{"guid": "a979902a-104a-47df-a3d7-a738dbac29a2:add0045c-de90-4164-b06d-9969218aff40", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100406.1", "spisova_znacka": "14Saz/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Saz/3/2023 z 20. 7. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. júla 2023, sp. zn. 14Saz/3/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100406.1", "identifikacne_cislo": "0723100406", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "datum_vydania": "2023-07-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "nazov": "§ 228 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-226", "nazov": "§ 226 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-226", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-225.odsek-1", "nazov": "§ 225 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-225.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-225"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-5", "nazov": "§ 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-6", "nazov": "§ 77 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-7", "nazov": "§ 77 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-145", "nazov": "§ 145 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-145", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 443 ods. 2 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-446.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 446 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-446.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-446"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-228", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-226", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-225", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-85", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-446"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/add0045c-de90-4164-b06d-9969218aff40", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100406.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100406.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100406.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Saz/3/2023\n0723100406\n20. 07. 2023\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100406.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, bez cestovného dokladu, t. č. Útvar policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody\n12, 810 05 Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície\nPolicajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA6-7-045/2023-AV o predĺžení zaistenia zo dňa 29.06.2023 a o prepustenie\nzo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 11.07.2023 doručenou správnemu súdu dňa 13.07.2023 sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.06.2023 č.: PPZ-HCP-BA6-7-045/2023-AV,\njeho (i) zrušenia a nariadenia, aby bol žalobca bezodkladne (ii) prepustený zo zaistenia a (iii) trov\nkonania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v konaní o predlžení lehoty zaistenia podľa zákona č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o\npobyte cudzincov“) rozhodnutím č. s.: PPZ-HCP-BA6-7-045/2023-AV zo dňa 29.06.2023 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 88 ods. 4 tohto zákona rozhodol o predlžení lehoty zaistenia žalobcu\ndo 29.09.2023 na účel zabezpečenia výkonu trestu vyhostenia na základe Trestného rozkazu vydaného\nOkresným súdom Bratislava I pod číslom 6T/49/2022, právoplatným dňa 18.10.2022. Podporne\nžalovaný poukazuje na údajný účelový charakter žiadosti žalobcu o udelenie azylu, čo však z pohľadu\nžalobcu nemôže byť správnym súdom brané do úvahy a to z dôvodov, že na posúdenie a rozhodnutie o\nžiadosti o azyl je príslušný Migračný úrad Ministerstva vnútra a nie žalovaný, rozhodnutie vo veci žiadosti\no azyl nie je právoplatné a vykonateľné. Podľa žalobcu by tak všetky argumenty žalovaného o údajnom\nzneužívaní azylového konania zo strany žalobcu nemali byť brané do úvahy, keďže nemôžu slúžiť\nako základ pre uplatnenie zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, podaním\nžiadosti o azyl žalobca totiž nič nezneužil, ale uplatnil svoje ústavné a zákonné právo. Uplatnenie práva\nnemôže byť orgánom verejnej moci posúdené ako zneužitie. S napadnutým rozhodnutím žalovaného\nžalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013, čl. 15 ods. 4 Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch\nčlenských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú\n\nna ich území (tzv. „návratová smernica“). Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa\nbezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na\nodsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku Napádaným rozhodnutím žalovaný predlžil\ndobou zaistenia žalobcu do 29.09.2023. Poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v\nrozsudku sp. zn.1 SZa/9/2016. Predĺženie lehoty zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia\nžalovaného považuje za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto\naj za nezákonné, pretože nie je predpoklad, že nebude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť\núčel zaistenia.\n2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.07.2023 uviedol, že správna žaloba vo veci zaistenia bola doručená\nprávnym zástupcom žalobcu dňa 12.07.2023 žalovanému ako vecne príslušnému orgánu. Žalovaný\ndňa 29.06.2023 vydal rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-7-045/2023-AV podľa § 88a ods. 1\npísm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré bolo dňa 29.06.2023 doručené žalobcovi. O predmetnom\nrozhodnutí o zaistení je možné po opätovnom preskúmaní všetkých dostupných dôkazov konštatovať,\nže bolo vydané plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z odôvodnenia rozhodnutia\no zaistení vyplýva, že žalovaný dňa 26.03.2023 zaistil žalobcu podľa § 88a ods. l písm. c) zákona\no pobyte cudzincov, podľa ktorého policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na\ndosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho\npríslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. l písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o\nudelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom\noddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Dňa 29.06.2023 žalovaný rozhodol o predlžení\nzaistenia žalobcu. Dôvodom zaistenia žalobcu bola skutočnosť, že dňa 02.02.2023 podal žalobca v\nUPZ Medveďov žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Predtým ako bolo cudzincovi\nvydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov bol cudzinec\nzaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia,\nnakoľko mu bol dňa 18.10.2022 Okresným súdom BA l na základe Trestného rozkazu č. 6T /49/2022,\nprávoplatný dňa 18.10.2022, bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť)\nrokov. Žalovaný má zato, že riadne a náležite posúdil skutkový stav danej veci a rozhodol o zaistení\nžalobcu plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôvodom zaistenia žalobcu bola\nskutočnosť, že dňa 02.02.2023 podal žalobca v UPZC Medveďov žiadosť o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky. Predtým ako bolo cudzincovi vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1\npísm. c) zákona o pobyte cudzincov bol cudzinec zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia, nakoľko mu bol dňa 18.10.2022 Okresným súdom BA l\nna základe Trestného rozkazu č. 6T/49/2022, právoplatný dňa 18.10.2022, uložený trest vyhostenia\nz územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. V bode I teda žalobca nesprávne uvádza, že\nžalovaný rozhodol o predlžení lehoty zaistenia žalobcu do 29.09.2023 na účel zabezpečenia výkonu\ntrestu vyhostenia na základe Trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava I pod číslom\n6T/49/2022, právoplatným dňa 18.10.2022, nakoľko žalovaný rozhodol o predlžení zaistenia žalobcu ako\nžiadateľa o azyl a nie na účel výkonu trestu vyhostenia. Odo dňa 26.03.2023 je žalobca zaistený podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa\no udelenie azylu. Uvedené tvrdenia žalobcu sú teda zmätočné, zavádzajúce a nesprávne. Žalovanému\nbola dňa 16.01.2023 z ÚPZC zaslaná informácia o vykonaných úkonoch za účelom vyhostenia žalobcu.\nDňa 24.11.2022 bola na ÚPZC doručená odpoveď od NÚ Interpol Bratislava, že žalobca nie je hľadaný\nv Ruskej federácií. Následne sa do ÚPZC dostavili príslušníci Veľvyslanectva Ruskej federácie, pričom\npríslušníkom ÚPZC bolo oznámené, že pokiaľ bude žalobca ich občanom, tak mu bude vystavený\nnáhradný cestovný doklad. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za preukázané, že v rámci pôvodnej doby\nzaistenia nebolo možné vystaviť potrebný doklad na návrat a teda realizovať výkon trestu vyhostenia\nuložený Okresným súdom Bratislava I. Z toho dôvodu žalovaný rozhodol dňa 17.01.2023 o predlžení\nlehoty zaistenia do 17.04.2023. Následne dňa 02.02.2023 podal žalobca v UPZC Medveďov žiadosť\no udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Týmto jeho prejavom vôle bolo začaté konanie o\nudelenie azylu a proces smerujúci k zabezpečeniu resp. vystaveniu náhradného cestovného dokladu\nžalobcu bol prerušený až do doby, kedy sa rozhodne o žalobcovej žiadosti o azyl. Z uvedeného má\nžalovaný zato, že pokiaľ by žalobca nepožiadal o azyl tak existoval reálny predpoklad, že sa mu podarí\nvystaviť náhradný cestovný doklad a výkon jeho trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky\nby mohol byť úspešne zrealizovaný. Uvedené tvrdenia žalobcu t. j, že nie je predpoklad, že bude\nmožné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť účel zaistenia sú absolútne nepodložené a scestné.\nŽalovaný má za to, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť\njeho administratívne vyhostenie, nakoľko tak urobil až v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\n\nMedveďov po takmer štyroch mesiacoch od doby kedy bol prvýkrát zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia nakoľko mu bol dňa 18.10.2023 Okresným\nsúdom BA I na základe Trestného rozkazu č. 6T/49/2022, právoplatný dňa 18.10.2022, uložený trest\nvyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. Tak ako je uvedené už vyššie, týmto\nsvojím krokom, t. j. žiadosťou o azyl sa snažil účelovo oddialiť resp. zmariť svoje vyhostenie z územia\nSlovenskej republiky nakoľko proces zaobstarania jeho náhradného cestovného dokladu smeroval k\njeho úspešnému vystaveniu. Žalovaný má za to, že samotné zaistenie je efektívne, účelné a nevyhnutné\nnakoľko žalobca nespĺňal žiadnu z podmienok pre uloženie alternatívy zaistenia, žalovaný nemohol\nuložiť alternatívu zaistenia. Sám žalobca nedisponuje cestovným dokladom, nemá finančné prostriedky\nna vycestovanie, nemá na území Slovenskej republiky ubytovanie a existuje riziko jeho úteku, nakoľko\no azyl požiadal až v Útvare policajného zabezpečenia pre cudzincov Medveďov po takmer štyroch\nmesiacoch od doby kedy bol prvýkrát zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nna účel výkonu trestu vyhostenia. Taktiež je neprijateľné, aby sa osoby bez platného pobytu alebo víza\nbez povolenia voľne pohybovali po jednotlivých krajinách schengenského priestoru, nakoľko nespĺňajú\npodmienky oprávneného pobytu. Dĺžka doby zaistenia bola určená na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 29.09.2023. Doba zaistenia je nevyhnutná, nakoľko počas nej Migračný úrad Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky rozhoduje o žiadosti žalobcu o azyl. Uvedená doba zaistenia sa môže skrátiť a je\nviazaná hlavne na meritórne rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nktorým sa zavŕši konanie o udelenie azylu žalobcu. Nakoľko ide o žiadateľa o azyl u ktorého je\npodozrenie, že dňa 02.02.2023 podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť\njeho administratívne vyhostenie, žalovaný nerozhodol o prepustení žalobcu a následnom prevoze do\nZáchytného táboru v Humennom, ale rozhodol o jeho ďalšom zaistení, ako žiadateľa o udelenie azylu\nna čas nevyhnute potrebný. Počas uvedenej doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky posudzovať žiadosť žalobcu o udelenie azylu. Žalovaný po celý čas konania postupoval v\nzmysle zásady zákonnosti a individuálnosti, pričom bral do úvahy všetky skutočnosti zistené riadnym\ndokazovaním. Vzhľadom na aktuálne skutočnosti má žalovaný za to, že žaloba proti zaisteniu podľa §\n88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je nedôvodná. Na základe vyššie uvedeného Oddelenie\ncudzineckej polície PZ Bratislava ako žalovaný žiada Správny súd v Bratislave, aby správnu žalobu\nRozsudkom zamietol ako nedôvodnú.\n3. Rozhodnutím zo dňa 29.06.2023, č.p. PPZ-HCP-BA6-7-045/2023-AV žalovaný predĺžil dobu zaistenia\nžalobcu do 29.09.2023. Lehotu zaistenia predĺžil žalovaný podľa ust. § 88 ods. 4 ZoPC na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac do 29.09.2023. Žalobca požiadal dňa 02.02.2023 v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Dňa 29.03.2023\nbol zaistený ako žiadateľ o azyl podľa § 88a ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov s dobou\nzaistenia do 29.06.2023. Prostredníctvom Migračného úradu bolo zistené, že konanie účastníka konania\no udelenie azylu stále prebieha. Správny orgán počas celej doby zaistenia účastníka konania skúmal\nči trvajú dôvody zaistenia účastníka konania. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\ndo dnešného dňa nevydal právoplatné rozhodnutie o udelení azylu na území Slovenskej republiky.\nZ uvedeného sa účastník konania stále považuje za žiadateľa o udelenie azylu. Žalobca bol dňa\n29.06.2023 poučený o začatí konania o predĺžení zaistenia, následne bol v zápisnici podľa § 22 ods.\nl správneho poriadku o vyjadrení účastníka konania pred vydaním rozhodnutia o predlžení zaistenia\n(PPZ-HCP-BA6-7-044/2023-AV) oboznámený o dôvode predlženia zaistenia, bola mu daná možnosť\nvyjadriť sa ku konaniu podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko sa do dňa rozhodnutia\nnerozhodlo o žiadosti o azyle, žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia do 29.09.2023. Počas\nuvedenej doby bude migračný úrad pokračovať v posudzovaní žiadosti. Tzv. alternatívy zaistenia\nneprichádzajú do úvahy, nakoľko žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami na území Slovenskej\nrepubliky, nevedel by si zabezpečiť ubytovanie. Zároveň má správny orgán za to, že v prípade žalobcu\nje zrejmé podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho\nvyhostenie. Nakoľko ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho vyhostenie, správny orgán nerozhodol o prepustení žalobcu\na jeho prevoze do Záchytného tábora v Humennom.\n4. Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3\nSSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach dôvodov\npodanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní nariadil vo\nveci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu\nnáležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel bez vypočutia účastníkov konania a\n\nzástupcu žalobcu, ktorí súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, k záveru, že správna žaloba,\nktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP) nie je dôvodná,\na podľa ust. § 229 SSP ju zamietol.\n5. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia\nalebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa\npodstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n6. Podľa § 221 ods. 1, 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže\nsprávnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.\n7. Podľa § 225 ods. 1 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní\nod doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení\nlehoty zaistenia.\n8. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj ako „ZoPC) tento zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu\nalebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadosť o udelenie\nazylu“), ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, ktorým bola poskytnutá doplnková\nochrana na území Slovenskej republiky, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska na území\nSlovenskej republiky alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, ak\nosobitný predpis neustanovuje inak.\n10. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z., zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so\nzdravotným postihnutím, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom\na osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického,\nfyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj\nosobu mladšiu ako 65 rokov.\n11. Podľa § 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z., ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o\nadministratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie\nazylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do\nrozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie o\nzákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n12. Podľa § 77 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar vydá rozhodnutie o zastavení konania o\nadministratívnom vyhostení, ak bol cudzincovi udelený azyl alebo bola cudzincovi poskytnutá doplnková\nochrana. Ak prerušenie konania podľa odseku 5 trvá viac ako dva roky, policajný útvar konanie zastaví.\n13. Podľa § 77 ods. 7 zák. č. 404/2011 Z. z., ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu po nadobudnutí\nvykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zákaze vstupu, policajný\nútvar rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu; to neplatí, ak cudzinec\nnie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Ak bola v\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení určená lehota na vycestovanie, táto lehota začne plynúť znova\n\npo vykonateľnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu alebo ak nastane skutočnosť podľa\nosobitného predpisu.\n14. Podľa § 85 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení\nvydaného členským štátom (ďalej len „vydávajúci štát“), ak a)bol štátny príslušník tretej krajiny v tomto\nštáte odsúdený na trest odňatia slobody najmenej na jeden rok, b) existuje dôvodné podozrenie,\nže štátny príslušník tretej krajiny v tomto štáte spáchal, pokúsil sa spáchať alebo sa pripravoval na\nspáchanie zločinu, alebo c) štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup\na pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.\n15. Podľa § 88 zák. č. 404/2011 Z. z.: (1) Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak 1.existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni\nprocesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo\nmá na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n(2) Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy\nalebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu\nhrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n(3) Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný\ndobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie\npodľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\n(4) Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť\nmesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho\npríslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno\npredpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo\ntrestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník\ntretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný\ncestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení\nlehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.\nLehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník\ntretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n(5) Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a\numiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka\ntretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také\ndôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.\n(6) Zaistený štátny príslušník tretej krajiny, o ktorého odovzdaní na územie susedného štátu bolo\nzačaté konanie podľa medzinárodnej zmluvy, môže byť odchylne od odseku 5 dočasne umiestnený na\npolicajnom útvare. Z celkovej lehoty zaistenia, ktorú policajný útvar určí v rozhodnutí o zaistení podľa\nodseku 4, môže byť štátny príslušník tretej krajiny dočasne umiestnený na policajnom útvare najviac na\nsedem dní od zaistenia. Ak nedôjde k odovzdaniu štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich dní od\nzaistenia, musí byť ďalej umiestnený v zariadení.\n(7) Proti rozhodnutiu o zaistení, proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia a proti rozhodnutiu o predĺžení\nlehoty zaistenia nemožno podať odvolanie.\n(8) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné\nzraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.\n(9) Rozhodnutie o zaistení stráca platnosť zaradením osoby do programu ministerstva vnútra na podporu\na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi.\n(10) Ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený podľa odseku 1 písm. a) a policajný útvar nevydá\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení do 48 hodín od zaistenia, policajný útvar štátneho príslušníka\ntretej krajiny ihneď prepustí; to neplatí, ak policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom\nvyhostení z dôvodu prerušenia konania o administratívnom vyhostení podľa § 77 ods. 5 alebo vyžiadania\ninformácie podľa § 83 ods. 7.\n\n(11) Podľa odseku 1 možno zaistiť aj žiadateľa o udelenie azylu, ktorý nie je oprávnený sa zdržiavať na\núzemí Slovenskej republiky.\n(12) Ak je dôvod na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) prvého alebo\ndruhého bodu a existuje iný dôvod na jeho zaistenie podľa odseku 1, môže rozhodnutie o zaistení vydať\nna základe odôvodnenej písomnej žiadosti policajného útvaru, ktorý rozhodol o jeho predchádzajúcom\nzaistení, aj policajný útvar v zariadení, kde je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený.\n16. Podľa § 88a zák. č. 404/2011 Z. z.: (1) Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na\ndosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky\na) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti,\nb) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku,\nc) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a\nktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,\nd) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo\ne) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).\n(2) Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa\nodseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm.\ne) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1\npísm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.\n(3) Na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4,\n5, 7, 8 a 12.\n(4) Žiadateľ o udelenie azylu je oprávnený získať právne zastúpenie v rozsahu a za podmienok, ktoré\nustanovuje osobitný predpis.\n(5) Ustanovenia § 89 až 100 sa primerane vzťahujú aj na žiadateľa o udelenie azylu.\n17. Podľa § 89 zák. č. 404/2011 Z. z.: (1) Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n(2) O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada\nna osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť\npodľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu\npodľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\n(3) Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny\npreukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo\nvýške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže\npolicajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o\nuložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n(4) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola uložená povinnosť podľa odseku 1 písm. a), je povinný\nzdržiavať sa na určenej adrese a pravidelne sa osobne hlásiť na policajnom útvare v určenej lehote.\n(5) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola uložená povinnosť podľa odseku 1 písm. b), je povinný\nzložiť peňažnú záruku vo výške a v lehote určenej policajným útvarom na účet Policajného zboru,\nzdržiavať sa na mieste, ktoré uviedol, a hlásiť zmenu miesta pobytu. Namiesto štátneho príslušníka tretej\nkrajiny môže peňažnú záruku zložiť aj jemu blízka osoba. Osoba, ktorá zloží peňažnú záruku, je povinná\noznámiť policajnému útvaru číslo účtu v banke, na ktorý sa peňažná záruka vráti, alebo adresu, na ktorej\nsa bude zdržiavať na účely vrátenia peňažnej záruky.\n(6) Ak štátny príslušník tretej krajiny poruší povinnosť hlásenia pobytu alebo sa vyhýba výkonu\nadministratívneho vyhostenia, policajný útvar rozhodne o jeho zaistení a zároveň o prepadnutí peňažnej\nzáruky, ak bola zložená.\n(7) Policajný zbor vráti peňažnú záruku osobe, ktorá ju zložila, bezodkladne po vykonaní\nadministratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, po jeho vycestovaní v rámci\nasistovaných dobrovoľných návratov alebo ak mu bol udelený pobyt, azyl alebo mu bola poskytnutá\ndoplnková ochrana. Náklady na vrátenie peňažnej záruky znáša osoba, ktorá ju zložila. Ak si osoba\nneprevezme peňažnú záruku, ktorú zložila, do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení\npeňažnej záruky, peňažná záruka prepadá v prospech štátu.\n\n18. Podľa § 90 zák. č. 404/2011 Z. z.: (1) Policajný útvar je povinný\na) zabezpečiť poučenie štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne po jeho zaistení v jazyku,\nktorému rozumie,\n1. o dôvodoch zaistenia,\n2. o možnosti oznámiť jeho zaistenie zastupiteľskému úradu štátu, ktorého je štátnym občanom,\n3. o možnosti vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a jeho právneho zástupcu a\n4. o možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zaistení,\nb) ak štátny príslušník tretej krajiny požiada o oznámenie svojho zaistenia zastupiteľskému úradu štátu,\nktorého je štátnym občanom, bezodkladne vyrozumieť tento zastupiteľský úrad; ak zastupiteľský úrad\ntohto štátu nemá sídlo na území Slovenskej republiky, policajný útvar o zaistení štátneho príslušníka\ntretej krajiny vyrozumie ministerstvo zahraničných vecí,\nc) ak štátny príslušník tretej krajiny o to požiada, bezodkladne mu umožniť vyrozumieť o zaistení niektorú\nz blízkych osôb a jeho právneho zástupcu,\nd) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,\ne) poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa\ndá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, o možnosti požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat,\no možnosti kontaktovať mimovládne organizácie, a ak štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o\nudelenie azylu alebo prejavil úmysel takú žiadosť podať, aj o možnosti kontaktovať Úrad Vysokého\nkomisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.\n19. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n20. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n21. Podľa článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“), každý má právo na\nslobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ\nsa tak stane na základe postupu stanového zákonom: b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody\nz dôvodu nesplnenia rozhodnutia vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť\nsplnenie povinnosti stanovenej zákonom; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní.\n22. Právne posúdenie správnym súdom podľa § 119 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného\nžalovaným:\n23. Žalobca namietal, že predĺženie lehoty zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia\nžalovaného považuje za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto\naj za nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť\núčel zaistenia.\n24. Z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť,\nže migračný úrad do dnešného dňa nevydal právoplatné rozhodnutie o udelení azylu a žalobca sa stále\npovažuje sa žiadateľa o azyl.\n25. Celková doba zaistenia podľa rozhodnutí žalovaného neprekračuje maximálnu dobu zaistenia podľa\n§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a doba predĺženia zaistenia nepresahuje zákonom prípustnú\ndĺžku.\n26. Zákon výslovne pripúšťa zaistenie žiadateľa o azyl na 6 mesiacov. Na žiadateľa o azyl sa primerane\nvzťahuje ustanovenie § 88 ods. 4 ZoPC, že ak možno predpokladať, že výkon trestu vyhostenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny sa predĺži z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný\ndoklad v lehote 6 mesiacov, môže policajný útvar rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková\ndoba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Okrem toho, že nebola prekročená\n\nzákonná lehota na zaistenie žiadateľa o azyl žalobcovi doposiaľ nebol vydaný náhradný cestovný doklad\nzastupiteľským úradom, hoci zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie oznámili, že ak je žalobca ich\nobčanom, bude mu vystavený náhradný cestovný doklad, ak vystavenie zostalo bez odozvy, uvedené\nnemožno pripísať žalovanému, ale zastupiteľskému úradu žalobcu.\n27. Súd konštatuje, že zákon umožňuje celkovo predĺženie lehoty zaistenia, a to až na 12 mesiacov,\nv prípade žalobcu nejde o rodinu s deťmi, ani zraniteľnú osobu (§ 2 ods. 7 ZoPC), čo by vylučovalo\ncelkové predĺženie nad rozsah 6 mesiacov. Aj podľa článku 6 bod 15. smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na\núčely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území členské\nštáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5 (6 mesiacov – pozn. súdu) predĺžiť len na obmedzený\nčas, a to nie dlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď\nje napriek všetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie: a)\nz dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo b) z dôvodu\nomeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.\n28. Pokiaľ ide o námietku dôvodnosti, že z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený\npredpoklad na odsun, súd uvádza, že zákon o pobyte cudzincov sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí\npožiadali o udelenie azylu (§ 1 ods. 2 ZoPC), pričom nie je ani vylúčené, že žiadosti o udelenie azylu\nnebude vyhovené, keď žalobca ani neargumentuje dôvodmi, pre ktoré by mu mal byť podľa jeho\nnázoru azyl udelený. Pravdepodobnosť udelenia azylu, resp. doplnkovej ochrany, ktorá by bola zrejmá\nuž v okamihu rozhodovania o zaistení cudzinca podľa § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC, môže predstavovať\nprekážku zaistenia cudzinca. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 10 SZa 8/2016).\nSúd tak konštatuje, že dôvod pravdepodobnosti udelenia azylu nie je daný.\n29. Napr. aj článok 14 bod. 4. písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ\nz 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb\nbez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov\nalebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované\nznenie) ustanovuje, že členské štáty môžu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnoviť postavenie\npriznané utečencovi vládnym, administratívnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom po tom, ako bol\nodsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť nebezpečný trestný čin, predstavuje nebezpečenstvo\npre spoločnosť tohto členského štátu. Podľa článku 15 ods. 5 citovanej smernice v situáciách opísaných\nv odseku 4 môžu členské štáty rozhodnúť o nepriznaní postavenia utečencovi, ak takéto rozhodnutie\nešte nebolo prijaté.\n30. Pokiaľ ide o námietku neúčelnosti a neefektívnosti, pretože podľa názoru žalobcu nie je predpoklad,\nže bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť účel zaistenia, súd uvádza, že žalobca síce\npožiadal o azyl, ktorý v čase rozhodovania správneho súdu nebol s konečnou platnosťou udelený,\nuvedené však automaticky neznamená, že žalobca má byť prepustený. Podľa ustanovenia § 88 ods. 3\nZoPC podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka\ntretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu (zákona o azyle) nie je zaistením štátneho príslušníka\ntretej krajiny dotknuté, ide o dve samostatné konania.\n31. Ak žalobca tvrdí, že uplatnenie práva požiadať o azyl nemôže byť orgánom verejnej moci posúdené\nako zneužitie, ustanovenie § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC umožňuje žalovanému posúdiť dôvodné\npodozrenie účelovej žiadosti o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť vyhostenie. Táto úvaha má\nsvoju zákonnú oporu aj pri posudzovaní samotnej žiadosti o azyl, keď ministerstvo môže rozhodnúť, či\nžiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia\nzo Slovenskej republiky (§ 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle). Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie\nazylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu\nodvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky (§ 12 ods. 2 písm. f) zákona\no azyle).\n32. Pokiaľ žiadosť o udelenie azylu je podaná účelovo, iba s cieľom pozdržať alebo zmariť výkon\nrozhodnutia o navrátení, a pokračovanie zaistenia je naďalej objektívne nutné, je možné takéhoto\ncudzinca ponechať v zaistení. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. septembra 2014, sp. zn. 1 Sža\n29/2014).\n\n33. Inštitút zaistenia cudzinca je v zmysle čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd zákonným\ntitulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená čl.\n8 ods. 1 Charty a jeho presnú dobu nie je možné predbežne presne určiť, nakoľko závisí od množstva\npodstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav zaisteného, jeho spolupráca,\nkomunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) a ostatnými štátmi, ktorých sa\nnútený návrat cudzinca týka, tiež vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu\nupraveného medzinárodnými dohodami, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi, pričom pri zohľadnení\nsúčasnej medzinárodnej situácie je možné pripustiť, že v prípade vydania náhradného cestovného\ndokladu nateraz nemusí ísť o prioritu zastupiteľského úradu, v danom prípade je aj opätovné predĺženie\nlehoty zaistenia na mieste, ak súčasne pre ňu existuje zákonný podklad.\n34. Dobu predĺženia zaistenia do 29.09.2023 žalovaný predĺžil v súlade s ustanovením § 88a ods. 1\npísm. c) a za primeranej aplikácie § 88 ods. 4 ZoPC o ďalšie 3 mesiace, nebolo preukázané, že by reálny\npodklad pre zaistenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať, zástupcovia Veľvyslanectva\nRuskej federácie oznámili, že žalobcovi bude vystavený náhradný cestovný doklad a v prípade, ak by\nzastupiteľský úrad zostal naďalej nečinný, na mieste je zvážiť postup podľa ustanovenia § 74 ods. 2\npísm. b) ZoPC.\n35. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. decembra 2013, sp. zn. 1 Sza 2/2013,\npodľa ktorého: Pokiaľ zákonodarca umožňuje predĺžiť lehotu zaistenia z dôvodu, že štátny príslušník\ntretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný\ncestovný doklad v lehote zaistenia, sa cudzinec nemôže oprávnene spoľahnúť na to, že v zaistení bude\ndo doby určenej v predchádzjúcom rozhodnutí o zaistení, resp. predĺžení zaistenia, pokiaľ táto doba\nneprekročí zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia.\n36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správnemu súdu v konaní\no správnej žalobe vo veciach zaistenia (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné\nbody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\n\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}