Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 15T/10/2023 z 22. 11. 2023
Citácia: uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 22. novembra 2023, sp. zn. 15T/10/2023, ECLI:SK:SSPK:2023:1222010076.1
Špecializovaný trestný súd | 15T/10/2023 | ECLI:SK:SSPK:2023:1222010076.1 | 2023-11-22 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Hospodárske trestné činy
Citované ustanovenia: § 243 ods. 1 TP, § 243 ods. 3 TP, § 244 ods. 1 písm. a) TP, § 22 ods. 1 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03d4cbf7-0f93-4bc9-9fcc-93958511606c
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2023:1222010076.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Špecializovaný trestný súd
15T/10/2023
1222010076
22. 11. 2023
JUDr. Peter Pulman
ECLI:SK:SSPK:2023:1222010076.1

Uznesenie
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Petra Pulmana, LL.M. a sudcov JUDr. Romana Púchovského a JUDr. Michala Trubana v
trestnej veci proti obvinenému S. T. a spol. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,
ods. 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, pri predbežnom
prejednaní obžaloby na neverejnom zasadnutí dňa 22. novembra 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 243 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
per analogiam a § 22 ods.1 Trestného poriadku Špecializovaný trestný súd Pezinok vyslovuje svoju
nepríslušnosť na prejednanie trestnej veci obžalovaných S. T., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom S.
N.. XXXX/XX, C., N. O., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.. XXX, Z. E., nar. XX.XX.XXXX v F. Z.,
trvale bytom L.. XXXX/XX, C.. t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, za zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona a obvinenej P.. A.F., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q.. XXXX/XX, C. za
účastníctvo na zločine skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona formou
pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorá mu bola postúpená uznesením Mestského
súdu Bratislava I sp. zn. B2-6T/9/2022 zo dňa 05.09.2023, právoplatným dňa 14.10.2023
a predkladá ju na rozhodnutie sporu o príslušnosť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal dňa 31.01.2022 na Okresný súd Bratislava II
(od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava I) obžalobu sp. zn. 1Kv/6/22/1100-2 zo dňa 14.01.2022 na
obžalovaných S. T., N. O. a Z. E. za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a na obžalovanú P.. A.F. za
účastníctvo na zločine skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona formou
pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe, že
vzájomnou koordinovanou činnosťou, v úmysle dosiahnuť neoprávnené daňové výhody na dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), dňa 25.11.2011 v Bratislave na Daňovom úrade Bratislava II, Vl.
Clementisa 10, Bratislava, Peter T.o ako konateľ spoločnosti REAL Štúdio K.F.A. Bratislava, s.r.o., so
sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 35 748 826, toho času so sídlom Námestie Matice slovenskej č.
1706/1, Dubnica nad Váhom (ďalej len „REAL Štúdio K.F.A. Bratislava s. r. o.”) v úmysle neoprávneného
zníženia daňovej povinnosti menovanej spoločnosti, podal alebo zabezpečil podanie riadneho daňového
priznania na DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 s vykázanou vlastnou daňovou povinnosťou vo
výške 0,17 EUR, vykázaným základom dane za dodanie tovaru a služieb vo výške 1,66 EUR, príslušnou
daňou vo výške 0,34 EUR a odpočítaním dane vo výške 0,17 EUR, pričom do základu dane zohľadnil
kúpne zmluvy, ktoré uzatvoril dňa 19.10.2011 ako štatutárny zástupca spoločnosti REAL Štúdio K.F.A.
Bratislava s.r.o. (ako predávajúci), a to:
1. s N. O. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj 14 bytov a 2 nebytových priestorov, a to konkrétne
bytov č. 5-01, 5-07, 5-11,, 6-07, 6-10, 7-01, 7-02,

7-07, 8-02, 8-07, 9-04, 9-07, 9-08 a 9-09 a nebytové priestory garáž č. NP01 na -l . poschodí (garážové
státie č. 13) a garáž č. NP03 na 2. poschodí (garážové státie č. 20, 21, 22, 23, 24, 25, 32, 33, 34,
35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48 a 49) vrátane podielov na spoločných častiach a
zariadeniach v bytovom dome FIVE STAR RESIDENCE, Námestie slobody 13, Bratislava, za vzájomne
dohodnutú, avšak značne podhodnotenú kúpnu cenu 1 EUR vrátane DPH, napriek tomu, že S. T. mal
vedomosť, že cena prevádzaných nehnuteľností podľa skladových kariet spoločnosti REAL Štúdio K.F.A.
Bratislava s.r.o. je vo výške 7.055.352,22 EUR, pričom znaleckou organizáciou Bratislavská súdnoznalecká a konzultačná spoločnosť s.r.o v znaleckom posudku č. 1/2020 bola stanovená všeobecná
hodnota prevádzaných bytov a nebytových priestorov vo výške 3.680.000,- EUR,
2. s Z. E. ako predsedom predstavenstva spoločnosti INKASNÝ SERVIS a. s., so sídlom Trenčianska
57, Bratislava, IČO: 35 808 551 (ďalej len „ INKASNÝ SERVIS a. s.“), ako kupujúcim, predmetom ktorej
bol predaj 17 bytov a 3 nebytových priestorov, a to konkrétne bytov č. 3-01, 3-02, 3-11, 4-01, 4-02, 4-04,
4-07, 4-10, 4-11, 5-08, 6-02, 6-11, 7-04, 7-08, 8-04, 8-08 a 10-02 a nebytové priestory garáž č. NP01
na -1. poschodí (garážové státie č. 20, 21, 22, 23, 24, 25, 29, 30 a 31), garáž č. NP02 na 1. poschodí
(garážové státie č. 26, 27, 30, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 46 a 47) a garáž
č. NP03 na 2. poschodí (garážové státie č. 26, 27 a 28), vrátane podielov na spoločných častiach a
zariadeniach v bytovom dome FIVE STAR RESIDENCE, Námestie slobody 13, Bratislava, za vzájomne
dohodnutú, avšak značne podhodnotenú kúpnu cenu 1,- EUR vrátane DPH, napriek tomu, že S. T. mal
vedomosť, že cena prevádzaných nehnuteľností podľa skladových kariet spoločnosti REAL štúdio K.F.A.
Bratislava s.r.o. je vo výške 9.638.164,23 EUR, pričom znaleckou organizáciou Bratislavská súdnoznalecká a konzultačná spoločnosť s.r.o. v znaleckom posudku č. 1/2020 bola stanovená všeobecná
hodnota prevádzaných bytov a nebytových priestorov vo výške 4.890.000,- EUR, pričom
výsledná kúpna cena vyššie prevádzaných nehnuteľností spolu vo výške 2,- EUR s DPH mala byť
stanovená najmä na základe tej skutočnosti, že dňa 23.03.2011 bol rozhodnutím Správy katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu č. V 5792/11 povolený vklad záložného práva na všetky vyššie uvedené
byty a nebytové priestory v prospech záložného veriteľa, spoločnosti COMMERCIAL DEVELOPMENT
INVESTMENT, LTD. (ďalej len „CDI, LTD.“), so sídlom 15 Stopher House, Weber Street, London
SE1 0RE, United Kingdom, reg. č. 4335503, deklarovaným dôvodom vzniku ktorého je v zmysle čl.
II Záložnej zmluvy uzatvorenej v presne nezistený deň na presne nezistenom mieste v Bratislave
medzi spoločnosťou CDI, LTD. (ako záložný veriteľ) v zastúpení splnomocneným zástupcom P.. A.F. a
spoločnosťou REAL Štúdio K.F.A. Bratislava, s.r.o. (ako záložca) v zastúpení S. T., uzatvorenie zmlúv
o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2011 medzi záložným veriteľom ako postupníkom (spol. CDI,
LTD.) a pôvodnými veriteľmi záložcu (spol. REAL štúdio K.F.A. Bratislava, s.r.o., ako dlžníka) ako
postupcami na zabezpečenie pohľadávok v hodnote 36.113.159,21 EUR a ich príslušenstva, pričom
účastníci zmluvy P.. A.F. a S. T. zhodne stanovili hodnotu zálohu (všetkých vyššie uvedených bytov a
nebytových priestorov) na sumu 36.113.159,21 EUR, pričom však zriadenie uvedeného záložného práva
S. T. a P.. A.F. len predstierali, teda zriadili ho účelovo (fiktívne) a to práve v snahe znížiť reálnu hodnotu
predmetných nehnuteľností a následne sa vyhnúť súvisiacej daňovej povinnosti, keďže predmetné
pohľadávky v skutočnosti postúpené vyššie menovanej britskej spoločnosti nikdy neboli, na čo následne
v rokoch 2011 až 2013 N. O. predal všetkých 14 bytov a 2 nebytové priestory tretím osobám za
celkovú sumu 981.539,21 EUR a v rokoch 2012 až 2016 Z. E. ako predseda predstavenstva spoločnosti
INKASNÝ SERVIS a. s., predal všetkých 17 bytov a 3 nebytové priestory tretím osobám za celkovú
sumu 5.776.600,- EUR,
čím vyššie uvedeným konaním S. T., N. O., Z. E. a P.. A.F. skrátili daňovú povinnosť na DPH v
rozsahu 1.714.000,- EUR, čo predstavuje 20 % zo sumy 8.570.000,- EUR ako znaleckou organizáciou
Bratislavská súdno-znalecká a konzultačná spoločnosť s. r. o. stanovenej všeobecnej hodnoty
uvedených bytov a nebytových priestorov spoločnosti REAL štúdio K.F.A. Bratislava, s.r.o. ku dňu
prevodu, t. j. 19.10.2011, vyčíslenou v znaleckom posudku č. 1/2020,
Okresný súd Bratislava II v senáte vo veci nariadil dňa 28.10.2022 hlavné pojednávanie (č. l. 4264)
a následne hlavné pojednávanie nariadil aj jeho nástupnícky súd - Mestský súd Bratislava I. dňa
26.07.2023 (č. l. 4283).
Mestský súd Bratislava I uznesením samosudcu pod sp. zn. B2-6T/9/2022 zo dňa 05.09.2023 podľa
§ 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 18 ods. 4 Trestného zákona postúpil
vec Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku s odôvodnením, že je tu na prejednanie daná vecná
pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu s odkazom na vec vedenú pod sp. zn. 13T/5/2023, nakoľko
ide o vecne súvisiace trestné činy dvoch z obžalovaných. Súčasne poukázal na to, že v oboch trestných
veciach nedošlo k ich „rozpojednávaniu” a tak má byť zrejmé, že uvedený postup nebude brániť ich
skončeniu v primeranej lehote.

Následne dňa 26.10.2023 samosudca Mestského súdu Bratislava I spis aj s predmetným uznesením
26.10.2023 doručil Špecializovanému trestnému súdu.
Obžaloba, ktorá má byť prejednaná Špecializovaným trestným súdom v konaní pod sp. zn. 13T/5/2023
bola podaná na obvinených Z. E., P.. A.F., P.. S. S. a A.. A. U. za spáchanie zločinu neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona (Z. E. ako páchateľ, P.. A.F. a P.. S. S. ako
účastníci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona) a zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239
ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. a/ Trestného zákona (Z. E., P.. S. S. a A.. A. U.) za skutok, ktorý mali
spáchať tým, že v období od 28.07.2010 zneužili mechanizmus DPH vykonaním celého radu účelových
právnych úkonov s cieľom umelo vytvoriť podmienky na vykonanie dražby nehnuteľností a k následnému
uplatňovaniu nadmerných odpočtov DPH medzi spoločnosťami RESIDENCE HOTEL, s.r.o. a EDCEUROPEAN DEVELOPMENT COMPANY s.r.o. (ďalej len EDC), medzi DONOTEL, s.r.o. a EDC vo
forme kúpnych zmlúv, následne v období od 15.08.2010 medzi RESIDENCE HOTEL s.r.o. a DONOTEL
s.r.o. vo forme zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom týmto vlastníctvo špecifikovaných nehnuteľností
a hnuteľných veci v dražbe nadobudla maltská spoločnosť IIHL - organizačná zložka, ktorá nadobudnuté
vlastníctvo previedla na spoločnosť IIHH a IIDH a na GAMATEX PLUS s.r.o.. Na základe týchto úkonov
potom boli v období od 25.11.2010 do 20.04.2012 neoprávnene uplatnené nadmerné odpočty DPH v
celkovej výške 8.193.596,64 EUR. Súčasne celým radom právnych úkonov mali obvinení v období od
18.04.2011 do 23.03.2012 odstrániť majetok spoločnosti WELTEN a. s., čím mali spôsobiť škodu vo
výške najmenej 2.974.766,27 EUR celkovo 16 veriteľom.
Predseda senátu preskúmal obžalobu, uznesenie Mestského súdu Bratislava I a podľa ich obsahu a
obsahu spisu dospel k záveru, že obžalobu treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu z dôvodu
vyslovenia nepríslušnosti súdu, ktorému bola vec na prejednanie postúpená podľa ustanovení pre
predbežné prejednanie obžaloby.
Podľa § 14 Trestného poriadku pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na
a) trestný čin úkladnej vraždy,
b) trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného
zákona,
c) trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270
ods. 4 Trestného zákona,
d) trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona v
súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),
e) trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,
f) trestné činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona,
g) trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,
h) trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,
i) trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona,
j) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny
spáchané zločineckou skupinou,
k) trestné činy terorizmu,
l) trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy
hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola
spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody
podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej
dvadsaťpäťtisícnásobku malej škody podľa Trestného zákona,
m) trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie,
n) trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až l) alebo m), ak sú splnené
podmienky na spoločné konanie,
o) trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona.
Podľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým
obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude
brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
Podľa § 18 ods. 4 Trestného poriadku ak je osoba podliehajúca pôsobnosti okresného súdu súčasne
stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc
Špecializovaného trestného súdu, Špecializovaný trestný súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o
súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným súdom na jednej strane
a Špecializovaným trestným súdom na druhej strane nepoužije.
Z uvedených zákonných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že ak má v oboch veciach konať
Špecializovaný trestný súd, potom musí ísť o súvisiace trestné činy.

K otázke vecnej príslušnosti súd považuje za potrebné uviesť, že skutky, ktoré sú kladené za vinu
obžalovaným vo veci Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-6T/9/2022 sú kvalifikované ako zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 30.09.2012
so škodou vo výške 1.714.000,- EUR a zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a), ods.
5 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (u obž. Z. E.) a
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom
do 30.09.2012 formou účastníctva podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v znení účinnom
do 30.09.2012 (u obž. P.. A.F.), pričom uvedeným konaním mali skrátiť daňovú povinnosť na DPH v
rozsahu 1.714.000,- EUR.
Je potom zrejmé, že tieto trestné činy nespĺňajú podmienky pre založenie vecnej príslušnosti na
prejednanie trestnej veci Špecializovaným trestným súdom a to predovšetkým z hľadiska absencie výšky
spôsobenej škody, resp. rozsahu páchanej trestnej činnosti v zmysle § 14 písm. l) Trestného poriadku.
Rozsah páchanej činnosti, ktorá je menovaným kladená za vinu, nenapĺňa taxatívne vymedzené
podmienky svedčiace pre založenie vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu v zmysle § 14
písm. l) Trestného poriadku, nakoľko škoda, resp. rozsah páchanej trestnej činnosti proti majetku podľa
štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestných činov hospodárskych podľa piatej hlavy
osobitnej časti Trestného zákona nie sú najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného
zákona.
Pritom je potrebné uviesť, že vzhľadom na rôznu právnu kvalifikáciu skutkov vo veci Mestského
súdu Bratislava I a Špecializovaného trestného súdu tu evidentne nejde o pokračujúci trestný čin a
neprichádza potom do úvahy konštatovanie o čiastkovom skutku a sčítaniu výšky spôsobenej škody.
Pokiaľ ide o argumentáciu Mestského súdu Bratislava I vo vzťahu k splneniu podmienok na vykonanie
spoločného konania súd uvádza, že v prípadoch uvedených v § 18 ods. 4 veta prvá a § 14 písm.
l) Trestného poriadku ide o obligatórne spoločné konanie Špecializovaného trestného súdu o vecne
súvisiacich trestných činoch obvineného, ak aspoň jeden z týchto trestných činov je v pôsobnosti
Špecializovaného trestného súdu (§ 14 písm. a/ až písm. j/ alebo písm. k/ Trestného poriadku).
Naproti tomu ustanovenie § 18 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku výslovne zakazuje spoločné
konanie vykonávané Špecializovaným trestným súdom, ak by malo ísť o spoločné konanie pre trestný
čin patriaci do pôsobnosti tohto súdu a trestný čin patriaci do pôsobnosti súdu iného druhu, aj keby
boli dané podmienky spoločného konania podľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku, ale by nešlo o vecne
súvisiace trestné činy (R8/2012).
Súvislosť trestných vecí môže byť subjektívneho charakteru (v osobe páchateľa), objektívneho
charakteru (vo veci) alebo kombináciou týchto podmienok.
Pokiaľ ide o osoby páchateľov, z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že je tu zhoda v osobách dvoch
páchateľov, ale u ďalších páchateľov zhoda absentuje. Príslušnosť Špecializovaného trestného súdu na
existencii výlučne subjektívneho charakteru súvislosti vecí nie je preto možné založiť, nehovoriac o tom,
že tu ide iba o čiastočnú súvislosť. V tomto smere nie je aplikovateľné ani uznesenie NS SR sp. zn.
1 Ndtš 3/2006 z 31.1.2006. Toto rozhodnutie totiž vychádzalo z v tom čase inej platnej právnej úpravy
podľa ustanovení Trestného poriadku - zákona čís. 141/1961 Zb.
V Trestnom poriadku, zákone č. 141/1961 Zb. sa v § 20 ods. 1 ustanovovala povinnosť o všetkých
trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia,
vykonať spoločné konanie.
V súčasnosti platné ustanovenie § 18 ods. 1 Trestného poriadku ustanovuje nie povinnosť vykonať
spoločné konanie, ale možnosť, aby sa o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti
všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia vykonalo spoločné konanie so stanovením
výnimky, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
Súd potom konštatuje, že podľa platnej právnej úpravy v prípade senátu 13T neexistuje zákonná
povinnosť spojiť veci 13T/5/2023 a 15T/10/2023 a vykonať v nich spoločné konanie, najmä ak by to
mohlo brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Súd má za to, že aj túto skutočnosť je potrebné
zvažovať v rámci rozhodovania o príslušnosti súdu, pretože aj touto otázkou sa zaoberal NS SR v
uznesení sp. zn. 1 Ndtš 3/2006, v ktorom prípade poukázal na hospodárnosť a na to, že ide o obdobný
rozsah dokazovania, pokiaľ ide o výsluchy navrhnutých svedkov. V danom prípade však tomu tak nie je
a žiadna zhoda v návrhoch na výkon dôkazov neexistuje, čo znamená, že prípadným spojením oboch
vecí by sa dokazovanie a tým aj skončenie konania predĺžilo, nehovoriac o tom, že ak by senát 13T veci
nespojil, súd by vo veci 15T/10/2023 konal ako súd vecne nepríslušný.
Naproti tomu je možné poukázať na uznesenie NS SR sp. zn. 6Tost/12/2014, kde Najvyšší súd
konštatoval, že obvinená L. P. je stíhaná pre viaceré trestné činy, no ani jeden z nich nespadá do
pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (nejde tu ani o jeden z výslovne uvedených trestných činov

v § 14 písm. a/ až l/ Trestného poriadku). K založeniu pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu v jej
prípade pritom nemôže dôjsť len na základe toho, že niektoré zo spoluobvinených osôb sa dopustili aj
iného trestného činu, hoc aj vecne súvisiaceho, spadajúceho do pôsobnosti Špecializovaného trestného
súdu (konkrétne M. B. je stíhaná o. i. pre pokračujúci zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, E. K., O. S. a J. B. o. i. pre pokračujúci zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona). V takomto prípade neplatí všeobecné pravidlo uvedené v § 18 ods. 1 Trestného
poriadku, v zmysle ktorého by na spoločné konanie stačila aj samotná vecná súvislosť trestných činov.
Vylučuje to totiž ust. § 18 ods. 4 Trestného poriadku, stanovujúce špeciálnym spôsobom predpoklady
pre spoločné konanie v prípade, že „proti sebe“ stoja okresný súd a Špecializovaný trestný súd (§ 14
písm. m/ Trestného poriadku „...ak sú splnené podmienky na spoločné konanie“).
Týmto dôkazom opaku je potom možné mať jednoznačne za to, že vo vzťahu k obžalovaným osobám S.
T. a N. O. nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby na ich prejednanie bol príslušný Špecializovaný
trestný súd, najmä keď nie sú splnené podmienky na ich vylúčenie na samostatné konanie.
Pokiaľ ide o vzťah vecnej súvislosti trestných činov, táto by bola daná hlavne vtedy, ak by spolu okrem
subjektívnej súvislosti (v oboch prípadoch sa mali trestnej činnosti dopustiť sčasti rovnakí páchatelia)
existovala aj iná skutočnosť, ktorá by napr. uľahčila spáchanie trestného činu páchateľom, či sa
inak významne prejavila v jeho prospech alebo pokiaľ sa spáchaný čin týkal rovnakých konkrétnych
predmetov, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre spáchanie oboch trestných činov. Žiadna takáto súvislosť
medzi trestnými činmi vo veci 13T/5/2023 a 15T/10/2023 však neexistuje, ide o rozdielnu trestnú činnosť
spáchanú spolovice rôznymi osobami, pričom medzi činmi neexistuje ani časová súvislosť, ak za časovú
súvislosť nepovažujeme to, že po dokonaní jedného činu malo byť začaté páchanie ďalšieho, kde
však vzhľadom na rôzny spôsob páchania činov a najmä rôzny následok a rôzne predmety útoku ide
o páchanie rôznych trestných činov a nejde, ako už bolo uvedené vyššie, o pokračovanie v trestnej
činnosti, ale môže ísť o recidívu.
Cieľom spoločného konania je predovšetkým prejednať v jednom konaní všetky trestné činy toho
istého obvineného (najmä v prípade viacčinného súbehu trestných činov), resp. trestné činy rozdielnych
obvinených, ktoré spolu súvisia (ide najmä o prípady, ak sa na trestnej činnosti podieľajú rôznou formou
trestnej činnosti - napr. spolupáchateľstvo, účastníctvo, nadväznosť trestnej činnosti iných osôb na
trestnú činnosť hlavného páchateľa pri niektorých formách trestnej súčinnosti) v prípade, že takéto
spoločné konanie nebude mať za následok predĺženie primeranej lehoty na rozhodnutie, naplnenie ktorej
podmienky v tomto prípade absentuje.
Záverom súd dodáva, že aj prokurátor pri podaní obžaloby mal za to, že nie sú splnené podmienky z
hľadiska vecnej príslušnosti na konanie pred Špecializovaným trestným súdom, keď správne obžalobu
na obvinených S. T. a spol. podal na Okresný súd Bratislava II, ako súd vecne príslušný na prejednanie
menovanej trestnej veci.
Rovnaký záver zrejme mal aj Okresný súd Bratislava II., na ktorom bola obžaloba podaná, keď vo veci
nariadil dňa 28.10.2022 hlavné pojednávanie (č. l. 4264) a následne hlavné pojednávanie nariadil aj
nástupnícky súd - Mestský súd Bratislava I. dňa 26.07.2023 (č. l. 4283). Práve preto podpísaný súd už
osoby vo veci Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
B2-6T/9/2022 označuje ako obžalovaných a nie ako obvinených. K určeniu termínu hlavného
pojednávania došlo pritom v čase, keď už mal Mestský súd Bratislava I vedomosť z návrhu prokurátora
na č. l. 4280 z 13.06.2023 o tom, že na Špecializovanom trestnom súde sa koná voči obžalovaným Z.
E. a P.. A.F. vo veci pod sp. zn. 13T/5/2023. V spise sa nenachádza žiadne opatrenie predsedu senátu
o zrušení termínu hlavného pojednávania určeného na 25.10.2023, iba korešpondencia asistentky z
18.09.2023 o zrušení eskorty obžalovaného Z. E. a oznámenie hovorcovi KS Bratislava, že došlo k
zrušeniu THP z procesných dôvodov 18.10.2023.
Z postupu Okresného súdu Bratislava II aj Mestského súdu Bratislava I po podaní obžaloby vyplýva,
že súd konal vo veci s prihliadnutím na to, že do úvahy prichádzalo uloženie súhrnného trestu
obžalovanému Z. E. v senáte a na oba určené termíny hlavných pojednávaní boli predvolávaní aj
prísediaci. Následne po zrušení termínu hlavného pojednávania však súd nepostupoval procesne
správne, pretože napriek tomu, že ide o vec patriacu do pôsobnosti senátu, vo veci rozhodol samosudca
tak, že ju postupuje na spoločné konanie Špecializovanému trestnému súdu a to za použitia ustanovení
§ 244 Trestného poriadku, ktoré upravujú postup senátu.
V súvislosti s touto skutočnosťou má podpísaný súd za to, že Mestský súd Bratislava I., už nemohol vydať
rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 Trestného poriadku, teda nemohol „vrátiť sa“ z hlavného pojednávania
do predbežného prejednania obžaloby. V tomto smere si súd dovoľuje poukázať na uznesenie NS
SR sp. zn. 5 Tost 23/2023, v ktorej veci Najvyšší súd jednoznačne uviedol, že „pokiaľ súd nariadi
hlavné pojednávanie podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku, resp. § 244 ods. 1 písm. k)

Trestného poriadku, vec sa tým dostáva do štádia konania hlavného pojednávania podľa tretej hlavy
tretej časti Trestného poriadku (§ 246 a nasl. Trestného poriadku) a nie je možné následne už vydať
žiadne z rozhodnutí uvedených v § 241 Trestného poriadku, resp. § 244 Trestného poriadku (okrem
prípadov uvedených v § 245 Trestného poriadku), a to ani ak dôjde k zmene samosudcu alebo zloženia
senátu, ktorí z pohľadu posudzovania štádia konania vstupujú do procesného postavenia predošlého
samosudcu, resp. senátu. O podanej obžalobe je možné v takom prípade rozhodnúť len niektorým zo
spôsobov rozhodnutia uvedených v § 279 až § 290 Trestného poriadku, že takýto postup je neprípustný.
Tým, že uznesenie sp. zn. B2-6T/9/2022 z 05.09.2023 vydal v senátnej veci samosudca je nutné
konštatovať, že súd rozhodol v nesprávnom obsadení. Žiadna strana na nesprávne obsadenie súdu
a použitie nesprávneho ustanovenia Trestného poriadku nereagovala, uznesenie nebolo doručené
poškodenému a následne bola 14.10.2023 vyznačená jeho právoplatnosť dňom 14.10.2023. Potom je
v spise žurnalizované oznámenie predsedu senátu/samosudcu bez dátumu o zrušení termínu hlavného
pojednávania z dôvodu postúpenia veci Špecializovanému trestnému súdu a list datovaný 24.10.2023,
ktorým sa tomuto súdu spis zasiela. Len na okraj súd dodáva, že v predmetnom uznesení svoj postup
Mestský súd Bratislava I odôvodňuje s poukazom na § 18 ods. 4 Trestného zákona, pričom správne
malo byť zrejme Trestného poriadku.
Je otázne, z hľadiska rozhodnutia súdu v nesprávnom zložení, či uznesenie sp. zn.
B2-6T/9/2022 z 05.09.2023 je vôbec spôsobilé vyvolať právne účinky.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, senát Špecializovaného trestného súdu dospel k záveru, že
nie je príslušný vo veci konať a Mestský súd Bratislava I o postúpení veci rozhodol v rozpore s Trestným
poriadkom, preto vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu najbližšie spoločne
nadriadenému, na rozhodnutie sporu o príslušnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.