Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/12/2023 z 30. 11. 2023 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. novembra 2023, sp. zn. 16Saz/12/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1 Správny súd v Bratislave | 16Saz/12/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1 | 2023-11-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 2 SSP, § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88a ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., § 229 SSP, § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4e30a92-3922-4965-a341-efc3b70585f6 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 16Saz/12/2023 0723101302 30. 11. 2023 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Nám. slobody 2906/12, Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa 3. novembra 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutí o zaistení 1. Rozhodnutím zo dňa 3. novembra 2023 č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) ako žiadateľa o udelenie azylu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3. februára 2024 a ponechal ho naďalej umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“). Žalobca bol totiž prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZpC ešte dňa 15. júla 2023 rozhodnutím č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15. septembra 2023, pričom dňa 14. septembra 2023 mu žalovaný rozhodnutím č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení zaistenia“) predĺžil zaistenie postupom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov najviac do 15. januára 2024. 2. Žalovaný vyššie uvedené rozhodnutia o zaistení založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 14. júla 2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce a keďže nemal pri sebe doklad totožnosti, v dôsledku čoho svoju totožnosť nevedel hodnoverne preukázať, bol predvedený pred žalovaného k ďalším úkonom. V informačných systémoch Policajného zboru Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, v nadväznosti na čo žalovaný dňa 15. júla 2023 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. C./XXXX-XX z územia Slovenskej republiky do Marockého kráľovstva, za súčasného uloženia zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov na obdobie 3 rokov. Keďže sa žalobca vzdal práva na odvolanie, rozhodnutie o administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júla 2023. V bezprostrednej nadväznosti bol žalobca zaistený rozhodnutím o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a umiestnený v ÚPZpC, pričom jeho zaistenie bolo následne predĺžené rozhodnutím o predĺžení zaistenia najviac do 15. januára 2024. Dňa 31. októbra 2023 bolo žalovanému doručené stanovisko z ÚPZpC obsahom ktorého bolo oznámenie, že žalobca dňa 31. októbra 2023, t. j. počas trvania jeho zaistenia na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 3. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon jeho administratívneho vyhostenia a to aj s ohľadom na okamih podania žiadosti, keďže existoval reálny predpoklad realizácie administratívneho vyhostenia. Žalovaný vychádzal z vyjadrení žalobcu, ktorý do zápisnice o podaní vyjadrenia dňa 15. júla 2023 uviedol, že nechce požiadať o udelenie azylu a že z domovskej krajiny odišiel kvôli ekonomickej situácii, pretože chce zarobiť viac peňazí a mať sa lepšie. Následne uviedol, že v prípade prepustenia by pokračoval ďalej v ceste do Nemecka, kde si chce nájsť prácu. Žiadosť o udelenie azylu mal podať z dôvodu obavy o jeho život, avšak túto skutočnosť pred žalovaným v rámci vykonaného osobného pohovoru nevypovedal. Žalovaný zvážil aj možnosť uloženia alternatív k zaisteniu, avšak s negatívnym výsledkom, práve z dôvodu správania sa žalobcu, ktoré považoval za účelové. II. Správna žaloba 4. Žalobca podal dňa 14. novembra 2023 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobca bol toho názoru, že jeho zaistenie nie je za momentálneho skutkového stavu účelné. 5. Žalobca namietal, že hoci ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov oprávňuje žalovaného zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, limitom je okrem formálnej zákonnosti aj jeho efektívnosť a účelnosť ako aj súlad s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a teda reálnosť jeho vyhostenia. Úvahy žalovaného vo vzťahu k vyhostiteľnosti pritom chýbajú. Žalobca má ďalej za to, že žalovaný je pasívny a nerealizuje žiadne úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu. Nedostatkom je aj neuvedenie krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený. Nezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobca odvodzuje aj od ním podanej žiadosti o udelenie azylu, na ktorú žalovaný nereagoval a do dňa podania žaloby nepostupoval podľa ustanovení § 77 ods. 5 a § 88a zákona o pobyte cudzincov. Takýto postup označil za rozporný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu (rozsudok sp. zn. 1Sza/14/2016 z 21. júla 2016, rozsudok sp. zn. 1Szak/4/2017 z 11. mája 2017 a rozsudok sp. zn. 10Sža/29/2014 z 27. augusta 2014). Záverom žalobca namietal nepreukázanie možnosti uloženia iných, miernejších, donucovacích opatrení, ako zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý po zrekapitulovaní celého administratívneho konania, ktoré predchádzalo podaniu správnej žaloby, uviedol, že námietky žalobcu sú neaktuálne a zaistenie žalobcu možno naďalej považovať za účelné, efektívne a vecne správne. 7. Žalovaný totiž dňa 31. októbra 2023 vyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, na čo žalovaný vydal rozhodnutie o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu. Vyhlásenie žalobcu teda žalovaný neponechal bez povšimnutia, naopak, konal podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, keďže skúmal, či pôvodný účel zaistenia trvá. 8. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný nepreukázal nemožnosť uloženia iných donucovacích opatrení, žalovaný uviedol, že vo všetkých zápisniciach o podaní vyjadrenia, ktoré so žalobcom boli spísané, tvrdil, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, neuviedol žiadnu osobu ktorá by mu poskytla ubytovanie a nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami v dôsledku čoho žalovaný vyhodnotil, že žalobca nevie splniť podmienky na to, aby mu mohol uložiť niektorú z alternatív zaistenia. Žalovaný prihliadol aj na vyhlásenie žalobcu, že v prípade prepustenia by pokračoval v ceste do Nemecka, ktorá je jeho cieľovou krajinou, z čoho možno dôvodne vyvodiť záver, že by nezotrval na určenom mieste a inštitút alternatív zaistenia by zneužil. Žalovaný vo vzťahu k osobe žalobcu dodal, že je osobou bez overenej totožnosti a nepozná jeho prípadnú trestnú minulosť ani pomery, z ktorých pochádza. 9. Žalovaný sa vyjadril aj k samotnému procesu administratívneho vyhostenia, keď dňa 20. novembra 2023 kontaktoval ÚPZpC za účelom získania informácií o vykonaných úkonoch, pričom z odpovede zistil, že po kontaktovaní zastupiteľského úradu Marockého kráľovstva a odovzdaní žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu, sa čaká na potvrdenie jeho totožnosti. Zároveň však bolo oznámené, že v dôsledku podanej žiadosti o udelenie azylu nemožno vykonávať ďalšie kroky smerujúce z administratívnemu vyhosteniu žalobcu. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 10. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 30. novembra 2023. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 11. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia, ktoré bolo podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. 12. Nie menej dôležité bolo zistenie správneho súdu, že žalobca smeruje prevažnú väčšinu svojich námietok a súvisiacej argumentácie voči rozhodnutiu o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, resp. voči rozhodnutiu o predĺžení tohto zaistenia, pričom z administratívneho spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca je ku dnešnému dňu zaistený na podklade iného rozhodnutia a to rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré bolo vydané v nadväznosti na jeho žiadosť o azyl zo dňa 31. októbra 2023. Zákonnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu je preto potrebné skúmať odvíjajúc sa od zmieneného rozhodnutia. 13. Ak žalobca mienil podať správnu žalobu, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa mali zamerať výlučne na osvedčenie nezákonnosti trvania zaistenia a to z dôvodu, že neexistuje (resp. že žalovaný primárne neosvedčil existenciu) dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 14. Zatiaľ čo v prípade zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov musel žalovaný náležite skúmať a osvedčiť účel zaistenia, ktorým bol v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia s čím úzko súvisí aj skúmanie otázky reálnej vyhostiteľnosti do určenej krajiny, momentom podania žiadosti o azyl až do rozhodnutia o nej tento účel resp. dôvod zaistenia odpadol. 15. Na druhej strane, predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenie azylu cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované postojom a správaním cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi, aby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho už od začiatku existovali alebo následne nastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania na území Slovenskej republiky. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda daný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené skutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republiky v dôsledku udelenia azylu. Správny súd je toho názoru, že v prípade zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec v čase jeho prezaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistený buď podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými slovami, zo znenia ustanovenia nevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov kumulovať. 16. S ohľadom na uvedené je preto zrejmé, že námietky, ktoré sa neviažu na existujúcu skutkovú situáciu ale týkajú sa nevyhostiteľnosti žalobcu v dôsledku neuvedenia krajiny do ktorej má byť vyhostený a nečinnosti žalovaného vo vzťahu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu nemôžu byť relevantné. Vyhostenie totiž nie je reálne uskutočniteľné už iba v dôsledku podanej žiadosti o udelenie azylu. Tento záver potvrdzuje napokon aj žalovaný vychádzajúc z oznámenia ÚPZpC dňa 20. novembra 2023, v ktorom mu dal na vedomie, že hoci boli vykonané kroky smerujúce k vystaveniu náhradného cestovného dokladu a pravá totožnosť žalobcu zatiaľ nebola overená, nie je možné vykonávať ďalšie kroky smerujúce k vyhosteniu žalobcu nakoľko má postavenie žiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 17. Žalobca žalovanému ďalej vyčíta, že po vydaní rozhodnutia o predĺžení zaistenia v priestoroch ÚPZpC požiadal o azyl a žalovaný mal preto postupovať v zmysle § 88a zákona o pobyte cudzincov, v opačnom prípade nemožno konštatovať, že účel zaistenia naďalej trvá. Ani tejto námietke nebolo možné priznať úspech a to s ohľadom na skutočnosť, že práve takto žalovaný postupoval. Z administratívneho spisu totiž správny súd zistil, že žalobca dňa 31. októbra 2023 požiadal o udelenie azylu zatiaľ čo bol umiestnený v ÚPZpC na podklade rozhodnutia o predĺžení zaistenia. Túto skutočnosť ÚPZpC bezprostredne, ešte v ten istý deň, oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 3. novembra 2023 žalobcu vypočul a umožnil mu vyjadriť sa ku jeho rozhodnutiu požiadať o azyl, predovšetkým z akého dôvodu oň požiadal a prečo o azyl nepožiadal už dňa 15. júla 2023, kedy bol prvýkrát zadržaný políciou. Žalobca sa ku dôvodom žiadosti o azyl nechcel vyjadriť a ku zmene jeho názoru len poznamenal, že v čase zadržania o azyl požiadať nechcel. Dňa 3. novembra 2023 preto žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincom. Žalobca bol za prítomnosti tlmočníka o tomto rozhodnutí v ten istý deň oboznámený a jeho písomné vyhotovenie mu bolo bezprostredne doručené do vlastných rúk, čo potvrdil jeho vlastnoručným podpisom nachádzajúcim sa na prvopise predmetného rozhodnutia. 18. Keďže žalovaný dodržal zákonom predpokladaný postup a relatívne promptne zareagoval na zmenu skutkových okolností v podobe odpadnutia dôvodu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nemožno konštatovať, že pochybil. Rovnaké závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25. januára 2022, v zmysle ktorého „...podaním žiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s ktorými bol žalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu alebo v prípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním nového rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov ...“. 19. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom relevanciu a posúdiť ju ako dôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veciach zaistenia má posudzovať neformálne a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Neformálny prístup sa prejavuje napríklad v tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky správnej žaloby možno logicky vychádzať z toho, že žalobca s namietaným rozhodnutím alebo trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to aj vtedy, ak by takýto záver nebol explicitne vyjadrený v žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité odôvodnenie. Správny súd síce nie je povinný tieto dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z judikatúry. Ani na základe vlastnej činnosti však správny súd žiaden dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nedetegoval. 20. Keďže v správnej žalobe absentujú akékoľvek námietky týkajúce sa nezákonnosti zaistenia na účel podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, správny súd musel vychádzať iba z úvah žalovaného vyjadrených v odôvodnení predmetného rozhodnutia o zaistení resp. z administratívneho spisu, či tieto predstavujú dostatočné podklady pre konštatovanie naplnenia účelu zaistenia, resp. či prípadné trvanie nezákonnosti ďalšieho zaistenia žalobcu nemá pôvod už v samotnom rozhodnutí o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe kasačného súdu „Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho zaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť rozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania zaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP iba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej slobody. ... Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným, či sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn. 10Sazk/13/2020). 21. V rozhodnutí o zaistení podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov však žalovaný riadne zdôvodnil naplnenie účelu zaistenia, keď konštatoval, že vychádzajúc z vlastných vyjadrení žalobcu, ktorý z domovskej krajiny odišiel iba z ekonomických dôvodov pre vidinu zárobku peňazí v Nemecku kde si chce nájsť prácu, považuje žiadosť o udelenie azylu za účelovú. Žalobcovi bola totiž bezprostredne po zadržaní daná možnosť o azyl požiadať, avšak záujem neprejavil a v prípade jeho prepustenia sa vyjadril, že by pokračoval do jeho cieľovej krajiny, ktorou je Nemecko. Až v priebehu jeho zaistenia požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život, avšak keď mu bol daný priestor, aby svoje rozhodnutie podať žiadosť o udelenie azylu odôvodnil, pred žalovaným tieto skutočnosti nevypovedal. Žiadosť pritom podal až v nadväznosti na rozhodnutie o administratívnom vyhostení do jeho domovskej krajiny, keď existoval reálny predpoklad návratu do Maroka. Žalovaný dodal, že žalobca cestoval viacerými členskými štátmi Európskej únie ktoré sú bezpečnými krajinami, a v žiadnej z nich svoj úmysel požiadať o azyl neprejavil. Žalobca tieto úvahy v žiadnom smere nespochybnil. Žalovaný posudzoval aj prípadnú možnosť uložiť alternatívy k zaisteniu, avšak s ohľadom na vyjadrenia žalobcu a jeho správanie, ktoré vyhodnotil ako účelové, k ich uloženiu nepristúpil. 22. S ohľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný naplnenie účelu zaistenia riadne osvedčil logickými úvahami vychádzajúcimi z vlastných vyjadrení žalobcu, stanovený účel kontinuálne existuje a zároveň nebolo zistené, že ten by ku dňu rozhodovania správneho súdu odpadol. Žalobca v správnej žalobe neprispel žiadnymi námietkami, ktoré by založili aspoň pochybnosť súdu, že jeho žiadosť nebola podaná účelovo v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. 23. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.