{"guid": "1bc5a2a2-fe99-465f-a727-539369adb392:5210ed0d-f30c-4806-a535-6cd50830980d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201150.1", "spisova_znacka": "BA-9Sp/60/2015", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-9Sp/60/2015 z 27. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. októbra 2023, sp. zn. BA-9Sp/60/2015, ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201150.1", "identifikacne_cislo": "1015201150", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-i", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/377", "nazov": "zákon č. 377/1990 Zb. Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/377/#paragraf-7a.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 7a ods. 2 písm. f) zákona č. 377/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377/#paragraf-7a.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-1990/paragraf-7a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "nazov": "§ 492 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-1", "nazov": "§ 250l ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2", "nazov": "§ 250j ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-3", "nazov": "§ 250j ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-i", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/377/#paragraf-7a.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 7a ods. 2 písm. f) zákona č. 377/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377/#paragraf-7a.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-1990/paragraf-7a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/369#paragraf-4", "/SK/ZZ/1990/377#paragraf-7a", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5210ed0d-f30c-4806-a535-6cd50830980d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201150.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201150.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201150.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-9Sp/60/2015\n1015201150\n27. 10. 2023\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2023:1015201150.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci navrhovateľa:\nAngels Lingerie s.r.o., so sídlom Baštová 2, 811 03 Bratislava, IČO: 46 840 389, zast. Advokátska\nkancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti\nodporcovi: Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava,\nIČO: 00 603 147, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ev. č. XX/X/XXX/XXXX, č.\nj. XXXX/XXXXX/XXXX/A. zo dňa 11.05.2015, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ev. č. XX/X/XXX/XXXX, č. j. XXXX/XXXXX/XXXX/A. zo\ndňa 11.05.2015 podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušuje a konanie vedené u odporcu pod ev. č. XX/X/XXX/\nXXXX, č. j. XXXX/XXXXX/XXXX/A. zastavuje.\nII. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu titulom náhrady trov\nprávneho zastúpenia 530,86 EUR, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Odporca nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozhodnutím odporca ako správny orgán podľa § 7a ods. 2 písm. f) zák. č. 377/1990\nZb., čl. 29 ods. 1 písm. f) štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a § 7 ods. 1 všeobecne\nzáväzného nariadenia odporcu č. 2/2013 o pravidlách času predaja a času prevádzky služieb na území\nmestskej časti Bratislava – Staré Mesto (ďalej aj len „VZN“) zamietol prevádzkarni B. C., D. X, XXX\nXX D., ktorú prevádzkuje navrhovateľ, osobitnú prevádzkovú dobu nad rámec všeobecnej prevádzkovej\ndoby v zmysle § 3 ods. 3 VZN.\n2. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že dňa 22.03.2015 bola odporcovi doručená žiadosť\nnavrhovateľa v zmysle § 8 ods. 1 VZN o určenie osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne nad\nrámec všeobecnej prevádzkovej doby v zmysle § 3 ods. 3 VZN. Odporca žiadosť posúdil, pričom\nbral do úvahy skutočnosť, že prevádzkareň B. C. sa nachádza v obytnom dome, ako aj zaťažovanie\nobyvateľov v okolí prevádzky a ich prostredia činnosťou prevádzky. Odporca ďalej uviedol, že z úradnej\nčinnosti zistil, že navrhovateľ nedisponuje právoplatným rozhodnutím o účele využívania nebytového\npriestoru č. 12 nachádzajúceho sa v dome na D. X E. D.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal\nodporca za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prevádzkovanie prevádzkarne B. C.\nna navrhovateľom uvádzaný účel, v dôsledku čoho žiadosť navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie bolo\ndoručené navrhovateľovi dňa 19.05.2015.\n3. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 12.06.2015 opravný prostriedok, v ktorom namietal\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia pre absenciu dostatočného a vyčerpávajúceho odôvodnenia. Ďalšiu\n\npodstatnú vadu videl v tom, že mu odporca pred vydaním rozhodnutia neumožnil vyjadriť sa k jeho\npodkladu a spôsobu jeho zistenia, respektíve neumožnil mu ho doplniť, čím odporca porušil § 33 ods.\n2 Správneho poriadku. Uviedol, že bytový dom na D. X E. D., v ktorom prevádzkuje bar nachádzajúci\nsa v nebytovom priestore, bol dokončený a užívaný dávno pred 01.10.1976, keď nadobudol účinnosť\nv súčasnosti platný stavebný zákon, čo potom vylučuje, aby sa pri takejto stavbe, respektíve jej časti,\nuskutočnilo konanie podľa stavebného zákona, ako to vyplýva z prechodného ustanovenia § 141 ods. 2\nstavebného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžo/31/2007 zo dňa 09.02.2008. Tvrdil, že vzhľadom na to, že dom na D. X E. D. bol dokončený\na užíva sa už niekoľko storočí, tak na tento dom, ako ani na predmetný nebytový priestor č. 12, v ktorom\nprevádzkuje bar , pochopiteľne nikdy nebolo vydané stavebné povolenie ani nadväzujúce kolaudačné\nrozhodnutie. Konštatoval, že žiaden zákon platný v Slovenskej republike neustanovuje, že nebytový\npriestor možno na účely baru prevádzkovať iba vtedy, ak je v katastri nehnuteľností evidovaný ako\nurčitý presne vymedzený druh nebytového priestoru. Tvrdil, že predmetný nebytový priestor č. 12 na\nD. XX E. D. bol už pred desaťročiami bez závad využívaný na maloobchod, respektíve služby a na\ntento účel bol aj vybavený – už desaťročia nie je tento priestor (ak vôbec niekedy bol) užívaný na\nbývanie. Poukázal na § 104 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého ak sa doklady (predovšetkým\noverená dokumentácia), z ktorých by bolo možno zistiť účel na aký bola stavba povolená nezachovajú,\nplatí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojim stavebnotechnickým usporiadaním vybavená, pričom\nak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na\nktorý sa užíva bez závad. Tvrdil, že prevádzkovanie baru B. C. spĺňa požiadavky všetkých na vec sa\nvzťahujúcich zákonov. Zdôraznil, že rozhodujúcu časť VZN č. 2/2013 považuje za nesúladnú s Ústavou\nSlovenskej republiky a s platnými zákonmi. Mal za to, že odporca nemôže vo VZN nad rámec zákona\nzakotvovať podmienky prevádzkovania podnikateľských prevádzok, nakoľko tým stanovuje podmienky\na obmedzenia základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré môže podľa\nÚstavy Slovenskej republiky upraviť iba zákon; oprávnením odporcu pri realizácii právomoci podľa §\n4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení je nariadením určiť pravidlá času predaja v obchode\na času prevádzky služieb, a to vo všeobecnej abstraktnej rovine. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svzn/1/2010 zo dňa 01.07.2010, ako aj rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/36/2014 zo dňa 10.10.2014.\n4. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 14.07.2015 tak, že\nnavrhol, aby súd opravný prostriedok navrhovateľa zamietol a rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.\nZotrval na všetkých svojich argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že má v zmysle\n§ 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení a nadväzujúceho § 7a ods. 2 písm. f) zákona\no hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy právomoc určovať všeobecne záväzným nariadením\npravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava – Staré\nMesto. Na základe toho prijalo miestne zastupiteľstvo odporcu s účinnosťou od 1. marca 2013 VZN\nč. 2/2013 o pravidlách času predaja a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava –\nStaré Mesto. V ustanoveniach § 7 až 9 VZN bol upravený postup v súvislosti s inštitútom osobitnej\nprevádzkovej doby. Pre osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne sa uplatňuje povoľovací režim, ktorý\nsa uskutočňuje pri aplikácii správneho poriadku. Konštatoval, že konal v administratívnom konaní\nv rámci samosprávnej pôsobnosti v zmysle § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. K navrhovateľom\npredloženému dôkazu (rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva), ktorým sa nebytový\npriestor č. XX na D. X E. D. uviedol do prevádzky, uviedol, že ním nebol daný súhlas so zmenou\núčelu využívania priestoru, pričom v rozhodnutí daný súhlas na uvedenie priestorov do prevádzky\nsa týka predajne syrov a vín (ktorá bola v týchto priestoroch prevádzkovaná v minulosti), avšak nie\nbaru. Tvrdil, že dôkazom o tom, že nedochádzalo k jednoznačnému užívaniu nebytového priestoru bez\ntechnických a právnych závad je aj skutočnosť, že odporca ako stavebný úrad začal voči navrhovateľovi\nsprávne konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby, ku ktorému pristúpil po\nuskutočnení štátneho stavebného dozoru, v rámci ktorého dospel k záveru o uskutočnení stavebných\núprav v nebytovom priestore bez stavebného povolenia, respektíve ohlásenia. Upozornil na to, že\nnerešpektovanie navrhovateľom namietaného § 33 ods. 2 správneho poriadku môže byť dôvodom\npre zmenu, respektíve zrušenie napadnutého rozhodnutia, avšak v zmysle judikatúry podľa jeho\nnázoru samotné porušenie tohto ustanovenia nie je dostatočným dôvodom na zmenu alebo zrušenie\nrozhodnutia, ak nemal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že VZN č.\n2/2013 bolo v čase rozhodovania stále platné a účinné, pričom konanie o jeho nesúlad s právnymi\npredpismi vyššej právnej sily nebolo doposiaľ ukončené (v čase podania tohto vyjadrenia). Tvrdil však,\nže ani rozhodnutie súdu vo veci nesúladu VZN so zákonom nemá účinky ex tunc, ale pôsobí do\n\nbudúcnosti s tým, že až právoplatnosťou rozhodnutia súdu strácajú sporné ustanovenia VZN účinnosť,\nteda nemožno podľa nich postupovať.\n5. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2015 k vyjadreniu odporcu k opravnému prostriedku\nzo dňa 14.07.2015 uviedol, že zotrváva na všetkých svojich námietkach a argumentoch uvedených\nv opravnom prostriedku. Poukázal na to, že nie je prípustné, aby odporca suploval nedostatočné\nodôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia vo vyjadrení uskutočnenom pred správnym súdom, pričom\ntakýto postup nemôže vadu odôvodnenia rozhodnutia zhojiť. Konštatoval, že stále nie je známe, z akých\nkonkrétnych dôkazov odporca vychádzal pri zistení, že prevádzka údajne zaťažuje obyvateľov – ani\nvo vyjadrení odporcu nie je jeho údajná úradná činnosť s tým súvisiaca nijako bližšie konkretizovaná.\nTvrdil, že odporca sa vo vyjadrení snaží zľahčiť relevanciu porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku\nv predmetnej veci. Bol toho názoru, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia jednoznačne má vplyv\nna jeho zákonnosť. Poukázal na v tom čase ešte neprávoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2S/13/2014 zo dňa 03.12.2014, v ktorom bolo rozhodnuté o nesúlade VZN č. 2/2013 s § 4 ods.\n3 písm. i) a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. K vyjadreniu taktiež priložil rozhodnutie odporcu č.\nj. XXXX/XXXXX/XXXX/F. zo dňa 18.09.2015, ktorým bolo zastavené konanie vo veci zasahovania do\npokojného stavu navrhovateľa G. H., nar. XX.XX.XXXX, D. X E. D..\n6. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2023 opätovne zhrnul svoje podstatné námietky\nvoči napadnutému rozhodnutiu. Poukázal najmä na to, že predmetné konanie vedené na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 2S/13/2014 o nesúlade VZN č. 2/2013 so zákonom bolo medzičasom\nprávoplatne skončené - rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/80/2015 zo\ndňa 26.10.2015 bol na odvolanie odporcu potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2S/13/2014 zo dňa 03.12.2014, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovení § 7, § 8 a § 9 VZN č.\n2/2013 s § 4 ods. 3 písm. i) a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení – predmetné rozhodnutia\nnadobudli právoplatnosť dňa 18.12.2015. Tvrdil, že z uvedeného vyplýva, že ustanovenia § 7, § 8 a §\n9 VZN č. 2/2013, ktoré umožňovali odporcovi individuálnym správnym aktom (rozhodnutím) – tak, ako\nv tejto veci – určovať individuálnym prevádzkam prevádzkovú dobu (či už všeobecnú, alebo osobitnú),\nv zmysle § 250zfa ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 stratili\núčinnosť nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/13/2014 zo dňa\n03.12.2014, t. j. 18.12.2015, a po šiestich mesiacoch od 18.12.2015 stratili aj platnosť. Bol toho názoru,\nže keďže teda napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť a o opravnom\nprostriedku proti ktorému prislúcha rozhodnúť správnemu súdu v tomto konaní, bolo ako individuálny\nsprávny akt vydané postupom a na základe ustanovení VZN č. 2/2013, ktoré medzičasom stratili platnosť\na účinnosť pre ich rozpor zo zákonom, je zrejmé, že už len z tohto dôvodu musí správny súd pristúpiť\nk zrušeniu napadnutého rozhodnutia, a teda vyhovieť jeho podanému opravnému prostriedku.\n7. Pôvodne bol návrh podaný na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci. Správny súd podaný návrh prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 250f Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný bez pojednávania, keďže účastníci\nkonania s tým súhlasili.\n8. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n9. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s\nvýnimkou § 250a.\n10. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.\n11. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností\naj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\n\nkonanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,\nže\na) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nb) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,\nc) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,\nd) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,\ne) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n12. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností\naj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.\nSúd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to\nnebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.\n13. Podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy\nplní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením\npravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská.\n14. Podľa § 7a ods. 2 písm. f) zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave\nmestskej časti je vyhradené zabezpečovať úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvárať podmienky\nna zásobovanie, najmä určovať pravidlá času predaja, času prevádzky služieb a spravovať miestne\ntrhoviská.\n15. Podľa § 29 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia\nzákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.\n16. Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol prevádzkarni B. C., D. X, XXX XX D., ktorú prevádzkuje\nnavrhovateľ, osobitnú prevádzkovú dobu nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby v zmysle § 3 ods.\n3 VZN, a to s odkazom na § 7 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia odporcu č. 2/2013 o pravidlách\nčasu predaja a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom zo dňa 03.12.2014, sp. zn. 2S/13/2014 rozhodol, že ustanovenia § 7, §\n8 a § 9 všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2/2013 zo dňa\n12.02.2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mestskej časti\nBratislava - Staré Mesto nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990\nZb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozsudku uviedol: „Pokiaľ ide o\nnavrhovateľom namietaný nesúlad ustanovení § 7, 8 a 9 VZN so zákonom, krajský súd sa stotožňuje\ns navrhovateľom, že platná právna úprava neumožňuje mestskej časti, aby rozhodovala individuálnym\nprávnym aktom o osobitnej a taktiež o jednorazovej osobitnej prevádzkovej dobe, či jednorazovom čase\npredaja alebo prevádzky služieb u konkrétneho podnikateľa, a to ani pri riešení ojedinelých výnimiek\nzo štandardného stavu. Rovnako ako navrhovateľ poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S 72/2010-72 zo dňa 28.03.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Svzn/2/2012 zo dňa 29.04.2013, kde išlo o nesúlad všeobecne záväzného nariadenia\nMestskej časti Bratislava - Karlova Ves so zákonom, v ktorom krajský súd za podobných skutkových\na právnych okolností konštatoval, že „....prokurátorom napadnuté články VZN, týkajúce sa povolenia,\npredĺženia alebo skrátenia prevádzkovej doby starostom mestskej časti, nie sú v súlade s § 4 ods. 3\npísm. d/,i/ a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., pretože neobsahujú konečnú úpravu všeobecne\nzáväzných pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré by boli vopred jasné a\nzáväzné pre každého, koho sa môžu týkať. Citované ustanovenia VZN naopak vytvárajú priestor pre\nstarostu, na ktorého presúvajú rozhodovanie o individuálnom predĺžení alebo skrátení prevádzkovej\ndoby vo forme individuálneho správneho aktu, k čomu nemá obec (mestská časť) ani jej starosta\nzákonné oprávnenie. Obec je v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnená vydať\nlen súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej či inej činnosti, aj to len\nvtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K vydaniu individuálneho správneho aktu (v akejkoľvek forme)\no predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky zákon obec (mestskú časť) ani jej\nstarostu nesplnomocňuje. Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. i/ uvedeného zákona predpokladá len určenie\npravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (teda pre\n\nbližšie neurčených adresátov), ktoré je v zmysle § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnené\nvydať iba obecné (miestne) zastupiteľstvo. So zreteľom na uvedené je podľa názoru krajského súdu\npotrebné dať za pravdu navrhovateľovi, že právny poriadok umožňuje obci (mestskej časti) v rámci\noriginálnej samosprávnej kompetencie upraviť pravidlá času prevádzky služieb, avšak len vo forme\nvšeobecne záväzného nariadenia prijatého obecným (miestnym) zastupiteľstvom, a to takým spôsobom,\nže určí všeobecné pravidlá adresované neurčitému počtu subjektov bez toho, aby zakladalo orgánom\nobce (mestskej časti) právomoc rozhodovať v danej súvislosti o konkrétnych právach a povinnostiach\nfyzických alebo právnických osôb formou individuálneho právneho aktu. V podobnom duchu judikoval\nNajvyšší súd SR aj v iných podobných prípadoch a preto možno konštatovať, že ide o ustálenú súdnu\nprax vo vzťahu k posudzovaniu súladu všeobecne záväzných nariadení obcí (mestských častí) so\nzákonom pokiaľ ide o vytvorenie právomoci orgánom obce (mestskej časti) rozhodovať o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb o otázkach, o ktorých patrí rozhodovať len zastupiteľstvu\nvo forme všeobecne záväzného nariadenia.“ Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26.10.2015, sp. zn.\n5Sžo/80/2015 predmetný rozsudok krajského súdu potvrdil. V odôvodení rozhodnutia okrem iného\nuviedol: „Najvyšší súd SR zhodne so svojím názorom vysloveným už v rozsudku sp. zn. 8Svzn/1/2010\nz 01. júla 2010, opätovne zdôrazňuje, že právomoc, ktorá obci (mestu – jeho časti) zo zákona\nnevyplýva, a to právomoc starostu stanovovať prevádzkový čas individuálne, nie je možné vo VZN\nzakotviť, ako sa mylne domnieva odporca. Platná právna úprava nateraz neumožňuje mestu ani jeho\nčasti, aby rozhodovalo individuálnym právnym aktom o konkrétnom čase predaja či prevádzky služieb\nu konkrétneho podnikateľa.“\n17. Je síce pravdou, že nesúlad ustanovenia § 7, § 8 a § 9 všeobecne záväzného nariadenia\nMestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2/2013 zo dňa 12.02.2013 o pravidlách času predaja v\nobchode a času prevádzky služieb na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto so zákonom bol\nprávoplatne vyslovený až po vydaní napadnutého rozhodnutia, to však nič nemení na skutočnosti,\nže vzhľadom na znenie ust. § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj\ndôvody vyslovenia nesúladu uvedené v predchádzajúcom odseku, je možné konštatovať, že napadnuté\nrozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm.\ni/ zákona č. 369/1990 Zb. obec (resp. aj mesto, alebo mestská časť) môže určovať pravidlá času\npredaja v obchode a času prevádzky služieb, avšak iba všeobecne záväzným nariadením, ktoré prijíma\nobecné (miestne) zastupiteľstvo. Platná právna úprava (v čase vydania napadnutého rozhodnutia) teda\nneumožňuje mestskej časti, aby rozhodovala individuálnym právnym aktom o osobitnej prevádzkovej\ndobe u konkrétneho podnikateľa, a takúto právomoc nemôže zakotviť ani vo všeobecne záväznom\nnariadení. Pokiaľ teda odporca vydal napadnuté rozhodnutie, nemal kompetenciu takýto správny akt\nvydať.\n18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nvydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust.\n§ 250j ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a zároveň konanie vedené u odporcu zastavil.\nPri preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného\nopravného prostriedku (§ 250j ods. 3 O.s.p.).\n19. O trovách účastníkov konania správny súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s poukazom\nna výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto mu správny súd priznal voči odporcovi\nprávo na náhradu trov konania - právneho zastúpenia vo výške 530,86 eur v skladbe: prevzatie a\npríprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (22.08.2023), písomné podanie na súd vo veci\nsamej – vyjadrenie z 28.08.2023), t. j. dva úkony á 208,67 eur = 417,34 eur + 2 krát režijný paušál á\n12,52 eur = 25,04 eur. Spolu: 417,34 eur + 25,04 eur = 442,38 eur + 20% DPH (88,48 eur) = 530,86 eur.\nSprávny súd vychádzal zo správneho vyčíslenia trov právneho zastúpenia navrhovateľa vykonaného\npodľa ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to podľa § 1\nods. 3, § 9 ods. 1, § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3.\n20. Odporca bol v konaní neúspešný a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Správnom\nsúde v Bratislave, písomne, v potrebnom počte vyhotovení, aby každý z účastníkov konania obdŕžal\njedno vyhotovenie.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba\npredložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby\nkaždý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého\nstupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo\niné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}