Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/37/2019 z 27. 7. 2020
Citácia: rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 27. júla 2020, sp. zn. 2T/37/2019, ECLI:SK:SSPK:2020:9519100289.6
Špecializovaný trestný súd | 2T/37/2019 | ECLI:SK:SSPK:2020:9519100289.6 | 2020-07-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Citované ustanovenia: TZ, TP, § 285 TP, § 295 ods. 1 písm. a) TZ, § 294 ods. 1 TZ, § 144 ods. 1 TZ, § 144 ods. 2 písm. c) TZ, § 144 ods. 2 písm. e) TZ, § 144 ods. 2 písm. f) TZ, § 138 TZ, § 140 TZ, § 13 ods. 1 TZ, zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, § 288 ods. 3 TP, § 295 ods. 1 písm. a) TZ, § 294 ods. 1 TZ, § 272 ods. 2 TP, § 206 ods. 3 TP, § 163 ods. 3 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c85632e-8bdf-480d-b677-e3fb88d76084
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2020:9519100289.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Špecializovaný trestný súd
2T/37/2019
9519100289
27. 07. 2020
JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI:SK:SSPK:2020:9519100289.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z
členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a Mgr. Ivana Matela v trestnej veci obžalovaného M. B. pre
obzvlášť závažný zločin „Úkladná vražda" v štádiu prípravy a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa
27.07.2020 v Pezinku o podanej obžalobe takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. a) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovaného
M. B., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvale bytom T. XXXX/XX, B.
spod obžaloby
podanej prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII/1 Gv 189/2017/1000 dňa
19.11.2019,
v zmysle ktorej mal spáchať
v bode 1. obžaloby
- zločin „Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami“ podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v
súbehu s prečinom „Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami“ podľa § 294 ods. 1 Tr. zák.
v bode 2. obžaloby
- obzvlášť závažný zločin „Úkladná vražda“ podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e), písm. f) Tr. zák.,
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a § 140 písm. c) Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák.
tým, že
v bode 1. obžaloby
- v presne nezistenom čase, najneskôr začiatkom februára 2016, si zadovážil hromadne účinné zbrane,
a to minimálne 1 ks ručného granátu nezisteného typu od doposiaľ nezistenej osoby a 1 ks samopalu vz.
61 „Škorpión“, kaliber 7,65 mm, s tlmičom a s nezisteným množstvom k nemu prislúchajúcich nábojov,
ktoré bez náležitého oprávnenia v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z., prechovával na presne nezistenom
mieste v okrese Liptovský Mikuláš do nezisteného času minimálne však do dňa 12.01.2017, kedy bol
Š.D. Q. zadržaný v inej trestnej veci a následne vzatý do väzby
v bode 2. obžaloby
- v presne nezistenej dobe, najneskôr však vo februári 2016 v T. B., v úmysle zakryť svoju majetkovú
trestnú činnosť spáchanú v priebehu r. 2012 spoločne s D. P., nar. 22.08.1983 a súčasne odstrániť
menovaného ako konkurenta v spoločnom podnikaní v oblasti taxislužby, požiadal pri osobnom
stretnutí Š. Q., nar. 09.09.1975, aby za finančnú odmenu, za vrátenie polovice podielu v taxislužbe,
za bezodplatné poskytnutie vozidla BMW 530xd, vybavenie bývania pre neho s manželkou a tiež
odpustenie dlhu 42.000,- €, zrealizoval jeho zámer usmrtiť D. P. a keď s tým Š. Q. súhlasil, pri viacerých
po sebe idúcich stretnutiach ho oboznámil s plánom realizácie, v rámci naplnenia ktorého takmer pol
roka spoločne sledovali D. P., vrátane trasy, po ktorej sa presúval domov aj so svojou manželkou z
miesta jej pracoviska pri X. D., s cieľom vytipovať čo najvhodnejšie miesto pre usmrtenie D. P., či už
za použitia strelnej zbrane, ručného granátu alebo za použitia upraveného vozidla, taktiež vyhľadávali

možné únikové trasy, obžalovaný uviedol Š. Q., že má pre neho k dispozícii zbraň s tlmičom, ale aj
tzv. zásahové výbušky, na strelnici pri obci T. I. ho inštruoval ako správne používať strelnú zbraň a
naposledy na prelome rokov 2016 a 2017 po slovách, že ide „poriešiť“ P. a presunutí sa na U. nám.
v T. B., odovzdal Š. Q. v motorovom vozidle chirurgické rukavice, kuklu na zakrytie tváre, vysielačku
na vzájomnú komunikáciu a ručný granát, ukázal mu okno spálne bytu D. P. a miesto, kde ho bude
vo vozidle čakať, tiež Š. Q. inštruoval ako má správne s ručným granátom narábať, že granát musí
hodiť takou silou, aby došlo k prerazeniu sklenenej výplne okna a tak k prieniku odisteného granátu
do miestnosti spálne, avšak Š.D. Q. na určenom mieste činu pod vymyslenou zámienkou odstúpil od
realizácie vražedného zámeru obžalovaného, odmietol v tomto smere konať, vrátil sa k čakajúcemu
obžalovanému a ručný granát mu vrátil, pričom obžalovaný mal zámer usmrtiť D. P. prostredníctvom Š.
Q. najneskôr dňa 12.01.2017, kedy bol Š. Q. zadržaný v inej trestnej veci a následne vzatý do väzby,
pretože nebolo dokázané, že sa tieto skutky stali.
Súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodeného D. P., nar. XX.XX.XXXX v D. trvalý pobyt: T.
B., mestská časť A. - C., A. ul. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, s jeho
nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal voči
obžalovanému dňa 19.11.2019 obžalobu pre dva skutky, ktoré mal spáchať tak, ako je opísané vo výroku
rozsudku.
Takéto jeho konanie navrhol prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikovať ako:
- zločin „Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami“ podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
v súbehu s prečinom „Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami“ podľa § 294 ods. 1 Tr.
zák. (ohľadom skutku v bode 1. obžaloby)
- obzvlášť závažný zločin „Úkladná vražda“ podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e), písm. f) Tr.
zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a § 140 písm. c) Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods.
1 Tr. zák. (ohľadom skutku v bode 2. obžaloby).
Po preskúmaní obžaloby predseda senátu určil termín hlavného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa
20.05.2020 (č.l. 1689), dňa 30.06.2020 (č.l. 1725), dňa 21.07.2020 (č.l. 1760)
a dňa 22.07.2020
(č.l. 1808). Následne dňa 27.07.2020 (č.l. 1826) súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, pričom vychádzal
z nasledovných dôkazov a úvah:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 1691) vyhlásil, že je nevinný ohľadom oboch žalovaných
skutkov. K skutku v bode 1. obžaloby uviedol, že je držiteľ zbrojného preukazu sk. „A“, ale nelegálne
zbrane nikdy nemal k dispozícii, t.j. ani žiaden granát alebo samopal. Naopak, poukázal na výpoveď
svedka A., v zmysle ktorej to bol práve Q., kto disponoval nelegálne držanou zbraňou. Obžalovaný
poprel aj spáchanie skutku v 2. bode obžaloby s tým, že nikdy nikoho nežiadal, aby zabil poškodeného
a ani inak jeho usmrtenie nepripravoval. Ide len o účelové výmysly voči nemu zo strany D.Š. P. a Š. Q. s
cieľom uškodiť a pomstiť sa mu. Poukázal na to, že títo dvaja vypovedali proti nemu aj v inej trestnej veci
(vedená na OS Žilina pod sp. zn. 28Tk/1/2018), v dôsledku čoho bol vzatý do väzby, no napokon bol spod
obžaloby oslobodený. Okrem toho pripomenul, že ich tvrdenia už v priebehu r. 2016 preveroval policajt
D., ktorý svoj operatívny spis napokon uzavrel s tým, ich tvrdenia sú nepreukázané. Obžalovaný priznal
majetkové spory a vzájomnú nevraživosť medzi ním a poškodeným, resp. medzi ich rodinami. Pôvod
sporu podľa neho spočíval v nedôvodných nárokoch rodiny P. na obchodný podiel vo firme B. O..U..L..,
prostredníctvom ktorej obžalovaný poskytoval taxislužbu v T. B.. Oproti tomu obžalovaný poukazoval
na jeho nárok voči otcovi poškodeného, ktorý počas pôsobenia vo firme B. spôsobil majetkovú škodu.
Uviedol však, že vzťahové problémy neboli pre neho motívom na vraždu poškodeného. Podnikateľské
aktivity rodiny P. v oblasti prepravných služieb neboli pre neho konkurenciou, kvôli ktorej by mal chcieť
poškodeného zabiť. Obžalovaný poukázal na nereálnosť aj druhého motívu uvádzaného v podanej
obžalobe. Žiadnu trestnú činnosť v r. 2012 s poškodeným nepáchal a tak nepotreboval ani zakrývať jej
odhalenie. Opäť poukázal na už spomínaný právoplatný oslobodzujúci rozsudok v inej veci.
Poškodený D. P. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1696) tvrdil, že obžalovaný spáchal obidva žalované
skutky. Uviedol, že obžalovaného pozná dlho, ale problémy začali až v r. 2014, kedy obžalovaný vyhodil
jeho otca z firmy B. O..U..L.., ktorá prevádzkovala taxi v T. B.. V tejto firme mal jeho otec obchodný
podiel a chcel od obžalovaného

kúpiť aj zostávajúcu časť, pričom mu už vyplatil aj zálohu. Odvtedy vníma obžalovaného ako
osobu,
ktorá chce ich rodinu pripraviť o peniaze. Je presvedčený, že obžalovaný ich „natieral“. Poškodený
tvrdil, že v minulosti, ešte pred r. 2012, videl u obžalovaného dva samopaly vz. 58 (iný než v obžalobe),
pričom spolu s ďalšími osobami, ktoré však nevedel bližšie označiť, boli z nich aj strieľať. Okrem toho
mu obžalovaný v minulosti vravel, že má aj bubienkovú pištoľ a samopal zv. škorpík. Tieto zbrane však
poškodený nevidel. Uviedol, že obžalovaný ho chcel dať zavraždiť zrejme preto, lebo mal obavu z jeho
reakcie po návrate z výkonu trestu. Kým bol totiž poškodený vo väzení, obžalovaný sa správal zle voči
jeho rodine. Zdôrazňoval, že rodina je pre neho všetkým a každý rátal s tým, že keď sa vráti domov,
tak obžalovanému „odreže hlavu“ (č.l. 1702). Podľa poškodeného mal obžalovaný po jeho prepustení
a slobodu len dve možnosti - buď odísť zo Slovenska alebo ho zabiť. O tom, že obžalovaný sa ho
chystá po prepustení zabiť, sa dozvedel niekedy pred septembrom 2015 od svojej ženy a otca počas ich
návštevy vo väzení. Túto informáciu im povedala Q. manželka, keďže ten bol v tom čase tiež vo väzení.
Po prepustení na slobodu sa poškodený v priebehu r. 2016 stretol so svedkom Q. trikrát. Začiatkom
r. 2016 mu tento svedok len vo všeobecnosti vravel, aby si dával na obžalovaného pozor, lebo chce
poškodenému ublížiť, keďže sa bojí, že inak poškodený ublíži jemu za to, čo obžalovaný spravil jeho
rodine, kým bol vo väzení. Druhýkrát sa stretli v lete 2016, kedy mu už Q. vravel, že má dôjsť k jeho
likvidácii, avšak bez bližšej konkretizácie. Pri ich poslednom stretnutí koncom roku 2016 mu už svedok o
pripravovanom zabití nič nevravel. Vyjadrenia svedka Q. si poškodený nahral, lebo mu neveril. Zvukové
nahrávky však už nemá k dispozícii.
Svedok Š. Q. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1809) tvrdil, že už na prelome rokov 2013-2014, keď bol
vo väzení, mu obžalovaný povedal, že chce, aby mu pomohol zabiť poškodeného. Vravel mu to počas
návštevy v base v Ž., na ktorú prišiel s jeho vtedajšou manželkou. Následne mu požiadavku pripomínal
formou odkazov cez manželku, ktorá ho navštevovala. V januári 2016 svedka pustili a na stretnutí s
obžalovaným mu tento zopakoval svoju požiadavku na zabitie poškodeného. Za odmenu mu obžalovaný
sľúbil polovičný podiel vo firme B., odpustenie dlhu 42.000,- €, vozidlo zn. BMW 530xd a potvrdenie o
vysokom príjme jeho manželky, aby si mohli zobrať úver a kúpiť byt. V ten istý deň svedok s manželkou
vyvolali stretnutie s manželmi P. a svedok to povedal P.. Po istom čase ho policajt D. žiadal o vysvetlenie,
tak aj jemu povedal o zámere obžalovaného a aj počas r. 2016 mu priebežne dával informácie o príprave
vraždy poškodeného, až kým svedok nebol v januári 2017 vzatý do väzby v inej veci. Obžalovaný počas
r. 2016 menil plán vraždy, teda spôsob usmrtenia. Najskôr chcel, aby ho svedok zastrelil, potom, aby ho
počas jazdy autom vytlačil z cesty dolu zrázom, až napokon na prelome r. 2016-2017 mu obžalovaný raz
večer dal v aute nečakane do ruky granát s tým, aby ho hodil cez zavreté okno do spálne poškodeného.
Svedok mu to sľúbil zrealizovať. Zobral si od obžalovaného aj kuklu, rukavice a vysielačku, vystúpil
z auta, ale po chvíli sa vrátil k autu obžalovaného a odovzdal mu granát s tým, že nebola vhodná
situácia na uskutočnenie plánu, keďže poškodený mal práve návštevu. Podľa svedka chcel obžalovaný
zabiť poškodeného kvôli sporom v taxislužbe, ale to mu prišlo divné. Svedok tvrdil, že obžalovaný mal
v minulosti viacero nelegálne držaných zbraní, ale či bol medzi nimi aj samopal zv. škorpión nevedel
uviesť. O držbe granátu vie síce len z počutia, ale údajne ho u obžalovaného pred 15 rokmi našli policajti.
V rámci previerky jeho výpovede (č.l. 498-520, 1813) svedok označil miesto, z ktorého mal hodiť granát
do zatvoreného okna.
Svedok mjr. B.. M. D. po zbavení mlčanlivosti (č.l. 417) vypovedal na hlavnom pojednávaní (č.l.
1727) zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 420), kedy potvrdil, že ako policajt C.-O. pracoval
do 31.12.2017. Začiatkom r. 2016 založil tzv. operatívny spis, v ktorom evidoval úkony súvisiace
s preverovaním podozrenia ohľadom údajnej prípravy úkladnej vraždy poškodeného D. P.. Tieto
podozrenia sa nepreukázali, preto spis koncom roka 2016 uzavrel bez návrhu na realizáciu, t.j. bez
návrhu a začatie trestného stíhania. S obžalovaným sa nikdy doteraz nestretol. S poškodeným a so
svedkom sa stretol nielen pri preverovaní tohto podozrenia, ale aj v rámci preverovania inej trestnej
činnosti. Svedok uviedol, že v r. 2016 svedok Q. už nevychádzal s obžalovaným dobre. Mal mu za zlé,
že keď obžalovaný niečo v minulosti potreboval, Q. mu vždy pomohol, ale keď bol on v base, tak sa mu
obžalovaný otočil chrbtom a nepomohol ani len jeho manželke. Obžalovanému tiež vyčítal, že ho obral
o podiel v taxislužbe realizovanej cez firmu B. O..U..L.. Q.Ž. sa mu však zdôveril, že pred obžalovaným
stále „hrá priateľa“, aby mohol získať na neho čo najviac informácií, ktoré by potom mohol voči nemu
použiť. Svedok D. vyjadril presvedčenie, že Q. chcel mať za svoju výpoveď voči obžalovanému isté
výhody, keďže informácie o príprave vraždy mu oznámil ako prvý. V rámci realizovaného preverovania
svedok zabezpečil sv. Q. možnosť vypovedať v tejto veci aj pred vyšetrovateľom, ale pred ním už
odmietol vypovedať.

Svedkyňa M. Q. (manželka Š. Q.) v prípravnom konaní (č.l. 351) tvrdila, že obžalovaný s poškodeným
boli kamaráti do r. 2014. Vtedy sa pohnevali kvôli tomu, že obžalovaný nedodržal dohodu o prevode
zvyšnej časti podielu vo firme B. na otca poškodeného, podal na neho trestné oznámenie a nevrátil mu
už zaplatené peniaze. Keď potom poškodený s otcom chceli začať prevádzkovať vlastnú taxislužbu,
obžalovaný im dal podpáliť auto. Tieto informácie získala priamo od obžalovaného, ktorý jej pomáhal,
kým bol jej manžel v base. Za túto pomoc už vtedy obžalovaný chcel, aby mu jej manžel pomohol
zlikvidovať poškodeného. Počula, ako mu to vraví počas spoločnej návštevy v base. Svedkyňa o tom
informovala manželku poškodeného, keďže ten bol vtedy tiež vo väzení. Po prepustení manžela (január
2016) sa často stretávali s B.. Obžalovaný jej manželovi hovoril o rôznych spôsoboch, ako zakročiť
voči poškodenému, ktorý sa vrátil domov vo februári 2016. Obžalovaný mal totiž z neho strach a bál sa
chodiť medzi ľudí. Nahováral jej manžela, aby mu podhodil drogy alebo aby niečo na neho vymyslel a
tak ho dostal späť do basy. Napokon od neho chcel, aby poškodeného vytlačil autom z cesty, keď bude
viezť svoju manželku z práce domov, resp. aby ho zastrelil, pričom kvôli tomu boli na strelnici trénovať
streľbu. Obžalovaný jej sám už dávnejšie spomínal, že má poskrývaných veľa zbraní. Manžel jej vravel,
že posledný spôsob ako zabiť poškodeného mal byť hodením granátu cez okno do spálne jeho bytu.
To sa malo stať niekedy v zime 2016, pričom obžalovaný mal už pripravené aj granáty. Jej manžel pred
obžalovaným len predstieral, že to urobí, namiesto toho informoval o tom poškodeného aj policajta D..
Manžel jej o tom vravel až v r. 2017, keď už bol opäť zavretý. Svedkyňa sa potom rozprávala s matkou
U. U. a zistila, že obžalovaný zrejme potom, keď mu jej manžel nepomohol, žiadal od jej syna, aby robil
zle poškodenému a jej manželovi. Svedkyňa priznala, že voči obžalovanému mali niekoľko tisícový dlh,
ktorý o.i. vznikol podplácaním sudcov na I. O. v Ž. v iných trestných veciach týkajúcich sa jej manžela.
V nasledujúcej výpovedi dňa 07.11.2018 už svedkyňa odmietla vypovedať z obavy, aby si neprivodila
trestné stíhanie (č.l. 371). Rovnako pred súdom na hlavnom pojednávaní (č.l. 1767) svedkyňa už
odmietala vypovedať tvrdiac, že si tým môže privodiť trestné stíhanie. V prípravnom konaní tak
vypovedala len preto, že to brala ako svoju povinnosť, keďže bola manželkou Š. Q.. Teraz sú už
rozvedení a keď všetko zvážila, uvedomila si, že v prípravnom konaní hovorila len o veciach, ktoré mala
z počutia a nevie, či sú pravdivé. Nikdy nepočula o tom, že by obžalovaný mal mať samopal alebo granát.
Nikdy nepočula ani o tom, že jej bývalý manžel mal ísť na pokyn obžalovaného zabiť poškodeného.
Ohľadom prípravy vraždy poškodeného uviedla, že už nemôže bližšie vypovedať bez toho, aby sebe
neprivodila trestného stíhanie.
Svedok B. P. (otec poškodeného) na hlavnom pojednávaní (č.l. 1816) uviedol, že o údajnom
prechovávaní zbraní obžalovaným nič nevie. O príprave vraždy svojho syna sa dozvedel už v r. 2015
od nevesty (H. P.), ktorá sa to dozvedela od M. Q.. Podľa nej mal obžalovaný chystať likvidáciu jeho
syna, keď sa vráti z basy domov tak, že ho vytlačí upraveným autom z cesty. Okrem toho sa svedok
z iného zdroja dozvedel, že on sám mal byť zbitý nejakým U. zo Ž.. Svedok to oznámil policajtovi D..
Neskôr sa cez Q. ženu dozvedeli, že obžalovaný chcel dostať svedkovho syna späť do väzenia tým, že
sa mu podhodia nejaké drogy. Q. im tiež vravela, že obžalovaný si zabezpečil legálnu zbraň s tým, že
vyprovokuje poškodeného ku konfliktu a zbraň použije sťaby v sebaobrane. Svedok priznal, že všetky
tieto informácie má len z počutia. Podľa neho na obžalovaného mal vplyv svedok I., ktorý sa stal vo
firme B. O..U..L.. tichým spoločníkom, keď svedka odtiaľ obžalovaný vyhodil. Svedok uviedol, že v tejto
firme bol od r. 2012 najskôr len ako zamestnanec, ale v druhej polovici r. 2013 získal od manželky
obžalovaného 49%-ný podiel. Q., ktorý vraj mal mať nejaké dohody s obžalovaným, na tom nebol
nijako zainteresovaný, s ním o prevode nikdy nerokoval. V januári 2014 svedok zaplatil obžalovanému
20.000,- € s tým, že zvyšný podiel vo firme mal kúpiť v máji 2014. Obžalovaný mu aj poslal e-mailom
podklady na záverečný prevod, ale potom to nepodpísal. Následne bola ich rodina zastrašovaná, aby
nepodnikali v rovnakej oblasti tým, že im boli podpálené autá. Svedok priznal, že obžalovaný podal voči
nemu trestné oznámenie kvôli sprenevere, ale vo veci bol oslobodený. Obžalovaný mu doteraz nevrátil
peniaze, ktoré svedok zaplatil za podiel v taxi. Podľa svedka sa obžalovaný bál návratu jeho syna z basy
domov, že s ním spraví poriadok. Potvrdil, že na budove, v ktorej so synom bývajú, je nainštalovaný
kamerový systém, vrátane záznamového zariadenia. Tvrdil však, že nevie uviesť čas, odkedy je to tam
nainštalované, ani aké obdobie sa zaznamenáva.
Svedkyňa H. P. (manželka poškodeného) uviedla na hlavnom pojednávaní (č.l. 1814), že jej manžel bol
s obžalovaným až do r. 2014. Začiatkom r. 2014 získal jej svokor (B. P.) obchodný podiel v taxislužbe (B.
O..U..L..) s tým, že do polovice r. 2014 malo dôjsť k prevodu aj zostávajúcej časti, k čomu už nedošlo.
Namiesto toho obžalovaný vyhodil jej svokra z firmy a podal na neho trestné oznámenie za spreneveru.
Jej manželovi zhorelo auto a keďže s nikým iným nemali spory, myslí si, že za tým bol obžalovaný. V
r. 2015 sa dozvedeli, že na svokra bol pripravovaný aj fyzický útok. V druhej polovici r. 2015 jej M. Q.

oznámila, že obžalovaný má nejaké upravené auto, ktorým chce poškodeného vytlačiť z cesty, keď pôjde
po ňu do práce. Svedkyňa to povedala svokrovi a ten to povedal policajtovi D.. M. jej prízvukovala, že to
nie je sranda a majú to brať vážne. V r. 2016 najprv pustili z basy Q. a potom aj jej manžela. Q. vyvolal
s nimi stretnutie vo A. M., na ktorom oznámil, že poškodeného mal aj zastreliť, aj podhodiť drogy do
auta. Také stretnutia boli dve, pričom P. si z nich spravili zvukové nahrávky bez vedomia manželov Q..
Tieto nahrávky však neboli zálohované a chybou mobilu o ne prišli. Po prečítaní zápisnice o jej výpovedi
z prípravného konania (č.l. 399) svedkyňa priznala, že vtedy vravela, že nahrávky má uložené v tzv.
iCloude, ale pod tým myslela pamäť telefónu. Svedkyňa najprv pred súdom poprela zasielanie listín od
advokáta W.. I., ale po prečítaní jej zápisnice z prípravného konania už priznala, že tento jej posielal
na email listiny súvisiace s iným trestným konaním, ktoré sa týkali výpovedí svedka Q.. Tvrdila, že tieto
listiny boli určené pre jeho manželku, keďže Q. bol v tom čase v base, avšak s M. Q. W.. I. nechcel
kominikovať, lebo bola hysterická.
Svedkyňa W. B. (manželka obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 468) poprela tvrdenia z obžaloby
ohľadom obidvoch skutkov. Uviedla, že jej manžel nikdy nemal zámer zabiť poškodeného, nemal žiadne
nelegálne zbrane, ani žiadne vozidlo s ochranným rámom. Potvrdila, že počas spoločnej dovolenky na
Ibize v r. 2012 sa ich vzťahy s P. a s Q. pokazili. Keď však bol svedok Q. potom v base, tak obžalovaný
finančne pomáhal jeho manželke, až kým ho v roku 2016 nepustili. Vzťahy medzi nimi už ale zostali
naštrbené. Svedok Q. jej bol od začiatku nesympatický, označila ho za klamára. K M. Q. uviedla, že
tá sa neštíti ublížiť aj malým deťom, pričom opísala niektoré situácie z rodinného života. Svedkyňa sa
snažila obmedziť kontakty s ňou, keďže je falošná a každého ohovára.
Svedok B. D. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1761), v zhode s prípravným konaním (č.l. 449) uviedol, že
na jeseň 2017 sa v base v U. stretol s U. U. ktorý mu vravel, že spolu s Q. v base v Ž. pripravili pomstu
pre obžalovaného, s ktorým mal Q. nejaké spory kvôli taxislužbe. U. zasa obžalovanému zazlieval, že
prezradil policajtom miesto jeho úkrytu a tí ho následne zadržali. Dohodli sa na verzii, že obžalovaný
chcel, aby U. hodil granát do okna poškodeného. Svedok nevedel, či napokon títo dvaja takto vypovedali.
U. mu povedal, sa v base v Ž. stretol aj s poškodeným, ktorý sa ho pýtal, či mu ozaj mal hodiť granát
do okna a U. ho v tej domnienke nechal. Podľa svedka je totiž U. pozér, ktorý sa rád pochváli aj s tým,
čo neurobil.
Svedok X. S. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1762) tvrdil že obžalovaný bol na poškodeného nahnevaný
kvôli sporom v taxislužbe. Preto najskôr chcel, aby poškodený bol čo najdlhšie v base. Svedka nahováral,
aby mu nastrčil nejaké zbrane do obydlia, čím mu chcel privodiť trestné stíhanie. Z počutia sa dozvedel,
že obžalovaný si objednal aj podpálenie áut poškodeného. Napokon sa rozhodol poškodeného zabiť.
Od svedka žiadal, aby na neho vystrelil zo samopalu, príp. aby hodil granát do jeho budovy. Sľuboval
mu za to finančnú odmenu bez presného určenia. Svedok tvrdil, že videl, ako obžalovaný kupuje dve
pištole. V minulosti ho pár krát volal zastrieľať si zo samopalu, ale nikdy s ním nešiel, ani žiaden
samopal u neho nikdy nevidel. Obžalovaný mu vravel, že si kúpil aj granát, ale nikdy ho u neho nevidel.
Okrem toho obžalovaný od svedka chcel, aby mu zohnal nejaké auto, ktorým chcel zraziť poškodeného.
Svedok mu však žiadne auto nezabezpečil. Svedok pred súdom priznal, že v súčasnosti trestne stíhaný
za podplácanie a vie, že je to na podnet obžalovaného. Priznal, že v minulosti už mal možnosť v
tejto veci vypovedať, ale vtedy odmietol. Po začatí trestného stíhania za podplácanie sa už iniciatívne
rozhodol voči obžalovanému vypovedať (č.l. 1683). Keďže v prípravnom konaní svedok vypovedal
výrazne odlišne, než na hlavnom pojednávaní, súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania (č.l.
454), kedy svedok tvrdil, že nevie nič uviesť ohľadom prípravy vraždy. Vtedy vravel, že Q. žiadal od
neho sumu 20.000,- € za to, že bude mlčať o trestných činoch, ktoré v minulosti páchali. Zistené rozpory
svedok odôvodnil tým, že vtedy voči obžalovanému nevypovedal zo strachu o svoju rodinu, ktorej by
obžalovaný mohol ublížiť. Je pravdou, že vtedy bol svedok na slobode a teraz je v base, ale teraz sa už
rozhodol vypovedať, hoci o svojich blízkych sa bojí aj naďalej.
Svedok U. U. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1769) uviedol, že v r. 2016, keď sa vrátil z basy domov,
obžalovaný mu hovoril o nezhodách s poškodeným kvôli taxislužbe. Ponúkol mu, že si môže zarobiť, ak
mu pomôže. Nevravel mu nič konkrétne, ale svedok to pochopil tak, že obžalovaný chce poškodenému
nejako ublížiť. Nikdy ho však o pomoc v tom smere nežiadal. Vyjadrenia obžalovaného boli podľa
neho len vyslovené v hneve. V roku 2016 bol svedok opäť zavretý a v base v Ž. sa na cele stretol s
poškodeným, ktorý mu sám od seba povedal, že obžalovaný chcel od Q., aby ho za peniaze zabil tak,
že mu hodí cez okno granát. Táto informácia sa v base šírila aj inak, keďže Q. to vypisoval na steny po
celách. Svedkovi to prišlo divné, aby niekto hádzal granát cez zavreté okno. Odvtedy už svedok počul
veľa verzií, ako to malo byť. Podľa svedka majú obžalovaný s poškodeným nedoriešené veci z minulosti.
Pozná ich už dlho obidvoch a je si istý, že nikdy by medzi nimi nedošlo zabíjaniu. Išlo len o slovné
vyjadrenia povedané v hneve. Svedok priznal, že je autor listu poškodenému, v ktorom mu píše o tomto

skutku (č.l. 1243). Uviedol, že nevie o tom, aby obžalovaný mal niekedy granát, samopal s tlmičom alebo
aspoň náboje do neho. Svedok priznal, že v minulosti ho policajti našli a zadržali vďaka informáciám,
ktoré získali od obžalovaného. Teraz však vykonáva trest v inej veci.
Svedok T. Č. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1772) v zhode s prípravným konaním (č.l. 432) uviedol, že
obžalovaný sa v minulosti bál toho, keď poškodený vyjde na slobodu. V tejto súvislosti sa pred svedkom
vyjadril, že poškodeného asi zabije. Svedkovi prišla takáto reakcia obžalovaného smiešna. Následne
bol svedok vzatý do väzby, kde ho navštívil advokát W.. W. B., ktorý mu povedal, že obžalovaný je
trestne stíhaný a chcel, aby svedok vypovedal v jeho prospech. V base svedkovi dohováral aj Q. B., aby
nevypovedal v neprospech jeho brata. Tvrdil, že neinštruoval svoju matku ako má vypovedať. Svedok
nevedel uviesť, či obžalovaný mal nejaký granát alebo samopal.
Svedok W. P. v prípravnom konaní (č.l. 437) uviedol, že poškodený je jeho synovec. Brat B. ho požiadal,
aby našiel kontakt na W. U. zo Ž. a dohodol s ním stretnutie. V tom čase však bol U. vo výkone trestu.
Až po niekoľkých mesiacoch sa náhodou stretli a vtedy mu U.Á. povedal, že obžalovaný sa ho pýtal,
či by vedel tohto svedka „poriešiť“. Svedkovi to prišlo smiešne, lebo on nemal s obžalovaným problém.
Vedel o nezhodách medzi jeho bratom a obžalovaným kvôli taxislužbe. Z počutia vie, že obžalovaný vraj
dal kvôli tomu bratovi podpáliť dve autá.
Svedok A. I. v prípravnom konaní (č.l. 405) uviedol, že ako správca strelnice v I.Č. vedie evidenciu
osôb, ktoré tam prídu strieľať. Obžalovaného ani Q. nemá zaevidovaných, ani ich nepozná. Častým
návštevníkom je M. B., ktorý bol na strelnici v dňoch 20.02.2016, 22.02.2016, 07.04.2016, 25.05.2016,
15.05.2017 a 05.09.2017, pričom spolu s ním boli aj iné osoby, ktorých identitu nezapisuje. Svedok
uviedol, že na strelnicu je voľný prístup.
Svedok M. B. v prípravnom konaní (č.l. 407) potvrdil, že s obžalovaným sa pozná od r. 2010, kedy začal
pre neho pracovať ako taxikár. V tom čase bol Q. vo väzení. Po jeho návrate mali zlé vzťahy, Q. mu
hrozil, že mu hodí fľašu do okna, že sa ho zbaví. Svedok to bral vážne, preto si spravil zbrojný preukaz
a kúpil si pre osobnú ochranu pištoľ. Svedok uviedol, že bol s obžalovaným na strelnici viackrát, pričom
párkrát bol s nimi aj Q.. Svedok mu vysvetľoval, ako má strieľať, pričom ten sám od seba uviedol: „Keby
tam bol D. P., tak sa určite trafím“. Svedok na také hlúpe reči nereagoval.
Svedok W.. M. I. v prípravnom konaní (č.l. 426) uviedol, že v minulosti bol odsúdený za trestnú činnosť
páchanú spolu obžalovaným a s poškodeným, ktorý je aj jeho kamarátom. V inej trestnej veci ako advokát
obhajoval Q., s jeho ženou však nedokázal komunikovať, lebo bola príliš hysterická a nebola s ňou
žiadna rozumná reč. Preto rôzne materiály posielal e-mailom H. P. a tá jej ich preposielala, keďže oni
boli kamarátky. Keď Q.Ň. žena podala návrh na rozvod, Q. bol spočiatku z toho v depresii a chcel zmeniť
svoju výpoveď v tejto veci, ale potom si to rozmyslel.
Svedok Y. D. v prípravnom konaní (č.l. 455) uviedol, že všetkých (obžalovaného, poškodeného a Q.)
pozná od detstva. Spolu páchali aj trestnú činnosť. Obžalovaný vychádzal s poškodeným v minulosti
dobre, ale keď sa svedok vrátil v apríli 2017 na slobodu, obžalovaný mu vravel, že otec poškodeného
ho chcel podviesť s taxislužbou. Nič nenávistné v tom ale nebolo. Obžalovaný mu nikdy nespomínal,
že má granát alebo samopal.
Svedok B. A. v prípravnom konaní (č.l. 458) uviedol, že pozná nielen obžalovaného, ale aj poškodeného
a Q., keďže sú z jedného sídliska a v minulosti (pred r. 2012) páchali spoločne trestnú činnosť. V
r. 2010-2011 chodil s Q. strieľať do lesa zo samopalu vz. 58. Od roku 2015 sa už s obžalovaným
viac nestretol, keďže je v base. Tu sa dopočul, že Q. plánuje zvaliť na obžalovaného prípravu vraždy
poškodeného. Nič viac k tomu nevedel uviesť.
Svedok U. D. v prípravnom konaní (č.l. 482) uviedol, že obžalovaný jej jeho kamarát. V roku 2016 boli
dvakrát v cigánskej osade za U.S. U., ktorého sa obžalovaný pýtal na pravdivosť rečí o tom, že mal v
base vyhlasovať, že ublíži jeho rodine. U. to označil za väzenské výmysly. Svedok potvrdil, že bol spolu
s obžalovaným, M. B. a Q. strieľať na strelnici, ale o poškodenom sa tam nerozprávali.
Svedok Q. B. (brat obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 462) uviedol, že kým bol v O. vo väzení,
stretol sa tam s U. U.. Ten mu povedal, že v base v Ž. sa dozvedel, že poškodený s Q. chcú na jeho brata
našiť prípravu vraždy poškodeného. U. mu tvrdil, že títo ho nahovárali, aby tiež na obžalovaného krivo
svedčil a ponúkali mu za to 20.000,- €. Keď potom v júni 2017 prišiel za svedkom do O. na návštevu
obžalovaný, svedok mu povedal, čo sa od U. dozvedel.
Svedok W. U. v prípravnom konaní (č.l. 441) poprel tvrdenia, že obžalovaný ho mal žiadať, aby zbil B.
alebo W. P.. Naopak, na jar 2017 stretol W. P., ktorý mu vravel, že obžalovaný pôjde čoskoro do basy,
lebo už má „navarené“.
Svedok R. D. v prípravnom konaní (č.l. 444) uviedol, že pozná obžalovaného, ktorému sprostredkoval
kontakt na advokáta W.. M. I., aby mu pomohol riešiť nejaké problémy so zákonom. Ohľadom žalovaných
skutkov nevedel nič bližšie uviesť.

Svedok W. I. v prípravnom konaní (č.l. 411) tiež potvrdil, že sa pozná s obžalovaným, ale tvrdil, že
pred ním sa o poškodenom nijako nevyjadroval. Svedok nevedel nič uviesť ku žiadnemu zo žalovaných
skutkov.
Svedkyne Y. U. (č.l. 474), O. A. (č.l. 479) a D. Č. (č.l. 434) v prípravnom konaní neuviedli nič podstatné
ku žiadnemu zo žalovaných skutkov.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z pripojeného spisu NAKA-Stred sp. zn. PPZ-NKA-PZJ3-81/2016 mal súd preukázané tvrdenia
svedka mjr. B.. M. D. (č.l. 420, 1727) o tom, že tento policajt začal viesť tzv. operatívny spis v
súvislosti s preverovaním podnetu, že sa pripravuje vražda poškodeného. Spis bol založený dňa
04.02.2016 a uzavretý dňa 30.12.2016. Avizované indície počas roku 2016 preveroval, avšak žiadna zo
zistených skutočností nevyvolávala podozrenie ani len v takom rozsahu, aby vec predložil na začatie
trestného stíhania. V spise mjr. B.. D. opakovane konštatoval neochotu zainteresovaných osôb uviesť
zdroj informácií, neochotu Q. vypovedať pred vyšetrovateľom a jeho snahu „zobchodovať“ výpoveď
za jeho prepustenie. Pôvodná informácia o pripravovanej vražde sa teda ukázala nepotvrdená a
nedôveryhodná. Preto v decembri 2016 mjr. B.. D. spis uzavrel bez návrhu na realizáciu, pričom riaditeľ
C. takýto procesný postup schválil (č.l. 1146). Originál vyžiadaného spisu (č.l. 1722)
sa zhoduje
s jeho kópiou založenou v spise na č.l. 1083-1146.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 28Tk/1/2018 mal súd preukázané, že voči
obžalovanému bolo vedené trestné stíhanie pre skutky z r. 2012. Obžalovanému bolo vznesené
obvinenie na základe výpovedí poškodeného, svedka Q. a jeho manželky, ktorí voči nemu vypovedali
auguste 2017. Obžalovaný bol v tejto trestnej veci aj vzatý do väzby. Okresný súd Žilina rozsudkom zo
dňa 07.01.2020 obžalovaného v celom rozsahu oslobodil, pričom prokurátor ani nepodal odvolanie.
Z pripojeného spisu OR PZ Liptovský Mikuláš sp. zn. ORP-493/2-VYS-LM-2018 mal súd preukázané, že
na základe informácií, ktoré policajtom oznámil svedok Š. Q. bolo dňa 04.12.2018 vznesené obvinenie
voči obžalovanému pre zločin „Poisťovací podvod“ v zmysle § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. O. Q.
tieto skutočnosti oznámil v rámci svojej výpovede v inej trestnej veci v auguste 2017 (č.l. 170 prip. spisu)
s tým, že skutok sa mal stať v r. 2011. Trestné stíhanie voči obžalovanému prokurátor dňa 18.04.2019
zastavil, pretože bolo nepochybne preukázané, že skutok sa nestal.
Zo správy probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Martin (č.l. 1803-1805) vyplýva, že
obžalovaný bol na základe podnetu manželky poškodeného podozrivý, že porušil voči nej podmienky
probačného dohľadu, ktorý mu bol uložený namiesto väzby v inej trestnej veci. Napokon sa však
spoľahlivo preukázalo, že informácie z jej podnetu neboli pravdivé.
Z protokolu o reklamačnom konaní (č.l. 401) vyplýva, že svedkyňa H. P. predložila v júni 2017 do opravy
svoj mobilný telefón zn. Apple iPhone-6. Servisné stredisko nepotvrdilo existenciu žiadnej z vád, ktoré
uvádzala svedkyňa. Na reklamovanom zariadení bolo vadné len slúchadlo.
Zo znaleckého posudku č. 102/2018 vypracovaného znalcom U.. B.. Q. I., M.. ohľadom psychologického
vyšetrenia obžalovaného (č.l. 715-735) vyplýva, že u obžalovaného ide síce o nevyzretú, ale
nadpriemerne inteligentnú osobnosť (IQ=116), ktorá nekoná agresívnym spôsobom. Dôležitým
pozitívnym faktorom je pre neho jeho úzka (jadrová) rodina, zatiaľ čo s ostatnými osobami udržiava
povrchnejšie vzťahy. Znalec u neho nezistil žiaden taký deficit (intelekt, pamäť, myslenie), ktorý by mohol
mať forenzný význam vo vzťahu k posudzovanému prípadu. Tendencia javiť sa v prijateľnejšom svetle
i za cenu lži je u obžalovaného nízka (tzv. skóre lži).
Zo znaleckého posudku č. 103/2018 vypracovaného znalcom U.. B.. Q. I., M.. ohľadom psychologických
vyšetrení poškodeného a svedka Q. (č.l. 738 - 761) vyplýva, že znalec ani u týchto osôb nezistil osobitné
sklony k fabulácii alebo k skresľovaniu výpovede. Kapacita pre kontrolu a toleranciu stresu je u oboch
znížená.
Zo zápisnice o previerke výpovede, vrátane fotodokumentácie (č.l. 498 - 520, 1813), vyplýva, že v
prípravnom konaní svedok Q. ukázal budovu, v ktorej býval poškodený a miesto, z ktorého mal zo
vzdialenosti cca 2 metre cez zavreté okno hodiť odistený granát dovnútra. Ukázal tiež, kde ho v aute
čakal obžalovaný, ako aj smer únikovej trasy. Ďalej ukázal parkovisko pred aquaparkom, odkiaľ mal
zastreliť poškodeného a kadiaľ mal cca 2 km bežať k svojej sestre. V tejto súvislosti ukázal strelnicu v
obci I., kde sa predtým učil strieľať. Napokon ukázal miesto, kde mal vytlačiť auto poškodeného z cesty
do T. B..
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v byte obžalovaného v B., vrátane fotodokumentácie (č.l.
766-823), vyplýva, že dňa 01.12.2017 bolo v byte nájdených a zaistených viacero vecí (počítače, mobily,

USB, ...), ktoré boli po znaleckom preskúmaní vrátené manželke obžalovaného (č.l. 872). Žiadne zbrane
v byte neboli nájdené.
Zo znaleckého posudku č. 13/2018 (č.l. 525-619a) mal súd preukázané, že v notebooku zn. HP, ktorý
bol zaistený pri domovej prehliadke v byte obžalovaného ako stopa č. 2 (č.l. 766)
sa o.i. nachádzala
fotografia samopalu vz. 61, zv. škorpión (č.l. 627).
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v rodinnom dome obžalovaného v T.. B. (časť L.), vrátane
fotodokumentácie (č.l. 828-849), vyplýva, že dňa 01.12.2017 bolo v dome nájdených a zaistených
viacero vecí, ktoré im však boli neskôr vrátené (č.l. 872). Pri tejto domovej prehliadke bol o.i. prekopaný
trávnik v priľahlej záhrade a bol použitý aj služobný pes, ktorý podľa absentujúcich pachových stôp vylúčil
prítomnosť strelných zbraní a streliva (č.l. 835). Žiadne zbrane v dome ani v záhrade neboli nájdené.
Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov (č.l. 852-857) vyplýva, že v garáži obžalovaného v
T. B. neboli nájdené žiadne veci, ktoré by mali súvis s touto trestnou vecou.
Zo zápisnice o vykonaní prehliadky pozemku, vrátane fotodokumentácie (č.l. 860-871) vyplýva, že v
zalesnenej oblasti v k.ú. T. I., na pozemku, ktorý je evidovaný na tretiu osobu, bola dňa 11.01.2018
nájdená čerstvo vykopaná jama bez nálezu akýchkoľvek predmetov majúcich súvis s touto vecou. Pri
prehliadke bol použitý aj služobný pes, ktorý podľa absentujúcich pachových stôp vylúčil prítomnosť
strelných zbraní a streliva (č.l. 867).
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v byte poškodeného v T.. B., vrátane fotodokumentácie
(č.l. 882-902) vyplýva, že dňa 05.06.2018 bolo v byte nájdených a zaistených viacero vecí (notebooky,
mobily, pamäťové médiá, ...), ktoré boli neskôr vrátené poškodenému (č.l. 903-906).
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky u svedka Q. v jeho cele v ÚVV Žilina, vrátane
fotodokumentácie (č.l. 910-919), vyplýva, že pri prehliadke neboli nájdené žiadne veci, ktoré by mali
súvis či význam pre toto trestné konanie.
Všetky domové a iné prehliadky boli vykonané v súlade so zákonom, na základe riadne odôvodnených
príkazov vydaných oprávnenými osobami.
Z výpisov z obchodného registra, vrátane súvisiacich listín a zmlúv (č.l. 1202-1241), mal súd preukázané,
že zakladajúcimi spoločníkmi spoločnosti B. O..U..L.., IČO: 44 983 417 bol v októbri 2009 svedok Q.
(30%) a manželka obžalovaného (70%). Od augusta 2012 do novembra 2013 bola jedinou spoločníčkou
manželka obžalovaného. Od 07.11.2013 sú už spoločníkmi manželka obžalovaného (51%) a otec
poškodeného (49%), ktorý tento podiel získal v auguste 2013 od manželky obžalovaného (č.l. 1214),
ktorá však v júni 2014 od tejto zmluvy o prevode obchodného podielu odstúpila kvôli nezaplateniu
dohodnutej odplaty (č.l. 1236). Súbežne s tým dala otcovi poškodeného aj výpoveď z pracovného
pomeru (č.l. 1237), v ktorom bol od novembra 2012, ale napokon sa dohodli na jeho ukončení k
30.06.2014 (č.l. 1235). Spoločnosť B. O..U..L.. si v júli 2014 uplatnila voči otcovi poškodeného nárok na
zaplatenie účtovného schodku vo výške 10.344,89 € (č.l. 1241). Jedinou konateľkou firmy B. O..U..L..
vždy bola len manželka obžalovaného. Okrem toho je obžalovaný jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti T. D. O..U..L.., IČO: 44 236 336, ktorej predmetom činnosti je od septembra 2014 aj
vnútroštátna taxislužba (č.l. 1202-1204).
Zo správ Zboru väzenskej a justičnej stráže SR (č.l. 1329, 1398-1413, 1446-1472) mal súd preukázané,
kedy sa jednotlivé osoby (svedkovia, obžalovaný, poškodený) nachádzali vo väzbe alebo vo výkone
trestu a v ktorom období mohlo dôjsť medzi nimi k vzájomnej interakcii. Zo správ ÚVTOS Ružomberok
(č.l. 1245-1249) vyplýva, že v septembri a októbri 2017 navštívili svedka U. U. len jeho blízki príbuzní
(matka, súrodenci). V tomto období na jeho účet neboli prevedené žiadne finančné prostriedky a s nikým
netelefonoval. Zo správy ÚVV a ÚVTOS Žilina je preukázané, že dňa 12.12.2013 a dňa 04.02.2014
obžalovaný absolvoval návštevu svedka Q. spolu s jeho manželkou. Žiadny záznam z tejto návštevy
nie je k dispozícii (č.l. 1326).
Z odpisov z Registra trestov GP SR na mená svedkov Š. Q., X. S., U. U., T. Č., Y. D., B. D. a na meno
poškodeného vyplýva, že títo boli viackrát odsúdení za rôznu (zväčša majetkovú) trestnú činnosť (č.l.
1791 - 1802). Niektoré ich odsúdenia stále nie sú zahladené.
Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že tento už má všetky doterajšie odsúdenia zahladené (č.l.
1779). Začaté trestné stíhania voči nemu nie sú právoplatne ukončené (č.l. 1780). Od septembra 2014
je evidovaný ako zamestnanec spoločnosti T. D. O..U..L.. (č.l. 1789). Od mája 2016 má obžalovaný
zbrojný preukaz a má evidovanú jednu strelnú zbraň (pištoľ), ktorá je t.č. zaistená (č.l. 1060). Od júla
2019 už má obžalovaný evidovaný svoj trvalý pobyt v B. (č.l. 1790).
V priebehu konania pred súdom prokurátor zrejme v záujme hospodárnosti konania upustil od vykonania
viacerých dôkazov pôvodne navrhnutých v podanej obžalobe (č.l. 1724). Rovnako tak aj obžalovaný
(prostredníctvom obhajcu) počas hlavného pojednávania upustil od vykonania niektorých dôkazov,
najmä pokiaľ ide opätovný výsluch niektorých svedkov (č.l. 1658, 1708), resp. prehrávanie niektorých

zvukových záznamov (č.l. 1739, 1821). Vzhľadom na to súd pri hodnotení dôkazov (prečítané zápisnice
o výsluchoch svedkov) neprihliadal na vyjadrenia svedkov k otázkam týkajúcim sa zvukových záznamov,
ktoré pred súdom neboli vykonané ich prehratím.
Poškodený navrhoval vypočuť svedka M. C. (č.l. 1675) na objasnenie okolností objednania fyzického
napadnutia otca poškodeného W. U.. Okrem toho navrhoval opätovne vypočuť svedka R. D. (č.l. 1680),
ktorý sa sám ponúkol, že už chce vo veci inak vypovedať (č.l. 1676). Na hlavnom pojednávaní poškodený
navrhoval osobný výsluch svedkov W. U., W. B. a Q. B. (č.l. 1726). Prokurátor však osobný výsluch týchto
svedkov nenavrhol (č.l. 1709) a na hlavnom pojednávaní navrhol čítať zápisnice o ich výpovediach z
prípravného konania.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že súd nie je orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr.
por.) a teda nie je oprávnený zisťovať (§ 2 ods. 10 Tr. por.), čo sa v tom období udialo, ako sa obžalovaný
v tom čase vyjadroval a či od niekoho niečo žiadal alebo či si niečo želal. Súd teda nemôže iniciatívne
dopĺňať vyšetrovanie, ani inak vyhľadávať ďalšie dôkazy. Ide o kontradiktórny spor medzi prokurátorom
(ako žalobcom) a obžalovaným. Poškodený sa do tohto sporu zapája len v rozsahu ním uplatnených
nárokov, t.j. len ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody. Náš právny poriadok nepozná inštitút
súkromnej trestnej obžaloby a tak poškodený nemôže v trestnom konaní preberať pozíciu prokurátora,
ani ho nahrádzať. Tým samozrejme nie sú poškodenému upreté ostatné práva v zmysle Trestného
poriadku.
V závere hlavného pojednávania po výzve predsedu senátu podľa § 272 ods. 2 Tr. por. už žiadna z
procesných strán nenavrhovala vykonať žiadne ďalšie dôkazy (Rt-116/2014).
Súd oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby v celom rozsahu, lebo nebolo spoľahlivo a
jednoznačne preukázané, či sa niektorý zo žalovaných skutkov vôbec stal.
V zmysle podanej obžaloby mal obžalovaný úmyselne spáchať:
- zločin „Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami“ podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
v súbehu s prečinom „Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami“ podľa § 294 ods. 1 Tr.
zák. (v bode 1. obžaloby)
- obzvlášť závažný zločin „Úkladná vražda“ podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e), písm. f) Tr.
zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a § 140 písm. c) Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods.
1 Tr. zák. (v bode 2. obžaloby).
Obžalovaný mal teda úmyselne:
- zadovážiť a prechovávať sebe a inému hromadne účinné zbrane bez povolenia
- zadovážiť a držať sebe a inému strelivo bez povolenia
- organizovať zločin tým, že zadovažoval prostriedky a nástroje na jeho spáchanie, aby iného úmyselne
usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a taký čin mal páchať závažnejším spôsobom (po dlhší čas), z
osobitného motívu (v úmysle zakryť iný trestný čin) a v úmysle získať majetkový prospech, ale nedošlo
k jeho dokonaniu ani k pokusu o jeho spáchanie.
Spáchanie skutku č. 1 obžaloby nie je preukázané žiadnym hodnoverným dôkazom.
Hneď v úvode je potrebné poukázať na všeobecný a nekonkrétny opis tohto skutku už v obžalobe, v
zmysle ktorého mal obžalovaný prechovávať bližšie nešpecifikovaný granát, samopal vz. 61 a bližšie
nezistené množstvo streliva do samopalu. Tieto zbrane a strelivo mal obžalovaný získať od bližšie
nestotožnenej osoby, v bližšie nezistenom čase a následne ich mal ukrývať na bližšie nezistenom mieste
do bližšie nezisteného času.
Takýto všeobecný a nekonkrétny opis skutku (najmä absentujúca konkretizácia miesta, času a spôsobu
spáchania) neumožňuje jeho individualizáciu tak, aby bolo možné účinne zamedziť jeho zámene s iným
obdobným skutkom (§ 206 ods. 3 Tr. por.; § 163 ods. 3 Tr. por.).
Nelogicky vyznieva aj pokus o časové ohraničenie (ukončenie) doby páchania skutku jeho naviazaním
na deň, kedy bol svedok Q. (nie obžalovaný) vzatý do väzby.
Odhliadnuc od uvedených výhrad súd poukazuje na skutočnosť, že žiadna zo zbraní, ba ani len strelivo,
sa nenašli ani u obžalovaného, ani na žiadnom inom mieste, ktoré by bolo možné označiť za dispozičnú
zónu obžalovaného. V čase, keď bol obžalovaný v kolúznej väzbe bolo vykonaných viacero domových
a iných prehliadok, pričom zbrane sa nenašli ani v jeho byte, ani v garáži, ani v dome, ba ani v záhrade,
ktorá bola kvôli tomu prekopaná (č.l. 831). Rovnako tak nenašiel pachové stopy po zbraniach ani použitý
služobný pes (č.l. 835).
Nájdená čerstvá jama pri prehliadke cudzieho pozemku by teoreticky mohla svedčiť o existencii tzv.
mŕtvej schránky zbraní v minulosti, i keď použitý služobný pes prítomnosť pachových stôp v tomto
smere nezistil (č.l. 867). Nebol však preukázaný žiadny súvis tohto miesta (pozemok patriaci inej osobe)
s konaním obžalovaného. Opäť tu treba pripomenúť, že aj v čase realizácie tejto prehliadky bol už

obžalovaný v kolúznej väzbe a nič nenasvedčuje tomu, že by mohol mať vplyv na realizáciu výkopu a
prípadného premiestnenia zbraní.
Ako „usvedčujúci“ dôkaz tak prokurátor súdu predložil len nekonkrétne všeobecné tvrdenia niektorých
svedkov o tom, že počuli o tom, že obžalovaný vraj niekedy v minulosti nejaké nelegálne zbrane držal.
Vzhľadom na už spomínanú nedostatočnú individualizáciu skutku však nemožno vôbec určiť, či sa
výpovede týchto svedkov týkajú žalovaného skutku.
Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol od mája 2016 držiteľom zbrojného
preukazu (č.l. 1060) a mohol so sebou nosiť riadne evidovanú strelnú zbraň (pištoľ). Nie je vylúčené, že
títo svedkovia hovorili o tejto zbrani, nevediac o nadobudnutom oprávnení obžalovaného.
Jediným svedkom, ktorý tvrdí, že priamo videl u obžalovaného konkrétny granát, ktorý mu dokonca aj
odovzdal (v súvislosti so skutkom č. 2), je svedok Q.. Výpoveď tohto svedka však súd nepovažuje za
hodnovernú vzhľadom na ďalej uvedené skutočnosti.
Ohľadom skutku č. 2 obžaloby je dôkazná situácia tiež nepostačujúca na to, aby súd mohol s tzv.
rozumnou istotou jednoznačne konštatovať, že sa tento skutok vôbec stal.
Na prvý pohľad sa to síce môže javiť tak, že oproti tvrdeniam obžalovaného, ktorý spáchanie skutku
pochopiteľne popiera, stojí viacero svedkov. Ide však len o tzv. svedkov „z počutia“, ktorí svoje tvrdenia
odvodzujú od tvrdení iných osôb.
Z odôvodnenia podanej obžaloby vyplýva, že rozhodujúcim (jediným) usvedčujúcim dôkazom mala byť
výpoveď svedka Q., ktorý mal pre obžalovaného tento skutok zrealizovať. Nikto ďalší nebol do prípravy
vraždy poškodeného zainteresovaný a nemal sa na jej príprave priamo ničím podieľať.
Spočiatku síce verziu svojho vtedajšieho manžela potvrdzovala svedkyňa Q., avšak pred súdom už
odmietla vypovedať v obave, aby si tým neprivodila trestné stíhanie (č.l. 1768). Súd na návrh prokurátora
prečítal jej výpoveď z prípravného konania, napokon však na ňu neprihliadal ako na hodnoverný dôkaz.
Svedkyňa totiž pred súdom priznala, že v minulosti takto vypovedala len preto, že bola manželkou svedka
Q. a považovala za svoju povinnosť tak vypovedať. Pred súdom priznala, že v skutočnosti „nevie, ako
to bolo“.
Svedok Q. nemá status tzv. kajúcnika, keďže nejde o svedka, ktorý by okrem vlastnej trestnej činnosti
súbežne usvedčoval spolupáchateľa. V danom prípade totiž nie je ani len preukázané, či sa takýto
skutok vôbec stal a nie, či ho spáchal obžalovaný. Tento svedok je teda prostým oznamovateľom trestnej
činnosti, ktorý seba samého vykresľuje ako nevinného, ktorý snahu o spáchanie údajného skutku len
predstieral. To však nevylučuje jeho záujem „zobchodovať“ svoju výpoveď za úľavy v iných (vlastných)
trestných veciach tak, ako uviedol svedok mjr. Mgr. M. D. (č.l. 1110).
Okrem toho súd poukazuje na viaceré okolnosti, ktoré vyvolávajú pochybnosti o tom, či reálne došlo
naplneniu aspoň základných znakov prípravy tak závažného trestného činu, akým je „Úkladná vražda“
v zmysle § 144 Trestného zákona:
- na údajné zbitie otca poškodeného si mal obžalovaný objednať pomoc zo Ž. (sv. U.), ale na vraždu
poškodeného už mal použiť osobu priamo T. B., dokonca osobu dôverne známu poškodenému
- v r. 2012 počas spoločnej dovolenky mal obžalovaný žiarliť, že Q.Ň. sa viac kamaráti s poškodeným.
Vyhrotilo sa to až tak, že obžalovaný aj s rodinou predčasne ukončil túto zahraničnú dovolenku. Vzápätí
Q. požiadal otca poškodeného, aby sa mu staral o jeho podiel vo firme B. O..U..L.., lebo neveril
obžalovanému. A napriek tomu všetkému mal následne obžalovaný svedka Q. požiadať, aby pre neho
zabil poškodeného.
- svedkyňu Q., o ktorej sa viaceré osoby vyjadrili ako o hysteričke, ktorej sa nedá veriť ani rozprávať sa
s ňou, mal obžalovaný používať ako spojku, ktorá sprostredkúvala svedkovi Q. do väzenia informácie
od obžalovaného o chystanej vražde
- výška sľúbenej odmeny za realizáciu vraždy mala byť mimoriadne veľkorysá (42.000,- €; vozidlo zn.
BMW; prepis podielu 50% v B. O..U..L..)
- svedok Q. mal ísť s kuklou na hlave cez osvetlenú ulicu až pred spálňové okno poškodeného, kde mal
podľa plánu hodiť odistený granát z dvojmetrovej vzdialenosti do zavretého okna
- žiadna zo zbraní, ktorou mala byť vražda vykonaná (granát, samopal, orámované auto) nebola nikdy
nájdená, ani inak bližšie stotožnená.
Osobitne súd poukazuje na absentujúci motív obžalovaného. Podľa obžaloby mal mať záujem na
zavraždení poškodeného kvôli zakrytiu spoločne páchanej trestnej činnosti z r. 2012, resp. kvôli
odstráneniu konkurenta v podnikaní. V priebehu konania však nebola preukázaná žiadna trestná
činnosť, ktorú by mali v minulosti obžalovaný s poškodeným spoločne páchať. V čase, kedy mal
obžalovaný Q. prvý krát spomenúť svoj záujem na likvidácii poškodeného, ešte neboli vzájomnými
konkurentmi v oblasti taxislužby.

Vzhľadom na už opísaný vývoj v spoločnosti B. O..U..L.., mohol mať práve poškodený dôvod pomstiť
sa obžalovanému, keďže ten mal podviesť jeho otca a spôsobiť mu škodu, mal dať jeho otca či strýka
zbiť, mal im podpáliť autá,... Poškodený sám uviedol, že po jeho návrate z basy mal obžalovaný z neho
strach a bál sa chodiť von medzi ľudí (č.l. 1701).
Na druhej strane súd poukazuje na výpoveď policajta mjr. Mgr. M. D., ktorý už v decembri 2016 pri
uzatváraní operatívneho spisu (bez návrhu na realizáciu) vyslovil záver, že v danom prípade išlo len o
neprimeranú a zveličenú interpretáciu výrokov obžalovaného smerom k poškodenému, ktorý pritom na
to slovne reagoval obdobným spôsobom (č.l. 1134). O tom, že takéto slová nebrali vážne ani poškodený
s manželkou, napokon svedčia ich vlastné vyjadrenia, keď priznali, že svedok Q. ako aj jeho manželka
im museli prízvukovať, aby si z toho nerobili žarty a brali to vážne.
Je tiež preukázané, že zo strany poškodeného a svedka Q. tu boli snahy o istú koordináciu svojho
postupu v tomto trestnom konaní. Obaja tvrdili, že najskôr si informácie o pripravovanej vražde
odovzdávali prostredníctvom Q. manželky a v priebehu r. 2016 (po prepustení na slobodu) sa obaja
opakovane stretli (aj s manželkami), pričom došlo medzi nimi už k priamej výmene informácií.
Súd poukazuje na pomerne neštandardný postup poškodeného, ktorý ešte pred svojím prvým
kontradiktórnym výsluchom nahliadol do vyšetrovacieho spisu (vyšetrovateľ mu to umožnil) a získal tak
pre seba na USB kľúči výpoveď obžalovaného učinenú pár dní pred tým. Poškodený následne počas
prípravného konania nahliadal do spisu opakovane (celkovo 4x), ba dokonca vyšetrovateľ mu priebežne
posielal e-mailom výpovede jednotlivých svedkov (č.l. 1487, 1489, 1491, 1512).
Nemožno prehliadať, že tieto isté osoby (poškodený, sv. Q.) vypovedali voči obžalovanému aj v inej
trestnej veci (Okresný súd Žilina sp. zn. 28Tk/1/2018), kde by mu v prípade uznania viny hrozil trest
odňatia slobody v trestnej sadzbe 7 až 10 rokov. Napokon bol obžalovaný spod obžaloby v celom rozsahu
oslobodený.
V ďalšej veci bolo obžalovanému na základe podnetu svedka Q. vznesené obvinenie pre zločin
„Poisťovací podvod“ v zmysle § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. (sadzba 3 až 10 rokov). Toto trestné
stíhanie voči nemu prokurátor zastavil, pretože bolo nepochybne preukázané, že skutok sa ani nestal
(spis OR PZ LM sp. zn. ORP-493/2-VYS-LM-2018).
O možnej nevraživosti P. voči obžalovanému svedčí aj telefonát manželky poškodeného probačnej a
mediačnej úradníčke, ktorým jej oznámila nepravdivé informácie o obžalovanom, ktoré boli spôsobilé
privodiť mu opätovné uvalenie väzby (č.l. 1803-1805).
Súd teda neuveril svedkovi Q., ktorý mal byť jediným priamym svedkom, t.j. objednaným realizátorom
pripravovanej vraždy. Okrem už vyššie spomenutých okolností súd vzal do úvahy, že tento svedok v
minulosti falšoval verejnú listinu (občiansky preukaz), bol opakovane právoplatne odsúdený nielen za
závažnú majetkovú trestnú činnosť, ale aj za tzv. násilné trestné činy, keď vydieral iné osoby a vyhrážal
sa im. Isteže, bolo by veľmi naivné očakávať, že svedok (vykonávateľ) takejto závažnej trestnej činnosti
bude bezúhonná osoba s vysokým morálnym profilom. Napriek tomu je pri hodnotení hodnovernosti
výpovede takého svedka potrebné prihliadať aj na tieto skutočnosti.
Napokon nemožno nechať bez povšimnutia procesný postup (postoj) prokurátora ako žalobcu, ktorý:
- vo februári 2020 iniciatívne prepustil obžalovaného z väzby, pričom o.i. konštatoval, že v priebehu
prípravného konania nedošlo k zosilneniu dôkaznej situácie v jeho neprospech a materiálne dôvody
väzby už možno považovať za oslabené (č.l. 1615)
- v novembri 2019 síce podal v tejto veci obžalobu, ale v závere jej odôvodnenia len stroho konštatoval,
že je potrebné, aby o vine obžalovaného rozhodol súd (č.l. 1640)
- v konaní pred súdom prokurátor (zrejme uvedomujúc si celkovú dôkaznú situáciu) upustil od vykonania
viacerých dôkazov zhromaždených počas prípravného konania.
Súd tieto skutočnosti nekonštatuje samoúčelne, ale ako ocenenie racionálneho prístupu prokurátora,
ktorý priebežne vyhodnocoval aktuálnu dôkaznú situáciu (§ 2 ods. 10 Tr. por.), namiesto tvrdošijného
zotrvávania na pôvodne vytýčenej vízii nehľadiac na aktuálny priebeh a vývoj dokazovania.
Pre odsúdenie obžalovaného musí byť vždy jednoznačne preukázané, že sa skutok stal,
že
je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný. Inak musí byť každý
obžalovaný spod obžaloby oslobodený.
Súd poukazuje na základnú zásadu trestného konania (prezumpcia neviny), v zmysle ktorej žiadny
obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Obžalovaný nie je povinný „vymýšľať“ si scenáre
možných iných priebehov deja, vrátane motívu a účasti iných osôb. Stačí, ak priebeh skutku opísaný v
podanej obžalobe, nebol jednoznačne preukázaný. Účelom dokazovania teda nemá byť len vyvrátenie
(spochybnenie) neviny obžalovaného.

Vina páchateľa musí byť riadne preukázaná a nemôže byť postavená len na dohadoch. Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v
súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci
teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce
pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného záveru.
Výrok o vine môže byť založený len na dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí o to skôr, ak vierohodnosť jediného priameho svedka
je pochybná (Rt-14/1964). Pri nedostatku priamych dôkazov možno uznať páchateľa vinným len vtedy,
ak je záver o jeho vine potvrdený nepriamymi dôkazmi tak, že mu žiaden z nich neodporuje a ktoré
tvoria uzavretú reťaz, v ktorej niet takej medzery, ktorá by pripúšťala aj iný záver (Rt-48/1961). Súhrn
nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú a ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich
dôkazov, ktorá v svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a
usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru
(Rt-38/1968).
Z dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní (pred súdom) vykonané, teda nemožno spoľahlivo a
jednoznačne vysloviť záver o tom, že sa stal čo i len jeden zo žalovaných skutkov. Orgány činné v
trestnom konaní (polícia, prokuratúra) nezhromaždili a nepredložili pred súd dostatok takých dôkazov.
Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti súd oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby ohľadom
obidvoch žalovaných skutkov.
O nároku poškodeného na náhradu škody voči obžalovanému súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 288
ods. 3 Tr. por. Keďže obžalovaný bol napokon spod obžaloby oslobodený, neprichádzalo do úvahy iné
rozhodnutie, než len odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na
podanie žaloby v rámci civilného procesného konania (§ 131 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.