{"guid": "b2fd19f7-dfd6-49e1-83a6-7c762fb12873:f69fe0ea-7564-4c12-9264-848d849e88c3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200686.7", "spisova_znacka": "BA-1S/168/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/168/2019 z 13. 7. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. júla 2023, sp. zn. BA-1S/168/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200686.7", "identifikacne_cislo": "1018200686", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2023-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/882", "nazov": "predpis č. 882/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/882", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/882-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/211", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov (211/2022 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2022"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f69fe0ea-7564-4c12-9264-848d849e88c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200686.7", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200686.7", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200686.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/168/2019\n1018200686\n13. 07. 2023\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2023:1018200686.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M,\nčleniek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v\nprávnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený\nadvokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862\n711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842\n13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 359/2018 zo dňa 05.03.2018, takto\nrozhodol:\nI.\nSprávny súd v Bratislave z r u š u j e\nrozhodnutie žalovaného č.k. 359/2018 zo dňa\n05.03.2018 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina č.k.12/1354/3-2017 zo\ndňa 13.12.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII.\n\nNávrh na prerušenie konania súd z a m i e t a .\n\nIII. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1.\nRozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina č. k. 12/1354/3-2017 zo dňa\n13.12.2017 bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000 EUR podľa 28 ods. 4 písm. a) v\nspojení s 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no potravinách“), na základe zistení z úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 10.12.2016 v čase od 8.30\nhod. do 13.30 hod. v prevádzkarni žalobcu filiálka č. 301, Nešporova 30, Žilina. Kontrola bola vykonaná\nv zmysle oprávnení zákona o potravinách a bola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona o\npotravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Použitou kontrolnou metódou bola inšpekcia.\n2.\nProti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len „RVPS“) Žilina č. k.\n12/1354/3-2017 zo dňa 13.12.2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč.k. 359/2018 zo dňa 05.03.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie RVPS Žilina č.k.\n12/1354/3-2017 zo dňa 13.12.2017 potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č.k. 359/2018 zo dňa 05.03.2018\nbolo doručené žalobcovi dňa 06.03.2018.\nII.\n\nŽaloba\n3.\nŽalobou zo dňa 03.05.2018, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 04.05.2018 a doručenou\nKrajskému súdu v Bratislave dňa 07.05.2018 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutie žalovaného č.k. 359/2018 zo dňa 05.03.2018 ako aj rozhodnutia RVPS Žilina č.k.\n12/1354/3-2017 zo dňa 13.12.2017 a priznania náhrady trov konania. Podľa žalobcu napadnuté\nrozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce pre riadne posúdenie veci a je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, nemá\nv ňom oporu. Rozhodnutia sa nepreskúmateľné a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť oboch rozhodnutí.\n4.\nV konaní došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania, keďže zo Záznamu o\nvýkone úradnej kontroly potravín vyplýva, že kontrolu potravín dňa 10.12.2016 vykonal jeden inšpektor\nžalovaného (A. B. C.), pričom medzi kompetencie žalovaného patrí najmä kontrola výkonu štátnej\nsprávy, ktorý uskutočňujú RVPS ako aj rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom\nstupni rozhoduje RVPS. Ak žalovaný vykonal úradnú kontrolu potravín, a teda konal v prvom stupni,\ntak mal následne aj pokračovať v konaní a vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom v zmysle ust.\n5 písm. c) zákona o veterinárnej starostlivosti by o odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného následne\nmalo rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Zo zákona\no potravinách ani zo správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovaného po vykonaní kontroly\npostúpiť konanie na príslušnú RVPS, ktorá by následne pokračovala v začatom správnom konaní a\nvydala prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie o odvolaní je na základe vyššie uvedených skutočností\nnepreskúmateľné a nezákonné.\n5. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť zhromaždených dôkazov a výkon úradnej kontroly potravín.\nPrvým úkonom správneho orgánu voči žalobcovi bolo vykonanie úradnej kontroly potravín a spísanie\nzáznamu z nej, pričom doručenie upovedomenia o začatí správneho konania bol až následným (druhým)\núkonom správneho orgánu. Správny orgán nebol oprávnený obstarať si podklady, t.j. vykonať kontrolu\na vyhotoviť z nej zápisnicu predtým, ako doručil žalobcovi upovedomenie o začatí konania, a teda\ntakáto listina nemôže byť v konaní použitá ako dôkaz. Z kontroly bol spísaný záznam, a nie zápisnica,\nčo je pochybením žalovaného z dôvodu nedodržania formy. Úradná kontrola potravín vykonaná dňa\n10.12.2016 sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene,\nči už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori vstúpili\ndo prevádzky bez povolenia, ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začali s\nvýkonom kontroly, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu nevyžiadali predloženie plnomocenstva\nalebo iného poverenia, ktoré by ho oprávňovalo na zastupovanie žalobcu pri výkone úradnej kontroly\npotravín, Takto vykonanú kontrolu považuje žalobca za neprípustnú a nezákonnú. Je vylúčené, aby\ninšpektori vykonávajúci úradnú kontrolu potravín, mohli svojvoľne vstupovať a pohybovať sa po\npriestoroch filiálky bez toho, aby bola o začatí a priebehu úradnej kontroly upovedomená a prítomná\npoverená alebo splnomocnená osoba, ktorá by ich počas úradnej kontroly neustále sprevádzala.\nZáznam o výkone úradnej kontroly potravín podpísala pani D. E., vedúca filiálky žalobcu, pričom táto\nosoba nie je oprávnená konať v mene žalobcu, a teda ani nemala oprávnenie predmetný záznam\npodpísať a vyjadriť sa k nemu. Záznam o výkone úradnej kontroly potravín neobsahuje dostatočné\nopísanie skutočností o priebehu úradnej kontroly potravín. Je z neho zrejmé, že kontrola prebiehala dňa\n10. 12. 2016 od 8.30 hod. do 13,30 hod., t.j. cca 5 hodín, avšak Záznam o výkone úradnej kontroly\npotravín nezachytáva celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby ho bolo možné v neskoršom štádiu\nsprávneho konania podrobne rekonštruovať a náležite kontrolovať. Záznam o výkone úradnej kontroly\npotravín nepredstavuje spoľahlivé zistenia skutkového stavu. Navyše fotodokumentácia nedostatkov,\nna ktoré sa odkazuje v Zázname o výkone úradnej kontroly nie je zažurnalizovanou súčasťou tohto\nzáznamu.\n6. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a na základe\nnesprávnych skutkových zistení ich vyhodnotil ako irelevantné. Produkty, ktoré boli zo strany žalovaného\na RVPS vyhodnotené ako tie, ktoré žalobca uvádzal na trh ako nevhodné na ľudskú spotrebu, sa\nnachádzali mimo predajnej plochy (mimo regálov nachádzajúcich sa v predajnej časti prevádzkarne) a\nneboli ponúkané spotrebiteľom na predaj, Produkty boli inšpektormi nájdené v skladových priestoroch\n(nie na predajnej ploche) v časti určenej pre potraviny vyradené z predaja. Uvádzanie potravín na trh\nnevhodných na ľudskú spotrebu nie je žiadnym spôsobom preukázané, a nedošlo k porušeniu ust. 28\n\nods. 4 písm. a) zákona o potravinách a ani k opakovanému porušeniu tej istej povinnosti. Na základe\nuvedeného neboli splnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle § 28 ods. 8 zákona o potravinách.\n7. Konaním žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia.\nŽalovaný pri rozhodovaní použil nezákonné dôkazy a o veci nerozhodoval nezaujatý subjekt, ale\nsubjekt zhodný s tým, ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín. Žalobca si je vedomý, že právo na\nochranu súkromia sa na právnické osoby neaplikuje v celej šírke, avšak poukázal na rozhodovaciu prax\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že právnické osoby sú\nnositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia – podnikateľských priestorov.\n8. Z článku 55 Nariadenia č. 882/2004 a z Nariadenia č. 178/2002 vyplýva, že sankcie ukladané zo\nstrany správnych orgánov musia byt účinné, úmerné a odradzujúce. Sankcia uložená žalobcovi zo strany\nžalovaného vo výške 1 000 000 EUR však tieto atribúty nespĺňa, nakoľko nie je úmerná závažnosti\núdajných porušení, za ktoré bola uložená. Výška uloženej pokuty je neprimeraná. Z rozhodnutia o\nodvolaní ako aj zo Záznamu o výkone úradnej kontroly potravín vyplýva, že žalobca mal umiestňovať\nna trh tri druhy potravín nevhodných na ľudskú spotrebu v celkovej hodnote 6,51 EUR. Na základe\nuvedeného porušenia bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000 000 EUR, a teda vo výške, ktorá\nviac ako 153 609 násobne prevyšuje cenu tovaru, ktorý bol údajne umiestňovaný na trh nevhodný na\nľudskú spotrebu. Pokuta nie je úmerná údajným porušeniam zisteným žalovaným, má tvrdý represívny\ncharakter a je ju možné považovať za likvidačnú. Neprimeranosť výšky pokuty uloženej žalobcovi je tiež\nv tom, že správny orgán bez ohľadu na závažnosť konania a skutkové okolnosti konkrétneho prípadu,\nmusí kontrolovanému subjektu uložiť pri treťom opakovanom skutku rovnakej povahy pokutu minimálne\nv sume 1 000 000 EUR. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného resp. príslušnej RVPS uložených niekoľko\npokút vo výške 1 000 000 EUR (ku dňu podania žaloby eviduje 12 takýchto pokút), z čoho vyplýva, že\ndopad na jeho majetkovú sféru v prípade ich zaplatenia zo strany žalobcu je o to závažnejší.\n9. Žalobca navrhol, aby súd prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania\no súlade ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Listinou základných práv a slobôd, ako aj s Nariadením\nč. 852/2004 a Nariadením č. 178/2002. Žalobca tiež navrhol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru\nEurópskej únie otázky, ktorých znenie následne doplnil podaniami zo dňa 09.04.2019 a 21.08.2019.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.08.2019 navrhol žalobu zamietnuť. S námietkou\nnedodržania dvojinštančnosti v správnom konaní nesúhlasil. Zákon o správnom konaní vychádza z tzv.\nprincípu generálnej klauzuly, ktorý znamená, že účastník konania (resp. jeho zástupca) sa môže odvolať\nproti každému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Je to dané zásadou dvojinštančnosti\nsprávneho konania, ktorá vyjadruje, že každé rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné ešte\nďalšou inštanciou v odvolacom konaní za predpokladu, že k tomu dal účastník konania podnet podaním\nodvolania. Prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je RVPS\nŽilina a o odvolaní objektívne rešpektujúc všetky zásady správneho konania, predovšetkým zásadu\nzákonnosti, rozhodol druhostupňový orgán - žalovaný. Žalobcovi bolo poskytnuté reálne právo na\nodvolanie, ktoré aj využil a o odvolaní bolo legitímne rozhodnuté na druhom stupni, pričom rozhodoval\nresp. podklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravoval zamestnanec, ktorý je nezávislý, o prípade\nv čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával\nžiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, preto nezávislosť a objektívnosť druhostupňového konania\nbola zabezpečená a v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.\nOprávnenie inšpektorov žalovaného a RVPS vykonávať úradné kontroly potravín je jasne definované\nzákonom o potravinách (§ 23 ods. 1 zákona o potravinách), ich územná pôsobnosť je určená zákonom\nč. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Jednotlivé inšpekčné skupiny\nsú zložené z inšpektorov žalovaného s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS,\nv regióne ktorej sa kontrola vykonáva, prípadne aj inšpektorov inej RVPS na základe poverenia.\nZáznam o úradnej kontrole potravín vyhotovený bezprostredne po ukončení fyzickej kontroly sa\npostupuje na ďalšie konanie na príslušnú vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom stupni\noprávnená rozhodnúť v tejto veci. Podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách zamestnanec RVPS\n\nvykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva žalovaný,\nvykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej RVPS. V tomto prípade bola kontrola vykonaná\njedným inšpektorom žalovaného (ktorý v žiadnom prípade neprišiel do styku s rozhodovaním vo veci v\nprvom ani druhom stupni), ďalej inšpektorom územne príslušnej RVPS Žilina a na základe príslušného\npoverenia dvomi inšpektormi územne nepríslušnej RVPS Trenčín. Priebeh a výsledky kontroly boli\nposúdené zamestnancami rôznych orgánov úradnej kontroly potravín na základe spoločného konsenzu.\nVýsledky kontroly boli v takejto podobe doručené vecne a miestnej príslušnej RVPS Žilina bez\nakéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu. Ako prvok nestrannosti bola do\nceloslovenských úradných kontrol zavedená prítomnosť inšpektorov z iných RVPS, čím sa v najvyššej\nmožnej miere eliminuje riziko neobjektívneho zistenia skutočného stavu veci pri úradnej kontrole. Za\núčelom odstránenia akéhokoľvek podozrenia z nestranného posúdenia veci sú navyše kontrolné zistenia\ndokumentované aj vo forme fotografií, ktoré potvrdzujú nedostatky v písomne zachytenej podobe.\n11. K námietke vykonania kontroly bez predchádzajúceho upozornenia, bez účasti zástupcu žalobcu\na k záznamu z kontroly žalovaný uviedol, že úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v §\n18 zákona o potravinách, pričom ohľadom oprávnení odkázal na ust. § 20 ods. 8 zákona o potravinách.\nOsobitným predpisom, na ktorý odkazuje zákon o potravinách a ktorý upravuje spôsob vykonávania\núradných kontrol potravín, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla\n2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového\na krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej\n„Nariadenie (ES) č. 882/2004“). Podľa čl. 3 ods. 2, 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa\nbudú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je\npredchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly\nsa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a\nživočíšnych výrobkov. Budú sem patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly\npoužívania krmív a potravín, ich skladovania, a kontroly akéhokoľvek procesu, materiálu, akejkoľvek\nlátky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy, uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých\nzvieratách, potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Podľa čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia (ES)\nč. 882/2004 upravuje spísanie správy o výsledku kontroly. Záznam o úradnej kontrole potravín v časti\nV. potvrdil svojím podpisom a odtlačkom pečiatky zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa, prítomný\npri úradnej kontrole (vedúca filiálky D. E.), pričom sa k záznamu v čase úradnej kontroly nevyjadrila,\nani nepodala žiadne námietky, a nepodal ich ani účastník konania v lehote určenej podľa § 20 ods. 11\nzákona o potravinách.\n12. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úradná kontrola mala byť vykonávaná postupom\npodľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a\njej začatím začalo aj samotné správne konanie. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého\ncieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu\nje príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a\noboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam,\nprípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej\nkontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade, ak dôjde k záveru, že protiprávne\nkonanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát\niných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo\nvšeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení\npokuty. Názor žalobcu, že deň kontroly je zároveň dňom, kedy správny orgán urobil voči účastníkovi\nkonania prvý úkon v správnom konaní, je nesprávny. Preto ani záznam o úradnej kontrole potravín\nnemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 zákona o správnom konaní. Na\nzačiatku úradnej kontroly sa inšpektori preukázali služobnými preukazmi, resp. povereniami tak, ako je\nto zachytené v úradnom zázname, z ktorého jednoznačne vyplýva, že úradná kontrola bola vykonaná\ns vedomím a za prítomnosti zamestnanca účastníka konania v pozícii vedúcej filiálky. Inšpektori\nvykonávali úradnú kontrolu v častiach prevádzky, ktoré súvisia s manipuláciou s potravinami a ich\numiestňovaním na trh, nie v súkromných priestoroch. Zamestnanci žalobcu počas úradnej kontroly s\ninšpektormi riadne spolupracovali. Nič nebránilo, aby pri akomkoľvek úkone inšpektora bol prítomný\nzároveň aj zamestnanec žalobcu. K námietke nezažurnalizovania fotodokumentácie k úradnému\nzáznamu žalovaný uviedol, že inšpektori vyhotovenú fotodokumentáciu, ak je to možné, poskytnú\nzástupcovi prevádzkovateľa už spolu s vyhotoveným záznamom bezprostredne po kontrole. V tomto\nprípade však neboli vytvorené technické podmienky pre zanechanie fotodokumentácie (prevádzky\n\nBilla majú zabezpečenú počítačovú sieť, aby sa do nej nedalo vstupovať) a inšpektori pri kontrole\nnedisponujú zariadením na tlačenie fotografií. Nie je povinnosťou inšpektorov pri kontrole zabezpečiť\ntlačenú podobu fotografií. Fotodokumentácia bola riadne poskytnutá žalobcovi ako prevádzkovateľovi\nspolu s upovedomením o začatí správneho konania (čo žalobca nespochybňuje) a plne korešponduje\ns obsahom záznamu, ktorý bol vyhotovený za prítomnosti zamestnancov žalobcu a odovzdaný\nbezprostredne po kontrole. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nako aj rozhodnutia krajských súdov, v ktorých boli uplatnené totožné námietky a súd ich nepovažoval\nza opodstatnené.\n13. Tvrdenie žalobcu, že potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu (čerstvé ovocie a zelenina) sa\nnenachádzali na predajnej ploche, je nepravdivé. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na zistenia\nzachytené v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/Ch,KN,EH/40 zo dňa 10. 12.\n2016 časť III. Preukázané kontrolné zistenia/výsledky úradnej kontroly potravín, str. 3, bod 4. Predaj\ntovaru. Voči zisteniu ohľadom predaja potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a voči prislúchajúcemu\nopatreniu v čase úradnej kontroly zodpovedný zamestnanec nenamietal, a neurobil tak ani žalobca\nspôsobom určeným v § 20 ods. 11 zákona o potravinách. Námietky podal až skoro rok po kontrole\n- vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí právneho konania. Žalovaný v tejto súvislosti konštatuje, že\nprvostupňový správny orgán skutkový stav dostatočne zdokumentoval a nemá pochybnosti o tom, že\nvyhotovený záznam a fotodokumentácia zachytávajú reálny stav počas vykonanej úradnej kontroly\npotravín. Pre právnu kvalifikáciu uvedeného správneho deliktu nie je podstatné, kde sa potraviny\nnachádzali (na predajnej ploche alebo neoznačené v skladových priestoroch), a to v zmysle § 28 ods. 4\npísm. a) zákona o potravinách, keďže pod pojem „umiestnenie na trh“ spadá aj skladovanie, a to podľa čl.\n3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Skutočnosť, že sa potraviny nachádzali v skladových priestoroch\nby bola relevantná iba v tom prípade, keby boli zároveň označené ako vyradené z umiestňovania na trh,\nčo žalobca nepreukázal a nevyplýva to ani z úradného záznamu a fotodokumentácie.\n14. K právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že v prejednávanom prípade išlo porušenie tej istej\npovinnosti, a to neumiestňovať na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu (§ 6 ods. 5 písm. a) zákona\no potravinách, čl. 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b) a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002). Porušenie\ntejto povinnosti bolo zistené postupne počas troch kontrol v tej stej prevádzkarni - 27.04.2015 (za čo\nbola rozhodnutím RVPS Žilina č. k. 17/1224/Ro2015, právoplatným dňa 24.07.2015, žalobcovi uložená\núhrnná sankcia podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách vo výške 10000 eur), 11.05.2016 (za\nčo bola rozhodnutím RVPS Žilina č. k. 22/453/2-2016, právoplatným dňa 16.09.2016, žalobcovi uložená\núhrnná sankcia podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s ods. 7 zákona o potravinách vo výške 15000 eur),\na počas kontroly dňa 10.12.2016, ktorej výsledky sú predmetom napadnutých rozhodnutí. K námietke\nporušenia nedotknuteľnosti obydlia žalovaný uviedol, že prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh\npotraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá\nby v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu\npotravín. Žalovaný pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom o potravinách a zákonom\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Rozhodnutia\nsú zákonné, zrozumiteľné, vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahujú všetky\npredpísané náležitosti.\nIV.\nReplika žalobcu\n15. Žalobca v replike zo dňa 16.09.2019 zotrval na námietke porušenia zásady dvojinštančnosti\na pochybení pri výkone kontroly, keďže inšpektori (medzi ktorými bola i inšpektorka žalovaného) pri\nvýkone úradnej kontroly potravín konkrétnym a veľmi presným spôsobom klasifikovali konanie žalobcu\nako porušenie zákona o potravinách a súvisiacich právnych predpisov, pričom bolo zo strany inšpektorov\ni presne špecifikované, ktoré ustanovenie zákona o potravinách a súvisiacich právnych predpisov\nžalobca údajne porušil. Následne už nebol prvostupňovému správnemu orgánu daný žiadny priestor\nna vlastné právne závery, keďže konanie žalobcu už bolo právne klasifikované. Zároveň je potrebné\npodotknúť, že prvostupňový správny orgán už následne len premietol obsah Záznamu o úradnej kontrole\npotravín do prvostupňového rozhodnutia, v ktorom žalobcovi už len uložil zodpovedajúcu sankciu. Ani\nv rámci sankcie už prvostupňový správny orgán nemal žiadny priestor na správnu úvahu, pretože\nzákon o potravinách striktne ustanovuje, že ak kontrolovaný subjekt svojím konaním naplní určitú\n\nskutkovú podstatu definovanú v zákone o potravinách, správny orgán mu sankciu obligatórne uloží.\nAby bolo možné iniciovať nezávislý a nezaujatý prieskum prvostupňového rozhodnutia, je potrebné, aby\nprvostupňový a druhostupňový orgán medzi sebou nekomunikovali, nedávali si pokyny resp. inštrukcie\na ani sa žiadnym spôsobom neusmerňovali, a to najmä pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Je\nteda nemysliteľné, aby sa druhostupňový orgán (žalovaný) podieľal na výkone úradnej kontroly potravín\na následne aby ako odvolací orgán rozhodoval v druhom stupni o odvolaní účastníka konania. Ohľadom\npoužitia ustanovení správneho poriadku žalobca poukázal na ust. §31 ods. 2 zákona o potravinách.\nK nepodaniu námietok voči zisteniam pri úradnej kontrole uviedol, že žalobca ani zamestnanec\nžalobcu neboli zo strany správneho orgánu poučený o práve podať voči uloženým opatreniam námietky.\nZamestnanci žalobcu, ktorí sú pri výkone úradnej kontroly potravín prítomní, nemajú právne vzdelanie\na často krát ide o osoby so stredným, prípadne len základným vzdelaním. Preto je mimoriadne dôležité,\naby správny orgán (a inšpektori, ktorí sú v oblasti práv a povinností prevádzkovateľov pri výkone\núradnej kontrole potravín odborne znalí) dbali na poučenie osôb, ktoré sa v mene prevádzkovateľa\núradnej kontroly potravín zúčastňujú, aby tieto osoby riadne porozumeli svojim právam a povinnostiam\na následkom ich prípadného ne/uplatnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Sžnz/1/2015 zo dňa 25. 6. 2015. Tvrdenie žalovaného, že potraviny boli ponúkané\nspotrebiteľovi na predaj, nemá oporu v administratívnom spise. Práve naopak, fotodokumentácia\nzachytáva ovocie a zeleninu jedine v skladových priestoroch. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto\nprípade bol kontrolovaný majetok žalobcu súkromnoprávneho charakteru. Žalobca preto zotrval na\nžalobnej námietke o porušení súkromia.\n\nV.\n16. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/55/2018-73 zo dňa 31.01.2019, právoplatným dňa\n07.02.2019, postúpil vec Krajskému súdu v Žiline, na ktorom sa konanie viedlo pod sp. zn. 30S/34/2019.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Nds/2/2019 z 19.júna 2019, právoplatným\ndňa 19.07.2019, vec vedenú na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/34/2019 prikázal na prejednanie\na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, na ktorom bolo konanie následne vedené pod sp. zn.\n1S/168/2019.\n18. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/168/2019-180 zo dňa 13.09.2019, právoplatným dňa\n27.09.2019, priznal žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo\nveci samej.\n19. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/168/2019-186 zo dňa 22.11.2019, právoplatným dňa\n04.12.2019, prerušil konanie sp. zn. 1S/168/2019 do právoplatného skončenia konania na Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. PL ÚS 3/2019 o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona\nč. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl.\n35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n20. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/168/2019-219 zo dňa 20.04.2023, právoplatným dňa\n24.04.2023, rozhodol o pokračovaní v konaní sp. zn. 1S/168/2019 s odôvodnením, že vo veci vedenej\nna Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: PL. ÚS 3/2019 bolo vydané uznesenie č. PL. ÚS\n3/2019-86 zo dňa 12.10.2022, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konanie o návrhoch Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne zastavil, a teda odpadla\nprekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo.\n21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred správnym súdom\nje prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/168/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným\n\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\n\nVI.\nPrávne posúdenie\n22. Správny súd ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Nds/2/2019 z 19.júna 2019, preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n23. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 13.júla 2023, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez\nnariadenia pojednávania podaním zo dňa 22.06.2023 a žalovaný netrval na pojednávaní vo vyjadrení\nzo dňa 26.08.2019. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli\nsúdu dňa 30.06.2023 a zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR dňa\n30.06.2023, ktoré vykazovalo technické problémy, preto miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\nbolo oznámené aj priamo účastníkom konania mailovou správou zo dňa 07.07.2023. Správny súd pred\nrozhodnutím vo veci samej doručil žalovanému repliku žalobcu a podania žalobcu zo dňa 07.07.2022\na dňa 02.12.2022 doručené súdu počas prerušenia konania týkajúce sa novely zákona o potravinách\na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 3/2019.\n24. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n25. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n26. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\n27. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej\nlen „zákon o potravinách“) prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a\ndistribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými\npredpismi (Napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v\nplatnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1234/2007 v platnom\nznení.)\n29. Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva\na) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,\nb) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,\nc) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov (Príloha II kapitola 8\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 v platnom znení) určujúcich požiadavky na\nosobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii\ns nimi a ich umiestnení na trh,\nd) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.\n30. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie\npožiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi (Napríklad nariadenie (ES)\nč. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v\nplatnom znení, nariadenie (ES) č. 1234/2007 v platnom znení) v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1;\n\nneuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor (Zákon č. 142/2000 Z.z.), veterinárne\nkontroly podľa osobitného predpisu (Zákon č. 39/2007 Z. z.), ako aj kontrolu krmív podľa osobitného\npredpisu [Zákon č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon)].\n31. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú\núradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (Napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 v platnom znení). Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať\nnepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže\ndôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu\núradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru.\n32. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri\nvýkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom.\n33. Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci\núradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení\na) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa\npreukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa\numiestňujú na trh,\nb) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na\nvýkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú\ndokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci\norgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť (§ 51\nObchodného zákonníka).\n34. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci\núradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín\nukladať na mieste opatrenia podľa § 19 ods. 2 a opatrenia podľa odseku 12, osobitných predpisov (Čl.\n54 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia (ES) č. 882/2004 v platnom znení).\n35. Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách, ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením,\nmôže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa\nodseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo\nvzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec\npríslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné\nvyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.\n36. Podľa § 23 ods. 1 zákona o potravinách, orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené\nv § 21 ods. 1 písm. c) a d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri\nmanipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh\na) potravín živočíšneho pôvodu,\nb) potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných\npoľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane\npotravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v\nspotrebiteľskom balení,\nc) geneticky modifikovaných potravín,\nd) poľnohospodárskych produktov a potravín predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi,\ne) poľnohospodárskych produktov a potravín označených údajmi podľa § 9b.\n37. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti\nukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly.\n38. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi (Napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení,\nnariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení, nariadenie\n(ES) č. 1234/2007 v platnom znení) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky\nna hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.\n\n39. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi (Napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení,\nnariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení, nariadenie\n(ES) č. 1234/2007 v platnom znení) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,\nsú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.\n40. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta\npodľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa\nodseku 4.\n41. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta\npodľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.\n42. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty\nprihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa (Čl. 54 ods.\n1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 882/2004 v platnom znení) a na to, či ide o opakované\nprotiprávne konanie.\n43. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní.\n44. Podľa § 31 ods. 1 zákona o potravinách, na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa\nnevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994\nZ.z. Zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov), ak sa vykonáva\npodľa tohto zákona.\n45. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní [Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)] okrem\nkonania podľa § 20 ods. 9 a 12.\n46. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022, ak do jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých\npovinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží\npokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.\n47. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022, ak do jedného roka odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých\nistých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží\npokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.\n48. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022, ak do jedného roka\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu\npovinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu\naž do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.\n49. Podľa § 31ai ods.1 zákona o potravinách (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.júla\n2022), konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.júna\n2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1.júla 2022.\n50. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného\nč.k. 359/2018 zo dňa 05.03.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy Žilina č.k. 12/1354/3-2017 zo dňa 13.12.2017 a toto odvolaním\nnapadnuté rozhodnutia potvrdil. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina\n\nč.k. 12/1354/3-2017 zo dňa 13.12.2017 bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000\nEUR podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Podkladom pre\nvydanie rozhodnutia boli zistenia z úradnej kontroly vykonanej dňa 10.12.2016 v čase od 8.30 hod do\n13.30 hod v prevádzkárni žalobcu - filiálka č. 301, Nešporova 30, Žilina. Pri výkone úradnej kontroly\npotravín v uvedenej prevádzkárni boli zistené a zdokumentované nedostatky v prevádzkovej hygiene\n– pri príjme potravín, pri ich skladovaní, príprave a pri manipulácii s potravinami, ďalej nedostatky\nv prevádzkovej hygiene – pri predaji potravín, ako aj to, že na trh boli umiestňované potraviny nevhodné\nna ľudskú spotrebu. Správny súd zistil, že špecifikácia a konkrétnosti ohľadom zistených nedostatkov\nsú riadne uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí Regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy Žilina č.k. 12/1354/3-2017 zo dňa 13.12.2017.\n51. Z rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina č.k. 12/1354/3-2017 zo\ndňa 13.12.2017 vyplýva, že žalobca spôsobom podrobne opísaným v uvedenom rozhodnutí porušil\npovinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať\npožiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a všeobecne záväznými právnymi\npredpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom\ndo 31.12.2016 upravené aj § 2 ods. 2 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva\nzdravotníctva SR z 12. apríla 2006 č. 28167/2007-OL, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného\nsprávneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Vzhľadom\nna to, že rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina č.k. 22/1453/2-2016 zo dňa\n25.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2016, bola žalobcovi uložená podľa § 28 ods. 4\npísm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách úhrnná pokuta vo výške 15 000 EUR za to, že\nopätovne umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, čo bolo zistené úradnou kontrolou\npotravín vykonanou dňa 11.05.2016 v čase od 9.00 hod do 14.30 hod v tej istej prevádzkárni – filiálka\nč. 301, správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo\nk opakovanému porušeniu povinností, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby\npodľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, za čo uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000 EUR\npodľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách.\n52. Správny súd sa oboznámil so Záznamom o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/Ch, KN,\nEH/40, z ktorého vyplýva, že úradná kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona\no potravinách dňa 10.12.2016 od 08.30 hod do 13.30 hod vo filiálke žalobcu č. 301 nachádzajúcej\nsa na adrese Nešporova 30, 010 01 Žilina. Zo záznamu vyplýva, že úradnú kontrolu vykonali A. C.\n– inšpektor žalovaného, F. G. a F. H. – inšpektori RVPS Trenčín a prizvaná inšpektorka RVPS Žilina\nA. I.. V zázname sú uvedené čísla služobných preukazov uvedených inšpektorov. Taktiež je v ňom\nuvedené, že použitou kontrolnou metódou je inšpekcia. Správny súd konštatuje, že uvedený záznam\nobsahuje detailný popis zistení, ako aj údaj o tom, že pri kontrole bola vyhotovená fotodokumentácia\nzo zistených nedostatkov v počte snímok 66, ktorá je na vyžiadanie k dispozícii na RVPS Žilina. Na\nzáklade zistení z úradnej kontroly potravín inšpektori uložili žalobcovi opatrenia na mieste, a to stiahnuť\nz trhu potraviny uvedené v časti III. bod 4 úradného záznamu v termíne 10.12.2016 a zabezpečiť\nodstránenie hygienických nedostatkov uvedených v časti III bod 1 a 2 v termíne 14.12.2016. Úradný\nzáznam obsahuje vyjadrenie zodpovedného zamestnanca žalobcu – vedúcej prevádzky p. D. E., v znení\n„Oboznámim vedenie spoločnosti“ a podpis. Prílohou záznamu je Protokol o odbere vzorky č. 10/12/2016\na Hodnotenie na mieste zo dňa 10.12.2016, č. 070992, č. 070993. Správny súd zistil, že v časti príloh nie\nje označená ako príloha úradného záznamu vyhotovená fotodokumentácia. Z obsahu administratívneho\nspisu správny súd zistil, že Upovedomením o začatí správneho konania č.k. 12/1354/1-2017 zo dňa\n08.11.2017 doručeným žalobcovi dňa 15.11.2017, sa začalo voči žalobcovi na podklade skutočností\nzistených pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 10.12.2016 uvedených v Zázname z úradnej kontrole\npotravín č. ŠVPS SR/2016/Ch, KN, EH/40 zo dňa 10.12.2016 správne konanie vo veci uloženia pokuty\npre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm.o) a § 28 ods. 4 písm.\na) zákona o potravinách.\n53. V súvislosti so žalobnou námietkou ohľadom nedodržania zásady dvojinštančnosti správneho\nkonania správny súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu\nsp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31.01.2023 (bod 36) pri totožných účastníkoch konania, totožnosti\nžalobnej námietky v právne a skutkovo podobnej veci, že pokiaľ bola vykonaná úradná kontrola\npotravín v prevádzkarni žalobcu celoslovenskou skupinou inšpektorov zloženou z inšpektora Štátnej\nveterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (žalovaného) a inšpektorov Regionálnej\n\nveterinárnej a potravinovej správy Trenčín a Žilina, takýmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu zásady\ndvojinštančosti konania ani k porušeniu práva na spravodlivý proces, tak ako to konštatoval krajský\nsúd. Žalobca mal zachovanú možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia iným orgánom než je ten,\nktorý rozhodnutie vydal. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať aj to, že výstup z úradnej kontroly\npotravín - záznam obsahoval skutkové zistenia inšpektorov, ktoré mali indikovať porušenie konkrétnych\nporušení zákona o potravinách. Nešlo pritom o právne záväznú kvalifikáciu protiprávneho konania, tak\nako to naznačoval žalobca, keďže k ustáleniu a vyhodnoteniu skutkového stavu, resp. jeho podriadeniu\npod konkrétnu právnu normu dochádza až v procese administratívneho konania zavŕšeného vydaním\nrozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd tak rešpektujúc právny názor kasačného súdu, od\nktorého nevidel žiaden rozumný dôvod sa odkloniť, vyhodnotil žalobnú námietku ohľadom nedodržania\nzásady dvojinštančnosti administratívneho konania ako nedôvodnú.\n54. Čo sa týka námietky ohľadom legality výkonu úradnej kontroly správny súd podotýka, že právna\núprava - zákon o potravinách pomerne jasne zveruje príslušným orgánom kontroly (regionálne\nveterinárne a potravinové správy či štátna veterinárna a potravinová správa) vykonávať kontrolu\ndodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách. Uvedené orgány verejnej správy, resp. ich\nzamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú,\nmanipuluje sa s nimi či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho, a to bez\npredchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani nariadenie neobsahujú žiadne\nustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný kontrolovaný subjekt o\nplánovanej kontrole, resp. neobsahujú požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly, či\nštatutárneho zástupcu s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách. Uvedené nepochybne\nsúvisí aj s tým, aby sa predchádzalo zmareniu účelu kontroly, ku ktorému by mohlo jej oznámením dôjsť\n(bod 39 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31.01.2023).\n55. V danej veci bola úradná kontrola vykonaná za prítomnosti zodpovedného zamestnanca\nkontrolovanej prevádzky, pričom z kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín, s ktorým\nbol samotný žalobca oboznámený. Zákon o potravinách umožňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v\nprípade, ak je toho názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke,\nhneď, najneskôr do piatich pracovných dní od realizácie kontroly brániť podaním námietok (§ 20 ods.\n11 zákona o potravinách). V konaní o námietke možno preskúmať aj všetky výhrady, ktoré súvisia s\npostupom pri kontrole potravín. Túto možnosť žalobca nevyužil. Podľa názoru správneho súdu nemožno\nsúhlasiť s argumentáciou žalobcu, že osoba zodpovedná za vedenie prevádzky nemá právne vzdelanie\na bolo ju potrebné poučiť o práve podať námietky resp. že jej prítomnosť počas úradnej kontroly nie je\nprítomnosťou osoby oprávnenej konať za žalobcu. Je vecou interného rozhodnutia žalobcu, koho poverí\nvedením prevádzky a rovnako je tak vecou internej politiky žalobcu, či vydal usmernenia pre vedúcich\nprevádzok, aby v prípade výkonu úradnej kontroly bez zbytočného odkladu kontaktovali štatutárneho\nzástupcu alebo advokáta žalobcu. Tieto skutočnosti nie sú pre výkon úradnej kontroly relevantné, a už\nvôbec nie sú spôsobilé spôsobiť nezákonnosť výkonu úradnej kontroly. Správny súd podotýka, že\nv prípade marenia úradnej kontroly zákon o potravinách predpokladá možnosť vykonať úradnú kontrolu\nza spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru (ust. § 18 ods. 3 zákona o potravinách).\n56. K žalobnej námietke ohľadom povinnosti vopred ohlásiť výkon úradnej kontroly správny súd\npripomína, že cieľom úradných kontrol potravín je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia.\nJe povinnosťou podnikateľa dodržiavať všetky povinnosti s tým súvisiace, čo nie je možné zistiť dôsledne\ninak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá\nby orgánom verejnej správy ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie\nsúhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne predajne s potravinami na\núčely vykonania kontroly. V danom prípade tak nebolo možné konštatovať porušenie práva žalobcu na\nsúkromie podľa čl. 16 ústavy, čl. 8 dohovoru. (obdobne aj v bode 42, 43 rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31.01.2023).\n57. Vo vzťahu k možnej nezákonnosti dôkazov ohľadom nespísania zápisnice o výkone kontroly správny\nsúd v zhode s právnym názorom kasačného súdu (bod 44 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 1Asan/18/2020 z 31.01.2023) zdôrazňuje, že v prípade úradných kontrol potravín sa postupuje\npodľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré odkazuje zákon o potravinách. Kontrola potravín je presne\ndefinovaný proces,ktorého účelom je zistiť a preveriť plnenie zákonom stanovených povinnosti zo strany\nkontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité\n\noboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami\na informáciami dopĺňať jeho obsah. Práve od relevantnosti týchto zistení sa odvíja i následný procesný\npostup, ktorý môže, ale nemusí, viesť v administratívnom konaní k sankčnému postihu kontrolovaného\nsubjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle\nustanovení zákona o potravinách. Samotný výkon kontroly tak predstavuje kontrolný proces, v rámci\nktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav kontrolórmi, ktorý sa následne v správnom\nkonaní vyhodnocuje a v závislosti od závažnosti zistení porušení zákona sprítomňuje v rozhodnutí o\nuložení sankcie. Výstupom z kontroly je záznam a nie vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba\npríslušnému orgánu verejnej správy, a preto záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať formu\nzápisnice tak ako upravuje § 22 správneho poriadku. Je potrebné poznamenať i to, že postup príslušných\nkontrolórov je v rámci procesu výkonu kontroly jasne definovaný v ustanoveniach zákona o potravinách.\nNámietka nesprávneho postupu v súvislosti s vyhotovením záznamu z kontroly namiesto zápisnice\nje navyše v posudzovanom prípade len otázkou formy právneho úkonu, ktorá bezprostredne nemusí\nvplývať na jeho obsah.\n58. Správny súd po oboznámení sa s obsahom Záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/\nCh, KN, EH/40 konštatuje, že je z neho zrejmé kto, za akým účelom a za použitia akých metód kontrolu\nvykonal, niet pochýb o tom, aké nedostatky boli kontrolou zistené a ako sa s nimi kontrolóri vysporiadali\na aké opatrenia boli kontrolovanému subjektu uložené. V rámci výkonu kontroly potravín pritom nedošlo\nzo strany inšpektorov ani k odchýleniu sa od jej vymedzeného účelu. Spôsob, akým sa nedostatok formy\nmal negatívne prejaviť v postavení žalobcu, pritom zo strany žalobcu nebol konkretizovaný, z čoho je\nmožné vyvodzovať neopodstatnenosť týchto námietok. Z uvedeného dôvodu správny súd neprisvedčil\nžalobnej námietke vznesenej ohľadom nevypracovania zápisnice ku skutkovým zisteniam zachyteným\nv zázname o úradnej kontrole potravín.\n59. Správny súd pri vysporiadaní sa s námietkou žalobcu, že fotodokumentácia vyhotovená počas\nvýkonu úradnej kontroly potravín nie je súčasťou úradného záznamu o výkone tejto kontroly, vzal do\núvahy skutočnosť, že hoci fotodokumentácia nie je uvedená ako príloha záznamu o úradnej kontrole,\navšak žalobca bol o jej vyhotovení informovaný na strane 5 záznamu, kde je uvedený počet snímok\n(66) a informácia, že fotodokumentácia je k dispozícii na RVPS Žilina. Žalobca v žalobe uviedol, že\nfotodokumentácia mu bola predložená až prostredníctvom Upovedomenia o začatí správneho konania.\nŽalobca v žalobe neuviedol, či sa domáhal sprístupnenia fotodokumentácie na RVPS Žilina na základe\ninformácie uvedenej v zázname o úradnej kontrole.\n60. Správny súd uvádza, že fotodokumentácia založená v administratívnom spise má 8 strán a nie je\nopatrená žiadnymi podpismi inšpektorov či pečiatkou. Je na nej uvedené len, že sa jedná o 66 obrázkov\nk Záznamu č. ŠVPS SR/2016/Ch, KN, EH/40 zo dňa 10.12.2016. Žalobca uviedol, že nie je možné vylúčiť\nriziko, že s fotkami bolo dodatočne manipulované v neprospech žalobcu. Žalobca však neuviedol, že by\nfotky nezodpovedali skutočnosti, nevzniesol protest alebo námietku voči konkrétnemu záberu. Žalobca\ntak neuviedol, ako konkrétne bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv tým, že fotodokumentácia\nnebola prílohou záznamu o výkone úradnej kontroly. Správny súd podotýka, že žalobca nenamietol\nnesprávnosť fotodokumentácie ani vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa\n21.11.2017. Žalobca nenamietal manipuláciu či neautenticitu vykonanej fotodokumentácie. Správny súd\nnemohol prisvedčiť žalobnej námietke vznesenej ohľadom nepripojenia fotodokumentácie k záznamu\no výkone úradnej kontroly potravín, keďže žalobca výslovne neoznačil a nepreukázal, ako nepripojením\nfotodokumentácie ako prílohy k úradnému záznamu došlo k zásahu do jeho práv, navyše pokiaľ\nžalobca preukázateľne mal na základe záznamu o kontrole vedomosť o tom, že fotodokumentácia bola\nvyhotovená, o počte snímok, ako aj o tom, kde sa fotodokumentácia nachádza a tiež bol informovaný o\nmožnosti do nej nahliadnuť, a to aj v lehote na podanie námietok proti zisteniam vyplývajúcim z úradnej\nkontroly potravín.\n61. K nedotknuteľnosti obydlia počas výkonu úradnej kontroly potravín správny súd poukazuje na právny\nnázor kasačného súdu (bod 38 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/18/2020 z\n31.01.2023), s ktorým sa správny súd stotožňuje, že prevádzkareň podnikateľského subjektu nemožno\npodriadiť pod pojem „obydlie“ tak, ako je definované v čl. 21 Ústavy SR, a nemožno na ňu vztiahnuť\nochranu zaručenú čl. 21 ústavy. Z čl. 21 ods. 3 ústavy jasne vyplýva, že „obydlím“ sa podľa toho\nčlánku nerozumejú obchodné priestory podnikateľských subjektov. Obydlie je užší pojem ako súkromie.\n\nUvedenou otázkou (aj keď v súvislosti s poskytnutím súdnej ochrany na základe žaloby o ochranu\npred nezákonným zásahom) sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý vo svojom náleze sp.zn. II. ÚS\n792/2016 zo dňa 9. mája 2017, okrem iného odvolávajúc sa aj na judikatúru ESĽP konštatoval, že: ,,v\nprípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup orgánov verejnej moci do prevádzky\npodnikateľských subjektov, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou\nzákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto. Konajúci súd je v takom prípade povinný\nskúmať, či zásah do práva na ochranu súkromia podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní\nkontroly (šetrenia) v ich prevádzke orgánmi verejnej moci, bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a\nbol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany kvalifikovaného záujmu.“ Správny súd tiež\npoukazuje na to, postup orgánu verejnej moci, ktorý je v súlade s platným a účinným zákonom, nemožno\nhodnotiť ako porušovanie základných práv garantovaných ústavou a ani práv garantovaných dohovorom\nči inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I.\nÚS 8/96, II. ÚS 81/00). Správny súd nevzhliadol žiaden rozumný dôvod na odklonenie sa od vyššie\nuvedeného právneho názoru kasačného súdu a ústavného súdu, preto žalobnú námietku vyhodnotil ako\nneopodstatnenú.\n62. Správny súd sumárne uvádza, že z vyššie uvedených dôvodov neprisvedčil žalobným bodom,\nže zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a je v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu a nemá v ňom oporu, a že napadnuté rozhodnutia sa nepreskúmateľné a v\nkonaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na\nzákonnosť oboch rozhodnutí.\n63. Čo sa týka správnosti právneho posúdenia žalobca namietal, že neumiestňoval potraviny nevhodné\nna ľudskú spotrebu na trh, ale boli len v skladových priestoroch. Žalobca však nepredstavil v žalobe\nžiadnu argumentáciu ohľadom toho, aby preukázal, že uvedené potraviny boli vyradené z umiestňovania\nna trh. Žalobca to nielenže nepreukázal, ale nevyplýva to ani z úradného záznamu o vykonanej kontrole\na fotodokumentácie, ktorú žalobca čo do jej obsahu nenapadol. Preto správny súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú aj túto žalobnú námietku.\n64. Ohľadom výšky uloženej sankcie správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022, v ktorom ústavný\nsúd konštatuje, že napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. stratilo 30. júna 2022\nplatnosť, a to prijatím zákona č. 211/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších\npredpisov. Zákonom č. 211/2022 Z.z. bola nahradená pôvodná právna úprava § 28 ods. 8 zákona č.\n152/1995 Z. z. novou právnou úpravou (aktuálne § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. pozn.) v tomto\nznení: „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde\nk opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej\nkontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“ Podľa § 3lai ods. 1\nzákona č. 152/1995 Z. z. [Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.júla 2022] konanie o uložení\npokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022, sa dokončí podľa\ntohto zákona v znení účinnom od l. júla 2022 (bod 12, 13,14).\n65. Ústavný súd SR v uznesení PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022 poukázal (bod 17,18) na vôľu\nzákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie. Dôvodová správa k zákonu č. 211/2022 Z.z. k bodu 17\ntohto zákona uvádza: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom\nporušení povinností podľa § 28 ods. 8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta,\na to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a\nneumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú\npokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej\nkontroly potravín povinnosti uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa\npredmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti\npredmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“\nV nadväznosti na to pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine\nskúmania vzťahu medzi správnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania\ninterpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd (teda aj krajské súdy ako navrhovatelia) koná\nv prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii\n\n[rieši nielen právne otázky prepojené na kritérium zákonnosti, ale môže vykonávať aj dokazovanie v\nzmysle § 197 Správneho súdneho poriadku].\n66. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v\nplnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný\nposúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90]. Plná\njurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne\nprejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni\ntomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu\ndôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je,\nže orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného\ntribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené 6 ods. 1 dohovoru. V opačnom prípade (absencia\npostavenia nezávislého a nestranného súdu), ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia\nich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie\nESĽP z 28. 1. 1983 vo veci Albert Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76). Práve preto\nje nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov. Požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje\nrozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. natoľko,\nže záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi\nsankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia\n„konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne\nkonanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum\nna základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania.Od krajských súdov sa tak očakáva, že\nustanovenie § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zinterpretujú rozširujúco, nie formalistický, s prísnym\nrešpektom k podústavne definovanej kategórii právoplatnosti, a tým aj ústretovo k základným právam,\nvyslovenia porušenia ktorých sa napadnutým ustanovením navrhovatelia (krajské súdy) domáhali. (bod\n19,20,26 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022 ).\n67. Zákaz retroaktivity - princíp zákonnosti a aj princípy nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege\npredpokladajú a súvisia so zákazom retroaktivity prísnejšieho zákona, ktorý ustanovuje zákaz spätnej\núčinnosti právnych noriem. Pre oblasť správneho trestania možno tento zákaz interpretovať tak, že\nnemožno uložiť správnu sankciu za konanie, ktoré v dobe jeho spáchania nebolo správnym deliktom,\naj keby neskôr správnym deliktom bolo. Tým je uplatnený všeobecný princíp zákazu retroaktivity, podľa\nktorého právne predpisy až na výnimky nepôsobia spätne. Výnimkou je zásada prípustnosti retroaktivity\nv prospech páchateľa. Ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať\nmiernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu\núpravu. Tým má byť zaručená aj predvídateľnosť rozhodovania, pretože páchateľovi musí byť v dobe\njeho konania zrejmé, aký postih mu hrozí. Určujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu,\ns možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy. Zákaz retroaktivity možno odvodiť aj z čl. 7\nDohovoru, podľa ktorého „nikoho nemožno uznať za vinného zo spáchania trestného činu na základe\nskutku alebo opomenutia, ktoré v čase jeho spáchania nie je považované podľa vnútroštátneho alebo\nmedzinárodného práva za trestný čin. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné\nuložiť v čase spáchania trestného činu“, ďalej z odporúčania R (91) l a tiež z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR,\npodľa ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol\nčin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Tento zákaz súvisí so\nzásadou právnej istoty a je špecifickým vyjadrením čl. 1 Ústavy SR (HAMUĽÁKOVÁ, Z., HORVÁT, M.\nZáklady správneho práva trestného. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s.57).\n68. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte\nuložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak\nnásledne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý\nnamietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom,\nje povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že\ntáto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05.11.2019, R 20/2021 Zbierka rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu 2/2021).\n\n69. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu konštatuje,\nže žalobca namietol neprimeranosť (nepropocionálnosť) peňažnej sankcie uloženej mu napadnutým\nrozhodnutím žalovaného a rozhodnutím prvostupňového orgánu.\n70. Správny súd v intenciách zásad správneho trestania uvedených v odôvodnení tohto rozsudku,\nprávneho názoru Ústavného súdu SR vyjadreného v uznesení PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022\na právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Asan/2/2019 z 05.11.2019, po verifikovaní skutočnosti, že v priebehu súdneho prieskumu došlo\nk zmene právnej úpravy v prospech žalobcu ohľadom výšky/prísnosti sankcie, ktorej neprimeranosť\nžalobca namietal, povinne prihliadol na zmenu v právnej úprave sankcie.\n71. So zreteľom na základnú zásadu trestania upravenú v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky\nje potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu trpí vadou,\npre ktorú je potrebné ich zrušiť, keďže vzhľadom na vývoj v právnej úprave je potrebné na uloženie trestu\nžalobcovi použiť neskorší zákon, ktorý je pre žalobcu priaznivejší.\n72. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k výške sankcie,\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom sa orgán verejnej správy vysporiada s novou\nprávnou úpravou, pre žalobcu priaznivejšou, vo vzťahu k výške sankcie.\n73. Vzhľadom na to, že orgánom verejnej správy bude aplikovaná nová právna úprava, ktorá je\npre žalobcu priaznivejšia, odôvodnenie žalovaného a jeho správna úvaha uvedená v napadnutom\nrozhodnutí nie je konečná vo vzťahu k meritu veci a k výške trestu žalobcu.\n74. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n75. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania správny súd obligatórne preruší konanie, ak\nv konkrétnej právnej veci, ktorú prejednáva, vznikne pochybnosť o výklade práva EÚ, ktorú možnosť\nriešiť prostredníctvom prejudiciálnej otázky podanej Súdnemu dvoru EÚ (§ 100 ods. 1 písm. c) SSP).\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi,\nže rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ,\naby o nej rozhodol. Ak sa však takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti\nktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny\norgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s výnimkou prípadov, že položená otázka je irelevantná,\nalebo dotknuté ustanovenie komunitárneho práva už bolo Súdnym dvorom vyložené, alebo správna\naplikácia komunitárneho práva je tak jednoznačná, že o nej nie sú žiadne pochybnosti (napríklad\nrozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-283/81, CILFIT). Vzhľadom na to, že súd konanie prerušil\npodľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP a následne v ňom pokračoval po skončení konania vedeného pred\nÚstavným súdom SR v dôsledku zmeny vnútroštátnej legislatívy, ktorej sa navrhované prejudiciálne\notázky týkali, súd nevidel dôvod na opätovné prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok\nSúdnemu dvoru EU, a preto návrh na prerušenie konania za účelom položenia prejudiciálnych otázok\nSúdnemu dvoru EU zamietol. Správny súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že je súdom, proti ktorého\nrozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\n76. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n77. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}