{"guid": "a270674d-5209-416d-bbdf-fc560c7a69e8:135b525c-f22c-47de-b50c-3408387b75d1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100260.1", "spisova_znacka": "14Saz/1/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Saz/1/2023 z 23. 6. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2023, sp. zn. 14Saz/1/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100260.1", "identifikacne_cislo": "0723100260", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "sudca_id": 1009, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-hauerlandova-phd-1009", "datum_vydania": "2023-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-83.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 83 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-83.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-5", "nazov": "§ 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-83", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-81", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/135b525c-f22c-47de-b50c-3408387b75d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100260.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100260.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100260.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Saz/1/2023\n0723100260\n23. 06. 2023\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100260.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika, bez dokladu totožnosti, toho\nčasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Medveďov 244, 930 07\nMedveďov, Slovenská republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so\nsídlom Námestie slobody 12, 810 05, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-1125-027/2023-AV zo dňa 13.05.2023 o predĺžení zaistenia\nžalobcu a o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 16.06.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA5-1125-027/2023-AV zo dňa 13.05.2023 (napadnuté rozhodnutie) o\npredĺžení zaistenia, svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v konaní o zaistení cudzinca – o predĺžení zaistenia podľa zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o\npobyte cudzincov“) rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA5-1125-027/2023-AV zo dňa 13.05.2023 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 88 ods. 4 tohto zákona rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu\nzaisteného na základe rozhodnutia žalovaného podľa § 88 ods. 1 písm. b) tohto zákona pod č. PPZHCP-BA5-1125-013/2023-AV zo dňa 13.04.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia, a to na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac však do 13.07.2023. Žalovaný Žalobcu napadnutým rozhodnutím\nzároveň ponechal v zariadení pre cudzincov v Medveďove. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil\nna tom skutkovom základe, a to že Žalobca bol 13.04.2023 na území Slovenska zadržaný, pričom\nbolo zistené, že nemá oprávnenie na pobyt. Z tohto dôvodu Žalovaný začal voči Žalobcovi konanie\no jeho administratívnom vyhostení a následne konanie vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu administratívneho vyhostenia\nna územie Pakistanu na podklade rozhodnutia o vyhostení vydaného žalovaným pod č. PPZ-HCPBA5-1125-010/2023-AV zo dňa 13.04.2023 s uložením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky\na všetkých členských štátov po dobu 3 rokov. Žalovaný má za to, že vo veci Žalobcu prebieha konanie\no jeho vyhostení, a preto je zaistenie resp. predĺženie zaistenia Žalobcu v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f)\nEurópskeho dohovoru. S napadnutým rozhodnutím Žalovaného Žalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu\nz dôvodu, že Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a následne odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciu\n\nna území Pakistanu z pohľadu povinnosti dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru ako aj v zmysle § 81\nzákona o pobyte cudzincov ako aj účelu zaistenia v zmysle § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Vo\nvzťahu k povinnosti správneho orgánu zaoberať sa prekážkami vyhostenia je napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné a vo vzťahu k účelu zaistenia neúčelné, nakoľko po rozhodnutí o predĺženom zaistení\nŽalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe nedostatočne zisteného\nstavu veci a neskúmaním prekážok vyhostenia vec následne nesprávne právne posúdil. Napadnuté\nrozhodnutie nie je v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru. Žalobu právne odôvodnil ustanovením §\n32 ods. 1 správneho poriadku, § 47 ods. 3 správneho poriadku, čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, čl. 5 ods. 1 písm. f)\nDohovoru, bodom 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa\nneoprávnene zdržiavajú na ich území, čl. 15 ods. 1 druhá veta a 4 tzv. návratovej smernice, § 81\nzákona o pobyte cudzincov. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na základe\nktorého došlo k zaisteniu aj k predĺženiu zaistenia žalobcu, síce oprávňuje zaistiť cudzinca s cieľom\nzabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený\ntrest vyhostenia, no limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a\nteda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia\no administratívnom vyhostení. Žalovaný za zákonný účel zaistenia žalobcu stanovil § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, t. j. zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia, no v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia Žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti\nzariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom na bezpečnostnú\nsituáciu v Pakistane. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne\nmožný či prípustný, nie je prípustné ani zaistenie a držanie cudzinca v zaistení za danej situácie\nznamená porušenie čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. V krajine pôvodu Žalobcu v Pakistane je zlá\nbezpečnostná situácia. Z informácií uverejňovaných na internetovom portály Ministerstva zahraničných\nvecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky aktualizovaných ku dňu 11.05.2023 vyplýva, že\n„Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR odporúča občanom Slovenskej republiky\nnecestovať do Pakistanu vzhľadom na zhoršenie bezpečnostnej situácie kvôli mimoriadne turbulentnej\na napätej vnútropolitickej situácii v krajine, v ktorej prebiehajú násilné strety medzi ozbrojenými zložkami\na protestujúcimi.“ (zdroj: C., dostupné online dňa 15.06.2023). Vzhľadom na uvedené Žalobca dáva\ndo pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, nakoľko správny orgán má povinnosť skúmať pri\nvydaní rozhodnutia aj podmienky v krajine do ktorej má byť cudzinec vrátený z pohľadu dodržiavania\nzákladných ľudských práv. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. novembra 2016, sp. zn. 10\nSza 25/2015). Na základe uvedeného za súčasnej bezpečnostnej situácie v Pakistane by vyhostenie\nŽalobcu do Pakistanu znamenalo jednoznačné porušenie čl. 3 Európskeho Dohovoru a čl. 16 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky. Žalovaný však v konaní nijakým spôsobom nezisťoval, aké podmienky\nprevládajú v domovskej krajine Žalobcu a aké zaobchádzanie by mu hrozilo v prípade jeho návratu do\ntejto krajiny. Článok 3 Dohovoru má absolútny charakter a prednosť aj pred zákonom o pobyte cudzincov.\nŽalovaný nevykonal žiadne dokazovanie o bezpečnostnej situácii v Pakistane ani nijako neskúmal\nprekážky vyhostenia v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov a čl. 3 Dohovoru. Z napadnutého\nrozhodnutia je zrejmé, že Žalovaný si nezabezpečil žiadne informácie či správy o bezpečnostnej situácii\nv Pakistane, prípadne iné dôkazy, aby bolo možné dospieť k záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej\nujmy žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho\nrozsudku sp. zn. 1Sža/31/2014 zo dňa 02.09.2014, kedy uviedol, že „odvolací súd považuje za dôležité\nzdôrazniť, že správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa, tobôž v konaní o administratívnom\nvyhostení, mal mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej\nkrajiny vrátený.“ V súlade so zásadou materiálnej pravdy správneho konania je správny orgán povinný\ndôsledne zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a tak doplniť podklad pre rozhodovanie\ndo tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Tejto povinnosti nie je správny\norgán zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania\npovinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Keďže napadnuté rozhodnutie\nzávažným spôsobom zasahuje do právnych pomerov účastníka konania, najmä do základných práv a\nslobôd chránených nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodnými dohovormi, musí\nbyť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný bol povinný\nvykonať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť preto viazaný len na podklady resp. vyjadrenia,\nktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán má byť pri zhromažďovaní dôkazov aktívny, a to v\nkaždom správnom konaní.(cit. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/34/2010). Samotný Žalovaný\n\npritom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sám uviedol, že žalobca sa do Pakistanu nechce vrátiť,\npričom od žalovaného ako orgánu, ktorý sa pri svojej činnosti zaoberá skúmaním bezpečnostnej situácie\nv tretích krajinách (aspoň by to robiť mal v zmysle §81 zákona o pobyte cudzincov), je dôvodné očakávať,\nže si je vedomý situácie v Pakistane. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných\nsúdov, kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR z ktorej vyplýva, že medzi zaistením a účelom\nzaistenia, t. j. medzi konaním o zaistení a konaním o odsune je vzájomná súvislosť a v žiadnom\nprípade sa nejedná o oddelené konania. Podľa názoru Najvyššieho súdu je teda možné prejednávanú\nvec uzavrieť vyslovením právneho názoru, že správny orgán má povinnosť sa zaoberať v konaní o\nzaistení cudzinca nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky z pohľadu\npostavenia cudzinca, ktorý je účastníkom administratívneho vyhostenia najmä v kontexte Dohovoru či\nnávratovej smernice, ale aj zohľadnením možných prekážok vrátenia cudzinca, najmä ak tieto vyšli\nnajavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení. (Rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Sza/8/2015). Žalovaný vo\nsvojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení,\nktoré patria medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia, pretože k zaisteniu možno prikročiť až vtedy,\npokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené iné dostatočne účinné alebo miernejšie opatrenia.\nŽalobca je taktiež toho názoru, že rozhodnutie Žalovaného je neúčelné nakoľko Žalobca požiadal po\nvydanom rozhodnutí o predĺženom zaistení o azyl a Žalovaný mal postupovať v zmysle § 77 ods. 5\nZákona o pobyte cudzincov. Vo veci Žalobcu existujú prekážky vyhostenia do Pakistanu a neexistuje\nžiadna tretia krajina, ktorá by ho bola ochotná prijať, keďže žalobca nemal v inej krajine oprávnenie\nna pobyt a ani sa takýto odsun nezačal. Vyhostenie na územie Pakistanu nie je prípustné pre jeho\nrozpor s čl. 3 Európskeho Dohovoru. Vzhľadom na vyššie uvedené možno považovať zaistenie žalobcu\nza nezákonné a v rozpore s Čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože nie je predpoklad, že bude\nprípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia. Žalovaný napadnuté\nrozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného rozhodnutia so zákonom\no pobyte cudzincov, pričom absentuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z pohľadu efektivity a\núčelnosti zaistenia Žalobcu vzhľadom na existujúce prekážky vyhostenia – bezpečnostná situácia v\nPakistane. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absentujúcu správnu úvahu žalovaného\nohľadom viacerých závažných skutkových okolností v predmetnej veci, ako to bolo uvedené vyššie.\nZistené prekážky vyhostenia môžu zakladať právny dôvod buď pre odloženie výkonu rozhodnutia o\nvyhostení v zmysle § 84 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov alebo udelenie povolenia na\nzotrvanie na území Slovenskej republiky v zmysle § 61a zákona o pobyte cudzincov, a teda majú za\nnásledok nemožnosť zaistenia cudzinca pre jeho neúčelnosť, ktorá je vždy v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm.\nf) Dohovoru.\n3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 22.06.2023 tak, že dňa 13.04.2023 bolo vydané\nrozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a súčasne v zmysle §\n88 ods. 4 stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 13.05.2023 za účelom\nvýkonu administratívneho vyhostenia. Následne dňa 13.05.2023 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie\no predlžení zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, kde žalovaný stanovil dĺžku\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.07.2023. Žalobca bol dňa 13.04.2023 o 16:45 hod\nkontrolovaný na základe oznámenia príslušníkov Polície Českej republiky v úseku asi 500 metrov za\nobcou Brodské hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Brodské. Hliadka pri kontrole žalobcu\nvyžadovala na základe oprávnenia podľa § l8/1 Zák. Č. 171/1993 o policajnom zbore predloženie\ndokladu totožnosti, pričom im žalobca v anglickom jazyku uviedol, že takýmto dokladom nedisponuje a\npochádza z Pakistanu. Na základ toho vzniklo podozrenie, že žalobca sa na území Slovenskej republiky\nzdržiava neoprávnene. Z uvedeného dôvodu bol žalobca predvedený dňa 13.04.2023 v čase o 19:55\nhod na MJ PZ Bratislava podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu konania vo veci\nadministratívneho vyhostenia. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru\nbolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky,\nresp. schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu bolo dňa 13.04.2023 začaté konanie vo veci\nadministratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko sa\nžalobca zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia,\nžalovaný dňa 13.04.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie\no administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod Č. PPZ-HCP-BA5-1125-010/2023-AV a následne\nvydal rozhodnutie o zaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov na výkon administratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 13.05.2023.\nDňa 11.05.2023 bola na Mobilnú jednotku policajného zboru Bratislava doručená žiadosť (PPZHCPBA5-1125-024/2023-AV) od Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC\n\nMedveďov“) vo veci predĺženia zaistenia u žalobcu. V predmetnej žiadosti sa uvádza, že žalobca\nbol zaevidovaný v systéme RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného\ncestovného dokladu. Z doterajších skúsenosti je zrejmé, že tento proces môže trvať dva až tri mesiace.\nNa základe vyššie uvedených skutočností správny orgán vydal rozhodnutie o predlžení zaistenia\nvedené pod spisovým číslom PPZ-HCP-BA5-1125-027/2023-AV a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac však do 13.07.2023. Právny zástupca žalobcu nesúhlasí v celom rozsahu\ns napadnutým rozhodnutím žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA5-1125-027/2023-AV o zaistení žalobcu,\nnajmä preto, že sa žalovaný „absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou\nsituáciou na území Pakistanu z pohľadu povinnosti dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru ako aj v\nzmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov, ako aj účelu zaistenia v zmysle § 77 ods. 5 zákona o pobyte\ncudzincov“. Žalobcovi bola daná možnosť v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zák. č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní, č. PPZ-HCP-BA5-1125-012/2023-AV pred vydaním rozhodnutia o\nzaistení, ako aj v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nč. PPZ-HCP-BA5-1125-026/2023-AV pred vydaním rozhodnutia o predlžení zaistenia, aby sa vyjadril k\nprekážkam vyhostenia do Pakistanskej islamskej republiky. V uvedených zápisniciach žalobca uviedol,\nže v domovskej krajine je ťažká situácia a nechce sa tam vrátiť. Ďalej uviedol, že mu tam nehrozí\ntrest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie. Bola mu daná možnosť, či chce požiadať o azyl na území\nSlovenskej republiky, čo v zápisnici odmietol. Žalobca nenavrhol v konaní o zaistení žiadne dôkazy ktoré\nby preukázali tvrdenia zástupcu žalobcu. Zástupca žalobcu taktiež uvádza, že v krajine pôvodu žalobcu v\nPakistane je zlá bezpečnostná situácia, pričom odkazuje na internetový portál Ministerstva zahraničných\nvecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky aktualizovaný ku dňu 11.05.2023 z ktorého vyplýva,\nže „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR odporúča občanom Slovenskej republiky\nnecestovať do Pakistanu vzhľadom na zhoršenie bezpečnostnej situácie kvôli mimoriadne turbulentnej\na napätej vnútropolitickej situácii v krajine v ktorej prebiehajú násilné strety medzi ozbrojenými zložkami\na protestujúcimi.“ Žalovaný má za to, že odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky, necestovať do Pakistanskej islamskej republiky, je tak, ako je v\nňom uvedené, určené pre občanov Slovenskej republiky. Mieru rizika pri cestovaní do Pakistanskej\nislamskej republiky nemožno chápať všeobecne a uplatňovať ju na občanov Slovenskej republiky\na občanov Pakistanskej islamskej republiky rovnako. Treba brať do úvahy, že žalobca ako občan\nPakistanskej islamskej republiky disponuje osobnou a miestnou znalosťou v danej krajine, na základe\nčoho sa môže vyvarovať akýmkoľvek stretom medzi protestujúcimi a ozbrojenými zložkami. Je potrebné\nspomenúť, že pokiaľ žalobca má skutočnú obavu o svoj život v Pakistanskej islamskej republike, mohol\npožiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany už v prvej bezpečnej krajine, v tomto prípade v\nBulharsku. V minulosti Slovenská republika stotožnila štátnych príslušníkov Pakistanu, následne im boli\nprostredníctvom zastupiteľského úradu vystavené náhradné cestovné doklady a boli letecky vyhostení. V\nroku 2022 išlo o 3 štátnych príslušníkov Pakistanu, v roku 2021 išlo o 39 štátnych príslušníkov Pakistanu,\nviď. Štatistický prehlaď legálnej a nelegálnej migrácie cudzincov na Slovensku v roku 2022, dostupný\nna: C.. Z ÚPZC Medveďov boli žalovanému poskytnuté informácie, že prostredníctvom systému RCMS\n(readmission case management system - ktorý slúži na komunikáciu orgánov Slovenskej republiky s\nautoritami Pakistanu), bol žalobca stotožnený, na základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný\ndoklad potrebný k vyhosteniu. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) podporuje humánnu a\nriadenú migráciu, ktorá prináša prospech všetkým. Poskytuje služby, poradenstvo a pomoc vládam\naj migrantom. Túto svoju iniciatívu premietla aj do projektu RCSM. V danom projekte IOM poskytuje\npodporu pre systém RCMS a koncových užívateľov. Účelom systému RCMS je stotožnenie cudzích\nštátnych príslušníkov Pakistanskej islamskej republiky a koncových užívateľov. Žalovaný má za to, že\norganizácia IOM by sa nepodieľala na projektoch, ktorými by boli porušované základné ľudské práva a\nslobody a v prípade, ak by bola zlá bezpečnostná situácia v Pakistanskej islamskej republike nepodieľala\nby sa vôbec na činnosti projektu RCSM. Informácie dostupné na: https://pakistan.iom.int/news/\nreadmision-case-mangement-system-rcms . Zástupca žalobcu v predmetnej žalobe cituje rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, a to že správny orgán má povinnosť skúmať pri vydaní rozhodnutia aj\npodmienky v krajine do ktorej má byť cudzinec vrátený z pohľadu dodržania základných ľudských\npráv. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu nemožno brať do úvahy v prípade žalobcu nakoľko sa\njedná o konanie o zaistení podľa §88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 o pobyte cudzincov v znení\nneskorších predpisov a v prípade žalobcu sa konanie o zaistení týka §88 ods. 1 písm. b) Zák. č.\n404/2011 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Právny zástupca žalobcu taktiež tvrdí,\nže žalovaný vo svojom rozhodnutí nepreukázal možnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích\nopatrení, ktoré patria medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia, pretože k zaisteniu možno prikročiť\naž vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené iné dostatočne účinné alebo miernejšie\n\nopatrenia. Vzhľadom k uvedenému musí žalovaný vyjadriť nesúhlas, nakoľko žalovaný skúmal možnosť\nuloženia miernejších opatrení a v tomto prípade je zrejmé, že účastník konania nemá zabezpečené\nžiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani\nsi ich nevie zabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľne preukázané, že účastník konania by tieto\nstanovené podmienky nevedel splniť a preto účastník konania nemohol takúto povinnosť uložiť ako\nalternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia. Žalobca v zápisnici PPZ-HCPBA5-l125-009/2023-AV, PPZHCP-BA5-l125-0l2/2023-AV a PPZ-HCP-BA5-1125-026/2023-AV uviedol,\nže na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá\nby mu poskytla ubytovanie. Na základe uvedeného žalovaný nemohol rozhodnúť podľa § 89 ods. v\npísm. a) zákona o pobyte cudzincov, teda nemohol žalobcovi uložiť hlásenie pobytu. Žalobca taktiež\nnedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej\nrepubliky, až do realizácie administratívneho vyhostenia. K uvedenej problematike uloženia iných, teda\nmiernejších donucovacích opatrení, nepristúpil žalovaný aj preto, že v čase vydania rozhodnutia o\nzaistení vedenom pod č. PPZ-HCP-BA5-1125-013/2023-AV ako aj rozhodnutia o predložení zaistenia č.\nPPZ-HCP-BA5-1125-027/2023-AV sa domnieval, že žalobca by nezotrval na určenom mieste a zneužil\nby inštitút alternatívy zaistenia, teda existencia rizika úteku je dôvodná. Dôvodná aj z dôvodu, že\nv zápisniciach PPZ-HCP-BA5-1125-009/ 023-AV a PPZ-HCP-BA5-1125-012/2023-AV uviedol cieľovú\nkrajinu Taliansko. Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe uvádza, že rozhodnutie žalovaného je\nneúčelné nakoľko žalobca požiadal po vydanom rozhodnutí o predlžení zaistenia o azyl a žalovaný mal\npostupovať v zmysle § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Žalobcovi bola v zápisniciach PPZ-HCPBA5-1125-009/2023-AV, PPZ-HCP-BA5-1125-012/2023-AV a PPZ-HCP-BA5-1125-026/2023-A V daná\nmožnosť požiadať o medzinárodnú ochranu na útvare Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava,\nktorú žalobca nevyužil a nepožiadal o túto ochranu, taktiež túto možnosť nevyužil ani po umiestnení v\nÚPZC Medveďov. Z informácií poskytnutých od pracovníkov ÚPZC Medveďov, ako aj z informačného\nsystému Migra (ďalej len „IS Migra“) je zrejmé, že žalobca nepožiadal po vydanom rozhodnutí o predlžení\nzaistenia o azyl, nakoľko absentuje v IS Migra začaté konanie o udelenie azylu, ako aj vyhlásenie o\nudelenie azylu. Žalovaný má za to, že právny zástupca žalobcu v predmetnej žalobe zavádza a ide\nz jeho strany o klamlivú informáciu. Súčasne žalovaný má za to, že v prípade ak by žalobca žiadal o\nazyl po vydanom rozhodnutí o predlžení zaistenia, účelovo by sa snažil o zmarenie, prípadne predĺženie\nnávratu do krajiny pôvodu. Žalovaný v prípade určenia dĺžky doby zaistenia podľa § 88 ods. 4 zák. č.\n404/2011 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov nevyužil maximálnu lehotu zaistenia žalobcu,\nčím dodržal zásadu primeranosti. Zákonný zástupca žalobcu pri predmetnej veci uvádza, že limitom\nzaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia\núčelu zaistenia, ktorým je v prejedávanom prípade výkon rozhodnutia administratívnom vyhostení.\nŽalovaný má za to, že účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia stále\ntrvá. Žalovaný má za to, že zaistenie žalobcu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci\na teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný skúmal\npodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či účel zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny\nnaďalej trvá. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu na výkon administratívneho vyhostenia za účelné a\nefektívne, vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené. Žalovaný so zaistením súhlasí\na považuje ďalšie zaistenie žalobcu za účelné. Žalovaný žiadal, aby súd správnu žalobu Rozsudkom\nzamietol ako nedôvodnú.\n4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.04.2023 hliadka OO PZ Brodské zadržala\nžalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v\ninformačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti\ntlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo\nžalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu\njeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom\ntotožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí mu riziko\nprenasledovania v domovskej krajine; žalobca nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky.\n5. Žalovaný dňa 13.04.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení žalobcu vedené pod Č. PPZ-HCP-BA5-1125-010/2023-AV a následne vydal\nrozhodnutie o zaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nna výkon administratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 13.05.2023. Následne\nžalovaný správny orgán vydal rozhodnutie o predlžení zaistenia č. PPZ-HCP-BA5-1125-027/2023-AV\n\nzo dňa 13.05.2023 a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do\n13.07.2023.\n6. Listom č. PPZ-HCP-BA5-1125-018/2023-AV, zo dňa 09.05.2023 Útvar policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov sa obrátil na žalovaného a požiadal o predĺženie zaistenia žalobcu, ktorý bol\nzaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného\ncestovného dokladu. Z doterajších skúseností tento proces môže trvať 2 – 3 mesiace.\n7. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný\nčas, najviac do 13.07.2023, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.\nRozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovanému bola dňa 11.05.2023 doručená žiadosť ÚPZC\nMedveďov o predĺženie zaistenia, z ktorej vyplýva, že predĺženie zaistenia je potrebné z dôvodu, že\nbol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného\ncestovného dokladu. Z doterajších skúseností tento proces môže trvať 2 – 3 mesiace. Žalovaný zároveň\ndospel k záveru, že v prípade žalobcu nie je možné realizovať alternatívny spôsob zaistenia podľa § 89\nods. 1 písm. a) a b) o pobyte cudzincov, pretože žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohli\nbyť uložené povinnosti podľa označeného zákonného ustanovenia.\nSkutkové a právne závery správneho súdu\n8. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n9. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak\n1. existuje riziko jeho úteku, alebo\n2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu\nalebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n10. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka\ntretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať,\nže štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď\nzistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako\ntri roky.\n11. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny\nmôže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený\npočas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom\npotrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,\nalebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,\nmôže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba\npredĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak\nide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania\nrozhodnutia o zaistení.\n\n12. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n13. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n14. Podľa § 230 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa §\n221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci\na) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,\nb) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného\npredpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o\npredĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné\nprepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),\nc) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,\nd) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.\n15. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je\nzosumarizovaný vyššie.\n16. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a\nnásledne odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou\nbezpečnostnou situáciu na území Pakistanu a základe nedostatočne zisteného stavu veci a neskúmaním\nprekážok vyhostenia vec následne nesprávne právne posúdil. Mal zohľadniť prekážky vrátenia\ncudzinca, najmä ak tieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení (Rozhodnutie NSSR sp.\nzn. 1Sza/8/2015). Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných\n(miernejších) donucovacích opatrení, rozhodnutie Žalovaného je neúčelné nakoľko Žalobca požiadal\npo vydanom rozhodnutí o predĺženom zaistení o azyl, nie je predpoklad, že bude prípustné zrealizovať\njeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia, absentuje odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia Žalobcu vzhľadom na existujúce prekážky\nvyhostenia – bezpečnostná situácia v Pakistane. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nabsentujúcu správnu úvahu žalovaného ohľadom viacerých závažných skutkových okolností.\n17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\npredĺžil o dobu dvoch mesiacov na účel zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu,\npotrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\n18. Z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť,\nže žalobca bol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia\nnáhradného cestovného dokladu. Tento dôvod rozhodnutia plne korešponduje s dôvodom, umožňujúcim\nžalovanému rozhodnúť o predĺžení zaistenia, vymedzenými v ustanovení § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov. Doba zaistenia podľa predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení bola 1 mesiac a podľa\nrozhodnutia o predĺžení zaistenia 2 mesiace, čo znamená, že celková doba zaistenia podľa týchto\nrozhodnutí je určená na 3 mesiace, čo neprekračuje ani základnú maximálnu dobu zaistenia podľa § 88\nods. 4 zákona o pobyte cudzincov a doba predĺženia zaistenia reflektuje predpokladanú dĺžku realizácie\nadministratívneho vyhostenia, nepochybne známu žalovanému z jeho úradnej činnosti.\n19. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a\nnásledne odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou\nbezpečnostnou situáciu na území Pakistanu. V krajine pôvodu žalobcu v Pakistane je zlá bezpečnostná\nsituácia, napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru.\n20. Žalobca tvrdil, že z internetového Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej\nrepubliky aktualizovaný ku dňu 11.05.2023 vyplýva, že „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí SR odporúča občanom Slovenskej republiky necestovať do Pakistanu vzhľadom na zhoršenie\n\nbezpečnostnej situácie kvôli mimoriadne turbulentnej a napätej vnútropolitickej situácii v krajine, v ktorej\nprebiehajú násilné strety medzi ozbrojenými zložkami a protestujúcimi.“, no už neuviedol, že cestovné\nodporúčanie ďalej pokračuje tým, že: „Osobitne upozorňuje slovenských občanov na pretrvávajúce\nzvýšené bezpečnostné riziko teroristických útokov a únosov pre cudzincov vo veľkých mestách,\npredovšetkým v Karáči (aj vysoká kriminalita), provinciách FATA, Khyber - Pakhtunkhwa, Balučistan a\nGilgit-Baltistan. V uvedených oblastiach sa uskutočňujú protiteroristické operácie a strety pakistanskej\narmády s bojovníkmi D., ktorý neustále hrozí cudzincom, že pokiaľ neopustia Pakistan, stanú sa\nterčom odvetných útokov. Provincie Sindh, Pandžáb a Balúčistan čelia v letných mesiacoch pravidelným\nmonzúnom, ktoré spôsobujú záplavy. Rekordné zrážky v lete 2022 spôsobili záplavy, ktoré v uvedených\nprovinciách zničili prakticky všetku infraštruktúru vrátane zdravotníckych zariadení. Pri pobyte v krajine\nhrozí aj riziko nákazy spojené s rôznymi druhmi epidémií menovite maláriou, hepatitídou, svrabom a\nrespiračnými ochoreniami. V prípade ocitnutia sa v núdzi môžu občania Slovenskej republiky kontaktovať\npohotovostné číslo mobilného telefónu Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Teheráne.“ (§ 122 SSP).\n21. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a\neurópskych záležitostí Slovenskej republiky necestovať do Pakistanskej islamskej republiky je určené\npre občanov Slovenskej republiky a že ak žalobca má skutočnú obavu o svoj život v Pakistanskej\nislamskej republike, mohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany. Ak žalobca tvrdil, že\npožiadal o azyl, toto tvrdenie bol povinný správnemu súdu preukázať (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP, §\n121 ods. 1 SSP). Žalovaný žalobcom tvrdenú skutočnosť poprel a uviedol vlastné tvrdenia o absencii\nžiadosti v systéme IS Migra a súd je názoru, že ak by žalobca skutočne o azyl požiadal, uvedené\nby preukázal. Na základe uvedeného posúdil argumentáciu žalobcu o neúčelnosti zaistenia z dôvodu\nžiadosti o azyl za bezdôvodnú. Súd dodáva, že žalobca nie je povinný zúčastniť sa demonštrácie a tak\nsa môže vyhnúť prípadnému stretu s ozbrojenými zložkami.\n22. Čl. 3 dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo\ntrestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát namieta. Cieľom mučenia je zlomiť fyzický\na duševný odpor a získať informácie alebo priznanie alebo uloženie trestu. Neľudské zaobchádzanie\nzahŕňa premyslené konanie, použité dlhodobo, ktoré spôsobuje ľudskej bytosti kruté utrpenie alebo\nuloženie trestu smrti po nespravodlivom procese súdom, ktorého nezávislosť a nestrannosť boli\nspochybnené. Pre určenie, či ide o ponižujúci trest je potrebné rozlišovať medzi trestom vo všeobecnom\nvýzname a ponižujúcim trestaním v zmysle čl. 3, ponižujúce trestanie dosahuje určitý stupeň tvrdosti.\nMučenie nezahŕňa bolesť alebo utrpenie vzniknuté len na základe alebo v súvislosti so zákonnými\nsankciami (čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN proti mučeniu). Žalobca vo svojom výsluchu pred správnym\norgánom uviedol, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, nie je členom politickej strany, politického\nhnutia, nehrozí mu prenasledovanie, nebol mu uložený trest smrti, žalovaný teda zisťoval podstatné\nokolnosti z hľadiska dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru.\n23. Pokiaľ ide o námietku efektivity, žalovaný poukázal na v minulosti uskutočnené stotožnenie štátnych\npríslušníkov Pakistanu, vystavenie cestovných dokladov a letecké vyhostenie v roku 2022 a 2021,\nna základe čoho súd konštatuje, že tento postup (stotožnenie, vystavenie cestovných dokladov a za\ntým účelom zaistenie práve na tento účel, následne administratívne vyhostenie) je teda možný a\naj efektívny. Tento proces podľa tvrdenia žalobcu trvá 2-3 mesiace, v danom prípade zaistenie na\nnevyhnutne potrebný čas zodpovedá tomuto časovému úseku (1 + 2 mesiace) a nepresahuje maximálnu\nzákonnú lehotu zaistenia. Zaisteniu jedného mesiaca zodpovedá informácia z ÚPZC Medveďov,\nže žalovanému boli poskytnuté informácie, že prostredníctvom systému RCMS (readmission case\nmanagement system - ktorý slúži na komunikáciu orgánov Slovenskej republiky s autoritami Pakistanu),\nbol žalobca stotožnený, na základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný doklad potrebný k\nvyhosteniu.\n24. Súd sa rovnako stotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že rozhodnutie najvyššieho súdu, na\nktoré poukazoval žalobca sa týka iného zákonného ustanovenia.\n25. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných\n(miernejších) donucovacích opatrení.\n26. Podľa § 89 ods. ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo\nveci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\n\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n27. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia\npovinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka\ntretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno\nuložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo\npísm. b).\n28. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť\npovinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania\npočas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o\nžiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia\nštátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno\nodvolať.\n29. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe\ncez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na\npokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.\n30. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného\npredpisu vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov\npotrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území\nSlovenskej republiky.\n31. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných\nna pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej\nrepubliky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho\npríslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu.\n32. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z., ak má štátny príslušník tretej krajiny pobyt na\núzemí Slovenskej republiky čiastočne uhradený, pri vykonávaní hraničnej kontroly sa na túto skutočnosť\nprihliada.\n33. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zaoberal\nmožnosťou využitia miernejších opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov,\nsúd poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je podmienená podľa § 89 ods.\nods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny\npreukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo\nvýške podľa § 6, ktorá je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. (vykonávací predpis\nk § 6 zákona o pobyte cudzincov) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Zo zápisnice o podaní\nvyjadrenia zo dňa 13.04.2023 vyplýva, že žalobca nemá žiaden majetok, všetko predal, mal so sebou len\nnejakú hotovosť a mobilný telefón, teda v tom čase nedisponoval finančnou hotovosťou na realizovanie\núkonov administratívneho vyhostenia potrebný čas v trvaní minimálne dvoch mesiacov a teda žalobca\nby na účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení k zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje\nfinančnou hotovosťou minimálne vo výške 60 dní x 56,- €, čo je najmenej 3.360,- €. Žalobca nepreukázal\nani to, že má zabezpečené ubytovanie počas predpokladanej doby zaistenia ani to, že disponuje\nakýmkoľvek finančným zabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym\npredpisom. V nadväznosti na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodne dospel k záveru, že\nžalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a)\nalebo b) zákona č. 404/2011 Z.z. Rozhodnutie žalovaného je preto v namietanej časti nedostatočného\nodôvodnenia dĺžky doby zaistenia dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované\nnáležitosti.\n34. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva\nna slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok\ndefinovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení\nmôže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho\n\nzaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky\npredĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SZa/16/2016), čo sa však v danom\nprípade žalobcovi nepodarilo.\n35. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so\nSprávnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa\n§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce\nvšetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami\nbol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú\nmožnosť ako správnu žalobu v celom rozsahu podľa § 229 SSP zamietnuť.\n36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správnemu súdu v konaní\no správnej žalobe vo veciach zaistenia (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné\nbody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}