{"guid": "0f4eff13-f1be-4216-9199-3aeba7e148fc:38ad5f5a-86e9-4c9f-8f25-45c2b278ceac", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100675.1", "spisova_znacka": "14Saz/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Saz/6/2023 z 6. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. septembra 2023, sp. zn. 14Saz/6/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100675.1", "identifikacne_cislo": "0723100675", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "datum_vydania": "2023-09-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-5", "nazov": "§ 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1", "nazov": "§ 230 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-2", "nazov": "§ 89 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "nazov": "§ 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-145.odsek-3", "nazov": "§ 145 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-145.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-145"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-81", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-18", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-79", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-22", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-119", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-145"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38ad5f5a-86e9-4c9f-8f25-45c2b278ceac", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100675.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100675.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100675.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Saz/6/2023\n0723100675\n06. 09. 2023\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100675.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika, bez dokladu totožnosti, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Medveďov 244, 930 07 Medveďov,\nSlovenská republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie\nslobody 12, 810 05, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o predĺžení zaistenia žalobcu a o prepustenie zo\nzaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa 13.07.2023 (napadnuté rozhodnutie) o predĺžení zaistenia, svojho\nbezodkladného prepustenia zo zaistenia a trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v konaní o zaistení cudzinca – o predĺžení zaistenia podľa\nzákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o pobyte cudzincov“) rozhodnutím č.: C./XXXX-XX zo dňa 13.07.2023 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) podľa § 88 ods. 4 tohto zákona rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu zaisteného na\nzáklade rozhodnutia žalovaného podľa § 88 ods. 1 písm. b) tohto zákona pod č. C./XXXX-XX zo dňa\n13.05.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia, a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac\nvšak do 13.10.2023. Žalovaný Žalobcu napadnutým rozhodnutím zároveň ponechal v zariadení pre\ncudzincov v Medveďove. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, a to\nže Žalobca bol 13.04.2023 na území Slovenska zadržaný, pričom bolo zistené, že nemá oprávnenie\nna pobyt. Z tohto dôvodu Žalovaný začal voči Žalobcovi konanie o jeho administratívnom vyhostení\na následne konanie vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel\nzabezpečenia prípravy alebo výkonu administratívneho vyhostenia na územie Pakistanu na podklade\nrozhodnutia o vyhostení vydaného žalovaným pod č. C./XXXX-XX zo dňa 13.04.2023 s uložením zákazu\nvstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov po dobu 3 rokov. Žalovaný má za\nto, že vo veci Žalobcu prebieha konanie o jeho vyhostení, a preto je zaistenie resp. predĺženie zaistenia\nŽalobcu v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru. S napadnutým rozhodnutím Žalovaného\nŽalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav\nveci, keď sa v konaní a následne odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne nijakým spôsobom\nnezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciu na území Pakistanu z pohľadu povinnosti dodržiavania\n\nčl. 3 Európskeho dohovoru ako aj v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov ako aj účelu zaistenia v\nzmysle § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Vo vzťahu k povinnosti správneho orgánu zaoberať\nsa prekážkami vyhostenia je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a vo vzťahu k účelu zaistenia\nneúčelné, nakoľko po rozhodnutí o predĺženom zaistení. Na základe nedostatočne zisteného stavu veci\na neskúmaním prekážok vyhostenia vec následne nesprávne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie\nnie je v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru. Žalobu právne odôvodnil ustanovením § 32 ods. 1\nsprávneho poriadku, § 47 ods. 3 správneho poriadku, čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru,\nbodom 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a\npostupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene\nzdržiavajú na ich území, čl. 15 ods. 1 druhá veta a 4 tzv. návratovej smernice, § 81 zákona o pobyte\ncudzincov. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého došlo k\nzaisteniu aj k predĺženiu zaistenia žalobcu, síce oprávňuje zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho\nvycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na\nzáklade súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia, no\nlimitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť\nnaplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení. Žalovaný za zákonný účel zaistenia žalobcu stanovil § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov, t. j. zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia, no v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia Žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti zariadenia pre\ncudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v\nPakistane. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný či\nprípustný, nie je prípustné ani zaistenie a držanie cudzinca v zaistení za danej situácie znamená\nporušenie čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. V krajine pôvodu Žalobcu v Pakistane je zlá bezpečnostná\nsituácia. Poukázal na na internetový portál Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí\nSlovenskej republiky aktualizovaných ku dňu 11.05.2023, dostupné online dňa 15.06.2023, na dennú\ntlač o bezpečnostnej situácii na území Pakistanu, ktorá od dátumu aktualizácie odporúčania ministerstva\nzahraničných vecí je nemenná. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, nakoľko správny\norgán má povinnosť skúmať pri vydaní rozhodnutia aj podmienky v krajine do ktorej má byť cudzinec\nvrátený z pohľadu dodržiavania základných ľudských práv. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.\nnovembra 2016, sp. zn. 10 Sza 25/2015). Na základe uvedeného za súčasnej bezpečnostnej situácie\nv Pakistane by vyhostenie Žalobcu do Pakistanu znamenalo jednoznačné porušenie čl. 3 Európskeho\nDohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný však v konaní nijakým spôsobom\nnezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine Žalobcu a aké zaobchádzanie by mu hrozilo\nv prípade jeho návratu do tejto krajiny. Článok 3 Dohovoru má absolútny charakter a prednosť aj\npred zákonom o pobyte cudzincov. Žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie o bezpečnostnej situácii\nv Pakistane ani nijako neskúmal prekážky vyhostenia v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov a čl.\n3 Dohovoru. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že Žalovaný si nezabezpečil žiadne informácie či\nsprávy o bezpečnostnej situácii v Pakistane, prípadne iné dôkazy, aby bolo možné dospieť k záveru o\nneexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený\nNajvyšším súdom SR v jeho rozsudku sp. zn. 1Sža/31/2014 zo dňa 02.09.2014, kedy uviedol, že\n„odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa,\ntobôž v konaní o administratívnom vyhostení, mal mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej\nmá byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený.“ V súlade so zásadou materiálnej pravdy správneho\nkonania je správny orgán povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a tak\ndoplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie.\nTejto povinnosti nie je správny orgán zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku,\npodľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu\nznáme. Keďže napadnuté rozhodnutie závažným spôsobom zasahuje do právnych pomerov účastníka\nkonania, najmä do základných práv a slobôd chránených nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale\naj medzinárodnými dohovormi, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového\nstavu veci. Žalovaný bol povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť preto viazaný\nlen na podklady resp. vyjadrenia, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán má byť pri\nzhromažďovaní dôkazov aktívny, a to v každom správnom konaní.(cit. rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sža/34/2010). Samotný Žalovaný pritom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sám uviedol,\nže žalobca sa do Pakistanu nechce vrátiť, pričom od žalovaného ako orgánu, ktorý sa pri svojej činnosti\nzaoberá skúmaním bezpečnostnej situácie v tretích krajinách (aspoň by to robiť mal v zmysle §81 zákona\no pobyte cudzincov), je dôvodné očakávať, že si je vedomý situácie v Pakistane. Žalobca poukázal\n\nna ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR\nz ktorej vyplýva, že medzi zaistením a účelom zaistenia, t. j. medzi konaním o zaistení a konaním\no odsune je vzájomná súvislosť a v žiadnom prípade sa nejedná o oddelené konania. Podľa názoru\nNajvyššieho súdu je teda možné prejednávanú vec uzavrieť vyslovením právneho názoru, že správny\norgán má povinnosť sa zaoberať v konaní o zaistení cudzinca nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu\nna území Slovenskej republiky z pohľadu postavenia cudzinca, ktorý je účastníkom administratívneho\nvyhostenia najmä v kontexte Dohovoru či návratovej smernice, ale aj zohľadnením možných prekážok\nvrátenia cudzinca, najmä ak tieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení. (Rozhodnutie NSSR\nsp. zn. 1Sza/8/2015). Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných\n(miernejších) donucovacích opatrení, ktoré patria medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia, pretože k\nzaisteniu možno prikročiť až vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené iné dostatočne\núčinné alebo miernejšie opatrenia. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia si opätovne\nnezisťoval alternatívne možnosti k zaisteniu žalobcu, vo svojom odôvodnení uvádza, že vychádzal iba\nz predošlých zápisníc. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sža 26/2015 zo dňa\n26.05.2015. Žalobca je taktiež toho názoru, že rozhodnutie Žalovaného je nepreskúmateľné nakoľko\nžalovaný neuvádza aké ďalšie úkony bude realizovať za účelom realizácie vyhostenia, na podloženie\nsvojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/8/2023 zo dňa\n31.07.2023. Vo veci Žalobcu existujú prekážky vyhostenia do Pakistanu a neexistuje žiadna tretia\nkrajina, ktorá by ho bola ochotná prijať, keďže žalobca nemal v inej krajine oprávnenie na pobyt\na ani sa takýto odsun nezačal. Vyhostenie na územie Pakistanu nie je prípustné pre jeho rozpor\ns čl. 3 Európskeho Dohovoru. Vzhľadom na vyššie uvedené možno považovať zaistenie žalobcu\nza nezákonné a v rozpore s Čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože nie je predpoklad, že bude\nprípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia. Žalovaný napadnuté\nrozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného rozhodnutia so zákonom\no pobyte cudzincov, pričom absentuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z pohľadu efektivity a\núčelnosti zaistenia Žalobcu vzhľadom na existujúce prekážky vyhostenia – bezpečnostná situácia v\nPakistane. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absentujúcu správnu úvahu žalovaného\nohľadom viacerých závažných skutkových okolností v predmetnej veci, ako to bolo uvedené vyššie.\nZistené prekážky vyhostenia môžu zakladať právny dôvod buď pre odloženie výkonu rozhodnutia o\nvyhostení v zmysle § 84 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov alebo udelenie povolenia na\nzotrvanie na území Slovenskej republiky v zmysle § 61a zákona o pobyte cudzincov, a teda majú za\nnásledok nemožnosť zaistenia cudzinca pre jeho neúčelnosť, ktorá je vždy v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm.\nf) Dohovoru. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,\na preto je z nižšie uvedených dôvodov nepreskúmateľné.\n3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 24.08.2023 tak, že dňa 13.04.2023 bolo vydané\nrozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a súčasne v zmysle §\n88 ods. 4 stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 13.05.2023 za účelom\nvýkonu administratívneho vyhostenia. Dňa 13.05.2023 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o predlžení\nzaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, kde žalovaný stanovil dĺžku zaistenia na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.07.2023. Následne dňa 13.07.2023 bolo žalobcovi vydané\nrozhodnutie o predlžení zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, kde žalovaný stanovil\ndĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.10.2023. Žalobca bol dňa 13.04.2023 o 16:45\nhod kontrolovaný na základe oznámenia príslušníkov Polície Českej republiky v úseku asi 500 metrov\nza obcou Brodské hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Brodské. Hliadka pri kontrole\nžalobcu vyžadovala na základe oprávnenia podľa § l8/1 Zák. Č. 171/1993 o policajnom zbore predloženie\ndokladu totožnosti, pričom im žalobca v anglickom jazyku uviedol, že takýmto dokladom nedisponuje a\npochádza z Pakistanu. Na základ toho vzniklo podozrenie, že žalobca sa na území Slovenskej republiky\nzdržiava neoprávnene. Z uvedeného dôvodu bol žalobca predvedený dňa 13.04.2023 v čase o 19:55\nhod na MJ PZ Bratislava podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu konania vo veci\nadministratívneho vyhostenia. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru\nbolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky,\nresp. schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu bolo dňa 13.04.2023 začaté konanie vo veci\nadministratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko sa\nžalobca zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia,\nžalovaný dňa 13.04.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie\no administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod Č. C./XXXX-XX a následne vydal rozhodnutie o\nzaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na výkon\n\nadministratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 13.05.2023. Dňa 11.05.2023 bola\nna Mobilnú jednotku policajného zboru Bratislava doručená žiadosť (C./XXXX-XX) od Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“) vo veci predĺženia zaistenia u žalobcu.\nV predmetnej žiadosti sa uvádza, že žalobca bol zaevidovaný v systéme RCMS za účelom jeho\nidentifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Z doterajších skúsenosti je\nzrejmé, že tento proces môže trvať dva až tri mesiace. Na základe vyššie uvedených skutočností správny\norgán vydal rozhodnutie o predlžení zaistenia vedené pod spisovým číslom C./XXXX-XX a stanovil dĺžku\ndoby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 13.07.2023. Následne dňa 12.07.2023\nbolo žalovanému doručené stanovisko z ÚPZC Medveďov, v ktorom sa uvádza, že prostredníctvom\nsystému RCMS bol žalobca stotožnený, na základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný\ndoklad potrebný k vyhosteniu. Z dôvodu, že dňom 13.07.2023 mala uplynúť lehota predĺženia zaistenia\nžalobcovi, ako aj na základe doručeného stanoviska z ÚPZC Medveďov, žalovaný vydal podľa § 88 ods.\n4 zákona o pobyte cudzincov žalobcovi napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia číslo C./XXXXXX a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 13.10.2023. Právny\nzástupca žalobcu nesúhlasí v celom rozsahu s napadnutým rozhodnutím žalovaného č. p.: C./XXXXXX o zaistení žalobcu, najmä preto, že sa žalovaný „absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou\nbezpečnostnou situáciou na území Pakistanu z pohľadu povinnosti dodržiavania čl. 3 Európskeho\ndohovoru ako aj v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov, ako aj účelu zaistenia v zmysle § 77\nods. 5 zákona o pobyte cudzincov“. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zák. č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní číslo C./XXXX-XX pr d vydaním rozhodnutia o zaistení z 13. apríla\n2023 vyplýva, že žalobca odišiel z ekonomických dôvodov a jeho cieľová krajina je Taliansko kam by aj\npokračoval ak by bol prepustený. V uvedenej zápisnici žalobca uviedol, že v domovskej krajine je ťažká\nsituácia a nechce sa tam vrátiť, no neuviedol, že by mu malo v krajine pôvodu hroziť prenasledovanie z\ndôvodu rasy, národnostných alebo náboženských dôvodov zo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej\nskupine či politických názorov a rovnako neuviedol, že by mu hrozilo kruté, neľudské alebo ponižujúce\nzaobchádzanie, mučenie alebo trest. Žalobcovi bola daná možnosť v zápisniciach o podaní vyjadrenia\npodľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní číslo C./XXXX-X D. a C./XXXX-XX pred\nvydaním rozhodnutí o predlžení zaistenia, aby sa vyjadril k podkladom a k spôsobu jeho zaisteniu,\nprípadne aby navrhol jeho doplnenie. Žalobca sa na uvedené odmietol vyjadriť. Zástupca žalobcu\ntaktiež uvádza, že v krajine pôvodu žalobcu v Pakistane je zlá bezpečnostná situácia a prípadné\nvyhostenie do tejto krajiny by znamenalo porušenie čl. 3 dohovoru a čl. 16 ods. 2 ústavy, pričom odkazuje\nna internetový portál Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky\naktualizovaný ku dňu 11.05.2023. Žalovaný má za to, že odporúčanie Ministerstva zahraničných\nvecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, necestovať do Pakistanskej islamskej republiky, je\ntak, ako je v ňom uvedené, určené pre občanov Slovenskej republiky. Mieru rizika pri cestovaní do\nPakistanskej islamskej republiky nemožno chápať všeobecne a uplatňovať ju na občanov Slovenskej\nrepubliky a občanov Pakistanskej islamskej republiky rovnako. Treba brať do úvahy, že žalobca ako\nobčan Pakistanskej islamskej republiky disponuje osobnou a miestnou znalosťou v danej krajine, na\nzáklade čoho sa môže vyvarovať akýmkoľvek stretom medzi protestujúcimi a ozbrojenými zložkami.\nJe potrebné spomenúť, že pokiaľ žalobca má skutočnú obavu o svoj život v Pakistanskej islamskej\nrepublike, mohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany už v prvej bezpečnej krajine, v tomto\nprípade v Bulharsku. Poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14SaZ/1/2023 zo dňa\n23.06.2023 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 24. júla 2023 sp. zn. 6\nSak/2/2023. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia, na ktoré poukazuje právny zástupca žalobcu (nie je\npredpoklad, že bude prípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie) najmä k absencii ďalších\núkonov za účelom realizácie vyhostenia, žalovaný uviedol, že nezakladá napadnuté rozhodnutie iba na\ndôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov. Žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí poukázal na komunikáciu s pracovníkmi ÚPZC Medveďov zo dňa 12.07.2023, a\nteda v časti odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvedené odôvodňuje, že prostredníctvom\nsystému RCMS bol žalobca stotožnený, na základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný\ndoklad potrebný k vyhosteniu. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) podporuje humánnu a\nriadenú migráciu, ktorá prináša prospech všetkým. Poskytuje služby, poradenstvo a pomoc vládam\naj migrantom. Túto svoju iniciatívu premietla aj do projektu RCSM. V danom projekte IOM poskytuje\npodporu pre systém RCMS a koncových užívateľov. Účelom systému RCMS je stotožnenie cudzích\nštátnych príslušníkov Pakistanskej islamskej republiky a koncových užívateľov. Žalovaný má za to,\nže organizácia IOM by sa nepodieľala na projektoch, ktorými by boli porušované základné ľudské\npráva a slobody a v prípade, ak by bola zlá bezpečnostná situácia v Pakistanskej islamskej republike\nnepodieľala by sa vôbec na činnosti projektu RCSM. Informácie dostupné na: https://pakistan.iom.int/\n\nnews/readmission-ca e-mangement-system-rcms. V minulosti Slovenská republika stotožnila štátnych\npríslušníkov Pakistanu, následne im boli prostredníctvom zastupiteľského úradu vystavené náhradné\ncestovné doklady a boli letecky vyhostení. V roku 2022 išlo o 3 štátnych príslušníkov Pakistanu, v\nroku 2021 išlo o 39 štátnych príslušníkov Pakistanu, viď. Štatistický prehlaď legálnej a nelegálnej\nmigrácie cudzincov na Slovensku v roku 2022, dostupný na: E.. Žalovaný dňa 22.08.2023 opätovne\nkontaktoval pracovníkov LJPZC Medveďov za účelom zistenia informácií k žalobcovi a k jeho možnosti\nadministratívneho vyhostenia. Dňa 23.08.2023 telefonicky kontaktoval žalovaného pracovník ÚPZC\nMedveďov, ktorý k osobe žalobcu potvrdil, že bol stotožnený a na základe toho mu bude vystavený\nnáhradný cestovný doklad. Následne informoval žalovaného aj o komunikácií s návratovým špecialistom\nz Frontexu, ktorý oznámil, že Nemecká spolková republika naplánovala v prvej polovici októbra spoločnú\nnávratová operáciu, na základe ktorej je možné vyhostiť 6 cudzích štátnych príslušníkov vrátane žalobcu\nz územia Slovenskej republiky. Uvedená informácia k spoločnej návratovej operácii, bola zaslaná\nžalovanému aj elektronickou poštou, ktoré je spoločne s stotožnením osoby založené v spise pod č. C.XXX /XXXX-XX. Právny zástupca žalobcu taktiež tvrdí, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nepreukázal\nmožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení, ktoré patria medzi obligatórne náležitosti\nrozhodnutia, pretože k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade\nuplatnené iné dostatočne účinné alebo miernejšie opatrenia. Vzhľadom k uvedenému musí žalovaný\nvyjadriť nesúhlas, nakoľko žalovaný skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení a v tomto prípade je\nzrejmé, že účastník konania nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani\nnemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľne\npreukázané, že účastník konania by tieto stanovené podmienky nevedel splniť a preto účastník konania\nnemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho\nvyhostenia. Žalobca v zápisnici C./XXXX-XX, C./XXXX-XX, C./XXXX-XX a C./XXXX-XX uviedol, že\nna území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá\nby mu poskytla ubytovanie. Na základe uvedeného žalovaný nemohol rozhodnúť podľa § 89 ods. v\npísm. a) zákona o pobyte cudzincov, teda nemohol žalobcovi uložiť hlásenie pobytu. Žalobca taktiež\nnedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej\nrepubliky, až do realizácie administratívneho vyhostenia. K uvedenej problematike uloženia iných, teda\nmiernejších donucovacích opatrení, nepristúpil žalovaný aj preto, že v čase vydania rozhodnutia o\nzaistení vedenom pod č. C./XXXX-XX ako aj rozhodnutia o predložení zaistenia F. C./XXXX-XX, ako aj\npred vydaním napadnutého rozhodnutia o predlžení zaistenia č. C./XXXX-XX sa domnieval, že žalobca\nby nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia, teda existencia rizika úteku\nje dôvodná. Dôvodná aj z dôvodu, že v zápisniciach C./ XXX-XX a C./XXXX-XX uviedol cieľovú krajinu\nTaliansko. Žalovaný má za to, že zaistenie žalobcu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. Žalovaný skúmal podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či\núčel zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny naďalej trvá. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu na\nvýkon administratívneho vyhostenia za účelné a efektívne, vecne správne a v každej časti aj dostatočne\nodôvodnené. Žalovaný so zaistením súhlasí a považuje ďalšie zaistenie žalobcu za účelné. Žalovaný\nžiadal, aby súd správnu žalobu Rozsudkom zamietol ako nedôvodnú.\n4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.04.2023 hliadka OO PZ Brodské zadržala\nžalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v\ninformačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti\ntlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo\nžalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu\njeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom\ntotožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí mu riziko\nprenasledovania v domovskej krajine; žalobca nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky.\n5. Žalovaný dňa 13.04.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie\no administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod Č. C./XXXX-XX a následne vydal rozhodnutie o\nzaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na výkon\nadministratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 13.05.2023. Následne žalovaný\nsprávny orgán vydal rozhodnutie o predlžení zaistenia č. C./XXXX-XX zo dňa 13.05.2023 a stanovil\ndĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 13.07.2023 a napokon žalobcom\nnapadnuté rozhodnutie o predlžení zaistenia č. C./XXXX-XX zo dňa 13.07.2023 a stanovil dĺžku doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 13.10.2023\n\n6. Listom č. C./XXXX-XX zo dňa 11.07.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov sa\nobrátil na žalovaného a požiadal o predĺženie zaistenia žalobcu, ktorý bol zaevidovaný do systému\nRCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Dňa\n10.07.2023 bolo z informačného systému zistené, že účastník konania bol identifikovaný a vystavenie\nnáhradného cestovného dokladu je tým pádom reálne. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcu\nzo dňa 13.07.2023 vyplýva, že žalobca bol poučený podľa zákonných ustanovení, nežiadal prizvať\nsplnomocnenú osobu a vyjadril sa tak, že nemá finančné prostriedky, nevie si zabezpečiť ubytovanie\nna území Slovenskej republiky. K samotnému zaisteniu, podkladu a spôsobu zaistenia, návrhom na\ndoplnenie sa nevyjadril.\n7. Rozhodnutím zo dňa 13.07.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne\npotrebný čas, najviac do 13.07.2023, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že dňa 12.07.2023 bolo správnemu orgánu zaslané\nstanovisko z ÚPZC Medveďov v ktorom sa uvádza, že prostredníctvom systému RCMS (readmission\ncase management system - ktorý slúži na komunikáciu orgánov Slovenskej republiky s autoritami\nPakistanu), bol žalobca stotožnený, na základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný doklad\npotrebný k vyhosteniu. Z dôvodu, že dňa 13.07.2023 uplynie lehota predlženého zaistenia účastníkovi\nkonania na základe doručeného stanoviska z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, správny orgán\nvydá účastníkovi konania rozhodnutie o predlžení zaistenia najviac do 13.10.2023. Predlženie zaistenia\nje nevyhnutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a realizáciu vyhostenia na územie\nPakistanskej islamskej republiky. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods.\n1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny\nnemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Účastník\nkonania nemá cestovný doklad, s ktorým by mohol vycestovať a taktiež nedisponuje žiadnymi finančnými\nprostriedkami na vycestovanie. Nakoľko nebol výkon vyhostenia účastníka konania realizovaný v rámci\npôvodnej lehoty zaistenia, t. j. do 13.05.2023, ani v rámci predĺženia zaistenia t. j. do 13.07.2023, správny\norgán podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov opätovne predlžuje zaistenia účastníka konania.\nSkutkové a právne závery správneho súdu\n8. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n9. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak\n1. existuje riziko jeho úteku, alebo\n2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu\nalebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n10. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka\ntretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať,\nže štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď\nzistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako\ntri roky.\n11. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny\nmôže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený\n\npočas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom\npotrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,\nalebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,\nmôže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba\npredĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak\nide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania\nrozhodnutia o zaistení.\n12. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n13. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n14. Podľa § 230 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa §\n221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci\na) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,\nb) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného\npredpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o\npredĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné\nprepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),\nc) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,\nd) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.\n15. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je\nzosumarizovaný vyššie.\n16. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a\nnásledne odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou\nbezpečnostnou situáciu na území Pakistanu a základe nedostatočne zisteného stavu veci a neskúmaním\nprekážok vyhostenia vec následne nesprávne právne posúdil. Mal zohľadniť prekážky vrátenia\ncudzinca, najmä ak tieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení (Rozhodnutie NSSR\nsp. zn. 1Sza/8/2015). Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia\niných (miernejších) donucovacích opatrení, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, absentuje\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia žalobcu vzhľadom\nna existujúce prekážky vyhostenia – bezpečnostná situácia v Pakistane. Napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\npredĺžil o dobu troch mesiacov na účel zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu,\npotrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\n18. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca\nbol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného\ncestovného dokladu a za účelom následného vyhostenia. Tento dôvod rozhodnutia plne korešponduje\ns dôvodom, umožňujúcim žalovanému rozhodnúť o predĺžení zaistenia, vymedzenými v ustanovení §\n88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Doba zaistenia podľa predchádzajúcich rozhodnutia o zaistení\nbola doposiaľ spolu 3 mesiace a podľa rozhodnutia o predĺžení zaistenia o ďalšie 3 mesiace, čo\nznamená, že celková doba zaistenia podľa týchto rozhodnutí je určená na dobu 6 mesiacov, čo\nneprekračuje ani základnú maximálnu dobu zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\na doba predĺženia zaistenia reflektuje predpokladanú dĺžku realizácie administratívneho vyhostenia\nznámu žalovanému z jeho úradnej činnosti. Pri predchádzajúcom zaistení žalobcu do 13.07.2023\n\nžalovaný dôvodil zaevidovaním žalobcu do systému RCMS za účelom jeho identifikácie pre potreby\nvyhotovenia náhradného cestovného dokladu. Súd konštatuje, že tento účel bol splnený, keď žalobca\nbol skutočne dňa 10.07.2023 identifikovaný, ako to vyplýva z listu č. C./XXXX-XX zo dňa 11.07.2023\na vystavenie náhradného cestovného dokladu je tak reálne. Na druhej strane napadnuté rozhodnutie\nžalovaného dôvodí potrebou vystavenia náhradného cestovného dokladu za účelom následného\nvyhostenia, keď žalobca nemá cestovný doklad, s ktorým by mohol vycestovať a taktiež nedisponuje\nžiadnymi finančnými prostriedkami na vycestovanie. Tento postup žalovaného sa javí ako účelný, keď\nsúčasťou administratívneho spisu je dokumentácia, ktorá potvrdzuje tvrdenia žalovaného o komunikácii\ns návratovým špecialistom z G., ktorý oznámil, že Nemecká spolková republika naplánovala v prvej\npolovici októbra spoločnú návratová operáciu, na základe ktorej je možné vyhostiť 6 cudzích štátnych\npríslušníkov vrátane žalobcu z územia Slovenskej republiky.\n19. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a následne\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciu\nna území Pakistanu. V krajine pôvodu žalobcu v Pakistane je podľa žalobcu zlá bezpečnostná situácia,\nnapadnuté rozhodnutie nie je v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru. Žalovaný poukázal na odôvodnenie\nNajvyššieho správneho súdu v rozsudku týkajúcom sa práve žalobcu sp. zn. 6 Sak/2/2023 zo dňa\n24.07.2023, ktorý prekážky vyhostenia žalobcu do krajiny pôvodu neidentifikoval.\n20. Zástupca žalobcu tvrdil, že z internetového portálu Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky aktualizovaný ku dňu 11.05.2023 vyplývajú skutočnosti o zlej\nbezpečnostnej situácii. Súd konštatuje, že tieto skutočnosti boli publikované dňa 11.06.2022, podľa\nktorých Veľvyslanectvo SR v Teheráne neodporúča turistické cesty do Pakistanu a odporúča\nspolupracovať s vierohodným domácim partnerom, ktorý by mal byť schopný poskytnúť čo najvyššiu\núroveň bezpečnosti pri pohybe po krajine. Bezpečnostná situácia v krajine, aj v súvislosti s dlhodobým\nvývojom v Afganistane, je zlá s tendenciou ďalšieho zhoršovania. Vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú\nsituáciu v krajine a možné riziká Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR\ndôrazne neodporúča občanom SR smerujúcim do Pakistanskej islamskej republiky cestovať do oblastí\nseverozápadného Pakistanu susediacich s Afganistanom (provincia Khyber-Pakhtunkhwa, provincia\nBalučistan s vysokým rizikom sektárskeho a etnického násilia, Lahore, kde hrozia bombové atentáty).\nUpozorňujeme, že teroristické útoky a násilie majú stále vysokú tendenciu a nie sú teritoriálne\nobmedzené iba na uvedené najviac rizikové územia. Útok aj na civilné ciele je v súčasnosti možný\nprakticky na ktoromkoľvek mieste v Pakistane. Hrozí vysoké riziko útoku na zahraničné osoby a\nobjekty, prevažne z krajín západného sveta. Únosy s cieľom získania výkupného majú stúpajúcu\ntendenciu. Aj oblasti, ako napr. Gilgit-Baltistan, ktoré boli považované za bezpečné, zaznamenali útoky\nteroristov, ktorých obeťami boli už aj slovenskí občania. Ohrozené sú budovy západných spoločností,\nvládne objekty a úrady, kresťanské zariadenia. Vyhýbajte sa veľkým zhromaždeniam ľudí, správajte sa\nnenápadne, dbajte na opatrnosť aj v reštauráciách, na trhoviskách, pri prehliadke pamätihodností a v\nhoteloch. Mimoriadne vysoké riziko sektárskeho a etnického násilia je v meste Karáči, kde je aj vysoká\núroveň bežnej kriminality. Veľvyslanectvo neodporúča cesty autom z Iránu do Pakistanu. Uvedené má\npreukazovať denná tlač z 15.08.2023, ktorých titulky podľa názoru správneho súdu skôr poukazujú na\nnedokonalý súdny systém a uskutočnený útok talibanu, pričom útoky tieto útoky sa vyskytujú nie len\nv Pakistanem, ale aj v krajinách západného sveta (napr. USA).\n21. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že odporúčanie zastupiteľského úradu inej krajiny\n(Irán) a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky necestovať do\nPakistanskej islamskej republiky je určené pre občanov Slovenskej republiky a že ak žalobca má\nskutočnú obavu o svoj život v Pakistanskej islamskej republike, mohol požiadať o jednu z foriem\nmedzinárodnej ochrany.\n22. Správny súd konštatuje, že vyhostenie žalobcu do Pakistanu by neznamenalo porušenie čl. 3\ndohovoru. Čl. 3 dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania\nalebo trestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát namieta. Cieľom mučenia je\nzlomiť fyzický a duševný odpor a získať informácie alebo priznanie alebo uloženie trestu. Neľudské\nzaobchádzanie zahŕňa premyslené konanie, použité dlhodobo, ktoré spôsobuje ľudskej bytosti\nkruté utrpenie alebo uloženie trestu smrti po nespravodlivom procese súdom, ktorého nezávislosť\na nestrannosť boli spochybnené. Pre určenie, či ide o ponižujúci trest je potrebné rozlišovať medzi\ntrestom vo všeobecnom význame a ponižujúcim trestaním v zmysle čl. 3, ponižujúce trestanie dosahuje\n\nurčitý stupeň tvrdosti. Mučenie nezahŕňa bolesť alebo utrpenie vzniknuté len na základe alebo\nv súvislosti so zákonnými sankciami (čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN proti mučeniu). Žalobca vo svojom\nvýsluchu pred správnym orgánom uviedol, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, nie je členom\npolitickej strany, politického hnutia, nehrozí mu prenasledovanie, nebol mu uložený trest smrti, žalovaný\nteda zisťoval podstatné okolnosti z hľadiska dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru.\n23. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti, že žalovaný neuvádza, aké ďalšie úkony bude\nrealizovať za účelom realizácie vyhostenia, súd konštatuje, že žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia\nuvádza už uskutočnené úkony ako predvedenie, lustrácie v informačných systémoch, zistenie\nzdržiavania sa žalobcu bez oprávnenia, zaistenie, vyjadrenie účastníka, stanovisko z ÚPZC Medveďov\ndoručené dňa 13.05.2023, ďalšie vyjadrenie účastníka, stanovisko z ÚPZC Medveďov doručené\ndňa 12.07.2023, stotožnenie prostredníctvom systému RCMS a odôvodňuje nevyhnutnosť ďalšieho\nzaistenia zabezpečením náhradného cestovného dokladu a samotnou realizáciu vyhostenia, pričom\nsúčasne odôvodňuje účelnosť zaistenia ďalšími príčinami doterajšej nemožnosti vycestovania žalobcu\na to absenciou platného cestovného dokladu a prostriedkov na vycestovanie, čo má za následok, že\ndoposiaľ nebol výkon vyhostenia realizovaný. Súd konštatuje, že tento postup (stotožnenie, vystavenie\ncestovných dokladov a konkrétna realizácia úkonov administratívneho vyhostenia) je možný a efektívny,\nčo žalovaný preukázal tvrdením a dôkazmi o splnení účelu zaistenia plánovanou spoločnou návratovou\noperáciou v prvej polovici októbra, na základe čoho je predĺženie zaistenia žalobcu a to až do prvej\npolovice októbra je účelné, keď už žalobca absolvoval všetky doposiaľ vykonané administratívne\núkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu, čo je napokon súčasne aj v prospech samotného žalobcu,\naby všetky úkony celého administratívneho konania nemusel absolvovať opätovne (osobitne keď\nnedisponuje dokladmi o svojej identite) či už na území Slovenskej republiky, alebo prípadne v inej krajine\nschengenského priestoru (napr. v cieľovom Taliansku), čím by sa paradoxne celková lehota možného\nzaistenia žalobcu predĺžila, pričom naplnenie účelu zaistenia a navrátenie žalobcu do krajiny pôvodu mu\nmôže umožniť uchádzať sa o povolenie vstupu do schengenského priestoru legálnym spôsobom.\n24. Podľa dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, proces vyhostenia by mal byť zavŕšený\nv rámci lehoty predĺženia zaistenia, v danom prípade zaistenie na nevyhnutne potrebný čas nepresahuje\nani maximálnu základnú lehotu zaistenia (1 + 2 + 3 mesiace).\n25. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sak/8/2023 zo dňa 31.07.2023, na ktoré\nodkazuje žalobca, odkazuje napr. aj na rozhodnutie ESĽP Shishkov proti Bulharsku z 09.01.2003, §\n88, podľa ktorého požiadavky na urýchlené rozhodovanie o pozbavení slobody a na periodickú súdnu\nkontrolu v primeraných intervaloch majú svoje opodstatnenie v tom, že zabezpečujú, aby zadržaná\nosoba nemusela byť vystavená nebezpečenstvu, že zostane zadržovanou aj dlho po tom, ako jej\npozbavenie slobody prestalo byť ospravedlniteľné. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.\nUvedené sa v danom prípade javí ako splnené, keď účel zaistenia by mal byť naplnený v už lehote\nnepresahujúcej ani základnú lehotu zaistenia.\n26. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných\n(miernejších) donucovacích opatrení.\n27. Podľa § 89 ods. ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo\nveci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n28. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia\npovinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka\ntretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno\nuložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo\npísm. b).\n29. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť\npovinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania\npočas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o\n\nžiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia\nštátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno\nodvolať.\n30. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe\ncez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na\npokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.\n31. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného\npredpisu vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov\npotrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území\nSlovenskej republiky.\n32. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných\nna pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej\nrepubliky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho\npríslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu.\n33. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z., ak má štátny príslušník tretej krajiny pobyt na\núzemí Slovenskej republiky čiastočne uhradený, pri vykonávaní hraničnej kontroly sa na túto skutočnosť\nprihliada.\n34. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zaoberal\nmožnosťou využitia miernejších opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov,\nsúd poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je podmienená podľa § 89 ods.\nods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny\npreukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo\nvýške podľa § 6, ktorá je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. (vykonávací predpis k § 6\nzákona o pobyte cudzincov) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia\nzo dňa 13.07.2023 vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť ubytovanie\nna území Slovenskej republiky, teda v tom čase nedisponoval finančnou hotovosťou na realizovanie\núkonov administratívneho vyhostenia potrebný čas v trvaní minimálne troch mesiacov a teda žalobca by\nna účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení k zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje\nfinančnou hotovosťou minimálne vo výške 90 dní x 56,- €, čo je najmenej 5.040,- €. Žalobca nepreukázal\nani to, že má zabezpečené ubytovanie počas predpokladanej doby zaistenia ani to, že disponuje\nakýmkoľvek finančným zabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym\npredpisom. V nadväznosti na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodne dospel k záveru, že\nžalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a)\nalebo b) zákona č. 404/2011 Z.z. Rozhodnutie žalovaného je preto v namietanej časti nedostatočného\nodôvodnenia dĺžky doby zaistenia dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované\nnáležitosti.\n35. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva\nna slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok\ndefinovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení\nmôže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho\nzaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky\npredĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SZa/16/2016), čo sa však v danom\nprípade žalobcovi nepodarilo.\n36. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so\nSprávnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa\n§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce\nvšetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami\nbol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú\nmožnosť ako správnu žalobu v celom rozsahu podľa § 229 SSP zamietnuť.\n\n37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správnemu súdu v konaní\no správnej žalobe vo veciach zaistenia (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné\nbody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}