{"guid": "18ebc2bc-688a-4173-81d2-f50561dba148:8399fbf2-8f00-45b8-b28a-ea14f334ce87", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2022:9522100099.2", "spisova_znacka": "7T/3/2022", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 7T/3/2022 z 16. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 16. mája 2022, sp. zn. 7T/3/2022, ECLI:SK:SSPK:2022:9522100099.2", "identifikacne_cislo": "9522100099", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Ján Hrubala", "sudca_id": 275, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jan-hrubala-275", "datum_vydania": "2022-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 60 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-76.odsek-1", "nazov": "§ 76 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-76.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2", "nazov": "§ 172 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-285", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-285", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-285", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-78", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-60", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-76", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8399fbf2-8f00-45b8-b28a-ea14f334ce87", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2022:9522100099.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2022:9522100099.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2022:9522100099.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n7T/3/2022\n9522100099\n16. 05. 2022\nJUDr. Ján Hrubala\nECLI:SK:SSPK:2022:9522100099.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozhodujúc samosudcom JUDr.\nJánom Hrubalom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. mája 2022 v Banskej Bystrici, v trestnej\nveci proti obžalovanému B. I., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\npodľa § 296 Trestného zákona a iné, vedenej pod sp. zn. 7T/3/2022, takto\nrozhodol:\nobžalovaný B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., G. XX/XX,\nt.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov\nI.\nje vinný, že\nod presne nezisteného obdobia roku 2012 do 25.11.2020, odoberal B. I. s prestávkami, počas ktorých\nbol B. I. vo výkone väzby alebo trestu (od 17.09.2007 do 10.10.2007, od 30.10.2007 do 19.01.2012, od\n01.04.2015 do 01.10.2015 a od 10.05.2018 do 22.08.2019), najmä v obci Vinohrady nad Váhom a meste\nSereď, od V. M. ako aj ďalších presne nezistených osôb metamfetamín, pričom sa jednalo o maximálne\nodbery v množstve 100 až 200 gramov metamfetamínu v rámci jedného odberu, v perióde, ktorá nebola\npravidelná a počas tohto obdobia odovzdal V. M. B. I. celkovo min 1 kg metamfetamínu pri cene 23\nEur za gram, (teda v celkovej výške 23.000,- Eur za metamfetamín) a B. I. v drogovej trestnej činnosti\naktívne pokračoval aj po zadržaní V. M., ku ktorému došlo dňa 17.08.2020,\npričom metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach\na prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok\nteda\nneoprávnene kúpil, predal psychotropnú látku, ktorú prechovával po akúkoľvek dobu a už bol za taký\nčin odsúdený, čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a vo väčšom rozsahu\nč ím\n\nspáchal\n\nobzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a),\npísm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona\nza to sa odsudzuje\n\npodľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l),\nTrestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) a pol roka.\n\n§ 37 písm. m)\n\nPodľa § 48 ods. 3 písm. b)Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný zaraďuje\ndo ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to\nkonkrétne krabica s označením Captain Morgen s obsahom väčšieho množstva čistých prázdnych\nplastových uzatvárateľných sáčkov (označená ako stopa č. 9) a digitálna váha striebornej farby (zničená\npočas vykonávania expertízneho skúmania na KEÚ PZ) (označená ako stopa č. 15).\nPodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému tiež ukladá ochranný dohľad v trvaní\n2 (dva) roky.\nII.\nPodľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd obžalovaného B. I., nar. XX.XX.XXXX o s l o b o d\nz u j e spod obžaloby ÚŠP GP SR zo dňa 23.03.2022 sp. zn. VII/2 Gv 132/21/1000-37 pre skutok\nv obžalobe číslovaný ako 1) právne kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania\nzločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,\nže\nv presne nezistenom čase, pôsobiac najmenej od roku 2010 až do zadržania jednotlivých členov\nzločineckej skupiny, resp. osôb činných pre zločineckú skupinu, prevažne v Trnavskom kraji a v okolí,\ns cieľom páchania predovšetkým drogovej trestnej činnosti, bola založená zločinecká skupina, kde od\njej založenia na najvyššej riadiacej a koordinačnej úrovni bol A. H., ktorý zločineckú skupinu riadil a\nkoordinoval jej členov na nižšie postavených úrovniach hierarchie, pri páchaní rôznej, predovšetkým\ndrogovej trestnej činnosti, na stredných úrovniach hierarchie v skupine sa nachádzali, okrem iných,\nosoby O. Y. prezývaný „Lolo“, T. B. prezývaný „Farár“, V.P. prezývaný „Funes“, V. M., W. C., P. Z., M. R.\nprezývaný „Kajlavý“, ktorí plnili svoje úlohy v rámci skupiny pri páchaní najmä drogovej trestnej činnosti,\npričom každý člen na nižšom stupni zabezpečoval, či už osobne, alebo prostredníctvom ďalších členov\nskupiny, resp. doteraz presne nezistených páchateľov výrobu drog - metamfetamínu, ktorý následne\ndistribuovali hlavne v Trnavskom kraji a jeho okolí, pričom pre uvedenú zločineckú skupinu boli činné\nosoby M. A. prezývaný „Dlhý“, U. R., O. A., M. C., M. B., T. Q., L. W., P. I., P. L., M. A., B. I., Z. L., M.\nP., V. O., ktoré konali na základe pokynov členov zločineckej skupiny, kde postavenie a činnosť osôb\nv rámci skupiny bolo nasledovné; O. Y. a T. B. si zabezpečovali tabletky a aj iné prekurzory na výrobu\nmetamfetamínu a to najmä od osôb T. H., T. C. a M. O., z ktorých O. Y. a T. B., resp. prostredníctvom tzv.\n„varičov“, ku ktorým patril P. C. a O. F., W. C. a T. Q. vyrábali metamfetamín, ktorí prostredníctvom svojej\nsiete dílerov, ku ktorým patril aj P. Z., M. R., L. W., P. I., P. L., M. A., P. K. predávali metamfetamín menším,\ndoposiaľ nestotožneným dílerom, resp. konečným spotrebiteľom; obv. V. M. si zabezpečoval tabletky a\naj iné prekurzory na výrobu metamfetamínu, kde výrobu metamfetamínu pre V. M. zabezpečoval najmä\nO. F., P. C., ktorého tzv. „pravou rukou“ bol od roku 2016 M. R., ktorým tabletky potrebné na výrobu\nmetamfetamínu dodával A. Q. a od roku 2017 aj T. C., pričom následne po vyrobení metamfetamínu,\ntento bol odovzdaný V. M., ktorý prostredníctvom svojej siete dílerov, ku ktorým patrila aj M. B., B.\nI., Z. L., M. P., V. O., N.N., predávali metamfetamín menším, doposiaľ nestotožneným dílerom, resp.\nkonečným spotrebiteľom, kde ako sprostredkovateľ pri zabezpečovaní tabliet na výrobu metamfetamínu\na pri distribúcii metamfetamínu medzi V. M. a P. C. pôsobila U. R., ako vtedajšia družka P. C.; V.P.,\nktorý tvoril tzv. „dvojičku“ s T. H., si zabezpečovali tabletky a aj iné prekurzory na výrobu metamfetamínu,\nkde metamfetamín im vyrábal aj P. C., pričom získaný metamfetamín prostredníctvom svojich dílerov,\nku ktorým patrili aj M. A., O. A., M. C., predával konečným spotrebiteľom; W. C., bývalá manželka P.\nC., sa podieľala na výrobe metamfetamínu ako tzv. „varič“, pričom takto vyrobený metamfetamín od\nW. C. odoberal aj P. C. v prípade, že sám mal prestávku vo výrobe metamfetamínu a tento následne\npostupoval svojím dílerom, ku ktorým patrila M. B., ktorá ho distribuovala konečným spotrebiteľom,\npričom sa členovia zločineckej skupiny navzájom podporovali tak, že v prípade výpadku metamfetamínu,\nresp. prekurzorov určených na výrobu metamfetamínu si pomáhali vzájomne so zabezpečením týchto\n\nlátok tak, aby nebola narušená distribúcia metamfetamínu, resp. prekurzorov určených na výrobu\nmetamfetamínu v rámci celej štruktúry zločineckej skupiny od jej riadiacich zložiek až po samotných\nkonzumentov, pričom celá, takto riadená a dôsledne koordinovaná činnosť, bola vykonávaná za účelom\nzisku pre jednotlivých členov a osôb činných pre zločineckú skupinu,\nnakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.\nodôvodnenie:\nProkurátor ÚŠP GP SR podal dňa 23.03.2022 obžalobu na B. I. pre trestné činy - zločin založenia,\nzosnovania a podpory zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a\nobchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a), c) e) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je citovaný aj v bodoch I. a II. tohto\nrozsudku\nPo preštudovaní spisového materiálu a jeho preskúmaní podľa § 241 Trestného poriadku súd\nkonajúc samosudcom vo veci nariadil hlavné pojednávanie, obžalobu teda prijal a v rámci hlavného\npojednávania vykonal - s poukazom na ďalšie uvedené okolnosti - relatívne krátke dokazovanie, pričom\nešte predtým právoplatne rozhodol o ponechaní obžalovaného vo väzbe.\nNa hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania skutku\nuvedeného pod bodom 2 obžaloby (tzv. drogová trestná činnosť páchaná kúpou a predajom omamných\na psychotropných látok) a pokiaľ ide o skutok v bode 1 obžaloby (činnosť pre zločineckú skupinu),\nobžalovaný uviedol, že je nevinný. Na základe vzniknutého stavu súd v zmysle Trestným poriadkom\npredpísaného postupu položením spolu piatich otázok si overil, že obžalovaný si je vedomý následkov\nvyhlásenia viny za jeden zo žalovaných skutkov, vyhlásenie prijal a rozhodol, že vykoná len dôkazy\nsúvisiace s výrokom o vine ohľadne bodu 1 obžaloby a s výrokom o treste. Prokurátor potom\nmodifikoval svoj návrh na vykonanie dokazovania na čítanie výpovedí nižšie vymenovaných svedkov a\nna oboznámenie registra trestov.\n***\nObžalovaný v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, nespochybňujúc obchodovanie s drogami\nv rozsahu a spôsobom, ako sa k trestnej činnosti priznal, uviedol, že on nebol členom žiadnej zločineckej\nskupiny a nevedel, že by v Seredi nejaká zločinecká skupina existovala. Ohľadne dokazovania\nsúvisiaceho s trestom potom popísal svoje rodinné i majetkové pomery a uviedol tiež, čo, okrem príjmu\nz predaja drog, bolo zdrojom jeho obživy - pomáhal bratovi „na stavebných fuškách“, dovážal, opravoval\na predával autá, opravoval mobilné telefóny.\nZo svedkov, ktorých výpovede boli na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného čítané (C., Y.,\nB., M., M.) o „skupine“ hovoril najmä T. C., ktorého relevantná podstatná časť výpovede bude ďalej\ncitovaná. Z ostatných svedkov časť B. I. poznala a títo svedkovia potvrdzovali to, k čomu sa obžalovaný\npriznal - teda, že obchodoval z drogami. Popisovali tiež, ako fungovala v Seredi distribúcia drog a kto\nsa jej zúčastňoval, svedok V. M. hovoril aj o tom, že „všetci sme boli tak nejak pavučinovo a reťazovo\npoprepájaní“. M. B. uviedla, že obžalovaný I. bol „M. díler“, ale drogy bral aj od nej. O. Y. považoval\nskupinu za „jeden celok“, A. H. požíval najväčšiu autoritu a V. M. mal pod sebou „mnoho dílerov“ (o I.\nnehovorí). Ako o človeku, ktorý „robil s drogami“ hovorí aj svedok M..\nAni jeden zo svedkov okrem neurčitej hierarchizácie spočívajúcej skôr v akejsi deľbe práce nehovorí\nnič o vzťahoch podriadenosti či nadriadenosti, ani o následkoch za nesplnenie pokynov „vyššie\npostavených“ a možno konštatovať, že celý „biznis s drogami“ opisujú ako dobre organizovanú\nspoluprácu medzi osobami, ktoré sa poznajú a v zásade nemajú medzi sebou žiadne vážne problémy,\nnepociťujú jeden pred druhým strach a snažia sa čo najviac omamných a psychotropných látok vyrobiť\na čo najviac predať, pričom každý zo zúčastnených z tohto „biznisu“ profituje.\n***\n\nPodstata a meritum veci, samozrejme okrem úvah o treste, sa na základe vzniknutej situácie (súd nemal\npochybnosti o „dílovaní drog“ v zmysle priznanej viny a predmetnú trestnú činnosť na základe priznania\nneoveroval) sústredila na posúdenie dvoch v zásade právnych otázok, konkrétne\n- (A) či opisovaná skupina ľudí (aj prokurátor v skutku však v súvislosti s obžalovaným túto\n„skupinu“ definuje ako „V. M. a ďalšie nezistené osoby, od ktorých obžalovaný odoberal metamfetamín“)\nvykazovala znaky zločineckej skupiny\n- (B) či si obžalovaný kúpou a následným predajom drog bol vedomý, že je takýmto spôsobom „činný“\npre skupinu ľudí, ktorá vykazuje znaky skupiny zločineckej, nakoľko aj v prípade „činnosti“ pre skupinu\nide o úmyselný trestný čin zahŕňajúci v rámci povinného posúdenia subjektívnej stránky trestného činu\nskúmanie vedomostnej zložky a teda formy či už priameho alebo nepriameho úmyslu alebo vedomej\nči nevedomej nedbanlivosti.\nNa obidve tieto otázky súd odpovedal negatívne. Teda dospel k záveru, že skupina obchodníkov s\nomamnými a psychotropnými látkami opísaná v bode 1 obžaloby na základe vykonaného dokazovania\nv tejto veci nevykazuje znaky zločineckej skupiny (A) a aj keby išlo o zločineckú skupinu, obžalovaný\nB. I. nemal vedomosť o jej štruktúre, miere organizovanosti, on „len“ pre svoje obohatenie jednoducho\nkupoval a predával drogy (B) od osôb, o ktorých, vedel, že s drogami obchodujú .\nK odrážke označenej (A)\nPokiaľ ide o všeobecné úvahy týkajúce sa trestnej činnosti páchanej viacerými osobami, je potrebné\nuviesť nasledovné :\nSkupinu osôb a organizáciu v Trestnom zákone definuje § 129, ktorý v znení účinnom v čase skutku\nstanovoval, že v odseku\n1/ - skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby\n2/ - organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na\núčel spáchania trestného činu s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej\nčinnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť\núspešného spáchania trestného činu\n4/ - zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb,\nktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo\nviacej zločinov, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných\nčinov korupcie podľa 8. hlavy III. dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania\nfinančnej alebo inej výhody.\nČinnosťou pre zločineckú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné\nkonanie na účel zachovania existencie takej skupiny alebo spáchania trestných činov uvedených v\nods. 4 alebo 5 (v rámci týchto odsekov je definovaná zločinecká a teroristická skupina) takou skupinou\n(musí teda ísť o spáchanie o.i. jedného alebo viacej zločinov „takou skupinou“, teda, samozrejme, nie\nkaždé konanie „na účel spáchania zločinov“ je činnosť pre zločineckú skupinu). Podporou zločineckej\nskupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov,\nslužieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel založenia alebo zachovania existencie\ntakej skupiny alebo spáchania trestných činov uvedených v ods. 4 alebo 5 takou skupinou. V súvislosti\ns páchaním trestnej činnosti viacerými páchateľmi je potrebné vyššie uvedený výpočet doplniť aj o\nustanovenie § 20 Trestného zákona, kde je uvedené, že ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním\ndvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin\nspáchal sám.\nNiet sporu o tom, že nie všetci spolupáchatelia alebo členovia zoskupenia (samozrejme, okrem\nobžalovaných osôb) musia byť identifikovaní generáliami, ktoré umožňujú nezameniteľnosť označených\nosôb a nie je vylúčené, že v skupinových veciach, kde prebiehajú trestné stíhania oddelene, môže\nnastať situácia, že v jednom konaní sa existencia štruktúrovanosti zoskupenia v kvalite zločineckej\nskupiny preukáže a v druhom či treťom nie, prípadne niektoré mená pôvodne zahrnuté do zoskupenia v\nďalšom priebehu trestných stíhaní „vypadnú“. Bolo by však minimálne zvláštne (s výnimkou uzavretých\ndohôd o vine a treste, kde obžalovaní bez ďalšieho nesú bremeno priznania sa), ak by v jednom\nkonaní určité zoskupenie ako zločinecká skupina uznané bolo a v druhom v zásade to isté konanie by\nbolo charakterizované ako skupina organizovaná, prípadne spolupáchateľstvo. Za rovnako minimálne\n\nzvláštnu možno charakterizovať situáciu, v rámci ktorej viacero osôb vzájomne sa poznajúcich,\nrešpektujúcich sa (nebojujúcich o „vplyv na území“ v zmysle teritória pôsobnosti alebo „oblasti pôsobenia\ntrestnej činnosti) tvorí v jednom regióne päť, šesť alebo viac zločineckých skupín s prelínaním sa členov\nv danom čase.\nSamosudca rozhodujúci v tejto veci je dokonca toho názoru, že prelínanie sa členov v čase existencie\nviacerých zločineckých skupín v danom teritóriu (takúto existenciu viacerých skupín však a priori\nnevylučuje), nesúrodý popis skutku a najmä „opis činnosti skupiny raz tak a raz, hoci len v detailoch,\nonak“ doslova nie je možný. Inak povedané, založiť (zosnovať, byť členom...) možno dva i viac\npodnikateľských subjektov, ale z povahy veci vyplýva, že produktom „autorov“ (členov, podporovateľov...)\nkriminálneho zoskupenia môže byť len jedno kriminálne zoskupenie. Jeho personálny substrát o rozsah\nčinnosti sa, samozrejme, môže obmieňať, nie všetci členovia a podporovatelia musia o všetkom vedieť\na môžu byť súčasťou len napríklad vetiev činnosti zoskupenia, jednotlivé popisy konaní i osoby môžu\npribúdať, ale ak existuje skupina, na čele ktorej má stáť v tomto prípade A. H., tak zločinecká skupina\nokolo A. H. môže byť len jedna a popis jej činnosti vrátane hierarchizácie jej členov, podporovateľov a\nosôb činných pre skupinu musí byť súrodý a aspoň v základných rysoch jednotný. (Samosudca dodáva,\nže argumentácia obsiahnutá v tomto a predchádzajúcom odseku je len podporná a zďaleka nie tieto\nprávne závery súdu sú dôvodom neakceptácie existencie skupiny majúcej znaky skupiny zločineckej\n- súdu sú však známe minimálne tri ďalšie veci riešené na Špecializovanom trestnom súde, v rámci\nktorých opis činnosti v podstate tej istej skupiny nie je koherentný a evokuje stav viacerých skupín\nrozdielneho zloženia a zďaleka nie vo všetkom zhodnej hierarchizácie, pričom vo vzťahu k v tomto konaní\nobžalovanému stále ide o to isté - organizovanie výroby predaja drog a benefitovanie z tohto obchodu.)\nEšte v rámci úvodu tejto časti odôvodnenia rozsudku je potrebné pripomenúť, že pri skúmaní znakov\ntrestnej činnosti páchanej viacerými osobami (kriminálnej skupiny) je potrebné začínať najmiernejšou\nformou a nie tak, ako sa sčasti ustálila stále pretrvávajúca prax najmä orgánov činných v prípravnom\nkonaní, ktorá pri právnom hodnotení (aj jednoduchého organizovania „biznisu s drogami“) preferuje\nzločineckú skupinu a opomína znaky spolupáchateľstva a organizovanej skupiny. Hoci definícia pojmu\nzločinecká skupina prešla vývojom, ktorý v konečnom dôsledku takúto formu zoskupenia zjednodušil (v\nsúlade s názorom uvedeným v obžalobe - jej rituálnosť i hierarchizáciu v podstate „zjemnil“) a definuje\nju v súlade s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. decembra 2010\n(Dohovor pre SR nadobudol platnosť 2. januára 2004), stále platí, že ide o najvážnejšiu formu zoskupenia\nviacerých osôb, ktorá sa musí vyznačovať súborom znakov, ktorý ju odlišuje od organizovanej\nskupiny. Netreba pritom zabúdať, že aj spáchanie trestného činu organizovanou skupinou zvyšuje jeho\nnebezpečnosť pre spoločnosť oproti trestnému činu spáchanému spolupáchateľmi alebo páchateľmi a\núčastníkmi. Organizovaná skupina je takisto sofistikovaným zoskupením ľudí, ktoré spočíva v spolčení\nčlenov skupiny, v deľbe určených úloh a vyznačuje sa tiež plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje\npravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.\nStanoviť deliacu čiaru medzi organizovanú a zločineckú skupinu a v konečnom dôsledku aj\nspolupáchateľstvo je výzvou pre každé konanie, kde sa skúma trestnoprávna zodpovednosť viacerých\nna protiprávnom konaní spolupracujúcich osôb. Aj tu je však potrebné uplatňovať výklad zákona, ktorý\nv tom ktorom prípade je priaznivejší pre tých, ktorých vina sa posudzuje a na to, aby bolo možné\nkonštatovať páchanie trestnej činnosti zločineckou skupinou, musia byť preukázané všetky faktory,\nktoré takúto skupinu charakterizujú. Najväčšou výzvou pre žalobcu v týchto prípadoch je dokázať\nštruktúrovanosť takejto skupiny, ktorá spočíva v jej hierarchizácii, relatívne pevnom rozdelení úloh\na často tiež v tom, že pravidlá činnosti skupiny sú vynútiteľné aj násilím, prípadne inými hrozbami\nspojenými s „vystúpením z vlaku“. Ak teda žalobca chce preukázať existenciu zločineckej skupiny v rámci\ndokazovania, musí uniesť dôkazné bremeno a predkladať súdu dôkazy, ktoré takúto štruktúrovanosť\nnaozaj vysokého stupňa preukážu.\nTo okrem iného znamená aj zisťovanie vzťahov medzi jednotlivými členmi skupiny, ich zaradenie do\nštruktúry, dokazovanie zamerané na vynútiteľnosť pravidiel a podobne.\nZákladný rozdiel medzi organizovanou a zločineckou skupinou spočíva v tom, že spolčenie v rámci\nzločineckej skupiny musí mať štruktúrovaný charakter. Na konštatovanie takejto štruktúrovanosti nestačí\nto, aby činnosť zoskupenia mala určité znaky plánovitosti a koordinovanosti za účelom dosiahnutia cieľa.\nAby bolo možné konštatovať najvyššiu formu organizovaného zločinu, k plánovitosti a koordinovanosti\nkonania založenej na dobrovoľnosti musí pristúpiť aj existencia relatívne prísnych pravidiel typických pre\n\nnajvyššiu formu kriminálneho zoskupenia, ktoré sú osobami stojacimi na najbližších pozíciách takejto\nskupiny vynútiteľné, resp. je evidentné, že nevykonanie pokynov a záujmov „zhora“ má za následok\npostih - či už násilný alebo jednoduché „zosadenie z pozície“, ktorá umožňuje profit vyplývajúci z vysokej\norganizovanosti skupiny a sofistikovanosti jej riadenia. Naviac, na rozdiel od organizovanej skupiny,\nzločinecká skupina je organizačne členitejšia, hlavne vertikálne, a ďaleko formálnejšia (nemusí ísť o\noficiálne, písomné alebo inštitucionalizované formalizovanie vzťahov) v zmysle vzťahov nadriadenosti\na podriadenosti jej zložiek - teda ako bolo uvedené, to všetko bez ohľadu na existenciu či neexistenciu\npísomných alebo inak formálne zakotvených pravidiel. Na týchto záveroch nič nezmenili ani posledné\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR, i keď vskutku - rituály v skupine a demonštrácie jej sily už nemusia\nbyť prítomné, a napriek tomu kriminálne zoskupenie za zločineckú skupinu považovať možno.\nSamosudca rozhodujúci vo veci považuje za potrebné uviesť i presné citácie §§ 20 a 21 Trestného\nzákona a rozviť niektoré ďalšie úvahy aj pokiaľ ide o aktuálnu judikatúru a tiež dostupné definície týkajúce\nsa organizovanej trestnej činnosti.\nV zmysle § 20 Tr. zák. ide o spolupáchateľstvo, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch\nalebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), pričom vtedy zodpovedá každý z nich, ako keby trestný\nčin spáchal sám.\nV zmysle § 21 Tr. zák. je účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse ten, kto úmyselne\n(už tu zákonodarca počíta so „zosnovateľom“)\n- zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor)\n- naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca)\n- požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ)\n- poskytol inému pomoc na spáchanie činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok,\nradou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po čine (pomocník).\nVzhľadom tieto na definičné formulácie je teda zrejmé, že môže byť ťažšie nájsť správne rozlišovacie\nkritériá najmä pri určení, či mal byť čin spáchaný organizovanou a zločineckou skupinou. V tejto súvislosti\nsi možno vypomôcť najmä existujúcou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\npričom nižšie uvedené závery nie je dôvod korigovať.\nVychádzajúc z judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tost/8/2012\nzo dňa 09.05.2012 (Rt-51/2013) možno uviesť nasledovné úvahy a závery (niektoré budú opakovaním\nuž uvedeného, len s odkazom na konkrétny zdroj):\nZločinecká skupina je relatívne časovo a organizačne stabilná skupina najmenej 3 osôb, ktorej cieľom\nje páchať koordinovanú trestnú činnosť vo forme zločinov a činov uvedených v § 129 ods. 4 Tr.\nzák. Zločinecká skupina (na rozdiel od organizovanej) je charakteristická aj vertikálnou organizačnou\nštruktúrou s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti v jej rámci a so sofistikovaným riadením.\nOrganizačná štruktúra spolu so sofistikovaným riadením, medzi ktoré patrí dôsledné plánovanie činnosti\n(hlavne dlhodobé a strategické), operatívne riadenie zložiek štruktúry pre dosiahnutie už konkrétnych\ncieľov, kontrola zložiek skupiny a spätná väzba na vyvodenie dôsledkov a opatrení pre jej ďalšiu činnosť\ndo budúcna (plánovanie a zvyšovanie jej úspešnosti) sú tie zásadné rozdiely, ktoré túto skupinu odlišujú\nz hľadiska formy a obsahu od riadenia organizovanej skupiny, t.j. nižšej formy organizovaného zločinu.\nU oboch skupín ide teda o spolčenie najmenej troch osôb, ktoré pre uľahčenie spáchania trestnej činnosti\nkonajú s určitou plánovitosťou, koordinovanosťou, t.j. deľbou úloh v ich rámci. U zločineckej skupiny\nvšak ide o oveľa závažnejšiu (najvyššiu) formu organizovaného zločinu. Dosiahnutie cieľa zločineckou\nskupinou (oproti organizovanej skupine) je podmienené oveľa sofistikovanejším (strategickým a\noperatívnym) riadením, ktoré je porovnateľné s riadením stabilných organizácii, príp. podnikateľských\nsubjektov.\nPre odlíšenie týchto skupín je preto potrebné vychádzať z obecných poznatkov teórie riadenia, ktorá\nsa zaoberá formami usporiadania častí do celku, organizáciou a riadením týchto celkov za účelom\ndosiahnutia stanovených cieľov. Pritom je celkom irelevantné, či ide o ciele legálne či nelegálne, ktoré\nsú predmetom záujmu Trestného práva, pretože obecné princípy riadenia u oboch sú totožné.\nNa rozdiel od organizovanej skupiny je zločinecká skupina organizačne oveľa členitejšia (hlavne\nvertikálne) a ďaleko formálnejšia v zmysle vzťahov nadriadenosti a podriadenosti jej zložiek. Jednotliví\nčlenovia skupiny majú vopred určené funkcie a okruhy vykonávaných činností (J. M., J. J.: „K\nproblematike zločineckej skupiny“; Justičná revue č. 8-9/2005). Práve táto štruktúra zločineckej skupiny\na sofistikovaná forma jej riadenia v podstatnej miere zvyšujú nebezpečenstvo konania skupiny, t.j.\n\npravdepodobnosť úspešného dosiahnutia cieľa (obdobne Rt-45/1986; Rt-53/1976-II.). Tieto znaky majú\npritom podstatný vplyv aj na jej relatívnu stabilitu v čase, ako ďalší z rozdielových znakov zločineckej\nskupiny oproti organizovanej skupine.\nOrganizovaná skupina síce tiež využíva a zapája do svojej činnosti páchateľov (iné osoby), ktorí\nvykonávajú činnosť potrebnú pre uľahčenie spáchania trestného činu, avšak bez vyššie popísaného\ninštitucionálneho vyjadrenia (uzn. NS SR sp. zn. 2Ndt/27/2015 zo dňa 11.01.2016). Účel založenia\nzločineckej skupiny spočíva v maximalizácii kriminálne relevantného efektu (uzn. NS SR sp. zn.\n1TdoV/14/2013 zo dňa 11.06.2019 - Tpj 40/2021).\nObdobne formuloval rozdiely medzi organizovanou a zločineckou skupinou Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky aj v rozhodnutí sp. zn. 5Ndt/18/2012 zo dňa 06.12.2012, keď uviedol, že na rozdiel od\norganizovanej skupiny, ktorú charakterizuje určité rozdelenie úloh medzi jej členmi, pre zločineckú\nskupinu nestačí iba rozdelenie úloh, ale sa vyžaduje aj určitá vnútorná organizačná štruktúra. Pre\ntúto vnútornú organizačnú štruktúru sú charakteristické stabilne usporiadané vzťahy medzi jednotlivými\nzložkami, ktoré uvedenú skupinu tvoria. Vzájomné vzťahy sú striktne vymedzené najmä z toho\nhľadiska, ktorá zložka je nadriadená a predstavuje riadiace centrum, ktorá zložka je podriadená a\npredstavuje stredný článok, ktorý zaisťuje konanie ďalšieho, výkonného článku. Zločineckú skupinu tiež\ncharakterizuje relatívna stálosť a prísne dodržiavanie interných pravidiel (tzv. kódex organizácie), ktorých\nnerešpektovanie je sankcionovateľné prostriedkami skupiny v rámci jej vnútornej štruktúry. (Tu je však\npotrebné dodať, že vo svetle „vývoja zločineckých skupín“ dnes už viac preferujúcich „mäkké“ metódy\nriadenia, kde následky „vystúpenia z vlaku“ alebo iné excesy nemusia mať zdravie a život postihujúce\nnásledky, takýto „kódex“ nemusí mať nielenže písomnú, ale ani konkludentnú formu - stačí ak je zrejmé,\nže exces má za následok vylúčenie z benefitov činnosti skupiny.)\nSankčná vynútiteľnosť vlastných pravidiel skupiny je primárne daná vedomím vzťahu nadriadenosti a\npodriadenosti v rámci skupiny a možným násilným pôsobením na podriadenú osobu. Pre nadriadené\nčlánky je tiež podstatné, aby riadne prebiehal tzv. finančný transfer od podriadených štruktúr, ktorým\nsa napĺňa účel (zmysel) vytvorenia zločineckej skupiny (rozs. NS SR sp. zn. 2To/9/2014 <aspi://\nmodule='JUD'&link='JUD1490690SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa z 26.11.2014).\nNa účely výkladu definičného pojmu „zločinecká skupina“ si možno (len do istej miery) pomôcť aj\ndefiníciami obdobných pojmov v medzinárodných dokumentoch:\nV zmysle čl. 2 písm. a) Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu č. 621/2003 Z.z. sa\npod označením „organizovaná zločinecká skupina“ rozumie štruktúrovaná skupina troch alebo viacerých\nosôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden\nalebo viacej závažných trestných činov alebo trestných činov ustanovených podľa tohto dohovoru na\núčely získania finančnej alebo inej materiálnej výhody priamo alebo nepriamo.\nZrejme najobsiahlejšia definícia pojmu „organizovaný zločin“ bol uvedená v dokumente Rady EÚ č.\n6204/97/2 zo dňa 25.02.1997, avšak len na účely vytvorenia jednotného evidenčného mechanizmu\nslúžiaceho na štatistické zhromažďovanie a analýzu informácií o medzinárodnom organizovanom\nzločine v rámci jednotlivých štátov EÚ. Pomocou jedenástich kritérií bola sformulovaná charakteristika\npojmu „organizovaný zločin“ (organised crime) s tým, že musí byť naplnených aspoň šesť z týchto kritérií,\nz toho štyri obligatórne, aby bolo možné trestný čin v zhromažďovanej evidencii takto klasifikovať:\n- obligatórne kritériá:\no spolupráca viac ako dvoch osôb\no dlhšie trvajúce alebo časovo neobmedzené pôsobenie\no podozrenie zo spáchania závažných trestných činov\no určované snahou o zisk a (alebo) moc\n- fakultatívne kritériá:\no každá osoba má vlastné určené úlohy\no používanie určitej formy disciplíny a kontroly\no používanie násilia alebo iných prostriedkov vhodných na zastrašovanie\no ovplyvňovanie politiky, médií, verejnej správy, súdov (OČTK) alebo ekonomiky\no využívanie komerčných alebo obchodných štruktúr\no zapojenie do prania špinavých peňazí\no pôsobenie na medzinárodnej úrovni.\nV rámci Európskej únie bola rámcovým rozhodnutím Rady č. 2008/841/SVV zo dňa 24.10.2008 o boji\nproti organizovanému zločinu prijatá definícia „zločineckej organizácie“ s tým, že je to štruktúrovaná\nskupina, ktorá existuje dlhšie obdobie, ktorú tvoria viac ako dve osoby páchajúce spoločne trestné činy,\nza ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej 4\n\nroky alebo prísnejší trest, aby priamo alebo nepriamo získali finančný alebo iný hmotný prospech. Tým\nbola zmenená predchádzajúca (prvá) definícia zločineckej organizácie upravená v texte Jednotnej akcie\n(Joint Action) zo dňa 21.12.1998 č. 98/733/SVV; L-351 Ú.v. EÚ).\nNapriek týmto snahám o aproximáciu právnej úpravy a legislatívneho vymedzenia organizovaného\nzločinu (zločineckých skupín) pretrváva v jednotlivých členských štátoch EÚ v tomto smere\nnejednotnosť. Európska komisia priznala, že vyššie uvedené rámcové rozhodnutie č. 2008/841/SVV\nnaďalej umožňuje členským štátom nezaviesť pojem „zločinecká organizácia“ a ďalej uplatňovať\nexistujúce ich vnútroštátne trestné právo (správa EK zo dňa 07.07.2016 - COM/2016/448, str. 10).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola potom v konečnom dôsledku pre súd pri zisťovaní\npodmienok uznania či neuznania viny za trestný čin podľa § 296 Trestného zákona rozhodujúca\nvnútroštátna právna úprava Slovenskej republiky obsiahnutá najmä v zákone č. 300/2005 Z.z. a výklad\ndotknutých ustanovení, ktorý v svojej rozhodovacej praxi ponúka Najvyšší súd Slovenskej republiky (viď\nvyššie).\nAplikujúc vyššie uvedené právne úvahy a definičné formulácie možno vo vzťahu k teraz posudzovanému\nprípadu konštatovať, že súd nezistil obligatórne existujúce znaky zločineckej skupiny v miere\numožňujúcej takúto definíciu, ktoré by nasvedčovali jej reálnej existencii.\nTu súd opäť poukazuje na zákonom definované rozdiely medzi zložením (fungovaním) organizovanej\nskupiny a zločineckej skupiny. Naplnenie znakov, vďaka ktorým možno nejakú skupinu osôb označiť za\n„zločineckú“, je potrebné jasne premietnuť aj do formulácie skutkovej vety obžaloby, keďže už samotným\nzaložením takej skupiny dochádza k spáchaniu konkrétneho trestného činu (§ 296 Tr. zák.). Priamo zo\nskutkovej vety by teda malo vyplývať, v čom spočíva vyššia organizačná členitosť (hlavne vertikálna)\nskupiny, jej vyššia formálna štruktúrovanosť, ba aj jej sofistikovanejšie riadenie, t.j. zásadné rozdiely\noproti organizovanej skupine tak, ako bolo už vyššie uvedené.\nV tomto prípade možno vyššiu formálnu štruktúrovanosť na základe obžaloby dedukovať len z toho,\nže „na najvyššej koordinačnej úrovni bol A. H.“, mala sa páchať „rôzna, predovšetkým drogová trestná\nčinnosť“ a „ na stredných úrovniach hierarchie v skupine sa nachádzali, okrem iných, osoby O. Y.\nprezývaný „Lolo“, T. B. prezývaný „Farár“, V.P. prezývaný „Funes“, V. M., W. C., P. Z., M. R. prezývaný\n„Kajlavý“, ktorí plnili svoje úlohy v rámci skupiny pri páchaní najmä drogovej trestnej činnosti, pričom\nkaždý člen na nižšom stupni zabezpečoval, či už osobne, alebo prostredníctvom ďalších členov\nskupiny, resp. doteraz presne nezistených páchateľov výrobu drog - metamfetamínu, ktorý následne\ndistribuovali hlavne v Trnavskom kraji a jeho okolí, pričom pre uvedenú zločineckú skupinu boli činné\nosoby M. A. prezývaný „Dlhý“, U. R., O. A., M. C., M. B., T. Q., L. W., P. I., P. L., M. A., B. I., Z. L., M. P., V.\nO., ktoré konali na základe pokynov členov zločineckej skupiny.....“. V ďalšej časti obžaloby sa popisuje,\nkto dovážal tabletky potrebné na výrobu drog, kto „varil“, kto drogy predával a ako bol zabezpečený\n„výpadok metamfetamínu“ v zmysle, že „členovia zločineckej skupiny sa (v takomto prípade) navzájom\npodporovali.\nTu je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že výroba, distribúcia a predaj omamných a psychotropných\nlátok si vo veľkej väčšine prípadov vyžaduje spoluprácu viacerých osôb a niet sporu o tom, že niekto\nmusí zaobstarať (doviezť) prekurzory, niekto musí drogu pripraviť („variť“ metamfetamín, sušiť šišky, listy\nkonope...), často iné osoby potom tieto drogy predávajú, pričom tento proces vyžaduje relatívne vysokú\nmieru spolupráce, a v tomto prípade sa k takejto spolupráci priznali už viaceré osoby. Samozrejme, nie\nje úlohou svedkov ani obžalovaných hodnotiť, či táto spolupráca bola na úrovni zločineckej skupiny, je\nna prokurátorovi, aby preukázal takú mieru sofistikovanosti celého procesu, ktorá dôvodí konštatáciu\nnajvyššej miery organizovanosti trestnej činnosti.\nTu prokurátor preukázal jediné - deľbu práce medzi jednotlivými aktérmi celého procesu. Niet síce sporu,\nže išlo o minimálne spontánne riadený proces, v rámci ktorého každý mal svoju úlohu, každý vedel,\nza kým má ísť a na čele tejto štruktúry bol podľa všetkého jeden človek (nie je však popísané, ako\nzoskupenie riadil), to je však bez pochybností na konštatovanie existencie zločineckej skupiny nesporne\nmálo. Ak by už tento druh distribúcie drog a v podstate priateľskej spolupráce všetkých zainteresovaných\nmal byť považovaný za „narkomafiu“ v zmysle zločineckej skupiny, za člena narkomafie by musel\nbyť považovaný každý z bohužiaľ zrejme veľkého počtu „dílerov“ drog na Slovensku, pričom každý\nz tzv. koncových dílerov (predávajúcich konečným užívateľom) by bol v rámci akceptovania názoru\nprokurátora osobou činným pre zločineckú skupinu.\nNemožno nedodať i to, že orgány činné v trestom konaní niektoré „drogové obchody“, tiež organizované\nviacerými často identickými osobami vykonávané v podstate identickým spôsobom, stíhajú ako\n\nspolupáchateľstvo, niektoré ako vykonávané členmi organizovanej skupiny, niektoré ako členmi\nzločineckej skupiny a niekde „dílovanie“ s drogami označujú ako „činnosť pre zločineckú skupinu“. To v\nkonečnom dôsledku vyvoláva doslova chaos, pričom dôvodu vytvorenia takéhoto stavu vec vybavujúci\nsamosudca doslova nerozumie a nespochybnenú potrebu trestať drogových dílerov podľa jeho názoru\nje možné zabezpečiť aj bez potreby naozaj umelého vytváranie desiatok zločineckých skupín a bez\npotreby zaťaženie špecializovaného súdu, ktorého špecializácia v zmysle teleologického výkladu zákona\nnaozaj nespočíva v špecializácii na odkrývanie vzťahov v rámci naozaj „klasického drogového biznisu“ (v\nrámci tohto i súvisiacich konaní viackrát doslova odznelo, že „v Seredi každý, kto nemal prácu, díloval\ns drogami“).\nNajkonkrétnejšie fungovanie zoskupenia popísal svedok T. C.. Ten doslova uviedol, ako uvádza v\nobžalobe aj prokurátor, že ...drogovú trestnú činnosť páchal aktívne aj s ľuďmi, ktorí sú uvedení v\nuznesení, ku ktorému dnes ako svedok vypovedá. Jeho primárnou činnosťou bolo zabezpečovanie\ntabliet zn. Cirrus 120 mg, ktoré slúžili na výrobu pervitínu. Tieto tabletky zabezpečoval od osoby\nmenom E. O. z Námestova, ktorý mu ich do Serede zasielal, a to prostredníctvom svojich kuriérov,\nkonkrétne M. B., ktorý bol taktiež odniekiaľ z Oravy. ... Na distribúcii tabletiek sa s ním podieľal M.\nO., prezývaný „Púčik“, a v podstate ich dodávali každej skupine v rámci mesta Sereď, taktiež osobám,\nktoré boli začlenené do jednotlivých skupín. Z jeho pohľadu v rámci mesta Sereď fungovali dve silné\nzoskupenia, ktoré spadali pod A. H. a M. Z.. Tu chce uviesť, že aj na hlavnom pojednávaní na\nŠpecializovanom trestnom súde v Pezinku, kde vypovedal vo veci obv. A. H. a spol., uviedol, že\nhierarchia a fungovanie drogovej zločineckej skupiny nie je totožná s klasickými zločineckými skupinami,\nako sú napr. „Piťovci“. Ak má byť konkrétny, všetky osoby v rámci drogového biznisu vzájomne\nspolupracovali, vypomáhali si. B. I. pozná ako dlhoročného dílera pervitínu, ale o jeho trestnej činnosti\nnevie nič.\nObdobne činnosť zoskupenia popisovali aj ostatní svedkovia, ktorých výpovede boli na hlavnom\npojednávaní čítané, pričom aj tí, ktorí vedeli o protiprávnej činnosti obžalovaného ju zjednodušene, ale\nnajvýstižnejšie opisovali ako „drogy kúpil (od V. M. alebo iných) a potom predal“, pričom B. I. mal byť\naj užívateľom drog. Svedkovia ho teda charakterizovali ako „samostatnú jednotku“, ktorá v podstate\nani nebola súčasťou zoskupenia, ktorého členovia spolupracovali užšie. Koordináciu ostatných ako\n„spoluprácu“ svedkovia doslova opisovali a tvrdili, že sa jednoducho nakupovalo od toho, kto mal, pričom\nvšak nespochybňovali, že „silní“ (z výpovedí vyplýva, že v „drogovom biznise“) boli tzv. H. a V..\nAko už bolo uvedené, štruktúrovanosť skupiny musí mať určitú vskutku vysokú kvalitu, pričom istú kvalitu\nspolupráce musí mať každá trestná činnosť, na ktorej sa podieľa viac osôb (viď vyššie uvedené opisy\nspolupáchateľstva, organizovanej a zločineckej skupiny). Aj v prejednávanom prípade je určitá miera\nspolupráce, včítane rozdelenia úloh medzi páchateľmi, ich riadenie a vzájomná koordinácia, potrebná\nuž pre úspešné páchanie trestného činu v jeho základe (v tomto prípade trestného činu podľa § 172\nTrestného zákona) vo forme spolupáchateľstva. Na to však, aby boli naplnené vyššie formy trestnej\nsúčinnosti (organizovaná, zločinecká skupina), musí ísť o takú mieru súčinnosti, ktorá výrazne/zjavne\nzvyšuje úspešnosť páchania konkrétneho druhu trestnej činnosti.\nV tomto prípade nič nenasvedčuje tomu, že v prípade skupiny okolo A. H. ide o takú mieru súčinnosti,\nktorá výrazne - nad mieru pomerov, ktoré si vyžaduje úspešnosť každého skupinového „dílovania“ s\ndrogami - zvyšuje úspešnosť obchodu s drogami. Ešte raz, jednoducho, ale zrozumiteľne - relatívne\nveľká skupina osôb v Seredi sa rozhodla živiť sa ilegálnym predajom omamných a psychotropných látok,\nzačali spolupracovať, zarábať a deliť si zisky v miere, ako sa každý na procese zúčastňoval. To, že\nkaždý v procese mal svoju úlohu, z nich v žiadnom prípade nemôže robiť zločineckú skupinu. Miera\norganizovanosti pripomína nanajvýš skupinu organizovanú, pričom obžalovaný I.lenom ani takéhoto ani\niného zoskupenia nebol (nedáva mu to za vinu ani prokurátor). Aj z už spomenutých medzinárodných\nkritérií toto zoskupenie napĺňa nanajvýš 5 znakov (ide o prvých päť vymenovaných znakov zo\nspolu jedenástich), pričom na uznanie zločineckej skupiny je potrebných naplnenie minimálne šiestich\nznakov. V tomto prípade naplnenie šiestich a viac vyššie vymenovaných znakov neprichádza do úvahy\n(disciplína, kontrola, používanie násilia, zastrašovanie, ovplyvňovanie politiky, využívanie komerčných\nštruktúr, zapojenie sa do prania špinavých peňazí ani pôsobenie na medzinárodnej úrovni jednoducho\nneboli preukázané).\n\nNaozaj doplňujúco, ale pre vec významne, dokresľuje celú mozaiku chápania problematiky aj rozsudok\ntunajšieho súdu zo dňa 22.04.2022 sp. zn BB 4T 12/2020, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný a\nv rámci ktorého iný senát tohto súdu skupinu osôb okolo A. H. spod obžaloby za trestný čin podľa § 296\nTrestného zákona oslobodil, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní teda podľa názoru tohto senátu v súlade s názorom samosudcu v tejto veci koordinácia protiprávnych\nčinností zoskupenia nedosahovala kvalitu vyžadovanú pre zločineckú skupinu.\nK odrážke označenej (B)\nPremietnuc vyššie uvedené pravidlá na tento prípad, je možné konštatovať, že obžalovaný je\n„jednoduchý“ díler drog, pri ich zadovažovaní si spolupracujúci raz s jedným, raz s druhým. Úvahy v\nrámci (B) by bolo možné krátko zhrnúť aj do konštatovania - ak nie je zločinecká skupina, nemôže\nexistovať činnosť pre zločineckú skupinu, čo je určite logicky nenapadnuteľný konštrukt. Napriek tomu\nsúd považuje za potrebné zdôrazniť aj nasledovné fakty.\nAko už bolo uvedené, trestný čin podľa § 296 Trestného zákona je úmyselným trestným činom.\nTo znamená, že na preukázanie viny je potrebné preukázať či už priamy alebo nepriamy úmysel\nvyvolať následok, s ktorým počíta hmotnoprávne ustanovenie Trestného zákona, prípadne byť s týmto\nnásledkom uzrozumený. Preložiac túto teóriu (§ 5 Trestného zákona) do tohto prípadu - páchateľovi aj v\nprípade, že by vyššie popisované zoskupenie malo znaky zločineckej skupiny (a súd by sa v názore na\n(A) mýlil), pre prípad uznania viny musí byť preukázané, že si minimálne bol vedomý štruktúry skupiny\ndôvodiacej záver o zločineckej skupine a s jej existenciou a prácou pre ňu bol uzrozumený.\nTu páchateľovi bolo preukázané aj na základe jeho priznania jediné - že nakupoval drogy od ľudí, ktorí\nboli súčasťou drogovej scény v Seredi a tieto ďalej predával. Nik z vypočutých nehovorí o tom, že by\nplnil niekoho pokyny, bol v niekoho područí a jediné, o čo sa snažil a o čo mu išlo bolo naplnenie jeho\nmateriálnych potrieb, teda zarobenie peňazí. Nič nepreukazuje, že by si mal byť vedomý toho, že je\nsúčasťou nejakej organizovanej skupiny ľudí a výraz „samostatná jednotka“ relatívne výstižne definuje\njeho postavenie v rámci podľa dôkazov dobre organizovaného drogového biznisu v meste Sereď.\nNedá sa nespomenúť ešte jedna vec - konštrukt, na základe ktorého sa „koncoví díleri drog“ definujú\nako osoby činné pre zločineckú skupinu sa pre vec vybavujúceho samosudcu javí byť ako konštrukt\nchybný a nevystihujúci podstatu činnosti pre zločineckú skupinu. Jednoduché profitovanie na drogovom\nbiznise je totiž vskutku jednoduchou a z podstaty veci neopomenuteľnou súčasťou takéhoto biznisu\na nemá nič spoločné so „zachovaním existencie skupiny“ alebo s „páchaním trestných činov takouto\nskupinou“ (viď aj predchádzajúce vysvetlenia). Relevantné „spoločné“ to má s jedinou vecou - snahou o\nnezákonné obohatenie sa. Inak povedané vec vybavujúci samosudca za činnosť pre zločineckú skupinu\nnepovažuje samotné páchanie trestnej činnosti, ktorú existencia takejto skupiny umožňuje a činnosťou\npre zločineckú skupinu nie je trestná činnosť jej samej.\nKoncept „činnosti pre skupinu“ súd nespochybňuje (nemá ani právo meniť vôľu zákonodarcu), len\nzdôrazňuje, že efekt takejto činnosti je a musí byť zameraný inde - na pomoc takejto skupine, uľahčenie\njej fungovania a zotrvania sofistikovaného modus operandi umožňujúceho ovládnutie priestoru, v ktorom\nskupina operuje. Môžu to byť tak rôzne typy „vybavovania na úradoch“, ako aj fyzická alebo intelektuálna\npomoc spočívajúca napr. v poskytnutí služieb členom skupiny (vedenie motorového vozidla v zmysle\nakejsi ochranky významných členov skupiny, upratovanie priestorov v zmysle napr. zahladzovania\nkrvných či iných stôp, vybavovanie logistiky chodu napr. podnikateľského subjektu zapojeného do\nnelegálnych činností alebo iného typu zoskupenia a pod.). I tu však musí ísť o pomoc zahŕňajúcu\nvedomostnú zložku týkajúcu sa znalosti toho, komu pomáham, pričom v praxi môže nastať problém\nmedzi rozlišovaním činnosti pre skupinu a podpory zločineckej skupiny. Nič to však nemení na závere,\nže trestná činnosť sama o sebe nie je činnosť pre zločineckú skupinu, ale jednoducho trestná činnosť\nsama o sebe, ktorej sa, samozrejme, môže dopúšťať aj člen zločineckej skupiny.\n***\nPokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným\nskutočnostiam, spôsobu spáchania trestného činu, k stupňu závažnosti takého konania, ako i k\ncharakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti.\n\nV súvislosti s typovou závažnosťou trestného činu, za ktorý bola uznaná vina (predtým typová\nspoločenská nebezpečnosť trestného činu) nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, že nebezpečenstvo\nobchodovania s omamnými a psychotropnými látkami ako protispoločenského javu zdôrazňuje nielen\nnáš Trestný zákon a vnútroštátne predpisy, ale aj množstvo medzinárodno-právnych dokumentov, či už\nzáväzného (hard law) alebo odporúčajúceho (soft law) charakteru. Závažnosť tohto protispoločenského\njavu zákonodarca odzrkadľuje aj v stanovených trestných sadzbách za jednotlivé „drogové“ trestné činy,\nktoré naozaj možno považovať za trestné sadzby prísne. Prísnosť týchto sadzieb však odráža naliehavú\nspoločenskú potrebu tento jav všetkými možnými prostriedkami, vrátane prostriedkov, represívnych\npotierať.\nPokiaľ ide o závažnosť spáchaného trestného činu pre spoločnosť z hľadiska individuálneho (hodnotenie\nosoby páchateľa a konkrétnosti skutku), súd uvádza, že obžalovaný bol doteraz 5 krát súdom trestaný\na v poslednom čase výhradne za „drogovú“ trestnú činnosť, pričom viaceré trestné stíhania takéhoto\ncharakteru ešte prebiehajú (v zmysle aktuálne aplikovaného prístupu súdov však automaticky takýto stav\nnemusí vždy znamenať - čo je aj tento prípad - „čakanie“ na právoplatnosť ukončenia predchádzajúceho\ntrestného stíhania v zmysle prípadnej potreby uloženia súhrnného trestu). V konečnom dôsledku túto\nokolnosť súd vyhodnotil ako okolnosť priťažujúcu v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Ako\npoľahčujúca okolnosť bolo vyhodnotené priznanie sa obžalovaného (§ 36 písm. l) Trestného zákona).\nPodľa § 38 ods. 2, ods. 3 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd\nprihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje\npomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu\ntretinu, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby o jednu\ntretinu. V tomto prípade je základná trestná sadzba, v rámci ktorej súd ukladá trest odňatia slobody desať\naž pätnásť rokov, pričom žiadne pre vec rozhodné okolnosti túto základnú sadzbu nemenia a neexistujú\ntiež podmienky, ktoré by umožňovali mimoriadne zníženie základnej trestnej sadzby.\nV súvislosti s výmerou uloženého trestu odňatia slobody je potrebné poukázať predovšetkým na\nustanovenia Trestného zákona, ktoré upravujú základné zásady ukladania sankcií. Podľa § 34 ods.\n1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v\npáchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby viedli riadny život.\nSúčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv\nna jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a\njeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,\npriťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.\nPrihliadnuc ku všetkým týmto uvedeným skutočnostiam súd obžalovanému B. I. uložil trest odňatia\nslobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, hoc nie na samom jej spodku. Má za to, že takto\nurčený a vymeraný trest v dostatočnom rozsahu splní účel tak, ako je definovaný vyššie uvedenými\nustanoveniami Trestného zákona. Pri stanovení výšky trestu zobral do úvahy tak rozsah trestnej činnosti\nako aj celkové okolnosti prípadu - vrátane tej skutočnosti, že nie po prvý krát ide o opakovanie rovnorodej\na vskutku jednej z najzávažnejších trestných činností. Premietnuc uvedené na tento prípad je možné\nzjednodušene, ale najvýstižnejšie konštatovať, že vo všeobecnosti okolnosti prípadu doslova prikazujú\nsúdu pohybovať sa pri ukladaní trestu pri hornej hranici zákonom stanovenej sadzby - u osoby, ktorá\nviacnásobne nevyužije šancu na nápravu a recidivuje v podstate hneď po predchádzajúcom skončení\nobmedzenia osobnej slobody nemožno uvažovať inak. Jedinou okolnosťou, ktorý narúša aplikáciu tohto\nzákladného princípu, ktorý je potrebné aplikovať i na tento prípad, je priznanie sa a oľutovanie spáchania\ntrestnej činnosti. Inak povedané, jedine priznanie sa v konečnom dôsledku bolo dôvodom toho, že trest\nbol ukladaný v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá - nemožno nedodať - je vskutku\nprísna.\nPre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,\nnakoľko spáchal obzvlášť závažný zločin a v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona je\nzákonodarcom predpísané zaradenie takéhoto obžalovaného do ústavu na výkon trestu s najprísnejším\nrežimom. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali ohľadne zaradenia páchateľa do ústavu na\nvýkon trestu použitie „zmierňujúceho“ ustanovenia §-u 48 ods. 4 Trestného zákona - závažnosť trestného\n\nčinu ani miera narušenia páchateľa (tá je vskutku vzhľadom k recidíve vysoká) dôvodnosť takéhoto\nkroku nezakladajú.\nOkolnosti zakladajúce dôvodnosť uloženia trestu prepadnutia majetku súd nezistil, zistil však okolnosti\nzakladajúce dôvodnosť uloženia trestu prepadnutia vecí - konkrétne vymenovaných vecí z vecí\nzaistených, pričom ide o veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu (v prípade ostatných\nzaistených vecí nejde o veci, na ktoré sa vzťahuje možnosť uloženia trestu prepadnutia veci).\nV zmysle vo výroku uvedených ustanovení Trestného zákona bol obžalovanému uložený ako ochranné\nopatrenie aj ochranný dohľad, nakoľko obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin. Jeho výmera v\nzmysle už uvedených úvah súdu bola stanovená v polovici zákonom stanovenej sadzby. Podľa § 77\nods. 1 Trestného zákona podmienky výkonu tohto ochranného opatrenia stanoví probačný a mediačný\núradník okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko obžalovaný a ku ktorému sa tento musí dostaviť\ndo dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu.\nZ týchto dôvodov súd ohľadne viny a trestu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nneoprávnene kúpil, predal psychotropnú látku, ktorú prechovával po akúkoľvek dobu a už bol za taký\nčin odsúdený, čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a vo väčšom rozsahu\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho\noprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu\ntreba rozsudok doručiť. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku,\npracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}