{"guid": "f85a4149-a5ea-4694-832c-f30b67e9a4f1:770012dc-b6a5-4da8-aec1-4304562fe6c8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201219.3", "spisova_znacka": "BA-6Sa/70/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/70/2018 z 23. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. októbra 2023, sp. zn. BA-6Sa/70/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201219.3", "identifikacne_cislo": "1018201219", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493c", "nazov": "§ 493c SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492", "nazov": "§ 492 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-3", "nazov": "§ 32 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-6", "nazov": "§ 47 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-87.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 87 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-87.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/38/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 38/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/38/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/38/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 38/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/38/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/38/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 zákona č. 38/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/38/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-241", "nazov": "§ 241 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-241", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-m", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-87.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 87 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-87.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-6", "nazov": "§ 47 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-87", "/SK/ZZ/2004/38#paragraf-6", "/SK/ZZ/2004/38#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/770012dc-b6a5-4da8-aec1-4304562fe6c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201219.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201219.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201219.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6Sa/70/2018\n1018201219\n23. 10. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1018201219.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, štátnej príslušnosti Talianska republika, adresa trvalého pobytu\nv zahraničí C. D. XX, C., Talianska republika, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nPPZ-HCP-BA2-2018/001714-023 z 20. júna 2018 vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava\nč. PPZ-HCP-BA2-2018/001714-023 z 20. júna 2018 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície\nPolicajného zboru Trnava č. PPZ-HCP-BA9-163-013/2017-AV z 22. októbra 2017 a vec vracia orgánu\nverejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava (ďalej len „prvostupňový\norgán verejnej správy“) č. PPZ-HCP-BA9-163-013/2017-AV z 22. októbra 2017 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) bol žalobca ako občan Európskej únie z dôvodu podľa § 87 ods. 1 písm. b) zákona č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie krajiny pôvodu, ktorou\nje Talianska republika, pretože ohrozuje verejný poriadok. Zároveň mu bol podľa § 87 ods. 1 zákona\no pobyte cudzincov uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 rokov. Lehotu na\nvycestovanie z územia Slovenskej republiky určil prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 87 ods. 8\nzákona o pobyte cudzincov na 1 deň odo dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia.\n2. Svoje rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 21. októbra 2017 predvedený\nNárodnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NAKA“) prvostupňovému orgánu\nverejnej správy z dôvodu porušenia verejného poriadku, pretože mal ako člen hudobnej skupiny E.\nF. vystúpiť na akcii a festivale Rocktober Beer v obci G. A., okres A., ktorý je známy podporou\na propagáciou skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. Bolo zistené, že žalobca je\nčlenom hudobnej skupiny E. F., ktorá má vo svojom repertoári skladby, ktoré otvorene podnecujú k násiliu\nalebo propagujú a podporujú neonacistické hnutia a verejne používajú symboly, ktoré poukazujú na\npravicovo extrémistickú orientáciu.\n3. V nadväznosti na uvedené zistenia začal prvostupňový orgán verejnej správy konanie vo veci\nadministratívneho vyhostenia. Dňa 21. októbra 2017 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní\nvyjadrenia, v rámci ktorého uviedol, že na Slovensko pricestoval za účelom dovolenky a chcel navštíviť\nzábavu, ktorá sa mala konať v obci na Slovensku, ktorej názov však uviesť nevie. Žalobca ďalej\nuviedol, že je členom hudobnej skupiny E. F., avšak odmieta, že jeho skupina používa symboliku,\n\nktorá by smerovala k pravicovej extrémistickej orientácii. Ani on sám nie je podporovateľom pravicovej\nextrémistickej orientácie. Na území Slovenskej republiku rodinu nemá, pretože tá zostala v domovskom\nštáte, do ktorého mu nebránia žiadne prekážky sa vrátiť.\n4. Prvostupňový orgán verejnej správy napriek uvedenému konštatoval, že disponuje dostatočnými\npodkladmi na to, aby bol preukázaný opak jeho vyjadrení. Podkladom tohto záveru boli predovšetkým\nzápisnica o podaní vyjadrenia žalobcu z 21. októbra 2017, lustrácie v informačných systémoch\nPolicajného zboru a zaoberanie sa verejným poriadkom a jeho ohrozením. Z osobného správania\nžalobcu, keďže je osobou ktorá má blízko k prívržencom extrémistických hnutí potláčajúcich základné\npráva a slobody, s vysokou mierou názorovej, rasovej alebo etnickej neznášanlivosti a otvorene\npodnecuje k násiliu, je zrejmé, že dochádza k vážnemu ohrozeniu verejného poriadku a ohrozeniu\nzáujmu chráneného zákonom. Pre existenciu hrozby, že osobné správanie žalobcu bude pokračovať\naj do budúcna, bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení podľa § 87 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 404/2011 Z. z..\n5. Lehota na vycestovanie bola skrátená na 1 deň z dôvodu naliehavosti vyhostenia, pretože prípadným\ndlhším zdržiavaním sa žalobcu na území Slovenskej republiky by mohlo dochádzať k ďalšiemu\nohrozovaniu a porušovaniu verejného poriadku. Prvostupňový orgán verejnej správy skúmal aj prípadnú\nexistenciu prekážok vyhostenia podľa ustanovenia § 81 ods. 1, 2 a 4 a § 83 ods. 8 zákona o pobyte\ncudzincov s negatívnym výsledkom. Tieto zistenia boli napokon potvrdené aj jeho vlastnými vyjadreniami\nzachytenými v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 21. októbra 2017. K rovnakým záverom dospel aj\npri posudzovaní otázky rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ktorý administratívnym vyhostením nebude\ndotknutý.\n6. Záverom prvostupňový orgán verejnej správy dodal, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia\nbola žalobcovi daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pričom neuviedol žiadne nové\nskutočnosti, iba odkázal na prv spísanú zápisnicu o podaní vyjadrenia zo dňa 21. októbra 2017, v ktorej\nuviedol všetko podstatné.\n7. Oznámením zo dňa 7. decembra 2017 bol žalobca zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy\nupovedomený o oprave výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože pôvodne bol žalobcovi uložený\nzákaz vstupu iba na územie Slovenskej republiky, avšak po oprave sa zákaz vstupu vzťahoval na územie\nSlovenskej republiky ako aj na územie všetkých členských štátov Európskej únie.\n8. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2018/001714-023 z 20. júna 2018\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie ako správne potvrdil a odvolanie\nžalobcu v celom rozsahu zamietol. Úvodom žalovaný podrobne zrekapituloval doterajší priebeh\nadministratívneho konania a v zásade aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom nad rámec\ndodal, že na festivale Rocktober Beer mali okrem skupiny žalobcu vystupovať aj hudobné skupiny\nKategorie C z Nemecka, H. a C. E. z Čiech, ktoré sú známe svojim pôsobením na pravicovo\nextrémistickej hudobnej scéne. Miesto konania festivalu je navyše známe pre organizovanie koncertov\nzväčša navštevovaných prívržencami extrémistických hnutí z rôznych krajín čím je ohrozovaný verejný\nporiadok. Vstup na koncerty nie je verejný a miesto konania koncertov je ohlasované na poslednú chvíľu\nprostredníctvom osobného e-mailu. Na základe získaných poznatkov členovia skupiny E. F. verejne\npoužívajú symboliku ako totenkopf, orlicu, čierne slnko, keltský kríž, číslo 14, ozubené koleso, ktoré\nsú vyobrazené na vystúpeniach skupiny v pozadí, na plagátoch a vlajkách, symbolika sa nachádza na\ntričkách členov skupiny alebo na ich tetovaniach. Hoci sa žalobca pri jeho zaistení priamo nevyjadril ,\nže je extrémisticky orientovaný, ako člen hudobnej skupiny, ktorá dlhodobo pôsobí na pravicovo\nextrémistickej hudobnej scéne, sa zúčastňuje na hudobných podujatiach, ktoré sú známe svojou\npravicovou extrémistickou orientáciou, pričom účasť možno považovať za osobné správanie žalobcu,\nktorý svojím prejavom prispieva k podnecovaniu násilia a vyslovuje tým podporu hnutiam ktoré smerujú\nk potláčaniu základných ľudských práv a slobôd.\n9. Vo vzťahu k vyjadreniam žalobcu zachyteným v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 21. októbra 2017,\nktorý popieral, že by bol pravicovo orientovaný, žalovaný uviedol, že je to iba prezentácia žalobcovho\nsubjektívneho názoru, naproti zisteniam, že skupina E. F. dlhodobo pôsobí na pravicovo extrémistickej\nhudobnej scéne a svojimi prejavmi smeruje k tejto orientácii.\n10. Žalovaný bol toho názoru, že vykonaným dokazovaním a na základe získaných podkladov ako je\núradný záznam NAKA, zápisnica o podaní vyjadrenia zo dňa 21. októbra 2017 a lustrácia v informačných\nsystémoch Policajného zboru bolo preukázané, že žalobca porušil záujem chránený zákonom a verejný\nporiadok konaním smerujúcim k propagácii skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd.\n11. Vo vzťahu k námietke žalobcu voči postupu prvostupňového orgánu, ktorý dňa 6. decembra\n2017 vykonal úradnú opravu vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia dodal, že túto opravu\n\nvykonal z vlastného podnetu, aby napravil mechanickú chybu v písaní ku ktorej došlo pri vyhotovovaní\npísomného rozhodnutia, pričom opravu možno napraviť neformálne tak, ako tomu bolo aj v predmetnom\nprípade. Príčinou bolo súčasné vyhotovovanie viacerých rozhodnutí.\nII. Správna žaloba\n12. Žalobca podal voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu predovšetkým z dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n13. Žalobca namietal, že hoci už v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu brojil voči\nnedostatočne zistenému skutkovému stavu ako aj nedostatočnému odôvodneniu, žalovaný v odvolacom\nkonaní dokazovanie nedoplnil a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu, akým konkrétnym a aktívnym\nkonaním porušil konkrétne právne predpisy a na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru,\nže ohrozenie verejného poriadku v dôsledku pobytu na území Slovenskej republiky je skutočné\na dostatočne závažné do takej miery, že mu bol uložený zákaz pobytu na území všetkých členských\nštátov (navyše vykonaný jednoduchou opravou v písaní).\n14. Žalovaný nepreukázal žiadne konkrétnosti týkajúce sa kapely E. F. ohľadom jej textov\npiesní, ani kedy, kde a v akom období táto kapela poukazovala na pravicovú extrémistickú\norientáciu, kedy, kde a akú extrémistickú symboliku mal žalobca používať a zúčastňovať sa na\npodujatiach s pravicovo extrémistickou orientáciou. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia smeruje\nk neprípustnému uplatneniu kolektívnej viny.\n15. Prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne a nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n16. Vo vzťahu k dôkazom uviedol, že jediným riadne vykonaným bol výsluch žalobcu, ktorý však poprel\nvšetky zistenia žalovaného. Odkaz na interné úradné záznamy operatívy Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky nebolo možné považovať za zákonný dôkaz. Všeobecné konštatovanie o informácii, podľa\nktorej je miesto koncertu zvyčajne navštevované prívržencami extrémistických hnutí nepostačuje pre\nnaplnenie zákonných podmienok administratívneho vyhostenia a uloženia zákazu vstupu.\n17. Vo vzťahu ku zmene výroku prvostupňového rozhodnutia bol žalobca toho názoru, že došlo\nk závažnému procesnému pochybeniu, pretože sa nejednalo o obyčajnú opravu v písaní, ale sa zmenil\nvýrok rozhodnutia a sprísnil postih žalobcu . Takú zmenu bolo možné vykonať iba autoremedúrou.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n18. Na výzvu krajského súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju pre jej nedôvodnosť navrhol\nzamietnuť.\n19. Žalovaný vo vyjadrení v zásade zrekapituloval skutkovú ako aj právnu argumentáciu obsiahnutú\nv napadnutom rozhodnutí a trval na závere, že žalobca bol jednoznačne identifikovaný ako osoba, ktorá\nohrozuje verejný poriadok. Vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu bolo odôvodnené\nzámerom ochrániť práva a slobody iných z dôvodu ohrozenia verejného poriadku žalobcom, keď bolo\njednoznačne preukázané, že podnecuje k diskriminácii podľa rasy, farby alebo národnostného pôvodu.\nK vydaniu prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia predchádzalo administratívne konanie za\ndodržania uznávaných právnych princípov, keď žalobca bol vypočutý, bolo mu zachované právo vyjadriť\nsa k podkladom rozhodnutia a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n20. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnom procesnom postupe pri oprave výroku prvostupňového\nrozhodnutia poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keď s účinnosťou od\n1. mája 2017 bolo zákonom č. 87/2017 Z. z. toto ustanovenie novelizované tak, že zatiaľ čo pôvodná\nprávna úprava dávala policajnému útvaru možnosť voľby uloženia zákazu vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky alebo členských štátov Schengenu, nová právna úprava určuje povinnosť uložiť zákaz vstupu\niba na územie Slovenskej republiky a zároveň aj na územie všetkých členských štátov. V nadväznosti\nna uvedené bola preto vykonaná aj oprava výroku rozhodnutia.\n21. Žalovaný dal do pozornosti správneho súdu, že dňa 24. júla 2018, t. j. po vydaní rozhodnutia\no odvolaní boli na odvolací orgán doručené informácie o žalobcovi, ktoré sa týkali jeho aktívneho\nsympatizovania s neonacistickým hnutím, ktoré boli zaslané z Národnej centrály proti organizovanému\nzločinu SKPV v Českej republike.\n22. Záverom žalovaný namietol, že žalobca nebol pri podaní žaloby zastúpený advokátom ako to\npredpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 SSP.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n23. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že\n\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n24. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave\npod pridelenou spisovou značkou 6Sa/70/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný\nSprávny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý\no nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-6Sa/70/2018.\nPodľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je\npodľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený\nosobitným predpisom.\n25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný\n[§ 10, §13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi\n(§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n26. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 23. októbra 2023, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania\nnepožiadal (resp. žalovaný dodatočne vyjadril súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania\noznámením zo dňa 18. augusta 2023). Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za\npotrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania\nbolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\nPodľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny\nporiadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov\nz registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely.\nTieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi.\nDoklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za\nskutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená\nosoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej\nsamosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre\nkonanie a rozhodnutie.\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci\na musí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov\nkonania.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\n\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nsa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí\no administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky\na na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží\nzákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí\no administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.\nPodľa § 87 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nobčana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 64 alebo § 65, alebo rodinného príslušníka občana Únie,\nktorý má právo na pobyt podľa § 69 alebo § 70, a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje\nverejný poriadok.\nPodľa znenia Dôvodovej správy k zák. č. 82/2017 Z. z., ktorým bolo okrem iného novelizované znenie\n§ 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, smernica č. 2004/38/ES definuje zákaz vstupu ako správne alebo\nsúdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa na stanovené obdobie zakazuje vstup na územie členských\nštátov a pobyt na tomto území a ktoré je pripojené k rozhodnutiu o návrate. V § 83 ods. 1 ide\no legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 5 v § 82.\nPodľa článku 18 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, každý občan únie má právo\nslobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam\na podmienkam ustanoveným v tejto zmluve a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.\nPodľa článku 6 ods. 1 smernice č. 2004/38/ES, občania Únie majú právo pobytu na území iného\nčlenského štátu počas obdobia do troch mesiacov bez akýchkoľvek podmienok alebo formalít iných, ako\nje požiadavka vlastniť platný preukaz totožnosti alebo pas.\nPodľa čl. 27 ods. 1 smernice č. 2004/38/ES, s výhradou ustanovení tejto kapitoly členské štáty môžu\nobmedziť slobodu pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu\npríslušnosť na základe dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Tieto\ndôvody sa nesmú využívať pre ekonomické účely\nPodľa článku 27 ods. 2 smernice č. 2004/38/ES, opatrenia prijaté z dôvodov verejnej politiky alebo\nverejnej bezpečnosti musia byť v súlade so zásadou úmernosti a musia vychádzať výlučne z osobného\nsprávania daného jednotlivca. Trestné činy, ku ktorým došlo v minulosti sa samé o sebe nepovažujú\nza dôvody na prijatie takýchto opatrení. Osobné správanie daného jednotlivca musí predstavovať\nskutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti.\nZdôvodnenia, ktoré sú oddelené od podrobností prípadu, alebo ktoré sa spoliehajú na aspekty\nvšeobecnej prevencie, sú neprijateľné.\nPodľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 241 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo\na deň zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu\nalebo iného dokladu totožnosti.\nPodľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\nPodľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie\nžalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.\n27. Na úvod správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy a to vrátane preskúmania zákonnosti\npostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu a ktorý zákonnosť nadväzujúcich rozhodnutí podmieňuje.\nKonkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n28. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým\npotvrdil ako vecne správne prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu z územia\n\nSlovenskej republiky na územie Talianskej republiky z dôvodu, že ohrozuje verejný poriadok a zároveň\no uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a v znení opravy zo dňa 7. decembra 2017, aj\nna územie všetkých členských štátov Európskej únie na dobu 3 rokov.\n29. Z obsahu žaloby možno vyvodiť nasledovné námietky formulované žalobcom, ktoré považoval za\nsmerodajné a to nedostatočne zistený skutkový stav, na čo nadväzuje nepreskúmateľnosť odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia a nesprávny procesný postup pri oprave výroku rozhodnutia v časti\nteritoriálneho vymedzenia zákazu vstupu. V tomto poradí pristúpil k posúdeniu ich dôvodnosti ja správny\nsúd.\n30. V prvom rade je potrebné uviesť, že na konanie o administratívnom vyhostení ako aj na rozhodnutie\nv rámci neho vydané sa podľa ustanovenia § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vzťahuje Správny\nporiadok, ako všeobecný právny predpis, upravujúci, o. i., otázky podkladov rozhodnutia (§ 32), na nich\nnadväzujúce vykonávanie dôkazov (§ 34) a v neposlednom rade náležitosti písomného vyhotovenia\nrozhodnutia (§ 47).\n31. Zásada materiálnej pravdy, obsiahnutá v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku a prevtelená do\nustanovenia § 32 Správneho poriadku, zakotvuje požiadavku adresovanú orgánu verejnej správy zistiť\na ustáliť skutočný stav veci v takom nevyhnutnom rozsahu, aby bolo možné rozhodnutie na jeho základe\nvydané považovať za objektívne, spravodlivé a zákonné. Nedostatočné zistenie skutkového stavu pritom\npredstavuje jednu z podmienok pre zrušenie napadnutého rozhodnutia [§ 191 písm. e) SSP].\n32. Aby bolo možné rozhodnutiu priznať atribúty zákonnosti a spravodlivosti, zistenia orgánu verejnej\nsprávy týkajúce sa skutkového stavu ako aj jeho právne posúdenie a všetky úvahy, ktorými ku záverom\nzachyteným v rozhodnutí dospel, musia byť pretavené do odôvodnenia rozhodnutia, ktoré predstavuje\nnajrozsiahlejšiu časť rozhodnutia, avšak platí, že kvantita odôvodnenia nemôže predchádzať jeho\nkvalitu. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité čo do dôvodov, pre\nktoré orgán verejnej správy dospel k záveru vyjadrenom vo výroku rozhodnutia. Tieto musia byť zrejmé\npredovšetkým adresátom rozhodnutia, ktorými sú účastníci administratívneho konania a nie orgánu\nverejnej správy, ktorý rozhodnutie vydáva. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy spravidla\nopíše skutkový stav veci, uvedie všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia,\nvymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady ktoré vzal resp. aj nevzal na zreteľ a analyzuje svoje\núvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, že na základe\nzískaných a vyhodnotených podkladov nebolo možné prijať iný záver, ako ten, ktorý je vyjadrený vo\nvýroku rozhodnutia. Aj nedostatok v odôvodnení rozhodnutia má za následok jeho nezákonnosť, pre\nktorú bude potrebné rozhodnutie zrušiť [§ 191 písm. d) SSP]. Nedostatok dôvodov znamená jednak\nabsolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán\nverejnej správy k rozhodnutiu.\n33. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov\nskutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia. Musí pritom ísť\no vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody\no skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie je\nzrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 2Ads 58/2003).\n34. Z princípov procesného práva vyplýva, že výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom\ndokazovania a vyhodnotenia dôkazov ktoré sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a právnom\nposúdení, v ktorom dôvody musia byť formulované jasne, relevantne a zrozumiteľne. Povinnosť riadne\nodôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné, presvedčivé a najmä s obsahom\nvýroku korešpondujúce odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými\nnámietkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa expressis verbis vo svojom rozhodnutí sp. zn.\n1Sža/9/2016 zo dňa 27. júla 2016 vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí,\nže rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre\nostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen na\nrozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho\nkonania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“\n35. S konkretizáciou na prejednávanú vec sa mali prvostupňový orgán ako aj žalovaný zamerať na\nzískanie dostatočných podkladov pre konštatovanie, že žalobca ako občan Európskej únie ohrozuje\nverejný poriadok, ktorého definícia je vymedzená v § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov,\nv dôsledku čoho ho možno podľa ustanovenia § 87 ods. 1 písm. b) citovaného zákona administratívne\nvyhostiť. Podstatnou a primárnou otázkou bolo preto aspoň rámcové zadefinovanie, aké správanie\nvôbec možno považovať za ohrozenie verejného poriadku občanom Európskej únie. Vymedzenie pojmu\nverejný poriadok medzi účastníkmi konania v zásade nebolo sporným.\n\n36. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o pobyte cudzincov výsledkom transpozície smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných\npríslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (ďalej len „smernica č.\n2004/38/ES“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej úpravy bude potrebné zohľadňovať nepriamy účinok\nuvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným spôsobom a v jej kontexte.\n37. K obmedzeniu práva pobytu občana Európskej únie z dôvodu verejného poriadku sa vyjadruje čl. 27\nsmernice č. 2004/38/ES, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že členské štáty môžu obmedziť slobodu pohybu\na pobytu občanom z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo zdravia. Zároveň však\nv odseku 2 zdôrazňuje potrebu rešpektovania princípu primeranosti, ktorý aplikácii týchto obmedzení\nurčuje určité mantinely a predchádza svojvôli orgánov verejnej správy. V zmysle citovaného odseku\n„Opatrenia prijaté z dôvodov verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti musia byť v súlade s zásadou\númernosti a musia vychádzať výlučne z osobného správania daného jednotlivca. Trestné činy, ku ktorým\ndošlo v minulosti, sa samé o sebe nepovažujú za dôvody na prijatie takýchto opatrení. Osobné správanie\ndaného jednotlivca musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu\njeden zo základných záujmov spoločnosti. Zdôvodnenia, ktoré sú oddelené od podrobností prípadu,\nalebo ktoré sa spoliehajú na aspekty všeobecnej prevencie, sú neprijateľné.“\n38. Vychádzajúc z uvedeného možno ustáliť, že k obmedzeniu slobody pohybu a pobytu občana\nEurópskej únie môžu členské štáty pristúpiť iba pre skutočné a nie len teoretické ohrozenie verejného\nporiadku v podobe dostatočne konkretizovaného a v danom momente existujúceho osobného správania\nobčana.\n39. V kontexte uvedeného správny sú poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS\n945/20 z 16. decembra 2020, vychádzajúci z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie k výkladu čl. 27\nsmernice č. 2004/38/ES v ktorom uvádza, že „pojem 'veřejný pořádek' předpokládá v každém případě\nkromě samotného narušení společenského pořádku, které představují všechna porušení práva (včetně\ntrestního odsouzení), existenci skutečného, aktuálního a dostatečně závažného ohrožení některého\nzákladního zájmu společnosti (rozsudek SDEU ze dne 28. 10. 1975 ve věci C-36/75 B., § 28; či rozsudek\nSDEU ze dne 29. 4. 2004 ve spojených věcech C-482/01 a C-493/01 I. a I., § 66). Opatření přijatá\nz důvodů veřejného pořádku mohou být odůvodněná jen tehdy, jsou-li založena výlučně na osobním\nchování dotyčné osoby (rozsudek SDEU ze dne 13. 9. 2016 ve věci C-165/14 B. A., § 59). Osobní\nchování představující skutečné a aktuální ohrožení některého ze základních zájmů společnosti nebo\nhostitelského členského státu zásadně znamená, že se u dotyčného jednotlivce může předpokládat, že\nse bude protiprávně chovat i v budoucnu (rozsudek SDEU ze dne 22. 5. 2012 ve věci C-348/09 P. I., §\n30; či rozsudek SDEU ze dne 13. 7. 2017 ve věci C-193/16 E., § 23).“ Ústavný súd v citovanom náleze\nďalej konštatoval, že „předchozí odsouzení pro trestný čin samo o sobě neodůvodňuje automatické\npřijetí opatření omezujících výkon práva na volný pohyb. Jinými slovy, samotné předchozí odsouzení\ndotyčného pro trestný čin nepostačuje k tomu, aby bylo možné automaticky vycházet z toho, že\ndotyčný představuje skutečné, aktuální a dostatečně závažné ohrožení některého ze základních zájmů\nspolečnosti, jež je samo o sobě způsobilé odůvodnit omezení práv, které mu přiznává unijní právo\n(rozsudek SDEU ze dne 17. 11. 2011 ve věci C-430/10 H. J., § 38). Existenci předchozího odsouzení za\ntrestný čin lze zohlednit jen tehdy, jsou-li okolnosti, které vedly k tomuto odsouzení, důkazem osobního\nchování, představujícího současnou hrozbu ve výše uvedeném smyslu (rozsudek SDEU ze dne 1. 1.\n1999 ve věci C-348/96 K. H., § 24). Opatření z důvodů veřejného pořádku nebo veřejné bezpečnosti\nlze přijmout pouze tehdy, ukáže-li se po konkrétním posouzení každého jednotlivého případu ze strany\npříslušných vnitrostátních orgánů, že osobní chování dotyčné osoby představuje ohrožení v současné\ndobě (rozsudek SDEU ze dne 2. 5. 2018 ve věci C- 331/16 K. a H. F., § 56).“\n40. Pokiaľ teda vnútroštátny orgán verejnej správy nemôže automaticky vychádzať z premisy, že občan\nEurópskej únie svojim osobným správaním predstavuje ohrozenie verejného poriadku už iba s ohľadom\nna jeho trestnú minulosť, o to opatrnejší musí byť s produkovaním záverov vychádzajúcich z minulého\nsprávania, ktoré ani len nebolo kvalifikované ako trestné. Jedným dychom je potrebné dodať, že\npokiaľ pre administratívne vyhostenie občana Európskej únie postačuje už iba ohrozenie verejného\nporiadku a nie jeho porušenie, následok v podobe administratívneho vyhostenia má vo svojej podstate\npreventívny charakter. Nemôže sa však jednať o všeobecnú prevenciu vychádzajúcu iba z domnelej\nhrozby. Inými slovami, nie je dostačujúce zdôvodnenie, že žalobca predstavuje ohrozenie verejného\nporiadku iba pre jeho postoje alebo správanie v minulosti bez toho, aby boli zdôvodnené úvahy orgánu\nverejnej správy, prečo má takéto minulé správanie presah až do súčasnosti v podobe trvajúcej hrozby\nz opakovania. V prejednávanej veci sa oba orgány verejnej správy uspokojili iba s konštatovaním, že\nhrozba opakovania takéhoto správania existuje.\n\n41. Absentujúce podklady a úvahy správny súd badá aj v nejasnom ustálení, aké osobné správanie\nžalobcu považoval prvostupňový orgán verejnej správy za ohrozenie verejného poriadku, teda, či sa\njednalo o samotné členstvo v skupine E. F., prívrženstvo ku skupinám ohrozujúcim záujem chránený\nzákonom, plánovanú účasť na hudobnom festivale Rocktober Beer festival alebo iné jeho správanie.\nV rozhodnutiach sa totiž uvedené nejasne kumuluje, čo pre adresáta pôsobí zmätočne. Pokiaľ\nbolo zámerom orgánov verejnej správy týmto spôsobom vykresliť osobu žalobcu ako osobu aktívne\npôsobiacu na pravicovej extrémistickej scéne, nemožno im nič vytknúť, to však na naplnenie dôvodu\nadministratívneho vyhostenia podľa ustanovenia § 87 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\na v kontexte čl. 27 smernice č. 2004/38/ES nebolo dostačujúce.\n42. Správny súd je toho názoru, že podklady, ktoré nazhromaždil prvostupňový orgán verejnej správy\na následne aj žalovaný sú chabé pre konštatovanie záveru, že žalobca ohrozuje svojim osobným\nsprávaním verejný poriadok. Z administratívneho spisu vyplýva, že pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia orgán verejnej správy disponoval iba všeobecným avízom, že na mieste v obci G. A.,\nokres Malacky (kde sa zvyknú organizovať koncerty navštevované prívržencami extrémistických hnutí)\nna festivale Rocktober Beer (vo vzťahu ku ktorému však chýbajú akékoľvek bližšie informácie o jeho\npovahe) plánujú vystúpiť zahraničné hudobné kapely, medzi nimi aj skupina E. F., ktorej členom je\nžalobca. O skupine E. F. prvostupňový orgán verejnej správy nazhromaždil iba toľko informácií, že je\nto talianska street punková skupina, ktorá vznikla v roku 1999, pričom na ich facebookovej stránke sú\nzverejnené údaje, obrázky a symboly z ktorých možno vyvodiť jej pravicovo extrémistickú orientáciu\n(k týmto tvrdeniam sa v administratívnom spise rovnako podklady nenachádzajú). Rovnako tomu\nnasvedčujú aj tričká ktoré nosia členovia skupiny a ich tetovania. Uvedené konštatovania sú však natoľko\nvšeobecné a vzťahujúce sa výlučne ku hudobnej skupine ako takej, že správnemu súdu nie je zrejmé,\nako sa zosobňujú priamo na žalobcu a v čom konkrétne malo spočívať jeho aktívne osobné správanie\nv čase predvedenia. Z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise totiž možno vyvodiť iba\ntoľko, že žalobca bol na mieste festivalu prítomný a plánoval sa ho zúčastniť (navyše, z celej skupiny bol\npredvedený iba on a jeden ďalší člen, pričom zvyšní členovia skupiny zostali na festivale). Správny súd\nsi je vedomý, že nemožno úplne oddeliť zistenia týkajúce sa skupiny od jej samotných členov, ktorí ju\ntvoria a teda aj od osoby žalobcu, no na účely konania o administratívnom vyhostení bolo toto vzájomné\nprepojenie a následné osobné konanie žalobcu lepšie zdôvodniť. Možno konštatovať, že uvedené avízo\nmohlo byť len prvotným impulzom, na ktorý však malo nadväzovať zaobstaranie ďalších a konkrétnejších\ndôkazov, z ktorých by bolo možné zistiť informácie týkajúce sa priamo osoby žalobcu a jeho osobného\nsprávania predstavujúceho ohrozenie verejného poriadku.\n43. Z administratívneho spisu správnemu súdu nevyplýva napríklad ani taká skutočnosť, že žalobca\nako člen skupiny sa mal nielen zúčastniť ale skutočne vystúpiť na uvedenom festivale a mal odohrať\nkonkrétnu skladbu ako súčasť zmieneného repertoáru, ktorú pre jej obsah možno považovať za\nohrozujúcu verejný poriadok. Preukazované nebolo ani používanie symboliky. V tomto rozsahu sa preto\nsprávny súd musel prikloniť k dôvodnosti námietok žalobcu. Relevantné a upotrebiteľné podklady neboli\nzistené ani z lustrácie v informačných systémoch Policajného zboru.\n44. Pokiaľ žalovaný poukazuje na informácie o žalobcovi, ktoré sa týkali jeho aktívneho sympatizovania\ns neonacistickým hnutím, ktoré boli zaslané z Národnej centrály proti organizovanému zločinu SKPV\nv Českej republike, tieto boli žalovanému doručené až dňa 24. júla 2018, teda po vydaní napadnutého\nrozhodnutia, no podstatnejšou je skutočnosť, že meno žalobcu sa v týchto podkladoch nenachádza.\nK osobám talianskej národnosti, t. j. aj k žalobcovi, bolo oznámené, že relevantnými informáciami orgán\nnedisponuje.\n45. Aj to málo zistených skutočností sa navyše dostáva do kontrastu s vyjadreniami žalobcu, ktorý\npopiera, že by hudobná skupina smerovala k pravicovej extrémistickej orientácii. Vyjadrenie žalobcu je\npritom jedným z troch podkladov rozhodnutí na ktoré poukazuje žalovaný a ktoré nevedno na akom\nprávnom základe bagatelizoval vyjadrením, že sa jedná iba o subjektívny názor žalobcu. Vyjadrenie\núčastníka konania je samé o sebe iba prezentovanie subjektívneho prežitia určitej udalosti alebo názoru\nna otázky položené orgánom verejnej správy. Subjektivita je teda jedným z jeho definičných znakov.\nTakouto až absurdnou úvahou nemôže orgán verejnej správy úplne poprieť prínos účastníka konania,\nktorý má byť podkladom (a vo väčšine prípadov protikladom zistení orgánu verejnej správy) rozhodnutia.\nPre krátkosť administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení pritom žalobca nemal reálnu možnosť predkladať iné rozsiahle dôkazy na podporu svojich\ntvrdení, pričom netreba zabúdať, že bolo primárne na orgánoch verejnej správy riadne preukázať\nnaplnenie niektorého z dôvodov administratívneho vyhostenia.\n46. Pre absenciu ďalších podkladov ktoré by preukázali naplnenie dôvodu administratívneho vyhostenia\nžalobcu podľa § 87 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\na tým pádom nemohli byť\n\npremietnuté ani do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ich žalovaný nahradil iba všeobecnými\na subjektívnymi očakávaniami prospektívneho správania žalobcu, vyvodenými iba zo všeobecnej\ncharakteristiky zamerania skupiny E. F. a príchodu žalobcu na územie Slovenskej republiky. Z tohto\npohľadu sa preto rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy javia ako všeobecne preventívne,\nnezohľadňujúce aktuálny skutkový stav a nerozvádzajúce konkrétne konanie žalobcu, ktorým by verejný\nporiadok v rozpore s ustanovením § 87 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a taktiež v rozpore\ns ustanovením čl. 27 smernice č. 2004/38/ES ohrozil.\n47. Vo vzťahu k úradnej oprave prvostupňového rozhodnutia spočívajúcej v doplnení časti výroku\no zákaz vstupu žalobcu na územie všetkých členských štátov, ktorá bola vykonaná po doručení odvolania\nžalobcu dňa 6. decembra 2017, dopísaním rukou, bez akéhokoľvek odôvodnenia takéhoto postupu,\nsprávny súd dospel k záveru, že išlo o také procesné pochybenie, ktoré dosiahlo intenzity porušenia\npráva žalobcu na spravodlivý proces. Orgán verejnej správy v súlade so znením § 47 ods. 6 Správneho\nporiadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia\nkedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.\n48. S takto ohraničenými kritériami, nemožno dopísanie výroku časťou hmotnoprávneho ustanovenia\nklasifikovať ako opravu v ňom vzniknutej chyby či zrejmej nesprávnosti, čo podporuje aj zisteniu, že takto\ndoplnenou časťou výroku rozhodnutia sa orgán verejnej správy nezaoberal ani v jeho odôvodnení. Na\nstrane 4 v poslednom odseku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy je uvedené: „Správny\norgán sa zaoberal aj ust. § 87 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. Podľa správnej úvahy správneho orgánu\nosoba účastníka konania predstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu pre verejný\nporiadok. Z uvedeného, ako aj v kontexte celkového odôvodnenia v predmetnom rozhodnutí je správny\norgán za to, že taká osoba, akou je účastník konania nie je možné, aby sa naďalej zdržiavala na území\nSlovenskej republiky.“ Aj z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že akt vyhostenia žalobcu sa\nviaže len k územiu Slovenskej republiky. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by výrok bol\npostihnutý chybou alebo nesprávnosťou, ktorú možno opraviť a z ničoho nevyplýva, že s postupom\nktorý prvostupňová orgán verejnej správy zvolil, by bol účastníkov upovedomil. Prvostupňový orgán\nverejnej správy teda výrokovú časť rozhodnutia neopravil, ale doplnil novou časťou, ktorou zásadne\nzmenil význam jej pôvodného znenia pretože nad rámec pôvodného rozhodnutia rozšíril jeho teritoriálnu\núčinnosť.\n49. Ponímajúc rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z hľadiska takto vykonanej opravy\nmožno konštatovať, že zákazom vstupu žalobcu aj na územie všetkých členských štátov, došlo\nk neprípustnému prekročeniu jeho právomoci a konaniu v rozpore ustanovením § 77 ods. 1 zákona\no pobyte cudzincov, článkom 18 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Každý občan\nEurópskej únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha\nobmedzeniam a podmienkam ustanoveným v tejto zmluve a v opatreniach prijatých na ich vykonanie)\na tiež článkom 6 ods. 1 smernice č. 2004/38/ES (Občania Európskej únie majú právo pobytu na území\niného členského štátu počas obdobia do troch mesiacov bez akýchkoľvek podmienok alebo formalít\niných, ako je požiadavka vlastniť platný preukaz totožnosti alebo pas).\n50. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím s doplnenou výrokovou časťou, zjavne\nvychádzal z doslovného znenia ustanovenia § 77 ods. 1, veta tretia zákona o pobyte cudzincov, v znení\nplatnom v čase jeho vydania, jeho pozornosti však uniklo, že zmena tohto zákonného ustanovenia,\nzákonom č. 82/2017 Z. z., bola vykonaná s poukazom na článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1 Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, týkajúcej sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorými\nštátni príslušníci členských štátov nie sú. Uvedená smernica v článku 2 ods. 3 výslovne uvádza, že\nsa neuplatňuje na osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, vymedzené v článku 2\nods. 5 Kódexu schengenských hraníc. Každý členský štát má právo vyhostiť, resp. zakázať vstup na\nsvoje územie príslušníkovi iného členského štátu, avšak nemôže tak urobiť vo vzťahu k ostatným, resp.\nvšetkým členským štátom.\n51. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie nie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom, pretože\npred vydaním napadnutého rozhodnutia nebol dostatočne zistený skutočný stav podľa § 32 ods. 1\nSprávneho poriadku, čo sa následne prejavilo aj v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvo vzťahu ku konštatovaniu naplnenia dôvodov administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 87 ods. 1\npísm. b) zákona o pobyte cudzincov. Nie menej závažné pochybene správny súd badá aj v nesprávnom\nprocesnom postupe pri oprave výroku prvostupňového rozhodnutia. Správny súd preto napadnuté\nrozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy\nna ďalšie konanie.\n\n52. V novom konaní prvostupňový orgán verejnej správy aj pre značný časový odstup zváži, či bude\nmožné doplniť podklady preukazujúce ohrozenie verejného poriadku žalobcom k 21. októbru 2017,\nno pokiaľ dospeje k záveru, že áno, svoje úvahy preukazujúce naplnenie tohto dôvodu administratívneho\nvyhostenia náležite zdôvodní a to v intenciách vyššie uvedených kritérií poskytnutých správnym súdom.\n53. Záverom a iba v krátkosti správny súd v súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku zastúpenia\nžalobcu advokátom poukazuje na výnimky z povinného zastúpenia upravené v ustanovení § 49 ods.\n2 písm. b) SSP, teda vzťahujúce sa aj na konanie o správnej žalobe vo veci administratívneho\nvyhostenia. Hoci bola správna žaloba pôvodne spísaná a podaná advokátom žalobcu bez predloženia\nplnomocenstva na jej podanie a zastupovanie žalobcu pred správnym súdom, žalobca túto žalobu\nnásledne v súdom poskytnutej lehote doručil vlastnoručne podpísanú a správny súd ju teda považoval\nza ním osobne podanú.\n54. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý\nbol v konaní úspešný, priznal právo na ich úplnú náhradu podľa § 167 ods. 1 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia oprávnenému\nsubjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 2 písm. b) SSP a § 444 ods. 1 SSP].\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.\na)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci [písm. c)].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}