Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 7Nt/1/2023 z 9. 10. 2024
Citácia: uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 9. októbra 2024, sp. zn. 7Nt/1/2023, ECLI:SK:SSPK:2024:9523100454.6
Špecializovaný trestný súd | 7Nt/1/2023 | ECLI:SK:SSPK:2024:9523100454.6 | 2024-10-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Citované ustanovenia: TP, TZ, § 394 ods. 1 TP, § 394 ods. 4 písm. b) TP, § 400 ods. 1 TP, § 403 TP, § 71 ods. 1 písm. c) TP, § 80 ods. 1 písm. c) TP, § 80 ods. 2 TP, § 82 ods. 1 písm. f) TP, § 82 ods. 3 TP, § 82 ods. 4 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98ae7586-3ca4-4e9e-b9df-a97d7594da5b
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2024:9523100454.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Špecializovaný trestný súd
7Nt/1/2023
9523100454
09. 10. 2024
Mgr. Pamela Záleská
ECLI:SK:SSPK:2024:9523100454.6

Uznesenie
Špecializovaný trestný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Pamely Záleskej a členov
senátu JUDr. Renáty Greif Radovčičovej a JUDr. Jána Buvalu, v trestnej veci odsúdeného C. E. S. D..,
pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona
a iné, o návrhu odsúdeného C. E. a ďalších odsúdených na povolenie obnovy konania, na verejnom
zasadnutí konanom v Pezinku dňa 09. 10. 2024 takto
rozhodol:
I.
Podľa § 394 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku povoľuje obnovu konania vo veci
odsúdených:
1/ C. E., narodeného XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom D., P. XXXX/XX, toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
2/ C. I., narodeného XX. XX. XXXX v N., trvale bytom D., K.Á. XXXX/XXA, toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
3/ C. E., narodeného XX. XX. XXXX v L., trvale bytom D., L.C. D. XX/XX, toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
4/ I. I., narodeného XX. XX. XXXX v N., trvale bytom D., C. A.T. XXXX/XA, toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
5/ C.L. E., narodeného XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom D., L. XX/XX, toho času vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov a
6/ P. D., narodeného XX. XX. XXXX v P., trvale bytom E., Y. XXX/XB, toho času vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov.
II.
Podľa § 400 odsek 1 Trestného poriadku z r u š u j e
rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 01. 10. 2021, sp. zn.
BB-3T/36/2020,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 12. 2021 v časti výroku o treste a v časti výroku o ochrannom
opatrení odsúdeného I. I., narodeného XX. XX. XXXX v N. a
rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 01. 10. 2021, sp. zn.
BB-3T/36/2020,
ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2To/3/2022 zo dňa 17. 05. 2022 v časti výroku o treste a v časti výroku o ochrannom opatrení odsúdených
C. E., narodeného XX. XX. XXXX v Š., C. I., narodeného XX. XX. XXXX v N., C. E., narodeného XX.
XX. XXXX v L., C. E., narodeného XX. XX. XXXX v Š. a P. D., narodeného XX. XX. XXXX v P. a
ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
zrušením došlo, stratili podklad.
III.
Podľa § 403 Trestného poriadku n e b e r i e do väzby odsúdených
1/ C. E. narodeného XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom D., P. XXXX/XX, toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
2/ C. I., narodeného XX. XX. XXXX v N., trvale bytom D., K. XXXX/XXA, toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

3/ C. E., narodeného XX. XX. XXXX v L., trvale bytom D., L.C. D. XX/XX, toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
4/ I. I., narodeného XX. XX. XXXX v N., trvale bytom D., C. A. XXXX/XA, toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
5/ C. E., narodeného XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom D., L. XX/XX, toho času vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov a
6/ P. D., narodeného XX. XX. XXXX v P., trvale bytom E., Y. XXX/XB, toho času vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov
a väzbu, ktorej dôvod je stále daný podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, n a h r á d z
a podľa § 80 odsek 1 písmeno c), odsek 2 Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného
úradníka.
Podľa § 80 odsek 2 veta posledná Trestného poriadku odsúdeným C. E., C. I., C. E., I. I., C. E. a P. D.
ukladá povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
Podľa § 82 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku odsúdeným C. E., C. I., C. E., I. I., C. E. a P. D. ukladá
povinnosť pravidelne v čase určenom probačným a mediačným úradníkom dostaviť sa k nemu, prvýkrát
najneskôr nasledujúci pracovný deň po prepustení na slobodu, v pracovnom čase do 12.00 hodiny na
účely inštalácie technického prostriedku - zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby.
Podľa § 82 odsek 3 Trestného poriadku plnenie a kontrolu uložených povinností a obmedzení bude u
odsúdeného P. D. vykonávať probačný a mediačný úradník T. D. v P. s miestom výkonu práce M. D.
P. a u odsúdených C. E., C. I., C. E., I. I. a C. E. probačný a mediačný úradník T. D. v P. s miestom
výkonu práce M. D. N..
Podľa § 82 odsek 4 Trestného poriadku nariaďuje odsúdeným C. E., C. I., C. E., I. I., C. E. a P. D.
kontrolu technickými prostriedkami - zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 odsek
2 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
odôvodnenie:
Dňa 08. 12. 2023 boli Špecializovanému trestnému súdu doručené jednotlivo podané návrhy, ktorým
sa odsúdení C. E., C. I., C. E., I. I., C.L. E. a P. D. prostredníctvom ich spoločného obhajcu domáhali
povolenia obnovy konania, ktoré bolo pôvodne na tomto súde vedené pod
sp. zn. BB-3T/36/2020.
Podaným návrhom sa odsúdení domáhali obnovy konania len v časti týkajúcej sa uloženého trestu
prepadnutia majetku, ktorý im bol v tejto veci právoplatne uložený, pričom poukazovali na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2021 zo dňa 27. 09. 2023, ktorým bolo
konštatované, že ustanovenia § 58 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona nie sú v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky. Konanie o ich návrhu bolo zapísané pod sp. zn. 7Nt/1/2023.
Odsúdený C. E. písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. decembra 2023 vzal návrh
na povolenie obnovy konania späť. Uznesením sp. zn. 7Nt/1/2023 zo dňa 17. apríla 2024 predsedníčka
senátu zobrala toto späťvzatie návrhu na vedomie, avšak následne dňa 21. mája 2024 podal odsúdený
C. E. opätovne návrh na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
BB-3T/36/2020 a vec bola pridelená programovým prostriedkom na prejednanie a rozhodnutie sudcovi
JUDr. Michalovi Trubanovi a bola vedená pod spisovou značkou 9Nt/3/2024. Súd po oboznámení sa
s predmetným návrhom odsúdeného C. E. a obsahom pripojeného spisu Špecializovaného trestného
súdu vedeného pod sp. zn. 9Nt/3/2024 zistil, že sa rovnako týka povolenia obnovy konania pôvodne
vedeného na tomto súde pod sp. zn. BB-3T/36/2020, a preto uznesením sp. zn. 7Nt/1/2023 zo dňa 9.
mája 2024 podľa § 21 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku per analogiam trestnú vec odsúdeného C.
E., vedenú na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 9Nt/3/2024 spojil na spoločné prejednanie a
rozhodnutie s trestnou vecou odsúdeného C. E. S. D.., už vedenou na Špecializovanom trestnom súde
pod sp. zn. 7Nt/1/2023.
Prokurátor Generálnej prokuratúry SR sa k podaným návrhom vyjadril až na verejnom zasadnutí, pričom
súhlasil s povolením obnovy konania v prospech odsúdených a navrhol, aby súd podľa § 394 odsek
1 Trestného poriadku s poukazom na § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku povolil obnovu
konania vo veci odsúdeného I. I., ktorá sa skončila právoplatným rozsudkom Špecializovaného trestného

súdu Banská Bystrica sp. zn. BB-3T/36/2020 z 01. 10. 2021 a zrušil tento rozsudok čo do výroku
o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré na toto rozhodnutie obsahovo nadväzuje, ak vzhľadom na
zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň navrhol, aby súd odsúdeného I. I. podľa
§ 403 odsek 1 Trestného poriadku vzal do väzby z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno c)
Trestného poriadku. Vo vzťahu k ostatným odsúdeným, konkrétne C. E., C. E., C. E., C. I. a P. D. rovnako
navrhol, aby súd podľa
§ 394 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 394 odsek 4 písmeno
b) Trestného poriadku povolil obnovu konania v ich veci, ktorá sa skončila právoplatným rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica sp. zn. BB-3T/36/2020 z 01. 10. 2021 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo 17. 05. 2022 sp. zn. 2To 3/2022 a súčasne navrhol, aby podľa §
403 odsek 1 Trestného poriadku vzal každého z týchto odsúdených do väzby z dôvodu podľa v § 71
odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
V zmysle článku 125 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím
vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v článku 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je
nesúlad, strácajú tieto predpisy, ich časti, príp. niektoré ich ustanovenia, účinnosť. Orgány, ktoré tieto
právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky uviesť ich do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od
vyhlásenia rozhodnutia (§ 91 odsek 1, odsek 2 zákona č. 314/2018 Z. z.).
V zmysle článku 125 odsek 6 Ústavy Slovenskej republiky sa rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky vydané podľa článku 125 odsek 1, odsek 2 a odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky vyhlasuje
spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade
právnych predpisov sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR (§ 68 odsek 2 zákona č. 314/2018 Z. z.).
V zmysle § 93 odsek 1 zákona č. 314/2018 Z. z. ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na
základe právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť
podľa článku 125 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale
nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je
dôvodom na obnovu konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd nerozhodne inak.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom,
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré
upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k
závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou je aj strata
účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale ešte nebol vykonaný. O návrhu na
povolenie obnovy konania súd rozhoduje na verejnom zasadnutí (§ 402 ods. 1 Tr. por.).
Predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2021 zo dňa 27. 09. 2023, na
ktorý poukazovali jednotliví odsúdení spoločne ako na dôvod, pre ktorý sa domáhajú povolenia obnovy
konania, bol zverejnený v Zbierke zákonov dňa
20. 10. 2023 pod č. 402/2023 Z. z. a tým dňom
ustanovenia § 58 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona stratili účinnosť.
Súd na verejnom zasadnutí konanom v dňoch 10. 09. 2024 a 09. 10. 2024 vykonal dokazovanie
výsluchom každého z odsúdených a prečítaním podstatného obsahu spisu Špecializovaného trestného
súdu sp. zn. BB-3T/36/2020, vzťahujúceho sa na pôvodné konanie, ktorého obnovy sa odsúdení
domáhali.
Z obsahu pripojeného spisu bolo preukázané, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa
01. 10. 2021 boli odsúdeným C. E., C. I., C. E., I. I., C. E. a P. D. uložené tresty prepadnutia majetku podľa
§ 58 odsek 3 Trestného zákona (zv. 25, č. l. 7.645-7.725). Tento rozsudok bol síce v odvolacom konaní
zrušený vo vzťahu k odsúdeným C. E., C. I., C. E., C. E. a P. D., ale Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 2To/3/2022 zo dňa 17. 05. 2022 opäť uložil týmto odsúdeným aj trest prepadnutia
majetku podľa § 58 odsek 3 Trestného zákona (zv. 27, č. l. 8.399-8.422). Vo vzťahu k odsúdenému I. I.
najvyšší súd nerozhodoval, nakoľko ten proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nepodal.

V súvislosti s takto právoplatne uloženými trestami prepadnutia majetku bol vyhlásený konkurz na
majetky odsúdených, a to konkrétne u odsúdeného C. E. uznesením Okresného súdu Žilina dňa 10.
januára 2023 pod sp. zn. 1K/21/2022, u odsúdeného C. I. uznesením Okresného súdu Žilina dňa 30.
decembra 2022 pod sp. zn. 1K/23/2022, u odsúdeného C. E. uznesením Okresného súdu Žilina dňa 30.
decembra 2022 pod sp. zn. 1K/22/2022 a u odsúdeného I. I. uznesením Okresného súdu Žilina dňa
16. februára 2022 pod sp. zn. 7K/1/2022. Uložené tresty prepadnutia majetku teda neboli voči týmto
odsúdeným zatiaľ vykonané a medzičasom bol ich výkon v zmysle § 398 odsek 3 Trestného poriadku
prerušený (č. l. 90 - 93). U odsúdeného C. E. bolo konkurzné konanie, vyhlásené na jeho majetok,
zrušené pre nedostatok majetku uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/24/2022 zo dňa 13. 02.
2024 (č. l. 70). U odsúdeného P. D. k výkonu uloženého trestu prepadnutia majetku na konkurznom
Okresnom súde Žilina nebolo evidované žiadne podanie.
V rámci tohto konania bolo úlohou súdu skúmať v prvom rade formálne náležitosti každého z návrhov na
povolenie obnovy konania a ďalej to, či obsahovali Trestným poriadkom predvídané dôvody na povolenie
obnovy konania, tzn. skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, a napokon aj to, či by tieto, buď samé
o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie,
v danom prípade len o treste.
Súd takto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené všetky podmienky na povolenie
obnovy konania v zmysle § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku, a preto skúmanie
ostatných (všeobecných) podmienok (§ 394 odsek 1 Trestného poriadku) už nebolo potrebné (obdobne
St-86/2014-II.). Súd preto na podklade všetkých vyššie v texte rozpísaných dôvodov povolil obnovu
konania v prospech odsúdených C. E., C. I., C. E., I. I., C. E. a P. D..
Podľa § 400 odsek 1 Trestného poriadku, ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší
napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj
podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Vo veci bolo nepochybné, že návrhy každého z odsúdených boli odôvodňované len pokiaľ išlo o uložené
tresty prepadnutia majetku a v konaní sa ani jeden z nich nedomáhal povolenia obnovy konania vo
väčšom rozsahu. Súd však zastáva názor, že hoci výrok o treste tvorí z hľadiska teoretických východísk
jeden celok, môže a spravidla sa aj skladá z viacerých samostatných, čiastkových výrokov, ktoré spolu
môžu, ale aj nemusia súvisieť. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy boli každému z odsúdených
uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom súvisiacim (a oddeliteľným) výrokom bolo
rozhodnuté o zaradení odsúdených na výkon takto uložených trestov do príslušných ústavov na ich
výkon a ďalším (samostatným) výrokom im boli tiež uložené tresty prepadnutia majetku.
V tejto súvislosti súd na vysvetlenie dodáva, že nakoľko o povolení obnovy konania rozhodol len z
dôvodu, že ústavný súd vyslovil, že trest prepadnutia majetku je v rozpore s Ústavou SR, nemohol
zrušiť pôvodný rozsudok len vo výroku o treste prepadnutia majetku, aby nevytvoril pôvodnému súdu
neriešiteľnú situáciu, ktorá by vznikla konkrétne vtedy, ak by už nebolo možné odsúdeným uložiť
trest prepadnutia majetku a pôvodný súd by nemal ako pokračovať v konaní. Preto bolo potrebné v
tomto prípade zrušiť celý výrok o treste a umožniť pôvodnému súdu vykonať na hlavnom pojednávaní
dokazovanie k trestu ako celku a odsúdeným uložiť nové tresty s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.
Súd preto zrušil odsudzujúci rozsudok z pôvodného konania v celej časti výrokov o treste, ktoré od seba
žiadnym spôsobom neoddeľoval (trest odňatia slobody a trest prepadnutia majetku).
Podľa § 403 Trestného poriadku, ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom
rozsudku, súd zároveň s rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 rozhodne o väzbe
(vzatí do väzby alebo nevzatí do väzby, a to aj pri nahradení väzby). Uznesenie o väzbe je vykonateľné
právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania a ak nie je ďalej ustanovené inak, lehota väzby
začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania. Ak súd prvého
stupňa rozhodol o nevzatí obvineného do väzby, lehota väzby začína plynúť od obmedzenia osobnej
slobody pri výkone rozhodnutia nadriadeného súdu o vzatí do väzby. Ak súd prvého stupňa nerozhodol
podľa § 400 ods. 1 a o povolení obnovy konania rozhodol nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. a),
jeho rozhodnutie o väzbe sa považuje za rozhodnutie odvolacieho súdu.

V zmysle vyššie uvedeného postupu a citovaného ustanovenia bolo následne nevyhnutné, aby súd po
zrušení odsudzujúceho rozsudku v časti výroku o treste rozhodol o väzbe odsúdených a skúmal, či je u
odsúdených daný dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 Trestného poriadku.
Súd vzal do úvahy, že všetkým odsúdeným boli v pôvodnom konaní uložené nepodmienečné tresty
odňatia slobody, ktoré bolo vzhľadom na ich jednotlivé výmery možné považovať za tresty vysoké
(odsúdený P. D. súhrnný trest vo výmere 13 rokov a 4 mesiace, odsúdený I. I. trest vo výmere 9 rokov,
ostatní odsúdení trest vo výmere 10 rokov) a prihliadol aj na skutočnosť, že tieto tresty im boli uložené za
obzvlášť závažné zločiny. Súčasne vo veci nebolo sporné, že každý z odsúdených už z takto uložených
trestov odňatia slobody vykonal ku dňu rozhodovania súdu trest odňatia slobody v dĺžke 5 rokov a 5
mesiacov, s výnimkou odsúdeného P. D. teda každý z odsúdených vykonal viac ako polovicu z uloženej
výmery trestu.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti a zohľadniac aj charakter trestnej činnosti, dĺžku času a rozsah jej
páchania, dospel súd k záveru, že aj v tomto štádiu konania existuje obava, že by odsúdení po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody mohli pokračovať v trestnej činnosti, ktorú páchali aj zo zištných dôvodov
a ktorou si zabezpečovali prostriedky na živobytie.
Súčasne však súd vyhodnocoval, či je možné dosiahnuť účel väzby u každého z odsúdených aj inak, než
len priamym obmedzením ich osobnej slobody. Zohľadnil pri tom nielen kritické postoje, ktoré prezentoval
každý z odsúdených k vlastnej trestnej činnosti, ale tiež čas, ktorý uplynul od ich odsúdenia v pôvodnom
konaní a vplyv doposiaľ vykonávaných trestov odňatia slobody a napokon tiež skutočnosť, že rozhodol o
povolení obnovy konania v ich prospech, v rámci ktorého bude pôvodný súd znova rozhodovať o treste
pre každého z týchto odsúdených z dôvodu zmeny právnej úpravy, významne ovplyvňujúcej podmienky
pre ukladanie trestu. Takto súd dospel k záveru, že hoci je obava z pokračovania v trestnej činnosti
u odsúdených stále daná, bude možné u každého z nich väzbu nahradiť a pri povinnom zisťovaní
existencie výnimočných okolností pri rozhodovaní o ich väzbe (s poukazom na konanie vedené pre
obzvlášť závažný zločin) súd za takéto považoval všetky vyššie uvedené okolnosti preskúmavaného
prípadu.
Zo všetkých zákonných inštitútov umožňujúcich súdu rozhodnúť o väzbe alternatívnym, teda miernejším
spôsobom, považoval súd za najvhodnejší a z hľadiska dosiahnutia účelu väzby aj za najefektívnejší
dohľad probačného a mediačného úradníka, ktorý bude vykonávať kontrolu nad správaním odsúdených
po ich prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a sledovať dodržiavanie a plnenie každému z
odsúdených súčasne uložených primeraných obmedzení a povinností. Na tieto účely preto súd rozhodol,
že odsúdení budú mať povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta ich pobytu
a tiež povinnosť pravidelne sa dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi v čase, ktorý im tento
úradník určí.
Keďže u každého z odsúdených jednotlivo súd v konaní preveroval aj splnenie podmienok na
použitie kontrolného monitorovacieho zariadenia (náramku) a zistil, že u všetkých bez výnimky sú
takéto podmienky vytvorené a uvedenému spôsobu kontroly nebránia žiadne prekážky, na posilnenie
dosiahnutia sledovaného účelu zároveň rozhodol, že každý z odsúdených bude tiež kontrolovaný a
monitorovaný aj prostredníctvom zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 odsek 2
zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Dohľad probačného a mediačného úradníka, nariadený spôsobom a za podmienok ako je uvedené
vyššie v texte, považoval súd v danom prípade za v plnom rozsahu zodpovedajúci okolnostiam prípadu
a osobám odsúdených a súčasne tiež za úplne spôsobilý nahradiť väzbu, priamy výkon ktorej by inak
mal u odsúdených eliminovať obavu z pokračovania v trestnej činnosti. Aj z tohto dôvodu preto súd
nepovažoval za potrebné rozhodovať o nahradení väzby u odsúdených inými navrhovanými spôsobmi.
Všetky výroky tohto uznesenia boli v senáte prijaté pomerom hlasov X:X.
Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je možné podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho
oznámenia na Špecializovaný trestný súd. O sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažnosť má odkladný účinok.
Proti výroku III. tohto uznesenia môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po jeho vyhlásení.
O sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.