hlúpostí,\nklamstvá, na ktoré postupne prichádzali aj ďalší, „klamstvo ako pracovná metóda“. Pozitívne informácie\nneboli podľa žalovanej dostatočné pre zabezpečenie vyváženosti namietaného programu. Zároveň\nžalovaná uvádza, že síce v napadnutom rozhodnutí uviedla, že informácie odvysielané namietaným\nprogramom možno považovať za zväčša verejne dostupné a v minulosti medializované, no práve\nz tohto dôvodu bolo potrebné tieto informácie, v rámci programu vo všeobecnosti negatívne prijímané\na doplnené práve o subjektívne hodnotenia a komentáre, náležitým spôsobom vyvážiť. Podstatné\nje tiež tvrdenie žalovanej, že v namietanom programe „odznelo nielen jednoznačne zhodnotenie\nnedostatkov metód mečiarizmu, ale aj kritika následných krokov vlády B. E., ktorý tieto ponechal\nv platnosti, s dosahom na dnešnú spoločenskú a politickú scénu. A následne tieto informácie práve\nv kontexte negatívne vyznievajúcich subjektívnych názorov a komentárov pozvaných hostí posúdila ako\nneprípustné z hľadiska zabezpečenia vyváženosti prezentovaného obsahu.“. Žalovaná odmieta, že by\nboli jej závery nedostatočne zrozumiteľné alebo nepresné.\n14. Názor Ústavného súdu vyjadrený v náleze sp. zn. II ÚS 307/2014 v súvislosti s výkladom § 16 ods. 3\npísm. b) zákona o vysielaní odporuje podľa žalovanej súčasnému legislatívnemu nastaveniu európskeho\npráva (odkazuje najmä na čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii – „Prevádzkovateľ\nvysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty o udalostiach\na podporovali slobodné utváranie názorov.“). Otázka ochrany práva verejnosti na informácie, ktoré sú\nobjektívne a nestranné, je stále aktuálna a v uvedených európskych aktoch je jednoznačne formulovaná\npožiadavka na reguláciu spravodajských informácií. V súlade s európskym legislatívnym nastavením tak\nnemožno akceptovať názor Ústavného súdu, že pre zjednodušenie prístupu verejnosti k informáciám\na rozvoj nových médií nie je odôvodnená ochrana práva verejnosti na informácie, v takom zmysle\na rozsahu, v akom ju žalovaná v rámci výkonu svojej právomoci na základe a v medziach zákona\nvynucuje.\n15. Vo vzťahu k námietke o nedostatočne presnom vymedzení skutku vo výroku napadnutého\nrozhodnutia žalovaná tvrdí, že výroková časť je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito\nspôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Vo výrokovej časti je vymedzený čas,\n\nspôsob i miesto spáchania správneho deliktu, ako aj samotný správny delikt. Dôvody uloženia\nsankcie sú následne podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia\nnemá nahrádzať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nemá obsahovať dôvody, úvahy, a teda\nargumentáciu, ktorou sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval. Výrok rozhodnutia tak v danom\nprípade jednoznačne napĺňa kritéria stručnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. K tomu žalovaná cituje časti\nrozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/2/2010, odkazuje na ďalšiu rozhodovaciu činnosť tohto súdu\n(napr. rozsudky sp. zn. 2Sž/9/2010, 5Sž/14/2010, 8Sž/8/2010, 5Sž/8/2010 a ďalšie) a cituje aj časť\nrozsudku Městského soudu v Prahe č.k. 8Ca/297/2007-4.\n16. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca replikou zo dňa 30.09.2019, v ktorej zopakoval svoje\ntvrdenia uvedené v správnej žalobe. Zotrval v celom rozsahu na podanej správnej žalobe a žiada,\naby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Na repliku žalobcu už\nžalovaná nereagovala.\nIV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n17. Žaloba napadla Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.07.2019 pod sp. zn. 6S/152/2019. Dňa\n15.08.2022 doručila Krajskému súdu v Bratislave žalovaná Oznámenie o zmene názvu organizácie,\nv ktorom bol krajský súd informovaný, že s dňa 01.08.2022 nadobudol účinnosť zákon č. 264/2022 Z. z.\no mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej\nlen „zákon o mediálnych službách“), čím došlo k zmene názvu žalovanej na Radu pre mediáne služby\nak zrušeniu zákona o vysielaní.\n18. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal\nod 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od\n01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 07.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).\n19. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP), na ktorom\nprávny zástupca žalobcu, zopakujúc podstatné žalobné body, zotrval na dôvodoch a petite žaloby.\nŽalovaná na pojednávaní rovnako zopakovala dôvody, pre ktoré žiada žalobu zamietnuť, pričom\npoverený zamestnanec žalovanej poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne\nna rozhodnutie Veľkej komory vo veci NIT S.R.L. proti Moldavsku zo dňa 05.04.2022 (sťažnosť č.\n28470/12), rozhodnutie vo veci Manole a iní proti Moldavsku zo dňa 17.09.2009, rozhodnutie vo veci\nATV Zrt. proti Maďarsku zo dňa 28.04.2020 a rozhodnutie Veľkej komory vo veci Animal Defenders\nInternational proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 22.04.2013, ako i na nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 4035/14 zo dňa 30.01.2018. Z tejto judikatúry podľa žalovanej vyplýva, že je\nlegitímne obmedziť slobodu prejavu aj pri zabezpečovaní objektívnosti a nestrannosti spravodajských\nprogramov a programov aktuálnej publicistiky, pričom jedným z legitímnych cieľov je aj ochrana práv\niných v zmysle tretej vety článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 3 písm. l) zákona o vysielaní, politická publicistika je program tematicky zvyčajne spätý\nso spravodajstvom, ktorý obsahuje najmä komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja, politické\nstanoviská k udalostiam a názory politikov na jednotlivé témy.\n22. Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní, je vysielateľ povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\n\n23. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: (a) upozornenie na porušenie zákona.\n24. Podľa § 71 zákona o vysielaní, sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\n25. Podľa § 8 ods. 4 zákona o mediálnych službách, aktuálna publicistika je program tematicky spätý so\nspravodajstvom, ktorý obsahuje komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja, politické stanoviská\nk udalostiam alebo názory politikov na jednotlivé témy.\n26. Podľa § 25 písm. b) zákona o mediálnych službách, vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a programov aktuálnej publicistiky; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\n27. Podľa § 134 písm. a) zákona o mediálnych službách, za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom regulátor ukladá tieto sankcie: (a) upozornenie na porušenie zákona.\n28. Podľa § 234 ods. 3 zákona o mediálnych službách, sa konania vo veci dodržiavania právnych\npredpisov, ktoré sa začali pred 1. augustom 2022 a ktoré neboli právoplatne skončené, sa dokončia\npodľa právnych predpisov účinných k 31. júlu 2022.\n29. Podľa § 236 zákona o mediálnych službách, je Rada pre vysielanie a retransmisiu zriadená podľa\nprávnych predpisov účinných do 31. júla 2022 regulátorom podľa tohto zákona.\nV. Právne posúdenie veci\n30. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho\nv čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná.\n31. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Rady pre\nvysielanie a retransmisiu č. RL/11/2019 zo dňa 03.04.2019, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia\n– upozornenie na porušenie zákona – podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní z dôvodu nezabezpečenia potrebnej\nmiery objektívnosti a nestrannosti pri odvysielaní namietaného programu bližšie špecifikovaného v bode\n1 tohto rozsudku.\n32. Nakoľko došlo novým zákonom o mediálnych službách od 01.08.2022 k zrušeniu zákona o vysielaní,\nbolo nutné posúdiť, či v súlade so zásadami ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d/ SSP), nedošlo k zániku\ntrestnosti konania žalobcu sankcionovaného napadnutým rozhodnutím, resp. či nie je nová právna\núprav pre žalobcu ako páchateľa správneho deliktu priaznivejšia. V tomto smere súd konštatuje, že\naj nový zákon o mediálnych službách ukladá vysielateľom rovnakú povinnosť zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a programov tzv. aktuálnej publicistiky (§ 25 písm. b/\nzákona o mediálnych službách). Je však potrebné uviesť, že došlo k čiastočnej zmene obsahu pojmu\npolitická publicistka (§ 3 písm. l/ zákona o vysielaní) v porovnaní s pojmom aktuálna publicistika (§\n8 ods. 4 zákona o mediálnych službách). S účinnosťou od 01.08.2022 sa aktuálnou publicistikou\nrozumie program, ktorý musí byť obligatórne tematicky spätý so spravodajstvom. Do 31.07.2022\nbol politickou publicistikou program, ktorý bol „zvyčajne“ spätý so spravodajstvom, t. j. mohlo ísť aj\no program, ktorý so spravodajstvom spätý nebol. Zároveň mohol politicko-publicistický program do\n31.07.2022 obsahovať „najmä“ komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja, politické stanoviská\nk udalostiam a názory politikov na jednotlivé témy, t. j. mohol obsahovať aj iné zákonom nepomenované\nobsahové prvky. Od 01.08.2022 musí aktuálna publicistika obsahovať obligatórne niektorý zo zákonom\nvymenovaných obsahových prvkov (komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja, politické\nstanoviská k udalostiam alebo názory politikov na jednotlivé témy). Došlo teda k čiastočnému zúženiu\n\ndefinície používanej do 31.07.2022 v porovnaní s definíciou aktuálnej publicistiky, na ktorú je povinnosť\nobjektívnosti a nestrannosti viazaná od 01.08.2022. V posudzovanom prípade namietaného programu,\nktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, však nemá táto skutočnosť vplyv, keďže namietaný\nprogram nespĺňal definíciu politickej publicistiky ani podľa širšej definície platnej v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preto neaplikoval tzv. plnú jurisdikciu (§ 195 a § 196 SSP) a žalobu\npreskúmal len v rozsahu žalobných bodov.\n33. Úlohou správneho súdu bolo primárne posúdiť, či namietaný program spĺňa definíciu politickopublicistického programu podľa § 3 písm. l) zákona o vysielaní, vo vzťahu ku ktorému by mal žalobca\nako vysielateľ povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona\no vysielaní. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe potvrdila, že klasifikáciu programu ako\npolitickej publicistiky založila len na skutočnosti, že tento obsahoval analýzy vývoja a diskusia v ňom\nbola vedená aj o politických témach. Je možné súhlasiť so žalovanou, že v programe odzneli a boli\nprezentované analýzy politického a spoločenského vývoja, keďže témou relácie bolo práve 20. výročie\nukončenia vlády A. B. v roku 1998. Taktiež je možné súhlasiť so žalovanou, že viacero z diskutovaných\ntém mali politický charakter (napr. informácie o presune voličov HZDS do iných politických strán, o\novplyvňovaní voličov, používaní politických metód mečiarizmu vtedy a v súčasnosti) a diskutéri sa\nneobmedzili len na konštatovanie, resp. uvedenie historických faktorov, ale uvedené analyzovali aj\nv kontexte presahov tejto v minulosti uplatňovanej politiky na súčasné politické garnitúry a spoločnosť.\n34. Súd zároveň súhlasí s tvrdením žalovanej, že pri posudzovaní každého programu je v konečnom\ndôsledku rozhodujúci len finálny produkt, teda odvysielaný program vo svoje konečnej podobe tak,\nako si ho mohli vypočuť poslucháči. Nemožno však súhlasiť so záverom žalovanej, že „v prípade\nprogramu Z prvej ruky zo dňa 25.9.2018 výsledný odvysielaný program obsahovo naplnil aj kritériá\npre jeho zaradenie do programového typu politická publicistika, ako aj kritériá pre jeho zaradenie do\nprogramového typu ostatná publicistika“. Ak právny predpis poskytuje legálnu definíciu určite užšej\nčasti programov (v tomto prípade programov politickej publicistiky), vo vzťahu ku ktorej formuluje\nosobitné povinnosti vysielateľov, nemôže orgán aplikácie práva ignorovať definičné prvky danej legálnej\ndefinície a subsumovať konkrétny program medzi programy ostatné, t. j. nespĺňajúce zákonom\nstanovené definičné prvky, a zároveň aj medzi programy predmetnej osobitnej skupiny, t. j. spĺňajúce\nzákonom stanovené definičné prvky. V tomto zmysle nie je tzv. ostatná publicistika (nespĺňajúca legálne\nvymedzenie politickej publicistiky) širším pojmom, a preto pod neho nie je možné subsumovať aj politickú\npublicistiku. Ide o samostatnú skupinu programov, vo vzťahu ku ktorej nie je vysielateľ povinný plniť\nurčité zákonom stanovené povinnosti (napr. zákaz účinkovania hlásateľov, moderátorov a redaktorov\npoliticko-publicistických programov v reklame podľa § 34 ods. 3 zákona o vysielaní; obmedzenia pri\nprerušení politicko-publicistického programu z dôvodu zaradenia reklamy podľa § 35 ods. 9 zákona\no vysielaní; zákaz sponzorovania programov politickej publicistiky podľa § 39 ods. 4 zákona o vysielaní).\nÚvaha žalovanej o tom, že namietaný program spadá do osobitnej skupiny politickej publicistiky a spĺňa\naj kritériá tzv. ostatnej publicistiky, naznačuje, že daný orgán verejnej moci nerozlišuje dostatočne medzi\ntýmito kategóriami programov a dostatočne neposúdil definičné prvky politickej publicistiky, ako osobitnej\nkategórie programov. Ak namietaný program patrí do kategórie tzv. ostatnej publicistiky a nespĺňa\ndefiníciu politickej publicistiky, potom sa na neho zákonné povinnosti/obmedzenia vysielateľov nemôžu\nvzťahovať a uloženie sankcie napadnutým rozhodnutím je neprípustné.\n35. Súd je toho názoru, že výklad legálneho pojmu politickej publicistiky, je potrebné realizovať\nvždy s ohľadom na špecifiká konkrétneho prípadu, resp. špecifiká konkrétnej odvysielanej relácie/\nprogramu. V prípade spravodajského programu, vo vzťahu ku ktorému sa rovnako aplikuje povinnosť\nvysielateľov podľa § 25 písm. b) zákona o mediálnych službách (do 31.07.2022 podľa § 16 ods. 3\npísm. b) zákona o vysielaní), právny poriadok neposkytoval a ani po 01.08.2022 neposkytuje legálnu\ndefiníciu. Ide však o programy, ktorých spravodajský charakter by mal byť zrejmý z časovej súvislosti\ninformovania o aktuálnom dianí v spoločnosti a z obsahu, ktorý informuje o faktoch bez komentárov\na analýz. V prípade politickej publicistiky je situácia o niečo komplikovanejšia, keďže takýto charakter\nodvysielaného programu nemusí byť zjavný. Je možné súhlasiť so žalovanou, že pri posudzovaní\nkaždého programu je v konečnom dôsledku rozhodujúci len finálny produkt, teda odvysielaný program\nvo svojej konečnej podobe tak, ako si ho mohli vypočuť poslucháči. Namietaný program však nepatrí\nmedzi politickú publicistiku práve z dôvodu, že ako celok nespĺňa definičné znaky tohto druhu programu.\nPolitický charakter prezentovaných tém nie je dostatočným kritériom pre zaradenie určitého programu\ndo politickej publicistiky. Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že aj keď diskutované\n\nhistorické udalosti mali svoj pôvod v politickom živote, samotná diskusia o týchto udalostiach nezakladá\nautomaticky jeho klasifikáciu ako politicko-publicistického programu. Dovedené ad absurdum by potom\nplatilo, že každá (viac či menej neaktuálna politická otázka z histórie) bude označená za politickú, a teda\nlen z toho dôvodu spĺňajúcu definíciu politickej publicistiky bez ohľadu na to, či má alebo nemá spojitosť\ns informovaním o aktuálnom dianí v spoločnosti.\n36. V zmysle definície podľa § 3 písm. l) zákona o vysielaní sa pre kvalifikáciu určitého programu\nako politickej publicistiky vyžadovala jeho spätosť so spravodajstvom, t. j. spätosť s informovaním\no aktuálnom dianí. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z praxe zavedenej žalovanou, ktorá na účel\nidentifikácie programových typov na účel udelenia licencie na vysielanie podľa zákona o vysielaní prijala\ndňa 06.03.2001 dokument „Programové typy, programy vo verejnom záujme (právny rámec, definície,\nšpecifikácia, metodika výpočtu)“, ktorého znenie bolo upravené rozhodnutím žalovanej dňa 21.10.2008\na je verejne dostupné na webovom sídle žalovanej ako regulátora podľa zákona o vysielaní. Materiál bol\nschválený žalovanou ako informačná pomôcka pre vysielateľov a žiadateľov o licenciu, ktorí sú povinní\nuviesť podiel jednotlivých programových typov v žiadosti o licenciu.\n37. Tento dokument vymedzuje spravodajstvo ako „programy, ktoré obsahujú aktuálne správy (obrazové,\nčítané alebo kombinované) z domova a zo zahraničia, informácie o počasí, dopravnej situácii, športe\na ktoré žánrovo zodpovedajú charakteristike spravodajstva. Spravodajstvo stojí na informáciách a\nfaktoch, sprostredkúva rozmanité a spoločensky podstatné informácie odrážajúce myšlienkovú pluralitu\nspoločnosti a slúžiace verejnosti k utváraniu vlastných názorov. Preto má byť spravodajstvo objektívne,\ntj. presné, vyvážené, aktuálne, jasné, zrozumiteľné a nestranné, na rozdiel od publicistiky nemá\nobsahovať redaktorov či moderátorov názor, má iba tlmočiť fakty.“.\n38. Do programového typu publicistika sa radia „programy, ktoré žánrovo zodpovedajú charakteristike\npublicistiky. Publicistika okrem informácií obsahuje, na rozdiel od spravodajstva, názor, hodnotenie,\nzahŕňa súdy, postoje, kombinuje analytický a syntetický prístup, jej výsledkom je poznanie a prípadne\npresvedčenie a získanie recipienta.“. Na základe zamerania je publicistika v programových typoch\nrozdelená na politickú a ostatnú. Do programového typu politická publicistika „sa započítavajú programy\ntypu: diskusia o aktuálnych problémoch, komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja, politické\nstanoviská k udalostiam a názory politikov na jednotlivé témy (§ 3 písm. l) zák. č. 308/2000 Z. z.)“.\nDo programového typu ostatná publicistika „sa započítavajú tie publicistické programy, ktoré nie sú\npolitickou publicistikou, t.j. ostatné diskusné relácie, ďalej napr. komentáre, investigatívna, občianska\npublicistika, magazíny, medailóny, profily, glosy, mozaiky a pod.“.\n39. Samotná žalovaná uvádza vo vyššie citovanom a jej rozhodovacou praxou aplikovanom dokumente,\nže publicistika všeobecne (t. j. aj ostatná publicistika) obsahuje na rozdiel od spravodajstva názor,\nhodnotenie, súdy, postoje, kombinuje analytický a syntetický prístup. Len skutočnosť, že namietaný\nprogram obsahoval analýzy vývoja a diskusia sa viedla aj o politických témach, nie je dostatočným\ndôvodom na klasifikovanie relácie ako politickej publicistiky, keďže analýzy, hodnotenie, názor sú\nsúčasťou aj ostatnej publicistiky. Aj na účely rozhodovania o udelení licencie na vysielanie žalovaná\nvymedzovala ako politickú publicistiku (t. j. do 31.07.2022) také programy, ktoré sa týkali aktuálnych\nproblémov, aktuálnych správ a udalostí, či obsahovali politické stanoviská k udalostiam a názory\npolitikov na jednotlivé témy. Skutočnosť, že namietaný program nebol spätý s aktuálnymi udalosťami\npotvrdzuje priamo žalovaná na str. 12 tretí odsek napadnutého rozhodnutia. Zároveň žalovaná uvádza,\nže problematika obdobia vládnutia A. B. a jej dopadov na súčasnú politickú a spoločenskú situáciu\nv Slovenskej republike „je skôr dlhodobo ako bezprostredne aktuálnou“ (str. 12 piaty odsek napadnutého\nrozhodnutia).\n40. Aj Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, platný pre Slovenskú republiku v znení protokolu z roku\n2000 od 01.03.2002 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 168/1998 Z.\nz. v spojení s oznámením č. 345/2002 Z. z.), stanovuje určité povinnosti a obmedzenia (napr. zákaz\nsponzorovania treťou osobou) len vo vzťahu k spravodajstvu a tzv. aktuálnej publicistike. Aktuálna\npublicistika (angl. current affairs programmes) tak zvýrazňuje prvok aktuálnosti tohto osobitného typu\npublicistiky (v tomto smere je možné hodnotiť používanie všeobecného pojmu „publicistika“ bez\nakéhokoľvek dôvetku v slovenskom preklade dohovoru za nesprávne). Aj výkladové pravidlo č. 243\nVýkladovej správy (tzv. Explanatory report) k Európskemu dohovoru o cezhraničnej televízii definuje\naktuálnu publicistiku (jediný pojem používaný dohovorom vo vzťahu k publicistike) ako „programy úzko\n\nnapojené na spravodajstvo, ako sú komentáre k správam, analýzy vývoja spravodajských tém a politické\nstanoviská k udalostiam, zachyteným v spravodajstve“. Na toto vymedzenie sa vo svojej rozhodovacej\nčinnosti o sankčných otázkach dlhodobo odvoláva aj samotná žalovaná. Dohovor tak ako publicistiku,\nresp. aktuálnu publicistiku, jednoznačne vníma len programy, ktoré sú „úzko napojené na spravodajstvo“\na nie aj tie, ktoré spadajú do tzv. ostatnej publicistiky, ktorá sa týka iných ako aktuálnych tém.\n41. Tým, že znenie zákonnej definície politickej publicistiky podľa § 3 písm. l) zákona o vysielaní je\nznačne otvorené, zákonodarca dal správnemu orgánu (žalovanej ako regulátorovi) značný diskrečný\npriestor pri posudzovaní programu/relácie ako celku. Ako súd uviedol v bode 32 tohto rozsudku, je\nv zmysle gramatického znenia normy účinnej do 31.07.2022 možné uvažovať o politickej publicistike\naj v prípade programu, ktorý nie je priamo spätý s aktuálnym spravodajstvom. Mohlo by ísť teoreticky\no relácie, ktoré by napriek žiadnej spätosti so spravodajstvom pokrývali inak relevantné a aktuálne témy.\nPodľa názoru súdu to však nie je prípad namietanej relácie, ktorá sa v žiadnej časti nevyjadrovala\nk aktuálnej činnosti politikov, k aspoň rámcovo aktuálnym témam či rozhodnutiam politikov, či k\naktuálnemu politickému alebo spoločenskému dianiu. Komentované a analyzované udalosti sa týkali\npolitiky A. B. v rokoch 1992 až 1998, jeho politických praktík a udalostí, ktoré sa udiali viac ako 20\nrokov pred vysielaním relácie. Žalovaná síce uvádza, že v relácii bolo zdôraznené a uvedené prepojenie\naž na súčasnú politickú sféru, t. j. postavenie strany SMER-SD a jej predsedu a v čase odvysielania\nrelácie (25.09.2018) aj bývalého premiéra C. D. (od 22.03.2018 do 21.03.2020 bol premiérom F. F.),\nno tieto odkazy a prepojenia boli tak všeobecné a nekonkrétne, že nezakladajú ani len nepriamy\nsúvis s v tom čase aktuálnym politickým dianím. Žiadna z častí relácie, kde odznel priamy odkaz\nna C. D., ktorý nebol premiérom už viac ako 6 mesiacov pred odvysielaním relácie, sa netýkala\nžiadnej aktuálnej politickej témy, aktuálne diskutovanej politickej otázky, či aktuálne riešeného politického\nči spoločenského problému. Odkazy sa týkali presunu voličov medzi stranami HZDS a SMER-SR,\nschopnosti C. D. ovplyvniť voličov, označenia C. D. ako „najmladšieho B.“ z toho uhla pohľadu, že je\nposledným premiérom, ktorý ešte zažil B. spôsoby priamo v parlamente a časť z nich si osvojil.\n42. Po oboznámení sa s obsahom namietanej relácie možno identifikovať len tieto časti, ktoré odkazujú\nna C. D. a stranu SMER-SR:\nB. G.: „ ... Ja si stále spomínam na jednu konferenciu, na ktorej D. D. rozprával ako zakladal stranu, kde\npovedal, že zišli sme sa a zistili sme, že jediný politik na ktorého sa oplatí staviť je C. D., tak sme naňho\nvsadili a táto strana tu je, takže tí ľudia plynule si našli nové politické pôsobisko, nové páky a chvíľku si\nsamozrejme museli počkať, ale potom prišli k tomu, dospeli k tomu, prečo to vlastne zakladali.“\n...\nH. I.: „ ... Lož ako pracovná metóda a tak ďalej, asi to nechceme spomínať, ale jednoducho dokázal\novplyvniť tých voličov ako ich dokázal ovplyvniť C. D., potom o nejaké roky neskôr a ako ich dokázal\nešte pred C. D. ovplyvniť B. E., aj to treba povedať. O B. E. som hovoril a písal ako o malo B., pretože to\nvyplývalo zo spôsobu štýlu práce jeho politiky a o C. D. môžeme hovoriť ako o najmladšom B. z toho uhla\npohľadu, že je posledným takým tým premiérom, ktorý ešte zažil tie B. spôsoby priamo v parlamente\na musím povedať áno, časť z nich si osvojil.“\n...\nB. A.: „Je to na dlhé rozprávanie, poviem iba základné veci. Vo všeobecnosti najväčšia časť bývalých\nvoličov HZDS je dneska medzi podporovateľmi Smeru. Treba ale dodať, že po dvadsiatich rokoch,\nnehovorím to rád, ale nejaká časť a nie malá už nežije.“\n...\nB. A.: „ ... Ľudia sa koniec koncov aj menia, ale platí dnes gro toho voličstva sa premiestnilo k pánovi D..“\n...\nB. G.: „ ... To bol zákon na poslednú chvíľu, kde si dal podmienky také, aby naozaj mohol uspieť on\na zostalo z toho zákona to, že sme iba jeden volebný obvod. A to je kľúčová vec, ktorá zásadným\nspôsobom podľa mňa ovplyvňuje verejný a politický život na Slovensku.“\n...\nH. I.: „ ... Ale áno, tie prvky, ktoré zaviedol A. B. do politiky tu stále, podľa môjho názoru pretrvávajú,\naj keď opakujem, sú sofistikovanejšie, dá sa to povedať alebo zhrnúť tak, že A. B. akýmsi spôsobom,\npretože to prostredie bolo vtedy také, padla tá moc vlastne do lona. B. E. si ju vybicykloval a C. D. ju\nvydrel vlastnou hlavou.“\n...\nB. A.: „ ... Dneska vidíme, že tam tých odpovedí „neviem zhodnotiť“ pribúda, ale naopak u generácie\nby som povedal štyridsať vyššie, tie hodnotenia sú veľmi prísne a evidentne, keď sa na to štatisticky\n\npozriete, tak aj od ľudí, ktorí potenciálne boli jeho bývalými voličmi. Aj tam je pocit, že vlastne A. B. ich\nsklamal a dnes naopak, teda už dlho vsadili niekam inam, na pána D., možno aj to sa dneska už stráca.\nTo je možnože práve čakajú na ďalšieho takého silného autoritárskeho lídra, ktoré by mohli podporiť.“\n43. Podľa názoru súdu práve na základe výrokov, ktoré odzneli v namietanom programe, v tomto prípade\nnemožno súhlasiť s tvrdením, že namietaný program „vzhľadom na obsah prinášaných informácií,\nnajmä politický charakter viacerých prezentovaných čiastkových tém a celkový spôsob spracovania\nprogramu“ (str. 14 druhý odsek napadnutého rozhodnutia) odôvodňuje jeho klasifikáciu ako programu\npolitickej publicistiky. Celkové vyznenie relácie naopak odôvodňuje jeho zaradenie medzi tzv. ostatnú\npublicistiku, keďže sa program netýkal žiadnej aktuálnej témy, netýkal sa aktuálnych politických otázok,\nnebol nijako prepojený so spravodajstvom. Komentáre a analýzy vývoja sa týkali politických spôsobov\nvládnutia A. B. ako historickej postavy slovenskej politiky, pričom žalovanou uvádzané presahy na v čase\nvydania rozhodnutia aktuálnu politiku (prostredníctvom politickej strany SMER-SD a osoby C. D.) nemajú\ntakú kvalitu a intenzitu, aby ich bolo možné hodnotiť ako aktuálne. Takéto všeobecné konštatovania\no politickom dedičstve tzv. B., ktoré ale nijako nehodnotilo konkrétnu aktuálnu politickú otázku,\nrozhodnutie, konanie politika alebo udalosť, nie je dostatočným prvkom odvysielaného programu, ktorý\nby odôvodňoval jeho zaradenie medzi politickú publicistiku v zmysle definičných kritérií podľa § 3 písm.\nl) zákona o vysielaní. Žalovaná preto aplikovala na reláciu, ktorá bola predmetom správneho konania\nvo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní, nesprávnu právnu normu.\n44. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade\nso zákonom, keď nesprávne právne posúdil charakter namietaného programu, ktorý bol predmetom\nkonania vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní, keď na namietaný program\naplikoval nesprávnu právnu normu. Preto je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa §\n191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.\n45. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie namietaného programu ako programu politickej\npublicistiky bolo ďalšie právne posúdenie sankcionovaného konania žalobcu a aplikácia § 16 ods. 3\npísm. b) v spojení s § 64 zákona o vysielaní zo strany žalovanej v napadnutom rozhodnutí nesprávna.\nZ toho dôvodu nebolo zo strany súdu potrebné posudzovať mieru objektívnosti a nestrannosti, ktorú\nvo vzťahu k namietanému programu zabezpečil žalobca, ani posúdiť, či bol sankcionovaný skutok vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia dostatočne špecifikovaný.\n46. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy\nv ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Vzhľadom na viazanosť žalovanej právnym názorom\nsprávneho súdu a vzhľadom na prechodné ustanovenie § 234 ods. 3 zákona o mediálnych službách,\nbude žalovaná v ďalšom konaní povinná opätovne posúdiť konanie žalobcu v zmysle zákona o vysielaní\nv súlade s právnym názorom správneho súdu.\n47. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo\nna úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanej, ktorá úspešná nebola.\n48. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu\nv Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovanám Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}