{"guid": "3fcf0723-94a5-49b3-a18c-369880440f2c:b04ec0f1-a65e-462f-be64-cb056c935725", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200537.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/35/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/35/2018 z 27. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. novembra 2023, sp. zn. BA-4Sa/35/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200537.1", "identifikacne_cislo": "1018200537", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "nazov": "§ 493f SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. h) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "nazov": "§ 83 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-1", "nazov": "§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-198.odsek-1", "nazov": "§ 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-198.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-198"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-198.odsek-2", "nazov": "§ 198 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-198.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-198"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493f", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-8", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-83", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-99", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-195", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-198", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-175", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b04ec0f1-a65e-462f-be64-cb056c935725", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200537.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200537.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200537.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/35/2018\n1018200537\n27. 11. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1018200537.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci\nžalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpený Prosman a Pavlovič\nadvokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 15. februára 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX\nzo dňa 15. februára 2018 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXXXX-XX/\nXXXXXXX zo dňa 7. novembra 2017 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové\nkonanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový orgán verejnej správy dňa 7. novembra\n2017 rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXXXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla podľa\nustanovení § 99 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v spojení so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za\nbolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,\no zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových\na občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov tak, že žalobca nemá nárok na\nnáhradu za bolesť v dôsledku úrazu zo 17. decembra 2015.\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava založila prvostupňové rozhodnutie na zisteniach, podľa\nktorých si žalobca dňa 6. júla 2016 uplatnil nárok na náhradu za bolesť z dôvodu pracovného\núrazu zo dňa 17. decembra 2015. Zodpovedným zamestnávateľom žalobcu za pracovný úraz\nmala byť spoločnosť Karpatia Slovakia, s.r.o., so sídlom Borekova 10/10970 Bratislava (ďalej len\n„zamestnávateľ“), ktorého Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava opakovane dopytovala dňa 10.\nfebruára 2016, 15. marca 2016, 13. apríla 2016, 30. augusta 2016 a 25. januára 2017 na predloženie\ndokladov – Oznámenie poistnej udalosti a Záznam o registrovanom pracovnom úraze, keďže tieto\nv súvislosti s úrazom žalobcu neevidovala. Všetky zásielky boli vrátené z dôvodu ich neprevzatia\nv odbernej lehote resp. z dôvodu, že ich adresát bol neznámy.\n3. Z dôvodu nečinnosti zamestnávateľa zaslala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava žalobcovi výzvu\nna podanie určovacej žaloby na súd, ktorou ho zároveň oboznámila so stavom veci a poučila ho, že\nv prípade nesúhlasu s postupom zamestnávateľa (neuznaním úrazu za pracovný resp. neoznámením\npoistnej udalosti) má možnosť podať určovaciu žalobu, keďže sa jedná o pracovnoprávny vzťah\n\nsúkromnoprávnej povahy a riešenie obdobných sporov spadá do právomoci súdov podľa § 3 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V nadväznosti\nna výzvu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, žalobca oznámil, že určovaciu žalobu na súd nepodá\na vyzval ju na doplnenie ďalšieho dokazovania.\n4. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, požiadala Inšpektorát práce Bratislava dňa 25. januára\n2017 a dňa 6. októbra 2017 o súčinnosť a o prešetrenie veci, pretože zamestnávateľ si nesplnil svoje\npovinnosti voči zamestnancovi, neoznámil žalovanej zákonným spôsobom vznik pracovného úrazu\nžalobcu ani neoznámil, či tento úraz možno považovať za pracovný úraz a na výzvy Sociálnej poisťovne,\npobočky Bratislava nereagoval. Inšpektorát práce Bratislava v odpovedi neoznámil žiadne relevantné\ninformácie, pretože zamestnávateľ bol nekontaktný a na adrese sídla sa nezdržiaval. Žalobcu zároveň\npoučil o možnosti uplatnenia si nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu podaním žaloby na\nsúd.\n5. Bezvýsledné zostali aj ďalšie pokusy nakontaktovať zamestnávateľa skrz Daňový úrad Bratislava, a\nobchodný register. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava sa bezvýsledne snažila vykonať aj vonkajší\nvýkon kontroly, čo jej nebolo umožnené.\n6. S ohľadom na uvedené Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava uzavrela, že žalobca nepreukázal,\nže v stanovenej lehote podal na civilný súd určovaciu žalobu a svoje tvrdenia o vzniku pracovného\núrazu teda nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. K návrhu na vypočutie žalobcu a svedka\n– kolegu žalobcu, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava uviedla, že dôkaz nevykoná z dôvodu\njeho neúčelnosti, pretože ani prípadná výpoveď by nemohla zvrátiť skutočnosť, že zamestnávateľ si\nnesplnil svoju zákonnú povinnosť v podobe oznámenia vzniku pracovného úrazu. Sociálna poisťovňa\npritom vykonala rozsiahle šetrenie v záujme skontaktovať zamestnávateľa, ktoré zostalo bezvýsledným.\nKeďže žalobca nevyužil možnosť podať na civilný súd určovaciu žalobu o určenie pracovného úrazu\na vzhľadom na skutočnosť, že riešenie sporov medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami nie je\nv kompetencii Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, nebol žiadnym relevantným dôkazom (napr.\nurčovacou žalobou) preukázaný vznik pracovného úrazu žalobcu.\n7. Na odvolanie žalobcu vydala žalovaná dňa 15. februára 2018 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie v celom rozsahu zamietla a prvostupňového\nrozhodnutie potvrdila. Žalovaná sa stotožnila so závermi Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava a nad\nrámec nich dodala, že poškodeným na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, ktorý\nutrpel pracovný úraz. Utrpenie pracovného úrazu je teda základným predpokladom priznania nároku\nna úrazovú dávku. Zároveň, vychádzajúc z právnej úpravy pracovného úrazu definovaného v § 8 ods.\n1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. ako aj Zákonníka práce v § 195 ods. 2, samotná skutočnosť,\nže sa úraz stal na pracovisku resp. pri plnení pracovných úloh nemá za následok automatickú plnú\nzodpovednosť zamestnávateľa za poškodenie zdravia (podobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Sr sp. zn.\n9Sžso/14/2011 z 24. novembra 2011). Je to preto jedine zamestnávateľ, ktorý mohol ako kompetentný\nurčiť úraz žalobcu za pracovný a v súlade so zákonníkom práce určiť mieru svojej zodpovednosti\nza jeho vznik. Kompetenciu zamestnávateľa žalovaná nemôže suplovať. S poukazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/14/2015 z 28. júna 2016 dodala, že žalovaná nie je\norgánom, ktorý by bol oprávnený rozhodnúť o okolnostiach zodpovednosti za vznik pracovného úrazu\na či k poškodeniu zdravia došlo následkom pracovného úrazu (na také rozhodnutie je oprávnený iba\nsúd v civilnom súdnom konaní). Žalovaná si na základe predložených dokladov o určitej otázke môže\nurobiť úsudok, nemá však takú povinnosť a nie je ani povinná vykonávať vyčerpávajúce dokazovanie.\nZáver, že žalovaná nie je oprávnená o uvedenej otázke rozhodnúť, konštatoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky aj v rozsudku sp. zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24. novembra 2011. S odkazom na uvedené preto\nuzavrela, že záväzne rozhodnúť, či je úraz úrazom pracovným, je výlučne v kompetencii všeobecného\nsúdu. Žalovaná sa preto nestotožňuje s argumentáciou žalobcu naznačujúcou opak. Od zamestnávateľa\nžalobcu sa pritom doposiaľ nepodarilo zistiť, či uznal úraz žalobcu za pracovný, resp. nie je zrejmé,\nči si oznamovaciu povinnosť podľa § 231 písm. h) a i) zákona č. 461/2003 Z. z. splnil alebo nesplnil.\nNečinnosť zamestnávateľa možno podľa názoru žalovanej hodnotiť tak, že žalobcov úraz ako úraz\npracovný neeviduje.\n8. Žalovaná bola toho názoru, že je na žiadateľovi o dávku, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce pre jej\nvznik. Napriek uvedenému vynaložila sama žalovaná značné úsilie za účelom zabezpečenia podkladov\nod zamestnávateľa potrebných na zistenie, či úraz z 17. decembra 2015, napriek tomu, že ho nenahlásil,\neviduje ako pracovný. Tieto snahy však zostali bezvýsledné, pretože zamestnávateľ zostal nekontaktný.\nV tomto smere Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava oslovila viaceré štátne orgány za účelom získania\nkontaktných údajov zamestnávateľa a preto sa nezakladá na pravde konštatovanie žalobcu, že všetka\nprocesná aktivita Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava sa sústredila iba na zistenie, že zamestnávateľ\n\nje nekontaktný. Rovnako skončili aj snahy o skontaktovanie zástupcov zamestnávateľa, keď office\nmanažérka zamestnávateľa dňa 4. februára 2016 doručila Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava iba\nniektoré časti potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu a hoci výslovne prisľúbila, že\npožadované doklady zašle (oznámenie o poistnej udalosti a záznam o registrovanom pracovnom úraze)\ntieto nakoniec pobočke nedoručila a pracovný pomer u zamestnávateľa ukončila. O pracovnom úraze\nžalobcu nemala vedomosť ani mzdová účtovníčka zamestnávateľa, ktorú sa podarilo nakontaktovať\na relevantné údaje neposkytol ani p. E., ktorého navrhol osloviť žalobca. Skontaktovať sa napokon\nnepodarilo ani konateľov zamestnávateľa.\n9. Sám žalobca pritom svoje dôkazné bremeno nadväzujúce na bremeno tvrdenia obmedzil iba na\npredloženie lekárskych správ a hlásenia o úraze, ktoré však nie sú spôsobilé preukázať, že úraz je\núrazom pracovným.\n10. Vo vzťahu k návrhu na predvolanie svedka – kolegu žalobcu žalovaná uviedla, že ten v čase, kedy\nmalo dôjsť k pracovnému úrazu nebol zamestnancom zamestnávateľ a preto je sporné, či mohol byť\nsvedkom úrazu a či by takáto výpoveď mohla byť vierohodná. Navyše, výpoveď svedka by neprispela\nk objasneniu skutočného stavu veci, pretože nemôže nahradiť vyhlásenie zamestnávateľa, ktoré je pre\nSociálnu poisťovňu záväzné (rozsudok sp. zn. 9Sžso/14/2011 z 24. novembra 2011).\n11. Žalovaná pripísala na ťarchu žalobcu, že ten mal zákonné možnosti brániť svoj údajný nárok\na to podaním určovacej žaloby, čo však odmietol. Ďalej uviedla, že nedisponuje takými donucovacími\nprostriedkami, ktorými by donútila zamestnávateľa splniť si jeho oznamovacie povinnosti vyplývajúcich\nz ustanovení § 231 písm. h) a i) zákona č. 461/2003 Z. z. v prípade, ak je zamestnávateľ nekontaktný.\nV prípade zamestnávateľa pritom nie je preukázané, či si uvedenú povinnosť splnil alebo nie, pretože\nnebolo preukázané, či je úraz žalobcu z 17. decembra 2015 úrazom pracovným alebo nie.\n12. Ku nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 87/2014-43 z 10. septembra 2014 žalovaná uviedla, že sa\njednalo o inú skutkovú situáciu, pretože v zmienenom prípade zamestnávateľ poškodeného výslovne\nneuznal úraz poškodeného ako pracovný a v danom prípade sa jednalo o špecifický prípad.\n13. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava teda rozhodla správne, keď uplatnený nárok na náhradu\nza bolesť nepriznala, pretože žalobca nepreukázal, že by sa obrátil na súd podaním určovacej žaloby\na zároveň nebolo zo strany zamestnávateľa deklarované, že úraz uznal za pracovný.\nII. Správna žaloba\n14. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca správnu žalobu namietajúc nesprávne\nprávne posúdenie veci a nedostatočne zistený stav veci, v dôsledku čoho navrhol napadnuté rozhodnutie\nspolu s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zrušiť, a vec jej vrátiť na\nďalšie konanie.\n15. Žalobca označil za nesprávne a zmätočné závery žalovanej, že iba zamestnávateľ môže označiť\núraz za pracovný a to aj na účely konania o sociálnych dávkach a žalovaná túto kompetenciu nemôže\nsuplovať. Naopak tvrdil, vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n87/2014-43, že ak žalovaná rozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo nepochybne do jej právomoci patrí,\nmusí sa v rámci predbežnej otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže\npracovný úraz je rozhodnou právnou skutočnosťou. Vychádzajúc z ustanovení § 195 až § 198 zákona\nč. 461/2003 Z. z. musí úplne a presne zistiť skutočný stav veci. V danom prípade sa pritom uspokojil iba\nso zistením, že zamestnávateľa nemožno zastihnúť a ďalšie dokazovanie nevykonal.\n16. Vo vzťahu k záverom žalovanej, že žalobca sa mal so svojim nárokom obrátiť určovacou žalobou na\ncivilný súd uviedol, že v danom prípade sa nejedná o sporové konanie, pričom ani prípadné určenie, že\núraz je pracovným podľa Zákonníka práce, by žalobcovi situáciu nevyriešilo, pretože v danom prípade je\npotrebné posúdiť úraz ako pracovný podľa ustanovenia § 8 zákona č. 461/2003 Z. z., čo je v právomoci\nSociálnej poisťovne.\n17. Za absurdné označil tvrdenia, že zamestnávateľ má oznamovaciu povinnosť iba v prípade\npracovného úrazu a teda nie je úplne zrejmé, či si povinnosť skutočne nesplnil a nečinnosť\nzamestnávateľa preto nemožno označovať za protiprávne konanie. Ustanovenia § 17 ods. 4 písm. b)\na § 17 ods. 7 písm. a) bod 2. zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a\no zmene a doplnení niektorých zákonov pritom ukladajú zamestnávateľovi povinnosť spísať záznam\no registrovanom pracovnom úraze (registrovať pracovný úraz) a tento následne doručiť poškodenému\nzamestnancovi. Žalobca je toho názoru, že z nečinnosti zamestnávateľa, resp. z nepreukázania, či\nzamestnávateľ eviduje alebo neeviduje úraz, nemožno vyvodzovať právnu domnienku (takáto fikcia\nsa neuplatňuje), že úraz žalobcu nebol zo strany zamestnávateľa uznaný za pracovný. Za zmienku\npotom stojí fakt, že zamestnankyňa zamestnávateľa prisľúbila Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava,\nže dodá oznámenie poistnej udalosti spolu so záznamom o registrovanom pracovnom úraze žalobcu,\nčo následne nesplnila.\n\n18. Pokiaľ neboli orgány verejnej správy schopné dostatočne odôvodniť svoje negatívne rozhodnutie,\nmali rozhodnúť v danej veci v prospech žalobcu. Nesplnenie povinností zamestnávateľom nemôže\nspôsobiť znefunkčnenie sociálneho dávkového systému a ponechanie zamestnanca bez akejkoľvek\nochrany. Žalobca nemôže nijakým spôsobom zhojiť zanedbanie povinností resp. porušenie zákona zo\nstrany jeho zamestnávateľa.\n19. Naproti tomu si žalobca svoje povinnosti splnil a preukázal rozhodujúce skutočnosti pre vznik\nnároku na úrazovú dávku v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. predložením žiadosti na predpísanom\ntlačive, lekárskymi nálezmi a správami a označením svedka pracovného úrazu. Skutočnosť, že nepodal\nurčovaciu žalobu na súd nemožno považovať za nepreukázanie rozhodujúcich skutočností, ako to\ntvrdí žalovaná. S návrhom na vypočutie svedka a samotného žalobcu sa pritom orgány verejnej\nsprávy vysporiadali až arbitrárne, keď konštatovali jeho neúčelnosť. Táto výpoveď pritom mohla prispieť\nk objasneniu veci. Žalobca je toho názoru, že dopyty Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava správcovi\ndane, inšpektorátu práce a obchodnému registru, nemožno považovať za obstarávanie potrebných\ndokladov ako podkladov na rozhodnutie, pretože sa zamerali prevažne na zistenie kontaktných údajov\nzamestnávateľa. Súčinnosť zamestnávateľa je síce potrebné na zistenie skutočného stavu veci, avšak\njeho nečinnosť nie je neprekonateľnou prekážkou zistenia potrebných okolností na posúdenie, či došlo\nalebo nedošlo k pracovnému úrazu opísaného žalobcom. V tomto smere preto namietal nedostatočne\nzistený skutkový stav veci.\nI. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu\n20. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorý sa s námietkami žalobcu\nnestotožnil a správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Brojil najmä voči argumentom žalobcu\no nesprávnom vyvodení záveru, že zamestnávateľ predmetný úraz neeviduje ako pracovný, pretože\nuvedené konštatoval iba ako možnú hypotézu resp. domnienku, ku ktorej dospel v dôsledku nesplnenia\noznamovacej povinnosti zamestnávateľa. Žalovaná pritom niekoľkokrát vyzvala zamestnávateľa na\nsplnenie si oznamovacej povinnosti, čo však zostalo bezúspešné. Rovnako dopadli dopyty na\nInšpektorát práce Bratislava, ktorý zamestnávateľa skontaktovať nevedel. Neúspešne dopadol aj pokus\no získanie kontaktov prostredníctvom obchodného registra a daňového úradu.\n21. O súčinnosť boli požiadaní aj súčasní a bývalí štatutári zamestnávateľa, no na výzvy nereagovali.\nSkontaktovať sa napokon podarilo s pani F., office manažérkou zamestnávateľa, ktorá Sociálnej\npoisťovni, pobočke Bratislava, doručila iba niektoré časti potvrdenia pracovnej neschopnosti žalobcu č.\nO XXXXXX, pričom napriek prísľubu, že doručí aj ďalšie doklady (oznámenie o poistnej udalosti, Záznam\no registrovanom úraze), tieto nedoručila a následne pracovný pomer u zamestnávateľa skončila. Pani G.,\nmzdová účtovníčka zamestnávateľa uviedla, že nemá vedomosť o úraze žalobcu. Od pána E., ktorého\nžalobca odporučil skontaktovať, neboli získané žiadne doklady.\n22. Zamestnávateľovi bolo zaslané aj oznámenie o výkone vonkajšej kontroly pre neplnenie povinnosti\nodvodu poistného na sociálne poistenie za svojich zamestnancov, ktorú však neumožnil. Zamestnávateľ\nk 9. marcu 2016 ukončil registráciu seba aj svojich zamestnancov a pohľadávky Sociálnej poisťovne boli\npostúpené na ich vymoženie, avšak bezúspešne.\n23. Z uvedeného je zrejmé, že bolo vykonané rozsiahle šetrenie a dokazovanie, ktoré neskončilo iba pri\nzistení, že zamestnávateľa nemožno skontaktovať. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava kontaktovala\nvšetky dostupné inštitúcie, no ani ich súčinnosť nepriniesla nové informácie.\n24. Vo vzťahu ku navrhnutému svedkovi žalovaná zopakovala, že predvolaný nebol z dôvodu, že v čase\nvzniku predmetného úrazu nebol u zamestnávateľa zamestnaný a preto bolo sporné, či vôbec mohol\nbyť svedkom úrazu. Táto skutočnosť by vzbudzovala pochybnosti o dôveryhodnosti prípadnej svedeckej\nvýpovede. Navyše, ako taká by nebola spôsobilá nahradiť vyhlásenie zamestnávateľa (ktoré je pre\nsociálnu poisťovňu záväzné) o vzniku a evidovaní úrazu ako pracovného.\n25. Žalovaná opätovne poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR (sp.\nzn. 9Sžso/14/2011 z 24. novembra 2011, 7So/14/2015 z 28. júna 2016 a 9Sžso/44/2011 z 24. novembra\n2011) z ktorej vyplýva, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodnúť o okolnostiach zodpovednosti\nza vznik pracovného úrazu. Na základe predložených dokladov si o tejto otázke úsudok urobiť môže,\nnemá však takú povinnosť a nie je povinná vykonávať vyčerpávajúce dokazovanie.\n26. Žalovaná uzavrela, že bolo vynaložené značné úsilie nad rámec povinností Sociálnej poisťovne\nza účelom zabezpečenia podkladov a súčinnosti zamestnávateľa potrebných na zistenie, či je úraz\nžalobcu pracovným. Sám žalobca sa obmedzil iba na predloženie lekárskych nálezov a hlásenia o úraze,\nv ktorých je priebeh úrazu popísaný ním samotným alebo na základe jeho výpovede, pričom tie samotné\nnie sú spôsobilé preukázať, že predmetný úraz je úrazom pracovným. Dôveryhodnosť navrhovaného\nsvedka bola pritom spochybnená. To že je úraz pracovným zatiaľ tvrdí iba žalobca. Žalobca svoje\ndôkazné bremeno neuniesol a to najmä z dôvodu, že odmietol podať určovaciu žalobu, čím dokonca\n\nznemožnil, aby o rozhodujúcej skutočnosti, či je predmetný úraz úrazom pracovným, rozhodol záväzne\nsúd, ktorý je na to jediný oprávnený.\n27. Ku vyjadreniu žalovanej zaslal svoje vyjadrenie správnemu súdu žalobca, v ktorom rozporoval\nargumentáciu z ktorej vyplývalo, že nesplnenie oznamovacej povinnosti alebo nezabezpečenie\nvyjadrenia zamestnávateľa žalovanou má byť pričítané na ťarchu žalobcovi v podobe nepriznania\núrazovej dávky. Zákon neustanovuje podmienku, že vyjadrenie zamestnávateľa tvorí rozhodujúci\npodklad zistenia skutočného stavu veci. Vyjadrenie zamestnávateľa nemá vyššiu dôkaznú silu v konaní\no úrazovej dávke. Zamestnávateľ žiadne také vyjadrenie navyše nedoložil.\n28. Vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu svedka z dôvodu jeho nedôveryhodnosti žalobca namietal, že\npovažoval výpoveď svedka za účelovú, prípadne spochybňovať jeho možnosť vnímať priebeh deja\nvlastnými zmyslami ešte predtým, ako by bol svedok skutočne vypočutý, je zásahom do práva na\nspravodlivé konanie a svojvoľné uplatňovanie verejnej moci. Žalovaná zhodnotila dokazovanie ešte\npredtým ako bolo vykonané.\n29. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že vyjadrenie zamestnávateľa je pre ňu záväzné, v danom prípade\ntakéto vyjadrenie doložené nebolo. Navyše, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva, že\nby malo byť považované za záväzné na účely konania o úrazových dávkach, resp. že zamestnávateľ má\npostavenie orgánu verejnej moci, ktorý by o ňom záväzne rozhodoval o otázke neexistencie pracovného\núrazu.\n30. Žalobca ďalej uviedol, že z rozhodovacej praxe žalovaná iba zmätočne vyníma nesúvisiace výňatky,\nktorými podsúva právny názor, že o existencii právnej skutočnosti „pracovnom úraze“ nemá kompetenciu\nrozhodovať. Žalobca zrekapituloval svoje skoršie tvrdenie, že prípadné určenie existencie pracovného\núrazu civilným súdom nemá žiaden vplyv na konanie o úrazových dávkach podľa zákona č. 461/2003 Z.\nz.. Vychádzajúc z ustanovenia § 14 Zákonníka práce, spor o existencii pracovného úrazu nie je sporom\no nároku z pracovnoprávneho vzťahu, ale sporom o určenie existencie právnej skutočnosti. Určenie\nexistencie pracovného úrazu v zmysle § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je súkromnoprávnym sporom\nktorý by bolo možné prejednať civilným súdom a podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.\nTo či má žiadateľ o dávku podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. má postavenie poškodenej osoby\nje objektívnym zistením Sociálnej poisťovne a nie sporu medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom.\nZa účelom zistenia týchto skutočností je Sociálna poisťovňa povinná vykonať dokazovanie. Týmto je\nvyvrátená aj argumentácia žalovanej, že v záujme rozhodnutia o nároku sa mala obrátiť na civilný súd\ns určovacou žalobou.\n31. Žalobca napokon namieta, že záver o neunesení dôkazného bremena je nezrozumiteľný, keď sám\nzákon č. 461/2003 Z. z. predpokladá výpoveď účastníka konania ako dôkazný prostriedok s tým, že\nžalobca navrhol vykonanie aj ďalších dôkazov, čo však žalovaná odmietla. V konaní navyše neexistujú\nžiadne dôkazy spochybňujúce opis pracovného úrazu žalobcom. Takéto hodnotenie dôkazov zo strany\nžalovanej je svojvoľné.\nIV. Relevantná právna úprava\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a\nneskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\nPodľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\npríslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.\nPodľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\nPodľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z., pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie\nzdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným\npôsobením vonkajších vplyvov, ktoré\na) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh\nalebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných\núloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,\n\nb) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v\npriamej súvislosti s týmito činnosťami.\nPodľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec\nzamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa\nu nich zistila choroba z povolania.\nPodľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z., poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\nPodľa § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne\nrozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná;\ninak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá\npríslušnému orgánu podnet na začatie konania.\nPodľa § 198 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o\npredbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o\nosobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n32. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nzriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n33. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nKrajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/35/2018. Od 1. júna 2023 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným\nvýberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou BA-4Sa/35/2018.\n34. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie\ngenerálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu,\nktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že\nsprávna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 27. novembra 2023.\n35. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila ako\nvecne správne prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava o nepriznaní nároku\nna náhradu za bolesť z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 17. decembra 2015, argumentujúc, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno a podaním určovacej žaloby na civilný súd neosvedčil, že úraz ktorý\nutrpel je pracovný. Žalovaná bola totiž toho názoru, že úraz môže určiť za pracovný iba zamestnávateľ,\npričom v prípade sporu o tejto otázke rozhoduje civilný súd na podklade určovacej žaloby podanej\nzamestnancom. Sama preto nemohla rozhodnúť, či je úraz žalobcu pracovným. Úsudok si o tejto otázke\nsíce spraviť mohla, povinnosť jej však zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva .\n36. Kľúčovým bolo teda zodpovedanie otázky, či Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava mala povinnosť\nsama rozhodnúť alebo posúdiť v rámci predbežnej otázky, či úraz žalobcu zo dňa 17. decembra 2015\nbolo možné považovať za úraz pracovný a na základe ustálenia tejto skutočnosti následne rozhodnúť\no nároku na úrazovú dávku.\n37. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe\nsprávny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu vydaných v obdobných veciach,\nktoré aj s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2014 sp. zn. I. ÚS\n87/2014-43, predstavujú ku dnešnému dňu ustálenú rozhodovaciu prax. Z posledných rozhodnutí sú to\nnapríklad rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/26/2021 z 27. apríla\n2022 a sp. zn. 7Sžsk/25/2021 z 21. septembra 2022, ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti\n\npreberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu\njeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd poskytol vyčerpávajúci výklad vývoja právnej úpravy\nnárokov na úrazové dávky, ktorý napomáha porozumieť úlohe Sociálnej poisťovne pri ich posudzovaní.\nRelevantnými sú predovšetkým body 40 a 42 zmieneného rozsudku podľa ktorých:\n38. „40. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na to, že nároky zamestnanca plynúce zo\nzodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania\nvychádzali z pracovného (teda súkromnoprávneho) vzťahu upraveného Zákonníkom práce a pokiaľ\nboli tieto nároky medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu sporné, prejednávali a rozhodovali o nich\nsúdy. Podľa § 198 ods. 1 písm. a/ až d/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31. decembra 2003 išlo\no nároky na náhradu za stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku (počas práceneschopnosti a po\nskončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity), za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. K zásadnej\nzmene došlo prijatím zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2004, ktorý vo\nsvojej podstate zasiahol aj do právomoci súdu v týchto veciach. Týmto zákonom [bod 27 ustanovenia\n§ 294 zákona č. 461/2003 Z. z. (Zrušovacie ustanovenia)] bolo (okrem iného) zrušené ustanovenie\n§ 198 ods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce a tiež jeho ustanovenia § 199 až 213, takže jediným\nnárokom upraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania zostala\nlen vecná škoda a ostatné nároky sú upravené v zákone č. 461/2003 Z. z., pričom nároku za stratu na\nzárobku alebo za stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok (§ 85 a nasl. zákona č.\n461/2003 Z. z.), respektíve nárok na úrazovú rentu (§ 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.). Od účinnosti\nnovej právnej úpravy, t. j. od 01. januára 2004 o uvedených nárokoch (ako aj o ďalších úrazových\ndávkach uvedených v Prvej časti, Štvrtej hlave zákona) rozhoduje Sociálna poisťovňa; príslušnosť na\nprejednanie a rozhodovanie v týchto veciach jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 177 menovaného\nzákona, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné\nzložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie vo veciach dávkových v zmysle ustanovenia § 172 ods. 3\npísm. a/ zákona. S účinnosťou od 01. januára 2004 je teda Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna\ninštitúcia vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho úrazového poistenia. Súčasná právna\núprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný\nsystém prevažne kompenzačného charakteru. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. povinne úrazovo\npoistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú\nčinnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého\nsúčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca\nalebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť,\nktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Nárok na úrazové dávky z úrazového\npoistenia zamestnávateľa má zamestnanec po splnení podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003\nZ. z.. Úrazové poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa, a tá je povinná plniť zamestnancovi v rozsahu\nzodpovednosti zamestnávateľa. Z úrazového poistenia sa poskytujú úrazové dávky, a to úrazový\npríplatok (§ 85 - § 87 zákona), úrazová renta (§ 88 - § 89a zákona), jednorazové vyrovnanie (§ 90 - §\n91 zákona), pozostalostná úrazová renta (§ 92 - § 93 zákona), jednorazové odškodnenie (§ 94 zákona),\npracovná rehabilitácia a rehabilitačné (§ 95 - § 96 zákona), rekvalifikácia a rekvalifikačné (§ 97 - §\n98 zákona), náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 99 zákona s tým,\nže tento typ úrazovej dávky je samostatne upravený v zákone č. 437/2004 Z. z.), náhrada nákladov\nspojených s liečením (§ 100 zákona), náhrada nákladov spojených s pohrebom (§ 101 zákona).\n39. 42. V tomto smere najvyšší správny súd ďalej uvádza, že nakoľko súčasná právna úprava už\nnemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém\nprevažne kompenzačného charakteru, Sociálna poisťovňa, ako orgán aplikácie práva v zmysle zákona\nč. 461/2003 Z. z. rozhoduje o jednotlivých nárokoch plynúcich z tohto zákona. Jedným z týchto nárokov\nje aj nárok na náhradu za bolesť s tým, že ak žiadateľ požiada o tento typ úrazovej dávky, Sociálna\npoisťovňa ako príslušný orgán rozhoduje o tom, či tento žiadateľ spĺňa podmienky na jej priznanie, pričom\nkľúčovou otázkou, ktorú je v rámci tohto konania zásadné posúdiť je otázka, či zamestnanec (na účely\ndávkového konania vystupujúci v procesnej pozícii žiadateľa) utrpel ujmu spôsobenú poškodením na\nzdraví následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V tomto smere aj s odkazom na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2014, sp. zn. I. ÚS 87/2014-43 najvyšší správny\nsúd uvádza, že Sociálna poisťovňa, ktorá rozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do\njej právomoci, sa musí v rámci predbežnej otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému\núrazu, keďže pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou a ako jedna z\nmateriálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej schémy pre priznanie úrazovej\ndávky. To, či došlo k pracovnému úrazu teda Sociálna poisťovňa posudzuje ako otázku predbežnú (§\n\n198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), ale nerozhoduje o tom, nakoľko to, či došlo, alebo nedošlo k\npracovnému úrazu je otázkou dotýkajúcou sa výlučne zamestnávateľa a zamestnanca, a teda má stále\nrozmer pracovno-právny. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. však nevyplýva oprávnenie\nSociálnej poisťovne rozhodovať o tom, či určitý úraz bol pracovným úrazom. Spor o určenie, či k úrazu\nzamestnanca došlo následkom pracovného úrazu, je sporom pracovno-právnym, o ktorom rozhodujú\nsúdy v civilnom súdnom konaní. Na také konanie je príslušný v prvom stupni okresný súd.“\n40. Žalovaná teda mala pravdu, pokiaľ argumentovala, že nemôže rozhodnúť, či úraz žalobcu zo dňa 17.\ndecembra 2015 je úrazom pracovným, no mýlila sa v závere, že nie je na účely rozhodnutia o žiadosti\nžalobcu povinná urobiť si o tejto skutočnosti úsudok sama. Inými slovami, Sociálna poisťovňa, ústredie,\nnemohla v rozhodnutí o nároku na náhradu za bolesť samostatným výrokom autoritatívne určiť povahu\núrazu žalobcu, avšak s touto skutočnosťou bola povinná sa vysporiadať postupom podľa § 198 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. a teda posúdiť, či úraz možno považovať za pracovný alebo nie iba v rámci\nodôvodnenia predmetného rozhodnutia. Odpoveď mala poskytnúť jednoznačnú a nie, tak povediac\n„hodiť horúci zemiak“ žalobcovi s konštatovaním, že odpoveď nepozná jeho vinou, pretože neinicioval\njej zodpovedanie príslušným civilným súdom.\n41. Hoci je právna úprava predbežnej otázky koncipovaná v ustanovení § 198 zákona č. 461/2003 Z. z.\nako oprávnenie Sociálnej poisťovne urobiť si úsudok o otázke, ktorej konečné riešenie prislúcha inému\norgánu, a vyjadrenia žalovanej evokujú, že toto oprávnenie poníma ako fakultatívny procesný postup,\nopak je pravdou. Táto právomoc totiž slúži na zabezpečenie rýchlosti a pružnosti konania a v konečnom\ndôsledku upravuje povinnosť Sociálnej poisťovne sa predbežnou otázkou zaoberať. Ak sa v konaní\npredbežná otázka vyskytne, Sociálna poisťovňa nie je oprávnená zostať pasívna len preto, že na ňu\nnepozná odpovede, resp. jej neboli jednoznačne oznámené od iného subjektu. Ak príslušný orgán vo\nveci ešte právoplatne nerozhodol alebo ani nezačal konanie, je oprávnená urobiť si o predbežnej otázke\núsudok sama. Zároveň platí, že pokiaľ je konanie na príslušnom orgáne viazané výlučne na podnet\núčastníka a nemožno toto konanie začať ex officio, Sociálna poisťovňa vyzve účastníka konania, aby\npodal návrh na začatie konania na príslušnom orgáne. Ak tak účastník konania neurobí, Sociálna\npoisťovňa si o predbežnej otázke musí urobiť úsudok sama. Existencia predbežnej otázky teda nemôže\nbyť prekážkou riadneho rozhodnutia vo veci.\n42. Tieto závery potvrdzuje napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 25. júna 2008\nsp. zn. 2Sžo/129/2007, v ktorom ustáli, že: „V správnom konaní platí zásada, že správny orgán, ktorý\nvydáva rozhodnutie vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti\niných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon nezakazuje – vyžaduje si\nto totiž požiadavka pružnosti správneho konania.“. Na uvedené nadviazal Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení z 6. novembra 2014 sp. zn. II. ÚS 755/2014-26, v ktorom ozrejmil podstatu\na prínos predbežných otázok ako oprávnenia a zároveň povinnosti orgánu verejnej správy. „Správny\nporiadok síce pojem predbežná otázka používa, ale nedefinuje. Podľa názorov vyslovovaných v právnej\nteórii pod predbežnou (tzv. prejudiciálnou) otázkou treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej\npodmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasne je to taká otázka,\nktorej rozhodnutie nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Odpoveď na ňu\nmôže byť predmetom iného samostatného konania (správneho i súdneho). V správnom konaní platí\nzásada, že správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i\notázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon\nnezakazuje – vyžaduje si to totiž požiadavka pružnosti správneho konania. Podľa ustálenej judikatúry\nvšeobecných súdov platí zásada, že správny orgán, ktorý koná vo veci, je nielen oprávnený, ale i povinný\nzaoberať sa predbežnými otázkami, ak sa v konaní vyskytnú (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n6 Sžp 23/2013 z 30. apríla 2014). S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu (Boh. A\n3270/24) nesmie správny orgán napríklad odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná\notázka nebola dosiaľ rozhodnutá príslušným orgánom. Buď si odpovie na túto otázku sám (urobí si aj\núsudok), alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a vyčká s vlastným rozhodnutím,\ndokiaľ o predbežnej otázke nerozhodne. Z dikcie § 40 ods. 1 Správneho poriadku (text za bodkočiarkou)\nvyplýva, že správny orgán má zásadne voľnosť v rámci úvahy o tom, ktorú z týchto dvoch možností\npostupu zvolí (táto voľnosť by mohla byť obmedzená len osobitným zákonom). Zároveň však platí, že\nsprávny orgán nesmie nikdy zostať vo vzťahu k predbežnej otázke pasívnym. Preto by bol v rozpore\ns účelom a zmyslom § 40 ods. 1 Správneho poriadku taký postup, pri ktorom by sa správny orgán\nobmedzil len na konštatovanie, že v správnom konaní nebolo vlastnícke právo (pozn. v danom prípade\npovaha úrazu žalobcu zo dňa 17. decembra 2018) preukázané súdnym rozhodnutím, a z tohto dôvodu\nby prerušil konanie až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.“.\n\n43. Správny súd si je vedomý, že v zmysle ustanovenia § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na\nkonanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom\nprezentovaná judikatúra sa viaže práve k výkladu ustanovenia § 40 Správneho poriadku. Jedným\ndychom však zdôrazňuje, že hoci žalovaná postupuje podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.,\nktorý upravuje inštitút predbežných otázok osobitne v ustanovení § 198 zákona č. 461/2003 Z. z.,\nformulácia oboch spomínaných právnych úprav v rozsahu predbežných otázok ako aj sledovaný účel\nsú totožné a preto vyslovené závery kasačného ako aj ústavného súdu sú plne aplikovateľné aj na\nprejednávaný prípad. Či sa jedná o Sociálnu poisťovňu alebo iný orgán verejnej správy, pristupovať\nk riešeniu predbežných otázok musia rovnako svedomito.\n44. Navyše, pokiaľ by správny súd pripustil správnosť výkladu žalovanej, že je iba na jej voľnom uvážení,\nči si úsudok o predbežnej otázke spraví sama (pretože neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by jej\ntúto povinnosť ukladalo), alebo bude trvať na jej vyriešení mimo administratívneho konania o úrazovej\ndávke, jednalo by sa z pohľadu správneho súdu o postup neudržateľný, pretože by nasvedčoval\nzrejmej svojvôli Sociálnej poisťovne, ktorá by nebola vedená žiadnym zákonným rámcom, od ktorého\nby mohla odvodzovať kritériá uplatnenia voľnej úvahy. V končenom dôsledku by to mohlo znamenať, že\nk posúdeniu predbežnej otázky nepristúpi nikdy.\n45. Netreba opomínať, že ustanovenie § 198 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. pritom taxatívne upravuje\notázky, o ktorých si Sociálna poisťovňa úsudok urobiť nemôže (kto spáchal trestný čin, priestupok,\nsprávny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu) a jej vyhýbavé\nkonanie by tým pádom bolo dôvodné. Keďže sa v danom prípade o tento okruh otázok nejednalo, pasivitu\nSociálnej poisťovne, pobočky Bratislava ospravedlniť nemožno.\n46. Z konania žalovanej vyplýva, že v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 198 zákona č. 461/2003\nZ. z. nepostupovala. Na jednej strane sa síce snaží navodiť dojem, že vykonala rozsiahle šetrenie\n(dokonca údajne nad rámec zákona) za účelom zistenia skutočného stavu veci, t. j., či úraz žalobcu\nmožno považovať za pracovný, na druhej strane sa v skutočnosti obmedzila iba na snahy skontaktovať\nzamestnávateľa (a to aj skrz rôzne orgány), či jej vie na predbežnú otázku poskytnúť jednoznačnú\nodpoveď. V tomto rozsahu sa preto správny súd plne stotožňuje s námietkami žalobcu, ktoré považuje\nza dôvodné.\n47. Dopytovanie zamestnávateľa má byť určite jedným z prvých krokov, ktoré môžu predbežnú otázku\nustáliť prípadne poskytnúť aspoň potrebné indície k jej vyriešeniu. Pokiaľ je však zamestnávateľ\nnekontaktný, Sociálna poisťovňa nemôže rezignovať, byť viazaná zásadou materiálnej pravdy\na povinnosťou zistiť skutočný stav (§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), je povinná podniknúť\nďalšie kroky, ktoré by prispeli k objasneniu povahy úrazu, napríklad práve prostredníctvom vykonania\ndôkazov, ktoré ponúkol sám žalobca. Rovnako by mala Sociálna poisťovňa postupovať dokonca aj\nv prípade, ak by zamestnávateľ vyhlásil, že úraz žalobcu pracovný nie je. Napríklad práve v zmienenom\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/25/2021 z 21. septembra\n2022 bola Sociálna poisťovňa postavená pred úlohu posúdiť, či úraz ktorý zamestnanec utrpel bol\npracovný a to napriek vyhláseniu zamestnávateľa, že úraz za pracovný nepovažuje. V uvedenom\nprípade bolo iniciované aj civilné súdne konanie, ktoré však bolo zastavené. Kasačný súd konštatoval, že\n„bol potom správnym postup správnych orgánov, ktorí si zásadnú otázku spočívajúcu v posúdení úrazu\nžalobcu ako pracovného vyhodnotili samostatne, ako otázku predbežnú.“. Z uvedeného možno vyvodiť\nzáver, že predbežnú otázku posudzuje a vyhodnocuje predovšetkým v rámci vlastnej činnosti Sociálna\npoisťovňa (ako myšlienkové pochody jej zamestnancov), ktorá nemá iba slepo prevziať vyhlásenia\nzamestnávateľa, alebo bez ďalšieho vyhodnotiť jeho nekontaktnosť v neprospech žiadateľa o úrazovú\ndávku (a to aj napriek indíciám naznačujúcim, že zamestnávateľ je problémový a nedôveryhodný subjekt,\nneplniaci si zákonné povinnosti).\n48. Je pravdou, že Sociálna poisťovňa nemusí v záujme posúdenia predbežnej otázky vykonávať\nrozsiahle dokazovanie, aké by vykonával napríklad civilný súd, napriek tomu musí vykonať vlastné\nšetrenie za súčasného zohľadnenia dôkazov predložených účastníkom administratívneho konania\nv takom rozsahu, aby mohla o predbežnej otázke spoľahlivo a dôveryhodne rozhodnúť.\n49. V nadväznosti na potrebu získania podkladov pre zodpovedanie predbežnej otázky považuje\nsprávny súd za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa navrhovanej svedeckej výpovede, ktorú Sociálna\npoisťovňa, pobočka Bratislava odmietla vykonať konštatujúc, že by nepriniesla objektívne a presvedčivé\ninformácie o pracovnom úraze žalobcu, pretože svedok nebol v rozhodnom čase zamestnancom\nzamestnávateľa. Takéto odôvodnenie považuje správny súd za nesprávne, pretože predpokladom\nposkytnutia výpovede nie je existencia pracovnoprávneho vzťahu svedka k zamestnávateľovi, ale iba\nskutočnosť, či sa svedok na mieste, kde sa mal pracovný úraz stať a v čase, kedy k nemu malo dôjsť,\nnachádzal. Navyše, dôveryhodnosť svedeckej výpovede a jej prípadnú upotrebiteľnosť bude možné\n\nzhodnotiť až po jej poskytnutí a preto sú konštatovania žalovanej v tomto smere predčasné. Bude na\nSociálnej poisťovni, pobočke Bratislava vykonať výsluch tak, aby overila, či je svedok schopný relevantné\núdaje poskytnúť alebo nie.\n50. S ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako\naj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, je potrebné zrušiť z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 písm. c) SSP týkajúceho sa povinnosti Sociálnej\npoisťovne zaoberať sa predbežnými otázkami ktoré sa vyskytnú v priebehu administratívneho konania.\nKeďže Sociálna poisťovňa k riešeniu predbežnej otázky pristupovala nesprávne, v domnienke, že nie\nje povinná sa ňou zaoberať, sa tento nesprávny postup odrazil aj v nedostatočne zistenom skutkovom\nstave, ktorý však tvorí až sekundárny dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.\n1 písm. e) SSP.\n51. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, v novom konaní opätovne posúdi nárok žalobcu na náhradu\nza bolesť uplatnený z dôvodu úrazu zo dňa 17. decembra 2015, v rámci posudzovania ktorého sa\nprimárne bude zaoberať predbežnou otázkou, či úraz žalobcu zo dňa 17. decembra 2015 možno\npovažovať za pracovný a to v intenciách definície podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č.\n461/2003 Z. z.. Pri riešení predbežnej otázky bude vychádzať nie len zo šetrenia zameraného na\nzamestnávateľa ale objektívne zhodnotí všetky podklady a vykoná dôkazy, ktoré môžu prispieť ku jej\nkomplexnému posúdeniu a poskytnutiu jednoznačnej odpovede o povahe sporného úrazu. Pokiaľ bude\nžalovaná vychádzať aj zo skutočnosti, že od zamestnávateľa nebolo možné zistiť relevantné informácie\npre jeho nekontaktnosť, náležite odôvodní, ako sa toto zistenie (teda neplnenie si zákonných povinností\nzamestnávateľom, na ktoré žalobca nemá dosah a to aj napriek prísľubu zamestnávateľa, že dopytované\ndoklady doloží) odrazilo v spôsobe rozhodnutia o nároku žalobcu.\n52. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n54. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}