{"guid": "44fd0f16-22e3-4927-9325-1e3364e7a60e:e4e30a92-3922-4965-a341-efc3b70585f6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1", "spisova_znacka": "16Saz/12/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/12/2023 z 30. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. novembra 2023, sp. zn. 16Saz/12/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1", "identifikacne_cislo": "0723101302", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-3", "nazov": "§ 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1", "nazov": "§ 88a ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4e30a92-3922-4965-a341-efc3b70585f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/12/2023\n0723101302\n30. 11. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723101302.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti,\ntoho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom\nprávnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Nám. slobody 2906/12, Bratislava, IČO: 30 798\n841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad\nhraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka\nPZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia\nvykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa 3. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutí o zaistení\n1. Rozhodnutím zo dňa 3. novembra 2023 č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa §\n88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm.\nc) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o pobyte cudzincov“) ako žiadateľa o udelenie azylu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n3. februára 2024 a ponechal ho naďalej umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov (ďalej len „ÚPZpC“). Žalobca bol totiž prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZpC ešte dňa\n15. júla 2023 rozhodnutím č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15. septembra 2023, pričom dňa 14.\nseptembra 2023 mu žalovaný rozhodnutím č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení zaistenia“)\npredĺžil zaistenie postupom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov najviac do 15. januára 2024.\n2. Žalovaný vyššie uvedené rozhodnutia o zaistení založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca\ndňa 14. júla 2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce\na keďže nemal pri sebe doklad totožnosti, v dôsledku čoho svoju totožnosť nevedel hodnoverne\npreukázať, bol predvedený pred žalovaného k ďalším úkonom. V informačných systémoch Policajného\nzboru Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu\nsa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, v nadväznosti na čo žalovaný\ndňa 15. júla 2023 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. C./XXXX-XX z územia\nSlovenskej republiky do Marockého kráľovstva, za súčasného uloženia zákazu vstupu na územie\nvšetkých členských štátov na obdobie 3 rokov. Keďže sa žalobca vzdal práva na odvolanie, rozhodnutie\no administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júla 2023. V bezprostrednej nadväznosti\nbol žalobca zaistený rozhodnutím o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\na umiestnený v ÚPZpC, pričom jeho zaistenie bolo následne predĺžené rozhodnutím o predĺžení\n\nzaistenia najviac do 15. januára 2024. Dňa 31. októbra 2023 bolo žalovanému doručené stanovisko\nz ÚPZpC obsahom ktorého bolo oznámenie, že žalobca dňa 31. októbra 2023, t. j. počas trvania jeho\nzaistenia na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, požiadal o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky.\n3. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo\nzmariť výkon jeho administratívneho vyhostenia a to aj s ohľadom na okamih podania žiadosti, keďže\nexistoval reálny predpoklad realizácie administratívneho vyhostenia. Žalovaný vychádzal z vyjadrení\nžalobcu, ktorý do zápisnice o podaní vyjadrenia dňa 15. júla 2023 uviedol, že nechce požiadať o udelenie\nazylu a že z domovskej krajiny odišiel kvôli ekonomickej situácii, pretože chce zarobiť viac peňazí a mať\nsa lepšie. Následne uviedol, že v prípade prepustenia by pokračoval ďalej v ceste do Nemecka, kde si\nchce nájsť prácu. Žiadosť o udelenie azylu mal podať z dôvodu obavy o jeho život, avšak túto skutočnosť\npred žalovaným v rámci vykonaného osobného pohovoru nevypovedal. Žalovaný zvážil aj možnosť\nuloženia alternatív k zaisteniu, avšak s negatívnym výsledkom, práve z dôvodu správania sa žalobcu,\nktoré považoval za účelové.\nII. Správna žaloba\n4. Žalobca podal dňa 14. novembra 2023 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.\nŽalobca bol toho názoru, že jeho zaistenie nie je za momentálneho skutkového stavu účelné.\n5. Žalobca namietal, že hoci ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\noprávňuje žalovaného zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia\no administratívnom vyhostení, limitom je okrem formálnej zákonnosti aj jeho efektívnosť a účelnosť ako\naj súlad s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a teda reálnosť jeho vyhostenia.\nÚvahy žalovaného vo vzťahu k vyhostiteľnosti pritom chýbajú. Žalobca má ďalej za to, že žalovaný je\npasívny a nerealizuje žiadne úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu. Nedostatkom je aj neuvedenie\nkrajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený. Nezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobca odvodzuje\naj od ním podanej žiadosti o udelenie azylu, na ktorú žalovaný nereagoval a do dňa podania žaloby\nnepostupoval podľa ustanovení § 77 ods. 5 a § 88a zákona o pobyte cudzincov. Takýto postup označil za\nrozporný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu (rozsudok sp. zn. 1Sza/14/2016 z 21. júla\n2016, rozsudok sp. zn. 1Szak/4/2017 z 11. mája 2017 a rozsudok sp. zn. 10Sža/29/2014 z 27. augusta\n2014). Záverom žalobca namietal nepreukázanie možnosti uloženia iných, miernejších, donucovacích\nopatrení, ako zaistenia.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n6. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý po zrekapitulovaní celého administratívneho konania, ktoré\npredchádzalo podaniu správnej žaloby, uviedol, že námietky žalobcu sú neaktuálne a zaistenie žalobcu\nmožno naďalej považovať za účelné, efektívne a vecne správne.\n7. Žalovaný totiž dňa 31. októbra 2023 vyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, na\nčo žalovaný vydal rozhodnutie o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov\nako žiadateľa o udelenie azylu. Vyhlásenie žalobcu teda žalovaný neponechal bez povšimnutia, naopak,\nkonal podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, keďže skúmal, či pôvodný účel zaistenia\ntrvá.\n8. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný nepreukázal nemožnosť uloženia iných donucovacích opatrení,\nžalovaný uviedol, že vo všetkých zápisniciach o podaní vyjadrenia, ktoré so žalobcom boli spísané,\ntvrdil, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, neuviedol žiadnu osobu ktorá by\nmu poskytla ubytovanie a nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami v dôsledku čoho žalovaný\nvyhodnotil, že žalobca nevie splniť podmienky na to, aby mu mohol uložiť niektorú z alternatív zaistenia.\nŽalovaný prihliadol aj na vyhlásenie žalobcu, že v prípade prepustenia by pokračoval v ceste do\nNemecka, ktorá je jeho cieľovou krajinou, z čoho možno dôvodne vyvodiť záver, že by nezotrval na\nurčenom mieste a inštitút alternatív zaistenia by zneužil. Žalovaný vo vzťahu k osobe žalobcu dodal,\nže je osobou bez overenej totožnosti a nepozná jeho prípadnú trestnú minulosť ani pomery, z ktorých\npochádza.\n9. Žalovaný sa vyjadril aj k samotnému procesu administratívneho vyhostenia, keď dňa 20. novembra\n2023 kontaktoval ÚPZpC za účelom získania informácií o vykonaných úkonoch, pričom z odpovede\nzistil, že po kontaktovaní zastupiteľského úradu Marockého kráľovstva a odovzdaní žiadosti o vystavenie\nnáhradného cestovného dokladu, sa čaká na potvrdenie jeho totožnosti. Zároveň však bolo oznámené,\nže v dôsledku podanej žiadosti o udelenie azylu nemožno vykonávať ďalšie kroky smerujúce\nz administratívnemu vyhosteniu žalobcu.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n\n10. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10,\n§ 13\nods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade\nrozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia\nsprávneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 30. novembra\n2023.\nPodľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu,\nak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky\na) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti,\nb) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku,\nc) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a\nktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,\nd) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo\ne) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n11. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa\n§ 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie\nje preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia, ktoré bolo podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie,\nči v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať\nstanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle §\n90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby\nzaistenia].\n12. Nie menej dôležité bolo zistenie správneho súdu, že žalobca smeruje prevažnú väčšinu svojich\nnámietok a súvisiacej argumentácie voči rozhodnutiu o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov, resp. voči rozhodnutiu o predĺžení tohto zaistenia, pričom z administratívneho spisu\nbez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca je ku dnešnému dňu zaistený na podklade iného\nrozhodnutia a to rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré\nbolo vydané v nadväznosti na jeho žiadosť o azyl zo dňa 31. októbra 2023. Zákonnosť ďalšieho trvania\nzaistenia žalobcu je preto potrebné skúmať odvíjajúc sa od zmieneného rozhodnutia.\n13. Ak žalobca mienil podať správnu žalobu, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa\nmali zamerať výlučne na osvedčenie nezákonnosti trvania zaistenia a to z dôvodu, že neexistuje (resp.\n\nže žalovaný primárne neosvedčil existenciu) dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n14. Zatiaľ čo v prípade zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nmusel žalovaný náležite skúmať a osvedčiť účel zaistenia, ktorým bol v danom prípade výkon\nadministratívneho vyhostenia s čím úzko súvisí aj skúmanie otázky reálnej vyhostiteľnosti do určenej\nkrajiny, momentom podania žiadosti o azyl až do rozhodnutia o nej tento účel resp. dôvod zaistenia\nodpadol.\n15. Na druhej strane, predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je\npodľa názoru správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenie\nazylu cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom\noddialiť alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je\ndeterminované postojom a správaním cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na\ncudzincovi, aby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho už od začiatku existovali\nalebo následne nastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe\nzotrvania na území Slovenskej republiky. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda\ndaný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené\nskutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republiky v dôsledku\nudelenia azylu. Správny súd je toho názoru, že v prípade zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa\nv priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého\nzaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože tá sa momentom podanej\nžiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne\naž po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o\nzaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec v čase jeho prezaistenia podľa § 88a ods. 1 písm.\nc) zákona o pobyte cudzincov zaistený buď podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov. Inými slovami, zo znenia ustanovenia nevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade\ntrvania zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov kumulovať.\n16. S ohľadom na uvedené je preto zrejmé, že námietky, ktoré sa neviažu na existujúcu skutkovú\nsituáciu ale týkajú sa nevyhostiteľnosti žalobcu v dôsledku neuvedenia krajiny do ktorej má byť vyhostený\na nečinnosti žalovaného vo vzťahu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu nemôžu byť\nrelevantné. Vyhostenie totiž nie je reálne uskutočniteľné už iba v dôsledku podanej žiadosti o udelenie\nazylu. Tento záver potvrdzuje napokon aj žalovaný vychádzajúc z oznámenia ÚPZpC dňa 20. novembra\n2023, v ktorom mu dal na vedomie, že hoci boli vykonané kroky smerujúce k vystaveniu náhradného\ncestovného dokladu a pravá totožnosť žalobcu zatiaľ nebola overená, nie je možné vykonávať ďalšie\nkroky smerujúce k vyhosteniu žalobcu nakoľko má postavenie žiadateľa o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky.\n17. Žalobca žalovanému ďalej vyčíta, že po vydaní rozhodnutia o predĺžení zaistenia v priestoroch\nÚPZpC požiadal o azyl a žalovaný mal preto postupovať v zmysle § 88a zákona o pobyte\ncudzincov, v opačnom prípade nemožno konštatovať, že účel zaistenia naďalej trvá. Ani tejto námietke\nnebolo možné priznať úspech a to s ohľadom na skutočnosť, že práve takto žalovaný postupoval.\nZ administratívneho spisu totiž správny súd zistil, že žalobca dňa 31. októbra 2023 požiadal o udelenie\nazylu zatiaľ čo bol umiestnený v ÚPZpC na podklade rozhodnutia o predĺžení zaistenia. Túto skutočnosť\nÚPZpC bezprostredne, ešte v ten istý deň, oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 3. novembra 2023\nžalobcu vypočul a umožnil mu vyjadriť sa ku jeho rozhodnutiu požiadať o azyl, predovšetkým z akého\ndôvodu oň požiadal a prečo o azyl nepožiadal už dňa 15. júla 2023, kedy bol prvýkrát zadržaný políciou.\nŽalobca sa ku dôvodom žiadosti o azyl nechcel vyjadriť a ku zmene jeho názoru len poznamenal, že\nv čase zadržania o azyl požiadať nechcel. Dňa 3. novembra 2023 preto žalovaný vydal rozhodnutie\no zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincom. Žalobca bol za prítomnosti tlmočníka\no tomto rozhodnutí v ten istý deň oboznámený a jeho písomné vyhotovenie mu bolo bezprostredne\ndoručené do vlastných rúk, čo potvrdil jeho vlastnoručným podpisom nachádzajúcim sa na prvopise\npredmetného rozhodnutia.\n18. Keďže žalovaný dodržal zákonom predpokladaný postup a relatívne promptne zareagoval na zmenu\nskutkových okolností v podobe odpadnutia dôvodu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov, nemožno konštatovať, že pochybil. Rovnaké závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25. januára 2022, v zmysle ktorého\n„...podaním žiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\n(do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s ktorými\nbol žalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu alebo v\n\nprípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním nového\nrozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov ...“.\n19. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom relevanciu a posúdiť ju ako\ndôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veciach zaistenia má posudzovať neformálne\na nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové\na právne dôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Neformálny prístup sa prejavuje\nnapríklad v tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky správnej žaloby možno logicky vychádzať z toho,\nže žalobca s namietaným rozhodnutím alebo trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to aj vtedy, ak by takýto\nzáver nebol explicitne vyjadrený v žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité odôvodnenie. Správny\nsúd síce nie je povinný tieto dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už\nvyplývajú z judikatúry. Ani na základe vlastnej činnosti však správny súd žiaden dôvod pre konštatovanie\nnezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nedetegoval.\n20. Keďže v správnej žalobe absentujú akékoľvek námietky týkajúce sa nezákonnosti zaistenia na účel\npodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, správny súd musel vychádzať iba z úvah\nžalovaného vyjadrených v odôvodnení predmetného rozhodnutia o zaistení resp. z administratívneho\nspisu, či tieto predstavujú dostatočné podklady pre konštatovanie naplnenia účelu zaistenia, resp. či\nprípadné trvanie nezákonnosti ďalšieho zaistenia žalobcu nemá pôvod už v samotnom rozhodnutí\no zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe\nkasačného súdu „Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho\nzaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť\nrozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania\nzaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP\niba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej\nslobody. ... Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným,\nči sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo\nmalo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť,\nči jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn. 10Sazk/13/2020).\n21. V rozhodnutí o zaistení podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov\nvšak žalovaný riadne zdôvodnil naplnenie účelu zaistenia, keď konštatoval, že vychádzajúc z vlastných\nvyjadrení žalobcu, ktorý z domovskej krajiny odišiel iba z ekonomických dôvodov pre vidinu zárobku\npeňazí v Nemecku kde si chce nájsť prácu, považuje žiadosť o udelenie azylu za účelovú. Žalobcovi\nbola totiž bezprostredne po zadržaní daná možnosť o azyl požiadať, avšak záujem neprejavil a v prípade\njeho prepustenia sa vyjadril, že by pokračoval do jeho cieľovej krajiny, ktorou je Nemecko. Až v priebehu\njeho zaistenia požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život, avšak keď mu bol daný priestor, aby svoje\nrozhodnutie podať žiadosť o udelenie azylu odôvodnil, pred žalovaným tieto skutočnosti nevypovedal.\nŽiadosť pritom podal až v nadväznosti na rozhodnutie o administratívnom vyhostení do jeho domovskej\nkrajiny, keď existoval reálny predpoklad návratu do Maroka. Žalovaný dodal, že žalobca cestoval\nviacerými členskými štátmi Európskej únie ktoré sú bezpečnými krajinami, a v žiadnej z nich svoj úmysel\npožiadať o azyl neprejavil. Žalobca tieto úvahy v žiadnom smere nespochybnil. Žalovaný posudzoval\naj prípadnú možnosť uložiť alternatívy k zaisteniu, avšak s ohľadom na vyjadrenia žalobcu a jeho\nsprávanie, ktoré vyhodnotil ako účelové, k ich uloženiu nepristúpil.\n22. S ohľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný naplnenie účelu zaistenia riadne\nosvedčil logickými úvahami vychádzajúcimi z vlastných vyjadrení žalobcu, stanovený účel kontinuálne\nexistuje a zároveň nebolo zistené, že ten by ku dňu rozhodovania správneho súdu odpadol. Žalobca\nv správnej žalobe neprispel žiadnymi námietkami, ktoré by založili aspoň pochybnosť súdu, že jeho\nžiadosť nebola podaná účelovo v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na\nzáklade vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.\n23. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446\nods. 2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "008d99b3-78b2-408a-8bf1-d3b60c813358:0a941ddd-8569-41cd-a8c4-e70bf87a488b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1017200320.1", "spisova_znacka": "1Szak/4/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/4/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200320.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7456e8b7-46af-4a4f-89dd-5c995335e53d:d7fd233b-70d4-4004-923e-5f9aabdc0708", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100472.1", "spisova_znacka": "16Saz/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/5/2024 z 28. 3. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100472.1"}]}