{"guid": "a8f5f32f-846e-4bed-a7ff-0b25b9d1343b:2d2511dd-860e-4966-a605-601bbfe3f45f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100958.1", "spisova_znacka": "16Saz/8/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/8/2023 z 21. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. decembra 2023, sp. zn. 16Saz/8/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100958.1", "identifikacne_cislo": "0723100958", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2023-12-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b", "nazov": "§ 13b zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 13c ods. 2 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13b", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d2511dd-860e-4966-a605-601bbfe3f45f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100958.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100958.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100958.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/8/2023\n0723100958\n21. 12. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100958.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, ruskej štátnej príslušnosti, cestovný pas Ruskej federácie č. XX\nXXXXXXX platný do 26. septembra 2030, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v meste C., ul.\nD. E. XX, B. E. X, F. G., toho času bytom na adrese H. C. XXXX/XX B., zastúpeného advokátom Doc. Dr.\nIur. Mgr. Martinom Husovcom, so sídlom advokátskej kancelárie Haviarska 6, Košice, IČO: 53 924 380,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812\n72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného E.: C./XXXX-X zo dňa 21. augusta\n2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu\nČAS: C./XXXX-X zo dňa 21. augusta 2023, ktorým nebol žalobcovi: A. B., cestovný pas Ruskej federácie\nč. XX XXXXXXX, udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana z r u š u j e a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím E.: C./XXXX-X z 21. augusta 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný\nžalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej lej „zákon o azyle“) a zároveň mu neposkytol doplnkovú ochranu podľa\nustanovenia § 13c ods. 2 písm. b) a e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n2. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný zrekapituloval zistený skutkový stav, ktorý\nbol podkladom jeho rozhodnutia, z ktorého vyplynulo, že žalobca po príchode na územie Slovenskej\nrepubliky dňa 1. marca 2022 požiadal udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany dôvodiac\nobavami o jeho život, pretože na Ukrajine prebieha vojnový konflikt ako aj z dôvodu, že v Ruskej federácii\nbol prenasledovaný pre svoje politické názory.\n3. V nadväznosti na zdôvodnenie žiadosti o azyl bol so žalobcom vykonaný dňa 17. marca 2022\nvstupný pohovor v rámci ktorého objasnil, prečo musel opustiť krajinu pôvodu, ktorou je Ruská federácia,\na požiadať na území Slovenskej republiky o medzinárodnú ochranu. Na základe zistených skutočností\ndospel žalovaný k presvedčeniu, že žalobca nespĺňa podmienky ustanovené v § 8, § 10, §13a a §\n13b zákona o azyle, preto mu rozhodnutím E.: C./XXXX-X z 25. augusta 2022 azyl neudelil a zároveň\nmu neposkytol doplnkovú ochranu. Uvedené rozhodnutie Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.\n7Saz/12/2022 z 5. januára 2023 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, konštatujúc, že žalobca\nbol nesprávne stotožnený s inou osobou o ktorej boli nazhromaždené informácie v administratívnom\nspise.\n\n4. V novom konaní pristúpil žalovaný k opätovnému posúdeniu skutočností uvedených žalobcom a bol\ns ním dňa 17. mája 2023 vykonaný doplňujúci pohovor, spolu so zabezpečením aktualizovaných\ninformácií o krajine pôvodu. Žalobca uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval dňa 14. februára 2021\nz dôvodu obavy o svoj život pre angažovanie sa v politickej strane I. D. s názvom D. I.. Hoci bol\nzakladajúcim členom strany, žiadne aktivity v rámci strany nevykonával a svoje sympatie voči strane\nprejavoval tým, že sa od 2009 zúčastňoval na mítingoch a demonštráciách voči vládnemu režimu,\navšak verejne nikdy nevystupoval. Spočiatku nemal kvôli jeho aktivitám žiadne problémy, avšak od\nroku 2018-2019 ruský režim začal prenasledovať účastníkov protivládnych demonštrácií, čo sa prejavilo\nich zatýkaním. Sám bol v dôsledku účasti na manifestáciách štyrikrát zaistený, avšak zakaždým bol\nprepustený na slobodu. Po mítingu v januári 2021 na B. D. J. C. bol opätovne zadržaný políciou, avšak\npri odvádzaní do policajného autobusu sa mu podarilo vyšmyknúť a zamiešať sa medzi dav ľudí. Keďže\nbol v tom čase v Moskve nainštalovaný systém videokamier na rozpoznávanie tvárí, obával sa, že by\nho mohli identifikovať. Táto obava uňho zosilnela, keď ho v mieste jeho bydliska hľadala polícia.\n5. Žalobca ďalej ozrejmil, že v Ruskej federácii bol trestne stíhaný pre udalosti ešte z roku 2019 týkajúce\nsa spoločnosti I. E. XX, pretože pre príbuznú plukovníka K., ktorá uvedenú spoločnosť vlastnila, spísal\nodvolanie vo veci blokovania finančných prostriedkov. Po roku od spísania odvolania prišli do domu\nžalobcu pravdepodobne príslušníci polície, ktorí vykonali domovú prehliadku pre podozrenie z trestného\nčinu týkajúceho sa spoločnosti I. E. XX, v rámci ktorej mu zaistili 30.000 dolárov (pre podozrenie,\nže sú falošné, čo však žalobca poprel) a počítač, v ktorom mal uložené informácie týkajúce sa jeho\npolitickej činnosti. Na odporúčanie plukovníka K. zaistené peniaze nechal policajtom ako kauciu, aby\njeho trestný čin uzavreli. V súvislosti s trestným činom bol viackrát podať vysvetlenie na polícii, avšak\nžiadnu vinu mu dokázať nemohli. Polícia si preto následne zabezpečila svedka, ktorý voči podpisom\nna dokumentoch klamlivo svedčil proti žalobcovi a hoci sa voči klamlivému svedectvu žalobca ohradil\na žiadal aby bola vykonaná expertíza dokumentov, vyšetrovateľ to zamietol. Po týchto udalostiach prišli\ndo bytu žalobcu počas jeho neprítomnosti dňa 4. februára 2021 dvaja neznámi muži a od jeho manželky\na svokry sa prostredníctvom vyhrážok dopytovali na žalobcu, kde sa nachádza. Žalobcovu manželku\na svokru po odchode mužov následne kontaktovali cudzie osoby so zjavne čečenským prízvukom\na vypytovali sa na menovaného. Tu si žalobca uvedomil vážnosť situácie a dňa 14. februára 2021 sa\nrozhodol z Ruskej federácie odísť a vycestovať na L., kde mienil požiadať o občianstvo, avšak v dôsledku\nvypuknutia ozbrojeného konfliktu musel odísť na Slovensko, kde bol zadržaný políciou a následne\nzaistený z dôvodu, že je vedený ako hľadaná osoba v informačnom systéme Interpol. Na žalobcu bol\ntotiž dňa 26. apríla 2021 vydaný zatýkací rozkaz pre skutok pokusu trestného činu podvodu spáchaného\nv extrémne veľkom rozsahu. Žalobca uviedol, že zatýkací rozkaz bol naňho vydaný iba ako následok\nnedostavenia sa na výsluchy ako svedok, na ktoré bol predvolávaný počas jeho práceneschopnosti.\nPo vycestovaní na L. sa dozvedel, že mu bol uložený zákaz opustiť Rusku federáciu, avšak tento\nbol po podanej sťažnosti zrušený. Celé trestné stíhanie vo veci spoločnosti I. E. XX považuje za\nvykonštruované.\n6. Žalovaný úvodom vlastného zdôvodnenia konštatoval, že žalobca spája dôvody odchodu z krajiny\npôvodu s politickou stranou D. I. a preto primárne skúmal, či v súvislosti s touto politickou stranou boli voči\nžalobcovi prijaté akty tak závažného perzekučného charakteru, ktoré by mu bránili v zotrvaní v Ruskej\nfederácii.\n7. Za týmto účelom si žalovaný zabezpečil aktualizované informácie o Ruskej federácii, z ktorých zistil,\nže ruské štátne orgány zintenzívnili tlak na prívržencov väzneného opozičného vodcu I. D. a spustili vlnu\nzatýkania jeho blízkych spolupracovníkov, vrátane jeho brata. Amnesty International vo svojej správe\nRuská federácia: temné časy pre ľudské práva z apríla 2023 poukazuje, že ruská polícia vykonáva\nrazie v domoch a kanceláriách aktivistov a začala trestné stíhanie aj voči kľúčovému D. spojencovi M.\nJ.. Podľa názoru žalovaného, napriek tomu, že viaceré zdroje hovoria o stíhaní politických oponentov\nruského režimu, trestne stíhané sú najmä osoby s úzkymi väzbami na I. D.. Žiadne zdroje nepotvrdili,\nže by trestnému stíhaniu čelili bežní občania, ktoré verejne nevystupovali, čo je aj prípad žalobcu.\nPodľa právneho spravodajského portálu Jurist je v dostupných zdrojoch iba málo správ o konkrétnych\nprípadoch trestných obvinení bežných ruských občanov, ktorí nevykonávajú aktívne politickú činnosť\na čelili by v Ruskej federácii akýmkoľvek problémom.\n8. Čo sa týka politických aktivít žalobcu, žalovaný dospel k záveru, že v súvislosti s jeho účasťou na\nmanifestáciách neboli preukázané žiadne akty perzekučného charakteru, ktoré by zakladali relevantný\ndôvod pre opustenie krajiny. Napriek jeho opakovanému zadržaniu, bol vždy prepustený na slobodu,\npretože disponoval preukazom zástupcu riaditeľa vedecko-výskumného ústavu a po preukázaní sa\npreukazom vždy vysvetlil, že sa na protestoch nezúčastnil, iba tadiaľ prechádzal. Na protestoch verejne\nnevystupoval a preto žalovaný zhodnotil, že nemohol mať v dôsledku uvedeného žiadne vážne problémy.\n\nKu fotkám, na ktorých je zachytený s viacerými členmi Národnej aliancie žalovaný uviedol, že nemajú\nvýpovednú hodnotu, pretože žiadnym spôsobom nesvedčia o tom, že práve v dôsledku jeho politických\naktivít mal čeliť prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Navyše, počas doplňujúceho pohovoru\nmená osôb na fotografiách nepoznal, napriek tomu že sa mali stretávať na mesačnej báze, čím výraznou\nmierou spochybnil svoje tvrdenia, že bol zakladajúcim členom tejto strany.\n9. K incidentu z 4. februára 2021, kedy sa jeho manželke a svokre vyhrážali neznámi muži žalovaný\nuviedol, že toto nutne nepotvrdzuje spojitosť s jeho účasťou na manifestáciách . Podľa výpovede\nmanželky sa malo jednať o Čečencov, ktorí sa im vyhrážali z dôvodu, že im muž dlhuje peniaze. Už v tejto\ndobe pritom voči žalobcovi prebiehalo trestné stíhanie a keďže predmetom vyšetrovania bolo podozrenie\nz finančného podvodu, je vysoko pravdepodobné, že návšteva týchto osôb v byte menovaného nemala\nzjavnú súvislosť s politickými záležitosťami.\n10. Ako vyplýva z extradície, žalobca je v Ruskej federácii trestné stíhaný za pokus trestného činu\npodvodu spáchaného v extrémne veľkom rozsahu a jeho obavy sú odôvodnené, avšak nemajú spojitosť\ns jeho politickými aktivitami ale vychádzajú z jeho protizákonného konania, ktorého sa mal dopustiť.\nPotvrdzuje to aj skutočnosť, že podnet na trestné stíhanie nevzišiel zo strany štátneho orgánu ako\nodozva na jeho účasť na manifestáciách, ale trestné stíhanie začalo na podnet súkromnej firmy N.\nF., ktorá ho žaluje za to, že sa od nej snažil neoprávnene vymôcť sumu 10 230 635 rubľov a 70\nkopejok. Žalovaný za účelom preverenia tvrdenia žalobcu o neopodstatnenosti trestného stíhania\nvykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spoločnosti I. E. XX a N. F. reálne existujú, a možno nájsť\ninformácie o jej štatutároch. V prípade spoločnosti N. F. nejde o spoločnosti s majetkovou účasťou štátu.\n11. Všetky zistené skutočnosti podľa názoru žalovaného nasvedčujú záveru, že žalobca odišiel na L.\npráve z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu v Rusku a aj žiadosť o azyl bola podaná účelovo,\nobsahujúc vykonštruované dôvody. Neexistujú totiž žiadne správy, že by bolo v Ruskej federácii trestné\nstíhanie zneužívané z nejakých zastupiteľných dôvodov na postihovanie politicky nepohodlných osôb,\nktoré nevykonávajú žiadnu verejnú aktivitu.\n12. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13c ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 4\nzákona o azyle žalovaný uviedol, že hoci bolo na základe individuálneho posúdenia dôvodov na strane\nžalobcu preukázané, že v prípade jeho návratu do Ruskej federácie (a to v súvislosti s jeho trestným\nstíhaním alebo prípadným odsúdením) môže byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle\n§ 2 písm. f) zákona o azyle a to vo forme neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, existuje\nzároveň dôvodné podozrenie, že spáchal obzvlášť závažný zločin. Uvedené je zároveň podkladom\npre vyslovenie záveru, že v dôsledku spáchania obzvlášť závažného zločinu, žalobca predstavuje\nnebezpečenstvo pre spoločnosť. Na konštatovanie vyššie uvedeného postačuje dôvodné podozrenie,\nktoré vyplýva z extradičných materiálov, t. j. existencia trestného stíhania a vznesenie obvinenia voči\nkonkrétnej osobe.\nII. Žaloba\n13. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca dňa 26. septembra 2023 správnu žalobu, ktorou\nsa domáhal jeho zrušenia dôvodiac, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, zistený skutkový stav je nedostatočný a navyše v rozpore s administratívnym spisom,\nrozhodnutie je čiastočne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, pričom žalovaný\ntieto dôkazy posudzoval svojvoľne, arbitrárne a nelogicky.\n14. Žalobca v prvom rade namietal, že správny súd už jedenkrát rozhodnutie žalovaného o neudelení\nazylu žalobcovi zrušil, no žalovaný napriek záväznému právnemu názoru a bez zaobstarania ďalších\ndôkazov vzal za podklad rozhodnutia rovnaký skutkový stav ako pri prvom rozhodnutí. Popri tom\nnezohľadnil a úplne odignoroval dôkazy predložené žalobcom a jeho vyjadrenia ktoré znejú jeho\nprospech prekrútil.\n15. Žalobca výslovne poukázal na konkrétne zavádzajúce tvrdenia žalovaného, ku ktorým poskytol\nvyvracajúce argumenty. Žalovaný napríklad tvrdil, že žalobca sa ku svojim politickým aktivitám nikdy\nnehlásil, no opak je pravdou, pretože žalobca bol politicky veľmi aktívny, čo preukazujú predložené\nfotografie a videá ako aj vyjadrenia opozičných lídrov (pána O. a I.) a svedectvá jeho vlastnej rodiny.\nNesprávne bolo napríklad aj tvrdenie, že žalobca nepozná mená osôb, ktoré spoluzakladali politickú\nstranu, pretože listy od najznámejších členov hnutia preukazujú opak a pri výsluchu žalovanému uviedol,\nže si nepamätá mená osôb z jednej fotografie, pričom mená mnohých si spomenul. Klamlivé bolo aj\ntvrdenie, že žalobca sa vo vyjadreniach neodvoláva na prepojenie pokusu o vlámanie s jeho politickou\nčinnosťou, pretože na toto prepojenie viackrát poukázal. Ku tvrdeniam žalovaného, že v prípade žalobcu\nnejde v žiadnom prípade o politické prenasledovanie a nie je daná žiadna spojitosť, resp. že trestné\nstíhanie nebolo nijakým spôsobom zinscenované zo strany štátnej moci a ide výlučne o súkromnoprávny\nspor, nedáva žalovaný žiadne vysvetlenie ako k tomuto záveru dospel a pre jeho nepodloženie jediným\n\ndôkazom sa preto jedná iba o špekulácie. Nesprávne je aj tvrdenie, že neexistujú správy o tom, že\nby v Ruskej federácii osoby ako žalobca boli z nejakých zástupných dôvodov zneužívané na trestné\nstíhanie, pretože tá trestné stíhanie pre ekonomické trestné činy bežne používa na perzekúciu, napríklad\naj v okolí osôb ako D. a D.. Podľa názoru žalovaného neboli dôvody perzekúcie preukázané, avšak\nžalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno vyvrátiť konzistentné tvrdenia žalobcu má žalovaný.\n16. Vo vzťahu k jeho politickej činnosti rozviedol, že od roku 2010 sa zúčastnil nespočetného množstva\nprotestov proti vládnemu režimu v Rusku, dôkazy o čom možno nájsť aj na internete. Žalobca je\ndlhoročným podporovateľom I. D., zúčastnil sa aj súdneho procesu v roku 2013, v rámci ktorého D.\nuž vtedy súdili za údajnú ekonomickú trestnú činnosť. Žalobca bol počas protestov štyrikrát zadržaný\na hoci bol po spísaní zápisnice prepustený na slobodu, jeho údaje už sú uložené v systéme. Počas\ndomovej prehliadky v roku 2020 mu bol okrem iného zadržaný počítač, z ktorého sa úrady dozvedeli\no jeho protirežimovej činnosti. Žalobca si od roku 2010 vedie vlastný blog, na ktorý pridáva fotografie\nz protestov.\n17. Okrem toho stál v roku 2013 aj pri zrode P. I., ktorú viedol hlavný opozičný politik v Rusku, I. D..\nDňa 17. novembra 2013 sa žalobca ako delegát strany spolu s I. D. zúčastnil Valného zhromaždenia,\no čom pripojil fotografiu, na ktorej sa v pozadí nachádza banner s logom P. I.. Táto strana nebola napriek\nviacerým pokusom a splneniu podmienok v Rusku nikdy zaregistrovaná. K žiadnym z uvedených faktov\nsa žalovaný, okrem bezobsažných floskúl nevyjadril, hoci žalobca svoje tvrdenia podložil fotografiami\na listami od opozičných lídrov, O. Q. J. a J. I.. Tieto listy, ktoré majú podľa názoru žalobcu vysokú\nvýpovednú hodnotu sú v administratívnom spise už od predošlého konania, pričom žalovaný ich\núplne ignoroval. Ku odôvodneniu žalovaného, že žiadna z predložených fotografií nepreukazuje akty\nperzekučného charakteru uviedol, že nie je ani zrejmé, ako by fotografie mohli toto preukazovať.\nFotografie boli predložené na účelom preukázania žalobcovej intenzívnej politickej činnosti. Perzekúciu\npreukazoval inými dôkazmi, ktoré však žalovaný rovnako ignoroval.\n18. Okrem jeho angažovania v strane P. I. a pred pokusmi o jej založenie, bol žalobca zakladateľom\nhnutia Rusko vpred, o. i., spolu s predstaviteľom K. K., ktorý bol postupne pre jeho postoj proti putinovskej\npolitike vylúčený z parlamentu a jeho súkromná spoločnosť sa stala predmetom vyšetrovania pre\nnajrôznejšie ruské inštitúcie.\n19. Čo sa týka prenasledovania žalobcu v Ruskej federácii, je toho názoru, že jemu a jeho rodine\nhrozí politicky motivované trestanie za opozičnú činnosť, neľudské zaobchádzanie, proces bez záruk\nprávneho štátu ako aj nemožnosť pokračovať v jeho opozičnej a protivojnovej činnosti. Hlavným\nspúšťačom žalobcovej emigrácie bol nepodarený pokus o vlámanie Čečencov, ktorý súvisel so\nstupňovaním tlaku vyšetrovateľa, aby zaplatil úplatok. Čečenci ktorí sa preukázali policajnými preukazmi,\nsa vyhrážali zabitím všetkých, ktorí boli v tom čase v byte (žalobca sa v byte nenachádzal, ale jeho\nmanželka, deti a svokra áno), a prostredníctvom telefonátov (pričom telefónne čísla mohli mať iba\nod polície) žiadali od členov jeho rodiny peniaze. Uvedené konanie Čečencov bolo riadne oznámené\nštátnym orgánom, ktoré sa uvedeným nezaoberali a v žalobcovi iba utvrdilo podozrenie, že sa jedná\no akt zastrašovania rodiny zo strany policajtov. Až po tomto odmietnutí poskytnutia ochrany sa žalobca\nrozhodol utiecť.\n20. Žalobca rozsiahlo poukázal na aktuálnu a skutočnú situáciu v Ruskej federácii, čo potvrdzujú aj\nmnohé správy a stanoviská Rady Európy. Politickú strany tam nevznikajú slobodne, opoziční lídri sú\nväznení a vraždení a právo na protest a slobodu slova existuje iba tam, kde ich štátna moc toleruje.\nAko už žalobca uviedol, pri protivládnych protestoch bol viackrát zadržaný a údaje o jeho osobe sú\nu príslušných orgánov uložené ako o osobe, ktorá vystupuje proti štátnemu režimu. Hoci sa mu po\nveľkom proteste v Moskve v januári 2021 podarilo zo zadržania utiecť, krátko na to ho úrady hľadali\nu neho doma, pretože polícia v Rusku disponuje softvérom na kamerové rozoznávanie tváre ľudí, ktorý\naktívne používa voči kritikom režimu a vojny. Ďalšou klasickou taktikou sú vykonštruované procesy\ntrestného stíhania za podvod, ktorého obeťou je aj D.. K. prišiel pre jeho údajný finančný podvod\no poslanecký mandát. I. bol taktiež obvinený z podvodu a iba udelenie azylu vo Veľkej Británii ho\nochránilo pred extradíciou do Ruskej federácie. Aj pri letmom posúdení je jasné, že opoziční politici a ich\nspolupracovníci sú obeťami vykonštruovaných trestných procesov ekonomického charakteru. Napriek\ntomu žalovaný dospel k záveru, že žalobcova údajná trestná činnosť nemá absolútne nič spoločné\ns politickou perzekúciou. Žalovaný navyše označil medzinárodný zatykač za korunný dôkaz, pričom\nvôbec sa nezamyslel nad možnosťou, že ide o jednu z foriem prenasledovania. Zavádzajúce je tvrdenie,\nže žalobca opustil krajinu pôvodu iba z dôvodu vyhnutia sa trestnému stíhaniu, pretože v čase odchodu\nv trestnom konaní figuroval iba ako svedok. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, podľa ktorého\nje de facto každé trestné stíhanie dôvodné a automaticky znamená, že ide o kriminálnika. Štátna moc\nv neslobodných krajinách sa prejavuje práve zneužívaním policajných a súdnych procesov na účely\n\nzastrašenia, vydierania a zneškodňovania politických a iných oponentov. Prijatie takejto argumentácie\nv zásade dáva podobným krajinám možnosť, aby určili, kto za ich hranicami nebude mať právo na\nazyl – stačí na nich vydať zatykač. Navyše, Rusko zneužíva Interpol proti politickým oponentom a to\nv dôsledku, že Interpol nevykonáva žiadne hĺbkové posudzovanie a slúži najmä ako spoločná databáza\nhľadaných osôb.\n21. Žalobca ďalej podrobne a chronologicky rozobral celý priebeh jeho trestného stíhania vo veci\nspoločnosti I. E. XX od roku 2020, kedy vystupoval vo veci iba ako svedok, následného vyžiadania\núplatku od vyšetrovateľa, sťažnosti na jeho postup, zámerne oneskorene doručených predvolaniach\nžalobcu na výsluchy napriek jeho oznámenej dočasnej práceneschopnosti, vyhlásenia pátrania po\nžalobcovi, vydanie medzinárodného zatykača a vznesenie obvinenia ako aj početných podaniach\nsťažností úradom pre porušovanie zákona v rámci trestného konania, ktorými sa úrady odmietli\nzaoberať. Žalobca zdôraznil, že v trestnej veci spoločnosti I. E. XX vystupoval iba ako svedok a až po\ntom, čo odmietol vyšetrovateľovi dať úplatok pri jednom z výsluchov v novembri 2020 mu pohrozil, že\nsa postará, aby v trestnej veci bol prekvalifikovaný na podozrivého a že o ňom majú informácie, že je\nPutinov odporca a skončí vo väzení. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že vyšetrovateľ sa následne správal\núčelovo, keď ho opakovane predvolával na výsluch v mieste vzdialenom 1600km od bydliska žalobcu\na to aj napriek jeho práceneschopnosti a na výsluchy sa teda dostaviť nemohol. Navyše, ruské orgány\ndňa 15. februára 2021 vydali voči žalobcovi preventívne opatrenie, v zmysle ktorého prevzal písomný\nzáväzok obmedzenia pohybu, avšak podľa pečiatky v pase už dňa 14. februára 2021 prekročil hranicu\ns Ukrajinou.\n22. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobca nástojil, že z judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie vyplýva, že § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle možno uplatniť iba ak žalovaný presne\nposúdi objektívnu a subjektívnu stránku trestného činu ako aj prípadný trest v konkrétnom prípade\n(rozsudok z 9. novembra 2010, B a D, C-57/09 a C-101/09). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že musí\nexistovať dôvodné podozrenie aby takto rozhodol. Žalovaný sa nemôže uspokojiť iba s podozrením, ale\nmusí preskúmať celú stránku trestného činu a posúdiť jeho opodstatnenie. To však žalovaný neurobil,\nkeďže sám priznal, že je to nereálne a porušil tým zásadu prezumpcie neviny. Žalovaný považuje\nza smerodajné iba materiály dodané Ruskou federáciou, ktoré vzhľadom na namietané zneužívanie\nInterpolu a všeobecnej situácie spochybňujúcej existenciu právneho štátu v Ruskej federácii nemôžu\npôsobiť hodnoverne a nemôžu byť považované za jednoznačne pravdivé.\nIII. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného\n23. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom závere, že za\núčelom udelenia azylu na území Slovenskej republiky žalobca nepreukázal, že by voči nemu boli prijaté\nakty perzekučného charakteru a to napriek skutočnosti, že je žalobca politicky aktívny už vyše 10 rokov.\nŽalobca sám uviedol, že v politickej strane bol iba radovým členom, na politické aktivity chodil ako bežný\núčastník, nikdy nevystupoval na tribúnach, pred založením strany raz vystúpil na konferencii kde bol aj\nD. a R.. Od roku 2010 sa zúčastnil nespočetného množstva protestov proti vládnemu režimu, z čoho\nštyrikrát bol zadržaný, avšak po spísaní zápisnice bol prepustený na slobodu. Uvedené zatknutia pritom\nnemožno považovať za prenasledovanie podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle. Verejnosť\na policajné zložky vedeli podľa žalobcových slov o jeho aktivitách, no žalobca nemal dôvod sa pred\nštátnymi orgánmi skrývať Za tak dlhú dobu (10 rokov) by policajné zložky voči žalobcovi podnikli určité\nkroky skôr.\n24. Za prenasledovanie nemožno považovať ani trestné stíhanie žalobcu, hoci tvrdí, že je účelové\na vykonštruované kvôli jeho politickým aktivitám. Neexistuje žiaden dôkaz, že by medzi jeho problémami\nv súvislosti so spoločnosťou N. F. a politickými aktivitami existovala akákoľvek spojitosť. Žalovaný\npritom vychádzal z medzinárodného zatýkacieho rozkazu, na podklade ktorého vylúčil, že by malo\ntrestné stíhanie žalobcu politické pozadie. V žalobcovom prípade ide výlučne o súkromný spor, ktorý\nvyvrcholil do trestnej činnosti pre poškodenie súkromnej firmy. Žalovaný navyše vykonal dokazovanie\nz ktorého vyplynulo, že spomínané obchodné spoločnosti naozaj existujú a v danom období malo dôjsť\nk spáchaniu trestnej činnosti presne tak, ako to uvádzajú extradičné materiály vo vzťahu k žalobcovi.\n25. Žalovaný je toho názoru, že hoci bola v prípade žalobcu naplnená prvá podmienka práva na azyl, teda\nže si uplatnil slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania sa, volebné právo alebo právo na odpor,\nabsentuje druhá podmienka, ktorou je prenasledovanie. V priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom\npreukázané, že by žalobca v Ruskej federácii čelil akejkoľvek forme prenasledovania v zmysle § 8\nzákona o azyle.\n26. Vo vzťahu k trestnému stíhaniu a neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný odmietol žalobcove\ntvrdenia, že nerešpektuje prezumpciu neviny, pretože ho mal viackrát v odôvodnení odsúdiť. Žalovaný\npritom rozhodoval v súlade so zvyklosťami a Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951\n\na jeho úlohou bolo posúdiť žiadosť na základe dostupných informácií a vziať do úvahy pravdepodobnú\npríčinu a dôkazy silne poukazujúce na žalobcovu vinu. Z Praktickej príručky o vylúčení za závažné\ntrestné činy EASO: zatýkací rozkaz môže byť cenným zdrojom relevantných spoľahlivých informácií\no (potencionálnych) trestných činoch spáchaných žiadateľom o azyl alebo osobou požívajúcou\nmedzinárodnú ochranu, a pretože môže byť užitočný pri odhaľovaní a/alebo vyšetrovaní možného\nprípadu vylúčenia. Keďže zatýkací rozkaz spĺňa všetky náležitosti, žalovaný nemal dôvod zatýkací\nrozkaz spochybňovať a dospel k záveru, že ide o hodnoverný dôkaz, ktorý v tomto smere napĺňa mieru\npravdepodobnosti.\n27. Žalobca zaslal k vyjadreniu žalovaného repliku, v ktorej zotrval na skorších argumentoch, že existuje\nprepojenie medzi jeho trestným stíhaním a politickými aktivitami, čo preukazuje jeho konzistentná\nvýpoveď. Naopak, žalovaný svoje tvrdenia, že mal vykonštruovať spojitosť medzi jeho opozičnými\naktivitami a trestným konaním podložil iba poukázaním na existenciu zatýkacieho rozkazu z krajiny,\nktorá ho má prenasledovať. Všetky ostatné pochybnosti o dôvodnosti a zákonnosti stíhania, odmietnutie\nprávnej ochrany ako aj objektívne okolnosti v Ruskej federácii sú pre žalovaného absolútne nepodstatné.\nVo svojom vyjadrení pritom žalobca vysvetlil, že vykonštruované trestné stíhanie opozičných aktivistov\nje bežnou stratégiou.\n28. Za špekuláciu označil nové tvrdenie žalovaného, že ak by bol žalobca prenasledovaný, za tak dlhú\ndobu akou je 10 rokov by určite voči nemu štátne zložky podnikli určité kroky. Žalobca zdôraznil, že\nRusko prešlo za posledné roky prerodom z demokratickej a slobodnej krajiny, ktorá bola členom Rady\nEurópy na Putinov režim, pre ktorý z nej musel byť vylúčený. Presne preto, že za posledných pár rokov\nsa útok na opozíciu eskaloval, musel žalobca utiecť. Zhrublo zákonodarstvo krajiny, zvýšil sa nátlak na\nľudí. Navyše, skutočnosť, že sa mu počas slobodnejších čias nič nestalo, nevypovedá nič o tom, že je\nmomentálne prenasledovaný počas neslobodných čias. Na podporu svojich tvrdení poukázal menovite\nna 12 opozičných aktivistov (spolu s uvedením verejne dostupných zdrojov), ktorí sú v podobnej situácii\nako žalobca a boli aktívni dávno pred začatím ich prenasledovania pred rokmi 2021 až 2022.\n29. V súvislosti s trestným stíhaním a zatýkacím rozkazom považoval za dôležité poukázať na\nnezrovnalosti, že žalobca nefiguruje ani v jednej zo zainteresovaných spoločností. Tieto spoločnosti,\nhoci existujú, štatutárni sú iné osoby ako žalobca. V komerčnom registri žalobca našiel spor medzi\ntýmito spoločnosťami, ktorý prebehol v rokoch 2019 až 2020 v súvislosti so zmluvou o pôžičke znejúcej\nna totožnú sumu o ktorú ide v ruskom zatykači. Súd konštatoval, že táto zmluva o pôžičke neexistuje\na nikde sa v rámci rozhodnutia nespomína meno žalobcu, ba dokonca ani okolnosti, ktoré uvádza\nzatýkací rozkaz, pretože ich nepredložila žiadna zo strán. Žalobca mal byť údajne v pozícii návodcu,\nktorý mal manipulovať osoby (I. a C.) prostredníctvom inej osoby (K.), pričom tieto osoby samé tvrdili, že\nžalobcu nepoznajú (staršie výpovede I. a C. ruský vyšetrovateľ samozrejme nepripojil, avšak žalobcovi\nsa podarilo zabezpečiť úradný preklad výsluchu K. z 10. septembra 2020 ktorý doložil ako dôkaz).\n30. Pokiaľ žalovaný považuje príkaz na zatknutie za tak dôveryhodný dôkaz, mal by sa vysporiadať\naj s pochybnosťami, napríklad že meno žalobcu medzi vyššie uvedenými spoločnosťami nefiguruje,\nprečo vyšetrovanie naďalej vedie vyšetrovateľ voči ktorému podal žalobca jasné a adresné oznámenie\no pokuse o korupciu a prečo nebolo nijako vybavené, ako žalovaný vysvetlí, že vyššie zmienené osoby\npo trestnom oznámení žalobcu zmenili svoje výpovede a odrazu ho spoznali, ako aj jasné falšovanie\ndôkazov a iné. Žalovaný konštatuje že, ruským orgánom sa dá veriť dokonca aj čo sa týka poskytnutých\nzáruk, avšak opomenul zohľadniť skutočnosť, že slovenský prokurátor naopak konštatoval, že na záruky\nruských štátnych orgánov pre objektívnu zmenu okolností nemožno vôbec prihliadať.\n31. Žalobca trvá na svojich tvrdeniach, že trestné stíhanie bolo zinscenované a to pravdepodobne pre\nzakrytie sprenevery zásadných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré žiaľ nemá ako preukázať. Ak\nsa mu podarí získať riadne dôkazy, súdu ich predloží, avšak je absurdné, aby žalovaný tlačil žalobcu\nv konaní o udelenie azylu do preukazovania prehnitosti štátnych inštitúcií a ich rozsiahle machinácie.\nRusky zatykač je jeden z mnohých dôkazov, ktorý treba posúdiť kriticky a v kontexte súčasnej situácie\nv Ruskej federácii.\n32. Žalobca uzavrel, že poukázal na množstvo pochybností, nezrovnalostí a problémov súvisiacich\ns týmto trestným stíhaním, ktoré postavil do priameho súvisu s jeho opozičnou činnosťou. Žalovaný\nnaopak nepredložil nič, iba konštantne ponúka svoje nelogické špekulácie.\n33. V nadväznosti na repliku žalobcu zaslal žalovaný správnemu súdu dupliku, v ktorej zrekapituloval\nsvoju argumentáciu, že rozhodol v súlade s ustanovením § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle, keď\nžalobcu vylúčil z poskytnutia doplnkovej ochrany pre vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu\nza spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Preskúmavanie trestného činu nie je predmetom azylového\nkonania ale konania o extradícii. Z dikcie citovaného ustanovenia pritom vyplýva, že postačuje, aby\nexistovalo dôvodné podozrenie spáchania obzvlášť závažného zločinu.\n\n34. K časti vyjadrenia, v ktorom žalobca poukazuje na 12 opozičných aktivistov žalovaný uviedol, že sa\nnejedná o osoby v obdobnom postavení ako žalobca, pretože sa jedná o osoby priamo spájané s osobou\nD., ktoré pracovali v regionálnom ústredí protikorupčnej nadácie, ktorá bola uznaná za extrémistickú,\nresp. sa jedná o osoby, ktoré pracovali ako asistenti koordinátora v D. organizácii.\n35. Žalovaný bol toho názoru, že na prípad žalobcu nebolo možné aplikovať ustanovenie § 13c ods. 4\npísm. c) zákona o azyle, pretože nebol vydaný odsudzujúci rozsudok za spáchanie trestného činu, ktorý\nsa mu kladie za vinu. Keďže doposiaľ nie je známy výsledok extradičného konania a teda ani trestného\nkonania, žalovaný rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. b) zákona\no azyle, pretože, ako už spomenul skôr, zatýkací rozkaz možno považovať za „cenný zdroj relevantných\nspoľahlivých informácií o (potenciálnych) trestných činoch spáchaných žiadateľom o azyl.“.\n36. Žalobca zaslal správnemu súdu doplňujúce vyjadrenie, v rámci ktorého doložil návrh Krajskej\nprokuratúry v Bratislave na nevydanie žalobcu do Ruskej federácie. Žalobca, reagujúc na tvrdenia\nžalovaného v duplike, uviedol, že neozrejmil, prečo ten istý dôkaz (ruský zatýkací rozkaz) prokurátor\n(hoci v extradičnom konaní) posúdil ako nedôveryhodný, avšak v azylovom konaní takýto záver do úvahy\nneprichádza.\n37. Vyjadrenia žalobcu k 12 opozičným aktivistom označil opäť za špekulácie, pretože opomenul\nžalobcove tvrdenia, že spoluzakladal stranu s D., čo preukazuje mnoho dôkazov, ktoré predložil, najmä\npotvrdenia od čelných predstaviteľov. Označení aktivisti boli pritom obyčajní zamestnanci pracujúci\nv regionálnych štruktúrach.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n38. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10,\n§ 13\nods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3\nSSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a\nadministratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu\npodľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez\nnariadenia pojednávania dňa 21. decembra 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods.\n4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo\nzverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n39. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného z 21. augusta 2023,\nktorým rozhodol, že žalobcovi neudeľuje azyl podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle\na zároveň mu neposkytuje doplnkovú ochranu podľa ustanovenia § 13c ods. 2 písm. b) a písm.\ne) a § 20 ods. 4 citovaného zákona. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nie je prenasledovaný\nz dôvodu zastávania určitých politických názorov a žiadosť o azyl podal s cieľom zabrániť bezprostredne\nhroziacemu vydaniu žalobcu do Ruskej federácie na účely jeho trestného stíhania pre spáchanie\nobzvlášť závažného zločinu.\n40. Správny súd musel prisvedčiť námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je navyše v rozpore s podkladmi nachádzajúcimi sa\nv administratívnom spise, čo sa premietlo do jeho nedostatočného odôvodnenia v ktorom absentuje\nvysporiadanie sa s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu a predloženými dôkazmi.\n41. Posudzovanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu v rámci Spoločného európskeho azylového\nsystému (na ktorého budovaní sa podieľa aj Slovenská republika) prebieha v dvoch na seba\nnadväzujúcich etapách, ktorých vykonanie musí byť náležite odzrkadlené v odôvodnení rozhodnutia\no žiadosti. Každé rozhodnutie, by preto malo sledovať určitú logickú a chronologickú postupnosť.\n42. Prvou etapou je zisťovanie skutkového stavu, pri ktorom by mal migračný úrad úzko spolupracovať\nso žiadateľom o azyl. Zisťovanie skutkového stavu v tomto kroku je v zásade skúmanie dôveryhodnosti\nazylového príbehu žiadateľa a to ako celku ako aj s prihliadnutím na jeho detaily. Na tento účel by mal\npreto žalovaný jednoznačne uviesť, ktorým tvrdeniam verí a bude na ich základe hodnotiť aj žiadosť\no udelenie azylu a naopak, ktorým neverí (a prečo) a nebude ich zohľadňovať. Iba s dôveryhodným\npríbehom totiž možno ďalej pracovať a právne ho posudzovať, či žiadateľovi hrozí prenasledovanie pre\nniektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle.\n43. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\n\n(ďalej len „smernica č. 2011/95/EÚ“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné\nzohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným\nspôsobom a v jej kontexte.\n44. Pri posudzovaní dôveryhodnosti azylového príbehu by preto mal migračný úrad vychádzať z čl. 4\nods. 5 smernice č. 2011/95/EÚ, podľa ktorého v prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej\nje povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu (čo je aj prípad právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone o azyle, konkrétne § 4 ods. 1), a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie\nsú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené\ntieto podmienky: a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť; b) boli predložené\npríslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé vysvetlenie týkajúce\nsa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí; c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické\na prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa\nprípadu žiadateľa; d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo\nžiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť\nžiadateľa.\n45. Citované ustanovenie teda pamätá na prípady, kedy žiadateľ nepodložil svoje tvrdenia dostatočnými\ndôkazmi, avšak za dodržania vyššie uvedených kritérií je migračný úrad povinný uplatniť zásadu\nv pochybnostiach v prospech žiadateľa. Uvedené je odzrkadlené už v ustálenej a notoricky známej\njudikatúre kasačného súdu.\n46. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán\nnezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach\nžiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania či vážnej\nujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou. Nemožno pritom prehliadnuť, že nesprávne\nrozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho môže mať nedozerné\nnásledky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom\nna štandard dôkazného bremena (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015).\n47. V rozsudku z 27. marca 2008, č. j. 4 Azs 103/2007-63, Najvyšší správny súd Českej republiky\nozrejmil, že „Zásada tzv. materiální pravdy má v řízení o udělení azylu svá specifika spočívající\nv pravidelné nedostatečnosti důkazů prokazujících věrohodnost žadatelových tvrzení. Je však na\nsprávním orgánu, aby prokázal i vyvrátil pravdivost žadatelových tvrzení, a to buď zcela nevyvratitelně\nzjištěním přesných okolností vážících se na stěžovatelova tvrzení, anebo alespoň s takovou mírou\npravděpodobnosti, která nevyvolává zásadní pochybnosti o správnosti úsudku správního orgánu.“\n48. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená\nto, že by snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky\ndiskvalifikovala.\n49. Tejto problematike už bola v minulosti venovaná v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nemalá pozornosť a existuje k nej preto bohatá a ustálená judikatúra. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky už v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015 akcentoval,\nže: „ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 ZoA, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“\n50. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013 ďalej\nrozviedol, že: „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými\ndôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú“. Ak sa teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú\ndobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek\ndrobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine\npôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať.\n\n51. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s\nohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v\nbudúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v\nprospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016 sp. zn.\n10Sža/12/2016).\n52. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie dôveryhodnosti jednotlivých\nčiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej\nochrany teda zo svojho posudzovania nemôže sťažovateľom tvrdenej skutočnosti vylúčiť len preto, že\nexistuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá sťažovateľ.\n53. Druhou etapou posudzovania azylovej žiadosti je, ako už správny súd naznačil, vlastné právne\nposúdenie ustáleného azylového príbehu, pričom v tejto etape ide už o výlučnú činnosť migračného\núradu. Správny úd však opakuje, že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyhodnoteniu celého azylového príbehu\nžalobcu, resp. jeho smerodajných častí, a k ustáleniu východiskového skutkového základu, nie je dôvod\naby vôbec migračný úrad začal neúplne vyhodnotený azylový príbeh právne posudzovať.\n54. S ohľadom na vyššie uvedené a za prihliadnutia na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu\ndospel správny súd k záveru, že žalovaný načrtnutým spôsobom nepostupoval, keď sa nevysporiadal\nso všetkými časťami žalobcovho relatívne rozsiahleho azylového príbehu, ktorý predostrel a podložil\nho listinnými dôkazmi, fotografiami a videonahrávkami a preto nie je ani správnemu súdu zrejmé, či ho\nvyhodnotil ako celok vierohodný, alebo ho žalobca presvedčil iba v časti jeho tvrdení, prípadne vôbec.\nPosúdenie azylového príbehu je do vlastného odôvodenia rozhodnutia prenesené chaoticky, sekvenčne\na tendenčne, a preto aj právne posúdenie na jeho základe poskytnuté nemôže byť náležité. Navyše,\nvyvracanie vybraných žalobcových tvrdení je skôr argumentačnou šikovnosťou žalovaného založenou\nna domnienkach ako na dokazovaním zistených skutočnostiach.\n55. Napríklad, už iba prijaté závery ohľadom žalobcom tvrdenej politickej angažovanosti a verejného\nprejavovania sympatií politike opozičného lídra D., nemohli byť náležité. Žalovaný totiž žalobcu postavil\ndo svetla bežného občana a to prevažne konštatovaním, že hoci sa zúčastňoval na manifestáciách\na bol aj viackrát zadržaný, vždy bol prepustený a ďalšie problémy pre neho zo zadržaní nevyplynuli.\nInými slovami, žalovaný síce nepoprel, že je žalobca podporovateľom D., no jeho aktívne zapojenie do\npolitickej strany D. I. ako aj činnosť s tým súvisiaca bola otázna.\n56. V prvom rade žalovaný uvedené zistenia nezasadil do časového rámca eskalujúcej a zhoršujúcej\nsa politickej situácie v Rusku (čo jednoznačne vyplýva zo zaobstaraných materiálov – viacerých\npolytematických správ o Ruskej federácii založených v administratívnom spise) avšak predovšetkým\ntieto zistenia neposúdil v širšom kontexte žalobcových tvrdení. Žalobca totiž primárne argumentoval,\nže bol jedným zo zakladajúcich členov strany D. I., pričom s týmto tvrdením sa žalovaný vysporiadal\nnanajvýš povrchne, keď iba s odkazom na doplňujúci pohovor, v ktorom si žalobca nespomenul na mená\nľudí na jednej z fotografií, spochybnil jeho pôsobenie v strane a teda predovšetkým skutočnosť, že bol\njej zakladajúcim členom. Zo zápisnice pritom jasne vyplýva, že žalovaný sa dopytoval na mená osôb iba\nz jednej fotografie, pričom žalobca uviedol, že s dopytovanými osobami sa stretával iba do roku 2014, nie\nje s nimi viac v kontakte ale je v kontakte s inými členmi strany D. I.. Menovite však uviedol tri osoby\nktoré boli zvolené za mesto Moskva, kde pôsobil aj žalobca. S prihliadnutím na ozrejmenie poskytnuté\nžalobcom sa javí ako celkom pochopiteľné, že si na mená ľudí s tak dlhým časovým odstupom takmer\n10 rokov spomenúť nevedel. Toto zaváhanie sa podľa názoru správneho súdu dostáva do úzadia\npopri ostatných tvrdeniach žalobcu, podľa ktorých boli ministerstvu spravodlivosti predložené dokumenty\npotrebné k zaregistrovaniu strany a tieto sa tam aj s menami všetkých zakladajúcich členov nachádzajú.\nKľúčovými dôkazmi k žalobcovým tvrdeniam však boli predložené listy od opozičných lídrov, O. Q. J.\na J. I. ktoré žalovaný skutočne úplne odignoroval a v napadnutom rozhodnutí o nich nie je ani zmienka.\nParadoxom je, že žalovaný si zisťoval informácie o pôsobení J. I. (ktorému bol udelený azyl vo Veľkej\nBritánii), avšak tieto už následne pre posúdenie dôveryhodnosti dôkazu a žalobcovho azylového príbehu\nnezohľadnil.\n57. Krátkozraké sú konštatovania žalovaného, že žalobca nebol politicky aktívny, pretože na\nmanifestáciách verejne nevystupoval a preto voči nemu nemohli byť prijaté žiadne akty perzekučného\ncharakteru. Je pravdou, že pokiaľ by žalobca nebol členom (síce neregistrovanej) politickej strany\n(čo sa však správnemu súdu s ohľadom na konzistentné tvrdenia žalobcu, ním predložené fotografie\na listiny a na druhej strane informácie zaobstarané žalovaným nachádzajúce sa v administratívnom\nspise zatiaľ javí ako nepravdepodobné) verejne by na manifestáciách nevystupoval a jeho politické\n\npreferencie by prejavoval iba v súkromí, veľmi ťažko by preukazoval jeho angažovaní sa v politike.\nPozornosti správneho súdu však neušlo, že žalovaný mal vedomosť aj o verejnom blogu žalobcu, ktorý si\nviedol ako politický denník na stránke www.bakanov.eu/msk (a na sociálnej sieti Facekook) už niekoľko\nrokov a zachytáva jeho politické aktivity proti vládnemu režimu a vojne v Ruskej federácii. Hoci dňa\n12. apríla 2022 žalovaný požiadal o poskytnutie informácií (č. l. 104 administratívneho spisu), či sa\nna webovej stránke nachádzajú záznamy o politickej činnosti žalobcu, nevedno prečo, zadal odboru\ndokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného na preverenie iba jednu podsekciu stránky\nwww.bakanov.eu/job kde sa nachádza iba životopis odkazujúci na jeho vedeckú kariéru, avšak ignorujúc\nzvyšný rozsiahly politický obsah (čl. 41 – 45 administratívneho spisu) ktorý mohol poskytnúť cenné\ninformácie o žalobcových tvrdeniach. Opomenuté zostali aj tvrdenia žalobcu, že mu bol v rámci domovej\nprehliadky zaistený osobný počítač, v ktorom mal uložené informácie týkajúce sa jeho politickej činnosti\na nadväzujúceho vyhrážania sa vyšetrovateľom. Aj v tomto smere preto zistenia žalovaného v súvislosti\ns azylovým príbehom nemožno hodnotiť ako dostatočné.\n58. Napokon v tejto súvislosti správny súd dodáva, že hoci žalovaný preveroval predovšetkým verejné\nzdroje, či je v nich zmienka o žalobcovej politickej angažovanosti, žalobcova osoba nemusí byť\npredmetom článkov v médiách a nemusí sa stať všeobecne známym, ako sám D. a jeho najbližší\nspolupracovníci. Žiadateľ o azyl však musí tvrdiť, že vyvíjal určitú aktivitu a v takej intenzite, na základe\nktorej sa dostal do povedomia štátnych orgánov daného štátu a sa stal preň nepohodlným, čo mohlo\nspustiť mechanizmus perzekúcií. Táto nepohodlnosť sa pritom mohla prejaviť až po určitej dobe a nie\nbezprostredne po prvotnom počine žiadateľa.\n59. K trestnému stíhaniu žalobcu, ktoré žalovaný vyhodnotil iba na základe argumentačných kľučiek\na domnienok ako nesúvisiace s jeho politickou angažovanosťou správny súd opätovne poukazuje na\nustálený právny názor kasačného súdu, že žalovaný nemôže žiadateľom tvrdené skutočnosti vylúčiť\nlen preto, že existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá\nžiadateľ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 12/2022 z 26. októbra\n2022 zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\npod č. 39/2023). Ak by bolo len primerane pravdepodobné, že tvrdenie žiadateľa o azyl je pravdivé čo do\nuskutočnenia udalosti tak ako ju opisuje žiadateľ, migračný úrad nemôže toto tvrdenie vylúčiť z ďalšieho\nposudzovania ale musí mu dať patričnú váhu.\n60. Práve v rozpore s uvedeným postupoval žalovaný, ktorý bez zohľadnenia žalobcom prezentovanej\nargumentácie, že Ruská federácia zneužíva trestné stíhania ako odplatu kritikom putinovského režimu,\nna základe domnienok a čisto formálneho posúdenia podkladov k extradícii dospel k záveru, že\nsa o prenasledovanie nejedná. Indície na preverenie týchto tvrdení pritom mohol žalovaný vyčítať\nz Polytematickej správy z 21. júna 2023, ktorú sám zabezpečil. Napríklad (v bode 2.) z článku\nmimovládnej ukrajinskej organizácie zameranej na ochranu ľudských práv Zmina, publikovaného 24.\naugusta 2022, vyplýva, že novinár a nezávislý prispievateľ J. A. bol uznaný vinným z nezákonného\nskladovania a prepravy výbušného zariadenia, pričom, toto konanie bolo označované ochrancami\nľudských práv za sfalšované, pretože mu boli nastražované zbrane. Aj sám I. bol obvinený zo sprenevery\n(bod 6 predmetnej správy), pretože mal ukradnúť príspevky na kampaň. Z bodu 13 Polytematickej\nsprávy z 23. novembra 2022 vyplýva, že rusky občan, ktorý aktívne participoval na protivládnych\nprotestoch mal byť vrátený z Bulharska do Ruskej federácie pre údajné daňové podvody. Uvedené\nzistenia naznačujú, že hoci poprední politickí opoziční predstavitelia môžu čeliť trestnému stíhaniu\nsúvisiacemu priamo s ich politickým pôsobením, osoby, ktoré nie sú verejne známe avšak verejne\ndeklarujú svoje opozičné politické zmýšľanie a dostali sa preň do záujmu štátnych orgánov, môžu čeliť\nvyfabrikovaným a sofistikovanejším obvineniam, ktoré na prvý pohľad vôbec nesúvisí s ich politickou\nangažovanosťou.\n61. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žiadne zdroje nepotvrdili, že by\ntrestnému stíhaniu čelili bežní občania, ktorí verejne nevystupovali (za akého označil aj žalobcu, pričom\ntieto tvrdenia sa správnemu súdu javia ako sporné), avšak z Polytematických správ nevyplýva, že by\notázku v tomto znení žiadal od odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného, ktorý\nsprávu vypracovával, zodpovedať. Je potom samozrejmé, že výslovné zmienky sa v správe nachádzať\nnemohli, avšak ako už správny súd naznačil vyššie, indície detegovať možné bolo.\n62. Aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Českej republiky je zrejmé, že touto otázkou\nsa vo viacerých konaniach zaoberal s konštatovaním, že žalovaný mal na tvrdenia o účelovosti trestných\nstíhaní, ktoré boli označené ako vyfabrikované, prihliadať optikou aktuálnych zistení o Ruskej federácii.\nNapríklad v konaní vedenom pod č. j. 62 Az/27/2021 riešil žalovaný žiadosť ruskej štátnej občianky,\nktorá o sebe tvrdila, že je členkou a dobrovoľníčkou hnutia D. a že bolo voči nej a jej manželovi\nzahájené vyfabrikované trestné konanie pre podvod. V konaní vedenom pod č. j. 5 Azs/156/2023\n\ntaktiež žiadateľ o medzinárodnú ochranu ruskej štátnej príslušnosti tvrdil, že vystupoval v prospech\nD. a pomáhal organizovať stravovanie demonštrantov. V jeho prípade bol poslaný do psychiatrickej\nnemocnice. Súd konštatoval, že „Pak by se skutečně jednalo ... o zmiňovanou smutně proslulou praktiku\n„justiční psychiatrie“, která byla, jak je všeobecně známo, velmi rozšířena v někdejším Sovětském svazu\na nelze ji dle samotných informací o zemi původu, které shromáždil žalovaný (viz informace MZV ČR\nze dne 9. 4. 2020, č. j. 100570-6/2020-LPTP, Ruská federace – péče v rámci sociálního a zdravotního\nsystému o osoby s psychickými problémy či onemocněním nevyžadujícím hospitalizaci, hospitalizace v\npsychiatrických zařízeních, bod 11) rozhodně vyloučit ani u současného totalitního režimu vládnoucího\nv putinovském Rusku. ... To, že je stěžovatel skutečně psychicky nemocný, bez dalšího nevylučuje\nmožnost, že právě jeho psychické onemocnění bude zneužito k jeho faktickému uvěznění v psychiatrické\nléčebně, ač by samo o sobě takový krajní postup nevyžadovalo (sám žalovaný se odvolává na lékařské\nzprávy, podle nichž stěžovatel není nebezpečný sobě ani svému okolí). Ani pokud by se tak dělo\nna příkaz lékaře a případně se souhlasem soudu, nemůže to být v režimu, jaký panuje v současné\nRuské federaci, bez dalšího zárukou, že se nejedná o pronásledování z azylově relevantních důvodů..“.\nPoukazom na uvedené konania mienil správny súd demonštrovať, že praktiky Ruskej federácie voči\nstúpencom a opozičným aktivistom môžu byť naozaj rôznorodé a ich výskyt nie je výnimočný. Ku\npreverovaniu uvedených tvrdení preto treba pristupovať veľmi pružne, opatrne a neunáhlene.\n63. V tomto smere je potrebné dodať, že po prvotnom zrušujúcom rozsudku, kedy žalovaný založil\nzávery o trestnej minulosti žalobcu a dôveryhodnosti jeho aktuálneho trestného stíhania pre podvod na\ninformáciách netýkajúcich sa osoby žalobcu, žalovaný nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie a okrem\ninformácií týkajúcich sa aktuálnej situácie v Ruskej federácii a všeobecných informáciách o právnej\núprave trestného činu podvodu v Ruskej federácii a hroziaceho trestu ignoroval zásadu materiálnej\npravdy a na podklade tvrdení žalobcu nedoplnil dôkazy tak, aby boli potvrdené alebo vyvrátené.\nŽalovaný sa snaží navodiť pomerne kvalifikovaný dojem, že neexistujú relevantné dôvody pre obavy\nz prenasledovania žalobcu, avšak pre uvedené konštatovanie dokonca neberie na zreteľ ani tie podklady\nrozhodnutia, ktoré sám zabezpečil.\n64. Napokon, dôvodné boli aj námietky žalobcu voči neposkytnutiu doplnkovej ochrany v dôsledku\ndôvodného podozrenia, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin. Zákonodarca v ustanovení §\n13c ds. 2 zákona o azyle ustanovuje, že postačuje dôvodné podozrenie, že kritériá pre neposkytnutie\ndoplnkovej ochrany boli naplnené. Žalovaný však dôvodné podozrenie vyvodzuje de facto iba\nz existencie zatýkacieho rozkazu a splnenia jeho formálnych náležitostí. Sám pritom poukazuje na\nPraktickú príručku o vylúčení za závažné trestné činy EASO, podľa ktorej: zatýkací rozkaz môže byť\ncenným zdrojom relevantných spoľahlivých informácií o (potencionálnych) trestných činoch spáchaných\nžiadateľom o azyl... Zatýkací rozkaz je teda zdroj informácií, s ktorými má migračný úrad ďalej\npracovať a na ich základe vyhodnocovať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a to za\nsúčasného prihliadnutia na azylový príbeh žalobcu a situácie, v ktorej sa krajina vystavenia zatýkacieho\nrozkazu nachádza. Žalovaný nevyhodnocuje, či sa trestný čin stal, v takom rozsahu, ako by tomu\nbolo v riadnom trestnom konaní, ale zadovážené údaje vyhodnocuje na účely posúdenia poskytnutia\ndoplnkovej ochrany, a, či možno dospieť k záverom, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca\nobzvlášť závažný zločin skutočne spáchal. Toto dôvodné podozrenie musí byť prostredníctvom úvah\nžalovaného zachytené v odôvodnení rozhodnutia. Nemožno teda slepo vychádzať iba z existencie\nzatýkacieho rozkazu a bez ďalšieho konštatovať, že sa možno domnievať že žalobca trestný čin spáchal.\nV opačnom prípade treba dať za pravdu žalobcovi, že by to bol jednoducho uplatniteľný mechanizmus\npre štáty akým je Ruská federácia (ktorá od 16. septembra 2022 nie je členom Rady Európy a zmluvnou\nstranou Európskeho dohovoru o ľudských právach, o vylúčení ktorej rozhodla Rada Európy už 16. marca\n2022) ako zabrániť udeleniu azylu alebo doplnkovej ochrany, resp. ho úplne znemožniť.\n65. Správny súd preto uzatvára, že námietky žalobcu považoval v celom rozsahu za dôvodné,\npretože napadnuté rozhodnutie nemôže v podobe, akom sa vysporiadalo so žalobcom prezentovaným\nazylovým príbehom ako aj s ohľadom na rozsiahle informácie o aktuálnej bezpečnostnej a politickej\nsituácii v Ruskej federácii (ktoré sú, hoci súčasťou administratívneho spisu, v napadnutom rozhodnutí\nnavyše zohľadnené iba minimálne) obstáť. Žalovaný nedostatočne odôvodnil, či v súlade s princípom\ndôkazného bremena primeranej pravdepodobnosti, možno vychádzajúc z chronologického sledu\nžalobcom popisovaných udalostí pred jeho bezprostredným opustením Ruskej federácie, vylúčiť, že\ntie nemali spoločného menovateľa a to zameranie sa ruských štátnych orgánov na neho ako osobu\nopozične politicky sa angažujúcu. V dôsledku uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov\npodľa § 191ods. 1 písm. d), e) a f) v spojení s ustanovením § 220 SSP zrušuje a vec vracia žalovanému\nna ďalšie konanie.\n\n66. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného nanovo posúdiť dôveryhodnosť žalobcovho\nazylového príbehu a to komplexne a v postupnostiach ako načrtol správny súd v odseku 42 predmetného\nrozsudku. Bude vychádzať z tvrdení žalobcu o jeho politickej angažovanosti podloženej fotografiami,\nvideami, listinami ako aj z tvrdení o prenasledovaní v dôsledku vykonštruovaného trestného stíhania a to\nvšetko za kritického zohľadnenia všetkých aktuálnych informácií o Ruskej federácii o stave ľudských práv\na bezpečnostnej a politickej situácie, zameraných na preverenie prípadného prenasledovania občanov\nv pozícii aktivistov a podporovateľov D., prípadne členov jeho politickej strany, ktorí nie sú jej vrcholnými\npredstaviteľmi.\n67. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n68. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}