{"guid": "b17bd011-05a4-4d01-9770-cca5ef83999e:bf32e656-d138-4e4c-aa94-1d632d2fde1d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101270.1", "spisova_znacka": "13Saz/13/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/13/2023 z 29. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. novembra 2023, sp. zn. 13Saz/13/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101270.1", "identifikacne_cislo": "0723101270", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf32e656-d138-4e4c-aa94-1d632d2fde1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101270.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101270.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101270.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Saz/13/2023\n0723101270\n29. 11. 2023\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723101270.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného:\nCentrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Nové zámky, so sídlom Bitúnková 8, Nové Zámky, o prepustenie zo zaistenia,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2023 (žalovanému dňa 13.11.2023) sa žalobca domáhal\nsvojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“) rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA-12-3092-025/2023-AV zo dňa 11.10.2023 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 88a ods. 1 písm. c) tohto zákona rozhodol o zaistení žalobcu\nnajdlhšie do 11.01.2024 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, keďže už bol zaistený na základe\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 11.07.2023. Žalovaný zároveň rozhodol o umiestnení žalobcu do Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobca požiadal o azyl dňa 02.08.2023 a žalovaný\nvydal rozhodnutie o zaistení žalobcu až dňa 11.10.2023, teda viac ako 2 mesiace potom, ako žalobca\npožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. S napadnutým rozhodnutím žalovaného\nžalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav,\nnapadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre\njeho nedostatočné odôvodnenie. Je nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s\n§ 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 2 zák. o pobyte cudzincov presvedčivé zdôvodnenie, že v danej\nveci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie, že žiadosť o azyl bola výlučne\núčelová, a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej\nrepubliky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonom stanovených lehotách.\nNapadnuté rozhodnutie tieto atribúty riadneho odôvodnenia nespĺňa, a jeho držanie v zaistení na jeho\npodklade je preto nezákonné.\n\n3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v jeho veci neboli zistené, či preukázané také skutočnosti,\nktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie napr. formou\nhlásenia pobytu, keďže žalobca je oprávnený sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by mu boli\nzabezpečené základné potreby. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho\nponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom\nprincípe prejednávania veci dĺžku stanovej doby zaistenia. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe\nvšeobecných súdov SR je takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého\nrozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Je nevyhnutné, aby\nrozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s § 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 2 zákona\no pobyte cudzincov presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci naďalej existuje reálna možnosť\nnásledného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia\nmožno uskutočniť v zákonom stanovených lehotách. Žalovaný síce v rozhodnutí uviedol, že v stanovenej\ndobe migračný úrad bude konať, avšak v zmysle zákona o azyle má migračný úrad na rozhodnutie\nv azylovom konaní lehotu 6 mesiacov od začatia azylového konania, pričom žalovaný nezohľadnil\nskutočnosť, že v zákonom stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území\nSR aj v prípade, že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie v azylovej veci s odkladným účinkom,\na že je teda oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - počas\nsúdneho konania o prieskume rozhodnutia migračného úradu (§ 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.\no azyle). V záujme presvedčivosti rozhodnutia o obmedzení osobnej slobody jednotlivca v správnom\nkonaní nemala v jeho odôvodnení absentovať zmienka o vyššie uvádzaných súvislostiach medzi\nzákonom o pobyte cudzincov a azylovým konaním a právnymi účinkami rozhodnutí v nich vydávaných.\nNedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia však nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným\nvysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim\nakceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať\nz nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia\njeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň\nzasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.\nŽalobca mal za to, že žalovaný nepostupoval v konaní zákonným spôsobom, pretože zanedbal\nsvoje povinnosti v zmysle Správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov, nevykonal dostatočné\ndokazovanie vo veci, ktoré by smerovalo aj k okolnostiam v prospech žalobcu, najmä s ohľadom na to,\nči ide o zraniteľnú osobu, u ktorej by predĺženie zaistenia nebolo zákonne možné a tým je napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Inštitút zaistenia výrazným spôsobom zasahuje\ndo základných ľudských práv a slobôd jednotlivca, keďže dochádza k obmedzeniu, resp. k pozbaveniu\nosobnej slobody človeka. Preto je potrebné zaoberať sa každým prípadom individuálne, a to najmä keď\nsa stanoví maximálna možná dĺžka doby zaistenia. Žalobca mal za to, že v tomto prípade tomu tak\nnebolo a dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia\nzaistenia.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že zaistením žalobcu žalovaný smeroval k naplneniu\núčelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dobu zaistenie\nstanovil správny orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu. Vychádzal zo skutočnosti všeobecne\nznámej z jeho praxe, pričom jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, nakoľko táto doba\nzávisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Rozhodnutie o zaistení je plne v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je SR\nviazaná.\n5. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.07.2023 hliadka OO PZ Štúrovo zadržala\nžalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v\ninformačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti\ntlmočníka bola so žalobcom dňa 11.07.2023 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania\nktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V tejto\nzápisnici žalobca uviedol, že z domovskej krajiny vycestoval legálne do Turecka, kde si našiel\nprevádzača. V Grécku ho chytili policajti a zobrali mu odtlačky. Ďalej pokračoval cez Macedónsko,\nSrbsko a Maďarsko až na Slovensko. Ďalej chce ísť do Francúzska, nechce zostať na Slovensku. Nevie\na ani nechce si zabezpečiť ubytovanie na Slovensku. Nemá finančné prostriedky na zabezpečenie\nubytovania. Nemá v úmysle požiadať o azyl v SR. Do domovskej krajiny sa nechce vrátiť, nakoľko sa\ntam bojí o život.\n\n6. Žalovaný dňa 11.07.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie\no administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. PPZ-HCP-BA12-3092-010/2023-AV a následne\nvydal rozhodnutie o zaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nna účel výkonu administratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac do 11.10.2023.\n7. Dňa 11.10.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej\nbolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zák. o pobyte\ncudzincov. V tejto zápisnici žalobca opäť opísal svoju cestu na územie SR. Zopakoval, že ďalej chce\nísť do Francúzska, nechce zostať na Slovensku. Nevie si zabezpečiť ubytovanie na Slovensku. Nemá\nfinančné prostriedky na zabezpečenie ubytovania. O azyl požiadal dňa 02.08.2023, aby mohol mať lepší\nživot.\n8. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-3092-025/2023-AV zo dňa 11.10.2023 žalovaný zaistil žalobcu\npodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o azyl a podľa § 88a ods. 2\nzákona stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 11.01.2024. V odôvodnení\nrozhodnutia žalovaný popísal doterajší priebeh administratívneho konania. Ďalej uviedol, že žalobca\npožiadal dňa 02.08.2023 o udelenie azylu na území SR. Žalovaný mal za to, že existuje dôvodné\npodozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho\nadministratívne vyhostenie, nakoľko požiadal o azyl až po zaistení v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov, v čase, kedy existoval reálny predpoklad realizácie výkonu administratívneho\nvyhostenia. Žalobca dňa 11.07.2023 v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA12-3092- 006/2023AV, na otázku „či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky“ odpovedal „nie“. Taktiež sa\nvyjadril, že z Marockého kráľovstva odišiel kvôli ekonomickej situácií. Nakoľko ide o žiadateľa o azyl,\nu ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť\njeho administratívne vyhostenie, žalovaný nerozhodol o jeho prepustení a následnom prevoze do\nZáchytného tábora v Humennom. Zaistenie žalobcu je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.\nPočas konania o zaistení sa žalovaný zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života\nv zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný práva žalobcu vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru\nneupiera a plne ich rešpektuje. Žalovaný podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmal,\nči trvá účel zaistenia žalobcu. Žalovaný mal za to, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky je účelová, s cieľom zmariť jeho administratívne vyhostenie. Pri hodnotení účelnosti\nzaistenia žalovaný vychádzal najmä z výpovede žalobcu evidovanej v zápisnici o podaní vyjadrenia\nč. PPZ-HCP-BA12-3092-006/2023-AV, kde uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z dôvodu, že chce\nzarobiť viac peňazí a mať sa lepšie. Následne uviedol, že by chcel ísť do Nemecka, kde si chce nájsť\nnejakú prácu. Žalobcovi bola daná možnosť požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, na čo\nvypovedal, že nežiada o azyl a v prípade prepustenia by pokračoval do Nemecka. Následne po zaistení\na umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov požiadal o azyl s odôvodnením obavy o\nsvoj život, čo pred žalovaným nevypovedal. Žalobca cestoval viacerými členskými štátmi EÚ, ktoré sú\nbezpečné krajiny a v žiadnom štáte nepodal žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život.\nŽiadosť podal až po zadržaní na území Slovenskej republiky a začatí konania vo veci administratívneho\nvyhostenia na územie Marockého kráľovstva, čo je jeho domovská krajina. Na základe uvedeného\nžalovaný nepovažoval žiadosť žalobcu o udelenie azylu za dôvodnú, ale iba ako prostriedok, ktorý by\nzmaril proces administratívneho vyhostenia.\n9. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z .z. o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie\nkonanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť\no udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až\ndo rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie\no zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n10. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny\n\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak\n1. existuje riziko jeho úteku, alebo\n2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo\nmá na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n11. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n12. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\n13. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n14. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n15. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §\n88 ods. 4.\n16. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa\nprimerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.\n17. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)\nhlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.\n18. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa\nodseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\npomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\n19. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa\nodseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania\n\ntejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o\nazyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n20. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n21. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n22. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n23. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.\na) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi\n(§ 206 ods. 3 SSP) sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\na podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správnej\nžalobe nemožno vyhovieť.\n25. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 29.11.2023 (§ 228 SSP) v neprítomnosti\núčastníkov konania a ich zástupov podľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju\nneúčasť ospravedlnili.\n26. Žalobca sa žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 2\nSSP je poskytnúť žalobcovi ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení alebo predĺžení\nzaistenia bolo síce súladné so zákonom (resp. nebolo preskúmané súdom, lebo nebola podaná\nsprávna žaloba), avšak následné trvanie zaistenia prestalo byť zákonné. Napriek tomu, že žalobca\nnamietal v žalobe najmä nedostatky vzťahujúce sa primárne na rozhodnutie o predĺžení zaistenia, ktoré\n(zrejme) nebolo správnou žalobou (podľa § 221 ods. 1 SSP) napadnuté, z jeho argumentácie bolo\nmožné (vzhľadom na neformálnosť jej posudzovania podľa § 206 ods. 3 SSP) abstrahovať namietanie\nneúčelnosti trvajúceho zaistenia žalobcu. V súlade s § 134 ods. 2 psím. e) SSP súd v predmetnej veci\nnebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.\n27. Súd predovšetkým poukazuje na to, že „v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy\nnepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup\npolície v konaní o správnom vyhostení a najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania\nsprávneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 2 Sak 7/2023 zo dňa 1. júna 2023). Keďže žalobca sa v konaní domáha iba prepustenia zo\nzaistenia, a nie aj zrušenia rozhodnutia o zaistení, súd sa nezaoberal žalobnými námietkami smerujúcimi\nvýlučne proti rozhodnutiu žalovaného o zaistení žalobcu zo dňa 11.10.2023.\n28. Žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec nezaoberal uložením menej prísneho donucovacieho\nopatrenia, avšak v rozhodnutí o zaistení žalovaný načrtol zákonnú úpravu § 89 ods. 1 písm. a) a b)\na ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, na ktorú nadviazal, že u žalobcu je podozrenie, že podal žiadosť\no azyl účelovo, preto nerozhodol o prepustení žalobcu a následnom prevoze do Záchytného tábora v\nHumennom. Tým, že žalobca je žiadateľom o azyl, nebolo možné uňho overovať zabezpečenie bývania\nani finančné zabezpečenie (§ 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov veta prvá za bodkočiarkou).\nNapriek tomu žalovaný v priebehu administratívneho konania skúmal jednak otázku schopnosti žalobcu\nzabezpečiť si ubytovanie na území Slovenskej republiky, ako aj otázku jeho finančného zabezpečenia,\npričom žalobca uviedol, že nevie a ani nechce si zabezpečiť ubytovanie na Slovensku. Nemá finančné\nprostriedky na zabezpečenie ubytovania.\n29. Žalobca namietal, že žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu viac ako 2 mesiace po tom,\nčo žalobca požiadal o udelenie azylu. K tomu súd uvádza, že podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte\ncudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o\nasistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej\nkrajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\nSúd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 02.09.2014, sp. zn. 1 Sža 29/2014: „Pokiaľ\nžiadosť o udelenie azylu je podaná účelovo, iba s cieľom pozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia\n\no navrátení, a pokračovanie zaistenia je naďalej objektívne nutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať\nv zaistení.“\n30. Ak by aj postup žalovaného spočívajúci v tom, že o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zák.\no pobyte cudzincov rozhodol až na konci lehoty zaistenia na základe predchádzajúceho rozhodnutia\nžalovaného (vychádzajúc zrejme z ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov) nebol úplne korektný,\nsúd v konaní o zaistení vychádza zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia (súdu), a ten je taký, že\nžalobca dňa 11.10.2023 vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zák. o pobyte\ncudzincov, pričom stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 11.01.2024.\nMaximálna lehota na zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov teda nebola\nprekročená.\n31. Žalobca tiež namietal, že nebola dostatočne preukázaná účelovosť jeho žiadosti o azyl. Podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide\no štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý\npodal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/6/2013 zo dňa 24. septembra 2013 „ak zaistený cudzinec\npožiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15\nNávratovej smernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Súdneho\ndvora (tretia komora) z 30. mája 2013 vo veci Arslan proti Polícii Českej republiky, a policajný útvar\nbude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie\ncudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o\nmedzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia\no vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov,\nže dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú\nochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie\nzaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ Podľa rozsudku kasačného súdu sp.\nzn. 10Szak/10/2017 z 20. júna 2017 alebo rozsudku sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25. januára 2022 „...podaním\nžiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (do\nrozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s ktorými bol\nžalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu alebo v\nprípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním nového\nrozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov.“\n32. Žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia. Dňa 02.08.2023 žalobca požiadal o azyl v Slovenskej republike. Žalovaný\nnerozhodol o okamžitom prepustení žalobcu zo zaistenia, ale vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zák. o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu. Účelom zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je skutočnosť, že u cudzinca, ktorý podal žiadosť o\nudeleniu azylu, existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť\nalebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Citované ustanovenie obsahuje zároveň ďalšie podmienky\nalebo predpoklady, ktoré musia byť v čase rozhodovania o zaistení cudzinca naplnené, ktorými sú, že\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o\npobyte cudzincov (pričom v priebehu tohto zaistenia sa skúmal účel zaistenia cudzinca, ktorým je jeho\nvyhostiteľnosť), a nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky (k tomu viď ods. 28. odôvodnenia\nrozsudku).\n33. Predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru\nsprávneho súdu vznik špecifického stavu, ktorý je zapríčinený podaním žiadosti o udelenie azylu\ncudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť\nalebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované\npretrvávajúcim postojom cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi,\naby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho nastali také okolnosti, ktoré mali za\nnásledok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania na území Slovenskej republiky. Účel\nzaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda daný v období, kedy migračný úrad posudzuje\njeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené skutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú\nsnahu zotrvania na území Slovenskej republiky. Správny súd je toho názoru, že v prípade zaistenia\npodľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala\nskúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože\n\ntá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa\n(prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca\nsa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec zaistený buď podľa\n§ 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými slovami, zo znenia ustanovenia\nnevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov kumulovať.\n34. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol na území SR zadržaný dňa 10.07.2023. V zápisnici\no padaní vyjadrenia zo dňa 11.07.2023 uviedol, že chce pokračovať do Francúzska, nechce zostať na\nSlovensku, nemá na území Slovenska žiadnych príbuzných. Vo C. si chce nájsť prácu. Nechce požiadať\nv SR o azyl. Na otázku, či mu v krajine pôvodu hrozí prenasledovanie z rasových, národnostných,\nnáboženských alebo iných dôvodov uviedol, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, bojí sa tam o\nživot. Aj v zápisnici o padaní vyjadrenia zo dňa 11.10.2023 žalobca uviedol, že chce pokračovať do\nFrancúzska, nechce zostať na Slovensku. O azyl požiadal z dôvodu, že chce mať lepší život. Bolo vecou\nsprávnej úvahy žalovaného, či dospeje k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal\nžiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Túto\nsvoju správnu úvahu však musel riadne zdôvodniť. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení žalobcu odôvodnil\npodozrenie, že žalobca podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho\nadministratívne vyhostenie práve poukazom na konanie a vyjadrenia žalobcu po tom, čo bol zadržaný na\núzemí SR teda, že požiadal o azyl až po zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\nv čase, kedy existoval reálny predpoklad realizácie výkonu administratívneho vyhostenia. Pred vydaním\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení uviedol, že nechce požiadať o azyl na území SR. Tu však súd\nopätovne pripomína, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú\nzákonnosť rozhodnutia o zaistení, a teda ani to, či je rozhodnutie o zaistení dostatočne odôvodnené.\nNapriek tomu však možno konštatovať, že vzhľadom na vyššie uvedené, správna úvaha žalovaného v\nrozhodnutí o zaistení nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd konštatuje, že\nz administratívneho spisu, ani zo samotnej žaloby nevyplýva, že by podanie žiadosti žalobcu o udelenie\nazylu v SR bolo motivované napr. nejakou podstatnou zmenou politickej, či inej situácie v krajine pôvodu\nžalobcu, a teda žalobcom tvrdené dôvody udelenia azylu zjavne museli existovať už v čase vstupu\nžalobcu na územie EÚ. Napriek tomu žalobca nepožiadal o udelenie azylu v žiadnej z krajín EÚ cez\nktoré prechádzal (Grécko, Maďarsko) a ani v Slovenskej republike bezprostredne po zadržaní, hoci bol\nna túto možnosť dopytovaný.\n35. Ako už bolo uvedené vyššie súdy v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia skúmajú iba to,\nči dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.\nDôvodom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je skutočnosť, že u cudzinca,\nktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Súd dospel k záveru, že\ntento dôvod u žalobcu naďalej trvá. Taktiež súd konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu\nrozhodnutia o zaistení je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom.\nSprávny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu v celom rozsahu podľa § 229 SSP zamietnuť.\n36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\n\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 písm.\nb) SSP) a podáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}