{"guid": "1987c349-3659-4072-b60a-db56e309db75:29d876be-fbcb-437e-941f-7980912ecdb5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100625.1", "spisova_znacka": "16Saz/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/6/2023 z 22. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. augusta 2023, sp. zn. 16Saz/6/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100625.1", "identifikacne_cislo": "0723100625", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 89 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-81", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29d876be-fbcb-437e-941f-7980912ecdb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100625.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100625.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100625.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/6/2023\n0723100625\n22. 08. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100625.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci\nžalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, č. neplatného cestovného dokladu XXXXXXXXXX,\nštátny príslušník C. D., adresa posledného pobytu v krajine pôvodu E. F. X, F., C. D., toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej\npomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej\npolície PZ Trnava, so sídlom Paulínska 13, Trnava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia\nvykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. G./XXXX-XX zo dňa 25. júla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutia o zaistení\n1. Rozhodnutím č. G./XXXX-XX zo dňa 25. júla 2023 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“) žalovaný\nrozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) na účel výkonu trestu vyhostenia a jeho umiestnení v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 25. októbra 2023.\n2. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 25. júla 2023\nkontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava pred ÚPZpC so zistením, že nevie\npreukázať oprávnenosť pobytu platným cestovným dokladom alebo iným dokladom o pobyte a zároveň\nso zistením, že mu bol dňa 27. apríla 2021 v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp.\nzn. 0T/107/2021 uložený trest vyhostenia na dobu 5 rokov za trestný čin krádeže. Ďalej bolo zistené,\nže žalobca bol opakovane žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom jeho\nposledná žiadosť bola dňa 20. júla 2023 (rozhodnutie právoplatné 21. júla 2023) zamietnutá ako zjavne\nneprípustná s dodatkom, že žiadosť bola podaná výlučne s cieľom zmariť alebo odvrátiť výkon trestu\nvyhostenia. V nadväznosti na tieto zistenia bol žalobca predvedený pred žalovaného za účelom zaistenia\nna výkon trestu vyhostenia.\n3. Žalovaný do odôvodnenia rozhodnutia o zaistení zapracoval podrobný rozpis celej chronológie\nzdržiavania sa žalobcu na území slovenskej republiky (od 20. marca 2021 do 12. júla 2023), týkajúci\nsa predovšetkým páchania trestnej činnosti, nadväzujúceho uloženia trestu vyhostenia, opakovaného\nzaistenia žalobcu na účely podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 písm. c) a d), prepustenia zo\nzaistenia a vybavovania jeho žiadostí o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n4. Žalovaný skonštatoval, že vykonaným dokazovaním a na základe získaných podkladov, za\nsúčasného ustálenia totožnosti žalobcu, preverenia jeho trestnej minulosti, splnenia dôvodov zaistenia,\n\nskúmania alternatív zaistenia, rizík úteku a skrývania sa a zabezpečenia si podkladov o bezpečnostnej\nsituácii v krajine do ktorej bude žalobca vyhostený, bolo preukázané naplnenie všetkých podmienok a\núčel zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný k ich prevereniu\npristupoval individuálne a s prihliadnutím na osobu žalobcu.\n5. Žalovaný uviedol, že predpokladom zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nje preukázanie existencie uloženého trestu vyhostenia, čo bolo v prejednávanej veci bez pochybností\nsplnené. Z nariadenia výkonu trestu vyhostenia zo dňa 7. mája 2021 vyplýva, že je potrebné, aby boli\núkony smerujúce k výkonu trestu vyhostenia zrealizované ihneď po vykonaní nepodmienečného trestu\nodňatia slobody. Žalobca nie je držiteľom platného cestovného dokladu, v dôsledku čoho je potrebné\nvýkon vyhostenia realizovať za účasti Policajného zboru.\n6. Ku oprávnenosti pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky bolo z informačných systémov\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky ako aj z neplatného cestovného dokladu zistené, že žalobca\nmal udelený prechodný pobyt na účel podnikania do 3. septembra 2021, avšak uložením trestu\nvyhostenia dňa 27. apríla 2021 mu jeho oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky ako aj všetkých\nčlenských štátov podľa § 35 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zanikol. Z uvedeného dôvodu\nžalovaný konštatoval, že nie je možné vykonať vyhostenie žalobcu do niektorého z členských štátov\nschengenského priestoru.\n7. Z vyjadrenia žalobcu podaného dňa 25. júla 2023 žalovaný zistil, že v domovskom štáte mu\nnehrozí trestné stíhanie, smrť, prenasledovanie z náboženských alebo rasových motívov alebo iné\nneľudské zaobchádzanie a nežiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. K zabezpečeniu\nsi hodnoverných podkladov k bezpečnostnej situácii v C. D. žalovaný preveril aj online podklady\nMinisterstva zahraničných vecí a európskych záležitostí so zistením, že nezistil žiadne prekážky, ktoré\nby bránili vyhosteniu žalobcu.\n8. Žalovaný zvážil použitie alternatív zaistenia, no žalobca si starostlivosť o svoju osobu nevie zabezpečiť\npre nedostatok finančných prostriedkov, čo aj sám potvrdil. V tejto súvislosti skonštatoval, že žalobca je\nosobou, ktorá sa v minulosti opakovane dopustila páchania trestnej činnosti ktorú je potrebné eliminovať.\nVychádzajúc z ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a s ohľadom na vyššie uvedené\nzistenia ustálil, že uložením miernejších donucovacích prostriedkov by bol ohrozený účel zaistenia,\nktorým je výkon trestu vyhostenia.\n9. Vo vzťahu k stanoveniu dĺžky zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25. októbra 2023\nuviedol, že hoci je žalobcova totožnosť známa, v priebehu doby zaistenia bude žalovaný vykonávať\núkony potrebné ku zabezpečeniu vystavenia náhradného cestovného dokladu (cestovný doklad na\nzáklade ktorého bola zistená jeho totožnosť je neplatný) pretože výkon trestu vyhostenia sa má\nzrealizovať do iného ako členského štátu schengenského priestoru.\nII. Správna žaloba\n10. Žalobca podal dňa 8. augusta 2023 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) (v žalobe asi nedopatrením nesprávne označenej ako podanej\npodľa § 221 ods. 1 SSP), domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobca bol toho\nnázoru, že jeho zaistenie za momentálneho skutkového stavu nie je účelné.\n11. Úvodom zrekapituloval, že dňa 15. marca 2023 opakovane požiadal o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky, na čo bolo dňa 20. júla 2023 vydané rozhodnutie, ktorým Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky jeho žiadosť zamietlo. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. júla 2023.\n12. V prvom rade namietal, že pred terajším zaistením bol zaistený už od 24. októbra 2021 za účelom\nvýkonu trestu vyhostenia, t. j. v zaistení sa nachádza už viac ako 21 mesiacov. Pri prieskume účelnosti\nby mal správny súd preto prihliadnuť aj na tento aspekt, keďže ku dňu uplynutia doby zaistenia podľa\npredmetného rozhodnutia o zaistení, t. j. ku 24. októbru 2023, bude v zaistení fakticky 24 mesiacov, čo\npovažuje za zjavne neprimerané.\n13. Ďalej poukázal na rozhodnutie zo dňa 25. januára 2022 ktorým bol zaistený ako žiadateľ o udelenie\nazylu, pretože mal byť hrozbou pre verejný poriadok. V nadväzujúcich rozhodnutiach o predĺžení\nzaistenia ako aj v tom predmetnom rozhodnutí o zaistení žalovaný uvádza, že žalobca predstavuje\nhrozbu pre bezpečnosť osôb a verejný poriadok. Žalovaný však v tejto súvislosti neuvádza žiadne\nokolnosti, ktoré by sa udiali za posledných 17 mesiacov a ktoré by naozaj svedčili o tom, že správanie\nžalobcu zakladá reálnu hrozbu pre verejný poriadok. Žalobca bol za spáchanú trestnú činnosť potrestaný\na zaistenie by nemalo tento trest nahrádzať alebo dopĺňať.\n14. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o údajnom účelovom charaktere jeho žiadosti o udelenie\nazylu a namietal, že by nemali byť brané do úvahy. Dodal, že je stále v postavení žiadateľa o udelenie\nazylu a je oprávnený zdržiavať sa počas vedenia azylového konania v azylovom zariadení Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky. Žalovaný pritom mohol rozhodnúť aj o uložení niektorého opatrenia podľa\n\n§ 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, čo však neučinil a nedal žalobcovi šancu mu dokázať,\nže uložené opatrenie bude dodržiavať. Žalovaný neuloženie miernejších opatrení opäť opiera o jeho\ntrestnú minulosť, ktorá sa však viaže ku rokom 2007 – 2021, čo nemožno považovať za dostatočné.\nV Nadväznosti na uvedené preto žiadal, aby spolu s prepustením žalobcu správny súd uložil miernejšie\ndonucovacie opatrenie.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n15. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý sa odmietol vyjadriť k námietkam ohľadom ohrozenia\nverejného poriadku zo strany žalobcu a konania o účelovej žiadosti o udelenie azylu, pretože to nebolo\npredmetom rozhodnutia o zaistení na účel výkonu trestu vyhostenia. Ku statusu žalobcu ako žiadateľa\no azyl dodal, že jeho žiadosť bola dňa 20. júla 2023 zamietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona\no pobyte cudzincov a preto podľa § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle už nie je ďalej oprávnený\nzdržiavať sa na území Slovenskej republiky.\n16. Ku použitiu alternatívnych prostriedkov zaistenia podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov\nuviedol, že možnosť ich uloženia zisťoval, avšak nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by ich uloženie\nodôvodňovali. Záverom poukázal na informáciu z 9. augusta 2023 poskytnutú ÚPZpC o vykonaní\nkonzulárnej návštevy Veľvyslanectva C. D. za účelom zabezpečenia vystavenia náhradného cestovného\ndokladu a oslovení agentúry Asiana s.r.o. o možnosti leteckého vyhostenia žalobcu na územie C. D..\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\npodľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§\n206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia\no zaistení, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu\nveci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní\nuskutočnenom dňa 22. augusta 2023.\nPodľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,\no predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia\ntakého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\nPodľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 89 ods. 2 prvej vety zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa\nodseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\npomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia.\nPodľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len\nvtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti\na finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení\npovinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n\n18. Hneď úvodom správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou\npodľa § 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho\nprieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali najneskôr\nv čase rozhodovania správneho súdu také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie na účel výkonu trestu\nvyhostenia prestalo byť zákonné, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho okamžité prepustenie\nzo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie účelu\nzaistenia počas celej doby zaistenia].\nÚčelom správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia, je poskytnúť žalobcovi\nochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení, jeho predĺžení alebo predĺžení lehoty zaistenia\nbolo síce súladné so zákonom, avšak následné trvanie zaistenia prestalo byť zákonné. K takejto\nsituácii môže pritom dôjsť nielen vtedy, ak žalobca zostal zaistený aj po uplynutí doby vyplývajúcej\nz rozhodnutia o jeho zaistení, resp. o predĺžení zaistenia alebo predĺžení lehoty zaistenia, prípadne\npo uplynutí maximálnych lehôt vyplývajúcich z § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ale aj skôr, ak\nzaistenie už nemožno vyhodnotiť ako nevyhnutne potrebné (§ 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte\ncudzincov). (BERTHOTYOVÁ, Elena, ČERVENKA, Branislav, FEČÍK, Marián. § 221 [Predmet konania].\nIn: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok.\n1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1124.)\n19. Správny súd v prvom rade konštatuje, že správna žaloba o prepustenie zo zaistenia je v žalobných\nbodoch pomerne zmätočná, čo do určitej miery sťažilo správnemu súdu jeho úlohu preskúmať\nrozporovanú zákonnosť trvania zaistenia žalobcu. Na jednej strane žalobca uvádza, že nie je osvedčený\núčel zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) (zaistenie na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je\nzaložená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje\nriziko jeho úteku) čo by bolo možné vyhodnotiť ako zrejmú chybu v písaní, avšak vzápätí zmieňuje\nzaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. c) [zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88\nods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že\npodal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie],\nba dokonca zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. d) (ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti\nštátu alebo verejného poriadku) zákona o pobyte cudzincov. Jeho argumentácia potom nadväzuje\nnekonzistentnými námietkami týkajúcimi sa účelovosti podaných žiadostí o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky a vyvracaním záverov, že predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a verejný záujem.\n20. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení jasne a zrozumiteľne stanovil, že\nžalobcu zaisťuje na účel výkonu uloženého trestu vyhostenia na podklade trestného rozkazu Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 0T/107/2021 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov. Vo vzťahu ku tomuto jedinému účelu potom musel žalovaný ozrejmovať naplnenie\ndôvodov, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzali, naplnenie zákonných predpokladov a v neposlednom\nrade osvedčenie účelu zaistenia, resp. potenciálnu vyhostiteľnosť žalobcu. Od osvedčenia uvedených\nskutočností sa následne odvíjala aj zákonnosť ďalšieho trvania zaistenia na podklade predmetného\nrozhodnutia o zaistení. Inými slovami, nezákonnosť zaistenia totiž mohla mať pôvod už v rozhodnutí\no zaistení. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn.\n10Sazk/13/2020 „Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho\nzaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť\nrozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania\nzaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP\niba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej\nslobody. ... Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným,\nči sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo\nmalo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť,\nči jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu.\n21. Správny súd, prihliadajúc na ustanovenie § 206 ods. 3 SSP, ktoré mu umožňuje správnu žalobu\nposúdiť neformálne a nebyť striktne viazaný žalobnými bodmi, bol schopný z podanej správnej žaloby\npodľa § 221 ods. 2 SSP abstrahovať nasledovné námietky, ktoré sú spôsobilým podkladom pre prieskum\nzákonnosti trvania zaistenia.\n22. V prvom rade žalobca brojil voči celkovej dobe jeho zaistenia, ktorá je neprimeraná a neefektívna,\nkeďže fakticky je v zaistení od 24. októbra 2021, t. j. 21 mesiacov a ku dňu uplynutia doby zaistenia\ntomu bude 24 mesiacov. Správny súd nezistil, že by bol žalobca v zaistení dlhšiu dobu ako umožňuje\nustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov alebo ako bolo určené v rozhodnutí o zaistení,\nresp. že by v žalovaným stanovenej dobe zaistenia už nebolo jeho zaistenie nevyhnutné. Správny súd\n\nposudzuje zákonnosť trvania zaistenia na podklade rozhodnutia o zaistení zo dňa 25. júla 2023 na\núčel výkonu trestu vyhostenia, ktorého doba je stanovená na 3 mesiace, t. j. do 25. októbra 2023, teda\nv intenciách zákonom povolenej dĺžky. Žalovaný určenie doby zaistenia náležite odôvodnil potrebou\nvykonať úkony smerujúce k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, pričom z administratívneho\nspisu vyplýva, že takmer ihneď po zaistení žalobcu začal vykonávať aktívne kroky k jeho zabezpečeniu.\n23. Ku maximálnej dĺžke doby zaistenia sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky (v rozsudkoch\nz 3. júna 2016 sp. zn. 10Sza/11/2016 a z 11. júla 2016 sp. zn. 10Sza/16/2016), podľa ktorého sa\njednotlivé doby, po ktoré bol cudzinec zaistený (hoci aj opakovane), pre jeden a ten istý dôvod, právne\nsubsumovaný pod rovnakou literou § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, sčítavajú a vo\nsvojom súhrne nesmú prekročiť maximálnu dobu zaistenia ustanovenú v § 88 ods. 4 tohto zákona.\n24. Žalobca bol prvýkrát zaistený dňa 24. októbra 2021 na účel výkonu trestu vyhostenia podľa § 88\nods. 1 písm. b) v trvaní do 25. januára 2022, kedy bol na základe rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky bezodkladne prepustený. Žalobca teda strávil v zaistení na uvedený účel 3\nmesiace a jeden deň. Všetky ďalšie zaistenia od 25. januára 2022 a nadväzujúce predĺženia zaistenia\nboli realizované na celkom iné účely vyplývajúce z § 88a ods. 2 písm. c) a d) zákona o pobyte cudzincov\na doba ich trvania sa na účel predmetného zaistenia nezapočítava. Správnemu súdu preto nie je zrejmý\ndôvod argumentácie žalobcu o potrebe zohľadnenia neprimeranej doby jeho zaistenia, keď doposiaľ\nnebola prekročená maximálna možná doba zaistenia na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov, a to ani započítaním predchádzajúcej doby zaistenia na účel výkonu trestu vyhostenia za\nobdobie od 24. októbra 2021 do 25. januára 2022 v trvaní 3 mesiacov.\n25. Je potrebné mať na pamäti, že žalobca od jeho prvotného zaistenia dňa 24. októbra 2021 na účel\nvýkonu trestu vyhostenia podal opakovane žiadosti o udelenie azylu, ktoré boli vyhodnotené ako podané\nvýlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Aj\nv dôsledku uvedeného obštrukčného správania sa žalobcu (ktoré už s odstupom času a po dvoch\nprávoplatne zamietnutých žiadostiach udelenie azylu možno takto hodnotiť) nebolo možné do dnešného\ndňa vykonať trest vyhostenia, pričom zároveň neboli zistené ani dôvody, aby bol žalobca prepustený zo\nzaistenia. Plynutím času navyše došlo ku strate platnosti jeho cestovného dokladu, čo má za následok\npotrebu vykonať ďalšie administratívne úkony, ktoré pôvodne žalovaný nemusel riešiť. Z časového\nhľadiska preto nemožno vyčítať žalovanému, že zaistil žalobcu na ďalšie 3 mesiace za účelom vykonania\njeho vyhostenia do C. D..\n26. Žalobca bol ďalej toho názoru, že jeho zaistenie už nie je nevyhnutne potrebné pre možnosť uložiť\nmu povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a to hlásiť žalovanému svoj\npobyt. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý nevzhliadol už pri zaistení žalobcu\nexistenciu podmienok pre uloženie alternatívy k zaisteniu, pričom svoje úvahy obšírne zdôvodnil, o.\ni., aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu, že nedisponuje prostriedkami, ktorými by si bol schopný\nzabezpečiť starostlivosť o svoju osobu . Správny súd nad rámec uvedeného a podľa stavu existujúceho\nku dňu jeho rozhodnutia konštatuje, že podmienky na uloženie miernejších donucovacích opatrení sa\nnezmenili. Podľa ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, ktoré upravuje predpoklady\nuloženia alternatív k zaisteniu, je primárne na žalobcovi, aby preukázal zabezpečenie ubytovania a\nfinančné zabezpečenie jeho pobytu. V podanej žalobe sa žalobca ani len náznakom nezmienil, že by\nsa vedel v prípade prepustenia zo zaistenia sám o seba vďaka finančným prostriedkom a ubytovaniu,\nktoré má k dispozícii, postarať. V takomto prípade nie sú na mieste akékoľvek úvahy žalobcu, že\nžalovaný pochybil, pokiaľ mu nedal možnosť preukázať mu, že pokiaľ mu alternatíva k zaisteniu bude\nuložená, bude jej podmienky dodržiavať. Správny súd sa už iba s ohľadom na uvedené nebude\nbližšie zaoberať vyhodnotením osoby žalobcu a jeho trestnej minulosti (čo tvorilo taktiež podklad\nk rozhodovaniu žalovaného o alternatívach zaistenia, keďže ten má v zmysle ustanovenia § 89 ods. 2\nzákona o pobyte cudzincov povinnosť prihliadať na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery\na mieru ohrozenia účelu zaistenia) pretože to sa vo svetle nesplnenia povinností podľa § 89 ods. 3\ncitovaného zákona stalo irelevantným.\n27.\nV neposlednom rade správny súd konštatuje, že ku dňu jeho rozhodovania má za to, že účel\nzaistenia, ktorým je výkon trestu vyhostenia trvá. Žalovaný riadne osvedčil vyhostiteľnosť žalobcu do\nkrajiny pôvodu, ktorou je C. D., pretože neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by vyhosteniu bránili.\n28. Správny orgán má povinnosť sa zaoberať v konaní o zaistení možnými prekážkami vyhostenia,\nkeď sú mu tieto prekážky v dobe rozhodovania o zaistení známe alebo, keď pred rozhodnutím o\nzaistení vyšli najavo. V takom prípade je správny orgán povinný možné prekážky vyhostenia pred\nrozhodnutím o zaistení cudzinca predbežne posúdiť a učiniť si úsudok o tom, či je vyhostenie aspoň\npotenciálne možné. Z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa otázky\nosvedčenia účelnosti zaistenia, uverejnených v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho\n\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sak/5/2022 z 21. marca 2022 publikované pod č. 43/2023 ZNSS\na sp. zn. 2Sak/11/2022 z 28. septembra 2022 publikované pod č. 44/2023 ZNSS, zároveň vyplýva, že\nžalobca ako cudzinec, ktorému hrozí výkon administratívneho vyhostenia, nemôže účinne namietať jeho\nnevyhostiteľnosť, pokiaľ v prvom rade on sám neprodukuje také tvrdenia, ktoré by zakladali konkrétne\nprekážky jeho správneho alebo trestného vyhostenia podľa § 81 zákona o pobyte cudzincov.\n29. Napokon, sám žalobca vo vzťahu k vymedzenému účelu zaistenia ani len náznakom neuviedol\nkonkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili jeho nevyhostiteľnosti už v čase vydania rozhodnutia o zaistení\nalebo také, ktoré nastali až v jeho priebehu. Žalobca sa obmedzil iba na vyvracanie konštatovaní\nžalovaného o jeho osobe ako hrozbe pre verejný poriadok na základe kriminality páchanej v rokoch\n2007 až 2021 (pričom tieto konštatovania sa vzťahovali ku posudzovaniu prípadných alternatív zaistenia\na nie ku osvedčeniu účelu zaistenia) a rozporovanie vybavovania žiadostí o udelenie azylu, ktoré boli\nvyhodnotené ako účelové. Žiadne z uvedených však nie je relevantné na účely posúdenia trvania účelu\nzaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\n30. Žalobcu v súčasnosti nemožno považovať za žiadateľa o azyl. Lehota na podanie žaloby proti\nrozhodnutiu o zamietnutí azylu mu uplynula dňa 10. augusta 2023, pričom z vlastnej činnosti správneho\nsúdu je mu známe, že v stanovenej lehote žalobu nepodal. Rovnako z predloženého administratívneho\nspisu ani iného podania účastníkov konania v konaní pred správnym súdom nevyplýva, že by žalobca\npo zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnej podal opakovanú žiadosť o udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky, ktorá by mala za následok začatie ďalšieho konania o udelenie\nazylu, čím nebol daný dôvod na prepustenie žalobcu z dôvodu, že jeho zaistenie podľa § 88 ods. 1\npísm. b) už nie je účelné.\n31. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť\nzamietol.\n32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "639c042b-8d45-4aaa-844b-fbbf0ff3fef4:0c930d02-24ce-4e94-8403-6ff7cc678d99", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7022200317.1", "spisova_znacka": "2Sak/11/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/11/2022 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7022200317.1"}, {"guid": "a3c0cf98-eecc-4df0-98c2-807ab28d74c2:ae37cf28-9c74-46ee-89be-4d12e554bb7e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7022200046.1", "spisova_znacka": "2Sak/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2022 z 21. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7022200046.1"}], "citovane_v": []}