{"guid": "b2487ea7-2b9d-4a87-9c31-fbd1f6a4505c:3dbc59cc-7b50-4e3a-8e14-07ede51db494", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100457.3", "spisova_znacka": "14Saz/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Saz/4/2023 z 28. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. septembra 2023, sp. zn. 14Saz/4/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100457.3", "identifikacne_cislo": "0723100457", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "sudca_id": 1009, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-hauerlandova-phd-1009", "datum_vydania": "2023-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3dbc59cc-7b50-4e3a-8e14-07ede51db494", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100457.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100457.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100457.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Saz/4/2023\n0723100457\n28. 09. 2023\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100457.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v azylovej veci žalobcu: A. B.\nC. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Azerbajdžanská republika, adresa posledného trvalého\npobytu v krajine pôvodu: mesto Qusar, ul B. D. XXX, E. A. toho času: F. — G. 2000, H. I. X, J.,\nI. A., zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. ČAS: MU-PO-481-39/2022-Ž zo dňa 13.06.2023,\ntakto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa z a m i e t a.\nII. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa správnou žalobou vo veci azylu zo dňa 13.07.2023 doručenou správnemu súdu\ndňa 25.07.2023, resp. 24.07.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa\n13.06.2023, zn. ČAS: MU-PO-481-39/2022-Ž. Správnu žalobu odôvodnil tým, že konanie o udelenie\nazylu sa začalo dňa 14.12.2022, kedy žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území\nSlovenskej republiky. O udelenie azylu požiadal prvýkrát. So žalobcom bol dňa 12.01.2023 pred\nMigračným úradom MV SR v priestoroch Záchytného tábora v Humennom vykonaný vstupný pohovor.\nNásledne boli so žalobcom vykonané dva doplňujúce pohovory v priestoroch pracoviska procedurálneho\nodboru Mlynské Nivy č. 61, Bratislava a to dňa 14.04.2023 a dňa 03.05.2023. Žalobca svoju totožnosť\npreukázal predložením svojho rodného listu. Jeho národnosť je lezginská, náboženským vierovyznaním\nje moslim, bez bližšieho určenia vetvy. Jeho materinským jazykom je lezginský jazyk. Zároveň ovláda aj\nazerbajdžanský, ruský a turecký jazyk. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, v roku 2006, nastúpil\ndo práce v Štátnej bezpečnostnej službe Azerbajdžanskej republiky (skr. DTCH a ďalej ako „DTCH“).\nV tom čase bol E. vo vojnovom konflikte s Arménskom kvôli Náhornému Karabachu. V riadiacej funkcii\nzástupcu náčelníka pracoval do 15.10.2015, napriek tomu, že v roku 2013 požiadal o uvoľnenie z funkcie.\nPodal oficiálnu žiadosť o uvoľnenie zo služby. Tri mesiace prebiehala previerka ohľadom utajovaných\nskutočností pri odovzdaní funkcie a kontrola všetkých odovzdaných dokumentov. Nadriadení ho z\nfunkcie nechceli uvoľniť. Minister musel podpísať rozhodnutie o skončení služby, ktoré mu nedali, hoci\nkaždé dva/tri mesiace žiadal o uvoľnenie zo služby. K rozhodnutiu požiadať o uvoľnenie zo služby\npristúpil po inšpekcii generála, ktorý neskrýval pohoršenie, že Lezgin zastáva v rámci útvaru tak vysokú\nfunkciu. Odvtedy sa o neho začali zaujímať. Vo svojich vstupných dokumentoch nemal uvedené, že je\nLezgin, ale Azerbajdžanec. Po slovách generála bol v službe ohrozený, mohli mu čokoľvek prišiť, aby\nsa ho zbavili. Rozhodnutie o uvoľnení so štátnej služby dostal až 21.09.2015. Po odchode zo služby\nmusel ísť na výbor bezpečnosti v okresnom meste Qusar odovzdať vstupné dokumenty. Na výbore\nbola celá komisia, ktorá pôsobila milo. Predstavili mu fakty, ktoré spravil — v minulosti, v roku 2007\n\nsfalšoval isté dokumenty a teraz nemá inú možnosť, len sa stať ich agentom. Totiž, po rozpade ZSSR\nv roku 1990 chceli Lezgini vytvoriť samostatný štát, ktorý mal niesť názov Jednota. Dvaja žalobcovi\nvzdialení príbuzní z tohto dôvodu utiekli do Ruska. V roku 1990 odišiel B. a o 10 rokov neskôr jeho syn\nG., pretože bol na neho vydaný zatykač. G. manželka a ich dvaja synovia G. a K. zostali v Azerbajdžane\na žalobca im v roku 2007 pomohol sfalšovať splnomocnenie, resp. G. podpis na splnomocnení, ktoré\nznamenalo súhlas s vycestovaním za manželom a otcom do Ruskej federácie, a zároveň im pomohol\nprekročiť azerbajdžansko-ruské hranice. Žalobca na zabezpečenie notársky osvedčeného podpisu na\nsplnomocnení zneužil svoje služobné postavenie. Dňa 21.09.2015 (poznámka: v rovnaký deň ako bol\nuvoľnený zo služby) dostal aj oznámenie od Ministerstva spravodlivosti Azerbajdžanu, v ktorom sa\nuvádza, že pokiaľ skončil služobný pomer, má v banke úver vo výške 2480 manatov (cca 2.400,€) a je povinný tento úver splatiť, inak mu bude udelený zákaz vycestovať z krajiny alebo mu bude\nzabavené osobné motorové vozidlo. Údajný úver nebol nikdy od žalobcu vymáhaný a Ministerstvo ho\nviac nekontaktovalo. Žalobca bol prinútený opätovne vstúpiť do DTCH, ak by túto spoluprácu odmietol,\nbuď file_0.jpg\nfile_1.wmf\nby ho mučili alebo by bol vo väzení. To, že opätovne vstúpil do DTCH ho „zachránilo” od vyšetrovania. Pre\nDTCH bol zaujímavý, pretože rozumel lezginskému jazyku, čím napríklad pomáhal DTCH porozumieť\nodpočúvaným informáciám. Dňa 17.10.2015 začal pracovať ako tajný agent pre Komisiu štátnej\nbezpečnosti, nie však dobrovoľne ale na základe vydierania vyšetrovaním a inými nepríjemnosťami.\nMusel podpísať žiadosť o prijatie do tajných služieb. Dostal prezývku umelec. Cítil sa v nebezpečenstve\nzo strany Wahhábistou, aj zo strany bezpečnostnej služby. Niekedy v januári 2017 spravili jeho manželke\nnezákonný potrat. Rozhodol sa rozviesť sa s manželkou, aby ona a jeho deti mali pokoj. Vedel, že nechce\nviac pracovať pre Azerbajdžan, preto si v tichosti vybavil cestovný pas. Príslušníkom DTCH povedal, že\nmusí so svojou mladšou dcérou E. vycestovať na liečenie do Turecka. Príslušníci DTCH mu to uverili\na vycestovať mu umožnili. Azerbajdžan opustil dňa 05.10.2019, pretože dostal informáciu, že ho chcú\nzatknúť. Zo služobného pomeru — tajný agent file_2.jpg\nfile_3.wmf\nnebol uvoľnený, ani prepustený. Žalobca uvádza, že nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia,\navšak všetci štátni zamestnanci boli povinne členmi vládnucej politickej strany YAR. Žalobca nikdy nemal\nžiadny stranícky preukaz, bol ale automaticky bez ohľadu na svoju vôľu zapísaný ako člen strany, pretože\nvládnuca strana si takto zabezpečuje svojich voličov. Voliť sa chodilo povinne a hromadne, vždy hlasoval\nza YAP, pretože nemal inú možnosť, voľby boli pod dozorom. Čo sa týka rodiny žalobcu, je rozvedený\nod roku 2021 a s bývalou manželkou má dve dcéry. S priateľkou I. I. I. má na Ukrajine syna, A. L. I.,\nnar. XXXX. Bývalá manželka žalobcu pracuje v oblasti štátnej bezpečnosti ako nadporučíčka. Žalobca\ns ňou nie je v kontakte, pretože mala kvôli nemu problémy v práci a z toho dôvodu sa aj rozviedli. S\nmladšou dcérou je žalobca v kontakte sporadicky prostredníctvom svojej matky. So staršou dcérou nie\nje v kontakte. Žalobca žil s priateľkou a synom v spoločnej domácnosti v meste Odesa, po vypuknutí\nvojny na Ukrajine mu právnici odporúčali opustiť územie. Jeho priateľka s ním odísť nechcela, pretože\nmala okrem ich spoločného syna aj ďalšie deti. Od 09.05.2022 stratili vzájomný kontakt a nevie uviesť,\nkde sa v súčasnosti nachádzajú. Z E. vycestoval so svojim platným cestovným pasom dňa 05.10.2019,\nv ktorom mal udelené české turistické víza s platnosťou do 21.01.2020. Cestoval autobusom z mesta\nBaku cez Gruzínsko do Istanbulu a z Istanbulu pokračoval letecky do Prahy. Po príchode do Čiech\nsa zamestnal v automobilke v Chomutove, a pracoval až do 10.01.2020, kedy opustil územie Českej\nrepubliky a cez Poľsko cestoval na F. do mesta Odesa. V Odese zostal rok a pol. Toho času opäť\neskaloval konflikt o Náhorný Karabach. Mama mu vtedy telefonicky oznámila, že ho hľadali príslušníci\nDTCH, ktorým oznámila, že nevie kde sa nachádza. Rovnako mu túto informáciu oznámila aj jeho\nbývalá manželka. Žalobca má v Azerbajdžane slabé miesto, svoju rodinu, preto z obáv o svoju rodinu\nprostredníctvom elektronickej aplikácie whatsapp napísal svojim bývalým kolegom a náčelníkovi DTCH,\nže je v poriadku. M. mu následne zavolal a dopytoval sa, kedy sa vráti. Vedel, že žalobca sa nachádza\nna Ukrajine. Po mesiaci mu zavolal príslušník DTCH, a oznámil mu, že v Odese sa nachádza človek\nmenom E. H. (Ukrajinec, ktorý pôsobil v Azerbajdžane), ktorý sa nachádza v oficiálnom pátraní a\nžalobcovi zadal úlohu tohto človeka nájsť. Neskôr z hlavnej správy štátnej bezpečnosti v Azerbajdžane\ndostal ďalšiu služobnú úlohu. Dňa 25.03.2021 letecky vycestoval z Odesy do Istanbulu a z Istanbulu\ndo Bogoty. Jeho služobnou úlohou bolo odhaľovanie obchodovania s ľudskými orgánmi. Po mesiaci\n\npricestoval opäť do Istanbulu a pokračoval do Tadžikistanu, do mesta Dušanbe. V Tadžikistane dokončil\nslužobné úlohy a vrátil sa do Odesy. Infiltroval sa do tohto systému a dňa 28.05.2021 na klinike v\nTadžikistane absolvoval odobratie jednej obličky. Obchod s ľudskými orgánmi bol organizovaný cez\nAzerbajdžan-Turecko-Latinskú Ameriku. Žalobca po návšteve Tadžikistanu nezničil jeden dokument,\ndôkaz o vytváraní falošných rodinných väzieb. Uvádza, že vopred pripravia ľudí, spravia im pasy tak, aby\npodľa pasov boli príbuzní, ktorými sa preukážu na klinikách. Bohatí adepti na príjem orgánov potom majú\ndarcov. Nezničil ani falošný turecký pas. Žalobca má obavy aj zo strany obchodníkov s ľudskými orgánmi.\nDo azylového konania predložil kópiu záznamov z cestovného pasu, ktoré svedčia o tom, že uvedené\nkrajiny navštívil. Predložil palubné lístky a vizitky hotelov, kde mu boli poskytnuté falošné pasy súvisiace\ns touto poslednou úlohou. Ľudia, ktorí mu zadávali úlohy sa mu už prestali ozývať a následne začiatkom\nnovembra 2021 od svojho bývalého kolegu zistil, že je po ňom v Azerbajdžane vyhlásené pátranie -interné hľadanie v rámci DTCH, z toho dôvodu dňa 08.11.2021 požiadal na Ukrajine o azyl. Z DTCH\nbol naposledy v telefonickom kontakte dňa 24.06.2021, kedy im poslal všetky dokumenty z posledného\nprípadu ohľadom obchodovania s ľudskými orgánmi. Niektoré dokumenty skartoval a niektoré kópie\ndokumentov poskytol Štátnej migračnej službe Ukrajiny. V súvislosti s nezničením všetkých dôkazov\nbol kontaktovaný istým E. z britského čísla, ktorý mu povedal, že nekoná správne a bude mať z toho\nzle. Žalobca sa z obavy o bezpečnosť seba a svojej rodiny prestal s rodinou kontaktovať, aby sa\nstratila jeho stopa. Dňa 08.11.2021 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany v meste Odesa na\nUkrajine. Ukrajinskej Štátnej migračnej službe odovzdal svoj cestovný pas a občiansky preukaz. O\nzadržaní týchto dokladov predložil migračnému úradu Slovenskej republiky potvrdenie vystavené na\nUkrajine. O jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany nebolo rozhodnuté, hoci rozhodnutie malo\nbyť vydané do 26.05.2022. V súvislosti s vojnou na Ukrajine mu právnici odporučili, aby opustil F.. Z\nUkrajiny cestoval autobusom a hranice so Slovenskou republikou prekročil cez hraničný priechod Vyšné\nNemecké a pokračoval do Prahy. Z Prahy išiel do Brna, kde mu polícia udelila výjazdné víza s platnosťou\ndo 12.05.2022. Dňa 12.05.2022 odišiel z Čiech cez územie Slovenskej republiky s cieľom vrátiť sa\nna F. za svojou rodinou. Príslušníci ukrajinskej hraničnej stráže ho však opakovane odmietli pustiť na\núzemie Ukrajiny, preto prišiel do Bratislavy a býval v športovej hale v Petržalke s utečencami z Ukrajiny.\nO udelenie medzinárodnej ochrany žiada z obavy o svoj život. Jeho obavy súvisia s jeho prácou v\nAzerbajdžane, kde je po ňom od bližšie neurčeného dňa roku 2021 vyhlásené interné pátranie DTCH:\nCíti sa byť v krajine pôvodu prenasledovaný, pretože jeho príbuzní boli separatisti, ktorým pomohol,\naby sa mohli stretávať a udržiavať rodinné väzby - Po rozpade ZSSR v roku 1990 chceli lezgini vytvoriť\nsamostatný štát, ktorý mal niesť názov Jednota. Dvaja žalobcovi vzdialení príbuzní z tohto dôvodu utiekli\ndo Ruska. Žalobca na zabezpečenie notársky osvedčeného podpisu na splnomocnení zneužil svoje\nslužobné postavenie. Na základe tejto udalosti z minulosti bol DTCH vydieraný a prinútený pôsobiť ako\ntajný agent. Pozná štátne tajomstvo. Jeho lezginskej národnosti a s tým súvisiacim utláčaním - po\ninšpekcii generála, ktorý neskrýval pohoršenie, že Lezgin zastáva v rámci útvaru tak vysokú funkciu.\nOdvtedy sa o žalobcu začali zaujímať. Vo svojich vstupných dokumentoch nemal uvedené, že je Lezgin,\nale Azerbajdžanec. Po slovách generála bol vslužbe ohrozený, mohli mu čokoľvek prišiť, aby sa ho\nzbavili. Z obáv zo strany obchodníkov s ľudskými orgánmi stále žije v strachu, či ho niekto nesleduje\n- Niektoré dokumenty získané pri plnení úlohy skartoval a niektoré kópie dokumentov poskytol Štátnej\nmigračnej službe Ukrajiny. V súvislosti s nezničením všetkých dôkazov bol kontaktovaný istým E. z\nbritského čísla, ktorý mu povedal, že nekoná správne a bude mať z toho zle. Súhrnne možno uviesť, že\nžalobca od roku 2006 pracoval pre tajné služby Azerbajdžanu. V súčasnosti nemá vedomosť, že by bol\nzo služobného pomeru — funkcie tajného agenta prepustený, napriek tomu, že ho DTCH momentálne\nnekontaktuje. DTCH vždy pri snahe kontaktovať žalobcu postupovalo cez jeho najslabšie miesto, jeho\nrodinu. Žalobca pozná veľa štátnych tajomstiev krajiny pôvodu. Disponuje dôkazmi o tom, že obchod\ns ľudskými orgánmi bol organizovaný cez Azerbajdžan-Turecko-Latinskú Ameriku. V roku 2015 bol\nvydieraný DTCH, následkom čoho musel plniť úlohy ako tajný agent, čím vystavil seba a svoju rodinu\nvysokej bezpečnostnej hrozbe. Existuje predpoklad, že kvôli jeho činnosti v tajných službách prišli s\nmanželkou o syna. Faktom je, že kvôli práci, ktorú bol prinútený vykonávať pod hrozbou väznenia\nalebo mučenia prišiel o rodinu. Slovenská informačná služba ani Vojenské spravodajstvo Slovenskej\nrepubliky nedisponujú takými informáciami o žalobcovi, ktoré by odôvodňovali neudelenie súhlasu s\nudelením azylu na území Slovenskej republiky. Väčšina údajov, ktoré žalovaný zabezpečil do konania\na z ktorých pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzal sú staré niekoľko desiatok rokov. Napríklad\nspráva Azerbajdžan: Situácia Arménov, Rusov, Židov a iných menšín z 1. augusta 1993, Publikácia\no Dagestane z 1. Novembra 1995, Podkladový dokument UNHCR CDR o utečencoch a žiadateľoch\no azyl z 1. septembra 1995, Posúdenie situácie v Azerbajdžane z 31. decembra 2000, Chronológia\nLezginov v Azerbajdžane z r. 2004. Najnovší údaj, z ktorého žalovaný pri posudzovaní žiadosti mohol\n\nvychádzať je správa Lezginskí separatisti sú pre samotných Lezginov neprijateľní z 6. mája 2023, avšak\nsamotný žalovaný uvádza, že tento zdroj nie je overiteľný. Najaktuálnejšie overiteľné informácie sú teda\nSvetový adresár menšín a domorodých obyvateľov — Azerbajdžan: Lezgíni z marca 2018, Osoba z\nGoranboy, ktorá sa vyhodila z okna administratívnej budovy bola zatknutá z 21. mája 2020. Žalobca\nuvádza, že ak by sa vrátil do Azerbajdžanu, uväznia ho a budú ho mučiť, nielen kvôli podozreniu, že zradil\nštátne tajomstvo. DTCH pôjde do hĺbky, pretože o ňom vedia rôzne veci, ktoré konal počas služobného\npomeru, hoci na príkaz svojich nadriadených. Je toho veľa, čo na neho DTCH môže vytiahnuť. Všetky\ninformácie pred žalovaným nepovedal zo strachu a z opatrnosti. Ak by obavy nemal a hovoril by pred\nžalovaným o všetkom, žalovaný by musel vykonať podstatne Viac pohovorov. Napríklad, v čase keď\npracoval v oblasti Nachičevan (dedina Grestan v Arménsku), dostal príkaz zničiť všetky arménske\nhrobky a relikvie. V priebehu 2-3 mesiacov toto Azerbajdžan zničil s vedomým a tichým súhlasom\nIránu. To, čo žalobca vykonával vo svojej práci je prísne tajné. Bol svedkom toho, že niektorí jeho\nkolegovia zmizli. Z informácií zabezpečených žalobcom do konania, verejne dostupných a datovaných\nk 31.03.2017 vyplýva, že Azerbajdžán vyhlásil najsilnejšiu národnú diskrimináciu. Podľa novstiNK.ru sa\nv Azerbajdžane čoraz častejšie objavujú radikálni separatisti. A potenciál konfliktu medzi N. a E. je zrelý\nv Zakaukazsku a v Dagestane. Jej koreň spočíva v tom, že Azerbajdžanci nesúhlasia s interpretáciou\nhistórie lezginského národa, ktorá nie je v súlade s národnou ideológiou vytvorenou oficiálnym Baku.\nV roku 2016 bol v Mahačkale zavraždený prezident I. M. O.. Mnoho Lezginov považuje vraždu za\nmotiváciu jeho verejnej práce. Po tom, čo v Azerbajdžane, obývanom lezginmi, prebehli protesty. Z ďalšej\nsprávy z 23.10.2020 vyplýva, že Azerbajdžanská armáda bojujúca v Karabachu nasadzuje do prvej\nlínie Lezginov, ktorých tam posiela diktátor P. E. posiela do prvej línie, čím sa Azerbajdžan snaží znížiť\nznížiť počet obetí medzi skutočnými Azerbajdžancami. Nedarí sa mu však klamať ľudí a predstavitelia\npôvodných obyvateľov regiónu nechcú zomrieť za diktátora, jeho režim a Azerbajdžan všeobecne. V\ndôsledku toho sú čoraz masovejšie dezercie vojakov Q. a N. priamo z frontovej línie. Na webovej stránke\nhttps://russia-armenia.info/taxonomv/term/375 je možné dohľadať množstvo informácii o diskriminácii\nlezginov a iných etnických menšín v Azerbajdžane. Žalobca opakovane poukazuje na to, že nie je jeho\npovinnosťou preukazovať prenasledovanie svojej osoby inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou\ndôveryhodnou výpoveďou a je naopak povinnosťou žalovaného, aby v pochybnostiach zhromaždil\nvšetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\nŽalovaný skutkový stav parafrázoval svojvoľne, vnášal do neho svoje subjektívne vnemy s cieľom zakryť,\nže DTCH žalobcu mučila. Žalobca však nemal možnosť odmietnuť darcovstvo obličky v Tadžikistane,\nči stretávanie sa s obchodníkmi s ruskými orgánmi. Žalobca nepodstúpil odobratie obličky dobrovoľne.\nPrácu musel vykonávať naplno, pretože DTCH na neho vyvíjala nátlak, ak sa im zdalo, že nemá dostatok\nnových informácií.\n2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.08.2023 uviedol, že žalobca dňa 14.12.2022 požiadal pred\npracovníkmi Oddelenia Policajného zboru v Humennom o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život\nkvôli práci, ktorú vykonával, a tiež z dôvodu svojej lezgínskej národnosti, pre ktorú sú ľudia v krajine\njeho pôvodu prenasledovaní a utláčaní. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-481-39/2022-Ž zo dňa\n13.06.2023 1) neudelil azyl podľa § 13 ods. 1. písm. a) zákona o azyle; 2) neposkytol doplnkovú ochranu\npodľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; 3) neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny\npodľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4) neposkytol doplnkovú ochranu na účel\nzlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca dňa 05.11.2019\nvycestoval z krajiny pôvodu legálne na svoj platný cestovný pas, po tom, čo si vybavil české turistické\nvíza v meste Baku. Cez Gruzínsko odcestoval do Istanbulu a následne letecky sa dopravil do Prahy.\nZamestnal sa v Chomutove, kde pracoval do januára 2020. Z Čiech vycestoval dňa 10.1.2020 do Poľska\na následne sa dopravil na Ukrajinu do mesta Odesa, kde príležitostne pracoval asi jeden a pol roka.\n08.11.2021 požiadal v Odese o medzinárodnú ochranu, o ktorej mali ukrajinské štátne orgány rozhodnúť\ndo 26.5.2022. Následkom vypuknutia vojny na Ukrajine túto opustil a cez Slovensko sa dopravil do\nPrahy a následne do Brna. Dňa 12.05.2022 ČR opustil a pricestoval na Slovensko s cieľom dostať\nsa na územie Ukrajiny, kde žije jeho priateľka – ukrajinská štátna príslušníčka, s ktorou má syna.\nUkrajinská pohraničná stráž mu však dvakrát odoprela vstup na Ukrajinu, preto bol nútený zostať v\nSR, kde nakoniec požiadal aj o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Správny orgán, ktorý pri vydaní\nrozhodnutia, okrem výpovedi žalobcu zo dňa 12.01.2023 a doplňujúcich pohovorov zo dňa 14.04.2023\na 03.05.2023 zistil aj prostredníctvom odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného\nvšeobecne dostupné informácie o krajine jeho pôvodu, nakoľko bolo nevyhnutné posúdiť skutočnosti,\nktoré menovaný uviedol, či tieto mohli v jeho prípade spĺňať kritériá definície prenasledovania podľa\n§ 2 písm. d) zákona o azyle, čo však nebolo v žiadnom prípade preukázané v žalobcovom prípade,\n\nže by sa stal sám obeťou prenasledovania. Žalobca nebol nikdy v žiadnej oficiálnej politickej strane a\nžiadnu politickú činnosť nevykonával, nebol trestaný ani odsúdený a žiadne stíhanie proti nemu nebolo\nvedené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014. Žalobca\nsíce krajinu pôvodu opustil okrem iného aj z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že\nby bol v krajine pôvodu prenasledovaný tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. V prípade žalobcu\nprenasledovanie, tak ako to predpokladá zákon o azyle, však objektívne preukázané nebolo. Žalovaný\ntaktiež posúdil aj možnosť poskytnúť žalobcovi doplnkovej ochrany podľa § 13a a tiež podľa § 13b\nzákona o azyle. Z výpovede žalobcu vyplýva, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí vážne\nbezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, pretože tam nevykonával takú činnosť,\nza ktorú by mu takéto sankcie hrozili. Tak isto žalovaný dospel k záveru, že v krajine pôvodu by mu\nnehrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo ponižujúceho\nzaobchádzania alebo trestu z dôvodu jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR. Vzhľadom\nna to, že v Azerbajdžane v súčasnosti neprebieha žiadny vnútorný, či medzinárodný ozbrojený konflikt,\nžalovaný vylúčil aj reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti\nosoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nZ dôvodov, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dospel žalovaný k\nnázoru, že žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalovaný považuje námietky\nuvádzané v správnej žalobe za účelové. Tak isto ani ostatné námietky nemožno považovať za právne\nrelevantné, pretože žalovaný riadnym a dostatočným spôsobom, a na základe skutočností, ktoré sú\nobsahom spisového materiálu zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie.\nTaktiež vychádzal z obsahu pohovoru a doplňujúcich pohovorov (vyššie uvedené) vykonanými so\nžalobcom, posúdil situáciu v krajine pôvodu, pričom sa dôkladne zameral na dôvody, ktoré vo svojej\nvýpovedi sám uvádzal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých podkladov žalovaný\nvychádzal pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany. V prípade\nžalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona\no azyle. Tak isto neboli zistené dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože mu v krajine pôvodu\nnehrozí vážne bezprávie tak, ako to má na mysli zákon o azyle v ustanovení § 2 písm. f) zákona o\nazyle. Daná vec bola správne právne posúdená, skutkový stav bol dostatočne zistený, pričom napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o azyle. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v priebehu\nkonania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani právna zástupkyňa v správnej\nžalobe, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by správny orgán oprávňovali vydať rozhodnutie\no udelení azylu, resp. poskytnutí doplnkovej ochrany, a má za to, že žalovaný komplexne, objektívne\na individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, že žalobca nespĺňa\npodmienky na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle Ženevského dohovoru z\nroku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Poznamenávame, že právna zástupkyňa\nv správnej žalobe opakovane konštatuje, že žalovaný považuje vydieranie žalobcu zo strany tajných\nslužieb za „plne akceptovateľné“, čo právna zástupkyňa dokonca citovala z napadnutého rozhodnutia,\npričom išlo z jej strany o účelové zavádzanie (viď. Str. 7 napadnutého rozhodnutia). Takýto výraz\ntam však nie je uvedený. Taktiež v správnej žalobe opakovane poukazuje na „staré informácie“ v\nsúvislosti s Lezginmi. Už vo svojom stanovisku na to poukazuje, pričom s týmto jej tvrdením sa žalovaný\nvysporiadal v samotnom rozhodnutí (viď. str. 10 a nasledujúce). Žalovaný zdôrazňuje, že informáciami\no Lezginoch sa správny orgán podrobne a rozsiahlo zaoberal v rozhodnutí na viacerých stranách,\npričom tieto sa týkali udalostí ako aj obdobia, o ktorom vypovedal žalobca a to až postavenia Lezginov\ndo súčasnosti. Taktiež treba poznamenať, že sama právna zástupkyňa neposkytla žiadne relevantné\ninformácie k Lezginom a vychádzala len z informácií žalovaného, s ktorými účelovo narábala. Správny\norgán pri vydaní rozhodnutia mal za to, že žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu, nakoľko nemá\nopodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine\npôvodu, ani nie je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo\nŽenevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. V danom prípade\nvšak absentuje objektívny prvok, t. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v\ntomto dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo\npolitický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia azylu podstatná, čo sa však v\nžalobcovom prípade nepreukázalo. V danom prípade nemožno hovoriť ani, že by žalobca čelil nejakej\nforme prenasledovania zo strany štátnych, resp. neštátnych subjektov tak, ako to upravuje zákon o azyle.\nTaktiež počas jeho pobytu v krajine pôvodu neprišiel k žiadnej ujme a takisto z uvedeného nevyplýva,\nže by bol nejakým spôsobom ohrozený. Treba poznamenať, že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu\nvedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi\n\norgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z\ndôvodov, ktoré opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republike,\nktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo\nneudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle. Pri posudzovaní žiadosti\no azyl je potrebné vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach Slovenskej\nrepubliky. Napadnuté rozhodnutie, vzhľadom na uvedené dôvody, považuje žalovaný za zákonné a\nsprávne. Z uvedených dôvodov navrhol správnu žalobu zamietnuť.\n3. Žalobca v replike zo dňa 28.09.2023 uviedol, že prenasledovanie sa musí vždy nevyhnutne spájať s\ndôvodom podľa ŽD 1951, avšak pri vážnom bezpráví táto podmienka stanovená nie je a vážne bezprávie\nexistuje bez ohľadu na motív konania pôvodcu prenasledovania. Prvé dve formy vážneho bezprávia\n(uloženie trestu smrti alebo jeho výkon a mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie\nalebo trest) sú vážnym porušením ľudských práv, t.j. prenasledovaním (čl. 15 ods. 2 a čl. 2 a 3 EDĽP).\nPokiaľ skutkové zistenia smerujú k preukázaniu takejto závažnej formy ujmy, je potrebné vyhodnotiť ju\nako prenasledovanie. Avšak v prípade nenaplnenia ostatných 4 znakov, ktoré zákon o azyle požaduje\nna udelenie azylu podľa § 8 (napr. chýbajúci kauzálny nexus na dôvody podľa ŽD 1951), je potrebné pri\nposudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany takúto ujmu vyhodnotiť ako vážne\nbezprávie.\n4. Žalobca vo svojom výsluchu na pojednávaní zopakoval skutočnosti známe zo súdneho\na administratívneho konania a doplnil, že má byť hľadaný KGB, medzinárodný zatykač na neho nebol\nvydaný, stále prebieha konanie o azyle na Ukrajine, jeho matka nebola mučená, bol na ňu vyvíjaný\nnátlak.\n5. Z administratívneho konania a napadnutého rozhodnutia zo dňa 13.06.2023 vyplýva, že žalovaný\nžalobcovi neudelil azyl, neposkytol doplnkovú ochranu, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny a neposkytol\ndoplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoju\nžiadosť o medzinárodnú ochranu odôvodnil troma dôvodmi, ktoré súvisia s jeho prácou pre DTCH, a to,\nže chcel skončiť s prácou pre DTCH, v roku 2007 sfalšoval podpis na splnomocnení, podpísal súhlas\ns vycestovaním z Azerbajdžanu a pomohol im prekročiť azerbajdžansko-ruskú hranicu. Dostal úlohu\ntýkajúcu sa siete obchodníkov s ľudskými orgánmi. Má obavy z týchto ľudí a neustále žije v strachu.\nUvedené preto uvádza ako druhý dôvod svojej žiadosti. Napokon uviedol, že dôvody jeho žiadosti súvisia\nokrem jeho práce aj s príslušnosťou k národnostnej „menšine Lezgínov. Spája to s postojom generála R.\n-- šéfa inšpekcie. Lezgíni sa nemôžu uplatniť vo vyšších štátnych pozíciách, hoci ako uviedol, on žiadne\nkonkrétne problémy kvôli svojej etnickej príslušnosti nemal. Do konania o azyle však boli zabezpečené,\nresp. menovaný predložil, nasledovné kópie dokumentov: listy zaslané ukrajinským orgánom s otázkou,\nprečo mu nebol opakovane umožnený vstup na územie Ukrajiny, keďže tam žiadal o medzinárodnú\nochranu; ukrajinský doklad žiadateľa file_4.jpg\nfile_5.wmf\no medzinárodnú ochranu vydaný 8.11.2021 s platnosťou do 26.5.2022; výpis z azerbajdžanského\nregistra trestov zo (Ilha 11.10.2018 vydaný Ministerstvom vnútra Azerbajdžanu potvrdzujúci beztrestnosť\nmenovaného; 3 dokumenty DTCH — referencie na osobu menovaného z marca 2015, z mája 2015 a z\njúna 2015, pričom prvé dva pojednávajú o jeho nedostatkoch a neschopnosti si plniť svoje povinnosti\na o tom, že má byť preradený na inú funkciu, v ďalšom (jún 2015) stojí opak, t. j. že je schopný plniť\nsi svoje povinnosti, dokáže uchovať štátne tajomstvo a môže byť na základe svojej žiadosti prepustený\nzo služieb file_6.jpg\nfile_7.wmf\nDTCH; ďalšia správa okresného námestníka D TCH v meste Gjandža zo 7.6.2015 adresovaná\nvedúcemu náčelníkovi DTCH v meste Gjandža o osobe menovaného, ako si neplní svoje úlohy a o\npotrebe jeho preradenia s pokynom vedúceho náčelníka začať vyšetrovanie file_8.jpg\nfile_9.wmf\na informovať o priebehu vyšetrovania; vizitky hotelov z Istanbulu, palubné lístky z letu do file_10.jpg\n\nfile_11.wmf\nBogoty; karta sociálneho poistenia; vstupné a výstupné pečiatky z cestovného dokladu file_12.jpg\nfile_13.wmf\nR.; fotografia jeho osoby v uniforme z roku 2006 po nástupe do DTCH; vyrozumenie z obvodného\nOddelenia policajného zboru v meste Qusar o odmietnutí trestného stíhania vo veci vykonanej interupcie\nmanželke menovaného z roku 2017; doklad o ukončení file_14.jpg\nfile_15.wmf\n11 ročnej školskej dochádzky z roku 2002; rodný list žiadateľa; výpis z matriky s menami bývalej\nmanželky a dvoch dcér; oznámenie Ministerstva spravodlivosti Azerbajdžanu file_16.jpg\nfile_17.wmf\no povinnosti splatiť úver v banke vo Výške cca 2 400 €; osvedčenie Ministra obrany Azerbajdžanu v mene\nprezidenta Azerbajdžanu o udelení pamätnej medaily žiadateľovi pri príležitosti 95. výročia ozbrojených\nsíl Azerbajdžanu; potvrdenie o ukončení štátnej služby file_18.jpg\nfile_19.wmf\ns príkazom o uvoľnenie zo služby vydané okresným úradom DTCH v Qusare s dátumom 21.09.2015;\npotvrdenie ukrajinských úradov o zadržaní cestovného dokladu č. XXXXXXXX (plus jeho kópia) a\nobčianskeho preukazu; výjazdný príkaz vydaný odborom cudzineckej polície v Čechách. Na základe\nvýpovede menovaného a všetkých dostupných informácií migračný úrad dospel k záveru, že nesplnil\nzákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade nebola preukázaná\nopodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. za\nuplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva z Dohovoru o právnom postavení utečencov\nz roku 1951 (ďalej len „Dohovor”) a zákona o azyle. Táto skutočnosť teda primárne nesúvisela s jeho\nrasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov alebo príslušnosťou k\nurčitej sociálnej skupine, resp. s uplatňovaním politických práv a slobôd. Tresty za činy súvisiace s\nnarúšaním územnej celistvosti sú v Azerbajdžane porovnateľné s tými na Slovensku. Menovaný sa\nreálne na žiadnych lezgínskych aktivitách ani separatizme nepodieľal, nebol v krajine pôvodu nikdy\nobvinený zo žiadneho trestného činu, nebol trestne stíhaný ani odsúdený, a to ani v súvislosti s\nakýmikoľvek lezgínskymi aktivitami alebo separatizmom, či v súvislosti s napomáhaním osobám v\npátraní. Sám túto skutočnosť potvrdil výpisom z azerbajdžanského registra trestov. Nie je po ňom\nvyhlásené žiadne pátranie a nie je ani hľadanou osobou. Čo sa týka lezgínskeho hnutia, je potrebné\nskonštatovať, že v súčasnosti nie sú dostupné žiadne informácie o aktuálnom zatýkaní predstaviteľov\nLezgínov za separatistické alebo protištátne aktivity. Z informácií z dostupných zdrojov nevyplýva,\nže by lezgínsky separatizmus bol v lezgínskej komunite v Azerbajdžane v posledných rokoch vysoko\npopulárny, alebo že by Lezgíni boli vládou Azerbajdžanu vnímaní ako hrozba voči integrite štátu.\nInformácie vôbec nepotvrdzujú, že by v súčasnosti boli Lezgíni terčom akéhokoľvek záujmu zo strany\nazerbajdžanských autorít z dôvodu ich separatistických aktivít alebo, že by boli z týchto dôvodov\nzatýkaní. Keďže v súčasnosti Lezgínsky separatizmus v Azerbajdžane nepredstavuje žiaden problém\na zrejme v tejto oblasti momentálne nedochádza ani k žiadnym zásadným udalostiam uvedené nie je\naktuálne predmetom žiadnej medializácie. Napriek tomu sa však právna zástupkyňa pri vyvodzovaní\nsvojich záverov opiera o informácie, ktoré do konania zabezpečil migračný úrad, pričom ich využíva\nselektívne a účelovo. Sama však do konania o azyle na podporu tvrdení žiadateľa alebo jej záverov\nnepredložila žiadne dôkazy. Čo sa týka ďalšieho dôvodu žiadosti menovaného, teda skutočnosti, že\nz obáv zo strany obchodníkov s ľudskými orgánmi žije v neustálom strachu, tento možno taktiež\npovažovať za irelevantný z hľadiska kladného posúdenia jeho žiadosti o azyl. Je potrebné skonštatovať,\nže do vyšetrovania siete obchodníkov š ľudskými orgánmi bol zapojený v rámci plnenia si svojich\núloh ako agent DTCH. Táto skutočnosť vyplývala z jeho profesionálnej činnosti, ktorú plnil v rámci\nštátnej bezpečnostnej služby, ktorá predpokladá vysokú mieru rizika. Ak by potenciálne čelil z tohto\n\ntitulu akýmkoľvek problémom zo strany neštátnych pôvodcov, jednoznačne možno skonštatovať, že\nby to nebolo z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov\nalebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. z dôvodu uplatňovania politických práv a slobôd.\nPreto možno jednoznačne ustáliť, že aj v tejto časti dôvodov jeho žiadosti o azyl absentujú azylovo\nrelevantné skutočnosti. Navyše samotný Azerbajdžan preukázateľne bojuje proti tomuto druhu trestnej\nčinnosti, a preto by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol využiť formu vnútroštátnej ochrany pred\npáchateľmi tejto trestnej činnosti. Čo sa týka tretieho dôvodu jeho žiadosti, a to dôvodu príslušnosti k\nnárodnostnej menšine Lezgínov, aj tu možno skonštatovať, že sa v jeho prípade absolútne nepreukázalo,\nže by z tohto titulu čelil alebo v budúcnosti mal čeliť akejkoľvek forme prenasledovania. Lezgíni vo\nvšeobecnosti uvádzajú, že sú diskriminovaní. V dostupných zdrojoch sa opakovane objavujú sťažnosti\nlezgínskej menšiny v Azerbajdžane na nedostatočnú podporu štátu, čo sa týka rozvoja lezgínskeho\njazyka a kultúry (nedostatok učebníc alebo iných vzdelávacích zdrojov), avšak reálne príčiny tohto stavu\nverejne dostupné zdroje podrobne neskúmajú. Na základe dostupných informácií možno teda pripustiť,\nže Lezgíni vo všeobecnosti pociťujú istú mieru diskriminácie, najmi z pohľadu výučby lezgínskeho jazyk,\nnedostatku učebníc a rozvoja ich kultúry. Na druhej strane bežne komunikujú vo svojom jazyku, pričom\nžiadne zákonné opatrenia im nebránia uplatňovať sa na trhu práce či na živote spoločnosti alebo pri\nspravovaní vecí verejných. Možno teda skonštatovať, že v Azerbajdžane nedochádza k systematickej a\nštátom riadenej perzekúcii osôb len na základe ich lezgínskeho etnického pôvodu. Ako už bolo vyššie\nskonštatované, Lezgíni v súčasnosti nie sú vládou Azerbajdžanu vnímaní ani ako hrozba voči integrite\nštátu. Samotný menovaný svojou výpoveďou jednoznačne potvrdil vyššie uvedené konštatovania ako\ni to, že sám nikdy osobne nečelil žiadnej perzekúcii zo strany azerbajdžanských autorít, dokonca ani\ndiskriminácii. Sám ako etnický Lezgín vyštudoval Akadémiu Štátnej bezpečnostnej služby. Počas štúdia\npoberal štipendium. Následne od roku 2006 bol zamestnancom DTCH na rôznych pozíciách, dokonca\nvo vedúcich funkciách. Napriek tomu, že podľa jeho vyjadrenia šéfovi inšpekcie bezpečnostných zložiek\nprekážal jeho etnický pôvod, naďalej zostal pracovať vo funkcii zástupcu náčelníka Oddelenia tajných\nslužieb. Trvalo mu dva roky, kým vyhoveli jeho žiadosti na opustenie bezpečnostných služieb. Z\nfunkcie ho neodvolali. Sám zo strany kolegov nikdy nepociťoval žiaden problém z dôvodu svojej\netnickej príslušnosti, hoci kolegom bola táto skutočnosť známa. Teda sám nepociťoval v krajine pôvodu\nžiadne problémy z dôvody svojej etnickej príslušnosti či už počas štúdia alebo počas výkonu svojho\nzamestnania, dokonca ani v bežnom živote. Za perzekúciu nemožno považovať ani to, že na matrikách\núdajne panuje tendencia uvádzať priezviská v azerbajdžanskom tvare, čo dokladoval na prípade svojich\ndcér. Po narodení svojej mladšej dcéry sám osobne na matrike presadil, aby bolo jej priezvisko zapísané\n-v podobe, ako si želal. Menovaný sa v krajine pôvodu nikdy politicky neangažoval, a to ani v súvislosti\ns lezgínskym hnutím. Politicky sa nijak neprejavoval, ani sa nepokúsil zvoliť vo voľbách niekoho iného,\nale volil vládnu stranu. To znamená, že v jeho prípade absentovalo akékoľvek politické presvedčenie,\nktoré by mu bránilo vo výkone jeho práce pre DTCH alebo v realizácii sa v rámci Azerbajdžanu. Politické\npresvedčenie nebolo v jeho prípade teda dôvodom, ktorý by bol pre neho tak zásadný, že by sa preň\njeho ďalší pobyt v krajine jeho pôvodu stal neznesiteľným. Napokon na margo povinného členstva vo\nvládnej strane možno uviesť, že podľa dostupných informácií o Azerbajdžane, štátni zamestnanci ani\nzamestnanci bezpečnostných zložiek štátu nesmú byť zapojení do politickej činnosti ani byť členmi\npolitických strán. Výkon určitého povolania nemožno považovať za príslušnosť k istej sociálnej skupine.\nAk by migračný úrad aj pripustil, že do takéhoto neetického konania mohla byť zainteresovaná DTCH,\nbolo by to možné považovať za psychická nátlak na menovaného alebo na jeho manželku, prípadne za\nformu výstrahy či vyhrážky, avšak nie je zrejmý motív takéto konania a tiež nie je možné v danom prípade\nidentifikovať v takomto konaní rasový, národnostný, náboženský alebo politický dôvod, alebo dôvod\nsúvisiaci s príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, resp. dôvod súvisiaci s uplatňovaním politických\npráv a slobôd menovaného. Poukazovanie na dočasné obmedzenie jeho práva na vycestovanie a návrat\ndo krajiny jeho pôvodu s poukazom na čl. 1 zákona Azerbajdžanu o opustení krajiny, o vstupe do\nkrajiny a o cestovných pasoch v prípade, ak má občan platnú informačnú povinnosť obsahujúcu štátne\nalebo vojenské tajomstvo až do zrušenia platnosti takejto povinnosti, ako na skutočnosť zakladajúcu\nďalší dôvod o udelenie medzinárodnej ochrany, považuje migračný úrad za vykonštruovaný a nelogický.\nSamotný menovaný opustil krajinu pôvodu legálne ako agent DTCH, pričom následne sa zdržiaval\nna Ukrajine, DTCH o tejto skutočnosti vedela, bola v kontakte s menovaným a žiadnu sankciu v tejto\nsúvislosti voči menovanému nevykonala. Dostával naďalej nové úlohy od DTCH, ktoré plnil. Dokonca mu\nvystavila v rámci plnenia úlohy týkajúcej sa obchodovania s ľudskými orgánmi falošný pas a zabezpečila\nmu letenky do Bogoty. Keďže na základe vyššie uvedeného v prípade menovaného neboli preukázané\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že\n\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo\nsa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, migračný úrad dospel k\nnázoru, že jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej\nochrany zo strany SR cudziemu štátnemu príslušníkovi, adekvátna. Preto dôvody jeho žiadosti, v zmysle\nuvedeného, možno považovať za irelevantné z hľadiska možnosti udelenia azylu podľa § 8 zákona o\nazyle. Vzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o\nazyle tiež posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá\nsa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona\no azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce\nzaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby\nz dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Čo\nsa týka uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, toto v prípade návratu menovaného do krajiny jeho\npôvodu možno vylúčiť, a to z objektívnych dôvodov. Posledný trest smrti bol v Azerbajdžane vykonaný\nv roku 1993. V roku 1998 bol v Azerbajdžane trest smrti zrušený. Čo sa týka otázky mučenia alebo\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, tiež možno skonštatovať, že uvedené\nmenovanému v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nehrozí. Úrady zaviedli určité cestovné\nobmedzenia pre vojenský personál s prístupom k informáciám o národnej bezpečnosti. Občania obvinení\nalebo odsúdení za trestné činy s podmienečným trestom nemohli vycestovať do zahraničia, kým neboli\nsplnené podmienky ich podmienečného trestu. Ani táto situácia sa na menovaného nevzťahuje, keďže\nmu bolo umožnené vycestovať legálne z krajiny pôvodu a navyše sám cestoval aj z dôvodu výkonu\nsvojho povolania. Zároveň nikdy nebol zatknutý, trestne stíhaný ani odsúdený. Nikdy reálne nečelil v\nkrajine pôvodu mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu. Hoci zo strany DTCH v súvislosti s výkonom jeho\npovolania možno pripustiť istú formu nátlaku alebo vydierania, nemožno hovoriť o tom, že by uvedené\npredstavovalo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Sám menovaný nie je hľadanou osobou, po\nktorej by bolo vyhlásené pátranie alebo ktorý by čelil zatykaču. V roku 2014 Európska únia a Azerbajdžan\npodpísali dohodu o „readmisii osôb s nepovoleným pobytom“. Odvtedy bolo z Európskej únie do roku\n2021 deportovaných 2063 Azerbajdžancov. Objavili sa správy o tom, že aktívnych politických oponentov\npo deportácii uväznia. Medzinárodné organizácie pre ľudské práva, vrátane Freedom House a Human\nRights Watch, uvádzajú, že vláda Azerbajdžanu často zatýka jednotlivcov, ktorí uplatňujú svoje základné\npráva na základe vykonštruovaných obvinení. Azerbajdžanská vláda na druhej strane tvrdí, že ľudia\nnie sú prenasledovaní za svoje politické presvedčenie. Ako už však bolo vyššie uvedené, menovaný\nnespadá ani do jednej z rizikových skupín. Sám nebol nikdy politicky aktívny a nebol mu ani pripisovaný\nžiaden politický názor. Tento dôvod ani nebol predmetom jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej\nna území SR. V predmetnom konaní sa nepreukázalo, že by menovaný niekedy čelil predmetnej hrozbe\nvážneho bezprávia v krajine pôvodu, resp. že by jej mohol čeliť v prípade jeho návratu. Čo sa týka tretej\nformy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia Života alebo nedotknuteľnosti osoby\nz dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu možno\nskonštatovať, že ani táto nebola naplnená, resp. že ani táto forma vážneho bezprávia menovanému\nnehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Na základe všeobecne dostupných informácií je totiž\nzrejmé, že na území Azerbajdžanu v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by\nvôbec mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia, a ktorým by bolo\nzasiahnuté celé územie krajiny. Možno preto skonštatovať, že na základe individuálneho posúdenia\ndôvodov menovaného nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do\nmiesta svojho trvalého bydliska, vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o\nazyle. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa 13 ods. I písm. b) a § 20 ods. 5 zákona azyle: V\nprípade menovaného neboli splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle SS IO zákona o azyle, t. j.\nudelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko nemá na území SR žiadnych\nrodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok\nzlúčiť, pričom uvedené nebolo ani predmetom jeho žiadosti. Preto je posúdenie žiadosti menovaného\nz hľadiska § 10 zákona o azyle v jeho prípade irelevantné. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na\núčel zlúčenia rodiny podľa 13c ods. I písm. b) a 20 ods. 5 zákona o azyle: Možno tiež skonštatovať,\nže menovaný nesplnil ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR v zmysle S13b\nzákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže menovaný nemá na\núzemí SR žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol\npo splnení zákonných podmienok zlúčiť, pričom uvedené taktiež nebolo predmetom jeho žiadosti. Preto\nje posúdenie žiadosti menovaného z hľadiska § 13b zákona o azyle v jeho prípade irelevantné.\n\n6. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n7. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n8. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n9. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n10. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n11. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n12. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n13. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\n14. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n15. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n16. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia\na dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho\npôvodu, pohlavia a veku\n17. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n18. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n\n19. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia\na administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\npodľa podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho\nspisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP s použitím\n§ 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods.\n4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-481-39/2022-Ž zo dňa\n13.06.20223.\n21. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu\npobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť\núzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.\nj. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o\nzákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu\nsú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd,\nktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný\nv obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom\nudelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako\nskutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a\nto v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej\npo odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n22. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené\na následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zároveň však správny súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že\nsprávny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine\npôvodu.\n23. Správny súd konštatuje, že žalovaný vykonal rozsiahle dokazovanie k všetkým žalobcom tvrdeným\ndôvodom pre konanie o azyl. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež\nkonanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a\npreto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne\nzistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd\nv celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa\npodľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci\nrozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou\ndotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný\nprípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť\ntohto rozhodnutia.\n24. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nebola v konaní dôvodná. Správny súd sa v\nplnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného o tom, že žalobca nie je prenasledovaný z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd a preto nesplnil\npodmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle ani podľa § 10 zákona o azyle. V tejto súvislosti\n\nsúd upriamuje pozornosť na podrobné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v napadnutom rozhodnutí,\nkde žalovaný uvádza, na základe akých úvah a po vyhodnotení akých správ o krajine pôvodu dospel\nk záveru, že žiaden z dôvodov uvedených žalobcom v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod\nust. § 8 ani § 10 zákona o azyle. Správny súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania\nv administratívnom konaní bolo možné dospieť k záveru, ktorý učinil žalovaný, že žalobca nečelil\nproblémom s hrozbou jeho prenasledovania z dôvodu príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti či\nsociálnej skupine. Tento záver potvrdzujú aj vyhlásenia samotného žalobcu.\n25. Príslušnosť k bezpečnostným zložkám nespĺňa znaky sociálnej skupiny podľa zákona o azyle.\nTvrdené prenasledovanie, ktorého sa žalobca subjektívne obáva (možnosť stíhania za skutok spáchaný\npred 16 rokmi, prípadne opustenie štátnej služby, strach z osôb z organizovaného zločinu) nemôže byť\ndôvodom v zmysle zákona o azyle. 1. Osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním za\ntakýto trestný čin, nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou bezprávia a nie osobou utekajúcou\npred zákonom. 2. Zadržanie a väznenie žiadateľa o azyl v krajine jeho pôvodu za spáchaný skutok,\nktorý má povahu trestného činu, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu v zmysle\nzákona o azyle (z rozsudku NS SR, sp. zn. 4SžoKS 57/2006).\n26. Správny súd má za to, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno\npodradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení\nzákona o azyle, keďže žiadnym spôsobom nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom,\npríslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom. Taktiež je podľa správneho súdu v tomto\nkontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu správne vyhodnotenie predložených dôkazných\nprostriedkov. Správny súd tu poukazuje na to, že subjektívna stránka opodstatnených obáv žalobcu ako\nžiadateľa o azyl z prenasledovania nemohla byť vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaným svojvoľne\ndotvorená „vnútorným presvedčením“ žalobcu. Námietky žalobcu sú založené na jeho subjektívnom\npresvedčení, ktoré sa však nepodarilo preukázať.\n27. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno vzhľadom na už vyššie\nuvedené dôvody uvažovať ani o vážnom bezpráví. Čl. 3 dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského\nalebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát\nnamieta. Cieľom mučenia je zlomiť fyzický a duševný odpor a získať informácie alebo priznanie\nalebo uloženie trestu. Neľudské zaobchádzanie zahŕňa premyslené konanie, použité dlhodobo, ktoré\nspôsobuje ľudskej bytosti kruté utrpenie alebo uloženie trestu smrti po nespravodlivom procese súdom,\nktorého nezávislosť a nestrannosť boli spochybnené. Pre určenie, či ide o ponižujúci trest je potrebné\nrozlišovať medzi trestom vo všeobecnom význame a ponižujúcim trestaním v zmysle čl. 3, ponižujúce\ntrestanie dosahuje určitý stupeň tvrdosti. Mučenie nezahŕňa bolesť alebo utrpenie vzniknuté len na\nzáklade alebo v súvislosti so zákonnými sankciami (čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN proti mučeniu). Žalobca\nnajskôr tvrdil, že aj jeho matka mala byť mučená, neskôr spresnil, že mal byť na ňu vyvíjaný nátlak,\nnátlak nemožno zamieňať s mučením. Azerbajdžan je členským štátom Rady Európy, v ktorej sa aplikuje\nčl. 3 Dohovoru, navyše je signatárom Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či\nponižujúceho zaobchádzania alebo trestania z 26. novembra 1987.\n28. Správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou a\núčinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú\nžalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobných\npomerov. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o\nazyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej ochrany na území\nSlovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a\nskutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu\nvyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil možnosť prenasledovania žalobcu aj smerom\ndo budúcnosti.\n29. Námietka, že žalovaný vychádzal z neaktuálnych informácií je tendenčná, keď z polytematických\nspráv o krajine Azerbajdžan vyplýva, že nejde o informácie z roku 1993, ale vývoj informácií od roku 1993\naž do roku 2023. Ak žalovaný vychádzal zo súhrnu rôznych správ a to aj tých najaktuálnejších (napr.\njanuár, marec, máj 2023), uvedené nemôže byť žalovanému na ťarchu. Ak napr. zákon Azerbajdžanskej\nrepubliky o opustení krajiny, o vstupe do krajine a o cestovných pasoch bol prijatý 14. júna 1994\na v poznámke č. 22 (č.l. 67 administratívneho spisu) sa nachádza dátum 14. júna 1994, uvedené\n\nznamená, že tento zákon stále platí, pričom zo strany 30-31 polytematickej správy zo dňa 17.03.2023\nvyplýva, že zákon sa posudzuje aj so zmenami a doplneniami až do roku 2002.\n30. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že pokiaľ žalovaný nemá dostatok informácií, nemôže s poukazom\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.03.2015 sp. zn. 10 Sža/10/2015 vylúčiť,\nže prenasledovanie zo strany DTCH má príčinnú súvislosť v jeho národnosti. Uvedená domnienka nemá\noporu vo vykonanom dokazovaní, keď vychádzajúc z tvrdení žalobcu, tohto nechceli uvoľniť z funkcie\nani po tom, čo generál neskrýval pohoršenie a žalobca tak pôsobil v službách ďalších niekoľko rokov.\n31. Všeobecne platí, že nemožno preukázať negatívnu skutočnosť, takže aj keď určitý druh informácií nie\nje k dispozícii, skôr to nasvedčuje tomu, že situácia v uvedenom kontexte je skôr neproblematická. Ak by\nurčitá situácia bola problematická, existuje predpoklad, že by o nej príslušné správy, prípadne aj reálne\ndôkazy existovali. Ak správa pojednáva napr. o vývoji dodržiavania ľudských práv v rokoch, nemožno\nuzavrieť, že žalovaný vychádza z neaktuálnych informácií, uvedené skôr nasvedčuje tomu, že žalovaný\nzhromaždil všetky informácie, pričom žalobca má možnosť predložiť také, na základe ktorých by pre\nseba mohol vyvodzovať priaznivé dôsledky. Žalobca založil do administratívneho spisu množstvo listín,\nno žiadnu takú, ktorá by aspoň osvedčovala prenasledovanie z akéhokoľvek ním tvrdeného dôvodu.\nPreukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť\nk danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých,\nktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (z rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sža\n48/2014). Uvedené bolo v danom prípade splnené. Ak by informácie k prenasledovaniu lezgínskej\nminority existovali k dnešnému dňu, je možné predpokladať, že žalobca by ich do konaní predložil.\nNepreukázanie opodstatnenosti strachu z prenasledovania z dôvodu národnosti pre rozpornosť vo\nvýpovediach žiadateľa je dôvodom, pre ktorý dôvodne žiadateľovi o azyl nie je udelený azyl (z rozsudku\nNS SR, sp. zn. 8 Sža 12/2009). V odôvodnení citovaného rozhodnutia najvyšší súd konštatuje, že pokiaľ\nodporca na vyhodnotenie dôvodov žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu využil informácie o krajine\npôvodu vzťahujúce sa k obdobiu, kedy malo dôjsť k navrhovateľom tvrdenému prenasledovaniu, nebolo\nmožné odporcovi vyčítať, že zistený skutkový stav veci nezaložil na správach, ktoré nie sú aktuálne.\nPodstatné pre posúdenie dôvodnosti o azyl bolo, či v jej prípade boli splnené podmienky ustanovené\nv § 8, resp. v 10 ZA.\n32. Aj dôvod založený na obchodovaní s ľudskými orgánmi by musel mať súvis s kvalifikačnými\nkritériami. Pokiaľ žiadateľ zakladá svoju žiadosť o azyl na prenasledovaní kriminálnymi živlami v krajine\npôvodu, musí preukázať neprimerané konanie voči svojej osobe v súvislosti s politickým presvedčením,\nrasou, národnosťou, náboženstvom či príslušnosťou k sociálnej skupine (z rozsudku NS SR, sp. zn.\n1Sža 83/2010).\n33. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií\ndospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre\nktoré odišiel z Azerbajdžanu, či zotrval na území Slovenskej republiky, by mali akúkoľvek súvislosť s\njeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej\nsociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd.\n34. Námietka ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu nebola v konaní úspešná. Správny\nsúd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav v zmysle línie nastolenej\nsamotným žalobcom. Jeho tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov\ndoložených do administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným vytvárajú dostatočný\npodklad pre ustálenie si skutkového stavu a tento tak, ako bol ustálený žalovaným, nie je v žiadnom\nsmere v rozpore s obsahom administratívneho spisu.\n35. Zároveň v jeho prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu, či doplnkovej ochrany\nza účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobca nemá na území Slovenskej\nrepubliky žiadnych rodinných príslušníkov. Orgány Slovenskej republiky nemôžu v tomto smere suplovať\n(ne)aktivitu azylových orgánov inej krajiny. Žalobca sa považuje za žiadateľa o azyl v krajine nečlenského\nštátu Európskej únie a spravuje sa právnym poriadkom tohto štátu.\n\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.\n37. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 167 SSP a žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal, nakoľko žalobca nemal vo veci úspech.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia\nna Správny súd v Bratislave (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}