{"guid": "1e1223b7-a98a-4bc2-8312-1d0e3a7b0907:a938606c-994e-4621-a973-405130417c2a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100731.1", "spisova_znacka": "13Saz/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/7/2023 z 12. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. septembra 2023, sp. zn. 13Saz/7/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100731.1", "identifikacne_cislo": "0723100731", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2023-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a938606c-994e-4621-a973-405130417c2a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100731.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100731.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100731.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Saz/7/2023\n0723100731\n12. 09. 2023\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100731.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci\nžalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika, bez dokladu\ntotožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská\nrepublika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody\n12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Mobilná jednotka Policajného\nzboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA5-1127-031/2023-AV zo dňa 13.07.2023 o zaistení žalobcu a o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2023 (žalovanému dňa 24.08.2023) sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-1127-031/2023-AV zo dňa 13.07.2023\n(napadnuté rozhodnutie) o zaistení, svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“) rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA5-1127-031/2023-AV zo dňa 13.07.2023 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) podľa § 88a ods. 1 písm. c) tohto zákona rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu najviac\ndo 13.10.2023 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne\ns cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie na základe rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení podľa § 88 ods. 1 písm. b) tohto zákona pod č. PPZ-HCP-BA5-1127-010/2023-AV zo\ndňa 13.04.2023, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola určená lehota na vycestovanie. Žalovaný\nzároveň rozhodol o umiestnení žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\nŽalobca požiadal o azyl dňa 24.05.2023 a žalovaný až dňa 13.07.2023 vydal napadnuté rozhodnutie\no prezaistení žalobcu ako žiadateľa o azyl, čím nepostupoval v zmysel § 77 ods. 5 zák. o pobyte\ncudzincov. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu,\nže žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Je nevyhnutné,\naby rozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s § 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 2 zák.\no pobyte cudzincov presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej\nzávažné prostriedky než zaistenie, že žiadosť o azyl bola výlučne účelová, a že naďalej existuje\nreálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie\ntieto atribúty riadneho odôvodnenia nespĺňa, a jeho držanie v zaistení na jeho podklade je preto\nnezákonné. Žalovaný v rozhodnutí vôbec neskúmal podmienky krajine, do ktorej má byť žalobca\n\nvrátený z pohľadu dodržiavania ľudských práv, čím nedostatočne zistil skutkový stave veci. V krajine\npôvodu žalobcu v Pakistane je zlá bezpečnostná situácia. Z informácií uverejňovaných na internetovom\nportály Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky aktualizovaných\nku dňu 11.05.2023 vyplýva, že „Veľvyslanectvo SR v Teheráne neodporúča turistické cesty do\nPakistanu a v prípade nevyhnutných ciest do krajiny odporúča spolupracovať s vierohodným domácim\npartnerom, ktorý by mal byť schopný poskytnúť čo najvyššiu úroveň bezpečnosti pri pohybe po\nkrajine. Bezpečnostná situácia v krajine, aj v súvislosti s dlhodobým vývojom v Afganistane, je zlá s\ntendenciou ďalšieho zhoršovania. Vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v krajine a možné\nriziká Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR dôrazne neodporúča občanom\nSR smerujúcim do Pakistanskej islamskej republiky cestovať do oblastí severozápadného Pakistanu\nsusediacich s Afganistanom (provincia Khyber-Pakhtunkhwa, provincia Balučistan s vysokým rizikom\nsektárskeho a etnického násilia, Lahore, kde hrozia bombové atentáty). Teroristické útoky a násilie majú\nstále vysokú tendenciu a nie sú teritoriálne obmedzené iba na uvedené najviac rizikové územia. Útok\naj na civilné ciele je v súčasnosti možný prakticky na ktoromkoľvek mieste v Pakistane. Hrozí vysoké\nriziko útoku na zahraničné osoby a objekty, prevažne z krajín západného sveta. Únosy s cieľom získania\nvýkupného majú stúpajúcu tendenciu. Ohrozené sú budovy západných spoločností, vládne objekty a\núrady, kresťanské zariadenia. Mimoriadne vysoké riziko sektárskeho a etnického násilia je v meste\nKaráči, kde je aj vysoká úroveň bežnej kriminality. Veľvyslanectvo neodporúča cesty autom z Iránu do\nPakistanu.“ (zdroj: https://www.mzv.sk/pakistan).\n3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že počas vstupného pohovoru ako žiadateľ o azyl uviedol, že\no azyl žiada z náboženských dôvodov, nakoľko patrí do šítskej moslimskej vetvy, ktorá je v menšine\na mal s touto skutočnosťou problém už počas strednej školy, kde opakovane došlo voči nemu a jeho\nblízkym k opakovaným fyzickým útokom hraničiacich o obavu o vlastný život. Žalovaný s v napadnutom\nrozhodnutí nezaoberal uložením menej prísneho donucovacieho opatrenia v prípade zaistenia žalobcu.\nOdmietol žalobcu umiestniť do záchytného tábora v Humennom, kde by ako účastník konania mal oveľa\npriaznivejšie podmienky na realizáciu základných práv a slobôd ako žiadateľ o azyl. Žalobcovo správanie\nuž v minulosti nejavilo známky, že by rozhodovací proces maril. Žalovaný prijal nesprávny záver\no účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania, minimálne\nkonfrontovaním tvrdení žalobcu. Nesprávny a predčasný záver o účelovosti žiadosti žalobcu o azyl\na o riziku úteku vyvodil žalovaný iba z toho že žalobca dňa 24.05.2023 požiadala o udelenie azylu\na subsumoval to pod dôvod, že chce zmariť administratívne vyhostenie. Vo veci žalobcu neboli\nzistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia\nnahrádzajúceho zistenie napr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobca je oprávnený s zdržiavať\nv azylovom zariadení, kde by mu boli zabezpečené základné potreby. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe dĺžku stanovenej doby zaistenia. Je\nnevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci\nnaďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, pričom\nzrealizovanie účelu zaistenie možno uskutočniť v zákonom stanovených lehotách. Žalobca poukázal na\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Sa/108/2018 zo dňa 06.12.2018, sp. zn. 8Sa/99/2018\nzo dňa 23.10.2018 a sp. zn. 7Sas/27/2018 zo dňa 05.04.2018, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n1Sp/20/2012 a sp. zn. 1Sp/36/2014 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sza/4/2012.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal doterajší priebeh administratívneho konania,\nvrátene rozhodnutí súdov vo veci zaistenia žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobcovi bola daná možnosť\nv zápisniciach o podaní vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia, aby sa vyjadril k prekážkam vyhostenia\ndo Pakistanskej islamskej republiky. Žalobca uviedol, že v domovskej krajine je ťažká situácia a nechce\nsa tam vrátiť, nehrozí mu tam trest smrti resp. neľudské zaobchádzanie. Bola mu daná možnosť,\nči chce požiadať o azyl na území SR, čo v zápisnici odmietol. O azyl požiadal až dňa 24.05.2023.\nOdporúčania Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej ako „MZV“) necestovať\ndo Pakistanskej islamskej republiky je určené občanom SR. Žalobca ako občan Pakistanskej islamskej\nrepubliky disponuje osobnou miestnou znalosťou v krajine, na základe čoho sa môže vyvarovať\nrizikovým miestam a udalostiam. Ohrození sú najmä turisti zo západných krajín a inštitúcie a budovy\nzápadných krajín. Miesto, ktoré žalobca uviedol ako miesto jeho posledného pobytu je od oblastí\noznačených MZV ako rizikových vzdialené rádovo v stovkách až tisíckach kilometrov. Mieru rizika v\nPakistanskej islamskej republiky nemožno vzhľadom na jej veľkú rozlohu vyhodnocovať celoplošne.\nPokiaľ má žalobca skutočnú obavu o svoj život, mohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej\nochrany už v prevej bezpečnej krajine, v tomto prípade v Bulharsku. Prostredníctvom systému RCMS\n\n(readmission case management system — ktorý slúži na komunikáciu orgánov Slovenskej republiky s\nautoritami Pakistanu), bol žalobca stotožnený, na základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný\ndoklad potrebný k vyhosteniu. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) podporuje humánnu a\nriadenú migráciu, ktorá prináša prospech všetkým. Poskytuje služby, poradenstvo a pomoc vládam\naj migrantom. Túto svoju iniciatívu premietla aj do projektu RCSM. V danom projekte IOM poskytuje\npodporu pre systém RCMS a koncových užívateľov. Účelom systému RCMS je stotožnenie cudzích\nštátnych príslušníkov Pakistanskej islamskej republiky a koncových užívateľov. Žalovaný mal za to,\nže organizácia IOM by sa nepodieľala na projektoch, ktorými by boli porušované základné ľudské\npráva a slobody a v prípade, ak by bola zlá bezpečnostná situácia v Pakistanskej islamskej republike\nnepodieľala by sa vôbec na činnosti projektu RCSM. Žalovaný skúmal možnosť uloženia miernejších\nopatrení a v tomto prípade je zrejmé, že účastník konania nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na\núzemí Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Z\nuvedeného je nespochybniteľne preukázané, že účastník konania by tieto stanovené podmienky nevedel\nsplniť a preto účastník konania nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na\nvýkon administratívneho vyhostenia. Žalobca v zápisniciach uviedol, že na území Slovenskej republiky\nnevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie.\nNa základe uvedeného žalovaný nemohol rozhodnúť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte\ncudzincov, teda nemohol žalobcovi uložiť hlásenie pobytu. Žalobca taktiež nedisponoval potrebnými\nfinančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky, až do realizácie\nadministratívneho vyhostenia. K uloženiu miernejších donucovacích opatrení nepristúpil žalovaný aj\npreto, že v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ako aj rozhodnutia o predĺžení zaistenia sa domnieval,\nže žalobca by nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia, teda existencia\nrizika úteku je dôvodná. Dôvodná aj z dôvodu, že žalobca uviedol cieľovú krajinu Taliansko.\n5. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nevyužil ani jednu z troch možností na podanie žiadosti o azyl,\nktoré mal na útvare Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava, a taktiež túto možnosť nevyužil ani po\numiestnení do ÚPZC Medveďov. Žalobca zažiadal o azyl až po tom, čo bol stotožnený pomocou systému\nRCMS, na základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný doklad potrebný k vyhosteniu. Z vyššie\nuvedeného je zrejmé, že žalobca nemal záujem žiadať o azyl alebo o jednu z foriem medzinárodnej\nochrany, či už na území Slovenskej republiky alebo taktiež v prvej bezpečnej krajine, teda Bulharsku.\nRozhodnutie požiadať o azyl na území Slovenskej republiky učinil až v momente, kedy začalo byt'\nzrejmé, že existuje vysoká pravdepodobnosť úspešnej realizácie administratívneho vyhostenia. Takýto\nkrok žalobcu javí vysokú mieru podozrenia z účelovosti žiadosti o azyl. Na základe vyššie uvedeného\nmal žalovaný za to, že existuje významné podozrenie, že žiadosť o azyl zo strany žalobcu bola podaná\núčelovo, a v prípade jeho ubytovania v špecializovanom ubytovacom centre a zariadení pre žiadateľov\no azyl by mohlo dôjsť k úteku resp. opusteniu územia Slovenskej republiky a tým aj k zmareniu\nadministratívneho vyhostenia. Žalovaný v prípade určenia dĺžky doby zaistenia podľa § 88a ods. 2 zák.\nč. 404/2011 Z. z. nevyužil maximálnu lehotu zaistenia žalobcu, čím dodržal zásadu primeranosti. Počas\nuvedenej doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať, či žiadosť\nžalobcu o udelenie azylu je oprávnená alebo nie. Žalovaný mal za to, že zaistenie žalobcu vychádza zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. Žalovaný skúmal podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či\núčel zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny naďalej trvá. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu na\nvýkon administratívneho vyhostenia za účelné a efektívne, vecne správne a v každej časti aj dostatočne\nodôvodnené. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.\n6. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.04.2023 hliadka OO PZ Brodské zadržala\nžalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v\ninformačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti\ntlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo\nžalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu\njeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom\ntotožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí mu riziko\nprenasledovania v domovskej krajine; žalobca nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky.\n7. Žalovaný dňa 14.04.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. PPZ-HCP-BA5-1127-010/2023-AV a následne vydal\nrozhodnutie o zaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\n\nna výkon administratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 14.05.2023. Následne\nžalovaný správny orgán vydal rozhodnutie o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BA5-1127-026/2023-AV\nzo dňa 13.05.2023 a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do\n13.07.2023.\n8. Listom č. PPZ-HCP-BA5-1127-018/2023-AV, zo dňa 09.05.2023 Útvar policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov sa obrátil na žalovaného a požiadal o predĺženie zaistenia žalobcu, ktorý bol\nzaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného\ncestovného dokladu. Dňa 08.05.2023 bola identita účastníka potvrdená a momentálne čaká na\nvystavenie náhradného cestovného dokladu.\n9. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-1127-026/2023-AV zo dňa 13.05.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení\nzaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 13.07.2023, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a\n§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovanému bola dňa\n11.05.2023 doručená žiadosť ÚPZC Medveďov o predĺženie zaistenia, z ktorej vyplýva, že predĺženie\nzaistenia je potrebné z dôvodu, že bol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie\na následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Predĺženie zaistenia je o. i. nevyhnutné na\nrealizáciu vyhostenia na územie Pakistanskej islamskej republiky. Žalovaný zároveň dospel k záveru,\nže v prípade žalobcu nie je možné realizovať alternatívny spôsob zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm.\na) a b) o pobyte cudzincov, pretože žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohli byť uložené\npovinnosti podľa označeného zákonného ustanovenia.\n10. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 23.06.2023, č. k. 14Saz/2/2023-41 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-1127-026/2023-AV zo dňa\n13.05.2023 a prepustenia zo zaistenia. Najvyšší správny súd SR rozsudkom zo dňa 24.07.2023, sp.\nzn. 6Sak/1/2023 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti tomuto rozsudku tunajšieho súdu.\n11. Listom č. PPZ-HCP-BA5-1127-018/2023-AV, zo dňa 11.07.2023 Útvar policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov oznámil žalovanému, že dňa 10.07.2023 bolo z informačného systému zistené, že\núčastník konania bol identifikovaný a vystavenie náhradného cestovného dokladu je tým pádom reálne.\n12. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-1127-031/2023-AV zo dňa 13.07.2023 žalovaný zaistil\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o azyl a podľa § 88a ods. 2\nzákona stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 13.10.2023. V odôvodnení\nrozhodnutia žalovaný popísal doterajší priebeh administratívneho konania. Ďalej uviedol, že žalobca\npožiadal dňa 24.05.2023 o udelenie azylu na území SR. Správny orgán skúmal trvanie účelu zaistenia a\ns poukazom na možnosť Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Migračný\núrad”) rozhodnúť o žiadosti účastníka konania podľa § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.\nz. o azyle a mal za to, že účel zaistenia naďalej trval. Migračný úrad má možnosť rozhodnúť o žiadosti o\nudelenie azylu podľa § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1 zákona o azyle do 60 dní od začatia konania o udelenie\nazylu. Počas lehoty 60 dní od začatia konania o udelení azylu stále trvá účelnosť zaistenia vzhľadom na\nto, že je tu existencia reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia\nSR v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia. file_0.jpg\nfile_1.wmf\nSprávny orgán mal za to, že skutočnosť, že žalobca požiadal o udelenie azylu nie je dôvodom na\nprepustenie, s poukazom na možnosť rozhodnutia Migračného úradu do 60 dní od začatia konania.\nŽalobca bol dňa 13.07.2023 poučený o začatí konania o zaistení, následne bol v zápisnici podľa § 22\nods. 1 správneho poriadku o vyjadrení účastníka konania pred vydaním rozhodnutia o zaistení (PPZHCP-BA5-1 127-030/2023-AV) oboznámený o dôvode zaistenia. Žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť\nsa ku konaniu podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. V predmetnej zápisnici účastník konania\nuviedol, že všetko už vypovedal v predošlom výsluchu vedenom na správnom orgáne. Účastník konania\ndňa 13.04.2023 v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5file_2.jpg\nfile_3.wmf\nXXX-XXX/XXXX-C., na otázku „či chce požiadať o azyl na území Slovenskej file_4.jpg\n\nfile_5.wmf\nrepubliky” odpovedal „nie\". Taktiež sa vyjadril, že z Pakistanu odišiel kvôli ekonomickej situácií. Z\nÚtvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bolo na správny orgán doručené stanovisko, že\nprostredníctvom systému RCMS (readmission case management system — ktorý slúži na komunikáciu\norgánov Slovenskej republiky s autoritami Pakistanu), bol účastník konania dňa 10.07.2023 stotožnený,\nna základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný doklad potrebný k vyhosteniu. Správny orgán\nmá za to, že existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania podal žiadosť o azyl výlučne s cieľom\noddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, nakoľko požiadal o azyl až po zaistení v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov v čase, kedy existoval reálny predpoklad realizácie\nvýkonu administratívneho vyhostenia. Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení mu bola\ndaná možnosť požiadať o azyl, čo nevyužil. Taktiež uviedol, že z Pakistanu odišiel kvôli zlej ekonomickej\nsituácií. Správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania do 13.10.2023. Počas uvedenej doby\nbude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť žalobcu o udelenie\nazylu. Nakoľko ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne\ns cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, správny orgán nerozhodol o prepustení\núčastníka konania a následnom prevoze do Záchytného táboru v Humennom. Po preskúmaní všetkých\nskutočností a dôkazov správny orgán konštatoval, že zaistenie účastníka konania je v súlade s článkom 5\nods. 1 písm. f) Dohovoru. Počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania\nsúkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Správny orgán práva účastníkovi\nkonania vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru neupiera a plne ich rešpektuje. Správny orgán podľa § 90\nods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmal, či trvá účel zaistenia účastníka konania. Z dôvodu,\nže účastník konania požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a Migračný úrad nerozhodol v lehote\n60 dní od začatia konania o udelenie azylu, je pôvodné zaistenie na výkon administratívneho vyhostenia\npodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov neúčelné a správny orgán rozhodol o zaistení\núčastníka konania ako žiadateľa o udelenie azylu.\n13. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n14. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z .z. o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie\nkonanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť\no udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až\ndo rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie\no zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n15. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak\n1. existuje riziko jeho úteku, alebo\n2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu\nalebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n\n16. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n17. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\n18. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n19. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n20. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §\n88 ods. 4.\n21. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa\nprimerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.\n22. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)\nhlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.\n23. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa\nodseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\npomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\n24. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa\nodseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania\ntejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o\nazyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n25. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n26. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n\n27. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie,\nktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu\nžalovaného a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru,\nže správna žaloba nie je dôvodná.\n29. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 12.09.2023 (§ 228 SSP) v neprítomnosti\núčastníkov konania a ich zástupov podľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju\nneúčasť ospravedlnili.\n30. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný nedostatočne\nzistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je\nnepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.\n31. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný vôbec neskúmal podmienky v krajine, do ktorej má byť žalobca\nvrátený, teda Pakistanskej islamskej republiky, súd poukazuje na to, čo už k tejto otázke uviedol Najvyšší\nsprávny súd SR v rozsudku zo dňa 24.07.2023, sp. zn. 6Sak/1/2023, ktorý rozhodoval o kasačnej\nsťažnosti žalobcu vo veci týkajúcej sa predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia\nžalobcu (keď žalobca v žalobe naviedol žiadne nové, odlišné tvrdenia): „Najvyšší správny súd považuje\nargumentáciu žalobcu o jeho nevyhostiteľnosti do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v\nPakistanskej islamskej republike a neúčelnosti jeho zaistenia v rozpore s článkom 5 písm. f) Dohovoru za\nnedôvodnú a stotožňuje sa s právnym posúdením správneho súdu, ktorý prekážky vyhostenia žalobcu\ndo krajiny pôvodu neidentifikoval. Tvrdenie o zlej bezpečnostnej situácií v krajine pôvodu žalobca\npodporil v správnej žalobe odkazom na vyjadrenie MZV SR týkajúce sa cestovateľského odporúčania\nvo vzťahu k turistom prichádzajúcim do tejto krajiny, ktoré upozorňuje na oblasti so zlou bezpečnostnou\nsituáciou a varuje pred možnými únosmi cudzincov v tejto krajine. Tieto závery však nie je možné\naplikovať na prípad žalobcu, ktorý z tejto krajiny pochádza. Argumentácia žalobcu je založená iba na\nvšeobecných konštatovaniach, pričom žalobca neuviedol jediný konkrétny dôvod, ktorý by zakladal\nprekážku jeho vyhostenia v zmysle § 81 zákona č. 404/2011 Z. z. a pre ktoré by bolo jeho zaistenie za\núčelom výkonu rozhodnutia o vyhostení neúčelné a samotné vyhostenie nevykonateľné.“ Ďalej NSS\nSR v tomto rozhodnutí uviedol: „Povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku\nmá žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré účastník konania v priebehu správneho konania uviedol,\npričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby\nsám domýšľal právne relevantné dôvody predstavujúce možnú prekážku vyhostenia žalobcu podľa § 81\nzákona č. 404/2011 Z. z. V tomto smere možno tiež poukázať na rozsudok najvyššieho správneho súdu z\n29. septembra 2021, sp. zn. 10Sžak/14/2020, ktorého závery (hoci predmetom konania bolo rozhodnutie\no administratívnom vyhostení), sú s ohľadom na ich vzťah k § 81 zákona č. 404/2011 Z. z. právne\nrelevantné aj vo vzťahu ku konaniu v danej prejednávanej veci. Podľa tohto rozsudku je cudzinec povinný\ntvrdiť konkrétne skutočnosti svedčiace o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia do\nkrajiny, do ktorej má byť vyhostený, respektíve neprimeranosti dopadov rozhodnutia do jeho súkromného\na rodinného života. Hoci správne orgány nesú zodpovednosť za riadne obstaranie podkladov pre\nrozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), s ohľadom na špecifiká daného správneho konania\nsprávne orgány nie sú schopné vykonať náležité dokazovanie a zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca\nbez predchádzajúceho tvrdenia cudzinca o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia,\npretože je to predovšetkým sám cudzinec, kto disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a kto\nnajlepšie môže objasniť z čoho plynie v krajine, do ktorej má byť administratívne vyhostený, ohrozenie\njeho života alebo slobody z dôvodov taxatívne vymedzených v § 81 ods. 1 a 2 zákona č. 404/2011\nZ. z. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v administratívnom konaní o vyhostení cudzinca pri posudzovaní\nexistencie prekážok administratívneho vyhostenia, to zaťažuje cudzinca, v ktorého vlastnom záujme je\nobjasniť všetky okolnosti, pre ktoré nemôže byť administratívne vyhostený, respektíve prečo by malo\njeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života prevážiť nad inými záujmami a hľadiskami.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi cudzinca a správny orgán. Tvrdiť\njednotlivé fakty o existencii prekážok administratívneho vyhostenia je povinný primárne cudzinec, no\nsprávny orgán je povinný zabezpečiť k tvrdeniu cudzinca o existencii prekážok administratívneho\nvyhostenia maximálne možné množstvo dôkazov a správ o krajine, do ktorej má byť administratívne\nvyhostený, a to tých, ktoré podporujú tvrdenia cudzinca ako aj tých, ktoré tvrdenia cudzinca vyvracajú.\nNajvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalobcu (viď bod 30 vyššie), z ktorého\n\nvyplýva, že nepociťoval obavy z bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu a dôvod jeho cesty má\nekonomické opodstatnenie.“\n32. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal uložením menej\nprísneho donucovacieho opatrenia, avšak v rozhodnutí o zaistení žalovaný načrtol zákonnú úpravu § 89\nods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, na ktorú nadviazal, že u žalobcu je podozrenie,\nže podal žiadosť o azyl účelovo, preto nerozhodol o prepustení žalobcu a následnom prevoze do\nZáchytného tábora v Humennom. Tým, že žalobca je žiadateľom o azyl, nebolo možné uňho overovať\nzabezpečenie bývania ani finančné zabezpečenie (§ 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov veta\nprvá za bodkočiarkou). Napriek tomu žalovaný v priebehu administratívneho konania skúmal jednak\notázku schopnosti žalobcu zabezpečiť si ubytovanie na území Slovenskej republiky, ako aj otázku jeho\nfinančného zabezpečenia, pričom žalobca uviedol, že má so sebou nejakú hotovosť a mobilný telefón,\nneskôr uvádzal, že nemá pri sebe finančné prostriedky, nemá žiadny majetok v krajine pôvodu, nevie\nsi zabezpečiť ubytovanie v SR.\n33. Oproti veci (týkajúcej sa tiež žalobcu), ktorá bola riešená na tunajšom súde v konaní sp. zn.\n14Saz/2/2023, došlo k určitej zemne skutkovej situácie spočívajúcej v tom, že žalobca preukázateľne\ndňa 24.05.2023 požiadal o azyl. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný vydal napadnuté\nrozhodnutie o „prezaistení“ žalobcu až dňa 13.07.2023, čím porušil ust. § 77 ods. 5 zák. o pobyte\ncudzincov. K tomu súd uvádza, že podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o\nudelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie\nje dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného\npredpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Súd tiež poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR z 2. septembra 2014, sp. zn. 1 Sža 29/2014: „Pokiaľ žiadosť o udelenie azylu\nje podaná účelovo, iba s cieľom pozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia o navrátení, a pokračovanie\nzaistenia je naďalej objektívne nutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať v zaistení.“\n34. Ak by aj postup žalovaného spočívajúci v tom, že o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c)\nzák. o pobyte cudzincov rozhodol až na konci predĺženej lehoty zaistenia na základe predchádzajúceho\nrozhodnutia žalovaného (vychádzajúc zrejme z ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov) nebol úplne\nkorektný, súd v konaní o zaistení vychádza zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia (súdu), a ten je\ntaký, že žalobca dňa 13.07.2023 vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zák.\no pobyte cudzincov, ktoré je aj predmetom preskúmania v tomto konaní. Maximálna lehota na zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov nebola prekročená.\n35. Napokon žalobca namietal, že žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti žalobcu o azyl\nbez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu\nzaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny\nzaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje\ndôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho\nadministratívne vyhostenie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/6/2013\nzo dňa 24. septembra 2013 „ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude\nmať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval\nSúdny dvor Európskej únie v rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 30. mája 2013 vo veci Arslan\nproti Polícii Českej republiky, a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo\nzaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný\nútvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom\npozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť podľa §\n90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek\ntomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží,\naké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú\nochranu.“ Podľa rozsudku kasačného súdu 10Szak/10/2017 z 20. júna 2017 alebo rozsudku sp. zn.\n1Sak/1/2022 z 25. januára 2022 „...podaním žiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods.\n1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a\nnastali nové skutkové okolnosti, s ktorými bol žalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým\nprepustením sťažovateľa na slobodu alebo v prípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod\nzaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním nového rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte\ncudzincov.“\n\n36. Žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia. Dňa 24.05.2023 žalobca požiadal o azyl v Slovenskej republike. Žalovaný\nnerozhodol o okamžitom prepustení žalobcu zo zaistenia, ale vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zák. o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu. Účelom zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je skutočnosť, že u cudzinca, ktorý podal žiadosť o\nudeleniu azylu, existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť\nalebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Citované ustanovenie obsahuje zároveň ďalšie podmienky\nalebo predpoklady, ktoré musia byť v čase rozhodovania o zaistení cudzinca naplnené, ktorými sú, že\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o\npobyte cudzincov (pričom v priebehu tohto zaistenia sa skúmal účel zaistenia cudzinca, ktorým je jeho\nvyhostiteľnosť), a nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky (k tomu viď ods. 32. odôvodnenia\nrozsudku).\n37. Predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru\nsprávneho súdu vznik špecifického stavu, ktorý je zapríčinený podaním žiadosti o udelenie azylu\ncudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť\nalebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované\npretrvávajúcim postojom cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi,\naby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho nastali také okolnosti, ktoré mali za\nnásledok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania na území Slovenskej republiky. Účel\nzaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda daný v období, kedy migračný úrad posudzuje\njeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené skutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú\nsnahu zotrvania na území Slovenskej republiky. Správny súd je toho názoru, že v prípade zaistenia\npodľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala\nskúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože\ntá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa\n(prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca\nsa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec zaistený buď podľa\n§ 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými slovami, zo znenia ustanovenia\nnevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov kumulovať.\n38. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol na území SR zadržaný dňa 13.04.2023. V zápisnici\no padaní vyjadrenia zo dňa 14.04.2023 uviedol, že chce pokračovať do Talianska, domovskú krajinu\nopustil z ekonomických dôvodov. V D. si chce nájsť prácu a pomôcť rodine. Nechce požiadať v SR o azyl,\nnepožiadal oň ani v inej členskej krajine EÚ. Na otázku, či mu v krajine pôvodu hrozí prenasledovanie\nz rasových, národnostných, náboženských alebo iných dôvodov uviedol, že sa nechce vrátiť domov,\nv krajine je ťažká situácia. Bolo vecou správnej úvahy žalovaného, či dospeje k záveru, že existuje\ndôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť\njeho administratívne vyhostenie. Túto svoju správnu úvahu však musí riadne zdôvodniť. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí odôvodnil podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie práve poukazom na konanie a vyjadrenia\nžalobcu po tom, čo bol zadržaný na území SR teda, že požiadal o azyl až po zaistení v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov v čase, kedy existoval reálny predpoklad realizácie\nvýkonu administratívneho vyhostenia. Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení mu bola\ndaná možnosť požiadať o azyl, čo nevyužil. Taktiež uviedol, že z Pakistanu odišiel kvôli zlej ekonomickej\nsituácií. Správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu, ani zo samotnej žaloby nevyplýva, že\nby podanie žiadosti žalobcu o udelenie azylu v SR bolo motivované napr. nejakou podstatnou zmenou\npolitickej situácie v krajine pôvodu žalobcu, keď dôvody udelenia azylu tak, ako boli prezentované\nv žalobe, zjavne museli existovať už v čase vstupu žalobcu na územie EÚ. Na základe uvedeného súd\ndospel záveru, že správna úvaha žalovaného v napadnutom rozhodnutí nevybočila z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom.\n39. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so\nSprávnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa\n§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce\nvšetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami\nbol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\n\nna základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú\nmožnosť ako správnu žalobu v celom rozsahu podľa § 229 SSP zamietnuť.\n40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 písm.\nb) SSP) a podáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}