Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4Nt/4/2023 z 25. 4. 2024 Citácia: uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 25. apríla 2024, sp. zn. 4Nt/4/2023, ECLI:SK:SSPK:2024:9523100455.2 Špecializovaný trestný súd | 4Nt/4/2023 | ECLI:SK:SSPK:2024:9523100455.2 | 2024-04-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: TZ, TP, § 394 ods. 1 TP, § 394 ods. 4 písm. b) TP, § 400 ods. 1 TP, § 404 ods. 2 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72467ae9-6ff7-45f5-a47d-da681ecfb4f0 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2024:9523100455.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Špecializovaný trestný súd 4Nt/4/2023 9523100455 25. 04. 2024 JUDr. Jozef Pikna ECLI:SK:SSPK:2024:9523100455.2 Uznesenie Q. trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu U.. U. F. a členov senátu U.. Renáty Greif Radovčičovej a U.. Mareka Fila, o návrhu odsúdeného H. W. na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. PK-2T/40/2014, na verejnom zasadnutí dňa 25.4.2024 v Pezinku takto rozhodol: I. Podľa § 394 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného poriadku vyhovuje návrhu odsúdeného H. W., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom F., W. XXXX/XXX, a v prospech obvineného povoľuje obnovu konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/40/2014, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom č. k. PK-2T/40/2014-5116 zo dňa 13.1.2015. II. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku zrušuje právoplatný rozsudok Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/40/2014-5116 zo dňa 13.1.2015, ktorý bol vyhlásený po schválení dohody o vine a treste, a to v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III. Podľa § 404 ods. 2 Trestného poriadku vracia vec prokurátorovi do prípravného konania. odôvodnenie: Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/40/2014-5116 zo dňa 13.1.2015 vyhláseným po schválení dohody o vine a treste uzatvorenej dňa 17.12.2014 pod č. k. VII/1 Gv 152/14/1000-21 medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným H. W., bol obvinený H. W. právoplatne uznaný za vinného zo spáchania v bode 1/ zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2/ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, v bode 3/ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, v bode 4/ obzvlášť závažného zločinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 4, ods. 5 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, v bode 5/ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a), § 141 písm. a) Trestného zákona, v bode 6/ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, v bode 7/ prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 8/ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, v bode 9/ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a v bode 10/ zvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 189 ods. 4 písm. c) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, s poukazom na § 36 písm. j), l), n), o), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b), § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 1 (jeden) rok, podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Dňa 13.12.2023 bol Špecializovanému trestnému súdu doručený návrh odsúdeného H. W., podaný prostredníctvom obhajkyne U.. G. O., na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. PK-2T/40/2014. Odsúdený návrh odôvodnil skutočnosťou, že v predmetnej trestnej veci mu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona, pričom podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 zo dňa 27. 09. 2023 ustanovenia § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a platnosť strácajú za podmienok uvedených v odseku 2 citovaného zákona. Podľa § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd nerozhodne inak. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku povolil obnovu konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/40/2014 v prospech odsúdeného a podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2T/40/2014 zo dňa 13. 01. 2015 vo výroku trestu prepadnutia majetku, a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Súd konštatuje, že návrh na povolenie obnovy konania smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova konania prípustná a bol podaný oprávnenou osobou (§ 394 ods. 1, § 396 ods. 3 Trestného poriadku). *** Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 27. 09. 2023, č. k. PL. ÚS. 1/2021-164, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 20. 10. 2023 pod č. 402/2023 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. 10. 2023, č. k. PL. ÚS. 1/2021-194, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 22. 11. 2023 pod č. 438/2023, rozhodol o nesúlade ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov. V zmysle čl. 125 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi zákonom a ústavou je nesúlad, stráca zákon, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť. Orgán, ktorý ich vydal, je povinný do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobí, taký zákon, jeho časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Podľa § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd nerozhodne inak. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Pre posúdenie splnenia podmienok na povolenie obnovy konania je rozhodujúce určenie okamihu vykonania právoplatného rozsudku (§394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku, § 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. - o Ústavnom súde Slovenskej republiky). Súd má za to, že okamih vykonania právoplatného rozsudku nastáva až vtedy ak boli vykonané všetky uložené tresty a ochranné opatrenia (viď obdobne stanovisko predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - Tpj 11/2013) *** Predseda senátu nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktorom vypočul odsúdeného a vykonal listinné dôkazy. Odsúdený H. W. vo výpovedi na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného návrhu. Už piaty rok je na slobode a stále sa nevie zaradiť dostatočne do spoločnosti v rámci pracovného procesu, nakoľko stále na neho trvá konkurzné konanie, nie je možné ho ukončiť pre rôzne procesné prekážky a všetko čo by zarobil nad životné minimum, by bolo odvádzané do konkurzu. Z pripojeného spisu PK-2T/40/2014 súd zistil, že H. W. dňa 13.01.2015 nastúpil výkon trestu odňatia slobody, uloženého mu vyššie uvedeným rozsudkom. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Pp/21/2019 zo dňa 08. 07. 2019 bol odsúdený podmienečne prepustený na slobodu, uznesením sp. zn. 6 Pp/21/2019 zo dňa 19.10.2022 Okresný súd Nitra rozhodol o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Odsúdený teda trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/40/2014-5116 zo dňa 13. 01. 2015 vykonal dňa 08.07.2019. Zo záverečnej správy z vykonaného ochranného dohľadu zo dňa 24.9.2020 vyplýva, že odsúdenému už uplynula doba ochranného dohľadu. K uloženému trestu prepadnutia majetku súd lustráciou v Registri úpadcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zistil, že na majetok odsúdeného H. W. bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.3.2015, sp. zn. 6K/4/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 57/2015 dňa 24.3.2015, do funkcie správcu bola ustanovená U.. G. X., ktorá bola následne z funkcie správcu odvolaná a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.07.2020 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 153/2020 dňa 10.8.2020 bol do funkcie správcu ustanovený U.. U. M.. Zo správy U.. M. zo dňa 27.2.2024, sp. zn. B1-6K/4/2015 S 1441, vyplýva, že konkurzné konanie na majetok odsúdeného ku dňu podania správy nie je skončené. Na Mestskom súde Bratislava III prebiehajú, z dôvodu podaných odporovacích žalôb, dve sporové konania vedené pod sp. zn. B1-9Cbi/8/2016 a sp. zn. B1-6Cbi/8/2016. *** Podľa § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania, výťažok zo speňaženia majetku, majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát a majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku. Podľa § 423 Trestného poriadku len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, vykonateľným, zašle predseda senátu príslušnému konkurznému súdu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na postup podľa osobitného zákona. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že nevyhnutným následkom uloženia trestu prepadnutia majetku je vyhlásenie konkurzu na majetok odsúdeného, a to podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). Podľa § 107a ods. 1 zákona o konkurze ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona. Podľa § 107a ods. 2 písm. d) zákona o konkurze nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok; zostávajúci majetok je správca povinný bez zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi. Podľa § 107a ods. 6 zákona o konkurze ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť zo zostávajúceho majetku bez ohľadu na uspokojenie iných veriteľov. Podľa § 425 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k faktickému prepadnutiu majetku, a teda vykonaniu uloženého trestu prepadnutia majetku, dochádza až po ukončení konkurzného konania, resp. trest prepadnutia majetku je vykonaný dňom právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu. Možno teda konštatovať, že trest prepadnutia majetku právoplatne uložený obvinenému H. W. rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/40/2014-5116 zo dňa 13. 01. 2015 nebol vykonaný a teda nebol vykonaný právoplatný rozsudok Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/40/2014-5116 zo dňa 13.1.2015. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Podľa názoru súdu výrok o treste tvorí jednotný celok, i keď sa skladá z viacerých druhov trestov a výrokov o spôsobe ich výkonu, keďže súd v prípade ukladania viacerých trestov popri sebe prihliada nielen na druh a výmeru každého z nich osobitne, ale aj na ich vzájomný pomer (proporcionalitu) tak, aby uložený trest bol primeraný, spravodlivý a spĺňal kritériá individuálnej prevencie. Ak by súd zrušil iba samotný trest prepadnutia majetku, v zostávajúcej časti by bol výrok o treste nemenný. Obvinenému by tak nebolo možné uložiť napr. peňažný trest, ani trest prepadnutia veci, ktorých uloženie popri treste prepadnutia majetku bolo zo zákona vylúčené (§ 34 ods. 7 písm. c), d) Trestného zákona), ale ktorých uloženie, by mohlo byť odôvodnené povahou spáchanej trestnej činnosti (uloženiu peňažného trestu ani trestu prepadnutia veci nebráni zásada zákazu reformatio in peius, keďže zrušený trest prepadnutia majetku je najprísnejšou ujmou na majetkových právach obvineného). Citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, ktorá by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o treste. Vykonané dôkazy potvrdzujú, že trest prepadnutia majetku uložený obvinenému H. W. právoplatným rozsudkom nebol vykonaný. V zmysle § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozsudok Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/40/2014-5116 zo dňa 13. 01. 2015 v časti výroku o treste prepadnutia majetku bol vydaný na základe ustanovenia právneho predpisu, ktoré neskôr stratilo účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, preto strata účinnosti ustanovenia § 58 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého bol tento trest uložený, je dôvodom na obnovu konania podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku. Podľa § 404 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku, ak súd zruší právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť možno podať Špecializovanému trestnému súdu, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia.