{"guid": "2fc854f5-9d81-46cf-8e9f-386b711b0a88:09aaffc8-3612-45ad-ab93-42a7c7bd1e53", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1016202079.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/56/2016", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/56/2016 z 15. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. decembra 2023, sp. zn. BA-7Sa/56/2016, ECLI:SK:SpSBA:2023:1016202079.1", "identifikacne_cislo": "1016202079", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-84.odsek-1", "nazov": "§ 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-84.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-84", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-30", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09aaffc8-3612-45ad-ab93-42a7c7bd1e53", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1016202079.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1016202079.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1016202079.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/56/2016\n1016202079\n15. 12. 2023\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2023:1016202079.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. X/X, XXXX C., E., zast. JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom Sibírska\n4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova\n8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: F./XXXX-XXXX zo dňa 18.10.2016, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a rozhodnutie žalovaného\n1. Žalobca požiadal listom z 12.10.2015 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) o výsluhový dôchodok. Prvostupňový orgán rozhodnutím\nčíslo: VÚSZ – 53011-BA/2016 zo dňa 25.02.2016 podľa § 137 ods. 3 zákona č. 328/2002Z.z.\nvýsluhový dôchodok žalobcovi nepriznal (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie I“). Prvostupňový orgán\nv odôvodnení uviedol, že v prípade žalobcu neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie dávky\nvýsluhového zabezpečenia podľa ustanovenia zákona\nč. 114/1998 Z.z. Prvostupňové rozhodnutie I bolo žalobcovi doručené 02.03.2016, no napriek\nvýslovnému poučeniu uvedenému v predmetnom rozhodnutí, že odvolanie proti nemu je možné podať\npísomne v lehote 15 dní od jeho doručenia, žalobca zaslal odvolanie obyčajnou zásielkou až dňa\n19.03.2016, teda oneskorene. Žalovaný listom č. F. -X-XX-X/XXXX-XXXX z 20.05.2016 žalobcovi\noznámil, že jeho odvolanie nebolo podané včas a preto prvostupňové rozhodnutie I nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 17.03.2016 (správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie\nI nadobudlo právoplatnosť až dňa 18.03.2016, čo však nič nemení na tom, že predmetné odvolanie\nžalobcu bolo podané oneskorene). Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že oneskorené odvolanie\nz právneho hľadiska nemožno kvalifikovať ako odvolanie a z tohto dôvodu odvolací orgán nemohol jeho\nodvolanie vybaviť postupom, ktorý\nje určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí podľa § 53 až 61 zákona č. 71 /1967 Zb. (ďalej\nlen „Správny poriadok“). Bolo taktiež konštatované, že vo veci nebol zistený ani dôvod na nariadenie\nobnovy konania podľa § 62 a ani dôvod na uplatnenie preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko v predmetnom prípade nedošlo k porušeniu\nzákona.\n\n2. Listom z 31.05.2016 žalobca opätovne požiadal prvostupňový orgán o výsluhový dôchodok. Žalobca\nv žiadosti uviedol, že vykonával funkciu palubného technika na lietadlách a táto doba vojenskej\nčinnej služby by sa podľa jeho názoru mala pre účely výšky jeho výsluhového dôchodku posudzovať\ndvojnásobne. Žalobca taktiež tvrdil, že 20.06.2010 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25\nrokov a v tom čase odpracoval 15 rokov a 46 dní v zamestnaní v I. kategórii funkcií a 23 rokov a 112 dní\nv III. pracovnej kategórii, pričom spolu mal teda odpracovať 38 rokov a 158 dní.\n3. Listom z 16.06.2016 prvostupňový orgán vyzval žalobcu, aby vzhľadom na právoplatné rozhodnutie\nv tejto veci (právoplatné prvostupňové rozhodnutie I) do 7 dní predložil doklady osvedčujúce jeho nárok,\nktoré doposiaľ v konaní pred prvostupňovým orgánom v danej veci neboli použité a prvostupňový orgán\nich nemá k dispozícii, prípadne, aby doplnil jeho podanie a navrhol nové dôkazy.\n4. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako prvostupňový orgán rozhodnutím\nčíslo: VÚSZ – 53011-3-BA/2016 z 20.07.2016 podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku konanie\no priznanie výsluhového dôchodku žalobcovi zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo\na skutkový stav sa podstatne nezmenil (ďalej len prvostupňové rozhodnutie II“). Prvostupňový orgán\nv odôvodnení uviedol, že skúmal, či sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania\nstanovené v § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, pričom dospel k záveru, že boli splnené všetky\nhmotnoprávne a procesné podmienky (totožnosť účastníka konania - žalobcu, totožnosť predmetu\nkonania – o výsluhový dôchodok, existencia právoplatného rozhodnutia – právoplatné prvostupňové\nrozhodnutie I a vo veci nenastala podstatnejšia zmena skutkového stavu – skutkové okolnosti prípadu\nžalobcu v čase posudzovania jeho žiadosti z 12.10.2015 a následne z 31.05.2016 sa nezmenili) na\npostup podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu II podal žalobca včas odvolanie. Žiadal, aby sa mu doba výkonu\nvojenskej služby vo funkcii pilot lietadla započítala dvojnásobným zápočtom tak, ako ostatným jeho\nkolegom. Tvrdil, že jeho služobný pomer skončil 03.11.1988, a to vydaním Rozkazu č. 50 veliteľa\nleteckého školského pluku. Mal za to, že do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Vyššieho vojenského\nsúdu v Trenčíne č. k. G./XX vydaného 31.08.1988 sa naňho vzťahovala prezumpcia neviny, a preto do\ntejto doby nemohol byť vystavený žiadnym represívnym nárokom.\n6. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím číslo: F./XXXX-XXXX\nz 18.10.2016 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie II potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n7. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na § 137 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého\nsa profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného\npomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov,\ndávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo\n§ 40 uvedeného zákona neprizná. Poukázal taktiež na to, že žalobca nesplnil ani podmienky na priznanie\npríspevku za službu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. Z výkazu doby trvania služobného\npomeru na účely výsluhového zabezpečenia a evidenčného listu zvýhodnenej započítateľnej leteckej\nslužby vojaka z povolania podľa služobného predpisu Fin-6-1 mal za preukázané, že žalobca vykonával\nvojenskú službu vrátane zvýhodnene započítanej doby\n21 rokov, 2 mesiace a 23 dní. Dospel taktiež k záveru, že s ohľadom na relevantnú právnu úpravu\nslužobný pomer žalobcu zanikol podľa § 25 zákona č. 76/1959 Zb. stratou vojenskej hodnosti vyslovenou\nrozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava č. 1T 156/88 v spojitosti s uznesením Vyššieho\nvojenského súdu Trenčín č. To-195/88 dňom vzatia do väzby 25.06.1988 – pri zániku služobného\npomeru vojaka z povolania z dôvodu straty vojenskej hodnosti príspevok za službu podľa § 33 ods.\n1 zákona č. 76/1959 Zb. vojakovi z povolania nepatril. Ďalej uviedol, že žalobcov služobný pomer\nskončil prepustením podľa § 26 ods. 2 písm. f) zákona č. 76/1959 Zb., hoci v skutočnosti s poukazom\nna vyššie uvedené jeho služobný pomer zanikol stratou vojenskej hodnosti dňom vzatia do väzby –\nv oboch prípadoch však žalobcovi príspevok za službu nepatril. K požiadavke žalobcu na dvojnásobné\nzapočítanie doby výkonu vojenskej služby vo funkcii pilot uviedol, že doba leteckej služby ako vyplýva\nz výkazu doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia a evidenčného listu\nzvýhodnenej započítateľnej doby leteckej služby vojaka z povolania podľa služobného predpisu Fin-6-1\nmu bola započítaná dvojnásobným zápočtom – pre upresnenie konštatoval, že zvýhodnený zápočet\ndoby služby mal žalobca podľa údajov uvedených v jeho vojenskej knižke zo výkon funkcie „starší technik\n\npre motory“, respektíve „technik lietadla – palubný technik“, pričom na funkciu „pilot lietadla“ žalobca\nnikdy ustanovený nebol. Mal za to, že prvostupňový orgán sa vysporiadal s predpokladmi zastavenia\nkonania v dostatočnej miere, pričom v napadnutom rozhodnutí boli aj nad rámec požiadaviek Správneho\nporiadku uvedené dôvody, prečo žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok.\nII.\nŽaloba\n8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.11.2016 domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie II a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému.\n9. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatočné a zmätočné poučenie, pričom ho\npovažoval za neprípustne stručné a strohé, čím vyvoláva pochybnosti a nejasnosti. V tejto súvislosti\npoukázal na podľa jeho názoru obdobnú vec H. I.. Tvrdil, že žalovaný aj po písomnom upozornení nie\nje ochotný uviesť žiadnu lehotu a ani súvisiace náležitosti na preskúmanie rozhodnutia. Uviedol, že\nvykonával funkciu palubného technika na lietadlách a táto doba vojenskej činnej služby by sa podľa\njeho názoru mala pre účely výšky jeho výsluhového dôchodku posudzovať dvojnásobne. Tvrdil, že\n20.06.2010 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 15 rokov\na 46 dní v zamestnaní\nv I. kategórii funkcií a 23 rokov a 112 dní v III. pracovnej kategórii, pričom spolu mal teda odpracovať 38\nrokov a 158 dní. Tvrdil, že jeho služobný pomer skončil 12.10.1988, a to vydaním Rozkazu č. 50 veliteľa\nleteckého školského pluku. Mal za to, že do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Vyššieho vojenského\nsúdu v Trenčíne č. k. G./XX vydaného 31.08.1988 sa naňho vzťahovala prezumpcia neviny, a preto do\ntejto doby nemohol byť vystavený žiadnym represívnym nárokom. Ďalej uviedol, že má vážne výhrady\nvoči tvrdeniu žalovaného, že sa v zmysle príslušnej smernice za deň skončenia služby pokladá deň jeho\nvzatia do väzby. Bol toho názoru, že príslušná smernica nemôže byť svojou povahou postavená nad\nrámec zákona a je v rozpore so zákonom. Namietal aj výpočet a vyznačenie zvýhodneného zápočtu,\nkde sa uvádza dátum do 24.06.1988. Poukázal taktiež na § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že\nvýkon zamestnania v I. pracovnej kategórii, respektíve funkcii podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.\nmá vplyv na zachovanie nároku na prepočet starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. a aj\nna skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Mal za to, že obdobím dôchodkového poistenia v jeho\nprípade bolo obdobie jeho vojenskej základnej služby a vojaka z povolania v Československej ľudovej\narmáde podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Žiadal o priznanie výsluhového dôchodku\npodľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho vojenskej služby. Poukázal taktiež na § 26 ods.\n1 písm. d) zákona č. 76/1959, ako aj na § 33 ods. 2 zákona č. 76/1959, pričom v tejto súvislosti namietal,\nže dôvody hodné osobitného zreteľa na tento prípad nie sú nikde definované a takéto prázdne odkazy\nby nemali v právnom poriadku Slovenskej republiky figurovať. Namietal aj to, že žalovaný nespomenul\nexistenciu zákona č. 114/1998 Z.z., ktorý ustanovuje, že nárok na výsluhový dôchodok podľa § 26 ods. 1\nmá profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru, ak vykonával službu najmenej 20 rokov. Mal\nza to, že žalovaný pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotil celkovú dobu jeho zamestnania,\nnevzal do úvahy fakty pri zvyšovaní – valorizácii dôchodku za výsluhu rokov, ako aj doby zamestnania\nv I. kategórii funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Bol taktiež toho názoru, že si\nžalovaný neosvojil právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných sporoch, čím\nzjavne porušil zákon a marí nástup spravodlivosti.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.12.2016 zopakoval priebeh administratívneho konania, ako\naj všetky argumenty ktorými odôvodňoval napadnuté rozhodnutie, respektíve správnosť prvostupňového\nrozhodnutia II. Poukázal aj na to, že v konaní bolo bez pochýb zistené, že žalobca bol Vojenským\nobvodovým súdom Bratislava rozsudkom č. k. 1T/156/88 z 31.08.1988 odsúdený pre úmyselný trestný\nčin k trestu odňatia slobody a k trestu straty vojenskej hodnosti, pričom uznesením Vyššieho vojenského\nsúdu v Trenčíne č. k. G./XX z 12.10.1988 bolo odvolanie proti rozsudku č. k. 1T/156/88 z 31.08.1988\nako nedôvodné zamietnuté. Ďalej konštatoval, že podľa rozkazu veliteľa 3. leteckého školského pluku\n\nč. 50 z 3.11.1988 služobný pomer žalobcu zanikol v súlade s § 26 ods. 2 písm. f) zákona\nč. 76/1959 Zb. a Nariadením náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcu ministra\nnárodnej obrany č. 12 z 09.08.1985, ktorým sa vydáva smernica k vykonaniu niektorých ustanovení\nzákona č. 171/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v Čs. ľudovej armáde, s poukazom na trest straty\nvojenskej hodnosti a to dňom vzatia do väzby, t. j. 25.06.1988. Uviedol, že nariadením náčelníka\ngenerálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcu ministra národnej obrany č. 12 z 08.08.1985, bola\nvydaná smernica k vykonaniu niektorých ustanovení zákona\nč. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v Čs. ľudovej armáde, pričom podľa čl. 4 uvedenej\nsmernice, ak zanikol služobný pomer stratou vojenskej hodnosti vyslovenou rozsudkom súdu, rozumie\nsa dňom skončenia služobný deň, ktorým takýto rozsudok nadobudol právoplatnosť – ak bol vojak pred\nvyslovením straty vojenskej hodnosti vo väzbe, považuje sa za deň skončenia služby deň vzatia do\nväzby. Ďalej konštatoval, že v čase skončenia služobného pomeru žalobcu boli podmienky priznania\ndávky výsluhového zabezpečenia ustanovené v zákone č. 76/1959 Zb., pričom podľa § 33 ods. 1\nuvedeného zákona príspevok za službu patrí vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru\npodľa § 26 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až e), ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20\nrokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň\n40 rokov. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že minister národnej obrany Československej socialistickej\nrepubliky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu vojakom prepusteným podľa\n§ 26 ods. 2 písm. f) alebo vojakom, ktorých služobný pomer zanikol odňatím vojenskej hodnosti alebo\nvyslovením jej straty, priznať príspevok, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa – žalobca\nslužobný pomer skončil vo veku 33 rokov a spolu so zvýhodneným zápočtom doby služby dosiahol\n16 skončených rokov, teda nesplnil podmienky pre priznanie príspevku za službu. Záverom namietol\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď žalobca v žalobe označil žalovaného ako „Slovenská\nrepublika za ktorú koná Ministerstvo obrany SR“, pričom Slovenská republika nemôže byť v zmysle\nplatných právnych predpisov žalovaným v tomto konaní. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nIV.\nReplika a duplika\n11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenému súdu dňa 15.05.2018\nzopakoval argumenty uvedené v žalobe, pričom ako žalovaného označil Ministerstvo obrany Slovenskej\nrepubliky. Tvrdil aj to, že žalovaný nepostupoval dôsledne podľa § 3 ods. 2 zákona NZ ČSSR č. 71/1967\nZb. o správnom konaní. Zotrval na petite žaloby.\n12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.07.2018 uviedol, že trvá na tom, že\nneexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie zrušené a opätovne správnemu\nsúdu navrhol, aby žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),\nv správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom.\n14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy,\nsa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n15. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o\nc) správnych žalobách v sociálnych veciach.\n\n16. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n18. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n20. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa na konanie o dávkach a službách sociálneho\nzabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n21. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa\nprávoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n22. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa\n§ 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh\nadministratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu\nžalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa §\n135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia\npojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\n23. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca listom zo dňa 12.10.2015 požiadal\nprvostupňový orgán o výsluhový dôchodok, pričom prvostupňový orgán v tejto veci vydal prvostupňové\nrozhodnutie I, ktorým výsluhový dôchodok žalobcovi nepriznal, nakoľko v prípade žalobcu neboli splnené\nhmotnoprávne podmienky na priznanie dávky výsluhového zabezpečenia podľa ustanovenia zákona\nč. 114/1998 Z.z. Spomínané prvostupňové rozhodnutie I bolo žalobcovi doručené dňa 02.03.2016, no\nnapriek výslovnému poučeniu žalovaného uvedenému v predmetnom rozhodnutí, že odvolanie proti\nnemu je možné podať písomne v lehote 15 dní od jeho doručenia (poučenie o možnosti podania\nodvolania obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti), žalobca zaslal odvolanie obyčajnou\nzásielkou až dňa 19.03.2016, teda oneskorene – prvostupňové rozhodnutie I nadobudlo právoplatnosť\ndňa 18.03.2016.\n24. Z obsahu administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že žalobca listom zo dňa 31.05.2016\nopätovne požiadal prvostupňový orgán o výsluhový dôchodok, pričom prvostupňový orgán\nprvostupňovým rozhodnutím II podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku predmetné opätovné\nkonanie o priznanie výsluhového dôchodku žalobcovi zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne\nrozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil (žalobca na výzvu prvostupňového orgánu nepredložil\nžiadne doklady osvedčujúce jeho nárok, ktoré doposiaľ v konaní pred prvostupňovým orgánom v danej\nveci neboli použité a prvostupňový orgán ich nemá k dispozícii a ani nedoplnil podanie zo dňa 31.05.2016\na nenavrhol nové dôkazy).\n25. Ďalej správny súd z administratívneho spisu zistil, že proti prvostupňovému rozhodnutiu II podal\nžalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie II potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový orgán sa vysporiadal\ns predpokladmi zastavenia konania v dostatočnej miere, pričom v napadnutom rozhodnutí boli aj nad\n\nrámec požiadaviek Správneho poriadku uvedené dôvody, prečo žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový\ndôchodok.\n26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úlohou správneho súdu v danej veci teda nebolo preskúmanie\nprávoplatného prvostupňového rozhodnutia I, respektíve zaoberanie sa otázkou či žalobcovi vznikol\nalebo nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, ktorá už bola zodpovedaná v spomínanom právoplatnom\nprvostupňovom rozhodnutí I, ale jeho úlohou bolo preskúmať a posúdiť to, či vo veci boli splnené\npodmienky pre vydanie prvostupňového rozhodnutia II, ktorým prvostupňový orgán zastavil konanie\npodľa § 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku a či sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný riadne\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní smerujúcimi k spochybneniu\nsplnenia podmienok pre vydanie prvostupňového rozhodnutia II. Ďalšími námietkami žalobcu\nnesúvisiacimi so splnením predpokladov na zastavenie konania sa správny súd nezaoberal a považoval\nich za bezpredmetné.\n27. Správny súd sa teda zameral na preskúmanie toho, či v administratívnom konaní prvostupňový\norgán, ako aj žalovaný riadne a dôsledne skúmali splnenie predpokladov na zastavenie konania podľa\n§ 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku, ktorými sú totožnosť účastníka konania, totožnosť predmetu\nkonania, existencia právoplatného rozhodnutia vo veci a či nenastala podstatnejšia zmena skutkového\nstavu.\n28. Z administratívneho spisu, ako aj zo súdneho spisu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový\norgán, ako aj žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia II, respektíve napadnutého\nrozhodnutia (teda pred tým než v konaní o opätovnej žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku\nzo dňa 31.05.2016 rozhodli), dôsledne skúmali kumulatívne splnenie predpokladov na zastavenie\nkonania podľa § 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku a bez žiadnych pochybností ustálili, že spomínané\nzákonom stanovené podmienky pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku\nv danom prípade splnené boli, keď obe žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku (zo dňa 12.10.2015\na 31.05.2016) sa týkali tých istých účastníkov konania, obe žiadosti sa týkali totožného predmetu\nsprávneho konania, a to výsluhového dôchodku (žalobcu), pričom konanie o prvej žiadosti žalobcu\no priznanie výsluhového dôchodku zo dňa 12.10.2015 bolo už právoplatne skončené (18.03.2016, teda\nešte pred podaním opätovnej žiadosti žalobcu zo dňa 31.05.2016, ktorou žalobca v zásade taktiež\npotvrdil, že konanie o jeho prvej žiadosti zo dňa 12.10.2015 považuje za právoplatne skončené) a v čase\nposudzovania žiadosti žalobcu zo dňa 12.10.2015 do vydania prvostupňového rozhodnutia II, respektíve\nnapadnutého rozhodnutia sa skutkové okolnosti prípadu podstatne nezmenili (žalobca ani na výzvu\nsprávneho orgánu nepredložil žiadne nové doklady osvedčujúce jeho nárok, nenavrhol žiadne nové\ndôkazy ani svoje podanie zo dňa 31.05.2016 nedoplnil).\n29. Námietky žalobcu smerujúce k tomu, že nebol v administratívnom konaní týkajúcom sa jeho prvej\nžiadosti o priznanie výsluhového dôchodku zo dňa 12.10.2015 riadne poučený o možnosti podať opravný\nprostriedok, v akej lehote a pod., správny súd vyhodnotil ako účelové, keď z administratívneho ako aj\nsúdneho spisu je nesporne zrejmé, že žalobca bol v predmetnom prvostupňovom rozhodnutí I poučený\no možnosti podať opravný prostriedok jasne a zrozumiteľne v súlade so zákonom, pričom skutočnosť, že\nžalobca bezdôvodne spomínaný opravný prostriedok v zákonom stanovenej lehote nepodal, nemožno\ndávať na vrub prvostupňovému orgánu, respektíve žalovanému. Správny súd sa v tejto súvislosti taktiež\nstotožnil s dôvodmi uvedenými správnymi orgánmi pre ktoré oneskorené odvolanie žalobcu nemohli\nvybaviť postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí podľa § 53 až 61\nSprávneho poriadku, ako aj s ich konštatovaním, že vo veci nebol zistený dôvod na nariadenie obnovy\nkonania podľa § 62 a ani dôvod na uplatnenie preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania\npodľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko v predmetnom prípade nedošlo k porušeniu zákona.\n30. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní\nžaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia II\nprvostupňového orgánu a ich vydaniu predchádzajúcemu postupu správnych orgánov, súd správnu\nžalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}