{"guid": "dcedec80-73a3-4166-a3dd-a5282c8c6d79:cc1252c9-bc7b-43ce-b4f3-b8b7a1771902", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2", "spisova_znacka": "BA-1S/74/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/74/2020 z 13. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. decembra 2023, sp. zn. BA-1S/74/2020, ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2", "identifikacne_cislo": "1013201237", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc1252c9-bc7b-43ce-b4f3-b8b7a1771902", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/74/2020\n1013201237\n13. 12. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Moniky Hrašnovej\na členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský\nhydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, 833 15 Bratislava, IČO: 00 156 884, právne zastúpený\nadvokátom JUDr. Michalom Mudrákom, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/269838/2013 zo dňa 06.06.2013, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n1100307/1/269838/2013 zo dňa 06.06.2013 a rozhodnutie obce A. B. C. XXX zo dňa 28.02. 2013 z r\nu š u j e a v e c v r a c i a obci Jaslovské Bohunice na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Obec Jaslovské Bohunice ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 105 zo dňa 28.02.2013\nvyrúbila žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku\nza komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon\no miestnych daniach) daň z nehnuteľností na rok 2013 v sume 23 107,69 eur.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daň vyrúbil na základe podaného daňového priznania v zmysle\nzákona o miestnych daniach a Všeobecne záväzného nariadenia obce č. 78 o miestnych daniach\na poplatku.\n3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 21.03.2013 odvolanie.\n4. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.\n1100307/1/269838/2013 zo dňa 06.06.2013 potvrdil rozhodnutie obce Jaslovské Bohunice č. 105 zo\ndňa 28.02.2013.\n5. Druhostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť,\nže prvostupňový orgán vyrúbil žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach daň\nz nehnuteľností na rok 2013 v celkovej sume 23 107,69 eur. Daň z pozemkov vo výške 87,38 eur bola\nvyčíslená na základe podaného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti na rok 2006, v ktorej žalobca\nuviedol parcelu č. 542/8 o výmere 9447 m2. Daň zo stavieb bola vyčíslená v sume 12 111,66 eur za\nstavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu na parcele č. 542/15\n\no výmere 594 m2 a za ostatné stavby na parcele č. 542/11 o výmere 519 m2 a na parcele č. 542/12\no výmere 16 m2 v sume 10 908,65 eur. Žalovaný poukázal na ust. § 104f ods. 3 zákona o miestnych\ndaniach, ktoré stanovuje podmienky zmeny sadzieb dane zo stavieb, tak že správcovi dane dal možnosť\npri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach znížiť násobok najvyššej\nsadzby dane zo stavieb, ak je väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej\nsprávcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, podľa ktorého bolo možné, aby najvyššia\nsadzba dane zo stavieb bola najviac 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb. Správca dane má\nmožnosť meniť sadzby dane zo stavieb v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pričom presný časový\nlimit na znižovanie násobku a zníženie na 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb v porovnaní\ns najvyššou sadzbou dane zo stavieb nie je prechodným ustanovením určený. Správcom dane znížený\nnásobok najnižšej sadzby dane v porovnaní s najvyššou sadzbou dane zo stavieb VZN zo 40 – násobku\nna 39,98 násobok nie je v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 v nadväznosti na § 104f ods. 3 zákona\no miestnych daniach.\nII. Žaloba\n6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100307/1/269838/2013 zo dňa 06.06.2013 v zákonnej\nlehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho\nzrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 105 zo dňa 28.02.2013 a vrátenia veci orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n7. Žalobca namietal, že obec Jaslovské Bohunice určila žalobcovi daň podľa svojho Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 78, schváleného 14.12.2012, vyveseného na úradnej tabuli obce 15.12.2012\n( ďalej len VZN č. 78), ktorým určila najnižšiu sadzbu dane zo stavieb vo výške 0,51 Eur na m2 a\nnajvyššiu sadzbu tejto dane na 20,39 eur/m2. VZN č.78 nahradilo dovtedajšie Všeobecne záväzné\nnariadenie obce A. B. C. XX, ktoré určovalo najnižšiu sadzbu dane zo stavieb 0,50 Eur na m2 a\nnajvyššiu sadzbu tejto dane na 20,- Eur na m2. Novela zákona o miestnych daniach pod č. 430/2011\nZ.z. účinná k 01.12.2012 zmenila ust. § 12 ods. 2 tak, že najvyššia sadzba dane môže byť najviac\n10-násobok najnižšej sadzby (dovtedy 40-násobok). § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach ako\nprechodné ustanovenie k zmenám účinným k 01.12.2012 ustanovil, že ak je najvyššia sadzba dane zo\nstavieb vyššia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa\npredpisov účinných do 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich\nzdaňovacích obdobiach zníži tento násobok, ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba\ndane zo stavieb uvedená v § 12 ods. 1. Keďže zákon neurčil žiadne priebežné limity zníženia násobku,\nžalobca má za to, že už pri prvej zmene sadzieb sa mal dosiahnuť práve najviac 10-násobok. Zákon\nneustanovil žiadne časové ani hodnotové limity na zmenu, pričom zákonodarca zvyčajne pri postupných\nzmenách zákonných sadzieb v prechodných ustanoveniach uvedie vzorec, podľa ktorého sa sadzby\nzvyšujú/znižujú na dosiahnutie konečnej sadzby v určitom horizonte. Účelom prechodných ustanovení\nje, aby sa dosiahol postupný prechod na novú právnu úpravu. Pri akceptovaní možností svojvoľného\nznižovania násobku by sa však zákonný limit nikdy nemusel dosiahnuť. Nie je prípustné, aby sa v\nprechodných ustanoveniach umožnila taká miera ľubovôle orgánu verejnej moci, že to nakoniec vyústi\ndo situácie, že sa reálne zákonný limit nedosiahne. Pri zmene násobku zo 40 na 39,98 prakticky nejde\no žiadnu zmenu a zo strany orgánu verejnej moci ide o obchádzanie účelu zákona. Žalobca má za to,\nže z uvedených dôvodov je VZN č. 78 v rozpore s § 104f ods. 3 zák. o miestnych daniach.\n8. Ďalej žalobca namietal rozpor VZN č. 78 s § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach, pretože mal za\nto, že v prípade stavieb žalobcu nie sú dané miestne podmienky na sadzbu dane zo stavieb vo výške\n20,39 Eur/m2. Do 31.12.2012 bola podľa VZN č. 33 maximálna sadzba 20 Eur na m2 určená len pre\núzemie Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Jadrová elektráreň je jedným z najväčších producentov\nelektrickej energie na Slovensku, a preto aj jej územím môžu byť splnené miestne podmienky na tak\nvysokú sadzbu dane. VZN č. 78 s účinnosťou od 01.01.2013 rozšírilo územie s najvyššou sadzbou\ndane na výsek extravilánu obsahujúci jadrovú elektráreň a pás od jadrovej elektrárne po obec. Do takto\nrozšíreného územia patria aj stavby žalobcu. Podľa názoru žalobcu nie sú dané miestne podmienky\nna to, aby bola tak vysoká sadzba dane určená aj pre územie mimo jadrovej elektrárne. Predmetné\núzemie sa ničím neodlišuje od iných častí extravilánu, v ktorých je ponechaná základná sadzba, resp.\nlen mierne zvýšená sadzba (1,65 eur na m2). Predmetné územie je ekonomicky znevýhodnené oproti\nostatným, ide o bezprostredné okolie jadrovej elektrárne, v ktorom je obmedzená ekonomická aktivita.\n\nObec A. B. vyrubila žalobcovi daň zo stavieb na tri budovy - administratívnu budovu a dva sklady, pričom\nsklady sú čiastočne prenajaté. Platením dane vo výške 23 020,31 Eur ročne by výška zaplatenej dane\nprevýšila hodnotu všetkých stavieb za menej ako 10 rokov. Má za to, že sadzba dane 20,39 Eur na\nm2 je ekonomicky neodôvodnená.\n9. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalobca videl aj v skutočnosti, že obec A. B. svojím VZN č. 78\nstanovila osobitnú sadzbu dane zo stavieb v rozpore s § 17 ods. 7 zákona o miestnych daniach, keďže\npozemky, na ktorých ležia stavby žalobcu, nie sú územne spojené s jednotlivou časťou obce.\n10. Žalobca ďalej namietal neurčitosť VZN č. 78, konkrétne článok 3 ods. 2 tohto nariadenia, keď územie\nobce Jaslovské Bohunice je rozdelené do troch katastrálnych území- Jaslovce, Bohunice, Paderovce.\nV prílohe č. 1 sú vymenované parcelné čísla, ale bez určenia, ku ktorému katastrálnemu územiu patria.\nVzhľadom na opakovanú vzostupnosť parcelných čísel, je možný predpoklad, že predmetné územie\nzasahuje do všetkých troch katastrálnych území obce. Katastrálne územie je číslované samostatne,\na preto sa tie isté parcelné čísla nachádzajú v každom katastrálnom území, pričom zakaždým ide o\nplne iný pozemok. Vo VZN nie sú parcely priradené ku katastrálnym územiam, nie je možné spoľahlivo\nbez pochybností určiť pozemky, na ktorých sa uplatní zvýšená sadzba dane. Z vyhlášky nevyplýva, že\njeden vzostupný rad parcelných čísel tvorí jedno katastrálne územie. Tento nedostatok spôsobuje podľa\nnázoru žalobcu vysoký stupeň právnej neistoty vlastníkov pozemkov a stavieb na nich. Žalobca taktiež\npoukázal na skutočnosť, že VZN č. 78 nie je dostatočne určité v tom, či parcely určené v prílohe č. 1\npatria do registra „C“ alebo „E“. V D. A. B. sa tieto parcely vzájomne prekrývajú.\n11. Ďalej žalobca namietal rozpor VZN č. 78 v prípade stavieb na parc. č. 542/12 a parc. č. 542/15.\nUvedené parcelné čísla v prílohe č. 1 VZN č. 78 podľa žalobcu chýbajú.\n12. Žalobca ďalej namietal že na všetkých budovách žalobcu bola vyrubená daň vo výške sadzby 20,39\nEur na m2, čo je celkovo daň vo výške 23 020,31 Eur, pritom za rok 2012 bola vyrubená daň z tých\nistých stavieb vo výške 1 256,- Eur, čo ide o viac ako 18 násobné zvýšenie dane. Podľa žalobcu ide o\nlikvidačnú daň, ktorá v lehote 10 rokov prevýši samotnú hodnotu nehnuteľnosti.\n13. Nakoniec žalobca namietal skutočnosť, že z rozhodnutia správcu dane nie je určiteľné, z ktorých\nstavieb obec vyrúbila daň. Stavby sú označené len ich výmerou.\n14. Žalobca žiadal, aby súd zrušil jednak prvostupňové rozhodnutie obce Jaslovské Bohunice č. 105 zo\ndňa 28.2.2013, ale aj potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 06.06.2013.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n15. K žalobe sa žalovaný písomne vyjadril dňa 28.08.2013 a uviedol, že prechodné ust.\n§ 104f ods. 3\nzákona o miestnych daniach stanovuje podmienky zmeny sadzieb dane zo stavieb tak, že správca dane\npri každej ďalšej zmene sadzby dane z nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži násobok najnižšej\nsadzby dane zo stavieb, ak najvyššia sadzba dane zo stavieb je väčšia ako desaťnásobok najnižšej\nsadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, podľa\nktorých bolo možné, aby najvyššia sadzba dane zo stavieb bola najviac 40-násobok najnižšej sadzby\ndane zo stavieb. Na základe tohto prechodného ustanovenia je správca dane oprávnený zmeniť, teda\nznižovať, resp. zvyšovať sadzby dane zo stavieb v nasledujúcich obdobiach tak, že zníži násobok\nnajnižšej sadzby dane v porovnaní s najvyššou sadzbou dane. Správca dane teda má možnosť meniť\nsadzby dane zo stavieb v nasledujúcich obdobiach, pričom presný časový limit na znižovanie násobku\na zníženie na 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb v porovnaní s najvyššou sadzbou dane zo\nstavieb nie je prechodným ustanovením zrušený.\n16. Obec Jaslovské Bohunice ako správca dane znížil 40 násobok na 39,98 násobok najnižšej sadzby\ndane zo stavieb, oproti najvyššej sadzby dane zo stavieb určených v VZN č. 33 platným pre rok\n2012 a VZN č. 78 platných pre rok 2013 v medziach platného ust. § 104f ods. 3 zákona o miestnych\ndaniach. Správca dane stanovil jednotlivú časť obce a sadzby dane v medziach stanovených zákonom\no miestnych daniach. Žalovaný nemal dôvod spochybňovať sadzby dane zo stavieb určené správcom\n\ndane pre jednotlivú časť obce vo VZN, lebo táto námietka uvádzaná žalobcom v žalobe nebola\nnamietaná v odvolacom konaní a predmetnú námietku je možné uplatniť v inom konaní. VZN je\nvšeobecne záväzný právny predpis orgánov verejnej správy a dozor nad dodržiavaním týchto právnych\npredpisov vykonáva prokurátor prostredníctvom preskúmania jeho zákonnosti.\n17. Námietku neurčitosti VZN č. 78 žalobca neuplatnil v podanom odvolaní a z identifikácie parciel\nvyhotovenej Správou katastra Trnava dňa 08.08.2013, ktorá je prílohou vyjadrenia, vyplýva, že parc. č.\n542/15 je parcelou vzniknutou z parc. č. 640, 639/2, 639/1, 586/2, 585, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1\nVZN č. 78, podobne ako parc. č. 542/12.\n18. Rozšírenie územia jednotlivých častí obce a jeho vplyv len na žalobcu, je dôvod žaloby, ktorý žalobca\nneuviedol v odvolaní a správca dane na vytvorenie jednotlivej časti obce v zdaňovacom období roku 2013\nmusel dodržať novú podmienku stanovenú novelou zákona o miestnych daniach, a to 5% daňovníkov\ndane z nehnuteľností danej obce, ktorí sú súčasťou jednotlivej časti obce.\n19. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane obsahuje rozpis jednotlivých nehnuteľností s výmerami\ntotožnými s výmerami uvádzanými v predmetnom daňovom priznaní aj v LV č. XXX. Použité sadzby\ndane správca dane zdôvodnil platným VZN č. 78.\n20. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.\nIV. Rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR\n21. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/169/2013-47 zo dňa 13.02.2014 napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n22. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj najvyšší súd) rozsudkom sp. zn. 2Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2016 tak, že rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\n23. V odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 2Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2016 najvyšší súd uviedol: „Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že pri správnej aplikácii §\n12 ods. 2 v spojení s § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach a VZN č. 78 by malo v predmetnej\nveci dôjsť v roku 2013 k uplatneniu zákonnej sadzby 0,033 Eur. Ako tunajší súd uviedol k tejto otázke v\nrozsudku pod sp. zn. 2Sžf/48/2014 zo dňa 17.02.2016 vydaného v obdobnej veci, rozhodujúci význam\nmá dôsledné posúdenie obsahu a dôsledkovej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 104f ods. 3 zákona\no miestnych daniach, ktorá predpokladá postupné znižovanie maximálnej sadzby dane ako násobku\nminimálnej sadzby. Podľa tohto ustanovenia, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do\n30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach\nzníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb\nustanovená v § 12 ods. 1. Z toho vyplýva, že zákonodarca už v novele (zákona č. 460/2011 Z. z.) zákona\no miestnych daniach jasne vyslovil, že má ísť o postupné znižovanie násobku vo viacerých zdaňovacích\nobdobiach.\nSprávnosti takéhoto výkladu napovedá aj skutočnosť, že ďalšia novela zákona o miestnych daniach\n(zákona č. 347/2013 Z. z.) už len ohraničila postupné znižovanie násobku rokom 2024. Podľa ust. §\n104g ods. 3 zákona, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie\nobdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí\ntento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie\nroku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie\nbyť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto\nzdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje. Bez ohľadu na vyššie uvedený\nzáver, o nesprávnosti právneho posúdenia spôsobu aplikácie ust. § 104f ods. 3 zákona o miestnych\ndaniach a poplatkoch, ktorý by sám o sebe bol dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolací\nsúd považoval za dôvodné zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie\nkonanie aj z dôvodu nevysporiadania sa s ostatnými žalobnými dôvodmi len s poukazom na to, že\n\nneboli uplatnené v odvolacom konaní. V dôsledku tohto nesprávneho postupu krajského súdu došlo k\nodňatiu práva účastníkov na prístup k súdu, nakoľko procesne úspešný žalobca sa nemohol odvolať len\nproti odôvodneniu, resp. správnosti a úplnosti zrušujúcich dôvodov uvedených vo výroku napadnutého\nrozsudku (aj keď to vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietal), pričom minimálne požiadavka\nna právne vyhodnotenie namietanej nedostatočnej určitosti aplikovaného VZN č. 78 vzhľadom na\nnedostatočnú identifikáciu území, na ktoré sa zvýšená sadzba vzťahuje, ako aj námietka nedôvodnosti\nvyrubenia dane vyššou sadzbou za stavby na parcele č. 542/12 a 542/15, je rozhodujúca pre záver o\nsprávnosti vyrubenej dane. Okrem toho vzhľadom na požiadavku presvedčivosti, logickej konzistentnosti\na preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, je vzhľadom na vyjadrenia účastníkov v odvolacom konaní\npotrebné, aby sa krajský súd vysporiadal s oprávnenosťou a dôvodnosťou požiadavky žalobcu na\npreskúmanie zákonnosti VZN č. 78, teda jeho súladu so zákonmi a Ústavou súdom v tomto konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že nie je dôvodné ani žiadúce dopĺňať v rámci rozhodovacej\nčinnosti odvolacieho súdu absenciu rozhodovania o časti žalobných dôvodov v rozhodnutí krajského\nsúdu, okrem iného aj z toho dôvodu, že by tým došlo k zásahu do princípu dvojinštančnosti súdneho\nkonania a možnosti domáhať sa preskúmania vyslovených záverov odvolacím súdom“.\n24. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/169/2013-118 zo dňa 06.10.2016 žalobu zamietol\na žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť\nžalobca, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/17/2017 zo dňa\n19.01.2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie\nkonanie.\n25. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nemožno prehliadnuť argumentáciu\nžalobcu poukazujúcu na skutočnosť, že „nepreskúmanie „podkladového“ VZN v konaní miestnej dani a\npoplatku je „neprípustným alibizmom súdu“. Argumentáciu o nedostatku ostražitosti pri ochrane svojich\npráv cestou protestu prokurátora nepovažuje za dostatočnú, nakoľko prokurátor má zo zákona právo,\nnie povinnosť, podať žalobu, naviac toto právo sa vzťahuje iba na VZN, ktoré v čase konania o proteste\nneboli zrušené. Evidentne sa teda jedná o námietky smerujúce k odňatiu práva na súdnu ochranu v\nzmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. 33. V tejto súvislosti predchádzajúce rozhodnutie krajského\nsúdu, ukladajúce „aby sa krajský súd vysporiadal s oprávnenosťou a dôvodnosťou požiadavky žalobcu\nna preskúmanie zákonnosti VZN č. 78, teda jeho súladu so zákonmi a Ústavou súdom v tomto konaní“\npredpokladalo, že krajský súd vyhodnotí a dostatočne odôvodní, či uvedený postup predstavuje zásah\ndo základných ľudských práv a v prípade pozitívneho záveru túto skutočnosť vyhodnotí v nadväznosti na\npožiadavku dodržiavania zásady proporcionality, formulovanej napr. v náleze Ústavného súdu SR č. II.\nÚS 184/2015-66 zo dňa 11.11.2015 tak, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody,\nmožno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené\nzákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho\nexistencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými\nprostriedkami a sledovaným cieľom. Ak krajský súd uvedeným spôsobom z akýchkoľvek dôvodov\nnepostupoval, odôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto otázke je minimálne nedostatočne odôvodnené, v\nrozpore s právom účastníka na riadne odôvodnenie rozsudku. Pokiaľ sa týka ďalších dvoch kasačných\nnámietok žalobcu, týkajúcich sa nedostatočnej určitosti VZN pri identifikácii pozemkov so zvýšenou\nsadzbou (vzhľadom na absenciu uvedenie príslušného registra katastra nehnuteľností) a dôvodnosť\nzaradenia parciel 542/12 a 542/15 ako parciel so zvýšenou sadzbou, najvyšší súd považuje za\nnelogický postup krajského súdu, ktorý sa týmito dôvodmi odmietol zaoberať s odkazom na nemožnosť\nsúdneho prieskumu VZN. Ak krajský súd zaujal stanovisko, že pre VZN č. 78 platí prezumpcia\nzákonnosti správneho aktu, bol povinný riešiť súlad napadnutého rozhodnutia (nespornosť identifikácie\nnehnuteľností) vo veci dane zo stavieb s identifikáciou pozemkov vo VZN ktorá musí byť jednoznačná.\nV tejto súvislosti musí odpovedať na otázku, či je za daných okolností možné považovať za dostatočne\nidentifikovaný pozemok bez uvedenia príslušného registra KN. Obdobný postup platí aj pre doriešenie\notázky sadzby pri parcelách č. 542/12 a 542/15 pri ktorých žalobca namietal ich nezaradenie do prílohy\nč. 1 predmetného VZN.“\nV. Pojednávanie\n\n26. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/74/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nBA-1S/74/2020.\n27. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.\n151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 13.12.2023 rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu aj povereného zástupcu žalovaného.\n\nVI. Relevantná právna úprava\n28. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n29. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n30. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n31. Podľa § 1 zákona o miestnych daniach týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny\npoplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.\n32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach , miestnymi daňami, ktoré môže obec ukladať,\nsú dane z nehnuteľnosti.\n33. Podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach, predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR:\na) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú stavbu pre hlavnú stavbu;\nb) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo;\nc) stavby rekreačných a záhradkárskych chát, domčekov na individuálnu rekreáciu;\nd) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží;\ne) priemyselné stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na\nskladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu;\nf) stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným\npodnikaním;\ng) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f).\n34. Podľa § 12 ods. 1 zákona o miestnych daniach, ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 Eur za každý\nzačatý m2 zastavanej plochy.\n35. Podľa § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1\nmôže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok obcí alebo jej\njednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1.1.\npríslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa\nmiestnych podmienok obcí alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne\nsadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb\npri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť desaťnásobok najnižšej ročnej sadzby dane\nzo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení. Pre stavby uvedené v § 10 ods.\n1 a v § 104f ods. 3 neustanovuje inak.\n36. Podľa § 17 ods. 7 zákona o miestnych daniach jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť\nobce, v ktorej je najmenej 5% daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo\nvšeobecne záväznom nariadení. 11) Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely\n\nustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť najmä ulica,\nvzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.\n37. Podľa § 104f ods. 3 citovaného zákona, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane, podľa predpisov účinných do\n30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach\nzníži tento násobok, ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb,\nustanovená v § 12 ods. 1.\n38. Podľa čl. 3 bod 2. písm. e), f), g) VZN č. 78 správca dane určuje v jednotlivej časti obce ( Príloha\nč. 1 a č. 2) vymedzenej parcelami, ktorých čísla sú uvedené v prílohe č. 1 tohto VZN ročnú sadzbu\ndane zo stavieb za každý aj začatý m2 zastavanej plochy 20,380 eur za stavby na ostatné podnikanie\na na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou\nčinnosťou a za ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f).\n39. Príloha č. 1 k VZN č. 78 uvádza „ zoznam pozemkov – parciel, ktoré pre účely VZN č. 78 o miestnych\ndaniach a poplatku tvoria jednotlivú časť obce Jaslovské Bohunice“ a následne obsahuje na stranách\noznačených ako číslo 7 až 11 zoznam rôznych parcelných čísiel v siedmich stĺpcoch vzostupným\nspôsobom od č. 110 až 1065, 637 až 1021/4, 80/1 až 704/13, 316 až 699/2.\n40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok) pri správe daní\nsa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa\npritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n41. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom\na inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví\ntento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,\nvybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k\nsprávnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n42. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n43. Podľa § 3 ods. 6 DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy\nskutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.\nNa právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré\nnemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti\nalebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo\nktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.\n44. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nodôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo.\n45. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) štátne\norgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n46. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.\n47. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n48. Podľa čl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre\nsamosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.\n\n49. Podľa čl. 71 ods. 1 Ústavy SR na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon\nurčených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.\n50. Podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy SR pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať\nv rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne\nzáväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom\nriadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.\n51. Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR ústavný súd rozhoduje o súlade\na) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom,\nb) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila\nsúhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom, a so zákonmi,\nc) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými\nzmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,\nd) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných\nnariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s\nmedzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami\nvlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.\n52. Podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy SR, ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak\nich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda\nalebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n53. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi\npredpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré\nich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov\nod vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s\nmedzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené\nv odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s\nnariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po\nšiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\n54. Podľa § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy,\nmôže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie\nnesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami,\nktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády,\nso všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n55. Podľa § 6a ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že\nmedzi všeobecne záväzným nariadením vo veciach územnej samosprávy a zákonom je nesúlad a vo\nveciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho\nčasť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.\n56. Podľa § 6b ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ak súd uznesením na návrh prokurátora dočasne\npozastavil účinnosť všeobecne záväzného nariadenia obce alebo samosprávneho kraja, jeho časti,\nprípadne niektorého jeho ustanovenia podľa osobitného zákona, obec zverejní právoplatné uznesenie\nsúdu jeho vyvesením na úradnej tabuli, a to až do času, kým nie je zrušené alebo nestratí platnosť.\nPrávoplatné uznesenie súdu zverejní obec aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.\n\nVII. Posúdenie veci správnym súdom\n57. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia\n(§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n58. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n59. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n60. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada\nzákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v daňovom konaní v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.\n61. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,\nktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je\nzákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí\naž vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o\nodvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,\nže daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu (a obcí v danom prípade)\nako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov.\nTo znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty\ndaňových subjektov.\n62. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu,\nresp. obcí v prípade miestnych daní a poplatkov. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov je síce záujem štátu (obcí) nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho,\naby sa výnos daní ako príjmov verejného rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány\nmôžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré\nuplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona.\n63. VZN č. 78 nadobudlo účinnosť od 01.01.2013 a nahradilo doterajšie všeobecne záväzné nariadenie\nobce A. B. C. XX, ktoré určovalo najnižšiu sadzbu dane zo stavieb vo výške 0,50 €/m2 a najvyššiu\nsadzbu tejto dane na 20,- €/m2.\n64. Z ustanovenia § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach vyplýva, že ide o prechodné ustanovenie\nk zmenám účinným od 01.12.2012, z ktorého vyplýva, že ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb\nväčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane ustanovenej správcom dane, podľa predpisov platných\nk 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích\nobdobiach, zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo\nstavieb ustanovená v § 12 ods. Ide o pravidlo, podľa ktorého pri určení sadzby dane, by sa mal\nrozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane postupne znižovať tak, aby sa dosiahol najviac 10násobok najnižšej sadzby dane. Ak by správca dane rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane\nneznižoval, ale naopak zvyšoval v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, platila by v tomto\nzdaňovacom období ročná sadzba dane zo stavieb ustanovená zákonom.\n\n65. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura\nza každý aj začatý m2 zastavanej plochy.\n66. Z odseku 2 § 12 zákona o miestnych daniach vyplýva, že ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa\nodseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci\nalebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od\n1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením\npodľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území\nurčiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane\nzo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby\ndane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10\nods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak.\n67. Zákonom č. 460/2011 Z.z. bol zmenený a doplnený zákon o miestnych daniach. V ustanovení §\n12 ods. 2 schválenej novely sa doterajší 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb a dane z bytov\nznižuje na 10-násobok s tým, že postup pri úprave sadzieb dane z nehnuteľností v ďalšom období\npo nadobudnutí účinnosti tejto zmeny od 01.12.2012 sa riadi prechodným ustanovením § 104f ods. 3\nzákona o miestnych daniach.\n68. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď sa v ustanovení § 12 ods. 2 schválenej novely zákona\no miestnych daniach, doterajší 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb znižuje na 10-násobok\nsúčasne sa v prechodnom ustanovení v § 104f ods. 3 citovaného zákona zmierňuje aj dopad novely\nzákona na rozpočty miest a obcí tak, že ak sa násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb bude podľa\nplatného všeobecne záväzného nariadenia pre ďalší rok väčší ako 10, správca dane na zdaňovacie\nobdobie po účinnosti novely citovaného zákona pristúpi k úprave týchto sadzieb dane zo stavieb tak,\nže existujúci násobok bude postupne v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri každej zmene dane\nznižovať.\n69. Účelom takto zavedenej novely, a teda rovnakého rozdielu medzi najvyššou a najnižšou sadzbou\ndane, bolo odstránenie nerovnomerného zaťaženia daňovníkov daňou zo stavieb a daňou z bytov. Ak\nby správca dane rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane neznižoval, ale naopak zvyšoval,\nv porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, platila by v tomto zdaňovacom období ročná\nsadzba dane zo stavieb a dane z bytov ustanovenej zákonom podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona.\n70. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR a jeho rozhodnutie sp. zn.\n2Sžf/48/2014 zo dňa 17.02.2016, ktorý konštatoval, že ...zo znenia ustanovenia § 104f ods. 3 vyplýva,\nže ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb\nustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej\nzmene sadzby v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento\nnásobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1, z ktorého vyplýva, že\nzákonodarca už v tejto novele (zákon č. 460/2011 Z.z.) jasne vyslovil, že má ísť o postupné znižovanie\nnásobku vo viacerých zdaňovacích obdobiach. Ďalšia novela zákona o miestnych daniach (zákon č.\n347/2013 Z.z.) už len ohraničila postupné znižovanie násobku rokom 2024 (§ 104g ods. 3; ak je najvyššia\nsadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr\npri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený\nsprávcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom\ndane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods.\n3 sa neuplatňuje). Znenie uvedenej zákonnej úpravy je jasné a zrozumiteľné a jej výklad správnymi\norgánmi a krajským súdom nebol extenzívny, ale jednoducho gramatický.\n71. Z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 475/2016-14 zo dňa 7. júla 2016 vyplýva záver,\nže „zmena právnej úpravy, ktorá do zákona o miestnych daniach vniesla intertemporálne ustanovenie\n- § 104f ods. 3, zaväzuje správcu dane (obec, mesto) k postupnému znižovaniu rozdielu medzi\nnajvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb. Dokazuje to formulácia „pri každej ďalšej zmene\nv nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok“. Citovaná dikcia umožňuje na báze\njej gramatického výkladu pripustiť záver, ktorý zaujali v sťažovateľovej veci daňové orgány i súdy\nv správnom súdnictve. Ústavný súd sa nestotožňuje ani s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého je\n\n§ 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach neurčitý a nezrozumiteľný. Jeho dispozícia určuje dostatočne\nzrozumiteľne povinnosť správcu dane. Skutočnosť, že citované znenie § 104f ods. 3 zákona o miestnych\ndaniach nebránilo obci znižovať rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb aj v tak\nminimálnej miere, že by to v konečnom dôsledku mohlo znamenať dosiahnutie predstavy zákonodarcu\nstelesnenej v § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach až vo veľmi dlhodobom časovom horizonte,\nje z pohľadu sťažovateľovej pozície irelevantná. Táto námietka totiž mieri proti všeobecne záväzným\nnariadeniam obcí, nie proti rozhodnutiam vydaným na ich základe. V konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nvšak ústavný súd nemôže posudzovať súlad všeobecne záväzných nariadení obcí vydaných vo sfére\ntzv. vlastných kompetencií so zákonom alebo s ústavou. To je predmetom konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. c) ústavy.\n72. Zámerom prechodného ustanovenia § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach tak bolo, vytvoriť\npre mestá a obce určitý priestor na znižovanie násobku medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo\nstavieb a bytov, snažiac sa zabrániť negatívnym vplyvom na príjmy obcí a ich fungovania.\n73. Podľa novelizovaného § 104g ods. 3 zákona o miestnych daniach, ak je najvyššia sadzba dane zo\nstavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10- násobok najnižšej\nsadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb\ndane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na\npríslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane za zdaňovacie\nobdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje.\n74. Vyššie citovaná novela odstránila rozpory týkajúce sa výkladu ustanovenia § 104f ods. 3 zákona\no miestnych daniach a presne stanovila časové obdobie, do ktorého je potrebné zosúladiť sadzbu dane\nzo stavieb ustanovenú správcom dane s § 12 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak je najvyššia\nsadzba dane za zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dani zo stavieb,\npreto súd za daných okolností považuje žalobné námietky týkajúce sa nesprávnej interpretácie zákona\no miestnych daniach a najmä neurčitosti výkladu ustanovenia § 104f ods. 3 citovaného zákona za\nnedôvodné.\n75. Ďalej sa súd zaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa rozporu VZN č. 8 s § 12 ods. 2 a § 17 ods.\n7 zákona o miestnych daniach a poplatkoch.\n76. Právomoc na vydávanie VZN vyplýva obciam z čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak VZN\nobce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja svojím obsahom odporuje zákonu, nariadeniu\nvlády, všeobecne záväznému právnemu predpisu ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej\nsprávy, je prokurátor oprávnený podať proti nemu protest. Ak na základe protestu prokurátora obec\nnezruší alebo nezmení svoje VZN, môže podať prokurátor na súd návrh na vyslovenie jeho nesúladu\nso zákonom. Len v prípade, ak by súd v konaní podľa § 357 a nasl. SSP (resp. § 250zfa OSP) zistil\ndôvodnosť žaloby a uznesením by vyslovil nesúlad VZN (jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia)\nso zákonom, dňom nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia by VZN (jeho časť alebo niektoré\njeho ustanovenie) stratilo účinnosť. Následne v prípade, ak by obec, ktorá predmetné VZN vydala, v\nlehote šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu neuviedla VZN\ndo súladu so zákonom, VZN (jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie) by po márnom uplynutí tejto\nlehoty stratilo platnosť. K takémuto postupu však v prejednávanej veci nedošlo.\n77. Všeobecne záväzné nariadenie obce predstavuje normatívny akt orgánu územnej samosprávy, v\ndanom prípade prijatý na základe splnomocňujúceho ustanovenia zákona o miestnych daniach, preto\nbolo možné jeho prípadný nesúlad s normou vyššej právnej sily napadnúť a odstrániť len postupom, ktorý\npripúšťa zákon, pre daný prípad podaním návrhu podľa § 250zfa ods. 1 OSP účinného v relevantnom\nčase. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu bol prokurátor, ktorý tak mohol učiniť na základe\npodnetu fyzickej alebo právnickej osoby podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre.\n78. Pokiaľ nebol právoplatným rozhodnutím správneho súdu (§ 250zfa ods. 5 OSP, resp. § 367\nSprávneho súdneho poriadku) alebo právoplatným rozhodnutím ústavného súdu (čl. 125 ods. 3 v spojení\ns čl. 71 ods. 2 Ústavy SR) vyslovený nesúlad VZN obce alebo jeho časti so zákonom, v záujme\nzachovania právnej istoty a legitímneho očakávania ako na strane poplatníkov, tak i na strane orgánov\núzemnej samosprávy, je namieste pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej\n\nsprávy vychádzať z prezumpcie zákonnosti a všeobecnej záväznosti dotknutého všeobecne záväzného\nnariadenia obce ako podzákonnej normy.\n79. Z vyššie uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že nepreskúmanie zákonnosti VZN\nč. 78 v tomto súdnom konaní nepredstavuje zásah do práva žalobcu na súdnu ochranu podľa § 46\nods. 1 Ústavy, keďže jeho predmetom nie je súdny prieskum zákonnosti VZN č. 78 na základe žaloby\nprokurátora, ktorá podaná nebola.\n80. Správny súd však ako dôvodnú vyhodnotil námietku nedostatočnej určitosti - VZN č. 78,\nkeď predmetné VZN podľa názoru súdu nedostatočným, neurčitým a nepreskúmateľným spôsobom\nidentifikuje, resp. nezameniteľným spôsobom neidentifikuje pozemky, na ktorých sa nachádzajú\nnehnuteľnosti so zvýšenou sadzbou dane.\n81. Medzi účastníkmi konania je nesporné a súčasne to vyplýva aj z katastrálnej mapy, že územie obce\nJaslovské Bohunice, tvoria tri katastrálne územia B., A. E. F..\n82. Zo samotného čl. 3 bod 2. VZN č. 78 vyplýva, že obec A. B. mienila vymedziť jednotlivú časť obce\nparcelami, ktorých čísla sa uvádzajú v prílohe č. 1 predmetného VZN.\n83. Katastrálna mapa je legálne definovaná v § 3 ods. 10 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a rozumie sa\nňou „polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované\nv katastri. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny\na označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov.“\n84. Základným identifikačným znakom pozemku je jeho parcelné číslo, údaj, či ide o parcelu registra C\nalebo E a katastrálne územie, v ktorom sa pozemok nachádza. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 4Sžk/41/2020).\n85. Je preto možné uzavrieť, že ak zámerom obce bolo vymedziť jednotlivú časť obce parcelami\npozemkov, bolo nevyhnutné, aby nielen parcelné čísla, ale aj údaj o tom, či ide o parcelu registra C alebo\nE, a jednoznačné určenie katastrálneho územia, v ktorom sa majú jednotlivé pozemky nachádzať, boli\nsúčasťou prílohy č. 1 k VZN č. 78.\n86. Inak povedané, za spôsobilú prílohu VZN č. 78 ako normatívneho právneho aktu nemožno považovať\ntakú, z ktorej nie sú parcelné čísla pozemkov, vrátane vymedzenia, či sa jedná o parcelu registra C alebo\nE, za súčasného jasného určenia katastrálneho územia jednotlivých pozemkov.\n87. Ak nemožno riadne zistiť priamo z VZN č. 78 alebo z jeho prílohy označenie pozemkov\n(identifikovaných parcelným číslom, registrom C alebo E, katastrálnym územím), ktoré majú tvoriť\njednotlivú časť obce (§ 17 ods. 7 zákona o miestnych daniach) pre účely určenia vyššej sadzby miestnej\ndane zo stavieb, nemožno takto vymedzenú jednotlivú časť obce vo VZN považovať za dostatočne\nurčitú pre účely určenia výšky dane formou vrchnostenského rozhodnutia vydaného správcom dane. Ak\nbolo administratívne rozhodnutie, ukladajúce daňovému subjektu miestnu daňovú povinnosť, vydané\nna podklade takéhoto VZN (nezrozumiteľného a nepresného predovšetkým v jeho časti podstatnej pre\nidentifikáciu predmetu dane a v nadväznosti na predmet dane aj podstatnej pre určenie povinného\ndaňového subjektu), potom je v týchto podstatných častiach ukladania miestnej daňovej povinnosti toto\nrozhodnutie nepreskúmateľné.\n88. Opísaný výklad má svoje opodstatnenie nielen vo vzťahu k daňovníkom, ale aj správcovi dane.\nVlastník nehnuteľnosti má možnosť zistiť, že prijatým VZN stanovila obec aj vo vzťahu k jeho\nnehnuteľnosti (nachádzajúcej sa v jednotlivej časti obce) vyššiu alebo nižšiu sadzbu dane. To rovnako\nplatí aj pre samotného správcu dane, ktorý môže pristúpiť k vyrubovaniu len na základe riadne a určito\nstanovenej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o miestnych daniach a na jeho základe prijatého VZN\nobce. Iba takýmto postupom sa naplní litera čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Nebolo by preto udržateľné,\naby správca dane pri vyrubovaní miestnej dane vo zvýšenej sadzbe vychádzal z nejasne a neurčito\nvymedzených parciel pozemkov, ktoré by mali tvoriť jednotlivú časť obce\n(§ 17 ods. 7 zákona\no miestnych daniach), v dôsledku čoho by dotknutý daňový subjekt k zisteniu, či sa znížená alebo\n\nzvýšená sadzba dane týka aj jeho nehnuteľnosti, musel vykonávať ešte nejaké ďalšie (porovnávacie)\núkony.\n89. V danej súvislosti súd poukazuje aj na závery z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 167/2020-53 zo dňa 28. apríla 2020, v ktorom pripomenul, že „všeobecné súdy (ako\naj správne orgány) sú v prípade použitia nejednoznačného právneho pojmu povinné uprednostniť ten\nz viacerých do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý najviac šetrí zmysel a podstatu základného práva\njednotlivca. Tento princíp „in dubio pro libertate“ plynie priamo z ústavného poriadku (čl. 1 ods. 1 ústavy\na čl. 2 ods. 3 a čl. 4 listiny) a predstavuje „štrukturálny princíp liberálnodemokratického štátu, vyjadrujúci\nprioritu jednotlivca a jeho slobody pred štátom“ (obdobne nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nI. ÚS 557/05 z 24. 7. 2007). V nadväznosti na uvedené ústavný súd je toho názoru, že nie je v súlade\ns princípmi právneho štátu, ako aj právnej istoty jednotlivca vykladať právnu normu v neprospech\njednotlivca v prípade terminologicky nejednoznačnej právnej úpravy týkajúcej sa verejného práva,\npretože verejná moc nemôže využívať nejasnosť právnej úpravy, ktorú sama spôsobila“.\n90. V prípade, že obec zvolila v prijatom VZN č. 78 a jeho prílohe č. 1 vymedzenie jednotlivej časti\nobce určením parciel pozemkov, bolo nevyhnutné, aby každá takáto parcela bola v čase prijatia VZN\nidentifikovaná nielen parcelným číslom, ale aj uvedením údaju, či ide o parcelu registra C alebo E a\njasnou identifikáciou katastrálneho územia, v ktorom sa predmetná parcela nachádza.\n91. Správny súd teda dospel k záveru, že z VZN č. 78 v spojení s jeho prílohou č. 1 nie je zrejmé, ktoré\npozemky tvoria jednotlivú časť obce, na ktorú sa vzťahuje zvýšená sadzba dane a jeho aplikácia pri\nvydaní napadnutého rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia o určení miestnej\ndane. Prvostupňový daňový organ preto pri vyrubovaní miestnej dane postupoval nesprávne, keď dospel\nk záveru, že na žalobcu sa vzťahuje povinnosť platiť zo stavieb sadzbu dane vo zvýšenej výške podľa\nčl. 3 bod 2 VZN č. 78.\n92. Správny súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorou poukazoval na skutočnosť, že parcely č.\n542/12 a č. 542 /15 sa vôbec v prílohe č. 1 VZN č. 78 nenachádzajú a dospel k záveru, že uvedená\nnámietka je dôvodná. V obsahu prílohy č. 1 sa vôbec nenachádza parcela č. 542/15, pričom aj napriek\nskutočnosti, že č. 542/12 sa v danej prílohe uvádza, ako už súd skôr uviedol, táto nie je riadne\na dostatočne identifikovaná uvedením parcely registra C alebo E a katastrálneho územia, v ktorom sa\nnachádza.\n93. Samotná príloha č. 1 VZN č. 78 v závere uvádza, že parcely, ktoré vzniknú na pôvodných parcelách\nalebo z pôvodných parciel, napr. oddeľovacím geometrickým plánom alebo iným spôsobom, sledujú\nosud pôvodných parciel, t. z. že pre ne platí tá istá daňová sadzba, ako u pôvodných parciel.\n94. Aj v prípade, ak by boli jednotlivé parcely pozemkov riadne identifikované v už naznačenom smere,\nnie je možné prijať záver žalovaného, že parc. č. 542/15 sa v prílohe č. 1 uvádza, keďže je parcelou\nvzniknutou z parc. č. 640, 639/2, 639/1, 586/2, 585, ktoré sú v prílohe č. 1 uvedené. Vymedzenie\njednotlivých častí obce parcelami pozemkov, ktoré v čase prijatia VZN neexistujú, nie je prípustné a pre\nadresátov ukladanej povinnosti predstavuje neprimeranú záťaž. Nie je prijateľné, aby správca dane vo\nVZN uviedol čísla parciel zaniknutých, zlúčených, zrušených – jednoducho neexistujúcich v čase jeho\nprijatia a očakával, že takýmto spôsobom vymedzí určito a zrozumiteľné jednotlivú časť obce.\n95. Správny súd tak na základe uvedeného dospel k záveru, že dôvodná je aj námietka žalobcu\ntýkajúca sa neuvedenia parc. č. 542/15 a 542/12 v prílohe č. 1 k VZN č. 78. Správcovi dane tak\nchýbal zákonný podklad k vyrubeniu zvýšenej sadzby dane aj za nehnuteľnosti nachádzajúce sa na\npredmetných parcelách. Z obsahu čl. 3 ods. 2 VZN č. 78 v spojení s jeho prílohou č. 1 nevyplýva záver, že\nsprávca dane vymedzil jednotlivú časť obce, na ktorú sa vzťahuje zvýšená sadzba dane aj na predmetné\nparcely č. 542/15 a 542/12, pričom z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí taktiež nevyplýva, že by vo\nvzťahu k dotknutým parcelám boli v katastrálnom operáte v medziobdobí od prijatia VZN č. 78 obecným\nzastupiteľstvom do vydania preskúmavaných administratívnych rozhodnutí realizované zmeny týkajúce\nsa označenia parciel.\n96. Nakoniec sa správny súd zaoberal aj námietkou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré označovalo nehnuteľnosti, z ktorých bola zvýšená sadzba dane vyrubená len\n\nich výmerou a dospel k záveru, že táto je dôvodná. V daňovom konaní rozhodnutie správcu\ndane a odvolacieho orgánu tvoria jeden celok, a rovnako je potrebné nazerať aj na odôvodnenie\nnapadnutých rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nehnuteľnosti identifikoval pre\npotreby odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní uvedením parcelných čísiel podľa VZN č. 78 a jeho\nprílohy č. 1. Ako už však súd uviedol, identifikačným znakom pozemku je jeho parcelné číslo, údaj,\nči ide o parcelu registra C alebo E a katastrálne územie. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí\nuvedené údaje (s výnimkou parcelných čísel) absentujú, čo má za následok nedostatočnú identifikáciu\npredmetu a v konečnom dôsledku aj povinného daňového subjektu. Aj napriek vytýkanému nedostatku\nnapadnutých rozhodnutí, považuje správny súd za potrebné uviesť, že žalovaný ako odvolací správny\norgán pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbal na jeho presvedčivosť a predovšetkým\nnáležite vysvetlil a odôvodnil svoj názor na prejednávanú vec, vrátane vysvetlenia, prečo námietky\nžalobcu(ktorý nedostatočnú identifikáciu nehnuteľností správcovi dane nevytýkal) uvedené v odvolaní\npovažoval za nedôvodné.\n97. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry\nÚstavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú vydané na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci vo vzťahu k určitosti VZN č. 78 v spojení s jeho prílohou č. 1 pre účely vyrubenia\npredmetnej miestnej dane so zvýšenou sadzbou a zároveň sú z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné\nv časti identifikácie predmetu a v nadväznosti naň aj v časti povinného daňového subjektu tejto dane so\nzvýšenou sadzbou, v nadväznosti na nezrozumiteľnosť VZN č. 78 v spojení s jeho prílohou č. 1 v časti\nurčujúcej predmet dane podliehajúci miestnej dani so zvýšenou sadzbou. Uvedené vady sú dôvodom na\nzrušenie preskúmavaných administratívnych rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/, ods. 3 písm. a/\nSSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.\n98. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v\nďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym\nnázorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom\nrozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).\n99. Orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude vychádzať s právneho názoru správneho\nsúdu, že u žalobcu nie sú splnené podmienky na vyrubenie dane zo stavieb vo zvýšenej sadzbe, podľa\nčl. 3 ods. 2 VZN č. 78 a svoje rozhodnutie odôvodní v intenciách § 63 ods. 5 Daňového poriadku.\n100. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a\núspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom\nv plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP)\n101. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\n\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:10892440-672a-4229-aa3e-52372f5fad53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.167.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 167/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.167.2020.1"}, {"guid": "ussr:4601c298-58cc-4a4c-ba24-f038b73f5b67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.475.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.475.2016.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}], "citovane_v": []}